Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/278/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217205352
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4217205352.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu: Alektum, s.r.o., so
sídlom Krajinská cesta 32, Piešťany, IČO: 44 721 587, zastúpený: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská
23, Bratislava, IČO: 36 855 260, proti žalovanému : E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, o
zaplatenie 1.665,18 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.

16Csp/99/2017-63 zo dňa 18.júna 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu
žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 524 ods.1 zákona č.40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) tým, že žaloba žalobcu nebola dôvodne
podaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.03.2017 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 1.665,18 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca je postupníkom pohľadávky od postupcu - OTP Banka Slovensko, a.s. Dňa 17.08.2010
uzavrel žalovaný s postupcom pohľadávky Zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere č.: 0332

3005 10 RSU, na základe ktorej postupca pohľadávky poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,00
eur. Žalovaný sa zmluvou zaviazal, že svoj peňažný záväzok voči postupcovi splní v 60 mesačných
splátkachpo98,23eur,ktorémalitrvaťdo17.08.2015.Žalovanýsisvojzmluvnýzáväzokvočipostupcovi
pohľadávky neplnil riadne a včas a následne prestal splácať. Napriek viacerým následným urgenciám zo
strany postupcu pohľadávky nenastalo dobrovoľné plnenie záväzku žalovaným. Postupca - OTP Banka
Slovensko, a.s. sa rozhodol podľa článku VIII. bod 2, písm. j) zmluvy postúpiť záväzok žalovaného
vrátane príslušenstva na žalobcu. Túto skutočnosť následne oznámil žalovanému. Žalobca sa následne

pokúšal so žalovaným o mimosúdne riešenie vzniknutej situácie. Žalovaný na výzvy nereagoval. V
tejto súvislosti mu vznikli dodatočné inkasné náklady vo výške 21,00 eur. Žalobca si žalobou uplatnil
mesačné splátky až od 17.03.2014 do 17.08.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že 17.01.2013 došlo k
postúpeniu pohľadávky, žalobca si nemôže ďalej uplatniť bankové poplatky, preto si uplatnil len anuitnú
splátku vo výške 92,51 eur. Spolu teda žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.665,18
eur, čo predstavuje 18 x 92,51 eur. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy

Zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 17.08.2010, okamžitý
(priebežný) výpis z účtu, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.01.2013, Výzvu na zaplatenie
dlhu zo dňa 23.01.2013, Platobnú upomienku zo dňa 06.02.2013, Poslednú výzvu na zaplatenie dlhuzo dňa 20.02.2013, Ponuku platby v splátkach zo dňa 11.04.2013 a Výzvu na zaplatenie záväzku
po lehote splatnosti zo dňa 31.12.2011. Na základe výzvy súdu žalobca dňa 10.11.2017 doručil súdu
podanie, v ktorom uviedol, že žalovaný vykonal poslednú úhradu dňa 23.12.2010 vo výške

108,00 eur. K vyhláseniu úveru za predčasne splatný nedošlo. Zmluvný vzťah nezanikol ani výpoveďou
a ani odstúpením od zmluvy. Splatnosť celého úveru nebola v čase postúpenia pohľadávky podmienkou,
keďže zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že ak je dlžník v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť (tým sa myslí celý

záväzok ako taký, slová „pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku“ v zmysle výkladu
vyjadrujú,žebankajeoprávnenápostúpiťvprípade,akmádlžníkviacerozáväzkovýchvzťahovsjednou
a tou istou bankou práve a iba ten konkrétny záväzok, v ktorom sa dlžník dostal do omeškania. Žalobca
ďalej poukázal na článok „Postúpenie pohľadávok z pohľadu ochrany citlivých údajov, bankového
tajomstva, povinnosti mlčanlivosti a ochrany spotrebiteľa - 1. časť“ od doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD.,
LL.M. Na pojednávaní dňa 18.06.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že právny predchodca žalobcu

