Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/225/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210208678
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210208678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská H. K.Q.,
N. N. Y. U. XX, G., F.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcom: X. M. N., G. G. XX, G., X. E. E., G. K. X, U. A., o zaplatenie
XXX,XX D. s príslušenstvom, o odvolaní odporcu I. X. V. proti V. Okresného N. G. F. L. O. XX. S. XXXX,
Č.. H.. XXC XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu XXX,XX D. N. X% úrokom z omeškania ročne z dlžnej
sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške XX,XX D. a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške XXX,XX D. podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 142 ods. 1
O.s.p.. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcom
v 1. a 2. rade regresný nárok v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tým, že z garančného
fondu poskytol poškodenému S. N. poistné plnenie za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou
nehodou dňa XX.XX.XXXX zavinenou odporcom v 2. rade, keď nedal prednosť v jazde protiidúcemu

vozidlu D.: N. XXX G., za ktorú zodpovedajú odporca v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla v zmysle §
427 ods. 2 Občianskeho zákonníka („Obč. zák.“) a odporca v 2. rade ako vodič motorového vozidla D.:
G. XXX V. v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák., pričom v čase tejto nehody nebolo uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla. V dôsledku toho
si poškodený S. N. O. XX.XX.XXXX uplatnil nárok na náhradu škody u navrhovateľa, pričom z výpočtu
hodnoty vozidla a výšky škody zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že išlo o totálnu škodu, výška ktorej
bola stanovená na sumu XXX,XX D.. V konaní mal ďalej preukázané, že navrhovateľ vyčíslenú škodu

poškodenému uhradil z poistného garančného fondu na jeho účet, o čom predložil výpis z účtu za mesiac
X/XXXX, a následne si výzvami zo dňa XX.XX.XXXX náhradu tohto poskytnutého plnenia uplatnil u
odporcov, ktorí svoj dlh doposiaľ neuhradili. Skonštatoval, že u odporcu v 1. rade je v danom prípade
daná objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427
Obč. zák. a u odporcu v 2. rade boli splnené všetky predpoklady všeobecnej subjektívnej zodpovednosti
za škodu podľa § 420 Obč. zák., keď odporca v 2. rade porušil ust. § 18 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z.
z. (nedanie prednosti v jazde), políciou bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku, za čo mu bola

uložená pokuta, voči ktorej sa neodvolal. Zdôraznil, že výsledkom priestupkového konania vedeného na
Q. G. F. K. Č.. H.-K.-XXXX/ODN-X-XXXX bol v predmetnom konaní viazaný v zmysle ust. § 135 ods.1 O.s.p.. Skutočnosti uvádzané odporcami ohľadne finančného vyrovnania poskytnutého z ich strany
poškodenému bezprostredne po dopravnej nehode označil za právne irelevantné, keďže ide o prípadný
samostatný nárok voči poškodenému, ktorý s prejednávanou vecou nesúvisí. O úrokoch z omeškania

rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., pričom začiatok omeškania stanovil na deň 10.07.2009, čo je deň nasledujúci po lehote na
zaplatenie danej navrhovateľom odporcom vo výzvach na náhradu poistného plnenia. Keďže rozhodol
tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatení súdneho

poplatku v sume XX,XX D. a v trovách právneho zastúpenia v sume XXX,XX D. za 3 úkony právnej
služby (1. prevzatie a príprava, 2. podanie návrhu na začatie konania, 3. vyjadrenie k odporu) v sume
XX,XX D. za 1 úkon, spolu s tzv. režijným paušálom X B. X,XX D. M. X B. X,XX D. a s XX% O., všetko
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v 2. rade, domáhajúc
sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že súd prvého stupňa
nesprávne kvalifikoval skutkový stav vzhľadom na to, že poškodený S. N. si duplicitne u navrhovateľa
uplatnil náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť pri dopravnej nehode, ktorú údajne zavinil, nakoľko
poškodený už predtým prijal plnenie ako náhradu škody od odporcu v 1. rade, čím sa vlastne poškodený
v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodne obohatil. Uviedol, že poškodený by mal toto bezdôvodné

obohatenie vydať navrhovateľovi a následne by mal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania proti
nemu a odporcovi v 1. rade v plnom rozsahu vziať späť.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) vo vzťahu
k obom odporcom vzhľadom na ich solidárnu zodpovednosť, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu v 2. rade nemožno priznať úspech, pretože súd prvého
stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky
vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke.

Nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový
stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Presnejšie pod

nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený
skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo
aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce
interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

V danej veci odporca v 2. rade v podanom odvolaní už len zopakoval svoju námietku prednesenú

pred súdom prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s tým, prečo na ňu
neprihliadol, a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce
z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie
možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s

dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Obsah odvolania odporcu v 2. rade nie je
spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil
svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého
stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež

najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá
by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu súdneho spisu a z vykonaných dôkazov v predmetnej veci jednoznačne vyplýva, že za
vinníka dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa XX.XX.XXXX I. G. na F. U., bol označený odporca v2. rade ako vodič motorového vozidla zn. G., ktorý svojím konaním porušil predpisy o premávke na
pozemných komunikáciách platné a účinné v danom čase, za čo mu bola v priestupkovom konaní
uložená sankcia - pokuta v sume okolo XXX D., pričom voči tomuto rozhodnutiu správneho orgánu sa

dotyčnýškodca-odporcav2.radeneodvolal.Vsúvislostistýmsprávnepoznamenalsúdprvéhostupňa,
že uvedeným rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal,
bol v súlade s § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný, na základe čoho si tieto otázky nemohol posúdiť sám ako
otázky predbežné. Ako bolo ďalej zistené, držiteľom a prevádzkovateľom motorového vozidla zn. G.
bol v čase spôsobenia dopravnej nehody odporca v 1. rade, ktorý si nesplnil svoju povinnosť uzavrieť

na predmetné motorové vozidlo poistnú zmluvu v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku
tejto skutočnosti poškodený v zmysle ust. 15 ods. 1 a § 24 ods. 3 cit. zákona požiadal navrhovateľa,
aby mu z poistného garančného fondu poskytol poistné plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zák., čo
navrhovateľ aj preukázateľne urobil a tak na tohto prešlo v zmysle ust. § 813 ods. 1 Obč. zák. právo na
náhradu škody voči subjektom zodpovedným za vznik škody, t. j. odporcom v 1. a 2. rade ako solidárne

(spoločne) zodpovedným, čo zodpovedá aj právnej úprave v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.
z., podľa ktorej poisťovateľ má právo tzv. regresu, teda právo na vrátenie toho, čo plnil poškodenému
za toho, kto za škodu zodpovedá.

Nakoľko súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav vyplývajúci z vykonaných dôkazov
aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. (§ 15 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), ods.

3 a ods. 7), ako aj Obč. zák. (§ 420 ods. 1, § 427, 438 ods. 1, 517 ods. 2 a § 813 ods. 1), aj pokiaľ
ide o posúdenie aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania, rozhodol o predmete sporu vecne
správne a to vrátane určenia výšky úrokov z omeškania a začiatku omeškania a nie je preto dôvodné
tvrdenie odporcu v 2. rade v jeho odvolaní o nesprávnom právnom posúdení.

V danom prípade vonkoncom neobstojí ani ďalšia námietka odporcu v 2. rade uvedená v jeho odvolaní,

že poškodený z dôvodu duplicitného uplatnenia nároku na náhradu škody (u odporcov aj u navrhovateľa)
by mal prijaté bezdôvodné obohatenie vydať navrhovateľovi a ten by mal návrh na začatie konania
voči odporcom vziať späť, nakoľko pri poistení majetku Obč. zák. u poisteného nepripúšťa kumuláciu
plnenia osoby, ktorá mu spôsobila škodu na poistenom majetku, a plnenia poistiteľa z poistnej udalosti;
pri kumulácii týchto dvoch plnení aj Obč. zák. uprednostňuje plnenie poistiteľa z poistenia, teda zmluvné

plnenie, pred plnením škodcu zo zodpovednosti za škodu, teda zodpovednostné plnenie. To znamená,
že skutočnosť, že odporca v 1. rade už poškodenému určité plnenie, resp. finančné vyrovnanie mal
poskytnúť sám bezprostredne po dopravnej nehode, nemôže byť zohľadnená v predmetnom konaní,
nakoľko pokiaľ ide o uplatnený nárok navrhovateľa, je táto skutočnosť bez právneho významu, pretože
navrhovateľkonalvsúladespovinnosťamiuloženýmimuzákonomasvojnároksivočiodporcomuplatnil

právom a v súlade so zákonom. Prípadný nárok odporcu v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia
od poškodeného by si musel odporca v 1. rade uplatniť a preukázať v samostatnom konaní.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje a s týmito sa plne stotožňuje, preto

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., pričom v tomto konaní úspešnému navrhovateľovi však ich náhradu nepriznal, keďže mu v
tomto v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil riadnym návrhom podľa
§ 151 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.