Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220986
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114220986.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: U. P., E.. F., O..

XX.XX.XXXX, V. M., V. XXX/X, v konaní právne zastúpená R. M. M., F.. E.. D.., I. XX, M., R. O. Y.: Š.
XX/A, M., proti žalovanému: D. G., G. XXX, v konaní právne zastúpený R. M. P. R. P., F.. F. E.. D.., U.
XX, P., v konaní o zaplatenie X XXX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške XXX,XX Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vydal platobný

rozkaz, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy X XXX Eur spolu s X,XX %-ným ročným
úrokom z omeškania z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu
trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území G., zapísanej na LV XXXX, parcely registra KN C XXX/X - ostatné plochy
o výmere XXX m2. Túto nehnuteľnosť užíva žalovaný ako športový areál - ihrisko, bez toho, aby
poskytoval žalobkyni protiplnenie za užívanie cudzej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu teda žalobkyňa
žiada predmetnú sumu, pričom táto suma predstavuje sumu X,XX Eur ročne za m2 za obdobie od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uvádzal, že na predmetný športový areál sa vzťahuje režim zákona č.
66/2009Z.z.,tedaexistujetuzákonnévecnébremenoaniejepravdou,žebyžalovanýužívalpredmetnú
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Taktiež žalovaný namietal výšku samotnej náhrady uplatneného
nároku vo výške X,XX Eur za m2 ročne. Poukázal na to, že žalobkyňa vzhľadom na aplikáciu zákona
č. 66/2009 Z. z. nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale len na prípadnú náhradu podľa

zákona č. 66/2009 Z. z., a to od XX.XX.XXXX. Vzhľadom na dátum podania žaloby ale vzniesli námietku
premlčania tohto nároku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, darovacou
zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, geometrickým plánom č. XX/XXXX, nájomnou zmluvou č. X/XXXX,
darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, LV XXXX v kat. úz. G., geometrickým plánom X/XXXX,
žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa XX.XX.XXXX, obsahom tunajšieho spisu č. k. XC XXX/

XXXX a XXC XXX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti, parcely KN C XXX/X o výmere XXX m2 - ostatné plochy,
zapísanej na LV XXXX v kat. úz. G.. Vlastnícke právo nadobudla na základe darovacej zmluvy, ktorejvklad bol povolený pod číslom X. XXXX/XXXX. Išlo o darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú
medzi R. Z., E.. L. ako darcom a žalobkyňou ako obdarovanou.

Parcela KN C XXX/X vznikla odčlenením dielu č. X od parcely registra E KN č. XXX/X - orná pôda o
výmere X XXX m2, podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX geodetom
C.. V. P.. Týmto geometrickým plánom zároveň z pôvodnej parcely registra E KN XXX/X boli odčlenené
aj ďalšie parcely, C KN XXX/X, XXX/X a XXX/X. Pôvodná parcela E KN XXX/X ostala o výmere XX m2.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že pôvodná parcela registra E KN XXX/X -
orná pôda o výmere X XXX m2, z ktorej odčlenením dielu č. X o výmere XXX m2 vznikla novovytvorená
parcela registra C KN XXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2, bola predmetom nájomnej zmluvy č.
X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne R. Z. a žalovaným
- Obcou G.. Zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú, s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Vzhľadom na
túto skutočnosť žalobkyňa uviedla, že režim zákona č. 66/2009 Z. z. sa na daný vzťah medzi účastníkmi

nemôže uplatňovať, s poukazom na § 4 ods. 1 tohto zákona, ktorý uvádza, že právo zodpovedajúce
vecnému bremenu zo zákona môže vzniknúť iba vo vzťahu k tým pozemkom pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, ak vlastník stavby nemal ku dňu účinnosti tohto
zákona, teda k XX.XX.XXXX, k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, čo v tomto prípade
predstavovala vyššie uvedená nájomná zmluva X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Znájomnejzmluvyč.X/XXXXzboduX-nájomnésúdzistil,ževzťahymedziúčastníkmiohľadomparcely
XXX/X boli upravované až od XX.XX.XXXX, pričom bola stanovená výška nájomného X Sk za m2.
Podľa bodu X zmluvy - iné dojednania, pozemok je súčasťou športového areálu - ihriska vybudovaného
v minulosti, ktorý spravuje a obhospodaruje nájomca, pretože podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č.

222/1996 Z. z. sú zákonné prekážky na vydanie nehnuteľnosti.

