Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209292
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1217209292.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu:

X. N., J.. XX.XX.XXXX, O.Ž. XX, G., Y.. Č.. Ú. E., zast. JUDr. Daniel Mičiak, Vajnorská 100/B,
Bratislava, proti žalovanému: FPD Media, a.s., so sídlom Palisády 29/A, Bratislava, IČO: 47 237 601,
zastúpenýAdvokátskakanceláriaBÁNOSs.r.o.,Hlavná979/23,Galanta,oochranuosobnostianáhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.05.2017 sa žalobca voči žalovanému (pôvodne Ringier

Axel Springer Slovakia, a.s.) domáhal ospravedlnenia za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu
osobnosti zverejnením dobre viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia s písmenami vo veľkosti
minimálne X mm na titulnej strane aktuálneho vydania denníka J. Č. s obsahom textu: "Spoločnosť
Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. ako vydavateľ denníka J. Č. sa týmto ospravedlnenia sa týmto
ospravedlňuje pánovi X. N. za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti spôsobený
uverejnením článku pod názvom V byte H. týrali dievčatko - I. (X) má polámané rebrá a vytrhané vlasy
dňa 30.04.2014 v denníku J. Č., v ktorom sú uvedené nepravdivé tvrdenia spôsobilé navodiť dojem, že

žalobca polámal rebrá maloletej osobe. Nakoľko obsah článku a fotografie pripojené k tomuto článku
hrubým spôsobom zasahujú do práva pána N. na ochranu osobnosti, vyslovuje vydavateľ denníka J.
Č. ľútosť nad týmto neoprávneným zásahom do jeho zákonom chráneného práva", Spoločnosť Ringier
Axel Springer Slovakia, a.s. ako vydavateľ denníka J. Č. sa týmto ospravedlňuje pánovi X. N.M. za
neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti spôsobený uverejnením článku pod názvom
"Kamarát prehovoril o vyčíňaní X. (XX): I. (X) zmlátil po hádke s matkou" dňa 02.05.2014 v denníku J. Č.,
v ktorom sú uvedené nepravdivé tvrdenia spôsobilé navodiť dojem, že žalobca polámal rebrá maloletej

osobe. Nakoľko obsah článku a fotografie pripojené k tomuto článku hrubým spôsobom zasahujú do
práva pána N. na ochranu osobnosti, vyslovuje vydavateľ denníka J. Č. ľútosť nad týmto neoprávneným
zásahom do jeho zákonom chráneného práva.", "Spoločnosť Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. ako
vydavateľ denníka J. Č. sa týmto ospravedlňuje pánovi X. N.É. za neoprávnený zásah do jeho práva
na ochranu osobnosti spôsobený uverejnením článku pod názvom "X. obžalovaný z týrania I. (X) -
Vrátila s k nemu bývalá žena X.!" dňa 18.02.2015 v denníku J. Č., v ktorom sú uvedené nepravdivé
tvrdenia spôsobilé navodiť dojem, že pán N. brutálne zbil maloletú osobu čím prišlo k porušeniu princípu

prezumpcie neviny v prípade pána N.. Nakoľko obsah článku a fotografie pripojené k tomuto článku
hrubým spôsobom zasahujú do práva pána N. na ochranu osobnosti, vyslovuje vydavateľ denníka J.
Č. ľútosť nad týmto neoprávneným zásahom do jeho zákonom chráneného práva", "Spoločnosť Ringier
Axel Springer Slovakia, a.s. ako vydavateľ denníka J. Č. sa týmto ospravedlňuje pánovi X. N. zaneoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti spôsobený uverejnením článku pod názvom
"H. X. N. (XX): Za týranie dostal 10 rokov" dňa 10.04.2015 v denníku J. Č., v ktorom autor článku
označuje pána N. ako tyrana, čím došlo k porušeniu princípu prezumpcie neviny. Nakoľko obsah článku

a fotografie pripojené k tomuto článku hrubým spôsobom zasahujú do práva pána N. na ochranu
osobnosti, vyslovuje vydavateľ denníka J. Č. ľútosť nad týmto neoprávneným zásahom do jeho zákonom
chráneného práva." Ďalej sa žalobca domáhal, aby žalovaný z internetových stránok T..U..sk odstránil
článok "Ďalšie utýrané dievčatko v G.: Malú I. našli s polámanými rebrami a vytrhanými vlasmi !"
zverejnený dňa 30.04.2014, článok "X. obžalovaný z týrania I. (X) - Vrátila sa k nemu bývalá žena X.!"

zverejnený dňa 18.02.2015 a článok "H. X. N. dostal trest za týranie malej I. : Poslali ho za mreže!"
zverejnený dňa 10.04.2015. Žalobca sa voči žalovanému domáha aj zaplatenia sumy 3.000 eur titulom
náhrady nemajetkovej ujmy.

2. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že žalovaný je vydavateľom najpredávanejšieho tlačeného
denníka J. Č. a je taktiež prevádzkovateľom online portálu U..sk. umiestnených na internetových

stránkach T..U..sk, ktorý patrí medzi najsledovanejšie slovenské internetové média. V období od
30.04.2014 do 24.06.2015 bola v denníku J. Č. resp. U..sk publikovaná séria článkov, ktoré sa celkom
zjavne a bez akejkoľvek pochybnosti týkali žalobcu. Išlo o článok s názvom "V byte H. týrali dievčatko - I.
(X) má polámané rebrá a vytrhané vlasy" uverejnený dňa 30.04.2014 (ďalej len "článok 1"), v ktorom boli
obsiahnuté tvrdenia "I. (X) má polámané rebrá", jej priateľ zmlátil O.. O. malo vytrhané vlasy, množstvo

modrín a polámané rebrá. V článku bolo uvedené krstné meno a prvé písmeno priezviska žalobcu, vek
žalobcu a bolo uvedené, že sa jedná o H., ktorý pracoval vo viacerých slovenských televíziách. Ďalej bol
uverejnený článok "Kamarát prehovoril o vyčíňaní X. (XX): I. (X) zmlátil po hádke s matkou" uverejnený
dňa 02.05.2014 (ďalej len "článok 2"), v ktorom boli obsiahnuté nasledovné tvrdenia, že "I. zmlátil po
hádkesmatkou","I.prežívalaniekoľkomesiacovhrôzy,malavytrhanévlasy,polámanérebráamnožstvo

ďalších zranení", "I. (X) má polámané rebrá a vytrhané vlasy." K uvedenému článku bola na strane 17
fotografia tváre žalobcu a na strane 16 v pravom dolnom rohu boli tri fotografie z detailným zobrazením
tváre žalobcu a na jednej bola zachytená výrazná podobizeň tváre a postavy žalobcu. Na titulnej strane
vydania denníka J. Č. zo dňa 02.05.2014, v ktorom bol zverejnený článok 2 sa nachádza tvrdenie:
"Dievčatko našli s polámanými rebrami a vytrhanými vlasmi" a tiež sa na titulnej strane nachádza jedna

fotografia tváre žalobcu. V článku pod názvom "X. obžalovaný z týrania I. (X) - Vrátila sa k nemu bývala
žena X.!" uverejnený dňa 18.02.2015 (ďalej len "článok 3") obsahuje tvrdenia: "Súd však ešte stále
nevyriekol ortieľ v prípade malej I. (X), ktorej N. uštedril vlani poriadnu bitku" a "I. X. brutálne zbil". K
uverejnenému článku bola pripojená fotografia žalobcu, ďalej bolo uvedené krstné meno a priezvisko
žalobcu, jeho vek a skutočnosť, že žalobca je H.. V článku uverejnenom dňa 10.04.2015 pod názvom "H.

X. N. (XX): Za týranie dostal 10 rokov!" (ďalej len "článok 4"), v ktorom boli obsiahnuté tvrdenia "Tyrana
poslali za mreže" a obsahoval aj fotografiu žalobcu a bolo uvedené aj celé krstné meno a priezvisko
žalobcu spolu s jeho vekom a povolaním. Na internetových stránkach portálu U..sk prevádzkovaného
žalovaným boli zverejnené články, a to článok zo dňa 30.04.2014 pod názvom "Ďalšie utýrané dievčatko
v G.: Malú I. našli s polámanými rebrami a vytrhanými vlasmi!"(ďalej len "článok 5"), v ktorom bola

obsiahnutá fotografia žalobcu spolu s krstným menom a prvým písmenom žalobcu s uvedením, že ide
o známeho televízneho H.. V článku zo dňa 18.02.2015 pod názvom "X. obžalovaný z týrania I. (X) -
Vrátila sa k nemu bývalá žena X.!"(ďalej len "článok 6"), v ktorom bolo uvedené meno žalobcu spolu s
vekom a povolaním. V článku zo dňa 10.04.2015 pod názvom "H. X. N. dostal trest za týranie malej I.:
Poslali ho za mreže!" (ďalej len "článok 7"), v ktorom bolo uvedené celé meno aj s priezviskom žalobcu

a jeho vekom a povolaním. Uvedenými článkami a zverejnenými fotografiami prišlo k protiprávnemu
zásahu do práv žalobcu, a to do cti, ľudskej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, dobrého mena a
súkromia žalobcu, ako aj do prejavov jeho osobnej povahy. Vo vyššie uvedených článkoch boli uvedené
podrobné údaje týkajúce sa žalobcu (meno, priezvisko, vek, profesia) ako aj jeho podobizeň. Články
obsahujú nepravdivé tvrdenia o rozsahu spôsobených zranení ako aj skutkové tvrdenia označujúce

žalobcu ako jednoznačného a neoddiskutovateľného páchateľa v nich opísaných skutkov, a to napriek
tomu, že v čase vydania absentovalo akékoľvek právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu verejnej
moci. Nebola preto akceptovaná prezumpcia neviny. Žalobca vyhlasuje, že maloletej I. nespôsobil
zranenia spočívajúce v zlomení rebier a ani iné obdobné zranenia. Z rozsudku Okresného súdu G. F.
zo dňa 09.04.2015, sp. zn. XT/XXX/XXXX vyplýva, že takéto zranenia maloletej neboli spôsobené. Zo

zverejnených článkov je pre nezainteresovanú verejnosť zrejmé, že zranenia maloletej boli spôsobené a
boli spôsobené žalobcom. V zmysle konštantnej rozhodovacej praxe súdov je zverejnenie nepravdivých
informácií o fyzickej osobe treba v zásade vždy považovať za neoprávnený zásah do osobnostných
práv. Nepravdivé tvrdenia sú pomerne zásadného charakteru a vzhľadom na čitateľnosť denníkaJ. Č. a portálu U..sk zasiahli do osobnostných práv žalobcu značne hrubým spôsobom. Z princípu
prezumpcienevinyjezrejmé,žeofyzickejosobeakopáchateľovitrestnéhočinumožnoinformovaťažpo
právoplatnom odsúdení. Prezumpcia neviny nemá brániť v informovaní verejnosti o vyšetrovaní, avšak

