Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200202
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200202.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v spore žalobcov: 1. Z.. F. O., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX E.,
2. Z.. Z. Garayová, nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX E., 3. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXX/XX, XXX XX E., zastúpení A.. M. K., advokátkou so sídlom N. 3, XXX XX E., P.: XX XXX XXX,
proti žalovaným: 1. E. E. s.r.o., D. 40, XXX XX E., P.: XX XXX XXX, 2. S. dražobná spoločnosť, s.r.o.,
Z. XX, XXX XX E., IČO: 36 583 936, o návrhu žalobcov v 1. až v 3. rade o nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobcov v 1. až v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 2. januára
2017, č. k. 36C/207/2016-66

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania vo veci samej je nárok žalobcov, ktorí sa voči žalovaným domáhajú určenia,
že úverová zmluva č. 20/2012, uzavretá 3. júla 2012 medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi na

strane jednej, a so žalovaným v 1. rade ako veriteľom na strane druhej, je bezúročná a bez poplatkov
a zároveň sa domáhali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v časti „C“ KN ako byt č. XX, na
1. poschodí, vo vchode XX bytového domu T. XX, XX, súp. č. XXX, postavený na parc. „C“ KN č. XXXX,
ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX-in
k celku, parc. č. XXXX, na ktorej leží stavba XXX, evidovaný na LV č. XXXXX, ktoré sú vo vlastníctve

žalobkyne v 3. rade.

2. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením zamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (podaným súčasne so žalobou vo veci samej), ktorým sa
žalobcovia v 1. až 3. rade domáhali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť predbežne sa
zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v časti

„C“KNakobytč.XX,na1.poschodí,vovchodeXXbytovéhodomuT.XX,XX,súp.č.XXX, postavenýna
parc. „C“ KN, parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 3. rade, podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX-in k celku, právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba XXX je evidovaný na LV č. XXXXX, priestor č. X-XX na prízemí vo vchode XX, bytového domu
T. XX, XX, súp. č. XXX, postavený na parc. „C“ KN č. XXXX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba
XXX je evidovaný na LV č. XXXXX, parc. č. XXXX pod stavbou evidovaná na LV č. XXXXX, podiel na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXXX-in k celku; nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXXX ako spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, parc. č.
XXXX vo výmere XXX m2, právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX je evidovaný na LV č.
XXXXX, vo vlastníctve žalobkyne v 3. rade, spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXX/XXXXXX,
parc. č. XXXX vo výmere XXX m2, právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX je evidovaný
na LV č. XXXXX, vo vlastníctve žalobkyne v 3. rade, pre k. ú. U., okres E. P. a to až do právoplatného

skončenia vo veci samej. H. na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že bez
rozhodnutia o návrhu je ich právo ohrozené a postavenie neisté, uplatnením výkonu záložného právaza podmienok tak, ako ich žalobcovia napádajú, by došlo k porušeniu ich práv ako spotrebiteľov a k
vymoženiu sumy, na ktorú žalovaný v 1. rade nemá nárok. Dodali, že dobrovoľnou dražbou dôjde k
vydraženiu nehnuteľností, ktorých hodnota je vysoko nad rámec skutočného dlhu žalobcov v 1. a 2. rade,

pričom výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou vznikne žalobcom škoda. Hodnota predmetu
zabezpečenia a výška úveru je v hrubom nepomere; v čase podpísania záložnej zmluvy to bolo až 600
% a v súčasnosti ide o 1000 %.

3. V žalobe vo veci samej žalobcovia uviedli, že 3. júla 2013 so žalovaným v 1. rade uzatvorili žalobcovia

v 1. a 2. rade spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. 20/2012 na sumu 10.000,00 Eur a týmto dňom žalobkyne
v 2. a 3. rade ako záložcovia na strane jednej, so žalovaným v 1. rade na strane druhej, uzatvorili
zmluvu o záložnom práve č. 20/2012 a taktiež v uvedený deň žalobcovia podpísali notársku zápisnicu N
313/2013,Nz24069/2012,NCRis24598/2012azjejtextu,najmäzčl.III,jezrejmé,žeideouznaniedlhu
formou notárskej zápisnice. Majú zato, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
a že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov

poukazujúc pritom na § 9 ods. 2 písm. f), g) zákona č. 129/2010 Z.z.. Taktiež majú zato, že uzatvorená
záložná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a táto nebola individuálne dojednaná. Poukázali na to, že
žalobcovia v 1. a 2. rade mali záujem výlučne o úver, a nie o to, aby žalobkyňa v 3. rade založila svoje
nehnuteľnosti. Tvrdili, že pokiaľ nedošlo k výzve v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, úver
nemohol byť ani zosplatnený, a teda nie je ho možné vymáhať a ani realizovať výkon záložného práva.