OTP Banka Slovensko a.s. uzatvorila so žalovaným dňa17.08.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,00 eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 98,23 eur. Mal za to, že zmluva obsahuje
všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, žalovaný svoj záväzok nesplnil, preto bol
vyzvaný právnym predchodcom žalobcu na zaplatenie svojho dlhu, načo však nereagoval. Listom zo

dňa 18.01.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.
Žalobca mal za to, že bolo možné zo strany právneho predchodcu žalobcu postúpiť aj nesplatnú časť
pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS v Trnave sp. zn. 26Co/21/2017. Žalovaný sa k
podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril. Súd prvej inštancie mal na základe
vykonaného dokazovania za preukázané, že pôvodný veriteľ (OTB Banka Slovensko, a.s.) uzatvoril so

žalovaným dňa 17.08.2010 Zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo, na
základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,00 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky v 60 mesačných splátkach po 98,23 eur. V zmluve bola dohodnutá pohyblivá
úroková sadzba stanovená ako súčet základnej sadzby pre spotrebiteľské úvery a prirážky 20,00
% ročne. Prirážka sa nebude meniť počas celého trvania úverového vzťahu a základná sadzba

pre spotrebiteľské úvery je ku dňu podpísania zmluvy stanovená vo výške 7,50 % ročne, t.j. výsledná
úroková sadzba spotrebiteľského úveru ku dňu podpísania zmluvy predstavuje 27,50 % ročne. RPMN
bola dohodnutá na 35,32 %, priemerná hodnota RPMN bola 19,96 %, s termínom splatnosti splátok
vždy do 17. dňa v kalendárnom mesiaci, s termínom konečnej splatnosti dňa 17.08.2015 a celkovou
čiastkousplatnouspotrebiteľom5.893,80eur.Dňa17.01.2013právnypredchodcažalobcuakopostupca

uzavrel so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky
vyplývajúcej zo Zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo, z OTP Banka
Slovensko, a.s. na žalobcu. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia mesačných splátok od 17.03.2014
do 17.08.2015. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo. Súd prvej inštancie uviedol, že sa
v prvom rade zaoberal skúmaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa

rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
resp. mu vyplýva procesné právo si takýto hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Spôsobilým predmetom

postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo
bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z obsahu spisu je zrejmé, že postupca neukončil

záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na strane druhej,
nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zmluvu nevypovedal, ani od nej neodstúpil. Žalobca netvrdil, ani
nepreukázal doklady, ktoré by preukázali ukončenie zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu.
K predčasnému ukončeniu zmluvy do dňa podania žaloby nedošlo. Z vykonaného dokazovania a
zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu

vznikol dňa17.08.2010 záväzkový vzťah uzatvorením Zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom
úvere pre obyvateľstvo, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000,00 eur, ktorý
mal splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 98,23 eur mesačne k 17. dňu v mesiaci so
splatnosťou 1. splátky dňa 17.09.2010 a konečnou splatnosťou úveru dňa 17.08.2015. Pohľadávku ztohto úveru OTP Banka Slovensko, a. s. postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
06.11.2012. Podľa článku VIII. bod 1 písm. a) Zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre
obyvateľstvo za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považuje ak dlžník neuhradí svoje

splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti. Podľa bodu 2 tohto článku zmluvy pri podstatnom
porušení zmluvných povinností je banka oprávnená vypovedať čerpanie úveru, vyhlásiť úver (alebo
jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, odstúpiť od
Zmluvy o úvere. Právny predchodca žalobcu nevyužil ani jednu z týchto možností a pohľadávku postúpil
žalobcovibeztoho,abyúvernadobudolmimoriadnusplatnosť,resp.beztoho,abyzmluvnývzťahzanikol

výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie
je možné urobiť záver o tom, že úver s úrokmi z neho bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať
len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Z ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá
zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7)

uvádza,ževodseku7saupravujemožnosťpoužiťinštitútpostúpeniasvojejpohľadávkyzodpovedajúcej
nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Pokiaľ právny predchodca žalobcu postúpil
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.01.2013 pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi,
postupoval v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ku dňu postúpenia pohľadávky totiž nebol
splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), právny predchodca žalobcu preto

nebol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.01.2013 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka a žalobcovi v predmetnom konaní chýba aktívna vecná legitimácia. Na
neplatnosť zmluvy bol pritom súd povinný prihliadnuť ex offo, keďže pokiaľ súdna prax (R 4/2008)
už v minulosti ustálila, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ustanovením §

