Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 1, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/145/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116228202
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7116228202.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcov X. H.. Z. D., X.. X.X.XXXX
C. X. H.. H. D., X.. XX.X.XXXX, S. L. F., G. XXX/XX, X. D. D., X.. XX.XX.XXXX, L. F., B. XXX/XX,
všetci zast. JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Škultétyho 3, IČO:
31 943 683 proti žalovaným 1. Komfort Kredit s.r.o., Košice, Hlavná 40, IČO: 45 959 285, zast. JUDr.
Jánom Mikuľakom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Františkánska 5, IČO: 42 104 394 a
2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Košice, Masarykova 21, IČO: 36 583 936, o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní

žalovaného 1. proti rozsudku 36C/207/2016-208 u 25.10.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Určil, že úverová zmluva č. XX/XXXX uzavretá
medzi žalobcami 1. a 2. ako dlžníkmi a žalovaným 1. ako veriteľom dňa X.X.XXXX, je bezúročná a bez
poplatkov, II. žalovaným 1. a 2. uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v časti „C“ KN ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí

vo vchode XX bytového domu B. XX, XX so súpisným č. XXX, postavený na parcele registra „C“ KN
parcelného č. XXXX, parcela pod stavbou evidovaná na LV č. XXXXX, katastrálne územie O., tak ako
to vyplýva zo zmluvy o záložnom práce č. XX/XXXX uzavretej dňa X.X.XXXX medzi žalovaným 1. ako
veriteľom a žalobkyňou 3. ako záložcom a III. priznal žalobcom 1. a 3. náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Žalobcovia 1. až 3 sa žalobou domáhali určenia, že úverová zmluva č. XX/XXXX, ktorú uzavreli

žalobcovia 1. a 2. ako dlžníci na strane jednej so žalovaným 1. ako veriteľom na strane druhej dňa
X.X.XXXX je bezúročná a bez poplatkov a uloženia povinnosti žalovaným 1. a 2. zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v časti „C“ KN ako:
- byt č. XX, na 1. poschodí, vo vchode XX bytového domu B. XX, XX so súp. č. XXX, postavený na
parc. „C“ KN parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 3., - podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX-in k celku, právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba XXX je evidovaný na LV č. XXXXX, - priestor č. X-XX na prízemí vo vchode XX, bytového

domu B. XX, XX, so súp. č. XXX, postavený na na parc. „C“ KN č. XXXX, právny vzťah k parcele, na
ktorej leží stavba XXX je evidovaný na LV č. XXXXX, - parc. č. XXXX pod stavbou evidovaná na LV
č. XXXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXXX-in
k celku; nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, ak: - spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkostiXXXX/XXXXXX, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX
je evidovaný na LV č. XXXXX, vo vlastníctve žalobkyne 3., - spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti
XXX/XXXXXX, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX

je evidovaný na pozemku XXXX je evidované na LV č. XXXXX. V žalobe žalobcovia uviedli, že dňa
X.X.XXXX so žalovaným 1. žalobcovia 1. a 2. uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. XX/XXXX na
sumu 10.000 eur a týmto dňom žalobkyne 2. a 3. ako záložcovia na strane jednej so žalovaným 1.
na strane druhej uzatvorili zmluvu o záložnom práve č. XX/XXXX a taktiež v uvedený deň žalobcovia
podpísali notársku zápisnicu X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX a z jej textu, najmä z čl.

III je zrejmé, že ide o uznanie dlhu formou notárskej zápisnice. Dôvodili, že majú zato, že úverová zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a majú zato, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov poukazujúc pritom na zákon č. 129/2010 Z. z., §
9 ods. 2 písm. f), g). Poukázali na to, že taktiež majú zato, že uzatvorená záložná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou a táto nebola individuálne dojednaná. Poukázali na to, že žalobcovia 1. a 2. mali záujem
výlučne o úver a nie o to, aby žalobkyňa 3. založila svoje nehnuteľnosti. Tvrdili, že pokiaľ nedošlo k výzve

vsúlades§53ods.9Občianskehozákonníka,úvernemoholbyťanizosplatnený,atedaniejehomožné
vymáhať a ani realizovať výkon záložného práva. Tiež poukázali na fakt, že žalovaní si voči ním údajnú
pohľadávku uplatňujú opakovane a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 38C/96/2016 a
sp. zn. 39C/361/2015 ako aj v exekučnom konaní sp. zn. EX 977/2013. Žalobcovia dôvodili, že žalovaný
2. doručil žalobcom oznámenie o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobcovia 1. a

2. zotrvali dôvodili, že je tu daný hrubý nepomer medzi dlhom a medzi zabezpečovanou pohľadávkou,
pričom poukázali na to, že výška úveru v skutočnosti činila 10.000 eur, resp. 9.900 eur a žalobcovia
uhradili ešte spolu sumu 900 eur, a to dňa 3.8.2012 sumu 300 eur, dňa 10.9.2012 sumu 300 eur a dňa
8.11.2012 sumu 300 eur v prospech žalovaného 1. Žalobkyňa 3., ktorej sa týkal výrok II. požadovaný
žalobou, poukázala na to, že zmluva o záložnom práve má akcesorickú povahu vo vzťahu k úverovej

zmluve číslo XX/XXXX a uviedla, že k zosplatneniu úveru nedošlo pre nedodržanie podmienok podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne
argumentystránsporuazapreukázanépovažujenasledovnéskutočnosti:Žalobcovia1.a2.vpostavení
dlžníkov uzatvorili dňa X.X.XXXX so spoločnosťou TATRA Cash, s.r.o. v postavení veriteľa (právny
predchodca žalobcu 1. - pozn. súdu) úverovú zmluvu č. XX/XXXX, v zmysle ktorej veriteľ poskytol

dlžníkom spotrebiteľský úver vo výške 10.000 eur pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 36 %, a
ktorý sa dlžníci zaviazali vrátiť do 2.1.2013. Zmluva obsahuje aj výšku ročnej percentuálnej miery
nákladov 45,69%, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov 28,82%, účel úveru bol dohodnutý ako
bezúčelový, poplatok za poskytnutie úveru činil sumu 100 eur, spôsob zabezpečenia úveru - zriadenie
záložného práva k nehnuteľností, celkovú čiastku, ktorú boli dlžníci povinní zaplatiť veriteľovi činila

sumu 11.900 eur, celkové náklady veriteľa činili 1.900 eur. Dlžníci začali čerpať úver od X.X.XXXX.
Čl. 7 predmetnej zmluvy obsahoval predmet zabezpečenia úveru opisom nehnuteľností, vlastnícky
patriacim v tom čase žalobkyni 3. a jej toho času nebohému manželovi A.. Z. D., nar. X.XX.XXXX,
zomrelom XX.X.XXXX ( uvedené zistené súdom z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.
38C/96/2016). Zmluva v čl. 22 obsahovala aj splátkový kalendár, pričom splátky boli rozložené v počte

šesť, prvých päť po 300 eur a posledná splátka ku dňu 2.1.2013 vo výške 10.300 eur. Žalobkyňa 3.
a A.. Z. D. ako záložcovia uzatvorili s veriteľom - právnym predchodcom žalovaného 1. zmluvu o
záložnompráveč.XX/XXXXtieždňaX.X.XXXX,pričompredmetomtejtozmluvyboladohodazmluvných
strán o zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam záložcom v prospech záložného veriteľa na
zabezpečenie pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy voči dlžníkom - žalobcom 1. a 2.. Predmetom

zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v Z. Č.. XXXXX pre katastrálne územie O.Č., S. F. - G. P. ako: - byt
č. XX, na X. poschodí, vo vchode XX bytového domu B. XX, XX so súp. č. XXX, postavený na parc.
„C“ KN parc. č. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/
XXXXXX-in k celku, - priestor č. X-XX na prízemí vo vchode XX, bytového domu Zupkova XX, XX, XX, so
súp. č. XXX, postavený na na parc. „C“ KN č. XXXX, - parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh: zastavané

plochy a nádvoria evidovaná na LV č. XXXXX pre katastrálne územie O., S. F. - G. P., spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXXX-in k celku,
spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX. V ten istý deň na Notárskom úrade E..
E. C. bola podpísaná dlžníkmi a záložcami ako osobami povinnými notárska zápisnica X. XXX/XXXX,
X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, ktorou dlžníci - žalobcovia 1. a 2. v prospech osoby oprávnenej

