Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116210942
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116210942.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské

nivy 44/b, 825 11 Bratislava, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému X./: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. cesta XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenému: JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so sídlom
Nám. hrdinov 13, 934 01 Levice, proti žalovanému 2./: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. cesta XXXX/
XX, XXX XX T., o zaplatenie 854,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 854,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 854,95 eur od 12.05.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% trov konania .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 854,95 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je prevádzkovateľom distribučnej siete vrátane technologických
objektov - regulačných staníc zemného plynu a zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom
svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie

spotrebyzemnéhoplynu.Medzihlavnéúlohydispečingupatrínajmäriadeniedistribúcieplynuzaúčelom
zabezpečenia spoľahlivej a bezpečnej distribúcie plynu. Dispečing zároveň vykonáva vyvažovanie
distribučnejsiete.Vyvažovaniedistribučnejsietejeeliminovanierozdielovmedzimnožstvomplynu,ktorý
vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol z distribučnej siete odobraný. Pri vyvažovaní
teda laicky ide o dodanie vlastného zemného plynu žalobcu do distribučnej siete, ktorý má zabezpečiť
rozdiely v množstve aktuálne prepravovaného a odoberaného plynu a to tak z hľadiska zásobovania
ako i z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti prevádzky systému. Spotreba plynu bez uzavretej zmluvy o

odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi, pričom tento má prostredníctvom tohto plynu
a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na úseku dodávok, funkčnosti systému a jeho
bezpečnosti. Žalobca ďalej uviedol, že po ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na
meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaných zaznamenaný stav 16.659 m3. Pri
kontrole dňa 17.12.2014 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 18.813 m3. Z
uvedeného má žalobca za to, že mu vznikla škody neoprávneným odberom zemného plynu. Žalobca
dňa 19.01.2015 túto škodu vyčíslil na sumu 854,95 eur, k čomu vystavil žalovaným aj faktúru doklad

č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaní včas nezaplatili. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáha náhrady
škody. V sume 854,95 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne počítaného zo sumy 854,95 eur
od 12.05.2016 do zaplatenia.2. K žalobe žalobca pripojil vyúčtovanie škody č.l. 6, výpočet škody č.l. 7, výzvu na úhradu č.l. 8.

3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 10C/129/2016-17 zo dňa 07.07.2016. Proti

platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný 1., ktorý namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný.
Nedostatok svojej pasívnej legitimácie odôvodnil tým, že z výpisu z listu vlastníctva č.XXX pre kat.
územie Trnava vyplýva, že je vedený v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti
- stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXXX. Na súde však prebieha od roku 1991 konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti, sp.zn.10C/75/2006 (vo veci bol

vydaný rozsudok, doposiaľ nebol doručený žalovanému I). Zo znaleckého posudku č.53/20 15 zo dňa
20.12.2015 vyhotoveného v uvedenom konaní je zrejmé, že ide o tzv. dvoj dom nachádzajúci sa na
parcele č.XXXX/X a č.XXXX/X. V opise podlaží stavby rodinného domu na str. 4 tohto posudku je
uvedené, že časť rodinného domu na parcele č.XXXX/X užíva výlučne žalovaná v II .rade. Ďalej zo
str.26 posudku č.53/20 15 vyplýva, že došlo k rozdeleniu stavby rodinného domu reálnou deľbou. Časť
rodinného domu na adrese C. č.XX v T. užívam ja s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, pričom

táto nehnuteľnosť disponuje vlastnou plynovou prípojkou. Na tomto samostatnom odbernom mieste bol
do 7.5.2013 plynomer s číslom XXXXXXX. Dňa 7.5.2013 bola zo strany žalobcu uskutočnená výmena
meradla, o čom svedčí montážny list meradla na adrese odberného miesta C. cesta č.XX v T.. Od
tohto času má toto odberné miesto plynomer číslo XXXXXXXX. Svoje povinnosti odberateľa plynu si
žalovaný I voči dodávateľovi vždy riadne plnil, o čom predložil faktúry za obdobie rokov 2010 až 2016,

ako aj vyúčtovacie daňové doklady. Z vystavených faktúr jednoznačne vyplýva, že adresa odberného
miesta je v nich osobitne uvedená adresa C. cesta č.XX/XXXX, T. s odberným miestom XXXXXXXXXX
a číslom miesta spotreby XXXXXXXXXX. S poukazom na uvedené skutočnosti mal žalovaný I za to, že
v spore nie som vecne pasívne legitimovaný a odber realizovaný na adrese C. cesta č.XX v T. sa týka len
žalovanej v II. rade, ktorá túto časť nehnuteľnosti po reálnom rozdelení výlučne užíva a nesie preto plnú

zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi. U. I predložil montážny list meradla, vyúčtovania spotreby
zemného plynu a výňatky zo znaleckého posudku.

