Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/99/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010139
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7619010139.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2020,
v trestnej veci obžalovaného M. K., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného M. K. proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 21.5.2019, sp. zn. 3T/25/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. K..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.5.2019, sp. zn. 3T/25/2019
bol obžalovaný M. K. (ďalej ako „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe že:

po tom, ako bol trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/63/2018-69 zo dňa
30.05.2018, právoplatným dňa 04.09.2018, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov, a následne ako bol výzvou Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/63/2018-85 zo dňa 14.09.2018 vyzvaný na nastúpenie do výkonu
trestu najneskoršie v priebehu dňa 28.09.2018 do Ústavu na výkon väzby Košice, ktorú prevzal dňa
18.09.2018 a po tom, ako mu uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/63/2018-90 zo
dňa 28.09.2018, právoplatným dňa 28.09.2018, bola zamietnutá jeho žiadosť o odklad výkonu trestu
odňatia slobody, nenastúpil bez vážneho dôvodu na výkon tohto trestu odňatia slobody napriek tomu, že
dňa 24.10.2018 prevzal ďalšiu výzvu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/63/2018-95 zo dňa
05.10.2018 na nastúpenia do výkonu trestu najneskoršie v priebehu dňa 15.10.2018 do Ústavu na výkon
väzby Košice a do výkonu trestu odňatia slobody musel byť dodaný príslušníkmi Oddelenia železničnej
polície PZ Spišská Nová Ves dňa 26.11.2018.

Za tento skutok okresný súd podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36
písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch)
mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti výroku o treste vyslovenom v napadnutom rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré doručil
okresnému súdu osobne dňa 3.6.2019. Z obsahu tohto odvolania vyplýva, že obžalovaný žiada, aby
mu bol nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov zmenený na trest odňatia slobody v
trvaní 3 mesiacov podmienečne, čo odôvodňuje tým, že na súdnom konaní priznal svoju vinu a úprimne
oľutoval skutok, ktorého sa dopustil a to aj napriek tomu, že sa marenia výkonu úradného rozhodnutia
nedopustil úmyselne, o čom existujú dôkazy v súdnom spise. V zmysle trestného práva a Trestného
zákona je priznanie poľahčujúcou okolnosťou, čo podľa jeho názoru súd nevzal do úvahy. Napokon
argumentoval aj tým, že sa nedopustil tak závažného trestného činu, aby musel byť tak prísne trestaný.

Pripustil, že sa dopustil krádeže, ale v jednom prípade išlo o krádež dvoch keksíkov a v druhom prípade
odcudzil len jednu fľašu alkoholu, pričom vie, že to nemal robiť, avšak je presvedčený, že výška jeho
trestu nie je adekvátna miere jeho previnenia. Na základe týchto dôvodov žiadal súd, aby mu bol trest
odňatia slobody znížený len na podmienečný výkon.

Dňa 6.12.2019 obhajca obžalovaného doručil okresnému súdu doplnenie dôvodov odvolania, v ktorom
uviedol, že obžalovaný nemal úmysel vyhýbať sa výkonu uloženého trestu a okolnosti nenastúpenia
trestu vysvetlil v prípravnom konaní. Napokon po poučení sa rozhodol urobiť vyhlásenie o svojej vine s
tým, že je vinný zo žalovaného skutku, odpovedal na položené otázky, avšak si neuvedomil v súvislosti
s trestom, že mu bude uložený nepodmienečný trest. Uložený trest považuje za neprimeraný vzhľadom
na okolnosti spáchania skutku a na poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný očakával, že uložený trest bude
podmienečný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou alebo iný alternatívny trest. Preto žiadal,
aby krajský súd vzal do úvahy ním uvádzané dôvody a poľahčujúce okolnosti, a aby sám rozhodol tak, že
zruší napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uloží mu prísny podmienečný trest alebo iný alternatívny
trest, ktorý ponecháva na úvahu krajského súdu.

Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodol v tejto trestnej veci napadnutým rozsudkom na základe prejednania veci na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.5.2019. Na tomto hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil
vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. Toto vyhlásenie okresný súd na základe
súhlasného prejavu procesných strán podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal a súčasne rozhodol, že
dokazovanie k priznanému skutku vykonávať nebude a vykoná dokazovanie len vo vzťahu k rozhodnutiu
o treste. Následne okresný súd v rámci vykonaného dokazovania podľa § 269 Tr. por. prečítal odpis z
registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný má jedenásť záznamov, ktoré svedčia
o jeho predchádzajúcich odsúdeniach za rôznu trestnú činnosť, pričom naposledy bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/63/2018 zo dňa 30.05.2018, právoplatným dňa
04.09.2018, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona.
Bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalej súd prečítal aj lustráciu priestupkov obžalovaného,
charakteristiku z ÚVV a ÚVTOS Košice, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný bol dodaný do výkonu
trestu dňa 26.11.2018, pričom jeho správanie bolo doposiaľ hodnotené ako bezproblémové, pracovne
zaradený nebol z dôvodu, že je invalidný dôchodca a nebol ani disciplinárne odmenený, či disciplinárne
potrestaný.

Zo správy Mestského úradu v A. G. Z. vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený, otec dvoch detí, aktuálne
miesto pobytu nie je známe. Správanie obžalovaného nebolo riešené Mestským úradom v A. G. Z..

