Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 9, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/244/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509211806

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2010:1509211806.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci
starostlivosti súdu o maloleté deti O., nar. XX.X.XXXX a G., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Z., deti rodičov, matky: B., trvale bytom J. a otca: W. G. trvale bytom J., zastúpený

advokátkou JA.0, na návrhy rodičov o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku,
takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloleté deti O., nar. XX.X.XXXX a G., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletých od 22.4.2010, na G. sumu 100,-€ mesačne a na G.
sumu 70,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred ich matke.

Zročné výživné za obdobie od 22.4.2010 do 31.5.2010 v celkových sumách: 130,- € u G. a 91,- € u G., je
otec p o v i n n ý zaplatiť matke maloletých jednorázovo spolu s bežným výživným za mesiac jún 2010..

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 15.00
do 19.00 a od piatku 16.00 hod. nepretržite do nedele 19.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom
týždni od stredy 15.00 hod. do štvrtka 19.00 hod., v každom kalendárnom roku od 1. júla 9.00 hod.
nepretržite do 14. júla 19.00 hod. a od 1. augusta 9.00 hod. nepretržite do 14. augusta 19.00 hod. a v
každom párnom kalendárnom roku od 25.12. 9.00 hod. do 26.12. 19.00 hod. Otec si deti prevezme od

matky v mieste ich bydliska a následne jej ich tam aj odovzdá.

Matka je p o v i n n á deti na styk riadne pripraviť.

Návrh otca sa zamieta.

Rodičia sú povinní zaplatiť trovy znaleckého dokazovania každý v jednej polovici, t.j. v sume 308,76
€ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 20.7.2009, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, sa otec domáhal úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. nar. XX.X.XXXX a G., nar. XX.X.XXXX tak, žeich žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti a matke určiť na nich výživné v sume 50,-€ mesačne
na G. a v sume 40,-€ mesačne na G. od 15.7.2009. Zároveň žiadal rozhodnúť o styku matky s deťmi
tak, že bude bez obmedzenia. V návrhu uviedol, že jeho partnerské spolužitie s matkou maloletých detí

bolo fakticky ukončené koncom roku 2008, keď matka opustila spoločnú domácnosť a deti zostali v
jeho opatere. Od januára 2009 až do podania návrhu bola matka nepretržite s deťmi len dvakrát celý
víkend, kontakt skôr udržiava telefonicky a SMS správami, resp. sporadicky zájde pre deti do školy a
škôlky. On je zvyknutý na takéto správanie matky, už sa stalo viackrát počas ich spolužitia, že odišla, deti
nechala u neho a následne sa k nemu vrátila. Pre deti je takáto situácia ťažko zvládnuteľná a neistota

neprispieva ich zdravému vývinu. Jeho cieľom je upevniť vytvorené zázemie pre deti a uchrániť ich pred
nežiadúcimi zmenami a striedaním bývania, ktoré už zažili v minulosti. Na pojednávaní dňa 9.11.2009
otec zotrval na svojom návrhu a požadoval vo veci znalecké dokazovanie s tým, že pokiaľ súdny znalec
odporučí zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, nebude súhlasiť so svojim neobmedzeným stykom,
ale bude požadovať širokú úpravu svojho styku s deťmi. Na pojednávaní dňa 9.6.2010 otec naďalej
považoval podmienky na strane matky maloletých detí pre ich výchovu za nepriaznivé a s ohľadom na

novelu Zákona o rodine umožňujúcu striedavú výchovu žiadal súd, aby vykonal v tomto smere patričné
dokazovanie. Znalecký posudok považoval v jeho záveroch za nepresvedčivý, nesúhlasil so zverením
maloletých detí do matkinej osobnej starostlivosti a dožadoval sa vypracovania kontrolného znaleckého
posudku.