4. Uznesením č.k. 10C/129/2016-71 zo dňa 11.08.2017 súd zrušil platobný rozkaz z dôvodu podaného
odporu, ako aj z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej 2.

5. Súd konštatuje, že žalovaná 2 dňa 14.08.2017, dňa 23.08.2017, dňa 06.09.2017, dňa 14.09.2017,
dňa 05.10.2017, dňa 20.10.2017, dňa 27.10.2017 opakovane nahliadla do súdneho spisu (viď úradné
záznamy č.l. 74-78, č.l.81-82). Žalovaná 2 splnomocnila svoju dcéru na nahliadanie do súdneho spisu,
ktorá následne opakovane do súdneho spisu nahliadla.

6. Súd vo veci vytýčil súdne pojednávanie na 10.04.2018, na ktoré predvolal sporové strany. Dňa
05.04.2018 bolo doručené späťvzatie žaloby žalobcom voči žalovanému 1. Dňa 10.04.2018 bolo
doručené súdu podanie od žalovanej 2., ktorým žiadala zrušiť termín pojednávania a odročiť na iný
termín, nakoľko podľa žalovanej 2., táto mala záujem zúčastniť sa pojednávania. Žalovaná 2 tvrdila,

že nepočuje. Predložila doklad o práceneschopnosti, z ktorého plynulo, že má akútnu infekciu horných
dýchacích ciest.

7. Súd uznesením č.k. 10C/129/2016-107 zo dňa 10.04.2018 konanie voči žalovanému 1 zastavil a
priznal žalovanému 1 náhradu trov konania, voči žalobcovi. Voči uzneseniu podala odvolanie žalovaná

dňa 22.05.2018 a žiadala, aby rozhodnutie bolo zrušené. Odvolanie odôvodnila tým, že odoberá plyn
nepretržite viac ako 34 rokov v kuse. Už pred 34 rokmi používala plyn na vykurovanie jej časti, ktorú
riadne užívala, pričom nehnuteľnosť je od roku 1991 v súdnom spore. Žalovaná 2 ďalej uviedla, že
predchádzajúci spoluvlastníci užívanej nehnuteľnosti - bytu v dome (D. W. starší a H. A., rod. C.) nikdy
riadne nevykurovali svoju časť, a ta všetko teplo, ktoré žalovaná 2 platila - teda plyn, kúrenie v peci a

kachliach odchádzalo cez múry do ich časti, ktorú užívali a mali z toho neoprávnený prospech. Uvedené
trvalo roky a nedalo sa s dotknutými osobami dohodnúť. Posledné roky odchádzal D. W. s manželkou
do D., kde bývala, aby nemusel platiť nič za kúrenie. H. A. už vtedy bývala v zariadení sociálnych služieb
a nefinancovala svoju časť nehnuteľnosti. Neskôr sa stali majiteľmi podielu D. W. mladší a jeho sestra
E. F., pričom o nehnuteľnosť sa nestarali, ani ju netemperovali. Keď žalovaná chcela dosiahnuť v jej

časti, ktorú užívala 24 stupňov celzia, musela najskôr vykúriť časť spoluvlastníkov, lebo všetko teplo
išlo do ich časti nehnuteľnosti. Po smrti pôvodných spoluvlastníkov sa ich situácia nezmenila iba sa
žalovaný 1 a jeho sestre zväčšili ich podiely na nehnuteľnosti a nejakú časť zdedila aj ich sestra H.
Botková. R. z uvedených spoluvlastníkov v nehnuteľnosti nebýval ani nekúril, ale mali od žalovanej 2neoprávnený prospech, pričom za 34 rokov žalovanej 2 nedali za vykurovanie ich časti bytu v dome
žiadne prostriedky. A tak sa na strane žalovanej pár krát stalo, že povedala, nech si zaplatia za plyn,
ktorým im vykurovala roky časti nehnuteľnosti, ktorú vlastní. Z uvedeného dôvodu prestala žalovaná

platiť SPP za plyn, ako aj žalobcovi. Žalovaná 2 uviedla, že uvedený plyn si majú zaplatiť uvedené
osoby v pomernej časti podľa výšky podielov žalovaný 1, jeho manželka a jeho setra, keďže uvedenú
situáciu vytvorili úmyselne. Vzhľadom na uvedené žalovaná 2 žiadala, aby súd konanie voči žalovanému
1 nezastavil a pribral do konania aj H. D. a E. F.. Zároveň žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie uvedené
v bode II (o trovách konania) v celom rozsahu, nakoľko uvedené rozhodnutie je nesprávne.

