Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206299
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:1113206299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: I. T., G.: XX XXX XXX, ul. XX.
Y., XXX XX W. proti žalovanému: P.. G.. G. G., M. XXX, XXX XX Q. A. S. zást.: JUDr. Monika Ilčišinová,
advokátka, AK Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 1.859,70 eur s prísl., o odvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.3C52/2016-128zodňa04.04.2018takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. a IV..

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 829,85 eur,

ktorej sa domáhal žalobca na základe nezaplatenej faktúry za poskytnutie služby, a to vedenia účtu
cenných papierov a investičných služieb v zmysle Zákona č. 566/2001 Z.z. s poukazom na úspešne
vznesenú námietku premlčania.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu za vedenie účtu
majiteľa, ktorá bola splatná dňa 15.02.2010 vo výške 829,85 eur a s prihliadnutím na dátum podania
žaloby dňa 22.02.2013 dospel k záveru, že žaloba bola podaná po márnom uplynutí premlčacej doby v

trvaní troch rokov. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vykonáva evidenciu cenných papierov, čo je
porovnateľné s vedením bežného účtu v banke a ani v tomto prípade nejde o obchodnoprávny vzťah,
preto je nutné vzťah medzi stranami sporu posúdiť ako občianskoprávny vzťah, a preto aj premlčanie je
nutné posúdiť v zmysle ustanovení § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie sa nezaoberal nárokmi, o ktoré rozšíril žalobu žalobca v priebehu konania a
výrokom II. nepripustil zmenu návrhu.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP s poukazom na úspech
žalovaného v konaní.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané v zákonnej lehote odvolanie, a to s poukazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ Civilného sporového poriadku, pričom žalobca nesúhlasil s
aplikáciou občianskoprávnych lehôt premlčania s tým, že jedná sa o obchodnoprávny vzťah, nakoľko po

kupónovej privatizácií v roku 1991 a 1992 bolo potrebné evidovať vlastníctvo zaknihovaných cenných
papierov, a to v zmysle Zákona č. 6/1992 Zbierky o cenných papieroch. V tom čase boli zriadené účty
bezodplatne, no následne prijatím Zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
bolo stanovené, že účet majiteľa zriadený podľa dovtedajších predpisov sa považuje za evidenciu podľa§ 99 ods.3 Zákona o cenných papieroch, ktorú centrálny depozitár vedie za odplatu. Jednou z platených
činností žalobcu je teda vedenie účtu majiteľa, pričom za toto mu patrí odplata, a nakoľko tento právny
vzťah je explicitne obchodnoprávnym vzťahom, je nutné použiť pre účely premlčania § 340 Obchodného

zákonníka a premlčaciu dobu aplikovať v zmysle ustanovení § 387 Obchodného zákonníka a § 391
Obchodného zákonníka. S poukazom na tieto skutočnosti bola žaloba doručená v rámci štvorročnej
premlčacej doby na uplatnenie nároku na súde.

6. Z týchto dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatneného

nároku v celom rozsahu.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadril.

8.Odvolacísúdpopredloženívecivrátilvecsúduprvejinštancienapostuppodľa§225CSPspoukazom
na skutočnosť, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy 2.131,98 eur, o ktorej rozhodol súd

prvej inštancie platobným rozkazom v zmysle § 172 ods. 6 OSP účinného v čase vydania rozhodnutia,
pričom takto špecifikovaný nárok bol predmetom konania. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo,
že tento rozhodoval o žalobe len do sumy 829,85 eur, teda o nároku na zaplatenie odplaty za vedenie
účtu za rok 2008, preto odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na vydanie dopĺňacieho rozsudku,
ktorým by rozhodol o celom predmete konania.

9. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č.k. 3C 52/2016-162 zo dňa 19.06.2019 rozhodol o celom
predmete konania tak, že žalobu do výšky uplatnenej sumy 2.131,98 eur zamietol s poukazom na
premlčanie nároku žalobcu.

10. Dopĺňací rozsudok bol doručený žalobcovi ako aj žalovanému, a to žalobcovi dňa 20.06.2019 a
žalovanému 24.06.2019. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie nebolo podané odvolanie ani
jednou zo sporových strán. Z uvedeného dôvodu tak predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok
súdu prvej inštancie zo dňa 04.04.2018, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na zaplatenie
sumy 829,85 eur ako odplaty za vedenie účtu majiteľa cenného papieru za rok 2008.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. V danom prípade vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že predmetom nároku
žalobcubolnároknazaplatenieodplatyzavedenieúčtužalovanéhozarok2008.Jetedanutné,abybola
posúdená v konaní vznesená námietka premlčania, pričom odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie

súduprvejinštanciejevecnesprávneapredmetnýnárokžalobcunaodplatuzavedenieúčtuzarok2008
je premlčaný. Vychádzajúc z dátumu podanej žaloby, ktorá bola podaná dňa 22.02.2013 je nepochybné,
že predmetný nárok žalobcu bol podaný po márnom uplynutí premlčacej doby, a to v trvaní nielen troch
rokov, ale aj štvorročnej premlčacej doby, ak by sa jednalo o nárok podľa Obchodného zákonníka.V danom prípade však odvolací súd nevidí potrebu vyjadrovať sa k otázke ustálenia skutočnosti, či
nárok žalobcu je nutné posudzovať v zmysle predpisov občianskeho či obchodného práva, nakoľko je
nepochybné, že v danom prípade vzniká nárok žalobcu na odplatu za vedenie účtu priamo zo zákona,