- právneho predchodcu žalovaného 1. okrem iného vyhlásili, že uznávajú svoj záväzok vyplývajúci
im z uzavretej úverovej zmluvy dňa X.X.XXXX, zaviazali sa predmetný úver splatiť v splátkach podľa
splátkového kalendára uvedeného v čl. 22 úverovej zmluvy a záložcovia ako osoby povinné vyhlásili, že
za účelom zabezpečenia záväzku dlžníkov - žalobcovia 1. a 2. voči veriteľovi - právnemu predchodcovižalovaného 1. uzatvorili ako záložcovia dňa X.X.XXXX zmluvu o záložnom práve č. XX/XX s právnym
predchodcom žalovaného 1. ako záložným veriteľom k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXXX pre
katastrálne územie O., S. F. - G. P., byt č. XX, na 1. poschodí, bytového domu súp. č. XXX na ulici B. XX,

vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX-
in k celku, nebytový priestor č. X-XX v bytovom dome súp. č. XXX, na parc. č. XXXX, na ul. B., vo
vchode XX v Košiciach, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o
veľkosti XXX/XXXXXX-in k celku, k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXXX, kat. úz. O., S. F. - G.
P., pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, podiely vo veľkosti XXXX/

XXXXXX - in a XXX/XXXXXX- in a vyhlásili, že uznávajú svoj záväzok v plnom rozsahu, čo do dôvodu
a výšky a prejavili súhlas s tým, aby v prípade nesplnenia záväzku dlžníkov sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a to na všetok ich
súčasnýabudúcimajetok,t.j.taknahnuteľnýanehnuteľnýmajetok,práva,pohľadávky,ktorépodliehajú
exekúcii podľa právnym predpisov a to do výšky nesplateného záväzku a prejavili súhlas s exekúciou.
Žalovaný 1. ako záložný veriteľ a žalovaný 2. listom zo dňa 19.10.2016 adresovaným žalobkyni 2.

oznámil začatie výkonu záložného práva z dôvodu, že dlžníci si nesplnili riadne a včas podmienky z
úverovej zmluvy č. XX/XXXX uzatvorenej dňa X.X.XXXX; v predmetnom oznámení bolo uvedené, že
záložný veriteľ sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe
v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Oznámenie obsahovalo aj vymáhaný nárok
záložného veriteľa, ktorý ku dňu 12.10.2016 bol v celkovej výške 20.223,07 eur, z toho istina činila

10.000 eur, príslušenstvo 9.288,68 eur a náklady spojené s výkonom záložného práva s DPH 934,39
eur. Zároveň týmto oznámením boli dlžníci vyzvaný na dobrovoľnú úhradu pohľadávky. Žalovaný 1. voči
žalobcom 1. a 2. podal na tunajší súd žalobu o zaplatenie 10.900 eur s príslušenstvom, ktoré konanie
bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 39C/361/2015, a ktoré konanie je právoplatne ukončené,
konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

4.7.2018.Súdombolozistené,atozpripojenéhospisuOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.16Er/1019/2013,
že na Exekútorskom úrade súdnej exekútorky E.. H. P. bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnýmnazákladeexekučnéhotitulu-notárskazápisnicaX.XXX/XXXX,X.XXXXX/XXXX,X.XXXXX/
XXXXzodňaX.X.XXXXaktoráexekútorkabolapoverenánavýkonexekúcie15.3.2013tunajšímsúdom
pod č. XXXX*XXXXXX. V predmetnom exekučnom konaní žalobcovia 1. a 2. ako povinní podali návrh

na odklad a zastavenie exekúcie. Z obsahu návrhu povinných na odklad a zastavenie exekúcie je
zrejmé, že títo namietajú materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica o
uznaní dlhu a o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v
ten istý deň ako zmluva o úvere. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoE/64/2018 -96
zo dňa 27.9.2018 (predloženého žalovaným 1. - pozn. súdu) bolo súdom zistené, že exekučný súd -

Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 16Er 4359/2013 - 77 zo dňa 22.12.2017 zamietol námietky
povinných 1. až 3., t.j. žalobcov 1. až 3. proti exekúcii (exekučný titul - notárska zápisnica X. XXX/XXXX,
X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX), zamietol návrh na odklad exekúcie a zastavenie
konania a ktorým uznesením Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I.
Žalovaný 1. podal voči žalobkyni 3. na tunajší súd žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktoré

konanie je vedené pod sp. zn. 38C/96/2016 a ktoré konanie nie je právoplatne ukončené. Z predmetného
spisu bolo súdom zistené, že žalovaný 1. (v hore uvedenom konaní v pozícii žalobcu - pozn. súdu)
sa domáha, aby bolo vyslovené, že dohoda dedičov, podľa ktorej dedičstvo po poručiteľovi A.. Z. D.,
nar. X.XX.XXXX, B. G. XX.X.XXXX, ktorá je v osvedčení o dedičstve vydanom E.. C. F., notárkou ako
súdnou komisárkou pod 25D/295/2013, Dnot 98/2013 nadobudla žalobkyňa 3. (v predmetnom konaní

v pozícii žalovanej - pozn. súdu) v celosti bez nároku odstupujúceho dediča H.. Z. D., nar. X.X.XXXX
na vyplatenie hodnoty jeho dedičského podielu je voči žalovanému 1. (v predmetnom konaní v pozícii
žalobcu - pozn. súdu) neúčinná a D. D., je povinná mu zaplatiť sumu 10.000 eur. Na pojednávaní
konanom 25.10.2018 advokátka žalobcov navrhla pripustiť zmenu požadovaného petitu II žalobou, resp.
jeho doplnenie. Súd, vychádzajúc z § § 139, § 140 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 a § 143 ods. 1 C.s.p. o zmene

žaloby rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 C.s.p., majúc za to, že žalobkyňa 3. dispozičným procesným
úkonom doplnila, rozšírila uplatnené právo - petit II. žaloby o slovné spojenie tak ako to vyplýva zo
zmluvy o záložnom práce č. XX/XXXX uzavretej dňa X.X.XXXX medzi žalovaným 1. ako veriteľom a
žalobkyňou 3. ako záložcom oproti pôvodne žiadanému petitu II bez tohto slovného spojenia. Vzhľadom
k tomu, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe súd

zmenu žaloby pripustil. Konštatoval, že predmetom tohto konania je určenie, že úverová zmluva č. XX/
XXXX, ktorú uzavreli žalobcovia 1., 2. ako dlžníkovi na strane jednej so žalovaným 1. ako veriteľom na
strane druhej dňa X.X.XXXX je bezúročná a bez poplatkov, že na tento výrok sú aktívne legitimovaní
žalobcovia 1., 2. a pasívne legitimovaným je žalovaný 1. Vychádzajúc z § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/,d/, § 9 ods. 1, 2, 9, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §
53 ods. 1, 5, 10 Obč. zák. (ich znenie citoval) , urobil záver, že nespornou skutočnosťou medzi stranami

sporu bolo, že medzi veriteľom -právnym predchodcom žalovaného 1. a žalobcami 1. a 2. bola dňa
X.X.XXXX uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 10.600
eur. Niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej
zákonom č. 129/2010 Z.z. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol
podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha

režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení
ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože primárne sa použije predpis špeciálny, a ak
tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva
všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené,
právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a potom súd i na všetky právne skutočnosti neupravené v zákona č. 129/2010 Z.z. použil

