Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/408/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201444
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1212201444.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevprávnejvecinavrhovateľa:EOSKSISlovensko,s.r.o.,Údernícka5,Bratislava,
IČO : 35 724 803, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Údenícka 5, Bratislava, proti odporcovi : E. C., C.
C., K. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO : 42 176 778, zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 458,14 € s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na

strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. 7. 2012 č.k. 13C 103/2012 - 60,
v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov vedľajšieho
účastníka na strane odporcu p o t v r d z u j e.

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a .

Vedľajší účastník na strane odporcu je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho

konania 28,08 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal
zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom dlhu na spotrebnom úvere, a to na základe
späťvzatia návrhu navrhovateľom, podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. tak, že odporcovi nepriznal žiadne trovy
konania; odporcovi síce vzniklo právo na náhradu trov konania, pretože to bol navrhovateľ, ktorý po

procesnej stránke zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, avšak odporcovi žiadne trovy nevznikli,
resp. žiadne si neuplatnil.

Náhradu trov konania nepriznal súd prvého stupňa ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, s
poukazom na ust. § 146 ods. 2 a § 150 O.s.p. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa prvostupňový súd
videl v tom, že vedľajším účastníkom je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého
cieľom činnosti je ochrana záujmov spotrebiteľa na súde i mimo neho; trovy právneho zastúpenia

advokátom tak súd prvého stupňa vyhodnotil ako vynaložené neúčelne, nehospodárne. V odôvodnení
svojho uznesenia poukazoval prvostupňový súd na to, že v stanovách združenia je definovaná ochrana
záujmov spotrebiteľa, vrátane kolektívnej ochrany spotrebiteľov, podávania žalôb na základe zákona o
ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, ako aj vstup združenia
do tohto druhu sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenie disponuje rozsiahlymi vedomosťami
a znalosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá, a je tak spôsobilý účinne

ochraňovať práva spotrebiteľov v konaní pred súdom. Zastúpenie združenia advokátom podľa názorusúdu prvého stupňa prichádza do úvahy len v právne náročných sporoch, akým však tento spor nie
je. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval odmenu za jeden úkon právnej služby v sume
47 €, za úkon spočívajúci v prevzatí a príprave zastúpenia, ktoré trovy súd prvého stupňa posúdil

ako nepreukázané. Združenie totiž udelilo právnemu zástupcovi tzv. generálnu plnú moc, podľa ktorej
advokát sám má vykonávať bez ďalšieho konkrétneho pokynu úkony právnych služieb v takom „rozsahu
a počte, ktorý uzná sám za potrebný.“ V danom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil
súdu vstup združenia do konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť, s tým, že si uplatňuje
trovy konania - súdu pritom nie je známe, či združenie vôbec vedelo o tom, že do konania vstupuje. V

oznámení o vstupe do konania žiadal právny zástupca doručiť návrh na začatie konania s prílohami.
Súhlasom odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nedisponoval, na výzvu súdu oznámil,
že odporkyňu nepozná. V čase späťvzatia návrhu ( 25. 6. 2012 ) ešte vedľajší účastník nemal vedomosť
ani len o obsahu žalobného návrhu, keďže táto mu bola zasielaná práve dňa 25. 6. 2012. Pre
súd prvého stupňa z uvedených okolností vyplynul záver, že ani samotný úkon prevzatia a prípravy
zastúpenia nemožno v tomto konaní považovať za úkon preukázaný ( právny zástupca zjavne nemal

ešte vedomosť o predmete sporu ) a preto trovy uplatnené za tento úkon právnej služby nie sú trovami
účelnevynaloženými..Prvostupňovýsúdďalejvnapadnutomuznesenípoukazovalnato,žemujezjeho
rozhodovacej činnosti známe, že právny zástupca vedľajšieho účastníka takýmto spôsobom vstupuje do
väčšieho počtu súdnych konaní, čo na strane súdu vyvoláva pochybnosti o tom, či tak združenie nečiní
účelovo s cieľom dosiahnuť odmenu za právne zastupovanie.