kedy zákonodarca nestanovil lehotu splatnosti pre zaplatenie odplaty za vedenie účtu. Podľa názoru
odvolacieho súdu vznikol tento nárok žalobcovi uplynutím príslušného kalendárneho roka, to znamená
31.12.2008 a už 01.01.2019 sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa názoru odvolacieho súdu
nemožnoinýmspôsobomstanoviťzačiatokplynutiapremlčacejdobyneždňomnasledujúcimpouplynutí
doby, za ktorú si mohol uplatniť žalobca nárok na zaplatenie odplaty za vedenie účtu a 01.01.2019

začína plynúť všeobecná premlčacia doba pre uplatnenie jeho nároku. Bez ohľadu na to, či tento nárok
by bol uplatňovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, či ako záväzkovo-právny nárok,
bez ohľadu na to, či by sa jednalo o nárok podľa občianskeho alebo obchodného práva, najneskoršie by
tieto nároky mohli byť premlčané dňa 01.01.2013, teda uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Nakoľko
bola podaná žaloba na Okresnom súde Bratislava dňa 22.02.2013, nie je právne významné zaoberať
sa skutočnosťou, na základe ustanovení ktorého zákonníka je nutné posúdiť tento vzťah, pretože aj

„najpriaznivejšia“ premlčacia doba pre žalobcu, ktorá trvá štyri roky, uplynula.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za začiatok plynutia premlčacej doby dátum,
ktorý je uvedený na faktúre, nakoľko je nepochybné, že tieto faktúry vystavuje samotný žalobca, bolo
by v rozpore s dobrými mravmi či pravidlami poctivého obchodného styku, ak by bolo na vôli žalobcu

na základe vystavenej faktúry si stanoviť dátum splatnosti svojich záväzkov, čím by mohlo dôjsť k
neprimeranému predlžovaniu, odďaľovaniu začatia plynutia premlčacej doby a toto je nutné nepochybne
hodnotiť ako konanie, ktoré by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty. Dôležitou skutočnosťou
pre posúdenie tejto otázky je skutočnosť, že vzťah medzi stranami sporu vznikol nie na základe ich
zmluvného záväzku, ale na základe vôle zákonodarcu, ktorý v dôsledku meniacich sa spoločensko-

politickýchpomerovvovtedajšomČeskoslovenskuanáslednenaSlovenskubolnútenýupraviťajotázku
odplaty za vedenie účtu cenných papierov, a pokiaľ zákonodarca výslovne nehovorí o otázke doby
splatnosti, ale ponecháva zákon len v tom znení, že fond cenných papierov, teda žalobca má nárok na
odplatu za vedenie účtu cenných papierov, nemožno pri zachovaní zásady spravodlivosti a poctivosti
dospieť k inému záveru pri otázke začiatku plynutia premlčacej doby než tak, že táto začína plynúť

uplynutím obdobia, za ktoré uplatňuje žalobca nárok na odplatu.

16. Obiter dictum odvolací súd vo vzťahu k použitiu režimu občianskeho alebo obchodného zákonníka
pre vznesenú námietku premlčania poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2016,
sp. zn. II. ÚS 637/2015, podľa ktorého na aplikovanie obchodnoprávneho režimu je potrebné, aby

existoval záväzkový vzťah spĺňajúci podmienky § 261 alebo § 262 Obchodného zákonníka. Ak nedošlo
k porušeniu povinnosti uložených Obchodným zákonníkom, naplnenie predpokladov zodpovednosti
za škodu spôsobenú porušením povinnosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy
zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane zániku práva v
dôsledku vznesenia námietky premlčania. Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR nepochybne

vyplýva, že doposiaľ súdna prax nemá ustálenú odpoveď na otázku aplikácie obchodnoprávneho režimu
aj na premlčania nárokov, ako sú náhrada škody, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom
sa objavujú dva názory na premlčanie deliktuálnych nárokov, na režim ktorých sa vzťahuje Obchodný
zákonník, pričom Obchodný zákonník sa už vyslovene nezmieňuje o premlčaní práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie ohľadom tejto otázky je zákonné aj vzhľadom na špecifikum tohto prípadu, kedy dochádza
ku zákonom uloženému zmluvnému vzťahu obchodnej spoločnosti/I.r/ s fyzickými osobami, ktoré sú
spotrebiteľmi. Títo sa stali majiteľmi účtov cenných papierov / § 105 a násl z.č 566/2001 Z.z./ po
nadobudnutí akcií v štátom organizovanej a riadenej privatizácii pri privatizácii majetku štátu. Tento
záväzkovo právny vzťah nenaplňuje podmienky ust §§ 261 alebo 262 Obchodného zákonníka.

17. Odvolací súd má za to, že táto skutočnosť je významnou pri posudzovaní otázky premlčania, nakoľko
celkový dopad takéhoto rozhodnutia potenciálne môže ovplyvniť tiež postavenie fyzickej osoby, ktorá
sa dostala do takéhoto postavenia a jednoznačne je v pozícii slabšej strany. Aj s prihliadnutím na túto
skutočnosť je podľa názoru súdu spravodlivé, ak sa na režim zmluvného záväzku, v prípade neplnenia

povinnosti slabšej strany pri absencii výslovnej právnej úpravy / za túto nemožno považovať vzhľadom
na zásady teleologického výkladu ani ust §§ 105 ods.5 a 105a ods.6 z.č. 566/2001 Z.z./ bude aplikovať
režim Občianskeho zákonníka pokiaľ sa týka otázky premlčania práva na vydanie nárokov z takejtozmluvy. Je nutné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že premlčacia doba v danom prípade sa riadi
režimom Občianskeho zákonníka aj s prihliadnutím na jeho argumentáciu.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).