Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18Cpr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113235694
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:1113235694.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr.Marianou Podbehlou v spore žalobcu: S.. Z.. L. K., K.., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, zastúpený: JUDr. Jozef Harakaľ, advokát v Bratislave, Tichá 45, proti
žalovanému: S.. F.. V. H., advokát so sídlom J., K. 2, nar. XX.XX.XXXX, F.: XX XXX XXX, o zaplatenie
3.153,55 eur istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.254,31 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,5% ročne zo sumy 284,29 eur od 21.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5%
ročne zo sumy 284,29 eur od 21.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo
sumy 284,29 eur od 21.07.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 23.10.2013 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal zaplatenia sumy vo výške 3.153,55 eur istiny s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.9.2012
bola medzi stranami sporu uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej bolo dohodnuté, že
žalobca ako zamestnanec bude pre žalovaného ako zamestnávateľa vykonávať prácu advokátskeho

koncipienta. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a zároveň bola dohodnutá výška
základnej zložky hrubej mzdy v sume 405,24 eur mesačne. Žalovaný nevyplatil žalobcovi ako
zamestnancovi žiadnu mzdu a taktiež mu neposkytol ani stravné lístky.

2.Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX, zo dňa XX.XX.XXXX tak, že
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške X,XX % ročne, zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy XXX,XX eur od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do 20.02.2013, zo sumy 1.126,06
eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy X.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo
sumy X.XXX,XX eur od 21.04.2013 do 20.05.2013, zo sumy 1.978,93 eur od 21.05.2013 do 20.06.2013,
zo sumy X.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do 20.07.2013, zo sumy 2.547,51 eur zo sumy 21.07.2013 do
XX.XX.XXXX, zo sumy 2.831,80 eur od 21.08.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd tak, že súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudok

prvej inštancie v časti zaplatenia sumy zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
1.899,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 280,59 eur od 21.11.2012
do zaplatenia, zo sumy 280,59 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 280,59 eur od 21.01.2013 do
zaplatenia, zo sumy 284,29 od 21.02.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročnezo sumy 284,29 eur od 21.03.2013 do zaplatenia a zo sumy 284,29 Eur od 21.04.2013 do zaplatenia.
V časti úroku z omeškania nad výšku 5,75% žalobu zamietol a v časti zaplatenia sumy 1.254,31 eur s
požadovaným úrokom z omeškania od 21.05.2013 do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie.

3.Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, súd podľa §180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.

4.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že má za to, že vo veci preukázali ich tvrdenia,

nepopierali, že žalobca vykonával aj iný pracovný pomer u iného zamestnávateľa. Majú za to, že
ich nárok je oprávnený, navrhol, aby súd ich žalobe vyhovel. Aj keď je v rozhodnutí Krajského súdu
v Nitre uvedené, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom, žalovaný však neudával
ďalšie skutočnosti a preto ani nie je zrejmé, k čomu by sa mali vyjadrovať. Tvrdia, že žalobca iný
pracovný pomer vykonával so súhlasom žalovaného, mimo pracovnej doby, keby to tak nebolo, tak
predpokladajú, že žalovaný by ukončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastňuje, nevyjadruje sa v danej veci. Žalobca práce vykonával, zo
strany žalovaného, mzda žalobcovi nebola vyplatená. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia, je nečinný v tejto veci, nepredkladá vyjadrenia, nezúčastňuje sa pojednávaní. Preto navrhujú,
aby súd žalobe vyhovel a priznal žalovanú sumu, úrok z omeškania a náhradu trov konania

5.Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s Pracovnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, Dodatkom k
pracovnej zmluve, Dohodou o skončení pracovného pomeru, výzvou na úhradu mzdy, s odpoveďou
Inšpektorátu práce J., zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného -žalobcu, kalkulátorom čistej
mzdy, denným výkazom praxe advokátskeho koncipienta, s daňovými priznaniami navrhovateľa,
sťažnosťou na žalovaného, oznámením N., výpisom z účtu, výpisom z LV číslo XXX, LV číslo XXXX,

zo zoznamom dlžníkov, rozhodnutím SAK, odpoveďou Sociálnej poisťovne o informáciách o zmenách
stavu individuálneho účtu, s písomným vyjadrením žalovaného, spisom XXCpr/X/XXXX, potvrdením o
zamestnaní z Vysokej školy O. s.ro. a zistil nasledovný skutkový stav :

