Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 13, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/5/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010076

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8112010076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
13. júla 2012 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

C. W., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom H. H., Ul. E. č. XX, okr. D.,

j e v i n n ý, ž e

1/ dňa X.XX.XXXX asi o XX.XX hod., dňa X.XX.XXXX asi o XX.XX hod. a dňa XX.X.XXXX asi o XX.XX

hod. v D., na Ul. W. č. X, bez predchádzajúceho súhlasu a proti vôli majiteľky bytu N. W., neoprávnene,
a to aj po odomknutí bytu pravým kľúčom, ktorý mal k dispozícii, vošiel do bytu a tam zotrval,

2/ dňa XX.X.XXXX asi o XX.XX hod. v D., na križovatke ulíc Grešova - Hlavná - Masarykova, viedol
osobné motorové vozidlo značky Ford Mondeo bez EVČ majiteľky T. Z., pričom neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam a pri odbočovaní vpravo prešiel do protismeru, kde autom narazil do stĺpa
svetelného signalizačného zariadenia, vlastníka J.V.S., s.r.o. Prešov, kde k zraneniu osôb nedošlo,
pričom sa odmietol podrobiť dychovej skúške a lekárskemu vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu

v krvi a motorové vozidlo viedol napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn.
4T/103/2010zodňa6.9.2010,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa28.9.2010muboluloženýtrestzákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 18 (osemnásť) mesiacov, pričom poškodením
svetelného signalizačného zariadenia spôsobil škodu vo výške 875,30 Eur,

t e d a

v bode 1/

- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

v bode 2/

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

č í m s p á c h a lv bode 1/

- pokračovací trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 2/

- trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4, 8
Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8
(osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých

druhov na 3 (tri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného JVS s.r.o. Prešov, so sídlom Prešov, Pionierska
č. 24, IČO: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.01.2012 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu
na obvineného C. W. pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v bode 1/ obžaloby dňa X.XX.XXXX
asi o XX.XX hod., dňa X.XX.XXXX asi o XX.XX hod. a dňa XX.X.XXXX asi o XX.XX hod. v D., na

Ul. W. č. X., bez predchádzajúceho súhlasu a proti vôli majiteľky bytu N. W., neoprávnene, a to aj
po odomknutí bytu pravým kľúčom, ktorý mal k dispozícii, vošiel do bytu a tam zotrval a v bode 2/
obžaloby dňa XX.X.XXXX asi o XX.XX hod. v D., na križovatke ulíc Grešova - Hlavná - Masarykova,
viedol osobné motorové vozidlo značky Ford Mondeo bez EVČ majiteľky T. Z., pričom neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a pri odbočovaní vpravo prešiel do protismeru, kde autom narazil do

stĺpa svetelného signalizačného zariadenia, vlastníka J.V.S., s.r.o. Prešov, kde k zraneniu osôb nedošlo,
pričom sa odmietol podrobiť dychovej skúške a lekárskemu vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu
v krvi a motorové vozidlo viedol napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp.zn.
4T/103/2010zodňa6.9.2010,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa28.9.2010muboluloženýtrestzákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 18 (osemnásť) mesiacov, pričom poškodením

svetelného signalizačného zariadenia spôsobil škodu vo výške 875,30 Eur.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného C. W., svedkyne
poškodenejN.W.,svedkovY.W.,E.H.,G..E.F.D..,C.W.,G.Z.,G.I.aG.E.,čítanímzápisnícovýsluchu
svedkov z prípravného konania a to C. W. ml., K. A., T. Z., B.. K. M., čítaním zápisnice o konfrontácii

medzi obvineným C. W. a poškodenou N. W. z prípravného konania a čítaním listinných dôkazov a to
rozsudku OS Prešov sp. zn. 16C/247/2009, príkazu OS Prešov sp. zn. 4T/46/2010, rozsudku OS Prešov
sp. zn. 9C/7/2010, uznesenia OS Prešov sp. zn. 9C/7/2010, trestného rozkazu OS Prešov sp. zn.
4T/103/2010, záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, vyčíslenia
škody, signálneho plánu, rozhodnutia OÚ Prešov, evidenčnej karty vodiča, fotokópie potvrdení o poistení

motorového vozidla Ford Mondeo, potvrdenia o zaistení veci, úradného záznamu o vrátení veci, výpisovz LV, zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, zmluvy o zriadení záložného práva, potvrdenia
o pobyte, správy OO PZ Prešov - Juh, , správ a charakteristík, rozhodnutia o priestupku a odpisu z
registra trestov obžalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých

dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že skutky tak, ako sú uvedené
vo výroku tohto rozsudku sa stali, tieto sú trestnými činmi a uvedené skutky spáchal obžalovaný C. W..

Z výsluchu obžalovaného C. W. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že tento využil svoje právo a odmietol
vypovedať, preto súd prečítal jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 13.9.2011 a 30.9.2011. Vo

výpovedi zo dňa 13.9.2011 obžalovaný uviedol, že k skutku porušovania domovej slobody nedošlo,
nakoľko byt spadá do bezpodielového vlastníctva rozvedených manželov, nakoľko počas manželstva
mu bol schválený účelový úver na kúpu predmetného bytu vo výške 309.000,- Sk, kde na zmluve o úvere
je napísaná ako spoludlžníčka bývalá manželka N. W.. Nájomníčkou bytu bola len N. W., nakoľko chceli
ušetriť poplatok vo výške 8.000,- Sk za člena bytového družstva, pričom k právoplatnosti rozvodu došlo
niekedy v máji 2010. Z uvedených dôvodov má za to, že predmetný byt patrí do bezpodielového, teda aj

do jeho spoluvlastníctva a on sa cíti byť spoluvlastníkom. Čo sa týka rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 9C/7/2010, ktorý je obsahom spisu, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na určenie vlastníckeho
práva k predmetnému bytu, pripúšťa, že ako neprávnik podal nesprávny návrh na určenie vlastníckeho
práva k bytu. Na tejto svojej výpovedi obžalovaný zotrval aj pri svojom výsluchu dňa 30.9.2011 a ďalej
uviedol, že presné dátumy si nepamätá, ale v inkriminovanom období chodil do bytu často, deti preberal

a následne odovzdával v byte. Čo sa týka skutku z januára 2011, tak náhodou zavolal deťom ako sa
majú a starší syn C. mu povedal, že sú doma samé a že sa boja, preto išiel do bytu a zistil, že sú naozaj
samé a bez jedla, preto volal exmanželku a zavolal aj pani M. z ÚPSVaR, ktorú s týmto oboznámil. Čo sa
táka návštevy uvedeného bytu dňa 5.12.2010, tak exmanželka ho požiadala, aby z bytu odišiel a on jej
povedal, že byt je aj jeho a z bytu neodíde, na čo exmanželka privolala policajnú hliadku. Dňa 6.12.2010

mu dvere do bytu otvoril najstarší syn C., s ktorým mal v tom čase časté hádky a z bytu odišiel na základe
výzvy hliadky polície na opustenie bytu. Počas prvej návštevy sa v byte zdržal dlhšie, bolo to asi 3 - 5
hodín, v byte boli v tom čase všetky deti a exmanželka. V druhom prípade bol asi hodinu a v byte bol iba
on a najstarší syn exmanželky C.. V treťom prípade bol v byte asi 1 - 2 hodiny a z bytu bral deti, lebo boli
samé a odviedol ich k exmanželke do práce. V roku 2010 nevlastný syn Y. stratil kľúče od zámku a preto

bol požiadaný exmanželkou, aby dal urobiť kľúče od nového zámku FAB, čo aj urobil, pričom jej oznámil,
že 1 ks kľúča si necháva pre seba, k čomu nemala výhrady. K prečinu marenia úradného rozhodnutia
obžalovaný uviedol, že dňa 11.5.2011 v čase okolo 21.21 hod osobné motorové vozidlo bez EČ, ktoré
malo naraziť do stĺpa verejného osvetlenia na križovatke ulíc Grešova, Hlavná a Masarykova neviedol.
Je pravdou, že vystupoval cez dvere vodiča, nakoľko dvere spolujazdca boli zaseknuté zvnútra, a dvere

vodiča boli už otvorené, pričom vodič z miesta nehody ušiel. K osobe vodiča sa vyjadriť nevedel, pán
Z. ho oslovoval krstným menom, ktoré nevie uviesť. Bol to muž, ktorý mal asi 30 - 40 rokov, vysoký asi
180 cm, čierne vlasy, ale bližší popis nevedel.

