Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 27, 2012

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1Er/1701/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407208994
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2012:5407208994.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, korešpondenčná adresa:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Agentúra Žilina, so sídlom Uhoľná 1, Žilina,
proti povinnému: NAPET, s.r.o., so sídlom Oravská Lesná 300, (vymazaný z Obchodného registra SR
dňom 15.02.2011), vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský úrad v

Martine, Kancelária v Banskej Bystrici, ČSA 23, v exekučnom konaní pre vymoženie sumy 135,30 eur
s prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške
14,02 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.09.2012 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa
05.09.2012 z dôvodu, že povinný bol vymazaný z OR SR a nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si
zároveň vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 20,95 eur.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa ust. § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa
konania právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť,
alebo môže v ňom pokračovať.

Podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní
s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 68 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ak
súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý
by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej
zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že

spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny
za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o
zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie
súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.

Súd podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 13133/L zistil, že

dňom 15.02.2011 došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, a to na základe uznesenia
Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 26CbR/202/2009-50 zo dňa 15.11.2010, ktorým bol povinný zrušený
bez likvidácie.

Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu
subjektivitu a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania dňom účinnosti zápisu do obchodného registra

a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra.

V danom prípade po začatí exekučného konania povinný zanikol bez právneho nástupcu a to výmazom
z obchodného registra v dôsledku čoho stratil procesnú subjektivitu a tým aj spôsobilosť mať procesné
práva a povinnosti. Strata spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania na strane povinného je
neodstrániteľnou podmienkou konania pre ktorú súd nemôže vo veci ďalej konať nakoľko právneho

nástupcu povinného, na ktorého by prešla vymáhaná pohľadávka, niet.

Súd preto postupujúc v zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalších citovaných ustanovení,
nakoľko povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania ako jednu z podmienok konania, exekúciu
zastavil ex offo v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľaust.§200ods.1Exekučnéhoporiadku,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

V zmysle ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Vzmysleust.§203ods.2Exekučnéhoporiadku,aksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na

vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej

činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm.
a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 100 Sk.

Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)

získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného
poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné
práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor
povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní
trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len

za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané
či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné. Súdny exekútor bol výzvou zo dňa
19.10.2012 a 04.12.2012 na to upozornený.

Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora
a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou

sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý
úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), a zároveň aj podľa ust. § 14 ods.
l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by
súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu
trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok

na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.

Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte
odmenysamázohľadniťpočetúčelnevynaloženýchhodínnaexekúciubezzreteľanapočetjednotlivých
úkonov.Rozhodujúceječasovéhľadiskojednotlivýchúkonov,tedačasreálnepotrebnýnaichvykonanie.
V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov

exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky.
(Rc 69/2007)

O výške trov exekúcie súd rozhodol v súlade s ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie priznal v celkovej výške 14,02 eur, predstavované paušálnou odmenou v
zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky a ust. § 14 ods. 3 vyhlášky v spojení s ust. § 15 ods. 1 vyhlášky

spolu vo výške 9,96 eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 eur, doručenieupovedomenia o začatí exekúcie povinnému v sume 3,32 eur, zisťovanie platiteľa mzdy povinného v
sume 3,32 eur, a náhradou hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky za poštovné vo výške
4,06 eur pozostávajúcej z 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v sume 1,46 eur

Doporučene do vlastných rúk (DVR) opakovane, zaslanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonávanie
exekúcie v sume 1,30 eur a zaslanie podnetu na zastavenie exekúcie v sume 1,30 eur. Odmena aj
náhrada hotových výdavkov nebola zvýšená v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o 20 % daň z
pridanej hodnoty (DPH) vo výške 2,80 eur, nakoľko súdu nepredložil doklad o tom, že je jej platiteľom a
ani neuviedol súdu IČ DPH, na základe ktorého by súd túto skutočnosť zistil.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné náhrady a
kopírovanie a ostatné výdavky vo výške 3,00 eur, nakoľko súd nemal túto náhradu vôbec špecifikovanú
ani účelne preukázanú v exekučnom spise. Taktiež súd nepriznal z nej 20 % DPH v sume 0,60 eur.

Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak,
že uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko vychádzajúc rozhodnutia Okresného súdu Žilina pod

sp. zn. 26CbR/202/2009-50 zo dňa 15.11.2010, ktorým bol povinný zrušený bez likvidácie, nakoľko
spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny
za výkon funkcie likvidátora, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený..

Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007

Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky
č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie možno podať dvojmo na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (§ 204

ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.