Matka dňa 9.9.2009 podala na tunajší súd návrh ohľadne zverenia maloletých detí O. do svojej osobnej

starostlivosti a o určenie výživného zo strany ich otca v sume 70,- € mesačne na G. a v sume 60,- €
mesačne na G.. Tiež navrhla neobmedzený styk otca s maloletými. Poukázala na to, že problémom,
ktorý prispel k jej častým rozchodom s otcom maloletých detí bola skutočnosť, že otec neakceptoval jej
dcéru I.. V januári 2009 sa situácia zhoršila, keď zistila, že otec detí udržuje kontakt s viacerými ženami,
čo viedlo k jej definitívnemu odchodu zo spoločnej domácnosti. Brala ohľad na synov, nechcela ich opäť

vystaviťzmeneprostredia,ponechalaichpretouotca.Detipravidelnenavštevuje,strávilasniminiekoľko
víkendov, niekoľkokrát u nej prespali. V dome jej matky, ktorá býva na rovnakej ulici ako otec detí, sa
uvoľnilo podkrovie, rozhodla sa tam vytvoriť zázemie pre seba a deti. Vzhľadom na blízkosť bydlísk,
budú môcť byť deti po dohode s ňou v každodennom styku s otcom. Na pojednávaní dňa 9.11.2009
matka zotrvala na svojom návrhu, keď zároveň požadovala presne vymedzenú úpravu styku po tom,

ako znalec predloží znalecký posudok. Poukázala na to, že od 15.9.2009 sú deti u nej a požadovala ich
zverenie do svojej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní dňa 9.6.2010 uviedla, že od novembra 2009
do 22.4.2010 boli deti v striedavej výchove ich oboch, otec jej

sám hovoril, že to nefunguje a nevyhovuje mu to. Striedavú výchovu detí odmietla. Styk otca s deťmi
žiadala upraviť dvakrát v mesiaci od piatku po skončení vyučovania do pondelka začiatku vyučovania,

v každú stredu od 13.00 do 19.00 hod., v čase letných prázdnin posledné dva júlové a posledné dva
augustové týždne v každom roku a tiež v každom roku prvý a druhý sviatok vianočný.

Kolízny opatrovník poukázal na obsah znaleckého posudku, v ktorom súdny znalec v danej veci
striedavú výchovu neodporúča a navrhol obe deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť
podľa úvahy súdu a styk upraviť otcovi tak, že v jednom týždni sa bude realizovať od stredy do štvrtka, v

ďalšom týždni len v stredu a cez víkend od piatku do pondelka rána a vo zvyšku tak, ako navrhla matka.

Uznesením zo dňa 29.9.2009, č.k. 17P/312/2009, boli konania o návrhoch rodičov spojené na spoločné
konanie vedené ďalej pod sp. zn. 17P/244/2009.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletých detí nie sú a ani nikdy neboli manželmi, v čase
podania ich návrhov na súd už spoločnú domácnosť nezdieľali, partnerský vzťah a spolužitie ukončili

v januári 2009.

Matkino manželstvo bolo rozvedené v roku 2000, z tohto pochádza jej maloletá dcéra I., iné vyživovacie
povinnosti matka nemá. V obchodnom ani živnostenskom registri evidovaná nie je. V daňovom priznaní
za rok 2008 uviedla úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 552.832,-Sk, základ dane 467.323,- Sk a
nulovú daň. Pracuje vo Viedni ako zdravotná sestra v nemocnici, v roku 2009 zarobila celkom 18.628,44€ brutto, čo v priemere predstavuje mesačne 1.552,37 € brutto. Za pomernú časť roku 2010, od januára
do mája, zarobila cca 1.344,45 € netto mesačne. V zamestnaní má služby 6 až 7 krát v mesiaci po
12,5 hod., z toho nočné služby väčšinou 2 až 4 krát, niekedy vôbec. Žije v rodinnom dome svojej matky,

kde obýva jeho horné podlažie.

Otec je slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností. Je vedený v živnostenskom registri pod
obchodným menom W., s miestom podnikania T.. Od 27.9.1999 má zapísané predmety podnikania:
kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru
za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská

činnosť, čistiace a upratovacie práce, prenájom motorových vozidiel, prenájom motocyklov, skútrov,
bicyklov, vodných skútrov a športových potrieb, obstarávanie služieb spojených so správou bytového a
nebytového fondu, reklamná a propagačná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie nákupu,
predaja a prenájmu nehnuteľností, tovarový leasing, fotografické služby, automatizované spracovanie
dát, špeditérstvo bez dopravy a kúpa motorových vozidiel na účely ich predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Vo svojich daňových priznaniach

otec uviedol, za rok 2008: príjmy 8.229.934,-Sk, výdavky 7.491.187,-Sk, základ dane 738.747,-Sk a daň
97.996,-Sk a za rok 2009: príjmy 478.402,80 €, výdavky 469.469,26 €, základ dane 8.933,54 € a daň
932,48 €.

