Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 16, 2006

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/253/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1504136691
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2006:1504136691.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobkyne: Mgr. J.

W. B., bytom Ž. XX,. B., zast. JUDr. J. V., advokátom, K. XXA,. B. proti žalovanému: S. X P., s.r.o., P.
C. X,. B., zast. JUDr. J. A., advokátom, L. XA,. B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy
1.000.000.- Sk takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 350.000.- Sk a nahradiť jej trovy konania vo výške 111.262.-
Sk k rukám advokáta JUDr. J. V., CSc., K. XXA,. B., všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 29.12.2004 domáhala proti žalovanému ochrany osobnosti a náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorú v petite ustálila sumou 1.000.000.- Sk, na tom skutkovom základe, že žalovaný

dňa 20.9.2004 uverejnil v týždenníku P. X dní na svojej úvodnej stránke fotografické snímky žalobkyne a
P. W. s textom „A.“, na ďalších stranách tohto týždenníka boli uverejnené ďalšie fotografie zachytávajúce
žalobkyňu v spoločnosti P. W. a jeho syna, fotografie domu a motorového vozidla žalobkyne a taktiež
maloletej dcéry žalobkyne, ďalej informácie o maloletej dcére žalobkyne a jej veku, v článku „Z.“, a ako
komentár k fotografii „ P.“, teda informácie výsostne osobného a rodinného charakteru o maloletej dcére
žalobkyne.Žalovanývtomtotýždenníkuzverejnilfotografiubydliskažalobkynekomentovanejsoslovami
„D.“,čozastavu,žežalobkyňajepovolanímsudkyňa,ktorásinikdynepriala,abyakýmkoľvekspôsobom
bola zverejňovaná a medializovaná adresa jej bydliska, keď zámerne zmenila svoje bydlisko a bývala v

prenajatom dome vzhľadom na negatívne skúsenosti s obťažovaním jej súkromia zo strany účastníkov
konania a za stavu, kedy v minulosti bola obeťou útoku na svoj majetok, spolu s klamlivou informáciou
o tom, že je majiteľkou zverejnenej nehnuteľnosti v čase, kedy sudcovia podávali majetkové priznanie
ako aj informáciou o rozvode jej manželstva, vníma žalobkyňa ako konanie významne znižujúce
jej dôstojnosť a vysokou mierou zasahujúce do jej súkromia, ako výrazný zásah do jej súkromia,
schopný potenciálne ohroziť jej bezpečnosť ako aj bezpečnosť jej rodiny. V žalobe ďalej uviedla, že v
súvislosti s prípravou uvedeného článku boli novinármi pracujúcimi pre žalovaného obťažovaní susedia

žalobkyne napr. pod podtitulkom „R.“, rodičia žalobkyne v článku pod podtitulkom „W.“, taktiež pracovníci
Okresného súdu v G., kde žalobkyňa pracuje a od ktorých žiadali poskytnutie informácií o žalobkyni.
Keďže nikdy nedala žalovanému súhlas na vyhotovenie ani zverejnenie uvedených fotografických
snímok alebo akýchkoľvek informácií týkajúcich sa jej osoby, konštatovala rozpor s ustanovením § 34
ods. 7 zákona o sudcoch a prísediacich. Spôsob a rozsah uverejnenia článkov v jednom z najčítanejších
slovenských tlačových periodík s množstvom osobných fotografií považuje za závažnú nemajetkovú
ujmu na svojej dôstojnosti, keďže si nikdy nepriala, aby takéto intímne skutočnosti jej osobného a

rodinného života boli predmetom informovania širokej verejnosti.Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť poukazujúc na skutočnosť, že publikovaný článok
sa venuje či už prostredníctvom fotografií, titulkov alebo samotným textom hlavne P. W., ústrednej
postavy predmetného článku, ktorého žalovaný naďalej považuje za osobu verejného záujmu, pričom