6.Dňa 24.9.2012 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom

uzatvorená pracovná zmluva s poukazom na § 42 a nasl. zák. práce. Na základe predmetnej zmluvy sa
strany dohodli, že žalobca bude vykonávať prácu advokátskeho koncipienta s miestom výkonu práce v
Nitre. Ako deň nástupu do práce bol dohodnutý deň 1.10.2012 a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu
neurčitú. Zároveň sa dohodli, že mzda sa skladá z dvoch častí a to základnej zložky a pohyblivej zložky,
pričom pohyblivá zložka hrubej mzdy závisí od plnenia pracovných úloh zamestnanca. Výška základnej

mzdy bola dohodnutá na sumu 400 eur mesačne s tým, že mzda je splatná mesačne pozadu vždy k
20. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý je mzda splatná. Zamestnávateľ
bol povinný uhrádzať zamestnancovi mzdu podľa zmluvy bezhotovostným prevodom na účet písomne
oznámený zamestnancom. Zároveň v pracovnej zmluve bol dohodnutý pracovný čas, ktorý bol najviac
8 hodín denne a 40 hodín týždenne. K pracovnej zmluve bol uzatvorený Dodatok číslo 1 (bez uvedenia

dátumu), z ktorého vyplýva, že výška základnej zložky hrubej mzdy zamestnanca od 1.1.2013 je
405,24 eur mesačne. Dňa 8.7.2013 došlo k uzatvoreniu Dohody o skončení pracovného pomeru medzi
účastníkmi konania ku dňu 31.7.2013.

7. Predmetom konania je nárok žalobcu za obdobie od apríla 2013 do konca júla 2013 a to nárok vo

výške 1.254,31 eur, nakoľko v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na
ďalšie konaie.

8.Podľa ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

9.Podľa ust. § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej
hodnoty(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa
nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových
cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,

príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k
nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a
iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitnýchpredpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež
nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

10.Podľa ust. § 118 ods. 3 Zákonníka práce ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného
výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

11.Podľa ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

12.Podľa ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ
zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa
nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia

pracovného pomeru.

13.Podľa ust. § 130 ods. 8 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa
§131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v
pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak

sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných
prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec
požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si
zamestnanec sám určil.

14.Podľa § 152 ods. 1, 2, 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný
zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej
výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom
vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom
pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej

vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Zamestnávateľ
zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane
vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v
stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov
prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie

služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať
stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny
vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže
zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa
odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného

poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho
zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

15.Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16.Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu v súlade s ustanovením § 129 ods. 1
Zákonníka práce v termíne dojednanom v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve, ak takýto termín

nie je dojednaný, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca.

17.Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaný bol
zamestnávateľom žalobcu v čase od 1.10.2012 do 31.7.2013. Za tento čas žalovaný ako zamestnávateľ

nezabezpečil žalobcovi stravu ani neposkytol stravné podľa § 152 Zákonníka práce. Po zrušení veci
Krajským súdom v Nitre v časti zaplatenia sumy 1.254,31 eur sa súd oboznámil s potvrdením o
zamestnaní Vysokej školy O. s.r.o. so sídlom Sládkovičovo, P. ul.XXX a je nepochybné, že žalobca bol
u nich v pracovnom pomere o.i. od 15.03.2013 do 28.02.2014, avšak nebolo možné oznámiť v ktorýchdňoch a v ktorých hodinách žalobca vyučoval, resp. prednášal. Žalobca v priebehu konania netvrdil,
že by nebol v pracovnom pomere u predmetného zamestnávateľa. Súd však poukazuje, že žalovaný
si bol vedomý tejto skutočnosti, že žalobca vykonával túto činnosť mimo pracovnej doby, keby to tak