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané poskytnutie úveru právnym predchodcom
žalobcu žalovanému v zmysle predmetnej vyššie citovanej zmluvy a túto zmluvu súd podrobil tzv.
sudcovskej kontrole. Mal za nesporné a uvedené vyplýva zo zmluvy o úvere zo dňa X.X.XXXX, že
výška RPMN bola určená na 45,69 % a celkovú čiastku, ktorú boli žalobcovia 1. a 2. povinní splatiť
žalovanému 1. na sumu 11.900 eur 11.800 eur - výška úveru s navýšením + 100 eur - poplatok za

poskytnutie úveru). Súd výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver zistil, že pri výške úveru, ktorá bola
žalobcom 1.a 2. právnym predchodcom žalovaného 1. poskytnutá v sume 10.000 eur, pri pravidelných
splátkach po 300 eur v počte 5 + 1 splátka v sume 10.300 eur, čo vyplýva z čl. XXII. zmluvy o úvere
- Splátkový kalendár, výška RPMN činí 83,91 %. Poukázal na to, že pri spotrebiteľských úverov je
potrebné uvádzať RPMN z dôvodu ochrany spotrebiteľa. RPMN vyjadruje ročnú percentuálnu mieru

nákladov na poskytnutie úveru, čo je vlastne úroková miera porovnateľná s úrokovými sadzbami, ktoré
ponúkajú banky. Je povinnosťou veriteľa zreteľne informovať spotrebiteľa o výške ročnej percentuálnej
mieri nákladov a o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Hodnoty
týchto údajov musia byť vypočítané na základe údajov splatných v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom
k tomu, že zistil, že údaj RPMN je v neprospech spotrebiteľa, bolo potrebné tento úver v súlade s §

11 ods. 1 písm. b) považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že v spotrebiteľskej zmluve
uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného 1. ako veriteľom a žalobcami 1.a 2. ako dlžníkmi
v čl. VI. bod 2, 3 je vzorec pre výpočet RPMN, pričom RPMN právny predchodca žalovaného 1. -
veriteľ vypočítal RPMN na 45,69 % za predpokladu čerpania celej výšky úveru - sumy 10.000 eur a
dodržania dohodnutých zmluvných podmienok splácania dlžníkom, s tým, že do výpočtu RPMN nie sú

zahrnuté sankcie, ktoré bude dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia svojich záväzkov a platby
poistného na základe poistných zmlúv k nehnuteľnostiam, t.j. k predmetu zabezpečenia úveru, ktoré
sú predmetom zabezpečenia úveru, t.j. do RPMN nie sú zahrnuté zmluvné pokuty, úrok z omeškania,
poplatky a poistenie predmetu zabezpečenia úveru. Súd takto stanovený výpočet považuje za neurčitý,
neprehľadný, ktorý nie je ani súladný s § 19 a prílohou 2. zákona č. 129/2010 Z.z. Dôvodil, že predmetný

úver bol žalobcom poskytnutý nebankovým subjektom a tento bol uvedený nesprávne. Uvedením
nesprávneho údaju RPMN je bezo sporu v neprospech spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto
praktike miernejšie dôsledky. Keďže veriteľ neposkytol klientovi objektívny údaj o výške RPMN, tým
postupoval voči klientovi neodborne a v zmluve mal jednoznačne uviesť pravdivý údaj o cene úveru.
Takýmto postupom by veriteľ naplnil zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní nebankovej činnosti

s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalovaného 1. takto nepostupoval,
je potrebné posúdiť úver ako úver bez poplatkov a bezúročný poukazujúc na § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z. Zdôraznil, že žalobca bol od uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný
v postavení spotrebiteľa. Žalovaný zmluvné podmienky nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitosti povinne obsahovať osobitné náležitosti

podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Zákonabsenciuniektorýchnáležitostivymedzených
v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje
spotrebiteľovi ochranu. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa
vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera
nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok

ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie
informácií,administratívu,prípravudokumentov,záruky,poistenieúverovapod..Zuvedenéhojezrejmé,
že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade by sa hodnota
RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériompre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe
uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle
uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech
spotrebiteľa. RPMN bola teda stanovená v neprospech spotrebiteľa. Nesprávne uvedenie RPMN v
neprospech spotrebiteľa má za následok, že úver je poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. V takomto

prípade je povinnosťou žalobcov 1. a 2. vrátiť iba poskytnuté neuhradené finančné prostriedky bez
úrokov a poplatkov. Argumentácia je súladná s judikatúrou slovenských súdov/ napr. rozsudku KS PO
sp. zn. 20Co/80/2016-83 ako aj interpretáciou Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluváchzodňaX.X.XXXX.Poukázalnato,že predmetomtohtokonaniajeajuloženie
povinnosti žalovaným 1. a 2. zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXXX v časti „C“ KN ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode

XX bytového domu B. XX, XX so súpisným č. XXX, postavený na parcele registra „C“ KN parcelného
č. XXXX, parcela pod stavbou evidovaná na LV č. XXXXX, katastrálne územie O., tak ako to vyplýva
zo zmluvy o záložnom práce č. XX/XXXX uzavretej dňa X.X.XXXX medzi žalovaným 1. ako veriteľom
a žalobkyňou 3. ako záložcom. Z úverovej zmluvy číslo XX/XXXX, ktorú súd považoval za bezúročnú
a bez poplatkov, okrem iného mu vyplynulo, a to z čl. VII. - Predmet zabezpečenia úveru z bodu 1, že

dlžník, resp. záložca, ak nie je totožný s dlžníkom na zabezpečenie splatenia úveru, jeho príslušenstva a
všetkých ostatných poplatkov a platieb, ktoré je podľa tejto úverovej zmluvy povinný znášať, sa zaväzuje
v deň podpisu úverovej zmluvy uzavrieť zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam podľa § 151a
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Následne je vyšpecifikovaný predmet zálohu nasledovne:
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Furča ako byt č. XX, nachádzajúci sa na

1. poschodí vo vchode číslo XX bytového domu B. XX, XX so súpisným č. XXX, bytový dom postavený
na parcele č. XXXX; parcela evidovaná na LV č. XXXXX pre katastrálne územie O., ktorého v tom
čase boli vlastníkmi žalobkyňa 3. a jej t. č. nebohý manžel A.. Z. D., nar. X.XX.XXXX. Z čl. IX, písm.
A - Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom, z bodu 1 úverovej zmluvy č. XX/XXXX vyplynulo,
že veriteľ je oprávnený v prípade, že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako 3

mesiace, alebo celková výška uhradených splátok k termínom určeným splátkovým kalendárom bude
v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára po dobu dlhšiu ako 3 mesiace,
vyhlásiť úver za predčasne splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom. Z bodu 3 citovaného
článku písmena A vyplynulo, že ak dlžník nezabezpečí úver zriadením záložného práva k predmetu
zabezpečenia úveru v prospech veriteľa, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom

jeho zostatku spolu s príslušenstvom, pričom týmto nezaniká nárok veriteľa na zmluvnú pokutu.
Ďalej dôvodil, že žalobkyňa 3., ktorá je aktívne legitimovaná vo vzťahu k požadovanému petitu II žaloby
voči pasívne legitimovaným žalovaným 1. a 2. uzatvorila dňa X.X.XXXX, t. j. v deň, kedy bola na
uzatvorená žalobcami 1. a 2. úverová zmluva č. XX/XXXX, so svojím manželom, t. č. nebohým A..
Z. D. zmluvu o záložnom práve č. XX/XXXX; táto zmluva bola uzatvorená so žalovaným 1., ktorou

sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam záložcov v prospech
záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky veriteľov z úverovej zmluvy č. XX/XXXX voči dlžníkom
- žalobcom 1. a 2., pričom pre účely zmluvy o záložnom práve sa pohľadávkou záložného veriteľa, a to
aj v prípade premlčania, rozumela pohľadávka veriteľa - žalovaného 1. z úverovej zmluvy č. XX/XXXX
voči dlžníkom - žalobcom 1. a 2. pri výške úveru 10.000 eur a pri jeho zabezpečení do výšky 60.000