Maloletý G. je vo veku ôsmych rokov, navštevuje druhý ročník základnej školy, maloletý G. je päťročný
škôlkar.

Dňa 29.10.2009 vykonal kolízny opatrovník šetrenie pomerov v domácnostiach oboch rodičov. Ohľadne
matky zistil, že býva v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom jej matky, užíva spolu s deťmi tri izby,
kuchyňu, WC a kúpeľňu. V detskej izbe na poschodovej trojposteli správa hore jej dcéra I., dole obaja
chlapci, v izbe majú tiež písací stôl, stoličku, televízor, komodu, šatník a kútik na hračky. Stará matka
má v dome samostatné bývanie, je veľmi rada, že dcéra s vnúčatami bývajú u nej. Dom je veľmi

priestranný, miestnosti sú veľké, pri dome majú deti priestor na hranie na veľkom dvore. Všetci majú
v dome vytvorené dobré životné podmienky. V byte matky bol poriadok a celý dom je udržiavaný na
vysokej hygienickej úrovni. Otec detí býva v 3-izbovom kompletne a moderne zariadenom byte, ktorý
má v osobnom vlastníctve. Deti majú k dispozícii svoju izbu, v ktorej je poschodová trojposteľ, dva
šatníky, písací stôl, vešiak a poličky na hračky. Aj tu majú deti vytvorené veľmi dobré podmienky. Byt je

udržiavaný na vysokej hygienickej úrovni a poriadku.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti.

Podľa ods. 3 § 24 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Nakoľko rodičia nie sú manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom dôvodný.

Zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti sa domáhajú obaja rodičia.

Súd v záujme preverenia a posúdenia výchovných kompetencii rodičov a ich osobnostných
predpokladov pre zabezpečenie zodpovedajúceho výchovného prostredia maloletým deťom nariadil vo
veci znalecké dokazovanie, ktorého sa domáhali obaja rodičia.Súdny znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, G. vo svojom znaleckom
posudku súdu predloženom dňa 31.3.2010 uviedol:

- ohľadne matky maloletých detí, že je schopná správne vnímať a interpretovať realitu, myslenie je

prevažnekonkrétne,produktívne,stereotypnejšie.Vzložitejšíchsituáciáchjezvýšenátendenciakmenej
zrelým spôsobom myslenia. Emotivita je živá, ale viac egocentricky orientovaná, slabšie prispôsobivá, v
emočne náročnejších, resp. záťažových situáciách sa môžu vyskytovať aj impulzívnejšie reakcie. Pocity
vnútornej neistoty sa snaží prekonávať zvýšenou aktivitou, táto však môže mať niekedy podobu menej
štandartného správania. V sociálnych kontaktoch má záujem o medziľudské vzťahy, snaží sa byť v nich

aktívna, ale pri konfliktnejších situáciách môže mať tendencie unikať, niekedy jej chýba viac rozhodnosti.
Na jednej strane môže mať tendenciu presadzovať si svoje, na druhej strane má sklon k závislejším
postojom. Celkovo je zvýšene citlivá na správanie, ktoré vníma ako direktívne. Ak cíti neistotu, môže
mať sklon k zvýšenej vzťahovačnosti.

- ohľadne otca maloletých detí, že je schopný správne vnímať a interpretovať realitu. Myslenie je viac
konkrétne, menej výpravné, ale obsahovo pestrejšie. Na podnety reaguje síce

s väčším vnútorným zaangažovaním, ale vonkajšie prejavy sú niekedy menej spontánne či výrazné.
Emotivita je labilnejšia, menej prispôsobivá, kolísavá. Na jednej strane má tendenciu tlmiť emočné
prejavy, na druhej strane sa ale môžu vyskytovať občasné impulzívnejšie reakcie, ako dôsledok
nahromadeného napätia. Celkovo je spontaneita reakcií menšia, napätie sa môže prejavovať aj v
kolísaní nálad. Je tiež zvýšená pohotovosť k opozičným reakciám. V sociálnych kontaktoch má na jednej