Tiež poukázali na fakt, že žalovaní si voči nim údajnú pohľadávku uplatňujú opakovane, a to v konaní
vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 38C/96/2016 a sp. zn. 39C/361/2015, ako aj v exekučnom
konaní sp. zn. EX 977/2013. Žalovaný v 2. rade doručil žalobcom oznámenie o začatí výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou.

4. Z listinných dôkazov súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade v postavení dlžníkov uzatvorili 3. júla
2012 so spoločnosťou R. L., s.r.o. v postavení veriteľa (právny predchodca žalobcu v 1. rade - pozn.
súdu) úverovú zmluvu č. 20/2012, v zmysle ktorej veriteľ poskytol dlžníkom spotrebiteľský úver vo
výške 10.000,00 Eur pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 36 %, a ktorý sa dlžníci zaviazali vrátiť do
2. januára 2013. Zmluva obsahuje aj výšku ročnej percentuálnej miery nákladov 45,69 %, priemernú

ročnú percentuálnu mieru nákladov 28,82 %, účel úveru bol dohodnutý ako bezúčelový, poplatok za
poskytnutie úveru činil sumu 100,00 Eur, spôsob zabezpečenia úveru - zriadenie záložného práva
k nehnuteľnosti, celkovú čiastku, ktorú boli dlžníci povinní zaplatiť veriteľovi činila sumu 11.900,00
Eur, celkové náklady veriteľa činili 1.900,00 Eur. Dlžníci začali čerpať úver od 3.7.2012. Čl. 7
predmetnej zmluvy obsahoval predmet zabezpečenia úveru opisom nehnuteľností, vlastnícky patriacim

v tom čase žalobkyni v 3. rade a jej toho času nebohému manželovi Ing. F. O., nar. X.XX.XXXX,
zomrelom XX.X.XXXX (uvedené zistené súdom z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I, sp.
zn. 38C/96/2016). Zmluva v čl. 22 obsahovala aj splátkový kalendár, pričom splátky boli rozložené v
počte šesť, prvých päť po 300,00 Eur a posledná splátka ku dňu 2.1.2013 vo výške 10.300,00 Eur.
Žalobkyňa v 3. rade a Ing. F. O. ako záložcovia uzatvorili 3. júla 2012 s veriteľom - právnym predchodcom

žalovaného v 1. rade, aj zmluvu o záložnom práve č. 20/2012, o zriadení záložného práva k nehnuteľným
veciam záložcom v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy
voči dlžníkom - žalobcom v 1. a 2. rade. Predmetom zálohu boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. V ten
istý deň na Notárskom úrade JUDr. Jozefíny Atanasovej bola podpísaná dlžníkmi a záložcami ako
osobami povinnými, notárska zápisnica N 313/2012, Nz 24069/2012, NCRis 24598/2012, ktorou dlžníci

- žalobcovia v 1. a 2. rade v prospech osoby oprávnenej - právneho predchodcu žalovaného v 1. rade,
okrem iného vyhlásili, že uznávajú svoj záväzok vyplývajúci im z uzavretej úverovej zmluvy z 3. júla
2012, zaviazali sa predmetný úver splatiť v splátkach podľa splátkového kalendára uvedeného v čl. 22
úverovej zmluvy a záložcovia ako osoby povinné vyhlásili, že za účelom zabezpečenia záväzku dlžníkov
- žalobcovia v 1. a 2. rade voči veriteľovi - právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade uzatvorili

ako záložcovia 3. júla 2012 zmluvu o záložnom práve č. 20/12 s právnym predchodcom žalovaného
v 1. rade ako záložným veriteľom, k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a vyhlásili, že uznávajú svoj
záväzok v plnom rozsahu, čo do dôvodu a výšky a prejavili súhlas s tým, aby v prípade nesplnenia
záväzku dlžníkov sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2
písm. c) Exekučného poriadku a to na všetok ich súčasný a budúci majetok, t.j. tak na hnuteľný a