informácie majú byť so všetkou uvážlivosťou a opatrnosťou. Články prezentovali žalobcu nie ako osobu
podozrivú, ale rovno ako páchateľa. Taktiež žalovaný nemal súhlas na zverejnenie fotografie žalobcu.
Ani využitie licencie nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Použitie fotografie
sa musí stať vždy primeraným spôsobom a nesmie byť v rozpore s takými osobnostnými záujmami
oprávneného, ktoré je potrebné bezpodmienečne rešpektovať, a ktoré sú teda za všetkých okolností

nedotknuteľné. Občianskoprávne sankcie za neoprávnený zásah do práva sú založené na objektívnom
princípe, avšak vyžaduje sa neoprávnený zásah. Žalobca je názoru, že morálne satisfakcia nestačí a
je potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie, nakoľko uvedenými článkami bola znížená spoločenská
vážnosť a dôstojnosť žalobcu v spoločnosti. Zásah zo strany žalovaného trval dlhodobo, a to v priebehu
jedného roka, a v prípade článkov na internete zásah trvá do súčasnosti. Suma nemajetkovej ujmy
vo výške 3.000 eur aspoň čiastočne nahradí nepriaznivé následky. Nepravdivé články naštrbili vzťahy

medzi žalobcom a jeho rodinou.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.06.2017 uviedol, že súd
musí posúdiť prednosť práva na informácie a práva na ochranu osobnosti. Európsky súd pre ľudské
práva podáva výklad, keď proti sebe stoja právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti.

Súdy sa musia zaoberať aj aspektmi slobody prejavu. Za neoprávnený zásah sa nepovažuje kritika
ak je pravdivá a primeraná. Z judikátu RČ 15/1996, podľa ktorého kritiku konania fyzickej osoby,
opierajúcu sa o okolnosti, o ktorých je oznamovaný pravdivý údaj, nemožno spravidla považovať za
odporujúce ustanoveniu § 11 OZ, a to aj keď bolo v kritike použité v zodpovedajúcej miere ironizovanie,
odsudzovanie a zavrhovanie kritizovaného konania fyzickej osoby. Skutkové tvrdenie je teda tvrdenie,

o ktorom možno jednoznačne povedať, že je pravdivé. Hodnotiace úsudky používajú silnú ochranu
slobody prejavu. Nie je prípustné, aby žalované osoby (média) boli nútené preukazovať pravdivosť
svojich hodnotení, pretože to nie je možné. O hanobiacu kritiku nejde v prípadoch, kde je určitý
výrok iba prehnaný alebo útočný. V titulku možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých
osôb vo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či

zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a to zvlášť vtedy ak ide o médium bulvárneho typu ( II. ÚS 340/09).
Úmyslomžalovanéhoboloposkytnúťverejnostiinformácie amyšlienkyverejnéhozáujmu.Predmetnými
článkami upozornil na konanie žalobcu, ako osoby pôsobiacej v pozadí televízneho vysielania. Rovnako
v článku zo dňa 03.05.2014 poukázal na zlyhanie štátnych orgánov, materskej školy, polície, rodiny
či susedov, čím nepochybne vzbudil u širšej verejnosti pocit potreby si všímania si zaobchádzania

susedov či známych s maloletými v záujme predchádzania podobným šokujúcim prípadom. Dôvodom
zverejnenia článkov bol najmä záujem verejnosti, aby tá bola uzrozumená, že pri dôvodných indíciách
správania sa má konať. Ak by mali média čakať dovtedy, pokiaľ nebude pravdivosť potvrdená s úplnou
istotou, nemohli by potom plniť svoju povinnosť informovať verejnosť o veciach verejného záujmu a
zároveň by boli postavené pred nesplniteľnú úlohu. Novinári konajú v dobrej viere poskytovať presné

a spoľahlivé informácie v súlade s etikou žurnalistiky. Súd musí skúmať či sa predmetné články týkali
verejného záujmu, či boli uverejnené v dobrej viere, či sledovali cieľ resp. iné kritérium, na základe
ktorého by bolo možné posúdiť či žalovaný postupoval v súlade so svojimi novinárskymi povinnosťami
a zodpovednosťou. Zverejnené tvrdenia žalovaný uviedol na základe viacerých zdrojov, a to tvrdení
rodičom matky maloletej I., ktoré poukázali na večerný telefonát matky maloletej dcéry o bitke maloletej

I. vykonanej žalobcom a o prevoze I. do nemocnice, tvrdení získaných redaktormi žalovaného, ktorí
zistili skutkový základ a listu žalobcu adresovaného žalovanému, v ktorom uviedol, že maloletá I. dostala
v rámci výchovy fyzický trest, tvrdení ošetrujúcich lekárov maloletej I., tvrdení predstaviteľov polície,
tvrdenie známeho žalobcu, podľa ktorého malo byť v lekárskej správe od ošetrujúceho lekára I. uvedené,
že maloletá má poštiepené resp. prasknuté rebrá a z rozsudku Okresného súdu G. F. zo dňa 09.04.2015,

sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v G.. Žalovaný nebol jediným médiom,
ktoré uverejnilo informácie na skutkovom základe tvrdenom ošetrujúcimi lekármi. Dňa 30.04.2015 tiež
internetový portál T..Y..sk zverejnil článok s názvom "Brutálne dobitá I. (X) z G.: H. X. (XX) jej vytrhal
vlasy a dolámal rebrá!". Žalovaný mal dostatočný skutkový základ, ktorého pravdivosť je možné overiť.
Lekári poskytli rovnaký skutkový základ aj televízii Z., ktorá to uverejnila dňa XX.XX.XXXX v relácii I. J.