eur. Uvedené vyplýva z časti I. bodu 3 písm. a). Z časti I. bodu 3. písm. b) vyplýva, že touto zmluvou, sa
okrem pohľadávok z úverovej zmluvy, zabezpečili aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú veriteľovi
voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť
uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom v budúcnosti, za podmienky, že ako najvyššia hodnota súčtu istiny
pohľadávky v zmysle § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, do ktorej zabezpečujú pohľadávky podľa

tohto článku, sa určuje vo výške uvedenej v časti I bod 3 písm. af) a záložný veriteľ takto zriadené
záložnéprávoprijíma.Včl.VčastiII.zmluvyozáložnomprávebolidohodnutézmluvnépokutyapoplatky
a to pre prípad, že by záložca svojím konaním, resp. nekonaním zmaril zriadenie záložného práva
alebo ak by bol nesúčinný pri odstránení nedostatkov, ktoré by bránili zriadeniu záložného práva, potom
záložný veriteľ je oprávnený si účtovať zmluvnú pokutu vo výške 10% z poskytnutej istiny, minimálne

však 2.000 eur, prípadne, ak by záložca akýmkoľvek spôsobom znemožnil záložnému veriteľovi výkon
záložného práva, zaviazal sa záložca zaplatiť záložnému veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z
celej zabezpečovanej pohľadávky a to za každý deň trvania prekážky. Z čl. VII bodu 1 písm. a) záložnej
zmluvy vyplynulo, že v prípade, že pohľadávka nebude riadne a včas splnená, je záložný veriteľ, popredchádzajúcom písomnom upozornení záložcu, oprávnený uspokojiť pohľadávku výťažkom získaným
- predajom nehnuteľnosti na verejnej dražbe právne záväzným postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách a z bodu 2 čl. VII. vyplynulo, že záložný veriteľ písomne upovedomí záložcu

o začatí a spôsobe výkonu záložného práva a z výťažku uspokojí zabezpečovanú pohľadávku a to aj
v prípade, že zabezpečovaná pohľadávka je už premlčaná. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1.
a 2. ako dlžníci z úverovej zmluvy si svoju povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy neplnili riadne a
včas, t. j. nesplácali poskytnutý úver v lehote jeho splatnosti. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný 1.
ako záložný veriteľ a žalovaný 2. listom zo dňa 19.10.2016 adresovaným žalobkyni 2. oznámil začatie

výkonu záložného práva z dôvodu, že dlžníci si nesplnili riadne a včas podmienky z úverovej zmluvy
č. XX/XXXX uzatvorenej dňa X.X.XXXX a v predmetnom oznámení bolo uvedené, že záložný veriteľ
sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle
zákona č. 527/2002 Z.z.. Oznámenie obsahovalo aj vymáhaný nárok záložného veriteľa, ktorý ku dňu
12.10.2016 bol v celkovej výške 20.223,07 eur, z toho istina činila 10.000 eur, príslušenstvo 9.288,68
eur a náklady spojené s výkonom záložného práva s DPH 934,39 eur. Zároveň týmto oznámením boli

dlžníci vyzvaní na dobrovoľnú úhradu pohľadávky. Súd, vychádzajúc z § 151a, § 151b ods. 1, 2, 3,
4, § 151c ods. 1, 2, § 151d ods. 1, 3, 4, § 151e ods. 1, 2, 4, § 151f ods. 2, 3, § 151g ods. 1, § 151j
ods. 1, 2, § 151l ods. 1, 4, § 151m ods. 1, 2, 3, 4, § 3, § 37 ods. 1, § 39 Obč. zák. ( ich znenie
citoval) napokon urobil záver, že zmluva o záložnom práve č. XX/XXXX, ktorú uzatvoril žalovaný 1.
ako záložný veriteľ so žalobkyňou 3. ako záložcom v rovnaký deň ako bola uzatvorená žalobcami 1. a

2. úverová zmluva č. XX/XXXX má akcesorickú povahu a zabezpečuje hlavný záväzok. Je nesporné,
že záložné právo je právom k cudzej veci, prípadne k právu alebo inej majetkovej hodnote. Účelom
záložného práva je len zabezpečovať pohľadávku záložného veriteľa. Akcesorická povaha tohto inštitútu
sa predovšetkým prejavuje v tom, že záložné právo samo o sebe nemôže existovať. Čo do vzniku
jeho trvania je závislé na vzniku, resp. trvaní zabezpečovanej pohľadávky. Záložné právo sa preto

nestáva ani spôsobilým predmetom držby práva. Záložné právo v dôsledku svojej akcesorickej povahy
predpokladá pre svoj vznik, resp. trvanie platnú pohľadávku, bez ktorej nemôže existovať. Viaže sa
vždy výlučne na zabezpečenú pohľadávku a nemôže byť prenesené na inú pohľadávku, ktorú nie je
možné zabezpečiť záložným právom. V rámci výkonu záložného práva má záložný veriteľ právo: a)
uspokojiť sa a to spôsobom určeným v zmluve, b) uspokojiť sa predajom zálohu na dražbe podľa

zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, c) domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa
osobitných predpisov. Záložné právo v zmysle § 151a Obč. zák. slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť aj predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona, čo vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Týmto osobitným zákonom je
zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Tento právny predpis umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či
iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva
súd, ale spravidla podnikatelia. Pri takom mimosúdnom výkone záložného práva otázku, či pohľadávka

existuje a v akej výške, posudzujú podnikatelia majúci na takomto výkone vlastný finančný záujem.
Aplikačná prax pritom potvrdzuje neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na strane
druhej veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality. Práve záložné právo
má značný podiel na novom fenoméne v súkromnom práve, a to nereflektovanie (žiadne) na prípadné
možnosti reštartu pri splácaní dlhu, a to ani pri existencii ochranných prvkov, akými sú chránené osoby,

či ochrana obydlia. Takmer vôbec sa nereflektuje na ochranu pred nekalými obchodnými praktikami.
Najobvyklejšia argumentácia záložných veriteľov pri obhajobe výkonu záložného práva je o tom, že
dlžník si neplní záväzky a tak je daný dôvod záložné právo vykonať a výška pohľadávky po jej splatnosti
nie je v tomto smere rozhodujúca. Poukázal aj na to, že hoci súdny dvor Európskej únie vo veci F. c/a
R. M. (c-34/13) nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva

formou dobrovoľnej dražby s únijným právom, pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov- žalobkyne
3., dôležité sú dôvody tohto rozhodnutia. Súdny dvor Európskej únie v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného
rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa,
ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky
súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práva

na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť
predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje právo na
obydlie základné právo zaručené čl. 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní
Smernice 93/13. Urobil záver, že tak úverová zmluva ako aj zmluva o zriadení záložného práva knehnuteľnosti v prejednávanom prípade sú zmluvami spotrebiteľskými. V spore žalobkyňa 3., vo vzťahu
k požadovanému petitu II., tvrdila, že žalovaný 1. nepostupoval v súlade s § 53 ods. 9 Obč. zák.,
úver z úverovej zmluvy zosplatnený nebol. Túto skutočnosť žalovaný 1. nerozporoval, práve naopak

uviedol, že k zosplatneniu nebolo potrebné pristúpiť z dôvodu, že splatnosť celej pohľadávky vyplýva
zo splátkového kalendára, v ktorom bola daná splatnosť každej splátky. Žalobkyňa 3. poukazovala tiež
na hrubý nepomer medzi výškou úveru a zabezpečovanou pohľadávkou a namietala, že bez súdnej
kontroly by žalovaný 1. ako veriteľ pri realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez
súdnej kontroly by mohol vymôcť aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Konštatoval , že aj

zmluva o záložnom práve č. XX/XXXX, ktorá má akcesorickú povahu vo vzťahu k úverovej zmluve č.
XX/XXXX, je zmluvou spotrebiteľskou a súd aj uvedenú zmluvu podrobil ex offo súdnemu prieskumu.
Uviedol, že aj samotná úverová zmluva vo svojich ustanoveniach, resp. článkov, konkrétne v čl. VII
bode 1 ukladá povinnosť dlžníkom, resp. záložcom, ak nie sú totožní s dlžníkom, uzatvoriť zmluvu o
záložnom práve podľa § 151a a nasledujúcich Obč. zák., presne v deň podpisu hlavného záväzkovo-
právneho vzťahu, t. j. úverovej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré sú bližšie špecifikované v úverovej