8. Súd vytýčil nový termín pojednávania na 29.05.2018 a vyzval žalovanú 2 na ustanovenie zástupcu
z radov advokátov, prípadne fyzickú osobu, ktorá by ju zastupovala z dôvodu jej zdravotného stavu.
Súčasne žalovanú 2 upozornil, že ak si zástupcu neustanoví na ďalšie žiadosti o odročenie z dôvodu
zdravotného stavu nebude prihliadať. Žalovaná uvedené predvolanie s výzvou prevzala dňa 04.05.2018
(viď doručenka č.l.108). Dňa 16.05.2018 bola súdu doručená žiadosť od žalovanej 2 o odročenie

pojednávanie, pričom žiadosť odôvodnila tým, že požiadala Centrum právnej pomoci o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov.

9. Súd odročil pojednávania na 06.09.2018, pričom žalovanú 2 vyzval uznesením 10C/129/2016-114
na vyjadrenie k žalobe v lehote 60 dní od doručenia výzvy. Súd súčasne poučil žalovanú 2, že toto

konanie je sporové, nie spotrebiteľské konanie, a jeho výsledok závisí od aktivity sporových strán pri
dokazovaní, a nie v snahe odročiť pojednávanie. Ďalej ju poučil, že ak žalovaná niekedy v budúcnosti
bude chcieť odročiť pojednávanie, je potrebné na seba uviesť telefónne číslo, prípadne email. Súd ďalej
žalovanú poučil, že veci si musí zariadiť tak, aby sa pojednávanie v septembri 2018 zúčastnila, a to s
právnym zástupcom, alebo bez, nakoľko ak žalovaná bude chcieť odročiť z uvedených dôvodov, súd už

jej žiadosti nevyhovie, nakoľko žalovaná mala dostatok priestoru pre ustanovenie si zástupcu z radov
advokátov, a to či už plateného, alebo ustanoveného Centrom právnej pomoci. Súd záverom žalovanej
uviedol, že aj žalobca má právo na prejednanie veci v primeranej lehote, a preto musí žalovaná svoju
procesnú aktivitu vyvinúť tak, aby sa nového termínu zúčastnila (viď bod 8 odôvodnenia uzn. č.l. 114).
Žalovaná si uznesenie prevzala dňa 11.06.2018.

10. Žalobca podal vyjadrenie súdu dňa 06.09.2018, kde ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie žalovanej 2, pričom poukázal na to, že žalovaná 2 žiadnym spôsobom
nespochybnila,žejejodbernommiestedochádzalokodberuzemnéhoplynu,anito,žebolavrozhodnom
čase spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Poukázali na znalecký posudok č. 53/2015 vypracovaný Dipl.

X.. S. W., že nehnuteľnosť využíva výlučne žalovaná. Žalobca súčasne poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica 41Cob/122/2013 z 30.10.2013, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín
5Co/169/2016 zo dňa 28.03.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 10Co/92/2017 z 25.05.2017,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo/201/2014, rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave 5Co/169/2015 ako aj viaceré rozhodnutia súdov prvej inštancie (viď rub č.l. 128, ktoré riešili

obdobnú situáciu).

11. Súd pojednávanie nariadené na 06.09.2018 odročil za účelom zistenia, či žalovanej 2 bol
pridelený právny zástupca Centrom právnej pomoci. Súd konštatuje, že žalovaná 2 sa na pojednávanie
nedostavila bez ospravedlnenia.