Y. Z.. Pokiaľ ide o článok Tyrana poslali za mreže, je hodnotiacim úsudkom. Ide o zveličený zaužívaný
pojem označujúci násilníka či utláčateľa. Žalovaný mal dostatočný skutkový základ, aby ho vyjadril.
Z charakteru súdneho pojednávania vyplýva, že informácie o žalobcovi boli informáciami verejnými.
Žalovaný ako médium len sprostredkovalo zverejnením obrazových záznamov a osobných informáciilen skutočnosti verejne prístupné osobám zúčastneným na pojednávaní. Žalovaný sledoval dôležitosť
verejného záujmu zverejnenia informácii o páchateľovi tak závažného trestného činu. Žalobca pôsobí v
oblasti showbiznisu, preto musí znášať väčší zásah do jeho osobnostných práv. Žalovaný má za to, že

nie je nevyhnutné, aby zverejňoval skutkové a hodnotiace úsudky z právoplatných rozsudkov. Ak by sa
žalovaný mohol vyjadrovať až po právoplatnosti rozsudku, nebolo by naplnené ústavné právo slobody
prejavu. Skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky boli objektívne. Boli zverejnené na základe skutkových
tvrdení, ktoré žalovaný empiricky získal. Žalovaný nenesie zodpovednosť za zhoršenie vzťahov žalobcu
s rodinnými príslušníkmi.

4. V replike na vyjadrenie k žalobe právny zástupca žalobcu uviedol, že poukaz na judikatúru ESĽP a
Ústavného súdu je všeobecný a vytrhnutý z kontextu. Z rozporu medzi právami na slobodu prejavu
a na ochranu osobnosti nevyplýva právo na neoprávnené zásahy do osobnostných práv žalobcu.
Rozsah zverejnených informácií o žalobcovi neodvodňuje deklarovaný verejný záujem. Informáciu o
polámaných rebrách žalobca neoveril vôbec. Tieto informácie žalobca označil za nepravdivé. Žalobca

odmieta tvrdenia žalovaného o verejnosti informácii o žalobcovi z dôvodu pojednávania. Tieto tvrdenia
nemajú oporu v zákone.

5. V duplike žalovaný uvádza, že právne vety vybrané z jednotlivých rozhodnutí sú univerzálne
aplikovateľné na prípady, kde treba poukázať na význam zachovania slobody prejavu. Zmyslom

zverejnenia prípadu malo byť poukázanie na zlyhanie štátnych orgánov, rodiny či susedov a potrebu
si všímania zaobchádzania susedov či známych s maloletými v záujme predchádzania podobným
šokujúcim prípadom. Žalovaný sledoval len verejný záujem, nie zásah do osobnostných práv. Pravdivosť
o tvrdení, že žalobca polámal maloletej I. overil, a to od známeho žalobcu a z lekárskej správy. Že nie
sú uvedené v odsudzujúcom rozsudku, nemožno považovať za vyvrátenie pravdivosti. Žalovaný plnil

úlohu sprostredkovateľa informácii prednesených na súdnom pojednávaní. Právo žalovaného zverejniť
konanie žalobcu je garantované ako právo na slobodu prejavu a právo poskytovať informácie.

6. V priebehu sporu došlo k zmene subjektu na strane žalovaného z dôvodu právneho nástupníctva,
o čom súd rozhodol uznesením.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov strán, prednesom žalobcu,
výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu
a zistil tento skutkový stav :

8. Z rozsudku Okresného súdu G. F. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XXX/XXXX vyplýva, že žalobca
bol uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Žalobca spôsobil maloletej I. tam
uvedené zranenia. Rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom, dovolanie bolo zamietnuté NS SR.

9. Z výpovede svedka S.. Z. Y. vyplýva, že pán N. bol trestne stíhaný ohľadne týrania blízkej a zverenej
osoby.Doredakciedostalilist, vktorompánN.popisujetietoskutočnostizosvojhopohľadu.Spomínasi,
že zrejme napísal článok, kde na toto reagoval. Potom si spomína, že ohľadne zisťovania okolo pána N.
navštívil H. I., kde mal mať pobyt, za účelom zistenia informácií od susedov a svedkov o tomto prípade.
Predpokladá, ale nie je si istý, že sa ako redaktor spravodajstva zúčastňoval aj na pojednávaniach.

Nevie si vybaviť s kým spolupracoval na článkoch.

10. Z výpovede svedka Z. E. vyplýva, že začal pracovať u žalovaného až 2.3.2015, t.j. rok po týchto
udalostiach, preto ani nepísal ani nemohol o týchto udalostiach písať žiadne články. Vo veci pána N.
vypovedal na polícii ešte predtým, než začal pracovať u žalovaného, a to v apríli 2014. Má vzťah k

žalobcovi, a to priateľský, pozná ho cca 15 rokov a pozná aj jeho družky G. a X.. Uviedol, že celá
táto žaloba zo strany pána N. je nezmysel a noviny informovali iba o tom, čo bolo napríklad v lekárskej
správe, alebo v trestnom spise. Dôsledne si preštudoval tieto články spätne, lebo sa týkali jemu blízkych
vecí, preto má tento názor. Je presvedčený o nevine pána N., ale myslí si že nielen toto nespravil, ale
teraz zbytočne toto rieši takýmto spôsobom. Po 2.3.2015, poskytol redaktorom rozhovory a informácie.