Súd prvého stupňa napokon v predmetnom uznesení na základe ust. § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992
Zb. rozhodol o vrátení poplatku za návrh na začatie konania navrhovateľovi v sume 20,37 € ( t.j. po
krátení poplatku o 6,63 € ) z pôvodne uhradenej výšky poplatku 27 €.

Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane odporcu; jeho
odvolanie smerovalo proti výroku o nepriznaní mu náhrady trov konania, v ktorej časti navrhoval

uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania v sume 47 €
a trov odvolacieho konania v sume 28,08 €. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne skutkové zistenia
a nesprávne právne posúdenie veci. Aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na danú vec označil vedľajší
účastník za nenáležitú, a to najmä pre okolnosti, za ktorých navrhovateľ plošne na celom Slovensku
uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok, po použití nekalých obchodných praktík

a hoci sú pohľadávky premlčané. To všetko nedáva predpoklad na použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. V
množstve prípadov už len samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania pôsobil na navrhovateľa
odradzujúco, v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť svojho nároku vzal navrhovateľ svoj
návrh späť a konanie žiadal zastaviť. Súd by mal podporiť činnosť Združenia tým, že mu prizná
náhradu trov konania, v opačnom prípade by činnosť nemajetného Združenia mohla byť paralizovaná.

Navrhovateľ, ktorý plošne na celom Slovensku porušuje spotrebiteľské práva, v prípade nepriznania
trov vedľajšieho účastníka mohol naďalej vykonávať svoju prax bez akejkoľvek ujmy - napr. povinnosti
nahradiť trovy konania. Keďže vec bola pôvodne evidovaná v registri Ro, súd zrejme vo veci vydal
platobný rozkaz, v ktorom zaviazal odporcu nielen na úhradu istiny aj s príslušenstvom, ale aj na náhadu
trov konania. Navrhovateľ naviac vedome uplatňoval premlčaný nárok; súd však nemal problém priznať

mu uplatňovaný nárok a ani trovy konania, pričom nezisťoval ich účelnosť.

Vedľajší účastník v odvolaní uviedol, že je nesprávne, ak súd Združeniu upiera právo na náhradu trov
konania za právne zastúpenie s tým, že si má advokáta platiť z vlastných finančných prostriedkov a na
náhradu by mal nárok len v právne náročných sporoch. Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby sa aj
odborne spôsobilý účastník dal zastúpiť zástupcom. Nemôže to byť dôvod na nepriznanie mu náhrady

trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník dodal, že Združenie má možnosť využívať aj určenú
podporu ministerstva, avšak po opakovaných žiadostiach Ministerstvo hospodárstva SR schválilo v
prospech Združenia finančnú podporu vo výške 4.000 €, z ktorej bolo doposiaľ vyplatených 1.000 €. Pri
objeme činnosti Združenia, ktoré vstúpilo zatiaľ do cca 13.000 spotrebiteľských konaní a tak na uvedený
objem predstavuje dotácia na jedno konanie sumu 0,31 €, čo nepokrýva ani len poštové výdavky.

Úkon právnej služby spočívajúci v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady, ktorý si vedľajší
účastníkuplatnil,jeopodstatnený-zahŕňavsebeajžiadosťoposkytnutieinformáciípotrebnýchnavstup
dokonania,administratívnučinnosťspočívajúcuvevidenciipodľaspisovéhoporiadku,prideleníspisovej
značky, založení spisu, vyhotovení písomného podania o vstupe do konania a jeho zaslaní súdu.Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania je predpokladom toho, aby Združeniu vzniklo
právo požiadať o doručenie návrhu a príloh. Združenie oslovilo so žiadosťou o spoluprácu desiatky
advokátov po celom Slovensku, avšak na trvalú spoluprácu dokázalo zabezpečiť len 2 advokátov, ktorí

boli ochotní pracovať len za prísudok. Nie je pravdou, že ide o lukratívne zastupovanie. Ak by to bolo
pravdou, silné advokátske kancelárie by túto činnosť už dávno realizovali. Vedľajší účastník si uplatňuje
trovy v konaní z úplne pragmatických dôvodov.