12. Súd uznesením č.k. 10C/129/2016-153 zo dňa 19.09.2018 rozhodol o tom, že nepripúšťa, aby do
konania pristúpili H. D., a E. F.. Súd žalovanej uviedol v rozhodnutí, že takýto návrh v existujúcom
súdnom konaní môže podať len žalobca, nakoľko on je pánom sporu, čo do okruhu žalovaných, t.j. len
žalobca môže označením žalovaného navrhnúť, kto má vystupovať na strane žalovaného, pričom súd

zvýrazňuje, že toto oprávnenie podľa § 79 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) patrí len žalobcovi, pričom ani tomu súd nemusí vyhovieť pri rozšírení okruhu účastníkov.
Súd tiež žalovanej 2 uviedol, že ak má podľa svojho uváženia akékoľvek nároky, môže sa obrátiť na
súd so svojím nárokom proti dotknutým osobám. Uznesenie bolo doručené žalovanej 2 dňa 11.10.2018,
súčasne s uvedeným uznesením súd upovedomil žalovanú 2, že pojednávanie odročuje na 15.11.2018.

13. Súd vyzval Centrum právnej pomoci na poskytnutie informácie, či žalovanej 2 bol pridelený zástupca
z radov advokátov. Centrum právnej pomoci odpovedalo súdu podaním zo dňa 25.09.2018, kde uviedlo,
že žalovaná požiadala o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, avšak bola vyzvaná na odstránenienedostatkov svojho podania. Nakoľko žalovaná 2 neodstránila v stanovenej lehote vady svojho podania
Centrum právne pomoci rozhodnutím KABA 17786/2018, ČRZ 102013/2018 rozhodlo o zastavení
konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2018.

14.Žalovanápodalasúdudňa31.10.2018žiadosťoodročeniepojednávanianariadenéhona15.11.2018
z dôvodu svojho zdravotného stavu, pričom žiadala odročiť pojednávanie o tri mesiace. Predložila dve
potvrdenia o tom, že bola hospitalizovaná, pričom žiadala písomne oznámiť, že pojednávanie nariadené
na 15.11.2018 súd zrušil. Súd uvádza, že obsahom potvrdenia o hospitalizácii bolo potvrdenie o tom,

že žalovaná bola od 16.08.2018 do 05.09.2018 a od 02.10.2018 do 05.10.2018 hospitalizovaná. Súd
odoslalžalovanejpísomnéoznámenie,žejejžiadostinevyhovuje,podanímzodňa06.11.2018.Žalovaná
si oznámenie prevzala dňa 15.11.2018. Žalovaná opätovne dňa 15.11.2018 podala na súd žiadosť o
odročenie s tým, že žiadala aby sa nekonalo v jej neprítomnosti, pričom uviedla, že lekárske potvrdenie
doručí súdu do 7 dní. Dňa 22.11.2018 súdu doručila žalovaná podanie, kde uviedla, že cestou pošty jej
bolo doručené súdu dňa 15.11.2018 (večer) oznámenie súdu o tom, že pojednávanie nebude odročené,

a preto sa nemohla dostaviť na pojednávanie. Súd konštatuje, že potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti bolo vystavené na diagnózu H 61.2, čo je diagnóza stvrdnutý cerumen - mazová zátka.
Súd poznamenáva, že žalovaná 2 vedela už 31.10.2018, že dňa 14.11.2018 bude práceneschopná,
nakoľko v čase podania žiadosti o odročenie práceneschopnou nebola.

15. Súd pojednával dňa 15.11.2018 v neprítomnosti žalovanej 2, žalovaného 1 a jeho právneho
zástupcu. Žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdenia a žiadal rozhodnúť v zmysle podanej žaloby.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s žalobou č.l.1-4, faktúrou č.l. 6, výpočtom škody
č.l. 7, vyúčtovaním č.l. 8, Znaleckým posudkom č.l. 58, odporom žalovaného č.l. 61-65, podaním č.l.
101, žiadosťou žalovanej č.l. 104, podaním žalovanej č.l. 112-113, 118, 119-121, podaním žalobcu č.l.

139-149, 159-160, odpoveďou Centra právnej pomoci, vyjadrením žalobcu na pojednávaní.

16. Súd na prejednávaný prípad aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

17. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

18. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

19. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

20 . Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

22. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

23. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným
odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,

2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, .

24. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi

zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.25. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z., neoprávneným odberom plynu je odber bez
uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,

26. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z., odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis..