žalobkyňa sa v článku spomína a objavuje na fotografiách len v súvislosti s ich v tom čase už verejne
známym partnerským vzťahom, teda nie na účel predstavenia žalobkyne verejnosti. Poukázal na
súlad uverejnených fotografií so spravodajskou licenciou a s prihliadnutím na charakter žaloby, použité
formulácie spolu s výberom prostriedku právnej ochrany žalobkyňa u žalovaného vzbudila silný dojem,
žežalobabolamotivovanávidinouzískaniafinančnejhotovostivovýške1.000.000.-Sk.Nasvojuobranu

uviedol, že žiadna fotografia ( fotografia zachytávajúca P. W. a viacero osôb, medzi nimi aj žalobkyňu
na verejnom podujatí, fotografia, ktorá zachytila žalobkyňu pri nastupovaní do osobného motorového
vozidla, fotografia, ktorá postavu žalobkyne zachytáva v situácii, keď zatvára garážové dvere) nie
je vyhotovená takým spôsobom, že by znevažovala osobu žalobkyne. Ide o spravodajské snímky,
informujúce o aktuálnych faktoch zo života P. W.. Poprel zverejnenie bydliska žalobkyne, zverejnenie
fotografie jej dcéry, existenciu príčinnej súvislosti medzi zverejnením faktu o rozvode žalobkyne a

zhoršením psychického stavu žalobkyne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne Ľ. L., výsluchom svedka
PhDr. P. W., CSc., oboznámil sa s potvrdením príslušnej pošty o doposielaní zásielok, dokladom OR
PZ SR G. o evidencii oznámenia priestupku proti majetku zo dňa 9.11.1998, dokladom OR PZ SR
G. o evidencii oznámenia priestupku proti majetku zo dňa 12.11.1998, potvrdením lekára o návšteve

detskej ambulancie v mesiaci október 2004, potvrdením predsedu OS G. vo veci oznámenia žalobkyne
o poškodení jej osobného motorového vozidla v súvislosti s rozhodovacou činnosťou žalobkyne,
potvrdenímpredseduOSG.orozvrhuprácenaOSG.narok2004,ďalejsaoboznámilsvideonahrávkou
televíznych relácií, v ktorých vystupovala redaktorka týždenníka P. X D. Ľ. L. ( N. P. z XX.X.XXXX-TV.
J., K. K. z XX.X.XXXX-TV. M. ), s prepisom rozhovoru s redaktorkou týždenníka P. X D. Ľ. L. v relácií

TV M., kópiami fotografií s popiskami a článkami uverejnenými v týždenníku S. X/XXXX. na strane XX-
XX,. P. X D. X/XXXX. na strane XX,. P. X D. X/XXXX. na strane XXX,. P. X D. X/XXXX. na strane
XX,. P. X D. XX/XXXX. na str. X.. - XXX,. týždenníku Š. č. X/XXXX,. výsledkami auditu A. SR ku dňu
15.6.2005 a ostatnými listinami založenými v spise. Žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom J. B.,
autora fotografií uverejnených v napadnutom článku a PhDr. E. J., ošetrujúcej lekárky dcéry žalobkyne

súdnevykonalzdôvodu,žemedziúčastníkminebolaspornáotázkaokolností,zaktorýchbolipredmetné
fotografie vyhotovené, nebola sporná ani otázka súhlasu na vyhotovenie a uverejnenie týchto fotografií.
Dôkaz výsluchom PhDr. E. J. súd nepovažoval v prejednávanej veci za relevantný vzhľadom na doposiaľ
vykonané dôkazy (psychologická správa zo dňa 31.1.2005, nález MUDr. M. K.).

Svedkyňa L., autorka článku, uviedla, že v predmetnom článku sa o žalobkyňu zaujímala len ako o

partnerku verejne známej osoby, teda P. W.. Jej cieľom bolo napísať článok o ňom bez úmyslu o
medializáciu navrhovateľky s tým, že mala záujem poskytnúť informácie o verejnom a súkromnom
živote politikov, za ktorého stále P. W. považuje. Žalobkyňa ju nezaujímala ako sudkyňa, ale výlučne
ako osoba, ktorá sa objavovala po jeho boku. Vylúčila osobnú iniciatívu pri písaní článku, o ktorý
v prejednávanej veci ide, podnetom na napísanie článku boli doznievajúce informácie a správy o

tom, že bývalá manželka politika, o ktorého sa novinári legitímne zaujímajú, spáchala samovraždu
a celý článok mal vyznieť tak, že poukazovaním na určité skutočnosti malo byť prezentované, že
P. W. sa konečne dostal z traumatizujúcej situácie v dôsledku úmrtia jeho manželky, že si zakladá
nový vzťah a spolu so žalobkyňou a jej dcérou pôsobia ako správne sa vyvíjajúci perspektívny vzťah,
ktorý by mohol v budúcnosti tvoriť rodinu. Vo svojej výpovedi ďalej potvrdila, že žalobkyňa ani P. W.

