Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/111/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200675
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4318200675.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobkyne: H. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25
Bratislava,IČO:35792752,právnezast.AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlom
Kubániho 16 Bratislava, o zaplatenie 1. 179,25 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Levice č. k. 9Csp/15/2018- 150 zo dňa 24. októbra 2018 v spojení s opravným uznesením č. k.
9Csp/15/2018- 199 zo dňa 25. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1179,25
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal
náhrada trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť
štátu súdny poplatok vo výške 70,50 eura do troch dní od právoplatnosti. Svoje rozhodnutie právne
zdôvodnil ustanoveniami § 9 ods. 2,7, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

§ 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
v rámci vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvererevolvingovéhotypudňa06.07.2015,číslozmluvyXXXXXXXXXX.Vbode6zmluvysanachádzajú
údaje o schválenom revolvingovom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru 1.500 eur, RPMN za úver
26,53%, ročná úroková sadzba úveru 17, 45 %, priemerná RPMN za úver 37,67 %, poplatok za
poskytnutie úveru 150 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2 053, 68 eur, mesačná splátka
úveru( vrátaneúrokov)52,88eura,výškamesačnejplatby(úveru+platbapodľadohodyoposkytovaní

služieb ) 87, 17 eura, splácanie v 36 mesačných splátkach. Listom oznámil veriteľ schválenie úveru -
zmluva o revolvingovom úvere ( čl. 41 ), v ktorom oznámení - schválení revolvingového úveru sú údaje
totožné s údajmi nachádzajúcimi sa v zmluve o revolvingovom úvere, avšak pribudol údaj o dátume
splatnosti prvej splátky dňa 07.08.2015 a poslednej splátky 07.07.2018. Súd prvej inštancie ďalej zistil,
že toho istého dňa uzavreli strany aj dohodu o poskytovaní služieb ( čl. 30 ), podľa ktorej v článku I,
odseku 2. je uvedené, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné a nemajú charakter podmienky
alebo predpokladu uzavretia zmluvného vzťahu. Odplata bola stanovená vo výške 2,54% zo sumy

schváleného úveru mesačne po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyni žalovaný reálne
vyplatil na úvere sumu 1. 350 eur, nakoľko čiastku 150 eur započítal so záväzkom zaplatiť poplatok za
poskytnutie úveru. Súd mal preukázané, že žalobkyňa uhradila v splátkach a formou zrážok zo mzdy
spolu 2 529, 25 eura.1.2 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskývzťah.Preskúmanímzmluvysúdprvejinštanciezistil,že údajenachádzajúcesavzmluve

o revolvingovom úvere a v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sa odlišujú, pretože až v
oznámení veriteľa sa nachádza údaj o začiatku splatnosti úveru a dátum konečnej splatnosti úveru,
ktorý sa ale nenachádza v zmluve o revolvingovom úvere. Dodal, že Oznámenie veriteľa obsahuje
iné resp. nové údaje a preto oznámenie o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere nemožno
považovať za akceptáciu návrhu postupom, ako to upravuje § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka,

pretože prijatie návrhu so zmenou alebo dodatkom sa považuje za nový návrhu. Poukázal najmä na to,
že žalovaný vyplatil žalobkyni úver vo výške 1 350 eur, nakoľko si odpočítal poplatok za poskytnutie
úveru150eur.Výškamesačnýchsplátok52,88eurasazvýšilanasumu87,17euranásledkomuzavretej
dohody o poskytovaní služieb. Ak sa teda vychádza z výšky úveru 1 350 eur pri splátkach po 87,17
eura, hodnota RPMN predstavuje až 90,66 %. Argumentoval, že Dohodu o poskytnutí služby strany
uzavreli v deň uzavretia zmluvy o úvere, pričom neobstojí obrana žalovaného, že uzavretie dohody

nepodmieňuje poskytnutie úveru a nemožno odmenu za služby započítavať do výšky a nákladov úveru.
Uviedol, že odplata za ďalšie služby vo výške 2,54 % zo sumy schváleného úveru predstavuje ďalšie
náklady spotrebiteľa, ktoré sa nijak neprejavili v hodnote RPMN. Navyše ide o odplatu za služby,
napr. odklad splatnosti splátok, informácia o zostávajúcich splátkach a pred splatnosťou splátky, o prijatí
platby, o zmene zmluvy na podnet klienta, ktoré žalobkyni neboli poskytnuté resp. mohli byť poskytnuté

až v budúcnosti. Zdôraznil, že odplatu za takúto imaginárnu službu si veriteľ vyžiadal skôr, než službu
poskytol, alebo bola zo strany žalobkyne žiadaná. Poznamenal, že žalobkyňa na úvere vo výške 1 350
eur, ktorý žalovaný naozaj poskytol zaplatí žalovanému spolu 3138,12 eura, čo je viac ako jednonásobné
navýšenie poskytnutej finančnej čiastky.