525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom) je absolútne
neplatným právnym úkonom (§ 39 OZ), tak takýto záver platí o to viac, ak postúpenie pohľadávky
odporuje zákonu, na ktorého dodržiavaní sa zmluvné strany dôvodne pri uzatváraní zmluvy o peňažnom
záväzku spoliehali. V súvislosti so záverom súdu o absencii aktívnej legitimácie žalobcu v konaní súd
poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/290/2017, Krajského súdu v Nitre

sp. zn. 7Co/581/2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/313/2017, Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 9Co/80/2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/108/2017. Súd prvej inštancie na základe
uvedeného dospel k záveru, že žalobe z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nie je
možné vyhovieť, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania (majúce sa
nahradiť) nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu a prizná mu
náhradu trov konania, keď bol názoru, že v spore preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok
potrebných pre platné postúpenie uplatneného nároku. Odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie
dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom interpretácie ustanovenia§ 92
ods. 8 Zákona o bankách a podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie
nedostatočným odôvodnením rozhodnutia porušil jeho právo na spravodlivý proces. S poukazom
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že súd prvej inštancie poukázal na viaceré
rozhodnutia krajských súdov, z ktorých žiadne neposkytuje zdôvodnenie a vysvetlenie žalobcom

prezentovaných argumentov v spore, pričom argumentáciu žalobcu ani správne nepopisuje, vypúšťa jej
podstatnú časť, na ktorú zároveň nepodáva žiadne vysvetlenie. S ohľadom na odôvodnenie rozhodnutia
je potrebné poukázať na rozdielnosť výkladu problematického ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31.12.2016 v rozhodovacej praxi súdov SR, pričom právny
názor prezentovaný súdom prvej inštancie s ohľadom na ostatnú rozhodovaciu činnosť súdov sa

javí ako prekonaný. Právne posúdenie vykonané súdom prvej inštancie považoval za nesprávne,
poukázal opätovne napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/21/2017 zo dňa
30.01.2018, ktoré prinieslo presvedčivý výklad predmetného ustanovenia, s ktorým plne súhlasí.
Nasledovná argumentácia bola tiež prednesená súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.06.2018zo strany žalobcu, ktorý sa napriek tomu s touto v rozhodnutí nevysporiadal. Súd prvej inštancie vyslovil
názor, že predpokladom postúpenia pohľadávky bankou na tretiu osobu je, aby bola vyhlásená za
predčasne splatnú, teda, že banka môže postúpiť len splatnú pohľadávku. Ústavný súd SR vo svojej

judikatúre zdôrazňuje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z
hľadiska textu zákona a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (napr. III.ÚS 341/07, I.ÚS 351/2010, I.ÚS 306/2010, III. ÚS
72/2010). Zároveň však treba vychádzať z toho, že podstatou výkladu (akoukoľvek metódou) je vždy
len výklad, teda objasňovanie významu právnej normy, ktorej primárnym nositeľom je jazyk. Preto má

jazykový výklad prvotný význam pri určovaní obsahu právnej normy. Ostatné výklady nadväzujú práv
na jazykový výklad, keďže práve jazyk umožňuje pochopenie obsahu napísaného a vyjadreného a to
podľa výkladových princípov, ktoré rozpracúva právna metodológia. S ohľadom na uvedené potom
riadnym výkladom predmetného ustanovenia nemožno dospieť k takému záveru, ktorý vyslovil súd prvej
inštancie. S poukazom na gramatický výklad prvej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách
uviedol, že z doslovného znenia uvedenej časti predmetného ustanovenia je zrejmé, že formulácia

„tomuto peňažnému záväzku“ je mužského rodu a vzťahuje sa teda k pojmu peňažný záväzok (s ktorého
časťou je dlžník v omeškaní a nie k pojmu časť peňažného záväzku, ktorá je ženského rodu. „Banka
je teda podľa citovaného ustanovenia oprávnená postúpiť celú pohľadávku zodpovedajúcu záväzku, s
ktorého čo len časťou je dlžník v omeškaní“. Samotný jazykový výklad predmetného ustanovenia svedčí
proti záveru súdu, že by banka bola oprávnená postúpiť len tú časť peňažného záväzku, s ktorou je