zmluve a kde sú uvedení aj vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia, resp. žalobkyňa 3. tvrdila,
že zmluva o záložnom práve č. XX/XXXX nebola s ňou individuálne dojednaná, poukazovala na to, že
samotná zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný 1. poukazoval na to, že
žalobkyňa 3., v zmluvnom postavení záložcu v tom čase spolu so svojím manželom, neboli účastníkmi
úverovej zmluvy, teda neboli zmluvnou stranou a tvrdil, že záložná zmluva bola samostatne dojednaná

a uzatvorená s vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorí boli odlišní od dlžníkov. Tvrdil, že vlastníci nehnuteľností
mohli, ale nemuseli uzatvoriť záložnú zmluvu. Súd nezdieľal názor žalovaného, práve naopak, je
potrebné prisvedčil argumentácii žalobcov resp. žalobkyni 3., že záložná zmluva nebola individuálne
dojednaná, nakoľko už v úverovej zmluve v čl. VII bode 1. zaviazal dlžníkov, resp. záložcov, ktorí nie sú
totožní s dlžníkmi, uzavrieť zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti podľa § 151a a nasledujúcich Obč.

zák.. Súd zastáva názor, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná
záložcami a ktorá bola jednoznačne vymienená záložným veriteľom na zabezpečenie jeho pohľadávky.
Zmluva o záložnom práve č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX je neplatná aj s poukazom na § 37 Obč.
zák. z dôvodu jej absolútnej neurčitosti, keď podľa časti I písm. b) sa touto zmluvou okrem pohľadávok
z úverovej zmluvy zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi z

titulu poskytnutia akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi veriteľom
a dlžníkom v budúcnosti sa podmienky, že ako najvyššia hodnota súčtu istiny pohľadávky v zmysle §
151b ods. 3 OZ, do ktorej zabezpečujú pohľadávky podľa tohto článku sa určuje vo výške uvedenej v
časti I bod 3 písm. af) a záložný veriteľ takto zriadené záložné právo prijíma. Uvedené ustanovenie
totiž umožňuje veriteľovi, aby jednostranne bez súhlasu dlžníka navýšil istinu s príslušenstvom o dlžnú

sumu z akéhokoľvek ďalšieho dlhu žalobcov, ktorí by sa objavil a to aj premlčaný. Toto ustanovenie je
rozumne neodôvodniteľné a značne nerovnovážne v neprospech žalobcov. Za neprijateľné a v rozpore
s dobrými mravmi a teda aj absolútne neplatné považoval okrem už uvedeného dôvodu aj ustanovenia
čl. V body 1,2 - Zmluvné pokuty a poplatky (§ 53 ods. 4 písm. k) s poukazom na § 53 ods. 5 Obč.
zák.). Súd má zato, že zmluva o zriadení záložného práva je zmluvou absolútne neplatnou pre rozpor

s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 s poukazom na § 39 Obč. zák.) Poukázal na to, že žalovaný 1/ poskytol
žalobcom 1. a 2. úver vo výške 10.000 eur a prípadnú pohľadávku z úverovej zmluvy si zabezpečil
formulárovou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, že spôsob zabezpečenia pohľadávky
žalovaného 1. je nevyvážený, spôsobujúci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. K uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva došlo za použitia

nekalej obchodnej praktiky zo zmluvy o úvere a pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva
žalovaný 1. nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Ide o uzavretie nevyváženej zmluvy, na základe
ktorej by žalobkyňa 3. prišla o nehnuteľnosť podstatne vyššej hodnoty ako bol poskytnutý úver. Súd
na záver uviedol, že v prejednávanej veci dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva žalovaného 1.
požadovaťodžalobcov1.a 2.akodlžníkovsplneniedlhusprávomžalobkyne3.naobydlie.Povinnosťou

súdu bolo tento konflikt práv vyriešiť a pre vyriešenie je nevyhnutné posúdenie primeranosti výkonu
záložného práva. Právna úprava komplexne administratívne stropy ani iné konkrétne pravidlá brániace
neproporcionálnemu postupu nestanovuje. V tomto smere v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002
Z.z. stanovený limit 2.000 eur reaguje na najväčšie neprimeranosti, no nejako nevytvára prekážku pre
test proporcionality v každej jednej veci výkonu záložného práva. Platí totiž ustanovenie § 3 ods. 1 Obč.

zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Zo skutkových zistení súdu jednoznačne vyplynulo, že záložný veriteľ - žalovaný 1. sa rozhodol
využiť zmluvný inštitút výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby - mimosúdne. Súd poukázalna to, že vo vzťahu k úverovej zmluve zatiaľ neexistuje žiadne právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré
by podrobilo zmluvné ustanovenia súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok (aj keď týmto
rozsudkom súd vyslovil, resp. určil, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov; rozhodnutie však

nie je právoplatné). Mal za nesporné, že žalovaný 1. ako veriteľ si sám určil výšku pohľadávky pri
realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly a tento by mohol vymôcť
aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Súd zastával názor, že existujú aj iné spôsoby
výkonu záložného práva podľa osobitného predpisu podľa § 151 j ods. 1 Obč. zák., ktoré pri garancii
prednosti záložného práva až do konečného splnenia dlhu garantujú aj zachovanie obydlia, že ak

by sa napr. záložné právo vykonalo uplatnením práva žalobou na súde, do úvahy prichádza oveľa
proporcionálnejší postup povolenia splátok, či už súdom alebo v exekúcii. Poukázal aj na to, že je tu
daný nepomer medzi hodnotou dlhu a hodnotou nehnuteľnosti, ktorá slúži na bývanie žalobkyne 3. a
tento je neprimeraný. Zdôraznil, že ak výkon záložného práva je neprimeraný, žalobcom neostával iný
prostriedok ochrany ako podaním žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva. uviedol, že možnosť
podania takejto žaloby vyplýva priamo z ustanovenia § 127 písm. b) C.s.p. Zdôraznil, že realizáciou

záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo strany žalovaných 1. a 2. reálne hrozí žalobkyni 3.
neprimeraný zásah do práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život. Bez akejkoľvek súdnej
kontroly je možné prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľnosti zbaviť záložcu
a prípadných jeho rodinných príslušníkov obydlia, a to len na základe písomného vyhlásenia záložného
veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva realizuje, ktoré

je postavené na roveň exekučnému titulu, teda má priamy dosah na ústavné práva záložcu. Navyše
žalobkyni 3. v dôsledku krokov žalovaných k výkonu záložného práva hrozí, že príde o svoje obydlie
a teda jej hrozí jeden z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. Poukázal tiež na
to, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej
nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej

dražby(§21zákonaodobrovoľnýchdražbách)atakátonáslednáprípadnáochranazáložcujepodstatne
sťažená (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Zdôraznil,
že sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou
preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014). V danej veci ide o právne vzťahy, ktoré

sú založené spotrebiteľskými zmluvami, a preto aj povinnosťou súdu je dbať na zabezpečenie ochrany
slabšej strany tohto právneho vzťahu, v danom prípade žalobcov. Iniciátorom vykonania dobrovoľnej
dražby je veriteľ - žalovaný 1. a tento má na výber niekoľko spôsobov realizácie výkonu záložného
práva zriadeného zmluvou. Zhrnúc uvedenú právnu argumentáciu, majúc aj za to, že žalovaný 2. sa k
skutkovým tvrdeniam žalobcov 1. až 3. vôbec písomne nevyjadril a s poukazom na § 150 C.s.p., § 151

C.s.p., tieto považoval (vo vzťahu k žalovanému 2.) za nesporné, a žalovaný 1. v písomnom vyjadrení k
žalobe neuviedol také skutočnosti (obranu), ktorými by tvrdenia žalobcov vyvrátil, čo možno považovať
za neúčinné popretie skutkových okolností tvrdených žalobcami, žalobe žalobcov v požadovaných
petitoch v celom rozsahu vyhovel . O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2
C.s.p. a v spore úspešným žalobcom 1. až 3. v celom rozsahu priznal nárok na náhradu preukázaných,

odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade.