strane záujem o medziľudské vzťahy a je citlivý na to, ako okolie reaguje na jeho osobu, na druhej strane
ale je viac zameraný na seba a uspokojovanie vlastných potrieb. V dôsledku toho je menej empatický k
potrebám iných, má tendenciu posudzovať ich skôr podľa vlastných predstáv. Je citlivý na svoju mužskú
rolu, potrebuje jej potvrdenie zo strany okolia. Ak má dojem, že ho nemá, môže sa cítiť bezradný a
mať tendenciu presadzovať si svoje s menším ohľadom na potreby iných, pričom v tomto zmysle môže

byť mierne zvýšená pohotovosť k agresívnejším reakciám. V rámci prezentovania mužskej role môže
byť aj sklon k „nevypočítateľným“ spôsobom správania, čo môže platiť aj v partnerských vzťahoch. V
rámci výsledku nie sú známky duševného ochorenia ani emočnej poruchy, uvedené charakteristiky sú
relatívne stálymi osobnostnými rysmi.

Čo sa týka povahových charakteristík rodičov v zmysle ich celkovej schopnosti vychovávať dieťa, znalec

sa domnieva, že ani jeden z nich nemá zjavne lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu detí ako
druhý. Obaja sú v zásade schopní mať vo svojej výchove a opatere dieťa.

Matka je v prejavoch voči deťom síce impulzívnejšia, ale aj spontánnejšia a čitateľnejšia, ako otec
detí, ktorého reakcie môžu byť niekedy nemej zrozumiteľné, ale na druhej strane zrejme dokáže byť
systematickejší a cieľavedomejší. Pritom treba brať do úvahy aj vek detí, z ktorých je najmä Patrik ešte

v predškolskom veku, kedy je pre neho ešte dosť dôležitá spontaneita a možno aj väčšia čitateľnosť
v emočných reakciách na jeho správanie. Znalec sa preto domnieva, že z tohto pohľadu sú v danom
prípade osobnostné predpoklady matky pre výchovu detí o niečo lepšie ako predpoklady otca.

Zo znaleckého posudku vyplynulo, že obe maloleté deti majú k sebe vzájomne dobrý vzťah, sú si blízke
a dokážu si byť vzájomne nápomocné, resp. podporné. Za aktuálnej situácie je to aj prirodzené, lebo

istotu v rodinnom prostredí nachádzajú zrejme ťažšie. Týždeň sú v jednom prostredí, týždeň v druhom, je
vysoko pravdepodobné, že do istej miery cítia napätie vo vzťahu medzi rodičmi, ktoré sa týka ich. Preto
by bolo pre nich najlepšie, aby aj naďalej vyrastali spoločne, t.j. aby neboli rozdelení. Zo psychologického
hľadiska budú deti mať lepšie podmienky pre výchovu u matky, ako u otca.

Znalec tiež konštatuje, že je otázne, nakoľko je pre maloletých v danej situácii vhodné, že sú týždeň

u jedného a týždeň u druhého rodiča, pretože takto môžu strácať, resp. byť neisté ohľadne pocitu
domova, ktorý je pre deti dôležitý, nakoľko ide o pocit bezpečia a istoty, ktorý sa s pojmom domova
spája. Pravidelné striedanie pobytu u rodičov sa môže zdať na jednej strane pozitívne, že sa rodičiadokážu dohodnúť, a že si deti delia na polovicu, na druhej strane ale môže znemožňovať deťom, aby
sa cítili na jednom mieste skutočne doma.

Vzhľadom na to, že obe deti majú dobrý vzťah k obom rodičom, znalec navrhuje, aby bol styk s rodičom,

ktorémunebudúzverenédovýchovy,rozsiahlejší.Môžetobyťnapr.každýdruhývíkendastým,žemôžu
u daného rodiča prespať a každý druhý týždeň jedno, alebo aj dve poobedia v rámci pracovného dňa.