dlžník v omeškaní a teda aj proti záveru, že by celá postupovaná pohľadávka musela byť splatná v
čase jej postúpenia. S poukazom na systematický a logický výklad druhej vety ustanovenia § 92 ods. 8
Zákona o bankách uviedol, že splnením pohľadávky podľa § 559 Občianskeho zákonníka dlh zanikne
a teda zanikne aj pohľadávka veriteľa. Splnením dlhu, záväzku dlžníka teda zaniká spôsobilý predmet
postúpenia, keďže podľa § 524 Občianskeho zákonníka možno postúpiť len pohľadávku, teda právo

na plnenie, ktoré ešte nebolo splnené. Ak už splnené bolo, pohľadávka zanikla a neexistuje a nemožno
ju postúpiť. Tieto závery sú podľa názoru (KS TT) takmer notorietou a ťažko možno predpokladať, že by
neboli známe zákonodarcovi v roku 2001 pri prijímaní zákona č. 483/2001 Z. z. Ak by však z § 92 ods.
8 tohto zákona mala vyplývať len možnosť postúpiť splatnú pohľadávku, nemala by druhá veta tohto
odseku vôbec zmysel. Ak totiž klient uhradí banke omeškaný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho

príslušenstva, tento záväzok podľa § 559 Občianskeho zákonníka, aj § 324 ods. 1 Obchodného
zákonníka zanikne a tým zanikne aj korelujúca pohľadávka banky. Zaniknutú pohľadávku však nie je
možné postupovať. Druhá veta § 92 ods. 8 tohto zákona by teda zakazovala niečo, čo nie je možné,
zakazovala by postúpenie pohľadávky, ktorá bola uspokojená v celom rozsahu vrátane príslušenstva,
teda ktorá neexistuje. Nemožno racionálne predpokladať, že by zákonodarca sledoval cieľ vydať celkom

zbytočnú a nezmyselnú normu. Práve naopak, druhá veta § 92 ods. 8 citovaného zákona nadobudne
racionálny zmysel len vtedy, ak sa prvá veta interpretuje tak, že postúpiť je možné celú (aj nesplatnú)
pohľadávku, ktorej časť je splatná a dlžník je v omeškaní s jej úhradou o viac ako 90 dní. V takom
prípade druhá veta znamená, že ak dlžník omeškanú časť v celom rozsahu zaplatí, vrátane prísl.
zanikne právo banky postúpiť zvyšnú (nesplatnú) časť svojej pohľadávky. Na tento záver nadväzuje aj

systematika a logika vety za bodkočiarkou predmetného ustanovenia. Aj v prípade časti druhej vety
za bodkočiarkou v predmetnom ustanovení je možné vyvodiť záver, že by táto nemala význam, ak by
prvá veta predmetného ustanovenia dovoľovala postúpiť len splatnú pohľadávku, ako konštatuje súd
prvej inštancie. Opäť by totiž zákonodarca prijal nezmyselnú normu, ktorá by umožnila banke postúpiť
už zaplatenú pohľadávku. Ak by totiž dlžník zaplatil omeškanú časť tohto záväzku, táto by zanikla a

banka by ju samozrejme nemohla postúpiť, lebo by neexistovala, a teda v prípade výkladu prvej vety
predmetného ustanovenia, ktorú použil súd prvej inštancie, by nemohla použiť zvyšnú časť, nakoľko
by jej to podľa takéhoto výkladu prvá veta predmetného ustanovenia zakazovala. Je preto otázne, z
akého dôvodu by zákonodarca ustanovil v druhej vete v časti za bodkočiarkou predmetného ustanovenia
právo banky postúpiť pohľadávku aj po uhradení omeškanej časti, ak by jej vlastne podľa prvej vety

predmetného ustanovenia ani nevzniklo. Časť druhej vety za bodkočiarkou je potom racionálne možno
vyložiť v súvislosti s prvou vetou a prvou časť druhej vety len tak, že ak aj dlžník omeškanú časť
záväzku v celom rozsahu zaplatí vrátane príslušenstva, potom má banka predsa len právo postúpiť
zvyšok tejto pohľadávky, ak celkový súčet omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto záväzku
presiahol jeden rok. Hore uvedený výklad podporuje aj účel predmetnej normy. V zmysle uvedeného