Z výsluchu svedkyne poškodenej N. W. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dňa 5.12.2011 boli s

exmanželom u nej doma, vypili víno, začali sa rozprávať, pričom to bolo s jej súhlasom. Následne
obžalovaný odišiel. O hodinu sa dvere do bytu otvorili, pričom ona si myslela, že prišiel syn, avšak vošiel
obžalovaný, ktorého sa ho pýtala, že čo tu robí a on tvrdil, že je to jeho byt. Ona mu povedala, aby ho
opustil, avšak on neodišiel, preto zavolala hliadku PZ. V čase skutku nebol obžalovaný ani vlastníkom
bytu, k bytu nemal ani trvalý, ani prechodný pobyt. Obžalovaný si dal vystaviť prechodný pobyt k bytu

dňa 12.2.2010 s tým, že prišiel s listom vlastníctva na mestský úrad a tvrdil, že sú manželia a tento
prechodný pobyt ona zrušila 19.4.2010. V ten deň 5.12.2010 po príchode hliadky OO PZ z bytu odišiel.
Dňa 6.12.2011 bola s deťmi v kine a obžalovaný jej volal, či nechce kávu, tak sa ho pýtala, že kde je,
keď robí kávu a on jej povedal, že doma, na čo sa ho pýtala, aby uviedol, že kde doma a on potvrdil, že
v byte. Ona mu oznámila, že tam nemá čo robiť a požiadala ho, aby odišiel. Následne jej volal syn C., že

obžalovaný je u nich doma a syn volal políciu. Keď prišla domov, obžalovaný tam už nebol a pýtala sa
syna, ako sa dostal do bytu a ten jej povedal, že sa učil v izbe a počul, že niekto prišiel, pričom si myslel,
že je to jeho brat a keď následne vošiel do kuchyne zistil, že je to obžalovaný. Obžalovaný v ten deň
vedel, že pracuje do 16.00 v Hypermarkete Tesco a nebude doma. Dňa 28.1., avšak nevedela či to bol
rok 2011 alebo 2012, ale to nasledovalo po tých vstupoch dňa 5.12. a 6.12. volal obžalovaný synovi C.

domov, že kde sú a čo robia. Syn jej následne volal, že otec im niečo nesie a ona mu kázala neotvárať,
ale syn je malý, má len 10 rokov, tak mu otvoril. Ona prišla domov okolo 16.45 hod., ale obžalovaný
tam už nebol a syn Y. jej povedal, že v ten deň tam bol a sedel na gauči. Obžalovaný mal kľúč od bytu,
lebo v priebehu iného pojednávania mal povolený vstup s policajtmi, nakoľko mu bol obmedzený vstupdo bytu, pričom ona nevie v ktorom to bolo období, nepamätá si to. Po skončení tohto pojednávania
vymenila zámok a odvtedy má kľúč ona, synovia Y., C. a C.. Dcéra N. ešte nemá. Myslí si, že keď
obžalovaný chodil po syna C. do družiny, odkiaľ chodí k nemu na víkend, tak sa k týmto kľúčom dostal,

ale akým spôsobom, či ich vypýtal, alebo inak sa k ním dostal, toto uviesť nevedela. Ona obžalovanému
určite kľúč nedávala. Kedy menila zámok, toto si presne nepamätala, ale určite to bolo pred uvedenými
troma vstupmi v dňoch 5.12., 6.12. a 28.1. Kľúče od obžalovaného potom čo zistila, že ich má žiadala
vrátiť, ale on povedal, že jej ich nevráti a on jej nechcel dať ani kľúč od schránky a od priestorov, kde sa
odkladajú bicykle. Vyhotoviť náhradný kľúč od bytu od obžalovaného nežiadala, žiadala iba od schránky,

od ktorej kľúč stratila, nakoľko svoj kľúč jej nechcel dať s tým, že jemu tam tiež chodí pošta. Svedkyňa
poškodená ďalej uviedla, že výlučnou vlastníčkou bytu je od 11.2.2008, na základe kúpnej zmluvy s
bytovým družstvom, avšak iba ona bola členkou bytového družstva od 3.9.1990, preto má za to, že
byt bol výlučné jej, aj napriek tomu, že v čase prevodu s obžalovaným boli ešte manželia. Ešte pred
rozvodom ju žiadal o prepis bytu na seba s tým, že je chlap, ale ona odmietla. V dňoch 5.12.,6.12.
a 28.1. obžalovanému súhlas na vstup do bytu nedala, ale niekedy sa stalo, napr. keď deti neboli

pripravené, že ho pozvala ďalej do bytu s jej súhlasom. Opakovane sa stalo, že ho do bytu nechcela
vpustiť, ale on vošiel, avšak ona hliadku polície nevolala, lebo nechcelo sa jej to robiť každé dva týždne.
Na otázky obhajcu svedkyňa poškodená uviedla, že nevie o tom, aby v dňoch 5.12., 6.12. a 28.1. mal
obžalovaný obmedzený vstup do bytu nejakým úradným obmedzením. Na byt bol vzatý úver, ktorý sa
platil zo spoločného účtu, začal ho splácať exmanžel a v tom roku sa zamestnala až v júli 2008. Kúpna

cena bola 300.000,- Sk a byt sa spláca od roku 2008 do dnešného dňa, kedy ho spláca už len ona. Od
júla 2008 splácali splátky spoločne z jedného účtu, do rozvodu sa to platilo zo spoločného účtu a od
roku 2009 to spláca ona. Svedkyňa poškodená poprela, aby mala vedomosť o tom, že na Okresnom
súde Prešov prebieha konanie o vyporiadanie BSM, ktorého súčasťou má byť aj predmetný byt. Na
otázky obžalovaného svedkyňa poškodená uviedla, že dňa 24.4.2010 boli ešte manželia, manželstvo

bolo právoplatne rozvedené až dňa 22.6.2010, aké má smeny a dokedy vie obžalovaný od detí. Je
pravdou, že obžalovaného žiadala o kópiu kľúča od schránky a úver bol pridelený jej a obžalovaný bol
vedený ako spoludlžník. Je pravdou aj, že bytové družstvo podalo výzvu na deložáciu z bytu, lebo neboli
zaplatené platby za byt za niekoľko mesiacov, čo mal na starosti obžalovaný a po rozchode v roku 2009
sa obžalovaný chcel dohodnúť na úhrade splátok predmetného úveru s tým, že chce ísť s nimi bývať a

že chce jednu izbu a bude byt splácať. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo uviedla v
prípravnom konaní a čo uvádza na hlavnom pojednávaní svedkyňa poškodená uviedla, že trvá na tom,
čo vypovedala v prípravnom konaní, že to bolo 5.12.2010 ten prvý vstup a následne opravuje aj ostatné
dátumy a to, že druhý vstup bol dňa 6.12.2010 a tretí 28.1.2011. Na hlavnom pojednávaní vypovedala
odlišne jednak pre odstup času, jednak preto, že mala málo času na prípravu a jednak preto, že má

zlú pamäť na dátumy.