Nevie, aké informácie boli publikované.

11. Z výpovede svedkyne S.. K. H., vyplýva, že pracuje u žalovaného. Pokiaľ ide o prípad pána N., v
tom čase ešte nevedeli kto to je, dostali v lete cca 2014 tip, že na polícii je zadržaná osoba ohľadnetýrania detí. Tak tam ona a niektorí kolegovia okamžite išli a čakali, čo sa bude diať. Medzitým zisťovali
ďalšie informácie. Od polície zistili, že ide o pána N., ktorého poznali, nakoľko sa pohybuje v rovnakom
prostredí, lebo je to H.. Taktiež prvý článok, ktorý napísala s kolegami, vychádzal z týchto informácií,

ktoré boli písomného charakteru, a to z úradného záznamu polície a z uznesenia o začatí trestného
stíhania vo veci. Taktiež boli v nemocnici, a podobne. Všetky skutkové informácie, ktoré tam uviedli,
mali získané týmto spôsobom, od lekárov, od polície, od susedov, od sestričiek, z vlastných zdrojov a od
kolegov z brandže, lebo sa to v momente rozšírilo a písalo sa o tom na sociálnych sieťach. Vychádzali z
popisu zranení uvedených v týchto uzneseniach v trestnom konaní, ktoré im, policajtom, popísal lekár.

Ďalej boli na centrálnom príjme, rozprávali sa so sestričkami, lekármi, ktoré tieto informácie potvrdili
a zhodovali sa s týmto úradným záznamom. Všetko to boli informácie, ktoré im potvrdili lekári. Potom
sa ešte podieľala na článkoch, kde boli publikované informácie od biologického otca dievčatka. Neboli
napríklad publikované fotografie stavu malej I., nakoľko boli nepublikovateľné pre hrozný stav dievčatka.
Publikovali ešte aj informácie od starých rodičov dievčatka.

12. Z výpovede svedkyne S. Š. vyplýva, že pána N. nepozná, písala o ňom, keď bola zamestnaná u
žalovaného, u ktorého nepracuje od októbra 2015. Napísala tri články, časovú súslednosť nevie. Jeden
článok bol na základe informácie od biologického otca, druhý z listu od pána N. a tretí článok sa týkal
súdneho pojednávania, na ktorom bol pán N. odsúdený. Nijaké iné informácie viac nepodávala a ani

som iné články nepísala. Nevie uviesť z akých zdrojov čerpali informácie.

13. Z výpovede svedka S.. O. K. vyplýva, že pána N. nijako osobne nepozná, u žalovaného pracoval ako
V., už tam nepracuje. Podieľal sa na úplne prvom článku k tejto veci a to tak, že bol vyslaný pred políciu,
kde sa v tom čase nachádzala partnerka odsúdeného. Bol tam celé doobedie a podával informácie do

redakcie telefonicky o pohybe tejto partnerky. Poobede bol poslaný na inú vec a viac sa už na tejto
téme nepodieľal.

14. Z písomnej výpovede svedkyne H. E. vyplýva, že bola jedným z hlavných redaktorov, ktorí na
danom prípade pracovali, ale nevie povedať s istotou, že napísala všetky články. Na téme pracovalo

oddelenie G. a oddelenie Y. O.. Niekedy je jeden redaktor v teréne, ďalší článok píše z asistenciou z
terénu. Mali informácie o násilí na maloletej I.. Nevie kto bol prvotný zdroj. Potom už komunikovali s
rodinou. Žalobca bol verejne známou osobou. Prvotný tip mohol prísť z vonku. Nadriadený ju mohli
len poveriť na téme pracovať. V pokročilejšom štádiu sa dostali informácie z vonka, od zdroja z polície.
Nepamätá si detaily o informáciách od zdroja, ale redakcia bola zhrozená nechutnosťami spáchanými

na I.. Nepamätá sa či komunikovala s lekármi. Možno mali informácie od hovorcu nemocnice. Redakcia
si musela overovať informácie. Museli mať dobrý zdroj a informácie museli byť potvrdené. Nepamätá sa
nato, či mali doklad o tom, že maloletej boli polámané rebrá.

15. Z výpovede svedkyne X. S. vyplýva, že je partnerkou žalobcu. Pri uverejnení článkov v novinách

spoznala, že ide o pána N. tak, že tam boli uverejnené fotky jeho a ich spoločných detí. Je terajšou K.
žalobcu, v čase, keď boli uverejnené články boli rozídení. Čítala články uverejnené v novinách v J. Č.
a na webovom portáli J. Č.. Pamätá si, že tam bolo uvedené, že dieťa malo dolámané rebrá, vytrhané
vlasy, defekty pokožky a modriny. Viac si nepamätá. Nemala pochybnosti o týchto informáciách, ale
nezdalo sa jej, že by pán N. bol toho schopný, takto sa správať k dieťaťu, keďže majú spoločné deti

a nemá takéto skúsenosti. Potom čo boli články uverejnené sa jej známi, rodina ale aj v škôlke a aj
známa p. N. pýtali, čo jej na tom pravdy. Rodina sa pýtala aj na zranenia. Uviedla, že by p. N. nikdy
neublížil takýmto spôsobom svojím deťom, nie že by sa ich nedotkol. Po odsúdení sa jej taktiež niektorí
pýtali a ona im vysvetľovala, že tento skutok podľa jej vedomostí neurobil odsúdený p. N. a niektorí aj z
rodiny tomu uverili, niektorí nie. Jej známi tomu uverili na základe jej informácii.