28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., (platného a účinného v
čase vzniku omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

29. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná 2 odoberala plyn prostredníctvom
určeného meradla bez uzavretej zmluvy s dodávateľom plynu v rozhodnom období na adrese C.
cesta XXXX/XX, XXX XX T. plynomerom č. XXXXXXXXXXXXX, pričom nehnuteľnosť bola v rozhodnom
čase neoprávneného odberu v spoluvlastníctve žalovanej 2. Súd konštatuje, že žalovaná 2 nepoprela

uvedené skutočnosti, ale naopak vo vyjadrení doručenom súdu 22.05.2018 výslovne uviedla, že plyn
použila a výslovne vedome zaň nezaplatila, nakoľko bola názoru, že tento by mali zaplatiť vtedajší
ostatní spoluvlastníci nehnuteľnosti, nakoľko dlhodobo plyn platila ona a vykurovala cez stenu celú
nehnuteľnosť. Žalovaná 2 súčasne nesporovala množstvo odobratého plynu, a preto nesporným
bolo aj množstvo odobratého plynu v množstve 2154 m3, ktoré podľa výpočtu škody predstavuje

množstvo odobratého plynu za obdobie od 22.02.2011 do 17.12.2014. Nesporným v konaní bola aj
cena neoprávnene odobratého plynu, ako aj celková suma takto vzniknutej škody vo výške 854,95 eur,
ktorú súd okrem nesporne tvrdených skutočností, mal preukázanú aj listinnými dôkazmi faktúrou č.l. 6,
výpočtom škody č.l. 7, vyjadrením pôvodne žalovaného 1, ktorý uviedol, že plyn odoberala žalovaná
2 v časti nehnuteľnosti, ktorú táto samostatne užívala, čo uvedená nepoprela. Z obsahu výňatku

znaleckého posudku č.l. 57-58 plynie, že žalovaná 2 samostatne užívala časť dotknutej nehnuteľnosti,
pričom žalobca výslovne uviedol, že žalovaná odoberala plyn v uvedenej časti nehnuteľnosti, ktorú
samostatne táto užívala, pričom žalovaná uvedené skutočnosti nijako nerozporovala. Súd vyhodnotil,
že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený nárok nemá
základ v spotrebiteľskej zmluve, ale ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti

s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaná 2 v konaní nemá postavenie spotrebiteľa. Súd tiež
konštatuje, že nakoľko ide o škodu vzniknutú z úmyselného protiprávneho úkonu, ide v konaní o
samostatné procesné spoločenstvo, pričom žalovaná môže byť zaviazaná samostatne bez ohľadu na
ostatných spoluvlastníkov, keďže vznik škody žalobcovi spôsobila sama vlastným konaním. Žalobca
vyzval žalovanú na dobrovoľné splnenie povinnosti (viď výzva č.l. 8), uvedená skutočnosť bola taktiež

nesporná. Žalovaná 2 však na výzvu žalobcu nereagovala, preto sa dostala do omeškania s plnením
záväzku. Súd vec posúdil vzhľadom na priebeh neoprávneného odberu tak podľa ustanovení zákona
č. 656/2004 Z.z. ako aj 251/2012 Z.z. v spojení s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb., vzťahujúcimi
sa na neoprávnený odber a vzniknutú škodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,
že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a zaviazal žalovanú 2 na zaplatenie žalovanej sumy 854,95 eur

vyúčtovanej faktúrou č.l.6 spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne počítaným zo
sumy 854,95 eur od 12.05.2016 do zaplatenia. Súd vo vzťahu k námietkam, že žalovaná 2 vykurovala
aj ostatných spoluvlastníkov konštatuje, že tieto námietky sú neopodstatnené, nakoľko ak aj má nárok
voči spoluvlastníkom tak je potrebné si ho uplatniť voči nim samostatne z titulu spoluvlastníctva a nedá
sa uplatniť v tomto konaní. Súčasne plyn odoberala žalovaná 2 samostatne bez účasti týchto osôb (a

teda ide o vlastné zavinené protiprávne konanie žalovanej 2), a čo s ním urobila je v zásade jej vec a
zodpovednosť, nakoľko ak by plyn neodoberala, tak by v konaní žalovanou nebola. Súd konštatuje, že
odobratie plynu bolo vedomým konaním žalovanej 2, pričom za uvedené je žalovaná 2 plne zodpovedná,
pričom následné použitie plynu na vykurovanie nemá na uvedené vplyv (súd uvedené prirovná k situácii,že žalovaná 2 by vzala z obchodu 10 chlebov bez zaplatenia, ktoré by následne či už rozdala alebo
zjedla, tak by vždy bola zodpovedná len ona, nakoľko nemala oprávnenie chlieb bez zaplatenia vziať, a
nemohla by sa brániť tým, že veď druhí ich zjedli). Súd konštatuje, že žalovaný 1 sa v priebehu konania

vyvinil, keď preukázal, že on odoberal plyn samostatne na zmluvu, pričom len žalovaná 2, odoberala
plyn neoprávnene (čo táto nerozporovala), a preto žalovaný 1 nemohol niesť zodpovednosť za konanie
žalovanej 2, a nemohol by byť zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy, nakoľko plyn neodoberal. Súd
konštatuje, že uvedené rovnako zhodnotil aj žalobca samotný, ktorý v dôsledku uvedených zistení vzal
žalobu voči žalovanému 1 späť.