Svedok Y. W. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať z dôvodu, že obžalovaný
je jeho nevlastný otec, ktorý si ho osvojil, preto súd čítal jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej
vyplýva, že býva so svojimi tromi súrodencami a matkou v Prešove, na W. č. X v byte jeho matky. K

vstupom obžalovaného do bytu v dňoch 5.12.2010 a 6.12.2010 sa vyjadriť nevie, nakoľko v tom čase
nebol prítomný. Dňa 28.1.2011 po tom, čo sa vrátil z obchodu mu jeho sestra N. povedala, že obžalovaný
je v obývačke a pije kávu. Na to išiel za otčimom - obžalovaným a pýtal sa ho, čo tu robí a tento mu
odpovedal, že sa iba prišiel pozrieť. Následne sa postavil, pozdravil sa so súrodencami, pohár odniesol
do drezu a odišiel z bytu tak, že pribuchol dvere. Svedok skonštatoval, že nebol prítomný pri vstupe

obžalovaného do bytu, iba ho tam našiel, keď sa vrátil z obchodu.

Svedok E. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že počas kontrolnej hliadkovej činnosti, ktorú vykonával
spolu s kolegom C. E., ako hliadka Mestskej polície Prešov, zhruba na úrovní gréckokatolíckeho kostola
na Hlavnej ulici v Prešove spozorovali vozidlo, ktoré bolo havarované v stĺpe semafora na križovatke

ulíc Hlavná, Grešova a Nám. legionárov, a to konkrétne toho najbližšieho semafora k divadlu, pričom
má za to, že vodič prichádzajúci z ulice Nám. legionárov nevybral zákrutu smerom na Grešovu ulicu a
vrazil do semaforu. Po príchode k vozidlu uvidel muža vystupovať z miesta vodiča, ktorý bol značne pod
vplyvom alkoholu, a preto zavolal hliadku štátnej polície. Uvedené vozidlo bol sedan, staršie, zelenej
farby a bolo bez evidenčných čísiel, ktoré aj hľadali, ale nenašli ich. Už pred ich príchodom sa na

mieste nachádzala rýchla zdravotná služba, ktorá pravdepodobne tiež išla náhodne okolo a druhý muž
z uvedeného auta už bol ošetrovaný touto zdravotnou službou, čiže v sanitke. Muža, ktorý vystúpil z
miesta vodiča usmernil, aby si sadol na blízky múrik a tam počkal na dopravnú políciu, pričom uvádzal,
že ošetrenie nepotrebuje. V blízkosti sa žiadne ďalšie osoby nenachádzali, iba taxikár, ktorý je vo veciuvedený ako svedok. Dotyčná osoba im niečo hovorila, ale už si nepamätá čo. Uvedenú osobu neskôr
spoznal, že pracovala pri policajnom zbore, ale meno nevedel. Neskôr mu pohotovostná motorizovaná
jednotka povedala, že ide o ich bývalého kolegu a toho dnes aj spoznal ako osobu obžalovaného pána

W.. Svedok ďalej uviedol, že ako došlo k nehode nevidel, od doby kedy sa nehoda stala po dobu,
kedy ju zaregistroval prešlo niekoľko sekúnd. Podľa neho tam nebol nikto iný, iba uvedené dve osoby.
Obžalovaného videl vystupovať z miesta vodiča. Vo vozidle nevidel ani jednu osobu, nakoľko jedna bola
pri lekárskej službe a druhá vychádzala z dverí vodiča z predného sedadla. Svedok skonštatoval, že
v okolí skutku prítomná tretia osoba, ktorá by prichádzala do úvahy, že patrí k posádke predmetného

motorového vozidla nebola. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že vzdialenosť ku križovatke od miesta,
kde motorové vozidlo zahliadol, teda od gréckokatolíckeho kostola je približne 100 metrov, v tom čase
bola tma, ale križovatka bola osvetlená. Kľúč od predmetného vozidla sa nenašiel. Obžalovaného W.
riadiť motorové vozidlo nevidel.

SvedkyňaG..E.F.D..nahlavnompojednávaníuviedla,žeišliznemocnicezinéhovýjazduaišlináhodou

okolo dopravnej nehody, ktorá sa stala na križovatke pri malom Tescu v Prešove, preto zastavili a išli
k vozidlu, kde na mieste spolujazdca sedel človek v bezvedomí, vo veku okolo 50 rokov, ktorého vzali
na ošetrenie do sanitky a tam ho ošetrili, spočiatku bol dezorientovaný, neskôr im uviedol svoje meno,
ako aj údaje, o tom všetkom je záznam. V aute nebol už nikto viac prítomný, keď prišli, iba jeden pán
sedel na múriku blízko semafora, v ktorom bolo havarované auto. Toho sa opýtali, či potrebuje ošetrenie,

resp. či má nejaké ťažkosti, ale ošetrenie odmietol a preto ho neposkytli. Tento pán nevykazoval žiadne
evidentné zranenia a myslí, že tvrdil, že on nešoféroval, ale tým si nie je istá. Im uvedené osoby
neprišli triezve, ale fúkať im nedávali, takže nevie uviesť či áno, alebo nie. Vodič ich sanitky uviedol, že
vodič havarovaného vozidla mal utiecť. Nevie odkiaľ sa to dozvedel. Išlo o vodiča spoločnosti Košická
záchranka so sídlom Rastislavova 43, Košice, ktorého meno nevie uviesť, ale ktorého meno by malo

byť uvedené v zázname o ošetrení osoby. Záznam o ošetrení, ktorý uvádzala by mal byť vyhotovený
na osobu, ktorá bola ošetrovaná, teda osobu spolujazdca a na meno, ktoré ten pán uviedol, pričom oni
určite pýtali aj preukaz totožnosti na overenie, v opačnom prípade by museli volať policajtov. Uvedený
záznam je evidovaný v spoločnosti Košická záchranka , jednu kópiu má uvedená osoba a druhá kópia
by mala byť v poisťovni. Na otázku súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom

konaní a čo na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že trvá na tom čo vypovedala vtedy, lebo vtedy
si to lepšie pamätala, pretože to bolo pol roka dozadu, teda že je pravdou, že po blízku vozidla, ktoré
bolo havarované a bez evidenčných čísel videla na múriku sedieť muža vo veku okolo 40 rokov, ktorý
bol evidentne pod vplyvom alkoholu a ktorý odmietal akékoľvek lekárske ošetrenie.