Zo spisu XXC XXX/XXXX, ktorého obsah súd oboznámil na pojednávaní, súd zistil, že v tomto konaní
bolo rozhodované o vyprataní nehnuteľnosti, konkrétne parcely registra C KN XXX/X, zapísanej na
LV XXXX, taktiež vytvorenej z pôvodnej parcely E KN XXX/X geometrickým plánom č. XX/XXXX. V

tomto konaní súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti zamietol, s tým, že v konaní bolo preukázané,
že s výstavbou športového areálu na predmetnom a susedných pozemkoch sa začalo v roku XXXX,
pričom dňa XX.XX.XXXX bolo vydané Odborom výstavby aj rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov pre
športové ihrisko v G. pod sp. zn. č. XXXX/XXXX, pričom vyvlastnené pozemky mali byť totožné s
parcelou vedenou v evidencii nehnuteľností pod číslom XXX/X. Taktiež bolo v konaní preukázané, že

MNV v G. malo v roku XXXX vo svojej správe XX nehnuteľností, mimo iného aj šatne a sociálne
zariadenie telovýchovnej jednoty. Súd konštatoval, že dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991
Zb., t. j. k XX.XX.XXXX prešlo na Obec G. vlastnícke právo k futbalovému ihrisku, ako to vyplýva
z delimitačného protokolu a jeho príloh. Následne doplnením zákona č. 138/1991 Zb. s účinnosťou
od XX.XX.XXXX prešli tieto šatne a zariadenia do vlastníctva obce. Pokiaľ sa týka samotného areálu

futbalového ihriska, súd konštatoval, že toto nie je vedené v katastri nehnuteľností ako samostatná
nehnuteľnosť, táto nepodlieha evidenčnej povinnosti, ako to vyplýva z ustanovení zákona o katastri
nehnuteľností a stavebného zákona. V konaní XXC XXX/XXXX mal súd k dispozícii aj nájomnú zmluvu
na predmetný pozemok č. X/XXXX.

VzhľadomnapodanéodvolanievovecirozhodovalajKrajskýsúd,ktorýrozsudkomč.k.XXCoXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Konštatoval, že na vzťah medzi Obcou G.
a právnou predchodkyňou žalobkyne sa má použiť režim zákona č. 66/2009 Z.z..

V konaní XXC XXX/XXXX sa nachádza aj výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Z výpovede

je zrejme, že nájomné nebolo uhrádzané už v rokoch XXXX a XXXX.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), tento zákon upravuje usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
"pozemok pod stavbou").Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový

areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

V predmetnom konaní nebolo sporné vlastníctvo stavby ani pozemku účastníkmi konania.

Súd skúmal, či sa na daný právny vzťah môžu aplikovať ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z., alebo či
je potrebné použiť iný právny predpis.

Súd vychádzal z dokazovania vykonaného v tomto konaní a prihliadol na dokazovanie vykonané v
konaní sp. zn. XXC XXX/XXXX. Čo sa týka argumentácie žalobkyne, že na daný právny vzťah nie je
možné použiť zákon č. 66/2009 Z. z., keďže ku dňu účinnosti tohto zákona, teda k XX.XX.XXXX tu medzi
jej právnou predchodkyňou a žalovaným existoval iný právny vzťah (nájomný vzťah) k predmetnému

pozemku, súd poukazuje na § 1 ods. 1 tohto zákona, ktorý upravuje usporiadanie pozemkov pod
stavbami. Pozemok žalobkyne však nie je pod stavbou, ale ide o pozemok na trávnatej časti futbalovej
plochy. Na základe tohto má teda súd za to, že vo vzťahu k tomuto nie je možné použiť argumentáciu
žalobkyne.

Pokiaľ by ale súd bral do úvahy konštatáciu Krajského súdu v konaní XXC XXX/XXXX, a to, že celý
športový areál, vzhľadom na vzájomnú previazanosť funkcií jednotlivých objektov, z ktorých sa daný
areál skladá, je nutné chápať ako stavbu, aj za tejto argumentácie má súd za to, že je tu namieste
aplikácia zákona č. 66/2009 Z. z.

Súd poukazuje na dôvodovú správu zákona č. 66/2009 Z. z., v ktorej sa uvádza, že zákonodarca mienil
usporiadať vzťahy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemkov, ktoré neboli doteraz usporiadané, s
poukazomnato,žeužprijatímObčianskehozákonníka40/1950Zb.boloupustenéodvšeobecneplatnej
zásady superficies solo cedit, teda že stavba je súčasťou pozemku. Upustením od tejto zásady došlo k
tomu, že vlastníci stavieb neboli mnohokrát vlastníkmi pozemkov. Do roku XXXX, vzhľadom na rôzne

obmedzenia vlastníckeho práva, tieto problémy neboli vypuklé. Tieto však vznikli po roku XXXX. Snahou
zákonodarcubolovyriešiťdanéspornésituácievtomzmysle,ženavzákoneuvedenéverejnoprospešné
stavby, ako cintorín, športové areály a pod., ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyšších územných
celkov, sa zriaďuje zákonné vecné bremeno v prospech obce alebo vyššieho územného celku, pričom
toto zákonné vecné bremeno trvá až do doby, kedy dôjde ku konečnému usporiadaniu vzťahov medzi

účastníkmi daného vzťahu, teda medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemkov. Prioritne sa mal riešiť
tento vzťah zámenou pozemkov a následne, pokiaľ by k tomu nedošlo, malo sa pristúpiť ku konaniu v
súlade so zákonom o pozemkových úpravách.