Na otázky súdu bolo súdnym znalcom zodpovedané:

1. Aké sú súčasné vzájomné vzťahy a citové väzby medzi rodičmi a maloletými deťmi?

Obaja rodičia vyjadrujú voči svojim deťom pozitívny postoj a dobrý vzťah. Prejavy tohto vzťahu a
predstavy o výchove detí sú u nich do istej miery rozdielne, čo prirodzene súvisí s ich povahovými

charakteristikami. Je zjavný dobrý a blízky vzájomný vzťah oboch detí. Vzťah každého z nich voči
rodičom je tiež dobrý, majú radi oboch rodičov, pričom presnejšie určenie odtieňov tohto vzťahu nie je
za danej situácie významné.

2. Ktorý z rodičov disponuje lepšími výchovnými kompetenciami pre osobnú

starostlivosť maloletých detí?

Každý z rodičov je v zásade schopný vychovávať deti. Matka môže na deti pôsobiť pozitívnejšie svojou
spontánnosťouaživosťou,otecnanichmôžepôsobiťvzmyslesledovaniaadosahovaniaurčitýchcieľov,
resp. cieľavedomejšieho správania, zvládania nárokov.

3. Ktorý z rodičov je vzhľadom na svoje osobnostné vybavenie spôsobilejší pre vytvorenie kvalitného a
stabilného výchovného prostredia maloletých detí ?

Matka je spôsobilejšia pre vytvorenie kvalitného výchovného prostredia pre maloleté deti.

4. V akom rozsahu by bolo vhodné upraviť styk maloletých detí s rodičom, ktorému nebudú zverené
do osobnej starostlivosti?

Ak sa rodičia nedohodnú inak, znalec navrhuje každý druhý víkend (2-3 dni) a každý druhý týždeň jeden,
resp. dva pracovné dni popoludní.

Pri vyhodnocovaní predpokladov rodičov pre riadnu výchovu maloletých detí zistených v konaní na
základe vykonaných dôkazov mal súd na zreteli predovšetkým spôsobilosť rodičov pre vytvorenie
stabilného a kvalitného výchovného prostredia danú ich osobnostnou výbavou, spôsobom života,
doterajšou úrovňou poskytovanej starostlivosti maloletým, ako aj schopnosťou poskytnúť im materiálnu
istotu a primeraný životný štandard.

Ako vyplýva zo znaleckého posudku v danom prípade je matka spôsobilejšia pre vytvorenie kvalitného
výchovného prostredia maloletých detí. Tak, ako to odporučil súdny znalec, i súd je presvedčený, že pre
maloletých je vhodnejšie ich zverenie do osobnej starostlivosti matky. Tvrdenia otca o pretrvávajúcich
nedobrých podmienkach u matky pre výchovu detí a o tom, že pri kontrole vykonanej kolíznym
opatrovníkom bolo zo strany matky všetko vytvorené len naoko, boli vyhodnotené ako účelové, keďže

výsledky znaleckého dokazovania, ktorého sa domáhal predovšetkým otec, značia v neprospech jeho
osoby.

Súd nevidel žiaden dôvod vyhovieť otcovi, keď požadoval nariadenia kontrolného znaleckého
dokazovanie. Znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom z príslušného znaleckého odboru
súd pokladá za obsiahly a výstižný, vypracovaný na patričnej odbornej úrovni, s jasnými závermi adoporučeniami. Skutočnosť, že otec je závermi znaleckého dokazovania zjavne sklamaný, nezakladá
dôvod pre opakované vyšetrovanie rodičov a maloletých detí, a to ani vo vzťahu k novej právnej úprave
ohľadne striedavej výchovy, ktorá vstúpi do účinnosti od 1. júla t.r. V prípade maloletých detí Rebrových

sa už striedavá výchova neúspešne uskutočnila na základe mimosúdnej dohody ich rodičov, pričom sa
ňou zaoberal aj súdny znalec, a s vyhodnotením ktorej, ako pre deti nevhodnej, sa stotožnil aj súd.

Súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti ich matky majúc za preukázané, že
je v súčasnosti schopnejšia vytvoriť im zodpovedajúce výchovné prostredie a v súvislosti s tým návrh
otca zamietol.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletých detí je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako istú kompenzáciu jej
finančnej povinnosti k nim.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné
finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové
zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a
povinností (mimo výživného).