Požiadavku súdu, aby Združenie predložilo súhlas odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania je nad rámec povinností vedľajšieho účastníka a nemá zákonnú oporu. Je nepredstaviteľné,

aby Združenie kontaktovalo každého spotrebiteľa, na podporu ktorého vstupuje do konania, pretože pri
enormnom množstve spotrebiteľských vecí by to bol neefektívny postup. Združenie chce ochrániť čo
najviac spotrebiteľov, preto do konania vstupuje bez ich vedomia a mnohí spotrebitelia sa na Združenie
obracajú až následne. V zmysle zákona sa výslovný súhlas so vstupom ani nepredpokladá. Vedľajší
účastník legitímnym spôsobom podľa § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpil do konania z vlastného podnetu; nebolo
jehopovinnosťoukontaktovaťodporcu,anizabezpečovaťjehosúhlassovstupomZdruženiadokonania.

Súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie,
judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc odvodzoval z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Do pozornosti dal aj
znenie ust. § 137 O.s.p., tvrdiac, že podľa daného ustanovenia mu náhrada výdavkov za zastupovanie
advokátom výslovne patrí. Ďalej dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09,

z ktorého podľa vedľajšieho účastníka vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na
advokáta aj na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho vyjadrenia okrem iného poukázal aj na čl.
169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ, komentáre k Občianskemu
súdnemu poriadku, na viaceré nálezy Ústavného súdu týkajúce sa práva účastníka na náhradu trov
konania v úspešnom súdnom spore, ako aj na viaceré rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných

veciach, ktoré predložil ako prílohu spolu s odvolaním.

Čo sa týka trov právneho zastúpenia, vedľajší účastník argumentoval tým, že úkon právnej služby
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa
advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zastupovania a následne
sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom. Podľa ich pokynov sa zisťuje evidencia

živej spotrebiteľskej veci na súde a zisťuje sa dodávateľ, ktorý žalobu podal vrátane súvisiacich
administratívnych a daňových evidencií. Tento úkon v sebe zahrňuje aj žiadosť o poskytnutie informácie
potrebných na vstup do konania, administratívnu činnosť sekretariátu kancelárie spočívajúcu v evidencii
v menoslove, v ďalších evidenčných pomôckach podľa spisového poriadku, pridelenej spisovej značky,
založení spisu, vyhotovení písomného podania o vstupe do konania a jeho zaslaní súdu.

Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou žiadal, aby odvolací súd
v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil konanie a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o
predbežných otázkach :

1/ Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv
Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou

Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa
rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania.

2/ a) Či sa má čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 v spojení s čl. 38
ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, že Združeniu na ochranu spotrebiteľov
patrí náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspečné vedenie

súdneho sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany na strane spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku
z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchalebozáväzkupopoužitínekalejobchodnejpraktiky
podľa smernice EP a Rady 2005/29/ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov
voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.b) Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada trov v
súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania
argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí

žaloby žalobcom po námietke premlčania v znesenej v konaní Združením.

3/ ČijeporušenézákladnéprávospotrebiteľaaZdruženianaochranuzáujmovspotrebiteľovpodľačl.47
v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu na ochranu záujmov
spotrebiteľovnapriekichúspechuvsúdnomkonaníanevyporiadasasodlišnýmisúdnymirozhodnutiami

v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne právne zdôvodnené.

4/ Či právna úprava podľa § 142 až § 151 slovenského občianskeho súdneho poriadku odporuje právu
Európskej únie, ak neumožňuje Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov priznať plnú náhradu trov
konania, napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na druhej strane dodávateľovi náhradu trov
konania umožňuje.