článok neautorizovali, na autorizáciu im ani nebol predložený, nakoľko článok neobsahoval žiadne ich
vyjadrenia a stanoviská. Ďalej uviedla, že P. W. odmietol podávať informácie o svojom novom vzťahu,
tiež rodičia žalobkyne odmietli komunikovať s ňou. Potvrdila, že fotografie, ktoré boli v napadnutom
článku zverejnené, boli vyhotovené „ paparacovsky “, ďalšie informácie, ktoré uviedla vo svojom článku,
získala z dôveryhodného zdroja, ktorý však ponechala v anonymite a potvrdila, že informácie o žalobkyni

sa snažila získať aj na jej pracovisku.

Svedok PhDr. P. W. , CSc. vo svojej výpovedi uviedol, že po opakovaných snahách redaktoriek
týždenníka P. X D. a týždenníka Š., ktorých vydavateľom je žalovaný, získať informácie o jeho
súkromnom živote takéto rozhovory odmietal s poukazom na to, že v súčasnosti nie je aktívny politika najmä s prihliadnutím na pracovné zaradenie žalobkyne so súčasným upozornením, že publikovanie
takýchto článkov z jeho súkromia i zo súkromia žalobkyne by mohlo byť hodnotené ako porušovanie
zákona. Potvrdil, že žalobkyňa žiadala predsedu Okresného súdu v G., aby vhodnými opatreniami

zabezpečil, aby novinárom neboli poskytované informácie o žalobkyni a uviedol, že má vedomosť
aj o tom, že rodičia žalobkyne boli opakovane atakovaní redaktormi žalovaného za účelom získania
informácií o žalobkyni. Z jeho výpovede súd ďalej zistil, že svedok pôsobí od septembra 2002 ako
vysokoškolský učiteľ na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v B., po voľbách v
roku 2002 sa vzdal funkcie P. S., ostal iba jej radovým členom, od januára 2005 nie je členom žiadnej

politickej strany.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ObčZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 12 ods. 1 ObšZ písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť

len s jej privolením.

Podľa § 12 ods. 3 ObčZ podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez
privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké
účely a pre tlačové, filmové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s
oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 ObčZ fyzická osoba má právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 ods. 2 ObčZ).

Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 ObčZ výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

Podľa § 34 ods. 7 zák.č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v platnom znení nemožno bez súhlasu
sudcu zverejňovať jeho tvár a bydlisko. To sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak je to
potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia. Sudca má právo

aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že k protiprávnemu zásahu do súkromia žalobkyne
nepochybne došlo. Konaním žalovaného boli zverejnené všetky základné údaje o žalobkyni, ako je
jej meno, pracovisko, vek, funkcia, miesto pôsobenia, bydlisko, rodinný stav, meno a vek jej dcéry,
boli zverejnené fotografie žalobkyne a jej dcéry, a to bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne. Súd

sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že zverejnené články nemali spravodajský charakter, týkali sa
jej súkromného života. Žalobkyňa nie je a ani v minulosti nebola verejne známou osobou, preto
verejnosť nemôže mať oprávnený záujem o informácie z jej súkromného alebo rodinného života. Podľa
názoru súdu skutočnosť, že žalobkyňa bola po boku bývalého politika, neoprávňovala žalovaného,
aby nerešpektoval jej právo na súkromie. Súd považoval v prejednávanej veci za irelevantné, aký cieľ

žalovaný uverejnením článkov a fotografií sledoval.

Žalobkyňa ako sudkyňa má zákonom zaručenú ochranu práv sudcu, ktoré jej vyplývajú zo zákona o
sudcoch a prísediacich, má tiež právo domáhať sa ochrany súkromia ako občan. Je osobou, ktorá má
garantovanú širokú ochranu osobnostných práv. Jej právo samostatne a slobodne rozhodnúť o tom,
ktoré údaje a skutočnosti týkajúce sa jej súkromia, v akom rozsahu a akým spôsobom sa stanú verejne

známymi, ochrana jej individuálnych záujmov pred zverejňovaním informácií dôvernej povahy ako ajochrana verejného záujmu, kam nepochybne patrí aj ochrana autority a nestrannosti súdnictva, limitujú
preto výkon práva slobody prejavu žalovaného.