nehnuteľný majetok, práva, pohľadávky, ktoré podliehajú exekúcii podľa právnych predpisov a to do
výšky nesplateného záväzku a prejavili súhlas s exekúciou. Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ
a žalovaný v 2. rade listom z 19. októbra 2016, adresovaným žalobkyni v 2. rade, oznámil začatie
výkonu záložného práva z dôvodu, že dlžníci si nesplnili riadne a včas podmienky z úverovej zmluvy č.20/2012; v predmetnom oznámení bolo uvedené, že záložný veriteľ sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách. Oznámenie obsahovalo aj vymáhaný nárok záložného veriteľa, ktorý ku dňu 12.10.2016

bol v celkovej výške 20.223,07 Eur, z toho istina činila 10.000,00 Eur, príslušenstvo 9.288,68 Eur a
náklady spojené s výkonom záložného práva s DPH 934,39 Eur. Zároveň týmto oznámením boli dlžníci
vyzvaní na dobrovoľnú úhradu pohľadávky. Žalovaný v 1. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade podal na
tamojší súd žalobu o zaplatenie 10.900,00 Eur s príslušenstvom, ktoré konanie je vedené pod sp. zn.
39C/361/2015, a ktoré nie je právoplatne ukončené (konanie je prerušené do právoplatného rozhodnutia

o návrhu povinných na odklad a zastavenie exekúcie zo 17. októbra 2014 vo veci vedenej na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 16Er/1019/2013). Z predmetného pripojeného spisu súd zistil, že žalovaný
v 1. rade sa voči žalobcom v 1. a 2. rade domáha zaplatenia sumy 10.900,00 Eur s príslušenstvom
titulom nedoplatku z úveru, ktorý bol žalovaným poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 20/2012
z 3. júla 2012. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 16Er/1019/2013, súd zistil, že
na Exekútorskom úrade súdnej exekútorky JUDr. Márie Hlavňovej bol podaný návrh na vykonanie

exekúcie proti povinným na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice N 313/2012, Nz 24069/2012,
NCRis 24598/2012 z 3. júla 2012, pričom exekútorka bola poverená na výkon exekúcie 15. marca
2013 tamojším súdom pod č. 5802*097302. V predmetnom exekučnom konaní žalobcovia v 1. a 2.
rade ako povinní podali návrh na odklad a zastavenie exekúcie, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo.
Z obsahu návrhu povinných na odklad a zastavenie exekúcie je zrejmé, že títo namietajú materiálnu

vykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica o uznaní dlhu a o súhlase povinnej osoby
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v ten istý deň ako zmluva o úvere. Žalovaný v
1. rade podal voči žalobkyni v 3. rade na tamojší súd žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktoré
konanie je vedené pod sp. zn. 38C/96/2016 a ktoré nie je právoplatne ukončené. Z predmetného spisu
bolo súdom zistené, že žalovaný v 1. rade (v hore uvedenom konaní v pozícii žalobcu - pozn. súdu) sa

domáha, aby bolo vyslovené, že dohoda dedičov, podľa ktorej dedičstvo po poručiteľovi Ing. Ladislavovi
Garayovi, nar. 8.12.1948, zomrelom dňa 11.6.2012, na základe osvedčenia o dedičstve vydanom JUDr.
Andreou Kašperovou, notárkou ako súdnou komisárkou pod 25D/295/2013, Dnot 98/2013, nadobudla
žalobkyňa v 3. rade (v predmetnom konaní v pozícii žalovanej - pozn. súdu) v celosti bez nároku
odstupujúceho dediča, Mgr. Ladislava Garaya, nar. 8.1.1971, na vyplatenie hodnoty jeho dedičského

podielu je voči žalovanému v 1. rade (v predmetnom konaní v pozícii žalobcu - pozn. súdu) neúčinná a
Gizela Garayová, je povinná mu zaplatiť sumu 10.000,00 Eur.

5. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d), § 326
ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá a § 329 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobcami navrhované neodkladné opatrenie sleduje dočasnú predbežnú
ochranustránsporuspočívajúcuvuloženípovinnostižalovaným1.a2.radezdržaťsavýkonuzáložného
práva dobrovoľnou dražbou vyššie uvedených nehnuteľností až do právoplatného skončenia vo veci
samej. Súd na základe predložených dôkazov spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
dospel k záveru, že v danom prípade nie je odôvodnené nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle §

325 ods. 2 písm. c), d) CSP, nakoľko žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery
strán sporu, neosvedčili samotnú naliehavosť nariadiť neodkladné opatrenie. Súd zdôraznil, že vo veci
samej sa žalobcovia domáhajú jednak určenia, že úverová zmluva č. 20/2012, ktorú uzavreli 3. júla
2012 žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci na strane jednej, so žalovaným v 1. rade ako veriteľom
na strane druhej, je bezúročná a bez poplatkov, ako aj uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade

zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vyššie uvedených nehnuteľností. Súd prvej
inštancie zastáva názor, že s prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, nie je dôvodné na istý
čas obmedziť právo žalovaných. Vo vzťahu k prvému petitu žaloby súd uviedol, že v konaní vedenom na
Okresom súde Košice I pod sp. zn. 39C/361/2015 konajúci súd musí predbežne riešiť otázku ne/platnosti
úverovej zmluvy ex offo, musí predmetnú úverovú zmluvu podrobiť súdnemu prieskumu a vyhodnotiť, či

predmetnázmluvaobsahuje,resp.neobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky.Vzhľadomnauvedené,
súd v tomto konaní konanie o určenie, že úverová zmluva č. 20/2012, ktorú uzavreli 3. júla 2012
žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci so žalovaným v 1. rade ako veriteľom, je bezúročná a bez poplatkov,
zastavil poukazujúc na § 159 CSP. Vo vzťahu k druhému petitu žaloby sa v tomto štádiu konania javí
nárok uplatňovaný žalobcami zjavne nedôvodný. Procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne

vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto žalobca
opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia. Súd zhrnúc vyššie uvedené návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

6. Uznesenie napadli v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadajú
priznať náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365
písm. a), b), d), e), f) a h) CSP. V odvolaní žalobcovia uviedli, že napádaným výkonom záložného

práva im hrozí reálne nezvratný zásah do vlastníckych práv. Len súd môže ich právam poskytnúť
ochranu, čo im napádaným uznesením de facto odoprel. V súvislosti s uvedeným poukazujú na
názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/106/2014, v zmysle ktorého „za
takýchto okolností sa javí predbežné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany do času,
kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zároveň vo
veci samej sa musí rozhodnúť, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo

týmto spôsobom... Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že veriteľ zostáva krytý záložným právom,
ktoré nestráca na prednosti... Pochybnosti o súlade inštitútu dobrovoľnej dražby s unijným právom
vyvolali dve prejudiciálne konania (C - 482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital).“
Ďalej žalobcovia poukázali na uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 5. marca 2015, sp. zn.
1Co/79/2015, kde na strane 6 a strane 7 je vyslovený právny názor, v zmysle ktorého „ak sú však

vážnym spôsobom spochybňované ustanovenia úverovej zmluvy (obchodných podmienok tvoriacich
jej súčasť), ba dokonca ich platnosť z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, nemožno od nej
oddeliť zmluvu o záložnom práve, ktorá bola súbežne uzatvorená so zmluvou úverovou. Žalobkyňa
vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti osvedčila právo, ktorého sa domáhala prostredníctvom
predbežnéhoopatrenia.“ZároveňžalobcoviapoukázalinaprávnynázorvyslovenývuzneseníKrajského

súdu v Košiciach z 18. novembra 2014, sp. zn. 2Co/958/2014, v zmysle ktorého „v konaní vo veci
samej je napádaná platnosť zmluvných podmienok úverovej zmluvy, na základe ktorej bola uzatvorená
aj zmluva o záložnom práve, preto súd správne rozhodol, ak dočasne, do skončenia konania vo veci
samej, zakázal odporcom realizáciu výkonu záložného práva.“ Ďalej žalobcovia citujú názor vyslovený
v uznesení Krajského súdu v Prešove z 19. februára 2015, sp. zn. 20Co/8/2015, v zmysle ktorého

