Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216221601
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216221601.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou, TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr.
Tomáš Kušnír, proti povinnému: G. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. W., W. XX/XX, o vymoženie sumy

1 187,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 5. decembra 2017, č. k. 14Er/1577/2016-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“)
uznesením zo dňa 05. 12. 2017, č. k. 14Er/1577/2016-28, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 11. 2016, vedenej pod
sp. zn. 14Er/1577/2016 (EX 19536/16).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243h
ods. 1 Exekučného poriadku, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoSRK“), § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 24. 11. 2016
domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., vykonania exekúcie na vymoženie svojej
pohľadávky voči povinnému vo výške 1 187,85 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na
základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 09479/15 zo dňa 18. 03. 2016.
Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Komárno dňa 20. 12. 2016 žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie s prílohami.

4. Exekučný súd za účelom posúdenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia výzvou
doručenou oprávnenému dňa 03. 03. 2017 vyzval oprávneného na predloženie hmotnoprávnych
podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom spolu s prílohami a všeobecnými
podmienkamizaúčelompreskúmaniarozhodcovskéhorozsudkuajehosúladusprávnymporiadkomSR

a právom EÚ. Na výzvu súdu doručil oprávnený súdu dňa 21. 04. 2017 rozhodcovskú zmluvu, dohodu o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 18. 09. 2013 a žiadosť o aktiváciu kreditnejKarty T-Mobile zo dňa 26. 08. 2008 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným,
spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami. Z článku 3. predloženej rozhodcovskej zmluvy
vyplynulo, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (bod
3.1). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. článku zmluvy na

všeobecnomsúde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejzmluvy;
ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.(bod 3.2).

5. Oprávneným predložená žiadosť o aktiváciu kreditnej Karty T-Mobile zo dňa 26. 08. 2008 založila

záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ
a povinný ako spotrebiteľ. Exekučný súd mal za nesporné, že záväzkový vzťah medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým

vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.

6. Z listín predložených oprávneným ďalej vyplynulo, že pohľadávka, ktorej vymoženie od povinného

sa navrhuje v tomto konaní, bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok z 10. 05. 2012 na
oprávneného. Oprávnený následne uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu dňa 09. 05. 2013, t. j.
v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach. Je nepochybné, že dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je
formulárový dokument, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie

premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj dosiahnutie súhlasu s
rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi predkladaná spolu s ďalšími listinami. Z jeho obsahu
je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, avšak
rozhodne nie je v záujme dlžníka predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským
konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany

spotrebiteľa. Oprávnený nekonal s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočností, že
povinný nemal žiadnu vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody. Rozhodcovská zmluva,
ktorú predložil oprávnený povinnému, bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah povinný nemohol
ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba osobné
údaje dlžníka ako meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo povinného. Oprávnený mohol na základe tejto

rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ (povinný) týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami
rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej

zmluvyvosvojejvopredpripravenejformulárovejpodobeajednostranneurčil,ktorémurozhodcovskému
súdu, bude vec predložená. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, však musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán

7. Vychádzajúc z uvedeného exekučný súd rozhodcovskú zmluvu účastníkmi uzavretú považoval
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako
neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

8. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Exekučný súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňanáležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Vzhľadom k uvedenému je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský
rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska

materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd rozhodol tak ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd,

aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že v posledných rokoch právny poriadok SR v oblasti spotrebiteľského
rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie. Taktiež
prišlo k novele Občianskeho zákonníka účinnej od 02. 03. 2004 a od 01. 01. 2008. Výsledkom
procesu úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“) ako samostatný predpis. Oprávnený poznamenal, že sa
všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval
prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou
exekučných súdov. V tomto smere poukázal na § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 ZoRK. Ďalej namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie neobsahuje zdôvodnenie, prečo dojednanie obsahu rozhodcovskej zmluvy vopred

na predtlačenom formulári je pre súd neprijateľné. Záver súdu považoval za absurdný. Tým, čo
uviedol súd prvej inštancie by boli neplatné všetky zmluvy, ktoré používajú podniky a rôzne inštitúcie,
vzhľadom k ich predpripravenej forme. Oprávnený uviedol, že aj napriek tomu, že v čase uzatvárania
rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZoSRK, je zmluva uzatvorená na samostatnom
dokumente, čím je oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám

a dobrovoľne, pričom jeho podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ mohol
rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa
vnejrozhodcovskejzmluvežiadnenenachádzali.NavyšeoprávnenýpredložilsúduajDotazníkvyplnený
povinným, ktorý preukazuje splnenie si informačnej a poučovacej povinnosti oprávneného. Na podporu
správnosti svojich argumentov poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 01. 2016, sp.

zn.9CoE/265/2015ač.k.6CoE/17/2017-41zodňa13.06.2017.Zdôraznil,ženávrhuzatvorenieZmluvy
o kreditnej karte, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky, bola uzatvorená dňa
26. 08. 2008 a rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 18. 09. 2013, teda takmer po piatich rokoch
od poskytnutia finančných prostriedkov.

10. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý
rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ,
ale aj spotrebiteľ. Vychádzajúc z výkladu súdu by nebolo možné v praxi uzavrieť žiadnu rozhodcovskú
zmluvu, ktorá by mohla reálne založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože ak by žalobu podal
dodávateľ, spotrebiteľ by bol podľa súdu neprijateľne nútený podrobiť sa tomuto konaniu. Zákonodarca

legislatívne upravil a rozšíril prostriedky obrany, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii proti rozhodcovskému
rozhodnutiu, napr. vo forme podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku dokonca až v lehote
na podanie námietok proti exekúcii. Povinný mal možnosť nielen rozhodcovskú zmluvu nepodpísať,
ale v zmysle bodu 3.3 mal možnosť od tejto zmluvy aj odstúpiť. Súd prvej inštancie teda formuloval
svoju argumentáciu tak, aby vyňal spotrebiteľa spod pôsobnosti rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ

konštatoval, že vzhľadom k tomu, že Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby
boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa
tohto zákona, nie je možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný
za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

11. Poukazujúc na uvedené je zrejmé, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, a preto nie
je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia,
pretože v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente,
vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa

ustanovení ZSRK. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo
11/2010 zo dňa 26. 09. 2011. Postupom exekučného súdu bolo oprávnenému znemožnené efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom uviedol,žeajnapriekrozsiahlejargumentáciiexekučnéhosúdu,jehorozhodnutiejenepresvedčivéabezjasneja
zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny
vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu.

12. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme
zápisnice zo dňa 24. 11. 2016 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom

Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky
vo výške 1 187,85 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. SRSAspA
09479/15zodňa18.03.2016,právoplatnýdňa10.10.2016avykonateľnýdňa13.10.2016.Exekučným
titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 1

187,85 eura, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 988,51 eura od 08. 06. 2013 do
zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 150 eur, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce
z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 86,15 eura a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo
výške 167,52 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšnej časti
spotrebiteľský rozhodcovský súd zamietol.

15. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa§243hods.1Exekučnéhoporiadku,Aktentozákonv§243iaž243kneustanovujeinak,exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa

predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRSK“),
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské
spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, 1) vrátane sporov o určenie, či tu právo
alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len

spotrebiteľ.

Podľa § 73 ods. 1 ZoRSK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľskýspor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 3 ZoRSK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 73 ods. 4 ZoRSK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže
spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred

stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak
sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 EP, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v
spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského
konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred

stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie
rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného
predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok
podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a následne vec správne právne posúdil, a preto
potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
17. S účinnosťou od 01. 01. 2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch,
a to v závislosti od strán sporu (účastníkov konania). Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 336/1014 Z. z., ktorým sa

mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zakotvili
novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania v slovenskom právnom poriadku. Predmetom
úpravy zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je prioritne spotrebiteľské rozhodcovské
konanie ako aj s ním súvisiace hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty, zatiaľ čo premetom zákona
o rozhodcovskom konaní je nespotrebiteľské rozhodcovské konanie, tzv. „obchodná“ arbitráž. Ako

vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, cieľom novej právnej
úpravy bolo vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý
umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa, a to predovšetkým
vymedzením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzením a sprísnením podmienok, ktoré
musí spĺňať stály rozhodcovský súd a rozhodca, zavedením „licencovania“ rozhodcov a stálych

rozhodcovských súdov, kogentnou reguláciou procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmom súdnej
ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnaním informačnej asymetrie
spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.

18. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, prišlo

nevyhnutne aj k relevantným zmenám Exekučného poriadku. Vychádzajúc z prechodných ustanovení
Exekučného poriadku (§ 243d ods. 1, 2 ), pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských
veciach, ktoré boli vydané do 31. 12. 2014, na ich podklade bolo možné začať exekučné konania
len do troch mesiacov od účinnosti zákona, pričom uplynutie tejto lehoty spôsobilo nemožnosťudelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a následný zánik materiálnej stránky
právoplatnosti, ktorou je záväznosť rozhodnutia medzi sporovými stranami. V prípade splnenia
zákonných podmienok § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a teda začatia exekučného konania

do 31. 03. 2015, vznikla povinnosť súdu, preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských
veciach podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014. Po tomto dátume sa všetky rozhodcovské
konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský prvok, resp. spĺňajú náležitosti zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní spravujú zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

19.Vnadväznostinanovoprijatúprávnuúpravudošlokdiverzifikáciitzv.všeobecnéhorežimuprieskumu
exekučných titulov v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného režimu prieskumu
rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.
Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného podľa
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je príslušný exekučný súd povinný skúmať okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom

aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný spotrebiteľský rozhodcovský
rozsudok, obsahuje náležitosti požadované zákonom (§ 3 ZoSRK), ďalej či bol rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory
(§ 17 ods. 3 ZoSRK), či bolo rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom disponujúcim povolením
rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 18 ods. 3 ZoSRK), rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti

požadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 40 ZoSRK) a je vykonateľné.
Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, v opačnom prípade príslušný exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
zamietne. V komparácii s § 44 ods. 2 je tak zrejmé, že súd rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských
veciach ako exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom už nepreskúmava.

20. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že predmetné exekučné konanie začalo
dňa 24. 11. 2016, teda v deň, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie
voči povinnému na sumu 1 187,85 eura. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, v rozhodcovskom konaní ustanoveným
rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., zo dňa 18. 03. 2016, sp. zn. SRSAspA 09479/15. Na
základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
predmetnú vec rozhodol spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý je zapísaný v zozname Ministerstva
spravodlivosti medzi stálymi rozhodcovskými súdmi oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.

21. Ďalej odvolací súd konštatuje, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý
je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn.
3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky

konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

22. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý

návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je

pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, čiúčastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

23. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
je primárne potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané

rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov
oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase
spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a či
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle § 44 ods.
3 EP. Exekučný súd vykonaným dokazovaním síce zistil, že predmetnú vec rozhodol rozhodcovský
súd evidovaný v Zozname stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské

spory, avšak správne dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne, pretože
nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž. V danom prípade nie je možné
formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná
rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná
žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vždy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Odvolací súd uvádza,

že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu si povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
rozhodcovskej zmluve osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej ustanovenia. Mal možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia

situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová,
tiež adhézna) zmluvy. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že
oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom.

V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil
sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto
možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle bodu
3.1 rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd, nemá za následok
platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinný podpísal,

t. j. zmluva o úvere a rovnako aj rozhodcovská zmluva podpísaná povinným je adhéznou zmluvou.
Povinný nemal možnosť jej obsah meniť, a tak nemal ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú zmluvu,
na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na
takto dojednanú rozhodcovskú zmluvu nemožno nazerať ako na individuálne dojednanú. Zároveň nie je
zanedbateľnou tá skutočnosť, že spotrebiteľ, ktorý má záujem získať peňažné prostriedky je vo finančnej

tiesni a pri podpise rozhodcovskej zmluvy sa môže odôvodnene domnievať, že ak rozhodcovskú
zmluvu nepodpíše, úver mu nebude poskytnutý. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská
zmluva bola spotrebiteľovi predložená na podpis práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedy si povinný
nemohol dostatočne uvedomiť dôsledky svojho podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej zmluvy,
kedy spotrebiteľ nie je schopný posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri podpise

rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom možnosti alternatívne si vybrať medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, odvolací súd označuje túto možnosť za zjavne teoretickú, bez možnosti praktického využitia
spotrebiteľom.25. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za
cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie
subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany
týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere

priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia
svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu
- zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa
má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto
možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či

skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená
zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje,
že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí tiež

do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odstavcoch tohto rozhodnutia. Odvolací
súd poukazuje na to, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve
môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez
pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci

rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec
prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá
byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k
priemernému spotrebiteľovi aj fakticky. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že predmetná rozhodcovská zmluva znemožňuje
spotrebiteľovi individuálne ovplyvniť obsah rozhodcovskej ako i úverovej zmluvy, pričom v tomto prípade
je potrebné dodať s cieľom vyvrátiť akékoľvek pochybnosti s poukazom na obsah ust. § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, že pri výklade spotrebiteľských zmlúv sa postupuje podľa výkladu, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

26. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zhodne ako súd prvej inštancie prijal
záver,žepredmetnýexekučnýtituljevrozporesozákonom,keďžecelýpostupodrozhodcovskejzmluvy
až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv

oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie,
pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc

rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

27. V súvislosti s argumentáciou oprávneného, že k podpisu spornej rozhodcovskej zmluvy prišlo až
približne o 5 rokov neskôr ako bola podpísaná predmetná Zmluva, odvolací súd poznamenáva, že

rozhodujúca je skutočnosť, že Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako Dohoda o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, t. j. dňa 18. 09. 2013, od ktorej ďalej oprávnený
odvodzuje svoj nárok voči povinnému. Uvedená dohoda je tlačivo, ktoré obsahuje ustanovenia o forme
splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň aj uznanie záväzku, čo je nejasné a
súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a podpísaním takéhoto tlačiva si

zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu.
Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode už boli vopred pripravené, napísané a
oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinný podpísal uznanie záväzku. Text Dohody o uzavretí
splátkovéhokalendáraoprávnenýakoveriteľvopredpripravilprepovinnéhoakodlžníkaapovinnýnemalžiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými
mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Oprávneným boli využité omyl a lesť v
snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu o vedomosti premlčaného

dlhu a o vedomosti jeho následkov v článku 2 Dohody svedčí tomu, že zo strany oprávneného došlo k
porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú
schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti
činnosti. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne

nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri
uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany oprávneného riadna
odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.

28. Taktiež odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že povinný mohol
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (čl. 3, bod 3.3 rozhodcovskej zmluvy), avšak tak neurobil, tak súd

v tomto smere poznamenáva, že od Zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná. Od absolútne
neplatnej Zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je Zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné
podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.

29. Záverom odvolací súd zdôraznil, že dojednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve je

v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v
podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri
odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp. zn.

2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho súd následne správne právne
vec posúdil keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S

poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

31. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnému povinnému nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).