Svedok C. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že už vyše 7 mesiacov žije mimo miesta bydliska, čiže
si na presné okolnosti už nepamätá. Pamätá si, že raz pán W. zavolal sestre N., že príde a aj prišiel,
pričom zazvonil a on mu nechcel otvoriť, preto sa pýtal, či má vykopnúť dvere a on nechcel, aby im
spôsobil škodu, nakoľko také dvere sú drahé, preto mu otvoril. On sa porozprával so sestrou a odišiel,
pričom jemu to prišlo ako provokácia. Následne, druhýkrát počul ako sa otvorili dvere, myslel si, že

prišiel brat a následne v chodbe zazrel obžalovaného ako ide do kuchyne. Na otázku čo tu robí, mu
oznámil, že prišiel domov. Obžalovaný si spravil kávu a sedel v obývačke na gauči. On ho žiadal, aby
odišiel, ale to odmietol, preto volal mamu a povedal jej, že je u nich a že bude volať políciu, čo aj urobil.
Obžalovanýmalkľúčodbytuodmladšiehobrata,alenevietoiste.Oniužrazalebodvakrátmenilizámok,
ale obžalovaný si stále dal vyhotoviť náhradný kľúč. Obžalovaného o vrátenie kľúča nežiadal. Svedok

ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že obžalovaný a jeho matka majú dohodu iba o tom kedy si má
obžalovaný chodiť po deti, o inej dohode nevie. K neoprávneným vstupom došlo v období od februára do
mája 2011, lebo vtedy sa učil na maturity, ale presný dátum si nepamätá. Svedok skonštatoval, že nevie
presne ako to bolo, ale uvedené udalosti určite nasledovali po sebe, avšak nevie či hneď nasledujúci
deň. V uvedenom období sa určite učil, ale mohlo to byť aj keď sa učil na vodičák, čo bolo v období

apríl, máj 2011. Obžalovaný odchádzal z bytu sám a polícia prišla asi tri minúty potom. To bolo vtedy,
keď u nich pil kávu. V druhom prípade nevie uviesť či odišiel sám. Obdobia nepamätá, aj maturity mali
podelené na viackrát, čiže to mohlo byť aj v inom období. Mohlo to byť aj od marca, možno aj skôr, lebo
ja sa učil priebežne. Či obžalovaný v uvedenej dobe mal v predmetnom byte nejaké oblečenie svedok
uviesť nevedel, ale nábytok tam je aj dnes, čiže bol tam aj vtedy, dokumenty si asi vzal. Na otázky

obžalovaného svedok uviedol, že myslí, že byt je mamin, bol odkúpený za symbolickú cenu, ale v čase
keď obžalovaný žil s jeho mamou. Aj tých 21.000,- Sk bolo maminých, aspoň si to myslí, ale na 100
% to nevie. Nevie aká bola dohoda medzi obžalovaným a mamou, ale myslí si, že byt kúpila mama.
Svedok ďalej uviedol, že nevie, či v čase kúpy bytu bola jeho mama zamestnaná, ale chodila na trhya živila rodinu a obžalovaný je tiež niekoľko rokov nezamestnaný. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor
medzi tým, čo vypovedal v prípravnom konaní a čo vypovedá na hlavnom pojednávaní svedok uviedol,
že všetko vypovedal v prípravnom konaní je pravdou, bol dlho preč, veľa vecí zabudol, preto tie rozpory.

Dátumy sedia tak ako vypovedal v prípravnom konaní, on si to pre odstup času už nepamätá a aj preto
uviedol, že nie je si istý kedy presne to bolo.

Svedok G. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa zobudil po nehode v motorovom vozidle a
zobudil ho náraz. V ten deň popil väčšie množstvo alkoholu, čiže na okolnosti si nepamätá, len vie, že

nešoféroval. Auto bolo jeho, ale je písané na mamu. Auto aj požičiaval, ale či ho požičal v ten deň toto
nevie. On pracuje v Rakúsku, pravdepodobne v ten deň išiel z nejakého posedenia, ale či na tomto
posedení bol aj obžalovaný, toto uviesť nevie. Z polohy auta usudzuje, že išli asi po Masarykovej a
odbočovali hore, lebo býva na Vajanského. Vie, že skutok bol šetrený políciou. Ako sa dostal von z
auta nevie, bol v šoku, mohol sám vyjsť, alebo mu niekto mohol pomôcť. Zranenia nemal, iba odreniny a
udretúhlavu.Poskutkumuibapolicajtipovedali,ževodičommalbyťpánW.,očomjekamerovýzáznam,

ktorý je založený v spise. Na mieste skutku po nehode boli záchranári a asi sa s ním aj rozprávali, ale
či bol v aute, alebo v sanitke, alebo či sedel na múriku, toto si nepamätá. Myslí, že žiaden papier mu
nedávali a asi mu žiaden ani domov neprišiel. Auto kúpil v Rakúsku, chcel ho prepísať na slovenské
ŠPZ, mal naňho vybavené aj slovenské papiere, len ŠPZ sa vybavovali. Kto uvedené motorové vozidlo
šoféroval si nespomína, ani či uvedené motorové vozidlo šoféroval obžalovaný pán W..

Svedok G. I. na hlavom pojednávaní uviedol, že je vodičom záchrannej služby Košická záchranka so
sídlom v Ľuboticiach a dňa 11.5.2011 pracoval na tej istej pozícii. Majú 20 až 30 výjazdov týždenne, na
túto dopravnú nehodu sa vôbec nepamätá a obžalovaného vidí prvýkrát, aj keď nepopiera, že mohol
byť prítomný pri tejto nehode. Niečo sa mu marí ohľadne miesta nehody, ale nič bližšie si nepamätá.

Koľko bolo pri nehode prítomných osôb uviesť nevie, vie, že tam bolo veľa policajtov, aj zvedavých ľudí.
Rovnako nevie uviesť kto viedol uvedené motorové vozidlo. Na otázku obhajcu, či vie niečo o tom, aby
vodič uvedeného motorového vozidla mal z miesta nehody ujsť svedok uviedol, že nespomína si na
nič také.

Svedok G. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na uvedenej križovatke išlo auto od veľkej pošty a
chcel odbočiť doprava a vodič asi nezvládol riadenie, nakoľko auto išlo dosť rýchlo. V tom čase stál na
zastávke pri Dukle, bol už večer, bola tma, aj keď svietili svetlá, ale na miesto nehody mal dobrý výhľad.
Po nehode vystúpil vodič z vozidla a sadol si na múrik, ktorý je pri rohu križovatky, pričom bola tam ešte
asi jedna osoba, ale k tejto osobe si bližšie nespomína nič. Vodič ostal sedieť na múriku, ale ako dlho

to už uviesť nevedel, možno 10 - 15 minút odhadom, ale nie je si istý. Následne prišli mestskí policajti
a sanitka, ktorá náhodne išla okolo, pričom chceli ošetriť ľudí z havarovaného auta, ale čo sa dialo
potom a či ich ošetrili toto nevie. S vodičom komunikovali asi aj mestskí policajti, jemu sa zdalo, že vodič
mal vypité. Vodiča videl jedenkrát v živote, čiže teraz by ho asi nespoznal a jeho meno nevie. Svedok
ďalej uviedol, že si nepamätá, či si s uvedenými osobami po nehode komunikoval, na podrobnosti si

nespomína, pretože hneď po výpovedi išiel pracovať do Bratislavy a vypustil to z hlavy. Priebeh nehody
sledoval zo vzdialenosti približne 40 až 50 metrov, tesne pred nehodou sa otočil a videl ako auto vchádza
do križovatky a narazilo do stĺpa. Odvtedy sledoval celý priebeh nehody. Z auta vystúpili dve osoby, šofér
vystúpil, ale nespomínal si či aj druhá osoba. Na otázku obhajcu, podľa čoho usudzuje, že to bol šofér
svedok uviedol, že vystúpil od volantu z miesta vodiča, ale teraz si to už presne nespomínal na 100 %.