30. Podľa čl. 2 základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

31. Podľa čl. 5 základných princípov CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v
rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne

slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo
vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

32. Podľa čl. 17 základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a

neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

33. Súd konštatuje, že žalovaná 2 sa snažila o odročenie každého pojednávanie, ktoré bolo v
konaní nariadené, s výnimkou pojednávania nariadeného na deň 06.09.2018, avšak ani na toto sa
nedostavila, pričom o súdnom konaní vedela od roku 2017, nakoľko opakovane osobne do spisu

nahliadala. Žalovaná odôvodňovala žiadosť o odročenie svojím nepriaznivým zdravotným stavom už
pred pojednávaním dňa 10.04.2018, a preto ju súd pri odročení pojednávania vyzval na ustanovenie
zástupcu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu v lehote 15 dní, dal jej lehotu 60 dní na vyjadrenie
k žalobe, avšak žalovaná 2 si zástupcu neustanovila a na výzvu súdu nereagovala. Súd podanie na
Centrum právnej pomoci zo strany žalovanej 2 vzhľadom na výsledok vyhodnotil ako účelové, keď

žalovaná 2 nedoplnila žiadosť a len spôsobila zastavenie konania. Súd konštatuje, že žalovanú v
uznesení zo dňa 17.05.2018 poučil, čo má obsahovať žiadosť o odročenie pojednávania (telefónny,
emailový kontakt), avšak žalovaná 2 uvedené kontaktné údaje na seba neuviedla. Súčasne v žiadosti
podanej na súde 31.10.2018, kde síce tvrdila, že bola 7 krát operovaná, pričom však preukázala len
dve hospitalizácie a žiadne potvrdenie o operačnom zákroku. Odhliadnuc od uvedené, aj keby bolo

uvedené tvrdenie žalovanej 2 pravdivé, vzhľadom na výzvu súdu na ustanovenie zástupcu, bola žiadosť
žalovanej bezpredmetná a súd jej nemohol vyhovieť, nakoľko aj žalobca má právo na prejednanie
žaloby, a ak by súd postupoval v zmysle žiadostí žalovanej 2 tak súdne pojednávanie by neprebehlo
nikdy. Súd procesnú aktivitu žalovanej vyhodnotil ako účelovú zjavne zneužívajúcu právo s cieľom
vyhnúť sa rozhodnutiu vo veci samej. Súd konštatuje, že žalovaná podala žiadosť o odročenie

pojednávania dňa 31.10.2018 bez toho, aby bola práceneschopná, pričom však vedela, že v čase
pojednávania práceneschopná bude, pričom diagnózou bol H 61.2 zatvrdnutý ušný maz. Súd sa tiež
pristavil pri tom, že žalovaná 2 ako invalidný dôchodca, ktorý nie je zamestnaný bol vypísaný ako
práceneschopný. Avšak vzhľadom na krátkosť času, súd nemal možnosť preveriť postup lekára pri
vystavovaní práceneschopnosti. Súd však vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti vyhodnotil žiadosti

žalovanej ako účelové (zvlášť, keď sa k veci prakticky nevyjadrila, s výnimkou podania doručeného
22.05.2018), pričom uvedené nemôže zmeniť ani skutočnosť, že bola 2x hospitalizovaná za posledné
tri mesiace. Súd tiež konštatuje, že spolu s predložením potvrdenia o práceneschopnosti zo dňa
14.11.2018 žalovaná tvrdila, že oznámenie súdu zo dňa 06.11.2018 si prevzala až vo večerných
hodinách dňa 15.11.2018. Súd však z lustrácii v systéme doručovania Slovenskej pošty (č.l.172) mal