nebolo, tak je predpoklad, že žalovaný by ukončil pracovný pomer so žalobcom pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Zároveň sa súd oboznámil s dennými výkazmi praxe advokátskeho koncipienta
za mesiace január až júl 2013, ktoré boli súdu zaslané zo Slovenskej advokátskej komory a z ktorých
vyplýva, že žalobca vykonával riadne prax advokátskeho koncipienta. Súd sa oboznámil s rozhodnutím
vo veci 12Cpr/2/2014, keď prebiehalo konanie vo veci JUDr. N. V. voči žalovanému o zaplatenie sumy

6.171,07 eur, ktorá bola zamestnaná u žalovaného, pričom žalovaný jej neuhradil mzdu. Súd žalobe
vyhovel a Krajský súd v J. predmetné rozhodnutie potvrdil, keď v predmetnom konaní bolo preukázané,
že žalovaný neposkytol Silvii V. mzdu za vykonanú prácu. S poukazom na doplnené dokazovanie súd
mal za to, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu mal za poskytnutú prácu žalobcu uhradiť žalobcovi
mzdu za vykonanú prácu. Ako súd vyššie uviedol, v konaní bolo preukázané, že žalobca si riadne plnil
svoje pracovné povinnosti a preto má nárok na mzdu v uplatnenom rozsahu. V konaní nebolo žiadnym

spôsobom preukázané tvrdenie žalovaného, že by mzdu žalobcovi uhradil v hotovosti. Súd opätovne
poukazuje na rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory zo dňa 15.6.2015, z ktorého okrem iného
vyplýva, že žalovaný sám uviedol, že "čo sa týka nevyplatenia miezd je v situácii dôkaznej núdze, čo
teda uznávam". Zároveň súd poukazuje, že žalovaný sa na pojednávania nedostavoval, nepredkladal
žiadne iné dôkazy. Z týchto dôvodov preto súd i vo zvyšku žaloby vyhovel a žalobcovi priznal sumu

1.254,31 eur. Súd pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z kalkulátora čistej mzdy na Slovensku http://
ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2013.php prvý polrok 2013, za mesiace apríl až júl
2013 bola čistá mzda mesačne vo výške 284,29 eur (284,29 eur x 4 mesiace je 1137,16 eur). Súd mal
za to, že nárok na stravné lístky mal žalobca ako zamestnanec, ktorému žalovaný ako zamestnávateľ
nezabezpečil stravu a ktorý splnil ďalšiu podmienku, že odpracoval aspoň 4 hodiny. Z týchto dôvodov

preto súd priznal žalobcovi i nárok uplatnený titulom nezaplateného stravného s poukazom na Opatrenie
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.248/2012, keď za mesiac apríl 2013
je 21 pracovných dní, suma je vo výške 34,65 eur, za mesiac máj 2013 je 21 pracovných dní, suma
je vo výške 34,65 eur, za mesiac jún 2013 je 20 pracovných dní, suma je vo výške 33 eur, za mesiac
júl 2013 je 22 pracovných dní, suma je vo výške 36,30 eur ( spolu je to suma 138,60 eur). Súd však

žalobcovi priznal sumu 1.254,31 eur (1137,16 eur+138,60 eur je 1275,76 eur) a to s poukazom na tú
skutočnosť, že žalobca si uplatnil menšiu sumu, na akú by mal nárok, a súd nemôže priznať viac ako
sa žalobca domáhal.

18.Keďže žalovaný (zamestnávateľ) mzdu nevyplatil včas, žalobca (zamestnanec) mal nárok požadovať

okrem zaplatenia mzdy aj úhradu úrokov z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od
nasledujúceho dňa po splatnosti mzdy za daný mesiac podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
konkrétne podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, podľa ktorého výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vo zvyšku žalobu zamietol, nakoľko

žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,75%.

19.Vzhľadom úspechu žalobcu v konaní (úspešný v časti uplatnenej istiny), súd o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.