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) vo všeobecnosti zahŕňajú jednak potreby

základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské a predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná
časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere
prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby,
dovolenky atď. U detí útleho veku sú to tiež všetky veci napomáhajúce jeho celkovému fyzickému a
mentálnemu vývoju (hračky, veci pre zábavu a rozvoj motoriky či abstraktného myslenia a pod.)

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností, atď.Matkou navrhované výživné v sumách 70,- 60,- € súd pokladá za nedostatočné nielen vo vzťahu k
veku a z neho odvodeným potrebám detí, ale tiež vo vzťahu k možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom ich otca.

Za primerané výživné považuje súd v danom prípade aspoň sumy 100,- a 70,- €, ktoré zohľadňujú to, že
starší maloletý už navštevuje základnú školu a mladší je zatiaľ len v predškolskom veku. Takto určené
výživné nie je nijako nadštandardné a celkové pomery otca zodpovedajú takémuto výživnému, keď je
nevyhnutné rešpektovať zásadu primeranej životnej úrovne maloletého dieťaťa a jeho rodiča.

Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na skutočnosť, že na financovanie určitej časti potrieb
maloletých detí slúži tiež štátny prídavok, pričom aj matka samotná musí finančne na týchto potrebách

participovať, i keď jej osobná starostlivosť o deti z istej časti kompenzuje jej finančný podiel na ich
opatere.

U otca bolo vzaté na zreteľ, že na rozdiel od matky nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

Výživné bolo určené od doby ukončenia striedavej starostlivosti rodičov o deti, teda od 22.4.2010,
nakoľko od uvedeného dátumu sa deti zdržiavajú nepretržite u matky, keď stanoviť výživné od podania

návrhu otca alebo matky nie je práve z uvedeného dôvodu možné pre nepreukázateľnosť miery
uspokojovania potrieb každého dieťaťa matkou a otcom jednotlivo.

Tým vzniklo zročné výživné za obdobie od 22.4.2010 do 31.5.2010 v celkových sumách: 130,- € u G.
(100,- € krát 9 dní a 1 mesiac) a 91,- € u G. (70,- € krát 9 dní a 1 mesiac), ktoré má otec za povinnosť
zaplatiť matke detí jednorázovo spolu s bežným výživným za mesiac jún 2010 v súlade s obsahom

ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd
upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Pri úprave styku musí súd vychádzať predovšetkým z pomerov zistených u maloletého dieťaťa, t.j.
jeho veku, zdravotného stavu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej

vzdialenosti ich bydlísk, tiež z denného režimu dieťaťa, ako aj pomerov

na strane rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť, a to najmä z jeho osobnostných
predpokladov a schopností zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a schopnosti
vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa.

Vo všeobecnosti pre každé maloleté dieťa majú obaja rodičia nezastupiteľné a rovnako dôležité

výchovné kompetencie bez ohľadu na to, či partnerský vzťah rodičov pretrváva alebo nie. Absencia
spoločného bydliska a spoločného výchovného prostredia ešte nedáva tomu rodičovi, ktorý má dieťa
v osobnej starostlivosti, nárok na to, aby si vyhradzoval výsostne dominantné postavenie v citovom
živote dieťaťa. V prípade, že druhý rodič nebude môcť na dieťa výchovne vplývať, i keď len v časovo
obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na vzájomné stretávanie sa, nebudú sa medzi ním a

dieťaťom rozvíjať citové väzby a pocit spolupatričnosti. Nie je len právom rodičia stretávať sa so svojim
dieťaťom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, ale je tiež právom dieťaťa, mať umožnené s týmto
rodičom pravidelne sa kontaktovať a prežívať s ním určitý časový úsek nerušene, podľa jeho vlastných
rodičovských predstáv, avšak zároveň tak, aby malo dieťa zabezpečené riadne všetky svoje potreby
zodpovedajúce jeho veku, patričné pohodlie a predovšetkým bezpečnosť po každej stránke.