je potom potrebné v súlade s gramatickým, systematickým, logickým a teleologickým výkladom vyložiť
predmetné ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nasledovne: „Ak je napriek písomnej výzve
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky celú svoju pohľadávkuzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, teda vrátane časti, ktorá ešte nie je splatná a s ktorého
splnením dlžník nie je v omeškaní, postúpiť inej osobe. Právo postúpiť túto pohľadávku banka nemôže
využiť, ak klient ešte pred postúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu

vrátane jeho príslušenstva. Ak ale súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku presiahol jeden rok, potom je banka oprávnená postúpiť zvyšnú časť pohľadávky,
aj keď klient pred postúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho
príslušenstva“. Ústavný súd SR uvádza, že základnou líniou pri výklade a aplikácií právnych predpisov
je požiadavka, že „všeobecný súd má pri aplikácii právnej normy vychádzať z racionálnej argumentácie,

ktorá vylučuje akúkoľvek ľubovôľu vo výklade...“ (IV. ÚS 214/04, IV. ÚS 123/08, IV. ÚS 318/08).
Požiadavku „racionálnosti“ či „racionality“ zdôrazňuje Ústavný súd SR aj v ďalších rozhodnutiach (IV.
ÚS 123/08, IV.ÚS 313/08). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 15. poukázal na
viaceré rozhodnutia krajských súdov SR, z ktorých však žiadne nereflektuje na predmetnú argumentáciu
žalobcu a teda nepodáva logickú a presvedčivú odpoveď na predložené argumenty. Naopak, už
uvádzané rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/10/2016 zo dňa 30.06.2017

prináša protiargument k právnemu základu tvrdení obsiahnutých v skorších rozhodnutiach, na ktoré
odkazuje súd prvej inštancie a ktorých základom má byť ochrana spotrebiteľa pred zmenou v obsahu
ich záväzkového vzťahu s bankou, ktorý má nastať zmenou v osobe veriteľa. Krajský súd v BB správne
poukazuje na skutočnosť, že k žiadnej zmene v obsahu samotného záväzkového vzťahu nedochádza.
Pretopodľanázoružalobcunapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciespočívavnesprávnomprávnom

posúdení veci a zároveň vykazuje znaky arbitrárnosti. V odôvodnení rozhodnutia súd v bode 15. na
strane 5 ďalej poukazuje na ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z čoho by mohla byť
vyvodzovaná absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa ustanovenia článku VIII. 2. j)
zmluvymedziprávnympredchodcomžalobcuadlžníkomjevprípadepodstatnéhoporušeniazmluvných
povinností banka oprávnená postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi tretej osobe. Nie je teda pravdou, žeby

postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom, ako zdôraznil súd prvej inštancie.

3. Žalovaný sa nevyjadril k podanému odvolaniu žalobcu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti
ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v danej právnej veci podanou žalobou zo dňa 14.03.2017
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 665,18 eur s prísl. a inkasných
nákladov vo výške 21 eur. Dôvodil tým, že v súlade s čl. VIII. bod 2. písm. j) Zmluvy o rýchlom
poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo úvere č. 0332 3005 10 RSU zo dňa 17.08.2010,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky OTP banky Slovensko, a.s. pre

poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobu-
OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovaným, došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
17.01.2013 medzi postupcom - OTP Banka Slovensko a žalobcom, ktorou postupca postúpil na žalobcu
pohľadávku postupcu voči žalovanému z predmetnej Zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom
úvere pre obyvateľstvo úvere. Postupca a žalovaný dňa 17.08.2010 uzatvorili Zmluvu o rýchlom

poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0332 3005 10 RSU, na základe zmluvy postupca
poskytolžalovanémuúvervovýške3000eur,ktorýmalbyťsplácanýv60mesačnýchsplátkachvovýške
98,23 eur, ktoré splátky mali trvať do 17.08.2015. Žalovaný si svoj zmluvný záväzok voči postupcovi
riadneavčasnesplnilanáslednehoprestalsplácať.Napriekopakovanýmurgenciámzostranypostupcupohľadávky nenastalo dobrovoľné plnenie záväzku žalovaným, ktorý vôbec neuhradil dojednané splátky
od 17.11.2010. Následne sa žalobca pokúšal so žalovaným o mimosúdne riešenie vzniknutej situácie,
žalovaný nereagoval, čím vznikli žalobcovi inkasné náklady vo výške 21 eur. Postupca upozornil