1.3 Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že až v oznámení veriteľa sa nachádzajú údaje o
dobe trvania spotrebiteľskej zmluvy a dátume splatnosti úveru, pričom tento údaj sa obligatórne musí
nachádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona. Ako už bolo uvedené,
nesprávne bola vyčíslená aj hodnota RPMN, ktorá hodnota je obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/. Dohodu o poskytovaní služieb súd označil ako nepomenovanú zmluvu

podľa § 51 Občianskeho zákonníka, pričom s poukazom na § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z. z. je vylúčené
predkladať spotrebiteľovi návrhy zmluvy, ktorých účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona. Z
uvedených dôvodov považoval tento úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 písm. b/, d/
zák. č. 129/2010 Z. z., pretože neobsahuje, resp. obsahuje nepresné obligatórne náležitosti - chybnú
hodnotu RPMN a absenciu údaja o dĺžke trvania zmluvného vzťahu. Dodal, že žalobca žiadal od dlžníka

úroky, poplatky a náklady skryto zakomponované do nejasných údajov uvádzaných v zmluve, čo je
nekalá obchodná praktika. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa doposiaľ zaplatila na úvere spolu
2 529, 25 eura, pričom žalovaný jej poskytol úver vo výške 1 350 eur. Keďže úver je bezúročný a
bezpoplatkový, žalovaný získal bez právneho dôvodu bezdôvodné obohatenie vo výške 1 179,25 eura.
Súd preto zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni v uvedenej výške. O náhrade

trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech priznal
nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému vo výške 100 %.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobu zamietol. Namietal záver súdu o tom, že žalobkyni nebol v prípade uzavretej zmluvy

o revolvingovom úvere číslo 8XXXXXXXXX poskytnutý úver v dohodnutej výške, a že uzavretá zmluva
obsahuje nesprávnu výšku RPMN. Zdôraznil, že poplatok za poskytnutie úveru bol zahrnutý do nákladov
spojených s úverom a celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ uhrádza a teda aj do výpočtu RPMN. Ak by
ho dlžník platil prevodom, v hotovosti po prijatí úveru, tak jeho majetkový stav je predsa + 1500 eur ako
prijatý úver a - 150 eur ako zaplatený poplatok, potom výsledný majetkový stav je 1 350 eur. Doplnil,

že poplatok za poskytnutie úveru bol v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. započítaný do celkovej
čiastky,ktorúmusíspotrebiteľuhradiť,čovyplývaajzozmluvy.Žalovanýďalejpoukázalnato,žeDohoda
o poskytovaní služieb bola predložená vo forme samostatného dokumentu s osobitným označením,
ktorý bol navyše žalobcom aj osobitne podpisovaný. Pri zachovaní priemernej obozretnosti a vnímavosti
spotrebiteľa je vylúčené, aby si žalobca neuvedomil, že ide o samostatný zmluvný dokument, ktorý

navyše nepredstavoval podmienku k poskytnutiu úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Dodal, že Dohoda o poskytovaní služieb bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, preto
sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Z ust. § 2
písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. pritom vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajúnáklady,ktorévyplývajúzdojednanínepredstavujúcichpodmienkuprezískanieúveru.Záverysúduprvej
inštancie o tom, že žalovaný požaduje plnenie za služby, ktoré neposkytuje, nepovažoval za dôvodné,
pretože odplata sa platí tiež za služby, ktoré sú poskytované veriteľom pravidelne a počas celého

trvania zmluvného vzťahu. Z uvedených dôvodov žalovaný zastal názor, že záver súdu o nesprávne
určenejhodnoteRPMNatedanatonadväzujúcizáverovznikubezdôvodnéhoobohatenianezodpovedá
vykonaným dôkazom a skutočnostiam, ktoré z dôkazov vyplývajú.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je len čiastočne dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobkyňa sa v žalobe podanej dňa 15.02.2018, zmenenej dňa 19.092018 domáhala zaplatenia
1.179, 25 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným

uzavrela dňa 06.07.2015 zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8500121914, ktorá nie je v súlade s
právnou ochranou spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ďalšími
predpismi.Veriteľapožiadalaoúvervovýške1500eur,avšakvskutočnosti jejžalovanývyplatilfinančné
prostriedky úveru len vo výške 1350 eur. Úver považovala za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
chýbajúcich zákonných náležitostí podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedla, že so žalovaným

uzavrela aj Dohodu o poskytovaní služieb, ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného z hľadiska zisteného skutkového stavu preskúmal
napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, a dôvody odvolania a dospel k záveru, že
súd prvej inštancie v časti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vykonal vo

veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z
vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie vyhodnotil spotrebiteľský
úver ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže žalovaný v ňom
neuviedol náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), f) ZoSÚ, a síce údaj o výške RPMN a údaj o termíne
konečnej splatnosti. Okrem iného dôvodil, že v zmluve nie je uvedený deň splatnosti prvej a poslednej

splátky.

7. S uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti premedtného
úveru sa odvolací súd stotožnil. V zmluve o revolvingovom úvere skutočne nie je uvedený termín
splatnostisplátokaspotrebiteľtaknemalvedomosťdoktoréhodňamesiacamusiabyťsplátkyuhradené.