Súd mal za jednoznačne preukázané, že rodičia sa vo veci styku otca s maloletými deťmi nedokážu
mimosúdne dohodnúť, čím je preukázaná potreba súdnej úpravy tohto styku.Súd rozhodol vo veci úpravy styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s deťmi v každom párnom
kalendárnom týždni v stredu od 15.00 do 19.00 a od piatku 16.00 hod. nepretržite do nedele 19.00
hod., v každom nepárnom kalendárnom týždni od stredy od 15.00 hod. do štvrtka 19.00 hod., v každom

kalendárnom roku od 1. júla 9.00 hod. nepretržite do 14. júla 19.00 hod. a od 1. augusta 9.00 hod.
nepretržite do 14. augusta 19.00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku od 25.12. 9.00 hod. do
26.12. 19.00 hod., pričom si deti prevezme od matky v mieste ich bydliska a následne jej ich tam aj
odovzdá.

Vyššie oboznámenú úpravu styku považuje súd za primeranú k veku a potrebám maloletých detí, pričom

sa približuje k úprave navrhovanej matkou.

Čo sa týka požiadavky vyzdvihovania maloletých detí otcom na realizáciu styku priamo z predškolského,
resp. školského zariadenia, tu je potrebné zdôrazniť, že odovzdanie dieťaťa za účelom styku tomu
rodičovi, ktorý je na styk oprávnený, nie je možné prenechať inému, než rodičovi, ktorý má dieťa zverené
do svojej osobnej starostlivosti. Akékoľvek súdne rozhodnutie zaväzujúce iné osoby, než účastníkov
konania, k nejakej povinnosti, hoci aj k súčinnosti školské či predškolské zariadenie pri odovzdávaní

dieťaťa druhému rodičovi, by bolo v rozpore s hmotným právom. Ponechať výber dieťaťa zo školského
zariadenia rodičovi oprávnenému na styk bez akéhokoľvek odovzdania dieťaťa osobou na to určenou by
znamenalo riziko ohrozenia dieťaťa, pokiaľ by sa styk zo strany oprávneného nemohol z nepredvídaných
okolností uskutočniť, ktoré by nestihol v dostatočnom predstihu oznámiť druhému rodičovi, pričom tento
by sa spoliehal na to, že styk sa riadne realizuje. Taktiež by takáto úprava styku nevystihovala situácie,

kedy sa deti pre subjektívne dôvody nemôžu zúčastniť vyučovania, napr. pre ochorenie, alebo ak je deň
určený na začiatok styku alebo jeho ukončenie dňom pracovného pokoja.

Povinnosťoumatkyjemaloletédetinastretnutiesotcomriadnepripraviť,čoobnášanielenichvybavenie
nevyhnutnými osobnými potrebami, ale najmä oboznámenie detí s tým, že určitú dobu strávia v
spoločnosti otca.

Styk upravený týmto rozsudkom je prispôsobený aktuálnej situácii a veku detí a s ich pribúdajúcim
vekom bude účelné na návrh niektorého z rodičov, pokiaľ sa nedohodnú mimosúdne, nanovo ho upraviť.

Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu
byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako je
však potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia a aby

nedochádzalo k žiadnym konfliktným situáciám medzi rodičmi, ktoré by mali majú dosah na maloleté
deti.

Podmienkou úspešného priebehu styku je, aby rodičia dokázali medzi sebou ohľadne svojich detí
komunikovať bezkonfliktne a vecne aspoň v nevyhnutnej miere. Povinnosťou matky je, aby prispela
aktívne k zdarnému priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami detí.

Podľa § 148 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov, ktoré platil,
pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Trovy znaleckého dokazovania činia celkovo 617,52 €. Ani u jedného z rodičov nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko obaja majú pravidelný príjem, matka z pracovného pomeru
a otec zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletých detí, o zverenie ktorých do svojej osobnej
starostlivosti usilovali obaja rodičia, a tiež na základe požiadavky oboch rodičov.Súd rozhodol o povinnosti rodičov zaplatiť náklady znaleckého dokazovania na účet tunajšieho súdu,
ktorébolisúdnemuznalcoviužzaplatenézoštátnychfinančnýchprostriedkov,každémuvjednejpolovici,
t.j. v sume 308,76 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42
ods.3O.s.p.análežitosťamipodľa§205ods.1O.s.p.(protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakorozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada
konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci
pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne
skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a,
nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk).