Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2012

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712201158
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2012:5712201158.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa:
Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., Ul. C. č. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Miriam Podhradskou,
advokátkou so sídlom v Martine, Ul. J. Kráľa č. 8 proti odporkyni: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V.,
K. ul.č. XXX/XX v konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.1.2012 domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu vrátiť mu jeho dar, a to nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v k.ú. V. je Katastrálnym úradom
v Ž., Správou katastra V. evidovaná na LV XXXX - 1-izbový byt č. XX vo vchode č. X na X. poschodí
bytového domu súp.č. XXXX, postaveného na parc. reg. C č. XXXX/X o výmere 469 - zastavané plochy a

nádvoria spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
súp.č. XXXX vo veľkosti 2979/121952-ín a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, zastavanom domom
- parc. reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 469 m2 v podiele 2979/121952-in.
Svoj návrh odôvodnil tým, že správanie odporkyne sa od októbra 2011 výrazne zmenilo - odporkyňa sa
voči navrhovateľovi začala správať veľmi nevďačne a opovrhujúco, nadáva mu, vyhadzuje ho z bytu.
Negatívne správanie odporkyne navrhovateľ považuje za sústavné, pričom vyjadrenia o tom, že tento

byt je iba odporkyne a navrhovateľovi tu už nič nepatrí vzbudzuje u navrhovateľa obavy, že v danom byte
už nebude môcť viac bývať. Vzhľadom na skutočnosť, že správanie odporkyne má negatívne následky
na psychické a fyzické zdravie navrhovateľa, navrhovateľ má za to, že ide o hrubé porušenie dobrých
mravov.

Odporkyňa s ak veci písomne vyjadrila dňa 17.2.2012, pričom uviedla, že obvinenia navrhovateľa nie
sú pravdivé, pretože s navrhovateľom ako so svojím bratom a jeho priateľkou pani M. sa stretla dňa
29.11.2011alebo31.11.2011nacintoríne,kdesapozdraviliapovedalisipárslovakosaimdarí.Onabola

so svojou dcérou. Následne bola vyzvaná, aby prišla na stretnutie k právnej s zástupkyni navrhovateľa.
Odporkyňa uviedla, že jej správanie sa voči navrhovateľovi nikdy nebolo opovrhujúce a ani sa mu nikdy
nevyhrážala, naopak vždy sa mu snažila pomôcť. Jej brat začal žiť s pani M., pričom o tomto vzťahu
sa mal pred odporkyňou vyjadriť, že si je vedomý, že ho táto využíva a že by od neho chcela, aby jej
daroval byt. Odporkyňa tiež vyjadrila obavy, že keby súhlasila s vrátením bytu, tento by následne získala
pani M., ktorá by jej brata vyhodila z bytu a on nebude mať kde bývať. Odporkyňa vyjadrila svoj súhlas

so zriadením vecného bremena na doživotné bývanie a užívanie bytu, o ktorom bola informovaná aj
právna zástupkyňa navrhovateľa.Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkyne X. M.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise nachádzajúcimi a zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa sú nevlastní súrodenci. Dňa 18.1.2007 pred notárom Q.. M. K., účastníci

podpísali darovaciu zmluvu ohľadom nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v k.ú. V. je Katastrálnym
úradom v Ž., Správou katastra Martin evidovaná na LV 5235 - 1-izbový byt č. 36 vo vchode č. 6 na X.
poschodí bytového domu súp.č. XXXX, postaveného na parc. reg. C č. XXXX/X o výmere 469 m2 -
zastavané plochy a nádvoria spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu súp.č. XXXX vo veľkosti 2979/121952-ín a spoluvlastníckeho podielu na pozemku,

zastavanom domom - parc. reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 469 m2 v podiele
2979/121952-in. Navrhovateľ vystupoval v pozícii darcu a odporkyňa v pozícii obdarovanej. Odporkyňa
sa v tejto zmluve zaviazala umožniť darcovi doživotne bývať a užívať byt, ktorý je predmetom daru.
Uvedená darovacia zmluva bola zavkladovaná dňa 14.2.2007 v konaní sp.zn. V 158/2007. ako vyšlo
za konania najavo navrhovateľ sa rozhodol darovať byt sestre po tom, čo začal mať určité zdravotné
problémy, pričom bol si vedomý, že sestra by bola schopná a ochotná sa o neho postarať. Do októbra

2011 mu odporkyňa poskytovala starostlivosť a bola vždy nápomocná. Následne sa však vzťahy medzi
nimi narušili. Uvedené skutočnosti boli potvrdené aj zo strany odporkyne. Navrhovateľ stanovil začiatok
zhoršenia vzťahov s odporkyňou na obdobie októbra 2011, kedy sa uskutočnila domová schôdza, na
ktorú vždy chodievala odporkyňa. Na uvedenej schôdzi bola odsúhlasená výmena hodín, s ktorou chcela
odporkyňa spojiť aj rekonštrukciu kúpeľne, s čím však navrhovateľ nesúhlasil a odporkyni povedal, že

uvedenú rekonštrukciu môže vykonať až po jeho smrti. Odporkyňa mu v tejto súvislosti mala uviesť,
že byt je aj tak jej a že navrhovateľovi už tento nepatrí. Uvedené konanie malo u navrhovateľa vyvolať
zhoršeniepsychickéhostavu,poruchyspánkuasamovražednémyšlienky.Otejtoskutočnostivypovedal
svedkyňa X. M.. Požadované lekárske potvrdenie o zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa súdu
nebolo predložené. Navrhovateľ chce navrátením svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti získať

istotu, že svoj život bude mať v pokoji kde dožiť.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Z uvedeného vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa cit. ustanovenia dochádza na základe
dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov

správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu
darcu adresovaného obdarovanému. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva,
bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce
výkonsubjektívnychpráv.Dobrémravyhocisúzákonnýmpojmom,atedamajúfunkciunormotvornú,nie
sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný

všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od
prípadu k prípadu sudcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné
správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide
buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci

darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. § 18 a nasl., § 30 a
nasl. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom
rodiny darcu.

Z vykonaných výsluchov účastníkov ako aj spomenutej svedkyne súd nemal preukázané, že správanie
sa odporkyne by malo charakter hrubého porušenia dobrých mravov. Takéto správanie musí byť

veľkým nevďakom zo strany obdarovaného, ktoré sa prejavuje napr. vo forme fyzického násilia,
hrubých urážok či neposkytnutia potrebnej pomoci. Správanie odporkyne však takéto znaky podľa
názoru súdu nevykazuje. Jej vyjadrenia o tom, že byt vlastnícky patrí jej, nie je prejavom nevďaku,
ale iba konštatovaním skutočnej situácie, ktorá vznikla z iniciatívy navrhovateľa, ktorý sa v roku
2007 rozhodol darovať byt odporkyni. To, že uvedené konštatovanie odporkyne spôsobilo zhoršenie

zdravotného stavu navrhovateľa, nemá so správaním odporkyne žiadny súvis; ide o subjektívne pocity
navrhovateľa, ktorý s takýmto vyjadrením spája následky, ktoré odporkyňa mala zamýšľať vykonať (vpodobe vyhodenia navrhovateľa z bytu odporkyne), ktoré sú však v príkrom rozpore s jej správaním
sa tak v predsúdnych rokovaniach s právnou zástupkyňou navrhovateľa ako aj s jej správaním
sa na súde, keď v obidvoch prípadoch jasne a zreteľne vyjadrila ochotu zriadiť vecné bremeno

doživotného bývania pre navrhovateľa, s čím však navrhovateľ nesúhlasil. V súvislosti s konštatovaním
navrhovateľa o zhoršení jeho zdravotného stavu je potrebné tiež uviesť, že súdu nebolo dostatočným
spôsobom preukázané, nakoľko iba vyjadrenie priateľky navrhovateľa je pre súd za skutkových okolností
prejednávaného prípadu resp. pri vyjadreniach odporkyne absolútne nedostatočné. Vzhľadom na
uvedené súd konštatuje, že správanie odporkyne resp. jej vyjadrenia o vlastníctve predmetného bytu

nevykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Odporkyňa bola v konaní plne úspešná a preto jej podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku patrí právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Nakoľko tieto si voči navrhovateľovi
neuplatnila, súd rozhodol o tom, že žiaden z z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).