žalovaného na možnosť postúpenia pohľadávky listom zo dňa 31.12.2011 označeným ako „Výzva na
zaplatenie Vášho záväzku po lehote splatnosti“. Žalobca si uplatňuje mesačné splátky (anuitné splátky)
od 17.03.2014 do 17.08.2015. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.11.2017 uviedol, nedošlo
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, ani k vypovedaniu zmluvy, resp. k odstúpeniu od zmluvy
zo strany postupcu. Zmluvný vzťah zanikol postúpením pohľadávky. Postupca vyzval žalovaného na

zaplatenie záväzku po lehote splatnosti listom zo dňa 31.12.2011. Žalovaný vykonal poslednú úhradu
dňa 23.12.2010 len vo výške 108 eur. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 17.01.2013, čo
bolo oznámené žalovanému. V tom čase bol žalovaný v omeškaní so splátkou splatnou dňa 17.10.2010
už 13 mesiacov, čo je viac ako 90 dní. Zmluvný vzťah zanikol postúpením pohľadávky. V spore preukázal
splnenie splnené podmienok podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z., v čase postúpenia pohľadávky
na žalobcu, keďže žalovaný bol viac ako 90 dní v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku

napriek písomnej výzve na plnenie. Mal za to, že je aktívne vecne legitimovaný v spore, keď bol tiež
názoru, že neexistovala zákonná prekážka na postúpenie nezosplatneného záväzku na tretiu osobu.
Žalovaný sa nevyjadril k podanej žalobe.

8. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu uvedeného v ustanovení §

365 ods.1 písm. b), h) CSP.

9. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto

príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

10. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci spornej otázky aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu vychádzajúc z rozsahu vykonaného dokazovania s poukazom

na ustanovenia § 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 39, § 524 ods.1 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zaujal právny názor, že žaloba
žalobcu nebola dôvodne podaná, keď žalobca nepreukázal v spore svoju aktívnu vecnú legitimáciu.
Dôvodil tým, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách
môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej

písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z obsahu spisu je
zrejmé, že postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane
a žalovaným na strane druhej, nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zmluvu nevypovedal, ani od nej

neodstúpil. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal doklady, ktoré by preukázali ukončenie zmluvy zo strany
právneho predchodcu žalobcu. K predčasnému ukončeniu zmluvy do dňa podania žaloby nedošlo. S
poukazom na čl. VIII. bod 1 písm. a), bod 2 písm. b), e), f) Zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom
úvere pre obyvateľstvo uviedol, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu (čl. VIII.
bod 1 písm. a), bod 2 písm. j) Zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo) bez

toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou
zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp.
pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou, resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom,
že úver s úrokmi z neho bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru,
so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Pokiaľ právny predchodca žalobcu postúpil zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 17.01.2013 pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupoval v
rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver
(nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), právny predchodca žalobcu preto nebol oprávnený
postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa17.01.2013 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore. Na neplatnosť zmluvy bol pritom súd
povinný prihliadnuť ex offo, keďže pokiaľ súdna prax (R 4/2008) už v minulosti ustálila, že zmluva o
postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ak
by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom) je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 OZ),tak takýto záver platí o to viac, ak postúpenie pohľadávky odporuje zákonu, na ktorého dodržiavaní sa
zmluvné strany dôvodne pri uzatváraní zmluvy o peňažnom záväzku spoliehali.

11. Podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom do 31.12.2016 ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci
jeposúdiť,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavpoužilsprávnyprávnypredpisačihoajsprávne
interpretoval.