16. Svedkovia D. G., F. G. a G. N. odmietli podať svedeckú výpoveď.

17. Z článku s názvom V byte H. týrali dievčatko. I. má polámané rebrá a vytrhané vlasy vyplýva, že bolo
uverejnené, že dievčatko malo polámané rebrá, že K. matky dieťa zmlátil, bolo uvedené meno a prvé

písmeno priezviska žalobcu, bola zverejnená fotografia žalobcu.

18. Z titulnej strany denníka J. Č. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bol uverejnený článok v ktorom sa
uvádza, že obvinený bol O. matky a matka, a o beštiálnom útoku porozprával kamarát žalobcu.19. V článku I. zmlátil po hádke s matkou sa uvádza, že žalobca pracoval ako H. vo viacerých médiách,
bolo uvedené meno a vek a fotografia žalobcu.

20. Z článku X. obžalovaný z týrania I.. Vrátila sa k nemu bývalá žena X. vyplýva, že bolo uvedené meno
a priezvisko žalobcu, vek a povolanie, fotografia a taktiež, že ortieľ ešte nebol vynesený.

21.ZčlánkuH.X.N.(XX):Zatýraniedostal10rokovvyplýva,žebolouvedené menopriezviskožalobcu,

vek, povolanie a že rozsudok nie je zatiaľ právoplatný.

22. Z článku na internete zo dňa XX.XX.XXXX X. obžalovaný z týrania I.. Vrátila sa k nemu bývalá žena
X. vyplýva, že bolo uvedené meno a priezvisko žalobcu, vek a povolanie, fotografia a taktiež, že ortieľ
ešte nebol vynesený.

23. Z článku na internete zo dňa XX.XX.XXXX H. X. N. (XX): Za týranie dostal 10 rokov vyplýva, že bolo
uvedené meno a priezvisko žalobcu, vek a povolanie, a že rozsudok nie je zatiaľ právoplatný.

24. Z článku Ďalšie utýrané dievčatko v G.: Malú I. našli s polámanými rebrami a vytrhanými vlasmi!
vyplýva, že bolo uvedené meno, profesia a fotografia žalobcu.

25. V článku zo dňa XX.XX.XXXX na internete žalovaný zverejnil, kto všetko nesie zodpovednosť za
násilie voči maloletej I..

26. Z článku zverejneného na portáli Y..sk vyplýva, že toto médium uverejnilo článok s názvom "Brutálne

dobitá I. z G.: H. X. jej vytrhal vlasy a dolámal rebrá. "

27. Z listu od kamarátky žalobcu vyplýva, že žalobcovi nebola nejakú dobu schopná písať po tom čo
boli zverejnené informácie v médiá.

28. V priebehu konania právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že z rozhodnutí uvádzaných žalovaným
nevyplýva absolútna prednosť ochrany slobody prejavu. Ak mal žalovaný záujem poukázať na
neschopnosť štátnych orgánov, mal to urobiť tak, aby nedošlo k zásahom do osobnostných práv.
Žalobca nesúhlasí s tým, že ako osoba pôsobiaca v oblasti showbiznisu musí znášať väčší zásah do
osobnostných práv, nakoľko žalobca nie je osoba, ktorá sa v danej oblasti prezentuje. V záverečnej

reči uviedol, že vo všetkých článkoch boli neprimeraným spôsobom uvedené podrobné údaje týkajúce
sa žalobcu ako aj jeho podobizne. Články obsahujú nepravdivé tvrdenia o rozsahu spôsobených
zranení spočívajúce v tom, že žalobca mal maloletej osobne zlomiť rebrá. Články obsahujú skutkové
tvrdenia označujúce žalobcu jednoznačne a nespochybniteľne ako páchateľa, napriek tomu, že nemali
k dispozícii odcudzujúci rozsudok. Žalovaný do dnešného dňa nepreukázal, že tvrdenia o zlomených

rebrách boli pravdivé.

29. Žalobca v priebehu konania uviedol, že zverejňovaním fotografií a údajov o zamestnaní, a iných
údajov, bolo zasiahnuté do osobnostných práv. Má maloleté deti. Boli to nepravdivé skutočnosti, nevie
ako inak by to mal bližšie vyjadriť. Cítil psychický tlak. Ak by neboli články uverejnené, jeho život by bol

úplneiný.Privyčíslenínemajetkovejujmyvychádzalztoho,koľkosa pritakýchtoveciach dáva.Žalobca
neuviedol aké zranenia spôsobil maloletej I.. Nevie popísať večer, keď O. žalobcu G. N. zavolala svojim
rodičom, on sa len od nej dozvedel, že jej odviezli O. na H., kde došiel na základe jej žiadosti o pomoc.
Najprv o medializácii prípadu nevedel, v tom čase bol v kolúznej väzbe. Potom sa to dozvedel a rieši
následky až teraz. Už aj počas väzby mal možnosť vidieť nejaké články. Nie je pravda, že by spôsobil

tieto zranenia, zlomeniny rebier. Na základe rozhodnutia súdu žiadne také zranenia tam nefigurujú a ani
nikdy neexistovali, ani nie je za ne právoplatne odsúdený. Podľa žalobcu asi došlo k zásahu do jeho
osobnostných práv. Napríklad po troch rokov dostal od kamarátky list, v ktorom uvádza, že nevie čo si
na základe medializácie má o tom všetkom myslieť. Predpokladá, že aj ostatní reagujú podobne.

30. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania uviedol, že sa nesnažil preukázať absolútnu
prednosť slobody prejavu pred ostanými právami. Išlo len o poukázanie hranice medzi slobodu prejavu
a ostanými princípmi. Žalovaný mal za to, že informácie o žalobcovi, ktorý stojí za výrobou programov,
verejnosť zaujmú a šokujú. Poukázal na to, že žalobca v čase tvorby článkov doručil do redakciežalovaného list, v ktorom nepopiera spáchanie skutku, uvádza, že na matku mali policajti vyvíjať
psychický tlak dňa XX.XX.XXXX a to tým, že malá zomiera, má dolámané rebrá, je v umelom spánku.
Z toho je zrejmé, že informáciu o dolámaných rebrách si žalovaný nevymyslel. Prvý článok vyšiel

XX.XX.XXXX. Žalovaný musel mať informácie z iného zdroja, čo v liste potvrdil aj žalobca. Dolámanými
rebrami operovali aj policajti pri výsluchu ešte pred prvým článkom. Žalovaný v liste sám uviedol, že
bude rád ak bude z neho niečo zverejnené. Uvedené skutočnosti v ňom boli obsiahnuté. V záverečnej
reči uviedol, že skutkové tvrdenia o žalobcovi, jeho skutkoch a stave maloletej I. mali reálny základ.
Podľa súdnej praxe novinári konali v dobrej viere a s náležitou starostlivosťou. Zo skutkového tvrdenia

vychádzali hodnotiace závery, ktoré boli oprávnenou kritikou. Žalobca ako verejne známa osobnosť má
povinnosť znášať kritiku. Nebolo preukázané, že došlo k zásahu do práv do takej miery, žeby znížili
vážnosť, česť a dôstojnosť žalobcu. Zverejnenie skutkových tvrdení bolo v súlade s verejným záujmom,
kedy osobnostné práva žalobcu ako verejnej osoby ustupujú pre verejným záujmom. Autori konali v
dobrej viere a vychádzali z dôveryhodných zdrojov. Žalobca nevedel definovať ako došlo k zásahom do
jeho práv. Nebolo preukázané, žeby sa trestné stíhanie viedlo v príčinnej súvislosti s článkami.

31. Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

32. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

33. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

34. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

35. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

36. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú

písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona.

37. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na

vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie
však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

38. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

39. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

40. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

41. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.42. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení posúdil
žalobcom uplatnený nárok na ochranu osobnosti za nedôvodný v celom rozsahu na základe dôvodov,
ktorésúuvedenénižšieapretorozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudkuažalobuzamietol.

43. Súd je v danej sporovej veci tohto názoru, že žalovaný nezasiahol do práva na ochranu osobnosti
žalobcu takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval priznanie žalobcom uplatnených nárokov a vyhovenie
jeho satisfakčnej žalobe.
44. Občiansky zákonník v citovaných ustanoveniach paragrafov 11 a nasl. Občianskeho zákonníka

poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť
a česť a ohrozujúci ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou pre úspešné uplatnenie
práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol
objektívne spôsobilý porušiť alebo aspoň ohroziť fyzickú alebo mravnú integritu osobnosti žalobcu.
Obe tieto podmienky musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo žalobcu
(dotknutej osoby) domáhať sa ochrany a povinnosti pôvodcu zásahu znášať sankciu.

45. Neoprávnenosť každého zásahu, teda aj zásahu do osobnosti fyzickej osoby, tvorí objektívnu
kategóriu a preto ju treba odlišovať od zavinenia ako subjektívnej kategórie. Takýmto zásahom do
osobnosti fyzickej osoby je napríklad rozširovanie nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich skutočností .
Isté však je, že súčasne treba uvážiť, či v konkrétnom prípade neexistujú okolnosti, ktoré prípadné
porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej osoby ospravedlňujú, t.j. či nejde o okolnosti vylučujúce

protiprávnosť zásahu. Takýmito okolnosťami sú napríklad súhlas dotknutej fyzickej osoby, prípady tzv.
zákonných licencií, resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo v rámci výkonu iného
subjektívneho práva ustanoveného zákonom (napr. práva na informácie, práva na kritiku). Nevyhnutné
však je v týchto prípadoch uvážiť, či sa takýto zásah uskutočnil primeraným spôsobom, a zároveň, či
tento zásah nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých treba vzhľadom

na požiadavku zabezpečenia elementárnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti za všetkých okolností trvať.
46. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 4 Cdo 149/2009 zo dňa
31.05.2010: "Články 19 a 26 Ústavy vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej
republiky ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu, chápanú ako vládu ľudu, ľudom a pre
ľud, je životnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických,

preto aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej
debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následného utvárania názorov jednotlivcov alebo pre
dosiahnutie konsenzu o konaní a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Sloboda prejavu však
nie je bezbrehá; ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami
iných, najmä právami uvedenými v Čl. 19 Ústavy. Kolízia oboch práv sa realizuje práve napríklad pri