Po náraze to sledoval a išiel bližšie k miestu nehody, k rohu križovatky. Či bol v kontakte s vodičom, toto
si svedok nespomína. Obžalovaného vidí druhýkrát, ale nespomína si, či je to jedna z osôb z miesta
nehody. Keď uvádzal, že obžalovaného vidí druhýkrát, udával to preto, že z toho titulu, že je obžalovaný,
mohol byť na mieste nehody. Svedok ďalej uviedol, že nosí okuliare a to aj na blízko, aj na diaľku. Priebeh
nehody videl jasne, mal okuliare. Či bol v tej dobe na zastávke sám si nespomínal, ale boli tam aj nejakí

ľudia, ale týchto nepoznal. Čo robila druha osoba z motorového vozidla si nespomínal. O tom, že vodič z
miesta nehody mal ujsť nevie, ani o tom nepočul. Ľudia nachádzajúci sa na zástavke mu vo výhľade na
miesto nehody nebránili, ale nespomínal si, či pozeral uprene na jedno miesto počas presunu k miestu
nehody a rovnako nevie uviesť, či v aute boli viac ako dve osoby.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným C. W. a poškodenou N. W. z prípravného konania vyplýva,
že tak obvinený, ako aj poškodená zotrvali na svojich výpovediach.Zo zápisnice o výsluchu svedka C. W. ml. z prípravného konania vyplýva, že tento využil svoje právo a
odoprel vypovedať, nakoľko obžalovaný je jeho otec.

Zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného K. A. z prípravného konania vyplýva, že pracuje ako
výrobný riaditeľ v spoločnosti J.V.S. s.r.o. Prešov, so sídlom v Prešove, Pionierska ulica č. 24 a
dopravnou nehodou zo dňa 11.5.2011 v čase o 21.21 hod. na križovatke ulíc Grešova, Masarykova a
Hlavná im bola spôsobená škoda vo výške 875, 30 Eur.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne T. Z. z prípravného konania vyplýva, že je vlastníčkou motorového
vozidla zn. Ford Mondeo, šedej farby, bez evidenčných čísel, VIN: X ktoré jej syn G. Z. doviezol z
Rakúska a ktorý na tomto vozidle aj jazdil, na čo mal jej ústny súhlas a zároveň aj disponoval kľúčmi od
tohto vozidla. Dňa 12.5.2011 sa od syna dozvedela, že uvedeným vozidlom bola spôsobená dopravná
nehoda v Prešove a že ho zaistila polícia. Svedkyňa skonštatovala, že jej žiadna škoda nevznikla.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne B.. K. M. z prípravného konania vyplýva, že je zamestnaná ako
samostatný radca na ÚPSVaR v Prešove. Svedkyňa ďalej uviedla, že riešila opakované sťažnosti
pána W. na zlú starostlivosť matky maloletých detí, ktorý sa obrátil aj na nadriadený orgán Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, z dôvodu, že jej prácu nepovažoval za adekvátnu. Pri
všetkých šetreniach zistila, že matka sa o svoje maloleté deti riadne stará, podľa svojich schopností a

možností, preto jeho sťažnosti boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Dňa 14.1.2011 o 15.15 hod. jej
volal obžalovaný C. W. a oznámil jej, že jeho maloleté deti N. a C. sú doma samé, bez dozoru matky a
žiadal ju, aby ako kolízny opatrovník detí ihneď zjednala nápravu. Dňa 4.2.2011 si pani W. predvolala.
Naposledy dňa 7.10.2011 navštívila domácnosť W., kedy sa stretla aj s deťmi a naďalej trvá na tom, že
matka detí výchovu zvláda a deti nie sú ohrozené na živote a zdraví.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C/247/2009 zo dňa 29.4.2010 vyplýva, že manželstvo N.
W., rod. D. a C. W. bolo rozvedené, maloleté deti C. W. ml. a N. W. boli zverené do osobnej starostlivosti
navrhovateľky - matky N. W. a odporca - otec C. W. bol zaviazaný prispievať na ich výživu a zároveň
bol upravený jeho styk s maloletými deťmi.

Z príkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/46/2010 zo dňa 21.9.2010 vyplýva, že obvinenému C. W.
bolo zrušené obmedzenia spočívajúce v zákaze požívať alkoholické nápoje v takom rozsahu, ktoré by
mu privodilo hmotnostnú koncentráciu alkoholu vo vydychovanom vzduchu väčšiu ako 0,24 m/l, zákaze
úmyselne sa priblížiť k poškodenej N. W., nar. XX.X.XXXX, bytom D., W. X na vzdialenosť menšiu ako 5

m s výnimkou spoločnej prítomnosti na úradných úkonoch a zákaze zdržiavať sa v byte č. XX na ulici W.,
X poschodie s výnimkou jednej návštevy raz do kalendárneho mesiaca po dobu 2 hodín za prítomnosti
probačného a mediačného úradníka Okresného súdu v Prešove.

ZrozsudkuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.9C/7/2010zodňa29.11.2010vyplýva,ženávrhnavrhovateľa

C. W. proti odporkyni N. W. o určenie vlastníckeho podielu k bytu bol zamietnutý s odôvodnením, že
odporkyňa bola prijatá rozhodnutím bývalého OSBD Prešov z 3.9.1990 za členku bytového družstva
pod členským číslom XXXXX. Následne dňa 3.10.1990 bola vyzvaná na zaplatenie členského podielu
vo výške 21.200,- Kčs a záloha predstavovala 10.440,- Kčs. Rozhodnutím OSBD Prešov č. 18171 dňa
14.11.1990 bol pridelený odporkyni 2-izbový družstevný byt č. XX, v bloku A-XX, vchod I., podlažie

H.., na ul. W. č. X/XXXX v D.. Byt pozostával z predsiene, kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva. Dňa
28.11.1990 bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu do osobného užívania
odporkyne. Konaním pred Okresným súdom v Prešove č.k. 10C 176/95 bolo zrušené právo spoločného
nájmu k bytu, ktorý je predmetom tohto konania medzi odporkyňou a jej prvým bývalým manželom G. I.,
nar. X.X.XXXX. Na základe tohto rozhodnutia, ktoré súd vyhlásil vo forme rozsudku dňa 20.marca 1996,

za výlučnú členku družstva a výlučnú nájomkyňu bytu na ul. W. č. 8, D. bola určená odporkyňa. Táto
uzavrela dňa 28.5.1996 dohodu o vyporiadaní BSM s bývalým manželom G. I. tak, že bývalý manžel
prehlásil, že akceptuje výlučné členstvo a nežiada zabezpečiť ani náhradné ubytovanie, ani finančné
vyrovnanie. Dňa 11.2.2008 bola uzavretá kúpna zmluva medzi Bytovým družstvom Prešov, Bajkalská
32, Prešov a odporkyňou, ktorá nadobudla do výlučného vlastníctva byt č. XX na H.. poschodí bytového

domu č.s. XXXX na ul. W. č. X v D.. Predmetom tohto prevodu bol spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 60/3032 a rovnakým podielom aj na zastavanom
pozemku. Nehnuteľnosť bola zapísaná na LV Správy katastra v Prešove pod č. XXXXX.ZuzneseniaOkresnéhosúduPrešovsp.zn.9C/7/2010zodňa30.4.2010vyplýva,žesúdpripustilzmenu
žaloby v znení, že súd určuje, že byt č. XX, na 7. poschodí, 8. vchod, nachádzajúci sa v bytovom dome
súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku, parcelné číslo XXXXX/XX o výmere XXX m2, zastavaná

plocha a nádvoria, na ulici W., obec D., okres D., katastrálne územie D., zapísaný na LV č. XXXXX
a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 60/3032
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/103/2010 z dňa 6.9.2010 vyplýva, že obžalovaný

C. W. bol uvedeným trestným rozkazom uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výške 400,- Eur a pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4
mesiace. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov
v trvaní 18 mesiacov.

Zo Záznamu z dopravnej nehody zo dňa 12.5.2011 vyplýva, že k dopravnej nehode došlo dňa 11.5.2011
o 21.21 hod. v D. na križovatke ulíc Masarykova, Grešova a Hlavná, tak, že vodič W. jazdil s vozidlom
po ulici Masarykovej v Prešove, v smere jazdy na ulicu Grešovu, kde na križovatke uvedených ulíc
riadenej dopravnými značkami, pri prepnutej svetelnej signalizácii na blikajúcu žltú, sa nevenoval
plne vedeniu vozidla a neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, následkom čoho prešiel s

vozidlom do protismeru, kde mimo cesty došlo k zrážke prednej časti jeho vozidla so stĺpom svetelného
signalizačného zariadenia, pričom zodpovedným subjektom bol C. W., r.č. XXXXXXXXXX.

Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody vyplýva, že ide o križovatku ulíc Masarykova, I. a
Hlavná v Prešove.

Z vyčíslenia škody vyplýva, že poškodením stožiara CSS na križovatke ulíc Hlavná - Masarykova -
Grešova - Štefánikova vznikla spoločnosti Správa a zimná údržba prešovských ciest s.r.o., Pionierska
24, 080 05 Prešov škoda vo výške 875,306 Eur.

Zo signálneho plánu vyplývajú intervaly a dĺžka cyklu svetelnej signalizácie semafora na križovatke ulíc
Masarykova - Grešova.

Z rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove vyplýva
schválenie jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu a to vozidla Ford Mondeo, VIN: X bez TEČ

pre žiadateľa T. Z., nar. X.X.XXXX, bytom D., H. č. 55.

Z evidenčnej karty vodiča C. W. vyplýva, že mu bol uložený zákaz činnosti odo dňa 23.1.2009 v trvaní
20 mesiacov s právoplatnosťou dňa 23.1.2009

Z fotokópií potvrdení o poistení motorového vozidla Ford Mondeo vyplýva, že držiteľom tohto
motorového vozidla je G. Z., bytom D., ul. G. č. XX.

Z potvrdenia o zaistení veci vyplýva, že G. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D., ul. G. č. XX bola zaistená
vec - motorové vozidlo Ford Mondeo, bez tabuliek s EČ, šedej farby, VIN: X

Z potvrdenia o vrátení veci vyplýva, že motorové vozidlo Ford Mondeo, bez tabuliek s EČ, šedej farby,
VIN: X bolo vrátené T. Z., nar. X.X.XXXX, bytom D., H. č. XX.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vyplýva, že poškodená N. W., rod. D. je výlučnou vlastníčkou bytu

č. XX, 7. poschodie, vchod č. X v spoluvlastníckom podiele X/X, na základe zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu V XXXX/XXXX.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 7.2.2008 vyplýva, že prevádzajúci Bytové
družstvo Prešov, so sídlom Prešov, Bajkalská č. 32, previedol na nadobúdateľku N. W. rod. D., bytom

Prešov, W. č. X vlastníctvo k bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu, číslo súpisné XXXX, na ulici
W., číslo orientačné X v D., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu uvedených v čl. III. vo veľkosti pomeru podlahovej plochy bytu k podlahovej ploche všetkých bytovv dome vo veľkosti 60/3032 a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku uvedenom v čl. V tejto
zmluvy v podiele 60/3032. Vklad do katastra bol povolený dňa 28.3.2008.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 20567, zo dňa 7.4.2008 vyplýva, že uvedená zmluva je
uzavretá medzi záložným veriteľom, spoločnosťou TOMA úverová a leasingová a.s. a N. W. na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z titulu zmluvy o úvere č. 20567 uzatvorenej medzi
veriteľom a obligačným dlžníkom (a súčasne záložcom) N. W., rod. D..

Z potvrdenia o pobyte zo dňa 10.2.2010 vyplýva, že C. W. je prihlásený na prechodný pobyt v D., W.
XXXX/X.

Zo správy OO PZ Prešov - Juh vyplýva, že v knihe fonogramov a hlásení nie je evidované žiadne
oznámenie od p. W..

Zo správ a charakteristík vyplýva, že obžalovaný C. W. je rozvedený, od novembra 2009 žije v
rodičovskom dome v spoločnej domácnosti s matkou, bratom a jeho rodinou. Do 30.10.2009 bol
živnostníkom, v súčasnosti nepracuje a poberá výsluhový dôchodok. Aj keď je konfliktnej povahy a
po požití alkoholických nápojov býva agresívny a neprispôsobivý, jeho správanie nebolo prejednávané
Komisiou verejného poriadku mesta Veľký Šariš. Nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení

FNsP Prešov.

Z rozhodnutia o priestupku Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy PR.
03912/2010/0227-Slz vyplýva, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený z priestupku C. W., nar.

XX.X.XXXX, bytom E. XX, H. H. tým, že dňa 19.11.2009 o 20.00 hod., v byte na ul. W. X v D., sa
mal vyhrážať zabitím svojmu nevlastnému synovi C. W., správny orgán podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c/
zákona o priestupku zastavuje z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému
z priestupku preukázané.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného C. W. vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 4T/103/2010 zo dňa 6.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2010 mu bol uložený
peňažný trest vo výške 400,- Eur, náhradný trest odňatia slobody na 4 mesiace, ktorý zaplatil 10.11.2010
a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok a 6 mesiacov.

Zo správy spoločnosti Košická záchranka vyplýva, že vodičom záchrannej služby, ktorá bola pri
dopravnej nehode dňa 11.5.2011 v čase od 21.00 hod. do 21.30 hod. na križovatke ulíc Grešova, Hlavná
a Masarykova bol G. I., Z. D. č. XX, XXX XX C..

Z obrazového záznamu z miesta dopravnej nehody vyplýva miesto dopravnej nehody - križovatka ulíc

Hlavná - Masarykova - Grešova - Štefánikova, pričom na uvedenom zázname je vidieť havarované
motorové vozidlo zn. Ford Mondeo v stĺpe semafora nachádzajúceho sa na rohu ulíc Grešova a Hlavná,
avšak nie je vidieť priebeh dopravnej nehody, ani osobu vodiča uvedeného motorového vozidla. Na
uvedenom obrazovom zázname je vidieť, že obžalovaný C. W. bezprostredne po dopravnej nehode
sedel na múriku v blízkosti hranice križovatky po dobu trvania záznamu.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutky uvedené vo výroku
tohto rozsudku sa stali, tieto sú trestnými činmi a spáchal ich obžalovaný C. W.. V skutku uvedenom v
bode 1/ rozsudku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedkyne poškodenej N. W., ktorá podrobne
popísala ako obžalovaný dňa 5.12.2010, po tom, čo z predmetného bytu, v ktorom sa nachádzal s jej

súhlasom odišiel, sa do neho približne o hodinu bez jej súhlasu opakovane vrátil s tvrdením, že je to
jeho byt a byt nechcel opustiť, preto zavolala hliadku PZ. Následne dňa 6.12.2010 bola s deťmi v kine
a obžalovaný jej volal, či nechce kávu, pričom uviedol, že je v byte, čo jej potvrdil aj syn C., ktorý jej
zároveň uviedol, že už volal políciu a dňa 28.1.2011 jej volal syn C., že otec im niečo nesie, preto mu
kázala neotvárať, ale on obžalovanému otvoril, čo jej potvrdil aj syn Y., ktorý jej povedal, že obžalovaný