18.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,akoajobsahuspisudospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne významné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožňuje aj s
právnymi závermi súdu prvej inštancie vo veci a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

19. Predmetom sporu je právny nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 1 665,18 eur s
príslušenstvom (ako aj istiny vo výške 21 eur titulom inkasných nákladov žalobcu), ktorý nárok na
zaplatenie istiny vo výške 1 665,18 eur s príslušenstvom odvodzuje zo Zmluvy o rýchlom poistenomspotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo úvere č. 0332 3005 10 RSU zo dňa 17.08.2010, uzatvorenej
medzi právnym predchodcom žalobu- OTP Banka Slovensko, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom, na základe ktorej zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 3 000 eur, ktorý mal

byť splácaný v 60 mesačných splátkach vo výške 98,23 eur, ktoré splátky mali trvať do 17.08.2015.
Dňa 17.01.2013 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom - OTP Banka
Slovensko a žalobcom, ktorou zmluvou postupca postúpil na žalobcu pohľadávku postupcu voči
žalovanému z predmetnej Zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo
úvere. Právny predchodca žalobcu (postupca) oznámil žalovanému listom zo dňa 18.01.2013, že na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 17.01.2013 postúpil svoju pohľadávku s prísl.
vyplývajúcu zo Zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo úvere č. 0332 3005
10 RSU zo dňa 17.08.2010 na žalobcu. V danej právnej veci nebola sporná tá skutočnosť, že ide o
zmluvu spotrebiteľskú. Súd prvej inštancie bol povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a či je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nesporne

preukázané, že postupca pred postúpením pohľadávky s prísl. vyplývajúcej zo Zmluvy o rýchlom
poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo úvere č. 0332 3005 10 RSU zo dňa 17.08.2010 na
žalobcu nepostupoval s poukazom na ustanovenie čl. VIII. bod 1 písm. a) Zmluvy o rýchlom poistenom
spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo podľa čl. VIII. bod 2 písm. b), e), f) Zmluvy o rýchlom poistenom
spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo. Postupca žalobcovi teda postúpil pohľadávku bez toho, aby

vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru, resp. aby predmetný úverový vzťah zanikol inak
(výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od zmluvy o úvere). Za stavu, že postupcom nebola
vyhlásená mimoriadna splatnosť predmetného úveru, resp. pokiaľ predmetný úverový vzťah nezanikol
výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od zmluvy o úvere zo strany postupcu, nie je možné
dospieť k záveru, že predmetný úver bol ku dňu postúpenia pohľadávky splatný. Splatnými sa mohli stať

do tej doby iba jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní.

20. Rozborom ustanovenia § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2016 treba dospieť k záveru, že jednoznačne definuje
podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke

alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve podmienky nad rámec
písomnejformyzmluvyopostúpeníanepotrebnostisúhlasuklientastakýmtokrokom,ktorépredpokladá
už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o
postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité
viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku

zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta obsahuje úpravu situácie, v ktorej napriek splneniu
podmienok postúpenia banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte
pred postúpením (v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového
zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní, okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené

obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.
Ostatná (tretia) veta ustanovenia vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi aj
dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu (resp. pohľadávky) a úpravu týkajúcu sa
samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia. Z pohľadu tolerovateľnosti správania sa subjektov

nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky je preto rozhodujúce, že
u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať na existenciu zákonnej povinnosti
správať sa určitým spôsobom, neplatí tu, že ho nemožno nútiť konať, čo zákon neukladá, ale je tu
presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným
spôsobom. Na nesprávanie sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť

zadosť pomerne jednoznačnej právnej úprave, je potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce
zákonu. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére súkromného práva
jeho neplatnosť, neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej než tú, že
podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť
svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu

prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).21. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto
zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, preto sa na platnosť

zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami

s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu
v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu
upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné
podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. V zmysle dôvodovej správy k zákonu

o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 zákona o bankách na mysli oprávnenie banky postúpiť
časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v
omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k
ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého
trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné

sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou
starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po
uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej
banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže

poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie
dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia
čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym

predpisomvovzťahukObčianskemuzákonníku.Tietoistépodmienkymusiabyťsplnenéajpriprelomení
bankového tajomstva (§ 92 ods. 8 tretia veta zákona o bankách), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené
spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku,
ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Aj keď je uvedené ustanovenie § 92
zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti právneho predpisu s názvom Bankové

tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho usudzovať, že zákonodarca pri
úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt, mal zámer riešiť výlučne len otázku
ne/porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v
znení zákona výslovne uviedol, napr. novela zákona o bankách účinnú od 1. januára 2017 (zákon č.
299/2016 Z. z.) - sprísnenie pravidiel pre postúpenie pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a

úverov na bývanie podľa osobitného predpisu. Podmienky platného postúpenia pohľadávky banky a
podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, ale práve naopak sa
prekrývajú. V prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách
pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so
zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525

ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ
alebopodľaosobitnýchpredpisovdovolená,jeabsolútnaneplatnosťzmluvyopostúpeníprejejrozporso
zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť
súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to

zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.