4. V odvolaní, o.i. s názorom súdu nesúhlasil a zastával názor, že výška RPMN uvedená v úverovej
zmluve č. XX/XXXX bola vyčíslená v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. Napriek tomu,
že sa v odôvodnení rozsudku súd obšírne zaoberá zmyslom RPMN, tvrdil, že v rozhodnutí absentuje
postup, ako dospel k výpočtu RPMN vo výške 83,91%, aké skutočnosti pri výpočte zohľadnil a

najmä z akých údajov (s prihliadnutím na jeho záver o neurčitosti výpočtu) pri výpočte vychádzal.
Žalovaný bol toho názoru, že rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, keďže nedáva odpovede na
závery súdu, ktoré sú pri posudzovaní o časti žaloby rozhodujúce. Absenciou riadneho odôvodnenia
(uvedenie len výšky RPMN, bez bližšieho vysvetlenia postupu) sa strane sporu, ktorá nesúhlasí s
rozhodnutím súdu odníma možnosť kvalifikovane odôvodniť podané odvolanie a uplatniť dostatočne

prostriedky procesnej obrany, a tým sa odníma možnosť konať pred súdom. Túto nesprávnosť výpočtu
RPMN a nepreskúmateľnosť rozsudku žalovaný 1/ vidí aj v tom, že podľa jeho názoru súd nesprávne
aplikoval príslušnú právnu normu. Poukázal na bod 45. odôvodnenia rozsudku a zastával názor,
že ním uvedený spôsob výpočtu RPMN uvedený v zmluve je v súlade uvedenou právnou úpravoua pri výpočte nezohľadňovať prípadné sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti, ako to vyplýva aj
z ust. § 19 ods. 2. S odkazom na predmet konania, ktorým je aj uloženie povinnosti zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, zastával názor, že argumentácia žalobcov a rovnako

aj záver súdu o tom, že záložná zmluva nebola individuálne dojednaná, je nesprávny. Tvrdil, že
zmluva o úvere a záložná zmluva, aj keď sú navzájom prepojené zo samotnej povahy týchto záväzkov,
sú samostatnými dokumentmi, že žalobkyňa v 3. rade so svojim manželom, ako zmluvná strana
záložnej zmluvy, nebola zmluvnou stranou zmluvy o úvere. Aj keď je v samotnej zmluve o úvere
ako spôsob zabezpečenia uvedené zriadenia záložného práva, nie je možné z takéhoto prepojenia

automaticky abstrahovať povinnosť vlastníka nehnuteľnosti uzatvoriť záložnú zmluvu. Záložná zmluva
bola samostatne dojednaná a uzatvorená s vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorí sú odlišní od dlžníkov.
Vlastníci nehnuteľnosti mohli, ale nemuseli uzatvoriť záložnú zmluvu. Súd prvej inštancie vo svojom
odôvodnení zastáva názor, že uzatvorenie záložnej zmluvy nebolo individuálne dojednané so záložcami
a bolo vymienené záložným veriteľom na zabezpečenie jeho pohľadávky. Záložný veriteľ je povinný strať
sa o svoj majetok s primeranou starostlivosťou a opatrnosťou. Poskytnutie úveru bez akejkoľvek formy

zabezpečenia môže mať a má za následok nedobytnosť pohľadávok, ako aj stratu na strane veriteľa.
Zabezpečenie úveru je zákonom prípustným prostriedkom ochrany majetku. Zdôraznil, že záložcovia sú
odchylné osoby od dlžníkov. V prípade žalovaného 1/, ako záložného veriteľa boli záložcovia zmluvnou
stranou, ktorí mohli a nemuseli akceptovať vzájomne dohodnuté podmienky záložnej zmluvy a k týmto
sa vyjadrovať. Ak s dohodnutými podmienkami nesúhlasili, neboli nútení záložnú zmluvu uzatvoriť. K

posúdeniu súdu, že záložná zmluva je neplatná aj s poukazom na ust. § 37 Obč. zák. z dôvodu jej
absolútnej neurčitosti, keď časti I. písm. b/ sa touto zmluvou okrem pohľadávok z úverovej zmluvy
zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia
akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom v
budúcnosti za podmienky, že ako najvyššia hodnota súčtu istiny pohľadávky v zmysle § 151b ods. 3

Obč. zák., do ktorej zabezpečujú pohľadávky podľa tohto článku sa určuje vo výške uvedenej v časti
I bod 3 písm. af/ a záložný veriteľ takto zriadené záložné právo prijíma, že uvedené ustanovenie
umožňuje veriteľovi, aby jednostranne bez súhlasu dlžníka navýšil istinu s príslušenstvom o dlžnú sumu
z akéhokoľvek ďalšieho dlhu žalobcov, ktorý by sa objavil a to aj premlčaný, že toto ustanovenie je
rozumne neodôvodniteľné a značne nerovnovážne v neprospech žalobcov, uviedol, že tento výklad

súdu extenzívny a nevyplýva zo záložnej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami. Zabezpečenie
sa vzťahuje len na pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia
akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy. Záložca uvedeným ustanovením súhlasil so zriadením
záložného práva v prospech dlžníkov, pričom vzťah záložcu a dlžníkov je samostatným vzhľadom bez
ohľadu a vplyvu na veriteľa. Je primárne na dlžníkoch, aby riadne hradili svoje záväzky a záložcovi

z konania nevznikla žiadna škoda. Nie je možné porušenie zmluvných povinností dlžníkov pričítať
veriteľovi, najmä ak si postupom, na ktorý udelil jednak dlžník, ako aj záložca dobrovoľný súhlas, chráni
svoj majetok. Vznik akejkoľvek škody na majetku záložcu si záložca môže uplatňovať voči dlžníkovi.
K záveru súdu, že v prejednávanej veci dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva žalovaného 1/
požadovať od žalobcov 1/ a 2/ ako dlžníkov splnenie dlhu s právom žalobkyne 3/ na obydlie, poukázal na

to, že žalobcovia 1/ a 2/ majú právnické vzdelanie, obaja vykonávali/vykonávajú podnikateľskú činnosť,
je preto potrebné brať v úvahu aj ich schopnosť posúdiť ich práva, ako aj povinnosti vyplývajúce im
z úverovej zmluvy, ako aj kroky smerujúce ku splneniu záväzku vrátiť požičanú sumu peňazí. Napriek
splatnosti jednotlivých splátok vyplývajúcich z úverovej zmluvy žalobcovia 1/ a 2/ neprejavili žiaden
záujem o vrátenie čo i len istiny. Naopak, vykonávali kroky smerujúce ku zbavenia sa svojho majetku,

napr. predaj domu v obci Malá Lodina, evidovaný na LV č. 168, ktorý bol prevedený do vlastníctva syna
žalobcov 1/ a 2/, ďalej uzatvorenie odporovateľného právneho úkonu, o ktorom sa vedie konanie pred
Okresným súdom Košice I sp.zn. 38C/96/2016, o ktorom má súd prvej inštancie vedomosť. Z uvedených
dôvodov je žalovaný 1/ toho názoru, že domáhať sa zo strany žalobcov neplatnosti právneho úkonu
z dôvodu rozporu s dobrými mravmi je samo v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež, z týchto dôvodov

považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. V prípade straty obydlia na strane žalobkyne
3/ žalovaný 1/ uviedol, že žalobkyňa 3/ spolu so žalobcom 1/ vykonal odporovateľný úkon, z ktorého
mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalovaného 1/ - žalobca 1/ sa vzdal, bez nároku na odplatu,
svojho dedičského podielu v prospech žalobkyne 3/, o čom je vedené konanie Okresným súdom Košice
I pod sp.zn. 38C/96/2016. Nevykonaním takejto dohody mohol žalobca 1/ uspokojiť svoj záväzok voči