Žalovaný články s identifikačnými údajmi a fotografiami žalobkyne zverejňoval opakovane a to štyrikrát

po sebe, teda identifikačné údaje a tvár sudkyne boli ľahšie zapamätateľné pre verejnosť. Zverejnil ich v
týždenníkoch, ktoré patria k najčítanejším, pričom podľa názoru súdu nešlo v osobe žalobkyne o osobu
verejne známu, ani o otázky verejného záujmu alebo naliehavej spoločenskej potreby.

Ustanovenie cit. § 34 zákona o sudcoch a prísediacich v platnom znení treba považovať za ustanovenie
špeciálne vo vzťahu k ustanoveniam občianskeho zákonníka o spravodajskej licencii. Ide tu o
obmedzenie slobody prejavu ustanovené zákonom a odôvodnené záujmom na ochrane riadneho

fungovania súdnej moci. Žalovaný nerešpektovaním zákona o sudcoch a prísediacich ( uverejnením
fotografie žalobkyne, ktorá nebola fotografiou zo súdnej siene, ale zo súkromného života a bez jej
súhlasu) podľa názoru súdu znížil spoločenský status žalobkyne, privodil stav, kedy sa žalobkyňa nie
vlastnou vinou stala terčom publicity v rozpore so zásadami sudcovskej etiky, ktorá ukladá sudcovi
vyhýbať sa zbytočnej a neprimeranej publicite, teda neoprávnene zasiahol do osobnosti žalobkyne.

Stotožnil sa aj s jej konštatovaním, že justícia nie je showbussines a o sudcovi nemožno písať tak, ako
sa zvykne písať o tzv. celebritách.

Pokiaľ žalovaný poukazoval na spravodajský charakter publikovaných fotografií, súd považuje za
potrebné pripomenúť, že nie je pokryté spravodajskou licenciou použitie fotografie osoby zhotovenej
pre spravodajstvo bez časovej súvislosti s udalosťou, v ktorej osobu zachytáva. Pri výklade pojmov

„ primeraný spôsob“ a „oprávnené záujmy“, použité v ustanovení § 12 ObčZ, treba vždy zohľadniť
kritérium kto je zobrazovaný - verejné postavenie osoby a kritérium vecné - obsah a forma
prezentovaného materiálu. Z tejto licencie sú vylúčené veci súkromného života, a to aj vtedy, ak ide o
osoby verejne známe, ktorých život je pre verejnosť zaujímavý.

Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy, súd skúmal, či publikovaný článok a uverejnené fotografie

sú objektívne spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu, zaoberal sa intenzitou tohto zásahu, prihliadal na
profesionálny status žalobkyne, čítanosť periodika, ktorého vydavateľom je žalovaný. S prihliadnutím
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, súd pri konštatovaní, že došlo k zásahu do
práv žalobkyne nielen ako občana, ale hlavne ako sudcu, považoval satisfakciu vo výške 350.000.-
Sk za primeranú vychádzajúc z úvahy, že uplatnenie nemajetkovej ujmy nemá iba satisfakčný,

ale aj preventívny charakter, má slúžiť nielen na zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy, ale má
mať tiež odstrašujúci účinok na konkrétnych ale aj potenciálnych rušiteľov súkromia, má zamedziť
výstrelkom určitej časti masmédií. Článok s fotografiami nerešpektujúcimi práva žalobkyne vyšiel v
týždenníku, ktorý má nielen vysoký náklad, ale aj celoštátne vysokú čítanosť. Išlo teda o verejný
spôsob zásahu do právom chránených záujmov žalobkyne, kde sa predpokladá široký okruh pôsobenia,

preto iné prostriedky právnej ochrany v prejednávanej veci súd zhodne so žalobkyňou považoval za
neproduktívne. Vykonaným dokazovaním - oboznámením sa s fotografiou a sprievodným článkom,
uverejneným v časopise S. č. X/XXXX na strane XX-X mal súd preukázané, že informácie o osobe
verejne známej, ktorá je stredobodom záujmu médií v tomto článku, t.j. P. W., a jeho partnerke je možné
verejnosti poskytnúť aj spôsobom, v ktorom nemožno vzhliadnuť porušenie zákonom chránených práv

žalobkyne (záber fotografa smerovaný priamo na P. W., pričom na tomto zábere nie je možné vizuálne
identifikovať jeho partnerku, ani z popisky predmetnej fotografie zistiť údaje o jeho partnerke v rozsahu,
v akom tieto požívajú osobitnú právnu ochranu).