bol u nich v byte a sedel na gauči. Svedok Y. W. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorú súd
prečítal, nakoľko svedok na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať potvrdil, že
dňa 28.1.2011 po tom, čo sa vrátil z obchodu našiel obžalovaného sedieť v obývačke a piť kávu a
tento mu uviedol, že sa iba prišiel pozrieť. Rovnako svedok C. W. vo svojej výpovedi potvrdil, že dňa5.12.2010 vo večerných hodinách, po tom, čo obžalovaný bol u nich v byte so súhlasom jeho matky
- poškodenej N. W. a z bytu odišiel, sa do tohto opakovane vrátil a odmietal odísť, preto jeho matka
zavolala políciu. Dňa 6.12.2010 bol sám v byte, keď prišiel obžalovaný, ktorý si sám otvoril a vošiel dnu

a na jeho otázku, čo tu robí mu oznámil, že on tu býva a nikam nejde, sadol si do obývačky a pil kávu.
Čo sa týka dňa 28.1.2011, tak vie, že aj v ten deň bol obžalovaný prítomný v byte bez súhlasu jeho
matky, ale on v tom čase doma nebol, tak sa k tomuto skutku nedokáže vyjadriť. Obžalovaný v podstate
nepoprel, že do predmetného bytu v uvedených dňoch vstúpil a uviedol, že má za to, že byt patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda že je aj jeho a to z dôvodu, že bol odkupovaný od

bytového družstva počas trvania manželstva a zároveň jemu bol schválený úver od spoločnosti TOMA
úverová vo výške 309.000,- Sk na kúpu uvedeného bytu, s tým, že na úverovej zmluve je uvedená
ako spoludlžníčka aj poškodená N. W., pričom uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn.
9C/7/2010 súd zamietol jeho návrh na určenie vlastníctva k bytu z dôvodu, že ako neprávnik podal
nesprávny návrh, lebo sa mal domáhať, že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Uvedené tvrdenia obžalovaného sú v celom rozsahu vyvrátené listinnými dôkazmi a to najmä výpisom z

listu vlastníctva č. 12496, z ktorého vyplýva, že poškodená N. W., rod. D. je výlučnou vlastníčkou bytu č.
XX, 7. poschodie, vchod č. X v spoluvlastníckom podiele 1/1, na základe zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu V XXXX/XXXX. Uvedené skutočnosti sú plne podporované aj Zmluvou o prevode
vlastníctvadružstevnéhobytuzodňa7.2.2008,zktorejvyplýva,žeprevádzajúciBytovédružstvoPrešov,
so sídlom Prešov, Bajkalská č. 32, previedol na nadobúdateľku N. W. rod. D., bytom D. vlastníctvo k

bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu, číslo súpisné XXXX, na ulici W., číslo orientačné X v D.,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených v čl. III. vo
veľkosti pomeru podlahovej plochy bytu k podlahovej ploche všetkých bytov v dome vo veľkosti 60/3032
a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku uvedenom v čl. V. tejto zmluvy v podiele 60/3032,
pričom vklad do katastra bol povolený dňa 28.3.2008. Uvedené skutočnosti podporuje aj listinný dôkaz

- rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9C/7/2010 zo dňa 29.11.2010, právoplatný dňa 15.12.2010,
z ktorého vyplýva, že súd zamietol návrh o určenie vlastníckeho podielu k bytu č. 29 a podielu na
spoločných priestoroch a spoločných častiach zariadenia bytového domu, ako aj spoluvlastnícky podiel
k pozemku nachádzajúcich sa v D.e, na W. ulici č. 8, na 7. poschodí, zapísaný na LV č. XXXXX s
odôvodnením, že odporkyňa bola prijatá rozhodnutím bývalého OSBD Prešov z 3.9.1990 za členku

bytového družstva pod členským číslom XXXXX. Následne dňa 3.10.1990 bola vyzvaná na zaplatenie
členského podielu vo výške 21.200,- Kčs a záloha predstavovala 10.440,- Kčs. Rozhodnutím OSBD
Prešov č. 18171 dňa 14.11.1990 bol pridelený odporkyni 2-izbový družstevný byt č. XX, v bloku A-XX,
vchod I., podlažie VII., na ul. W. č. X/XXXX v D.. Byt pozostával z predsiene, kuchyne, dvoch izieb
a príslušenstva. Dňa 28.11.1990 bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu do

osobného užívania odporkyne. Konaním pred Okresným súdom v Prešove č.k. 10C 176/95 bolo zrušené
právospoločnéhonájmukbytu,ktorýjepredmetomtohtokonaniamedziodporkyňouajejprvýmbývalým
manželom G. I., nar. X.X.XXXX. Na základe tohto rozhodnutia, ktoré súd vyhlásil vo forme rozsudku dňa
20.marca 1996, za výlučnú členku družstva a výlučnú nájomkyňu bytu na ul. W. č. 8, D. bola určená
odporkyňa. Táto uzavrela dňa 28.5.1996 dohodu o vyporiadaní BSM s bývalým manželom G. I. tak, že

bývalý manžel prehlásil, že akceptuje výlučné členstvo a nežiada zabezpečiť ani náhradné ubytovanie,
ani finančné vyrovnanie. Dňa 11.2.2008 bola uzavretá kúpna zmluva medzi Bytovým družstvom Prešov,
Bajkalská 32, Prešov a odporkyňou, ktorá nadobudla do výlučného vlastníctva byt č. XX na H.. poschodí
bytového domu č.s. XXXX na ul. W. č. X v D.. Predmetom tohto prevodu bol spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 60/3032 a rovnakým podielom

aj na zastavanom pozemku. Nehnuteľnosť bola zapísaná na LV Správy katastra v Prešove pod č.
12496. Rovnako aj z listinného dôkazu - Zmluvy o zriadení záložného práva č. 20567, zo dňa 7.4.2008
vyplýva, že uvedená zmluva je uzavretá medzi záložným veriteľom, spoločnosťou TOMA úverová a
leasingová a.s. a N. W. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z titulu zmluvy o úvere č.
XXXXX uzatvorenej medzi veriteľom a obligačným dlžníkom (a súčasne záložcom) N. W., rod. D.. Už len

záverom k tomuto skutku súd dodáva, že ani tvrdenie obžalovaného, že návrh o určenie vlastníckeho
práva k predmetnému bytu mu bol zamietnutý, lebo ako neprávnik podal nesprávny návrh, nakoľko sa
mal domáhať, že predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva nie je pravdivé, nakoľko z
listinného dôkazu - uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/7/2010 zo dňa 30.4.2010 vyplýva,
že uvedeným uznesením súd na návrh obžalovaného pripustil zmenu žaloby tak, že súd určuje, že

predmetný byt, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Záverom súd preto konštatuje, že z
uvedených dôkazov je zrejmé, že v čase inkriminovaných vstupov obžalovaného C. W. do predmetného
bytu, bol tento byt vo výlučnom vlastníctve poškodenej N. W., v ktorom sa nachádzal od roku 2008na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 7.2.2008 pričom vklad do katastra
nehnuteľnosti bol povolený dňa 28.3.2008, preto neobstojí tvrdenie obžalovaného, že do bytu vstupoval
s tým, že byt považuje aj za svoj, nakoľko podľa jeho názoru uvedený byt patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

V skutku uvedenom v bode 2. rozsudku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedka E. H. -
príslušníka Mestskej polície Prešov, ktorý uviedol, že počas toho, čo vykonávali hliadkovú činnosť, po
tom, čo spozorovali vozidlo havarované v stĺpe semafora na križovatke ulíc Hlavná, Grešova a Nám.