Vychádzajúc z tejto filozofie zákona potom súd pristupoval aj k riešeniu tohto právneho problému.

Po výpovedi z nájmu a ukončení nájomného vzťahu nedošlo k žiadnemu vyriešeniu vzťahov medzi
účastníkmi konania. Nedošlo k zámene pozemku, ani k vykonaniu pozemkových úprav. Za tejto situácie
potom súd vychádzal z toho, že prijatím argumentácie žalobkyne by opätovne vznikol dvojkoľajný režim
na pozemky a stavby, ktorých vlastníkom nie je jedna a tá istá osoba, ale ktoré sa využívajú vo verejnom
záujme. Súd má ale za to, že pokiaľ aj za existencie nájomnej zmluvy nedošlo následne k účinkom, ktoré

mal vyvolávať zákon č. 66/2009 Z. z., nastupuje tu zákonné vecné bremeno po jej ukončení, ak nedôjde
k postupu na konečné vyriešenie vzťahu medzi účastníkmi, tak aby režim cintorínov, športových areálov
a verejnej zelene bol upravený jednotne a obce a vyššie územné celky mohli vykonávať vlastnícke právo
u týchto objektov bez riešenie neustálych sporov s vlastníkmi pozemkov.Súd tiež poukazuje na dlhodobo nefunkčný vzťah z nájomnej zmluvy medzi účastníkmi. Sama právna
predchodkyňa žalobkyne vo výpovedi z nájmu uvádza, že nájomné z nájomnej zmluvy nebolo platené

dlhodobo, a to v rokoch XXXX až XXXX, pričom podobne uvádza už vo výzve na zaujatie stanoviska z
XX.XX.XXXX, že nebolo zaplatené nájomné za rok XXXX. Je teda zrejmé, že nájomná zmluva neplnila
ten účel, ktorý plniť mala a vzťahy medzi účastníkmi boli naďalej sporné.

Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie prvostupňového ako aj druhostupňového súdu v konaní sp. zn.

XXC XXX/XXXX, ktoré majúc vedomosť o existencii nájomnej zmluvy prijali záver, že daný pozemok
nie je možné vypratať, z dôvodu, že je tu použitý režim zákona č. 66/2009 Z. z. Ak by súd teda pripustil
argumentáciu žalobkyne, potom tak prvostupňový súd v konaní sp. zn. XXC XXX/XXXX mal žalobe
vyhovieť, a taktiež na túto skutočnosť by prihliadol aj Krajský súd. To sa však nestalo.

Vychádzajúc z týchto záverov potom súd mal za to, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného

obohatenia nie je dôvodný, keďže žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť v súlade so zákonom, teda
z titulu zákonného vecného bremena.

Čo sa týka náhrady za vecné bremeno, žalobkyňa uvádzala, že túto náhradu si neuplatňuje a aj v
prípade,žebysitouplatňovala,súdvychádzalzuplatnenejnámietkypremlčaniatohtonároku,ktorájeza

tejto situácie dôvodná, keďže žalobkyni začala plynúť lehota na uplatnenie si náhrady od XX.XX.XXXX
a uplynula by XX.XX.XXXX. S poukazom na tieto skutočnosti teda súd žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní mu súd priznal aj ním uplatnenú náhradu konania vyčíslenú v
súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to z hodnoty veci X XXX Eur, jeden
úkon á XXX,XX Eur. Právny zástupca žalovaného si uplatnil odmenu za prípravu a prevzatie zastúpenia
dňa XX.XX.XXXX, písomné podanie vo veci XX.XX.XXXX a účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX,
teda 3 úkony x XXX,XX Eur, plus 3x režijný paušál á X,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia sú tak vo
výške XXX,XX Eur. Keďže právny zástupca žalovaného je platcom DPH, súd priznal aj túto daň vo výške

XX,XX Eur, čo predstavuje 20 % z tarifnej odmeny vo výške XXX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalovanému, sú vo výške XXX,XX
Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalobkyňu, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je táto povinná zaplatiť
ich na účet právneho zástupcu žalovaného P. R. P. R. M., F.. F. E.. D.., vedený v peňažnom ústave X.,

R.. F.., číslo účtu v tlačovom formáte IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: F., VS: XXXXXXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.