Súd neprijal obranu žalovaného, pokiaľ poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa nepožíva osobitnú
právnu ochranu, keďže nie je sudkyňou špeciálneho súdu. Zo znenia § 34 zákona o sudcoch a

prísediacich je zrejmé, že táto ochrana sa vzťahuje na všetkých sudcov. Sudcovia majú rovnaké práva a
povinnosti, rozlišujú sa iba v predmete prejednávaných vecí a v špeciálnom režime pojednávania. Preto
sudcov špeciálneho súdu nie je možné povýšiť nad postavenie a ochranu sudcov všeobecného súdu.Treba však prisvedčiť žalovanému, že žiadna príčinná súvislosť medzi zverejnením faktu, že žalobkyňa
sa rozviedla so svojím manželom a zhoršením psychického stavu dcéry žalobkyne nebola v
prejednávanej veci preukázaná, čo súd tiež zohľadnil pri rozhodovaní o výške finančnej satisfakcie za

protiprávny zásah do súkromia žalobkyne.

S prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a za stavu, kedy sa zásah do súkromia
žalobkyne nedotýkal priamo podstaty jej profesie, súd považoval prostriedok právnej ochrany uplatnený
žalobkyňou za adekvátny a satisfakciu 350.000.- Sk za primeranú.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Aj
keď žalobkyňa mala vo veci úspech iba čiastočný, súd jej priznal plnú náhradu trov konania, keďže

rozhodnutieovýškeplneniazáviseloodúvahysúdu.Žalobkynivzniklitrovykonaniazaplatenímsúdneho
poplatku za návrh vo výške 52.000.- Sk a právnym zastupovaním. Advokát žalobkyne poskytol 6
úkonov právnej pomoci, a to: prevzatie zastúpenia dňa 27.12.2004, spísanie a podanie žaloby dňa
29.12.2004, písomné stanovisko k vyjadreniu odporcu dňa 15.6.2005, účasť na pojednávaní dňa
15.6.2005, 14.11.2005 a 16.1.2006, za čo si uplatnil v lehote a spôsobom podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

trovy právneho zastúpenia vo výške 59.262.- Sk ( 6x 8.150.- Sk + režijný paušál 1x 136.- + 4x 150.- +
1x 164.- Sk + DPH vo výške 9.462.- Sk). Súd za úkon účelne uplatňovaný však nepovažoval písomné
stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.6.2005, i keď sa týka veci samej, keďže 15.6.2005 sa
konalo pojednávanie, na ktorom mohlo byť stanovisko prednesené ústne, čo však nemalo vplyv na
krátenie trov, ktoré si advokát v tomto konaní uplatňoval. Z hodnoty veci 1.000.000.- Sk je základná

sadzba tarifnej odmeny 14.650.- Sk či už podľa § 13 ods. 1 vyhl.č. 163/2002 Z.z. za úkony do 31.12.2004
alebo podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. č. 655/2004 Z.z. za úkony z roku 2005 a 2006. Advokátovi prislúcha za
úkony z roku 2004 paušálna náhrada výdavkov á 136.- Sk, za úkony roku á 150.- Sk, za úkony roku
2006 á 164.- Sk. Advokát žalobkyne v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. vyčíslil trovy právneho
zastúpenia,avšakvsumenižšejakomupatriapodľaplatnéhosadzobníka.Súdmupretopriznalnáhradu

trov právneho zastúpenia v rozsahu, v akom si ich vyčíslil a uplatnil.

O povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania vo výške 111.262.- Sk právnemu zástupcovi
žalobkyne súd rozhodol podľa § 149 ods. l O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde,

písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm.
a/ až f/ O.s.p.

Ak žalovaný - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).