5/ Či čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 38 a 47 Charty základných práv

Európskej únie treba vykladať tak, že bránia takej aplikácii vnútroštátneho procesného práva, ktorá
označuje právne zastúpenie Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov za neúčelné napriek tomu, že
po vstupe Združenia do konania zobral žalobu späť.

Uvedené otázky odvolateľ ( vedľajší účastník ) považoval za otázky zásadného právneho významu,
pretože ide o otázku existencie a prežitia Združení.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka argumentoval tým, že vedľajší účastník -
združenienaochranuspotrebiteľa-musíbyťsámzpodstatysvojejexistencie(atoajspoukazomnajeho
cieľ) schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia
na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú
podporu ministerstva. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka navrhovateľ považoval za nadbytočné

a neúčelné. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol
žiadnydôvod,podľanavrhovateľanavodzujedojem,žeúčelomvstupunebolaochranaprávspotrebiteľa,
ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Prvostupňový súd
nepriznanímnáhradytrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovineporušujezákladnéprávonaprávnupomoc
a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelne

vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným
postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Navrhovateľ zastával názor, že ustanovenia Charty
základných práv EÚ ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa
týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa
združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je

vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Podľa navrhovateľa konaním
vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania a nehospodárnosti konania. V danom prípade podľa názoru navrhovateľa nemožno prijať záver,
že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol
právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť

samotné združenie bez právneho zastúpenia.

K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s nárokom
na náhradu trov konania združenia ako vedľajšieho účastníka uviedol, že má za to, že tento návrh je
nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom
prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle práva Európskej

únie je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, čiže Súdny dvor
Európskej únie nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť.
Preskúmaním vnútroštátneho práva by SD EÚ prekročil svoje právomoci. Návrh vedľajšieho účastníka
na predloženie prejudiciálnej otázky preto navrhovateľ považoval za nedôvodný a účelový. Na základeuvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania vo výške 28,08 € s DPH, pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej
služby vo výške 18,92 € s DPH a režijného paušálu vo výške 9,16 € s DPH. V závere svojho vyjadrenia

poukázal na viaceré rozhodnutia iných senátov krajských súdov v obdobných veciach a predložil ich aj
ako prílohu vyjadrenia.

Odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O.s.p. ), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov
konania vedľajšieho účastníka, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Vzmyslecitovanéhoust.§93ods.4O.s.p.mávedľajšíúčastníkvkonanírovnaképrávaapovinnostiako

účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne
právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu
účastníkovi.

Zo spisového materiálu súdenej veci je zrejmé, že súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu, že
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 25. 6.2012, vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť

bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odporcovi
vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Analogicky podľa § 93 ods.
4 O.s.p. právo na náhradu trov konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu,
ktorý do konania vstúpil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 2.2012 ( č.l. 21 spisu ).

Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší

účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, je oprávnený tzn. môže sa dať aj vedľajší účastník
v konaní zastupovať advokátom. V prejednávanej veci vedľajšieho účastníka zastupoval advokát na
základe plnomocenstva, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd prvého
stupňa popieral alebo spochybňoval právo vedľajšieho účastníka resp. ústavné právo každého - vrátane
vedľajšieho účastníka na právnu pomoc vyplývajúce z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, práve naopak. V prípade,

že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí však počítať aj so vznikom trov, nakoľko
advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Preto skutočnosť, že
súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, sama osebe neznamená popretie rovnosti
podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a už vôbec to neznamená odňatie procesného práva
účastníka na zastúpenie advokátom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd považuje záver prvostupňového súdu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi za vecne správny, pričom sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že tieto nespĺňajú
podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie náhrady trov konania. Súd prvého stupňa však

nesprávne odkázal v dôvodoch svojho rozhodnutia na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Správne mal
prvostupňový súd o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať s
odôvodnením, že tieto nespĺňajú podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie náhrady trov konanias poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nie s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti
odvolacísúddodáva,žeprirozhodovaníopriznanínáhradytrovkonaniamusísúdvždyskúmaťúčelnosť
vynaložených trov konania uplatnených účastníkom. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá

sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje
ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je
súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne.