žalovanému 1/, čím by aj došlo ku zániku záložného práva a tým aj riziku straty prípadnej straty obydlia
žalovaného 3. Zastával názor, že súd vec nesprávne právne posúdil, odňal mu právo konať pred súdom
adôkazynesprávneposúdiljednotlivoavovzájomnýchsúvislostiach.Navrholrozsudok zmeniťažalobu
zamietnuť, alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k rozsudku, o.i., uviedol, že žalovaní zmluvy podpísali dobrovoľne,
že o všetkom boli riadne informovaní, že úverová záložná zmluva im bola riadne a zreteľne prečítaná,

že tiež bol vyhotovený formulár o zmluvných podmienkach podľa vyhl. MS SR č. 620/2007 Z.z.
Opakoval, že výška RPMN uvedená v súdnom rozsudku je nesprávna, nepreskúmateľná a aj keď
súd neuviedol spôsob, akým sa dopracoval k jej výške, uviedol v rozsudku, že súd rátal prípadné
možné sankcie v prípade nesplácania úveru, čo je úplne v rozpore so zákonom. Opakoval, že na
účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom
nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s
výnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovených
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ku konštatovaniu súdu o tom, že spôsob zabezpečenia pohľadávky
žalovaného 1/ je nevyvážený, ktorý spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa uviedol, že je neobjektívny a nepresný bez akýchkoľvek

ďalších argumentov a vytýkal súdu, že neskúmal majetkové pomery dlžníkov komplexne, že žiadatelia
o úver mali nehnuteľnosti založené hypotékou a že žalovaný ako záložný veriteľ je zapísaný ako
tretí v poradí na LV po zákonnom záložnom veriteľovi a po banke. Zdôraznil, že zákon nezakazoval
zriadenie záložnej zmluvy ku spotrebiteľským úverom, že obaja dlžníci majú právnické vzdelanie a
úverová záložná zmluva bola uzavretá v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Zdôraznil, že neobstojí

argumentáciasúduoochraneobydliazáložcu,keďžedlžnícivlastnia4-izbovýbytvKošiciach,žezáložca
(rodič jedného z dlžníkov) vlastní 4-izbový byt v Košiciach a syn dlžníkov vlastní rodinný dom v obci
H. A.. Ďalej uviedol, že 5.2.2013 žalovaným bola zaslaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, na ktorú
nereagovali. Konštatoval, že dlžníci od neho chceli len vylákať peniaze s úmyslom ich nevrátiť.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že zmluva je štandardným formulárom
žalovaného v 1. rade a nebola dojednaná individuálne. Individuálne vyjednanie znamená, že by si
žalobcovia sami niečo v zmluve vymienili a žalovaný v 1. rade by to do zmluvy zapracoval. K čomu v
tomto prípade nedošlo. Dôkazné bremeno je na strane žalovaného v 1. rade ako dodávateľa. Žalovaný
vo vyjadrení tvrdil, že výška RPMN uvedená v rozsudku je nepresná a nepreskúmateľná. Výšku RPMN

je možné vypočítať na bežne dostupných portáloch. V napádanej zmluve čl. I. Základné podmienky bod
1 je RPMN uvedená vo výške 28,82%. V skutočnosti jej výška predstavuje 83,91%. Žalovaný v 1. rade
vo vyjadrení konštatoval, že súd prvej inštancie v prospech žalobcov ako spotrebiteľov poukázal bez
akejkoľvek argumentácie na nevyvážený spôsob zabezpečenia úveru. Žalobcovia opakovane vo svojich
vyjadreniach poukázali na hrubý nepomer medzi skutočnou výškou dlhu a hodnotou nehnuteľnosti, na

fakt, že výkon záložného práva je v rozpore s dobrými mravmi. To osvedčili nálezom ústavného súdu
sp.zn. II. ÚS 237/2011 z 2.6.2011, uznesením sp.zn. II.ÚS 261/2013 z 30.4.2013, nálezom ÚS SR PL.ÚS
23/2014-18 z 24.9.2014. Sťažnosti žalovaného v 1. rade o tom, že sa mu už nedarí a je v strate ,
nemajú s meritom veci nič spoločné. Ide o podnikateľské riziko žalovaného v 1. rade, ktoré ten v rámci
podnikania musí podstúpiť. K námietkam žalovaného v 1. rade o tom, že žalobcovia majú právnické

vzdelanie dodáva, že aj advokát môže v styku s dodávateľmi služieb vystupovať ako spotrebiteľ.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v
celomrozsahuodkazuje,pretožedôvodyrozsudkusúsprávne,načomničnemeníanipodanéodvolanie
žalovaným v 1. rade, ktorý v podstate iba opakuje dôvody uvádzané pred súdom prvej inštancie, s
ktorými sa súd v rozsudku riadne a presvedčivo vysporiadal.

8. Žalovaný v 1. rade v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.
b/, f/ a h/ C.s.p., t.j. , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (v časti
nepreskúmateľné rozhodnutie), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.10. Žalovaný v 1. rade vytýka súdnemu rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť, ktorý je obsiahnutý v
odvolacom dôvode uvedenom v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Výhrada žalovaného v 1. rade o nepreskúmateľnosti rozhodnutia je neopodstatnená.

12. Vytýka súdu záver, že výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov žalovaný v 1. rade a ním

stanovený výpočet považuje za neurčitý, neprehľadný a nesúladný s § 19 a prílohou 2 zákona č.
129/2010 Z.z. s poukazom na to, že súd uviedol, že správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov
činí 83,91% a že podľa zmluvy o úvere z X.X.XXXX bola výška RPMN určená na 45,69%, pričom
celkovú čiastku, ktorú žalobcovia boli povinní splatiť žalovanému 1/ bola v sume 11.900,00 eur. Svoje
závery oprel aj o to, že do výpočtu RPMN nie sú zahrnuté sankcie, ktoré bude dlžník povinný zaplatiť v
prípade nesplnenia svojich záväzkov a platby poistného na základe poistných zmlúv k nehnuteľnostiam,

t.j. k predmetu zabezpečenia úveru, ktoré sú predmetom zabezpečenia, že do RPMN nie sú zahrnuté
zmluvné pokuty, úrok z omeškania, poplatky a poistenie predmetu zabezpečenia úveru. Rovnako
uviedol, že nie je mu zrejmé , ako súd dospel k výpočtu RPMN vo výške 83,91%.

13. K uvedeným dôvodom je potrebné uviesť, že písomné vyhotovenie rozhodnutia vo vzťahu k tejto

námietke, pokiaľ ide o odôvodnenia zodpovedá všetkým kritériám uvedeným v § 220 C.s.p.

14. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na závery súdu prvej inštancie a na jeho zdôvodnenie
vo vzťahu k uvedenej námietke, a to predovšetkým k jeho záveru, že predmetný úver bol žalobcom
poskytnutý nebankovým subjektom a že tento bol uvedený nesprávne, uvedením nesprávneho údaju

RPMN, ktorý bol v neprospech spotrebiteľa, keďže veriteľ neposkytol klientovi objektívny údaj o výške
RPMN. Súd prvej inštancie, o.i. v bode 45. odôvodnenia poukázal na to, že v čl. VI. bod 2.3. je
vzorec pre výpočet RPMN (tento výpočet o.i. je žalovanému v 1. rade známy), pričom RPMN právny
predchodca žalovaného - veriteľ vypočítal RPMN na 45,69% za predpokladu čerpania celkovej výšky
úveru sumy 10.000,00 eur a dodržania dohodnutých zmluvných podmienok splácania dlžníkom tým,

že do výpočtu RPMN nie sú zahrnuté sankcie, ktoré bude dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia
svojich záväzkov a platby poistného na základe poistných zmlúv k nehnuteľnostiam, t.j. k predmetu
zabezpečenia úveru, ktoré sú predmetom zabezpečenia úveru, t.j. do RPMN, že nie sú zahrnuté,
o.i. poplatky a poistenie predmetu zabezpečenia úveru. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že takto stanovený výpočet považoval za neurčitý a neprehľadný a nesúladný s §