„v podanom návrhu navrhovateľka poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve... Práve predbežné opatrenie súdu o zdržaní sa nakladania do rozhodnutia o veci samej je
plne namieste ... Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že predmetná vec sa týka
práve Európskej únie, presnejšie cieľov podľa Smernice EP a rady 205/209/ES z 11. mája 2015 o
nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom... nemali by byť pochybnosti o potrebe

dočasnej ochrany, ak je indikované použitie nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných
podmienok. V takom prípade je treba v zásade predbežné opatrenie nariadiť...“ Zároveň žalobcovia
zdôraznili potrebu jednotného rozhodovania súdov s poukázaním na uznesenie Ústavného súdu SR
z 22. novembra 2011, č. k. IV.ÚS 499/2011-25, v zmysle ktorého diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogicky skutkovej situácie,

pokiaľ ju nemožno rozumne a objektívne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.ÚS 209/2010, PL ÚS
21/00, PL ÚS 6/04, III.ÚS 328/05). Protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch
neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne
konanie (IV.ÚS 49/06, III.ÚS 300/06). Aj podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo 14. septembra
2015, sp. zn. 3Co/440/2015 už samotná potenciálna hrozba vypratania bytu v dôsledku vlastníckeho

práva je takou nezvratnou udalosťou, ktorá by mohla sťažiť postavenie žalobcov v prípade úspechu
v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie preto podľa názoru žalobcov porušil princíp právnej
istoty žalobcov. Predbežné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom obrany žalobcov, kým súd
právoplatne nerozhodne o veci samej. Žalobcovia poukázali na to, že samostatným odvolaním navrhli
odvolaciemu súdu, aby zrušil aj uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol určenie, že úverová

zmluva č. 20/2012 z 3. júla 2012 je bezúročná a bez poplatkov (zrejme zastavil konanie o uvedenom
požadovanom určení, poznámka odvolacieho súdu).

7. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcov spolu s konaním súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho
konania bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 2 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, lebo súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a
odôvodnenie nemá podklad v zistení skutkového stavu.8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné
a opodstatnené vtedy, ak

- sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi,
- tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu,

- táto úprava je potrebná,
- neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je
obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci) a
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Smernicu Európskeho parlamentu a rady 2009/22/
ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Podľa článku 1 ods.
1 účelom tento smernice je aproximácia právnych a správnych predpisov členských štátov v súvislosti

so žalobami na vydanie súdneho príkazu uvedenými v článku 2, zameranými na ochranu kolektívnych
spotrebiteľských záujmov zahrnutých v smerniciach uvedených v prílohe 1 s cieľom zabezpečiť riadne
fungovanie vnútorného trhu a podľa článku 2, bod 2 na účely tejto smernice sa neoprávneným zásahom
rozumie každý čin v rozpore so smernicami uvedenými v prílohe 1, transponovanými do vnútorného
právneho poriadku členských štátov, ktorý škodí kolektívnym záujmom uvedeným v odseku 1. Uvedená

smernica predpokladá ochranu v skrátenom konaní a za také je potrebné považovať aj konanie o
neodkladnom opatrení.

12. Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s neodkladnými opatreniami
predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami

obsiahnutými v Civilnom sporovom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo osebe
nariadenie neodkladného opatrenia (porov. uznesenie Ústavného súdu SR č. 57/2000). Zákaz nekalej
obchodnej praktiky principiálne nemôže poškodiť dodávateľa. Práve naopak, môže predstavovať
efektívny prostriedok ochrany v rámci kolektívnych práv spotrebiteľov (viď smernica 2009/22 ES o
súdnych príkazoch).

13. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu
následku a príčiny jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich
záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného
súdu Českej republiky IV.ÚS 89/02 z 18.6.2002, Sbírka nálezu a usnesení Ústavního soudu, svazek

27, nález č. 97).

14. Formulácia predbežného opatrenia by v zásade nemala kopírovať žalobný návrh. Ak sa však účel
dočasnej ochrany nedá inak dosiahnuť, než rovnakým výrokom ako vo veci samej, musí uvedená
formalistická požiadavka ustúpiť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obo 567/97, uznesenie

Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2011, sp. zn. 6Co 84/2011)

15. Odvolací súd konštatuje, že napriek rozsiahlemu opisu skutkových zistení a teoretických úvah v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je uznesenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, a to jednak
pre nesprávne skutkové a právne závery, ale predovšetkým pre nedostatok konkrétnych dôvodov, pre

ktorý návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, v dôsledku čoho je uznesenie súdu prvej
inštancie nepreskúmateľné.

16. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že v tomto prípade nie je dôvodné na istý čas obmedziť právo
žalovaných nariadením neodkladného opatrenia, a to s ohľadom na skutočnosť, že je potrebné zastaviť

konanie vo veci samej, a to konanie o určenie, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, s
poukazom na ust. § 159 CSP v dôsledku litispendencie (s prihliadnutím na totožnosť účastníkov v oboch
sporoch na Okresnom súde Košice I, ako aj na predmet konania vo veci samej v konaní vedenom
pod sp. zn. 39C/361/2015, v ktorom musí konajúci súd predbežne riešiť otázku platnosti, či neplatnostiúverovej zmluvy ex offo a podrobiť predmetnú úverovú zmluvu súdnemu prieskumu a vyhodnotiť, či
zmluva obsahuje, resp. neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky).

17. Vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie nie je správny.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje
ustanovenie § 159 CSP. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej
veci.Tátoprekážkajedaná,aknaktoromkoľveksúdevSlovenskejrepublikejezačatékonanie,ktorémá

rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje
právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť
nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. (pozri uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 77/2009)

19. Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že na základe žaloby v teraz preskúmavanej veci,

podanej na súde 2. decembra 2016, sú žalobcami v 1. rade Mgr. F. O., v 2. rade Mgr. Z. O., v 3. rade
O. O. a žalovanými sú - v 1. rade E. E. s.r.o., P.: 45 959 285, v 2. rade S. M. K., s.r.o., IČO: XX 583
936. Predmetom konania vo veci samej je určenie, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov a
uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
nehnuteľností.

20. Zo spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 39C/361/2015 vyplýva, že na základe žaloby, podanej
na súde 2. júla 2015, je žalobcom E. E. s.r.o. (pôvodné obchodné meno R. L. s.r.o.) a žalovanými sú v
1. rade Z.. F. O. a v 2. rade Z.. Z. O., pričom predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovaným na
zaplatenie sumy 10.900,00 Eur s príslušenstvom titulom dlhu z úverovej zmluvy uzavretej 3. júla 2012

pod č. 20/2012.

21. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že prekážka litispendencie v preskúmavanej veci vo
vzťahu ku sporu vedenému na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39C/361/2015, nie je daná už z toho
dôvodu, že v týchto dvoch sporoch nie sú totožné subjekty na strane žalobcov a žalovaných. Nakoľko

nie je splnený tento znak, nemožno hovoriť o tej istej veci.

22. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie o totožnosti predmetu konania v oboch spomínaných
sporoch.Bližšiezdôvodnenieuvedenejprávnejotázkyodvolacísúduviedolvuzneseníz12.apríla2017,
sp. zn. 11Co/103/2017, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvej inštancie o čiastočnom zatavení

konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/207/2016.

23. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že v prípade, ak by v uvedených dvoch
sporoch boli totožné sporové strany na strane žalobcov i žalovaných, takéto podanie, akým je žaloba vo
veci samej vedená pod sp. zn. 36C/207/2016, by bolo potrebné posudzovať vo svetle zásad Civilného

sporového poriadku (§ 159, § 230 a § 214 ods. 2 CSP), teda či tento návrh žalobcov nie je vzhľadom
na jeho obsah návrhom na vydanie medzitýmneho rozsudku vo veci 39C/361/2015. Nakoľko však v
preskúmavanej veci nie je daná totožnosť subjektov na strane žalobcov a žalovaných, potom vôbec
nebolo možné zastaviť konanie v preskúmavanej veci pre litispendenciu. Z rovnakých dôvodov sa
nemôže jednať ani o návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku v konaní o žalobe na plnenie.

24. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na záver súdu, podľa ktorého vo vzťahu k druhému petitu
žaloby sa v tomto štádiu konania javí nárok uplatňovaný žalobcami ako zjavne nedôvodný. Súd však ani
jednou vetou tento svoj názor bližšie nezdôvodnil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

25. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že nariadením neodkladného
opatrenia sa nesmie predbiehať rozhodnutie vo veci samej, teda neodkladné opatrenie zásadne nemá
prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Pred jeho nariadením vychádza súd z vymedzenia uvedeného
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je viazaný, a skúma skutkové okolnosti,

vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

26. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, toto má iba dočasný charakter, pričom sa ním
neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a ani otázkapasívnej legitimácie žalovaných v konaní vo veci samej. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v
neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.
septembra 2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010).

27. Preto aj postupom, ktorým súd prejudikoval v uznesení o zamietnutí návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia rozhodnutie o veci samej - navyše, bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto záveru,
v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie v tejto časti aj nepreskúmateľné - žalobcom znemožnil, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c) a d) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.