Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203327
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8415203327.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, H., o
vymoženie 350,- eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.
7Er 237/2015-11 zo dňa 23.6.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného sa začalo exekučné konanie
proti povinnej za účelom vymoženia sumy 350 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 03405/14 zo dňa 3.9.2014 vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Poukázal na to, že sa vymáha
plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko nebola

spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Exekučný súd konštatoval nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu, čo má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku, čím je exekučný titul v rozpore so zákonom. Preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vytýka súdu prvého stupňa,

že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň rozhodnutie súdu
vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdov zastaviť

exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom, ale má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný
súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34
zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú

splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právnehoposúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré
im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo
na prejednanie veci pred príslušným súdom. Poukazuje na skutočnosť, že oprávnený s povinným

uzatvorili rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd
však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia navrhol,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade
s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania,
pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto

preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
opodstatnené.

Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, a táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako
dlžníkom vznikol dňa 27.1.2012 a mal formu úverovej zmluvy. Dňa 27.1.2012 bola povinnou podpísaná

samostatná rozhodcovská zmluva, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok). V rozhodcovskej zmluve je vyhlásenie dlžníka, že s uzatvorením tejto

zmluvy súhlasí, a že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto
rozhodcovskej zmluvy.

Táto rozhodcovská zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými
stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4

ods.1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).

Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom liste bez toho, aby
to malo vplyv na trvanie zmluvy o úvere, po nekonkretizovanom poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia a
nevyžadovala, aby sa vzniknuté spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.

Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere, ale aj rozhodcovská zmluva bola
oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári, neznamená, že dlžník ju nemal možnosť
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred
pripravená pre povinného ako dlžníka na samostatnom liste, mal povinný ako dlžník možnosť túto

odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o úvere.

V prejednávanej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred
všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom
zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.

Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je preto len chýbajúce konkrétne poučenie dlžníka o
nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním.Rozhodcovská zmluva obsahuje len vyhlásenie dlžníka, že bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto
rozhodcovskej zmluvy. Nebolo preukázané, o akých konkrétnych dôsledkoch bol dlžník poučený. Za
právne relevantné je možné považovať len poučenie obsahujúce informácie o procesných nevýhodách

rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za predpokladu
preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne
dojednanú. Nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej
domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka).

Preto aj odvolací súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu
vydať exekučný titul, za individuálne nedohodnutú, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve,
spôsobujúcich jej neplatnosť za predpokladu, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy bola žalovaná v
značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa.

Nie je dôvodom pre zmenu takejto súdnej praxe rozhodnutie účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Príloha č. 1 k tomuto zákonu obsahuje znenie poučenia
spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré je ešte podrobnejšie, než to
požadovali súdy.

Odvolací súd poukazuje na to, že predmetná rozhodcovská zmluva zakladá značnú nerovnováhu
v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho súdneho konania s
rozhodcovským konaním.

Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“, podmieňujúci záver o
neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vyložil Súdny dvor EÚ vo
svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má
vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych

predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či
a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než
právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je
relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má
podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na

účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad),
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní“.

V prejednávanej veci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinného tvorí písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť
riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú
možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky
písomnou formou zrejmou potrebou.

Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) pre jej neprijateľnosť môže exekučný súd len
v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi
a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne

neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných
nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto
zmluvy. Súčasne platí, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.