Legionárov a po príchode k tomuto vozidlu, uvidel muža vystupovať z miesta vodiča, ktorý bol značne
pod vplyvom alkoholu, preto zavolal hliadku štátnej polície a muža usmernil, aby si sadol na blízky múrik
a tam počkal na dopravnú políciu, pričom neskôr túto osobu spoznal, že pracovala pri policajnom zbore
a pohotovostná motorizovaná jednotka mu povedala, že ide o ich bývalého kolegu, ktorého svedok
spoznal aj na hlavnom pojednávaní ako osobu obžalovaného C. W.. Uvedený svedok zároveň potvrdil,
že v blízkosti nehody sa žiadne ďalšie osoby nenachádzali, iba taxikár, ktorý je vo veci vedený ako

svedok, ani v okolí skutku nebola prítomná tretia osoba, ktorá by prichádzala do úvahy, že patrí k
posádke predmetného motorového vozidla. Uvedený svedok zároveň potvrdil, že taxikár mu vravel,
že vozidlo s určitosťou šoféroval obžalovaný. Uvedené skutočnosti sú v plnom rozsahu podporované
aj výsluchom svedka G. E., ktorý popísal, ako v inkriminovaný deň stál na zastávke pri hoteli Dukla,
vo vzdialenosti asi 40 - 50 metrov od miesta nehody, pričom aj keď bol večer, svietilo svetlo a na

miesto nehody mal dobrý výhľad a videl ako na križovatke ulíc Grešova, Hlavná a Masarykova išlo
auto smerom od Veľkej pošty a vodič nezvládol riadenie, nakoľko išlo dosť rýchlo. Po nehode vodič
vystúpil z vozidla a sadol si na múrik, ktorý je pri rohu križovatky a ostal tam sedieť približne 10 - 15
minút, pričom jemu sa zdalo, že mal vypité. Uvedené skutočnosti sú v plnom rozsahu podporované
listinným dôkazom - záznamom dopravnej nehody, z ktorého vyplýva, že k zrážke došlo tak že vodič

W. jazdil s vozidlom po ulici Masarykovej v Prešove, v smere jazdy na ulicu Grešovu, kde na križovatke
uvedených ulíc riadenej dopravnými značkami, pri prepnutej svetelnej signalizácii na blikajúcu žltú, sa
nevenoval plne vedeniu vozidla a neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, následkom čoho
prešiel s vozidlom do protismeru, kde mimo cesty došlo k zrážke prednej časti jeho vozidla so stĺpom
svetelného signalizačného zariadenia, pričom zodpovedným subjektom bol C. W., r.č. XXXXXXXXXX,

ako aj obrazovým záznamom z miesta dopravnej nehody, na ktorom síce nie je vidieť ako k nehode
došlo, ani kto predmetné motorové vozidlo viedol, ale je zrejmé, že bol to práve obžalovaný C. W., ktorý
po nehode sedel na múriku, ktorý je pri rohu križovatky uvedených ulíc, kde sa nehoda stala, pričom
túto osobu sediacu na uvedenom múriku svedkovia H. a E. identifikovali ako osobu vodiča predmetného
motorového vozidla.

Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že vozidlo mala viesť tretia, jemu neznáma osoba vo veku asi 30
- 40 rokov, vysoká asi 180 cm, ktorá mala čierne vlasy a ktorú bližšie nevedel popísať z dôvodu, že
toto jeho tvrdenie je vyvrátené už skôr uvedenými a rozanalyzovanými dôkazmi a to najmä výpoveďou
svedkov H. a E., ktorý obžalovaného identifikovali ako osobu vodiča predmetného motorového vozidla,

listinným dôkazom - záznamom dopravnej nehody, ako aj obrazovým záznamom z miesta dopravnej
nehody.

Výpovede svedkov G. Z., G. I. a G.. E. F. D.. súd vyhodnotil ako všeobecné, nakoľko svedok Z. nevedel
uviesť, kto predmetné motorové vozidlo šoféroval, nakoľko v ten deň požil väčšie množstvo alkoholu, len

vedel, že nešoféroval on, svedok I. sa k okolnostiam nehody a k tomu kto viedol predmetné motorové
vozidlo nevedel vyjadriť vôbec a svedkyňa G.. F. D.. rovnako nevedela uviesť, kto predmetné motorové
vozidlo viedol, ale aj ona potvrdila, že keď prišli namiesto nehody, jeden pán sedel na múriku blízko
semafora, v ktorom bolo havarované auto. Tvrdenie svedkyne G.. F. D.., že vodič ich sanitky uviedol,
že vodič havarovaného vozidla mal utiecť je v celom rozsahu vyvrátené výsluchom svedka I. - vodiča

uvedenej sanitky, ktorý uviedol, že si nespomína na nič také, aby vodič uvedeného motorového vozidla
mal z miesta nehody utiecť, čo potvrdil aj svedok E., ktorý uviedol, že o tom nevie, ani o tom nepočul.

Po právnej stránke boli skutky, ktorých sa obžalovaný dopustil, kvalifikované ako v bode 1. rozsudku
pokračovací trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a v bode

2. rozsudku trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona.Objektívna stránka trestných činov bola naplnená konaním obžalovaného, a to tým, že s v skutku
uvedenom v bode 1. rozsudku opakovane neoprávnene vnikol do obydlia iného a to do obydlia
poškodenej N. W. a v skutku uvedenom v bode 2. rozsudku maril výkon rozhodnutia súdu tým, že

vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, t.j. viedol motorové vozidlo
napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/103/2010 zo dňa 6.9.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2010 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 18 mesiacov.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaný konal pri oboch skutku jemu kladených za
vinu vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom
uvedenýmvtomtozákoneporušiťaleboohroziťzáujemchránenýtýmtozákonom,t.j.vskutkuuvedenom
v bode 1. rozsudku záujem na ochrane slobody a v skutku uvedenom v bode 2. rozsudku záujem na
ochrane poriadku vo verejných veciach.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej
spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí
morálne odsúdenie páchateľa. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie
ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu, berúc zreteľ na jeho prvoradý účel vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým
je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, a vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal dva
trestné činy, dospel súd k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť v zmysle § 41 ods. 1 Trestného
zákonaúhrnnýtrestspojenýsodňatímosobnejslobodypodľazákonnéhoustanovenia,ktorésavzťahuje

na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody aplikoval ustanovenia §§ 34 ods. 4, 38 ods. 2, 4, 8
Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, keďže v prípade obžalovaného mal súd
za preukázanú jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, teda, že obžalovaný

spáchal viac trestných činov, preto zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a upravil trestnú
sadzbu na 8 mesiacov až 2 roky.

Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 8 mesiacov do 2 rokov vzal súd do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob

spáchania trestných činov, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a obžalovanému
uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, t.j. na spodnej hranici trestnej sadby určenej podľa §
194 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Trestného zákona.

Po vyhodnotení uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody na dolnej hranici uvedenej
trestnej sadzby vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, keďže pre nápravu obžalovaného nie je výkon nepodmienečného
trestu odňatia slobody nevyhnutný. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj keď obžalovanému

uložil podmienečný trest odňatia slobody, vo vzťahu k podmienečnému odkladu výkonu tohto trestu určil
dostatočne dlhú skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Uložený trest bude pre spoločnosť z hľadiska
generálnej prevencie a pre obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie dostatočný a vhodný na
jeho prevýchovu.

Zároveň vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, na ktorú
treba osobitné povolenie (viedol motorové vozidlo napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu
Prešov sp.zn. 4T/103/2010 zo dňa 6.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2010 mu bol
uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 18 mesiacov) súd
mu podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

všetkých druhov na 3 roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škodyvykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom

bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom,
sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom
registri.

Vzhľadom na to, že poškodený J.V.S., s.r.o. Prešov si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas,

avšak na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,
ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd poškodeného s nárokom na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd
v Prešove, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.