aplikácii § 11 a nasl. Obč. zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti a
pri aplikácii § 19b ods. 3 Obč. zákonníka v súvislosti s uplatňovaním ochrany dobrej povesti právnickej
osoby. Povinnosťou súdov v takýchto prípadoch je interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom
rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu
s právom na ochranu osobnosti treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu

jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom
prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu
osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na
požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv".
47. Žalobca tvrdil, že spravodajskou činnosťou ( článkami) žalovaného pri informovaní verejnosti o

trestnom konaní a skutkoch, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní kladené za vinu žalobcovi
porušil princíp prezumpcie neviny. V tomto kontexte súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade
informovania verejnosti o prebiehajúcom trestnom konaní a skutkoch kladených podozrivej osobe za
vinu orgánmi činnými v trestnom konaní spravodajskými médiami dochádza nevyhnutne ku stretu práva
na slobodu tlače a práva širokej verejnosti na informácie o závažných spoločenských témach na jednej

strane a práva na prezumpciu neviny osoby podozrivej zo spáchania závažného protispoločenského
konania (trestného činu) na strane druhej. V kontexte daného prípadu je súd toho názoru, že
informovanie verejnosti o prebiehajúcom trestnom konaní podlieha princípu tzv. proporcionality, nakoľko
jenepochybné,ževerejnosťmáprávoodzačiatkunainformácieotakzávažnejanegatívnej skutočnosti,
akou nepochybne je zistené týranie maloletého dieťaťa.

48. V prejednávanej veci boli publikované články v médiách žalovaného, ktorých obsah nemožno
označiť za neproporcionálny, nakoľko informácie a následné hodnotiace úsudky novinárov vychádzali
z informácií o skutočnostiach, ktoré boli predmetom konania orgánov činných v trestnom konaní a
ktoré tieto orgány, ako aj ďalšie osoby dotknuté konaním žalovaného (rodičia maloletého dieťaťa,príbuzní, priatelia a pod.) poskytovali novinárom. S poukazom na závažnosť konania, ktoré navyše
smerovalo voči maloletému dieťaťu je zrejmé, že právo verejnosti na informácie o takýchto závažných
skutočnostiach a právo tlače informovať verejnosť o nich, ako aj o osobách, ktoré sú z takéhoto konania

podozrivé výrazneprevažujenadochranouosobnostnýchprávosôbdôvodnepodozrivýchzospáchania
takýchto protiprávnych činov.
49. Súd v tomto smere vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobca je od začatia trestného konania
a vznesenia obvinenia v trestnom konaní pozbavený na osobnej slobode a preto dosah príslušných
článkov na pracovnú prípadne spoločenskú sféru žalobcu je minimálny a absolútne neporovnateľný

s mierou dosahu na tieto sféry života žalobcu, akú má samotné spáchanie trestného činu a následné
vynesenie právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
50. Čo sa týka žalobcom tvrdeného porušenia prezumpcie neviny, súd v tomto smere uvádza, že s
výnimkou zlomenín rebier maloletej I. sa výpočet všetkých zranení, ktoré jej v zmysle trestného rozsudku
spôsobil žalobca zakladali na pravde a pochádzali z relevantných zdrojov, čo preukazuje aj samotné
rozhodnutie súdu o vine žalobcu v trestnom konaní. S prihliadnutím na celkový charakter skutku ako

aj intenzitu ostatných zranení, ktoré žalobca maloletej spôsobil, je podľa názoru súdu skutočnosť,
že tvrdenie o údajných zlomených rebrách sa nezakladalo na podložených faktoch samo o sebe
nespôsobilé na taký zásah do osobnostných práv žalobcu, ktorý by odôvodňoval úspešné uplatnenie
práva na ochranu osobnosti v súdnom konaní. Súd je ďalej toho názoru, že podanie tzv. satisfakčnej
žaloby na tomto základe je v kontexte skutkov, za ktoré bol žalobca právoplatne odsúdený a odpykáva

si trest odňatia slobody absolútne v rozpore s dobrými mravmi a nemožno mu priznať súdnu ochranu.
Súd v tomto smere akcentuje, že jediný zásah do osobnostných práv si spôsobil sám žalobca svojím
protiprávnym a nemorálnym konaním a je samozrejme povinnosťou médií aby informovali verejnosť o
tak závažnom protispoločenskom konaní, pričom v tomto kontexte má právo verejnosti na informácie
prednosť pred osobnostnými právami žalobcu. Zjednodušene je možné konštatovať, že keby sa

žalovaný nedopustil tohto protispoločensky nemorálneho a trestne postihnuteľného konania, za ktoré
bol právoplatne odsúdený, nebol by predmetom záujmu médií ani verejnosti.
51. Pokiaľ ide o žalobcom namietané zverejnenie jeho podobizne, súd má za to, že vzhľadom na to,
že označené články mali charakter tlačového spravodajstva, nebol súhlas žalobcu na jej zverejnenie
potrebný a žalovaný teda postupoval zákonne konformným spôsobom.

52. S poukazom na vyššie uvedené súd nárok žalobcu voči žalovanému na ospravedlnenie a
odstránenie článku zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalovaný nezasiahol do práva na ochranu
osobnosti žalobcu.
53. S poukazom na vyššie uvedené súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti týkajúcej sa uplatnenia
práva na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko tento nárok je vzhľadom na neexistenciu neoprávneného

zásahu do práva na ochranu osobnosti zo strany žalovaného nedôvodný.
54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že
nakoľko bol žalovaný v konaní úspešný, má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Preto súd
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

59. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na exekúciu.