preukázané, že zásielku si žalovaná prevzala dňa 15.11.2018 o 09:57, pričom hoc túto zásielku prevzala
podľa doručenky splnomocnená osoba (ťažko identifikovať meno osoby), tak je vecou žalovanej 2,
že jej túto zásielku prípadne splnomocnená osoba neodovzdala bezodkladne, ale až večer, nakoľko
ak niekoho žalovaná splnomocní na preberanie zásielok je to jej vec (vzťah so splnomocnencom),
ako splnomocnená osoba so zásielkou naloží. Tiež, keď žalovaná bola schopná zabezpečiť podanie

ospravedlnenia do podateľne súdu v deň pojednávania, mala byť schopná si zabezpečiť účasť zástupcu,
na ktorého zvolenie bola vyzvaná. Súd tiež uvádza, že je právom žalovanej 2 zúčastniť sa pojednávania,
pričom ak toto právo nechce využiť je to jej vec, avšak pojednávanie ako také sa nemôže odročovať
donekonečna podľa vôle jednej zo strán, pričom súd je povinný vo veci v primeranej dobe rozhodnúť.Vzhľadom na uvedené súd vo veci rozhodol a pojednávanie neodročoval. Súd tak konal mimo iné
aj z dôvodu hospodárnosti, nakoľko každé odročenie predstavuje vznik nákladov v podobe právneho
zastúpenia na strane žalobcu, ktoré v konečnom dôsledku v tomto prípade bude znášať žalovaná 2,

pričom vzhľadom na podané vyjadrenie žalovanej (viď ods. 7 a 29 odôvodnenia) má súd za to, že
predmet konania je v zásade nesporný. Súd z uvedeného dôvodu nezabezpečoval ani účasť žalovaného
1 a jeho zástupcu, aby v konaní nevznikali ďalšie náklady, ktoré by v konečnom dôsledku znášala
žalovaná 2, ako osoba, ktorá ich svojím postupom vyvolala. Súd záverom uvádza, že žalovaná 2 by
mala vždy uvážiť svoju procesnú aktivitu v konaní, vzhľadom na hmotnoprávny stav, aby v konečnom

dôsledku následkom jej vlastnej procesnej aktivity neboli trovy konania vyššie ako samotný nárok
žalobcu. Súd záverom uvádza, že žalobca žiadal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (dôsledkom by
bolo rozhodnutie bez prípustného odvolania), avšak vzhľadom na podanie žalovanej (tvrdený zdravotný
stav) tak súd nerozhodol, a práceneschopnosť vyhodnotil ako dôvod na ospravedlnenie, nie však ako
dôvod na odročenie. Súd uvádza, že za predchádzajúcej právnej úpravy bol dôvodom na odročenie,
len život ohrozujúci stav účastníka konania, alebo stav kedy by došlo k vážnemu zhoršeniu zdravotného

stavu (čo neplynie z predložených lekárskych potvrdení), avšak právna úprava sa zmenila, a takéto
potvrdenia sa v konaní už nepredkladajú. Boli však nahradené výzvou na ustanovenie zástupcu, ktorú
súd voči žalovanej 2 realizoval. Súd žalovanej 2 záverom uvádza, že o súdnom konaní vie viac ako 1
rok (od 14.08.2017 viď doručenka č.l. 73 a úradný záznam z nahliadnutia č.l. 74), pričom okrem snahy
o odročenie pojednávania v zásade inú procesnú aktivitu nevyvinula. Súd tiež žalovanej 2 uvádza, že

je potrebné zvážiť ďalšie kroky v konaní, nakoľko v prípade odvolania vzniknú ďalšie trovy konania,
ktoré bude znášať (odvolanie sa zasiela na vyjadrenie, k nemu súd umožní vyjadrenie odvolateľa a
následne sa opätovne zasiela strane, ktorá môže reagovať), pričom hodnota jedného úkonu právnej
služby predstavuje sumu 51,45 eur + 20% DPH, t.j. 61,74 eur + réžijný paušál 9,80 eur +DPH, t.j.
11,76 eur, t.j. minimálne suma 73,50 eur za úkon právnej služby. Súd súčasne konštatuje, že prípadné

odvolanie bude potrebné zaslať všetkým stranám prostredníctvom ich zástupcov, čo zvýši trovy konania.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľavyššieuvedenýchcitovanýchzákonnýchustanovenítak,
že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník plne úspešný v konaní v rozsahu 100% voči žalovanej
2, keďže súd žalobe v celom rozsahu voči nej vyhovel. O výške trov bude rozhodnuté samostatným

rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).