V predmetnej právnej veci vedľajší účastník resp. právny zástupca vedľajšieho účastníka spolu s
oznámením o vstupe do konania zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie návrhu na začatie

konania a jeho príloh a uplatnil si náhradu trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu
do konania mu predmet sporu ešte nebol známy a len z označenia účastníkov konania usúdil, že
ide o spotrebiteľskú vec. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka
si v podaní zo dňa 3. 7. 2012 uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, s DPH a režijným paušálom, spolu vo
výške 47 €. Odvolaciemu súdu však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka

vykonaťprípravuzastúpenia,keďsamotnývedľajšíúčastníknevedel,doakéhokonaniavstupuje.Lenna
základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu
konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci.
Odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že navrhovateľ mnohokrát už len na základe jeho vstupu
do konania vezme návrh späť je podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatnená. Nemožno dospieť k

záveru, že navrhovateľ vzal v danej právnej veci návrh späť na základe vstupu vedľajšieho účastníka
do konania, nakoľko späťvzatie návrhu je dispozičným právom navrhovateľa, keď v predmetnej veci ku
späťvzatiu návrhu došlo bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné sa prikloniť k
tvrdeniu navrhovateľa uvedenému vo vyjadrení, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Dôvodný je aj argument navrhovateľa, že konaním

vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania a nehospodárnosti konania.

Odvolací súd rovnako za správny považuje aj ten názor súdu prvého stupňa, že
vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu by mal byť schopný
poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám.

Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/03, v zmysle ktorého nie je
porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3
Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd
neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto,
že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských

sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Preto odvolací súd v neposlednom rade prihliadol aj na
skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho
účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania.
Zároveň je odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje

do konaní, v ktorých ako navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu
spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní,
vyjadrení (vznesenie námietky premlčania ), ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu
byť generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení
trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o

jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dojem, že združenie
vstupuje do konaní s cieľom dosiahnuť zárobkovú činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v
podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Právne irelevantná je odvolacia námietka vedľajšieho účastníka týkajúca sa toho, že podľa ust. § 137
O.s.p. mu náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom výslovne patrí. Podľa ust. § 137 O.s.p. medzi

trovy konania okrem iného patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať
v konaní podľa osobitného predpisu. V prípade, že by bol názor vedľajšieho účastníka správny, tak
by nepriznanie trov konania v každom jednom prípade znamenalo porušenie ust. § 137 O.s.p. Toto
ustanovenie pritom len exemplifikatívne vymenúva jednotlivé druhy trov konania, pričom na ich priznanieje potrebné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 a nasl. O.s.p., medzi ktoré patrí aj účelnosť
vynaložených trov konania. Navyše vedľajší účastník ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie
je v prejednávanej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle § 93 ods. 4 druhá veta O.s.p. koná sám za seba.
Ako právnická osoba oprávnená zastupovať v konaní by vystupovalo len v prípade, že by mu účastník
konania udelil plnomocenstvo na zastupovanie, čo však v prejednávanej veci nebolo preukázané a
vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu.

Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ, na obsah ktorého poukázal vo svojom odvolaní vedľajší

účastník, odvolací súd uvádza, že Súdny dvor EÚ v tomto rozsudku ustálil, že zásada účinnej súdnej
ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby
sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä
oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z uvedeného rozsudku však
nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa, mal vo
všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia, bez

splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, a teda okrem iného aj účelnosti
vynaložených trov konania.

Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiam iných krajských súdov, na ktoré navrhovateľ vo svojom vyjadrení
a vedľajší účastník vo svojom odvolaní poukazujú, uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných
krajských súdov v obdobných veciach. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na

svojom právnom názore, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené, a preto mu nevzniklo
právo na ich náhradu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko
navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, a preto odporcovi a aj vedľajšiemu účastníkovi vzniklo

právo na ich náhradu. Odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom
neboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu,
neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. vedľajší účastník neposkytol odporcovi žiadne služby, ktorých
vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej

sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal návrhom vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. ( Pozn.: Od 1.12.2009

v dôsledku prijatia Lisabonskej zmluvy oficiálny názov Súdneho dvora znie Súdny dvor Európskej únie;
názov Súdny dvor Európskych spoločenstiev sa používal do 30.11.2009 ).

Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prichádza do úvahy vtedy, ak sa vedie konkrétne sporové
konanie pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého vznikne potreba výkladu či stanovenia hraníc
aplikácie úniového práva, pretože vyriešenie tejto otázky je spôsobilé podstatným - prejudiciálnym

spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. V súvislosti s prerušením konania však treba uviesť,
že súd v skutočnosti môže, ale nemusí prerušiť konanie, pretože nie každý súd je povinný obrátiť sa s
predbežnou otázkou na Súdny dvor, ale len súd, ktorý rozhoduje v poslednom stupni bez toho, aby sa
proti jeho rozhodnutiu mohol podať opravný prostriedok alebo ak sa v konaní pred vnútroštátnym súdom
rieši otázka platnosti právneho aktu Európskej únie. Súd môže rozhodnúť o prerušení konania z vlastnej

iniciatívy alebo môže takéto prerušenie konania navrhnúť účastník, avšak súd nie je v každom prípade
povinný takému návrhu vyhovieť bez toho, aby o tom rozhodoval. Ak nejde o prípad obligatórnehokonania o prejudiciálnej otázke, tento procesný úkon súdu (prerušenie konania) závisí len od úvahy
súdu, či požiada Súdny dvor o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť vyvolaný samotným
podnetom alebo návrhom účastníka konania. V prípade, ak by vnútroštátny súd uznesením rozhodol

o tom, že bude iniciovať konanie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, konanie preruší a
obráti sa na Súdny dvor so žiadosťou.

Systém prejudiciálneho konania je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom je
poskytnúť vnútroštátnym súdom prostriedok pre zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovanie práva
Európskej únie v každom členskom štáte. Cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ

podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva
a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie
súladu vnútroštátneho práva s právom komunitárnym ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
155/2011 ). Súdny dvor nerozhoduje ani o sporných skutkových otázkach konania pred národným
súdom, ani o výklade alebo aplikácii vnútroštátneho práva.

Vedľajší účastník svojim návrhom formuloval otázky, v zmysle ktorých sa domáhal, aby Súdny dvor EÚ

zodpovedal na otázku výkladu vnútroštátneho práva. V položených otázkach nejde o prípadný rozpor,
či v danom prípade pri priznaní trov konania konal súd v rozpore s komunitárnym právom, ale vedľajší
účastník sa v podstate domáhal zodpovedania, že mu trovy konania patria. Ustanovenie procesných
podmienok, ktoré sa uplatnia pri prejednávaní a rozhodovaní sporov ( a teda aj rozhodovanie o trovách
konania ) je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu podľa zásady procesnej

autonómie členských štátov, pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá
upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy ( zásada ekvivalencie ) a že nevedú k praktickej
nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Európskej únie
( zásada efektivity ) ( rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Co 70/2012 ).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol, že nepožiada Súdny dvor o rozhodnutie o

predbežnej otázke, čím nie je daný dôvod pre obligatórne prerušenie konania zo strany odvolacieho
súdu, a preto návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal podľa podaného vyčíslenia
náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané vyjadrenie k odvolaniu vo výške 18,92 € s

DPH + režijný paušál 9,16 €, spolu 28,08 €, ktoré uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu s
poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.