22. Zákon č. 483/2001 Z. z. je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého § 92
ods. 8 zároveň veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru

na inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka.
V zmysle § 92 ods. 8 vyššie citovaného zákona, banka musí pre platné postúpenie pohľadávky splniť
nasledovné podmienky: a) musí písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b) ak je napriek
písomnej výzve klient v následnom omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, môžebanka postúpiť pohľadávku uplynutím uvedených 90 dní. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s
uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd poukazuje,
že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vyriešil právnu otázku platnosti postúpenia

pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 vyššie citovaného zákona v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.
marca 2018, v rozsudku sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018 tak, že § 92 ods. 8 zákona o bankách
upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má
voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s
uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ. Na

vyriešenie tejto právnej otázky vyššie citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa 20.
novembra 2019.

23. Rozhodujúcou okolnosťou v danej právnej veci je, že sa jedná o spotrebiteľský spor, o pohľadávku

banky zo spotrebiteľského úveru. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v danej veci vecne
správne a dostatočne vysporiadal s kardinálnym právnym problémom v danej právnej veci a to s
otázkou platnosti, resp. či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Odvolací súd zhodne ako súd prvej
inštancie dospel k záveru, že pokiaľ postupca (banka) postúpil predmetnú pohľadávku z predmetnej

zmluvy o úvere v celom rozsahu na žalobcu, postupoval tak v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pokiaľ ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), postupca (banka) nebol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku z
predmetnej zmluvy o úvere v celosti na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.01.2013
je preto neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so

zákonom. Keďže neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo sa o postúpenie v rozpore so
zákonom (so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.2 Občianskeho
zákonníka vylúčené, zakázané. Následkom je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 17.01.2013 pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu

neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Na základe vyššie
uvedeného je potrebné prijať právny záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.
Odvolací súd poukazuje vo svojom právnom posúdení aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/234/2018 zo dňa 18. júla 2019 v obdobnej veci, v ktorej dovolací súd tiež uvádza: „Aj na základe už
uvedeného je potrebné skonštatovať, že je absolútne nemysliteľné a nelogické a v konečnom dôsledku

aj priečiace sa ZoB, ak by banky postupovali „živé úvery“ na akýkoľvek iný subjekt, ktorý nespadá v
zmysle ZoB pod dohľad Národnej banky slovenskej.“

24. Odvolací súd v danej právnej odvolacej veci vo svojej právnej argumentácii dopĺňa, že zároveň

ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami, podmienkami je preukázateľné zaslanie
písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako
90 dní. To sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len
časti pohľadávky banky na tretiu, nebankovú osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka stanovuje, ktoré

pohľadávky nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané
špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených
podmienok. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách je teda ustanovením,
ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky, popri všeobecných v Občianskom zákonníku, za ktorých
môže byť banková pohľadávka, resp. jej časť postúpená, a to za podmienok, 1. ak je pohľadávka

splatná, 2. až po predchádzajúcej písomnej výzve a súčasne 3.ak je splnené následné omeškanie
dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Vyššie
uvedené skutočnosti sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia
bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom mimo

banky už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej
banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka
alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej
rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Ak dôjde kpostúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje
splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a
jej neplatnosť nemožno zhojiť. Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce

zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom
požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť
zmluvy neprešla.

25. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na
každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej
právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie

uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli
zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle §
220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že
nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie

otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho
základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

26. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP.
Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané

rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

27. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

28. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa
uvedenýmivpodanomodvolaní.Odvolacísúdďalejuvádza,ževosvojomrozhodnutídalodpoveďlenna

tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný
význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.

29. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255

ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože mu trovy odvolacieho konania nevznikli.

30.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).