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/63/2018 súd zistil, že trestným rozkazom zo
dňa 30.05.2018, právoplatným dňa 04.09.2018 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 3
(troch) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd z okolnosti prípadu a osoby páchateľa nemal za preukázané, že došlo k splneniu podmienok na
uplatnenie § 39 Tr. zákona pre mimoriadne zníženie trestu.

Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, čo okresný súd
správne vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Obžalovaný bol už za
trestný čin odsúdený, čo na druhej strane okresný súd posúdil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m) Tr. zákona. Na základe uvedeného bol konštatovaný vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že na obžalovaného je možné
pôsobiť už len trestom spojeným s obmedzením jeho osobnej slobody, keďže ide o recidivistu, a teda
vzhľadom na osobu obžalovaného by už iný druh trestu u neho nesplnil účel sledovaný Trestným
zákonom.

Súd mal za to, že s prihliadnutím aj na následok trestnej činnosti a osobné pomery obžalovaného, je
primeraným trestom trest odňatia slobody ukladaný na dolnej hranici trestnej sadzby.
Na výkon trestu odňatia slobody súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil obžalovaného do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin.

Pri rozhodovaní o vine obžalovaného okresný súd vychádzal zo zákonne prijatého vyhlásenia
obžalovaného o jeho vine. Z uvedeného dôvodu sa odvolacie námietky obžalovaného, smerujúce proti
výroku o jeho vine, javia ako neopodstatnené, pretože v dôsledku prijatého vyhlásenia obžalovaného
v zmysle § 257 Tr. por., citovaný zákon neumožňuje napadnúť takýto výrok o vine založený na
spomínanom vyhlásení obžalovaného o jeho vine odvolaním, o čom bol obžalovaný aj poučený, ako to
vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.5.2019 na č. l. 121.

Pokiaľ ide o výhrady, ktoré obžalovaný formuloval vo vzťahu k uloženému trestu, krajský súd preskúmal
výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj postup, ktorý predchádzal tomuto uloženému trestu a
zistil, že okresný rozhodol o uloženom treste na základe zákonne vykonaného dokazovania, v rámci
ktorého vykonal všetky potrebné dôkazy a zistil všetky podstatné skutkové okolnosti týkajúce sa osoby
obžalovaného a jeho pomerov, tieto správne vyhodnotil a pri určovaní druhu a výmery trestu sa dôsledne
spravoval ustanoveniami Trestného zákona a zásadami pre ukladanie trestov. Teda s úvahami, ktorými
sa prvostupňový súd spravoval pri určení druhu a výmery trestu sa krajský súd v plnej miere stotožňuje.
Správne ustálil okresný súd tak poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti a pri svojom rozhodovaní
zohľadnil aj všetky ďalšie právne relevantné skutočnosti v dôsledku čoho vlastne dôsledne aplikoval
§ 34 ods. 4 Tr. zák.

V konkrétnostiach je potrebné uviesť, že v osobe obžalovaného ide o recidivistu, ktorý už bol
postihnutý aj nepodmienečným trestom odňatia slobody, teda mu bolo veľmi dobre známe, že po
zamietnutí žiadosti o odklad výkonu trestu je povinný promptne reagovať na ďalšiu výzvu na nastúpenie
trestu, pričom práve predchádzajúca kriminálna minulosť odôvodňuje ukladanie prísnejšieho postihu u
obžalovaného, než to je u menej kriminálne poznačených osôb. Práve uvedené odôvodňuje správnu
úvahu prvostupňového súdu o potrebe ukladania jedine nepodmienečného trestu. Obžalovaným
navrhované uloženie podmienečného trestu odňatia slobody by bolo v rozpore s účelom trestu práve
s dôrazom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život. Ako absolútne neopodstatnenú odvolaciu
námietku hodnotí krajský súd tvrdenie obžalovaného, že jeho priznanie a úprimná ľútosť neboli
zohľadnené pri ukladaní trestu. Z napadaného výroku o treste, ako aj z odôvodnenia daného rozhodnutia
je zrejmé, že okresný súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák.,
a táto okolnosť mala reálny vplyv na určenie výmery trestu obžalovaného, pričom okresný súd veľmi
správne prihliadal aj na iné právne relevantné skutočnosti, ktoré sa v konečnom dôsledku spolupodieľali
na určení druhu a výmery trestu obžalovanému po pri priznaniu obžalovaného. Uložený trest krajský
súd považuje za primeraný aj z pohľadu samotnej závažnosti skutku, ku ktorému sa obžalovaný priznal.
Z tohto pohľadu nie je možné pri posudzovaní závažnosti daného skutku prihliadať na nejakú krádež
dvoch keksíkov a fľaše alkoholu, ktorú obžalovaný uvádzal vo svojom odvolaní, pretože predmetom
trestného stíhania v tomto trestnom konaní je skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Na základe uvedeného odvolací súd považuje trest uložený okresným súdom za zákonný, primeraný a
spravodlivý. Okresný súd uložený trest riadne, vecne a dostatočne odôvodnil skutočnosťami zistenými
na základe zákonne vykonaného dokazovania, a s touto právnou argumentáciou okresného súdu sa
krajský súd v plnej miere stotožňuje.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 29, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.