19 a prílohou 2 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže je zrejmé, čo žalovaný v 1. rade ani pred súdom
prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nenamietal, že do ročnej percentuálnej miery nákladov zahrnul
poplatky a poistenie predmetu zabezpečenia úveru. Táto skutočnosť je nesporná a už len z tohto
dôvodu sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že výška ročnej percentuálnej miery
nákladov bola právnym predchodcom žalovaného stanovená v nesprávnej výške, lebo podľa § 19

ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách na účely
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom zahrňujúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom
nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s
výnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovených

v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Okrem iného aj z § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva,
že celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa

tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie
za ponúkaných podmienok. Z dôvodu, že do ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá vychádza aj z
celkovýchnákladovspotrebiteľa,ktorétvoria,o.i.ajpoistnéanákladyspojenésozmluvouozabezpečení
záväzku spotrebiteľa, keďže tieto neboli zahrnuté do výšky RPMN, je aj zdôvodnenie a záver súdu
prvej inštancie o nesprávnej výške RPMN správny, zákonný a dostatočne odôvodnený na to, aby súd

vyvodil správne skutkové a právne závery pre svoje rozhodnutie, s ktorými sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Výška RPMN, o.i., súdu vyplynula z Kalkulačky - výpočet ročného úroku a RPMN z
1.12.2016 (č.l. 30), z ktorého výpočtu vychádzal, pri údajoch suma pôžičky 10.000,00 eur, suma ktorá
bude splatená 11.900,00 eur a doba splácania 6 mesiacov.15. Odvolací dôvod podľa 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p. (účinného v čase rozhodnutia súdu
prvej inštancie).

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného, v
ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
presvedčivo a výstižne vyrovnal.

19. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na skutkové a právne odôvodnenie rozhodnutia súdu vo
vzťahu k prvému aj druhému výroku jeho rozhodnutia, t.j. vo vzťahu určenia úverovej zmluvy, ktorá je
predmetom tohto sporu, že je bezúročná a bez poplatkov a rovnako uloženia povinnosti žalovaným v
1 a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k predmetným nehnuteľnostiam

uvedenými vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Odvolací súd predovšetkým odkazuje na dôvody uvedené v rozsudku, že údaje o RPMN sú v
neprospech spotrebiteľa, a že tento úver bolo potrebné v súlade s § 11 ods. 1 považovať za bezúročný a

bez poplatkov, a že výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v sume 45,69% bol v zmluve o úveroch
stanovený len za predpokladu čerpania celkovej výšky úvery, t.j. sumy 10.000,00 eur, pričom do RPMN
nebolipredovšetkýmzahrnutépoplatky,poisteniepredmetuzabezpečeniaaúveruapretotakýtovýpočet
je neurčitý, neprehľadný a nesúladný s § 19 a prílohou 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Odvolací súd dodáva, že
uzatvorenie poistenia úveru, bolo podmienkou pre získanie úveru a preto v zmysle § 2 písm. g/ zákona č.

129/2010 Z.z. náklady súvisiace s poistením mali byť zahrnuté do výšky RPMN a pokiaľ sa tak nestalo,
RPMN v zmluve o úvere je uvedená v nesprávnej výške, pričom uvedenie nesprávnej výšky RPMN má
podľa názoru odvolacieho súdu rovnaké následky ako keby RPMN nebola uvedená vôbec, pričom v
takomto prípade spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obrazo celkovej cene úveru a nemôže posúdiť, nakoľko je úver pre neho výhodný. Rovnako je zrejmé, že ani
poplatky, ktoré boli stanovené právnym predchodcom žalovaného za poskytnutie úveru neboli zahrnuté
do RPMN a preto aj z tohto dôvodu je výška RPMN stanovená právnym predchodcom žalovaného v

1. rade nesprávna.

21. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o záložnom práve
č. XX/XXXX uzavretá žalovaným 1/ ako záložným veriteľom so žalobkyňou v 3. rade ako záložcom
v rovnaký deň, ako bola uzatvorená žalobcami 1/ a 2/ úverová zmluva, má akcesorickú povahu a

že zabezpečuje hlavný záväzok, ktorej účelom bolo zabezpečovať pohľadávku záložného veriteľa a
že čo do vzniku a trvania záložného práva, toto je závislé na vzniku, resp. trvaní zabezpečovacej
pohľadávky. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že žalovaný 1/ nepostupoval v súlade s
§ 53 ods. 1 OZ, že úver z úverovej zmluvy nebol zosplatnený, ktorú skutočnosť nerozporoval ani
žalovaný 1/, ktorý tvrdil, že splatnosť celej pohľadávky vyplynula zo splátkového kalendára, v ktorom
bola daná splatnosť každej splátky osobitne a že rovnako ide o hrubý nepomer medzi výškou úveru

a zabezpečovanou pohľadávkou, pričom výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou , bez súdnej
kontroly , by mohlo vymôcť aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že záložná zmluva nebola individuálne dojednaná medzi stranami
sporu, nakoľko už v úverovej v zmluve v jej čl. VII bod 1 boli zaviazaní dlžníci, resp. záložca, ktorý sa
nestotožnil s dlžníkmi, uzavrieť zmluvu o záložnom práva k nehnuteľnosti podľa § 151a a nasl. OZ a

že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná záložcami a ktorá bola
jednoznačne vymienená záložným veriteľom na zabezpečenie jeho pohľadávky a že takáto záložná
zmluva, o.i. je neplatná aj podľa § 37 OZ z dôvodu jej neurčitosti, keďže sa touto zmluvou, okrem
pohľadávok z úverovej zmluvy , zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti veriteľovi voči
dlžníkovi z titulu poskytnutia akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi

veriteľom a dlžníkom v budúcnosti. Je potrebné predovšetkým súhlasiť so záverom súdu, že ide o
uzavretie nevyváženej zmluvy - záložnej zmluvy, na základe ktorej by žalobkyňa v 3. rade ako záložkyňa
prišla o nehnuteľnosť v podstatne vyššej hodnoty , ako bol poskytnutý úver (10.000,00 eur). V v
tomto smere je opätovne potrebné poukázať na neprimeranosť a na porušenie princípu proporcionality
pri výkone záložného práva s tým, že výkon záložného práva , ako každý iný výkon práva , musí

byť v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. Je
potrebné sa stotožniť so záverom súdu, že žalovaný 1/ ako veriteľ si sám určil výšku pohľadávky pri
realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, bez súdnej kontroly a tento by mohol vymôcť
aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Okrem iného je potrebné poukázať napr. na nález
Ústavného súdu ČR PL.ÚS 47/04 z 8.3.2005, ktorým ústavný súd zrušil ust. § 36 ods. 2 českého zákona

o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola
priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku
vierohodnosti a kontrolovateľnosti, kde ústavný súd konštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí
zodpovedať súd, zákon zveril do rozhodovania živnostníka - dražobníka, pričom z toho dôvodu je
predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Je potrebné vziať na zreteľ aj tú

skutočnosť, že atribút nezávislosti a nestrannosti je potrebné navyše posúdiť v kontexte, že záložný
veriteľ si svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný
titul“, ktorý následne sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. V prejednávanom spore išlo okrem iného o
hrubý nepomer pohľadávky a hodnoty zálohu a ak takýto model vo svojej podstate vážne deformuje,
popiera základné ústavné princípy ochrany práva a prispieva k realizácii práva žitím tak, že účastníci

záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou
exekúciou, ale rovnako žiadajú „dobrovoľne predať majetok dlžníkov (záložcov)“. V prejednávanej veci
odvolací súd zastáva názor, že absentuje preventívna súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä
primeranosti výkonu záložného práva, ktorá by bola normatívnym predstavením základných hodnôt
ústavného poriadku SR.

22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
a úspešným žalobcom bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

24. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).