Ani v uvedených bodoch zmluvných dojednaní nie je uvedený žiaden konkrétny termín splatnosti. Keďže
v zmluve nebola uvedená splatnosť splátok ( § 9 ods. 2 písm.l ), spotrebiteľke nemohol byť známy ani
termín konečnej splatnosti ( § 9 ods. 2 písm. f). Údaje o splatnosti splátok sa nachádzajú až v Oznámení
o schválení úveru, ktorými však žalobkyňa nedisponovala pri uzatvorení zmluvy. Toto Oznámenie malo
byť žalobkyni až dodatočne zaslané, ako sa to uvádza aj v bode 2.2 zmluvných ustanovení (Veriteľ je

povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi a jeden rovnopis Zmluvy
o RÚ). Zároveň je v tomto článku uvedené, čo všetko má Oznámenie veriteľa o schválení úveru
obsahovať, okrem iného aj dátum splatnosti prvej a poslednej splátky. Je nesporné, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a

ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať splátky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere). Ak spotrebiteľ túto informáciu nemá, nie je splnená jedna zo základných náležitostí písomného
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 pís. l) - splatnosť splátok. Zároveň potom spotrebiteľ nemá
vedomosť ani o konečnej splatnosti úveru, ktorá je zvyčajne naviazaná na splatnosť poslednej splátky
úveru. Uvedenie údaju o splatnosti úveru 36 splátok bez nadväznosti na termín o splatnosti poslednej

( prípadne akejkoľvek) splátky nemožno považovať za určitý údaj o konečnej splatnosti úveru. Keďže
nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nemala vedomosť o niektorých
základných náležitostiach zmluvy (splatnosť splátok a termín konečnej splatnosti úveru).8. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí venoval aj Dohode o poskytovaní služieb, ktorá
bola uzatvorená na samostatnej listine a v rovnaký deň ako zmluva o úvere. Zdôraznil, že uzatvorená

Dohoda podstatne navýšila náklady spotrebiteľa, keď dlžník sa zaviazal, že bude platiť odplatu za
uzavretie Dohody vo výške 2,54% zo sumy schváleného úveru v pravidelných mesačných splátkach
spolu s úverom. Odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalovaného, že Dohoda o poskytovaní služieb
ako samostatný zmluvný dokument bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, a preto
sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Žalovaný síce

v bode 2 Dohody o poskytovaní služieb zvýraznil, že „Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné,
nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi
Poskytovateľom a Zákazníkom...“, na druhej strane je nepochybné, že služby uvádzané v Dohode sú
viazané na poskytnutý úver, keď výška odplaty sa vypočítava priamo z výšky poskytnutého úveru. Aj
v samotnej zmluve o poskytnutí úveru je ako prvý údaj uvedené - Infomatívny údaj o mesačnej platbe
(mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb): 87,17 eura a v poradí

štvrtý údaj je - Mesačná splátka ( vrátane úrokov) : 52,88 eura. Z uvedeného vyplýva, že už samotná
zmluva o úvere predpokladá uzavretie Dohody o poskytovaní služieb, keďže splátka úveru a odplata
podľa dohody sú zlúčené do jednej splátky. Takýto postup je jednoznačne zavádzajúci spotrebiteľa o
čom svedčí aj výpoveď žalobkyne, ktorá uviedla, že podpísala zmluvu o poskytovaní služieb, avšak nikto
ju neupozornil, že takúto zmluvu podpisuje, pritom od žalovaného žiadne služby nežiadala. Odplata v

zmysle uzavretej Dohody pritom nie je zanedbateľná, pretože predstavuje sumu 34,29 eura mesačne, čo
jeviacakopolovicasplátkyúveruaakouviedolsúdprvejinštancie,úvernavyšujeoďalšiusumu1234,44
eura. Žalovaný si teda vopred vymienil zaplatenie odplaty, a to za možnosť poskytnutia takých služieb,
ktoréžalobkyňanemuselavôbecvyužiť,resp.zaslužby,ktorépredlžníkaniesúnejakovýznamné(napr.
informácia o zostávajúcich záväzkoch, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby).

Ako už vyplynulo z dokazovania pred súdom prvej inštancie, žalovaný vôbec nezapočítal odplatu z
Dohody o poskytovaní služieb do nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, čo malo potom vplyv
aj na výšku RPMN, ktorá musela byť zákonite viac ako žalovaným uvedená výška RPMN úveru 26,48
%. Podľa názoru odvolacieho súdu uzatváranie obdobných zmlúv o doplnkových službách smeruje
k zavádzaniu spotrebiteľa o výške RPMN a nemožno ju považovať za nič iné ako nekalú obchodnú

praktiku. Poskytnutý úver potom odvolací súd tiež vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. aj z dôvodu, že v zmluve uvedená RPMN nie je uvedená správne.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za neopodstatnené, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V

odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§
396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že žalobkyni nárok na ich náhradu nepriznáva.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).