Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10Csp/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819203731
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3819203731.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. C., V. XXX/X, zast.
Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o. so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29,
IČO: 50120000, o zaplatenie sumy 1.120,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 390,84 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
30.1.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j eo zaplatenie sumy 729,51 eur s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 30.1.2017 do zaplatenia.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť

mu žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.120,35 eur s
príslušenstvom na základe zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 5530505535 zo dňa 25.3.2014
uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s so sídlom v Kežmarku, ktorá
predstavovala nesplatený úver. V priebehu konania vzal podanú žalobu čiastočne späť o zaplatenie

sumy 729,51 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 30.1.2017 do zaplatenia z dôvodu, že akceptoval
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a voči žalovanému uplatnil na zaplatenie výlučne
rozdiel medzi poskytnutým úverom v sume 1.500,- eur a splateným úverom v sume 1.109,16 eur. Na
trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok v sume 67,- eur a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úveru označil za absolútne neplatný právny úkon. Poukázal na
to, že v zmluve bol uvedený údaj o schválenej výške úveru v sume 1.500,- eur, ale celková suma, ktorú

bol povinný zaplatiť predstavovala sumu 2.395,20 eur. V zmluve nebola podľa jeho názoru v súlade so
Zákona o spotrebiteľských úveroch správne uvedená končená splatnosť úveru. Súčasťou zmluvných
dojednaní medzi žalobcom a žalovaným bolo podľa žalobcu aj prihlásenie žalovaného k poistnému,
z dôvodu ktorého potom aj RPMN v zmluve mala byť vyššia, ako je reálne uvedená. K prihláseniu
žalovaného k poisteniu však nedošlo, ale napriek tomu si žalobca do mesačnej splátky zarátal aj sumu
predstavujúcu poistné. Tvrdil, že v úverovej zmluve je neurčito uvedený údaj o výške úveru, keď v

skutočnosti bol poskytnutý úver v sume 1.500,- eur, ale v zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú
mal žalovaný zaplatiť v sume 2.395,20 eur, čo nezodpovedalo skutočnosti. Suma 2.395,20 eur bola
navyše rozdielna od súčinu splátok (60 x 41,08 eur), ktorý predstavoval sumu 2.464,80 eur. Išlo ozavádzajúci údaj o sume pôžičky, ktorý mal zrejme vyjadrovať celkové náklady spojené s úverom a o
vnútorný rozpor konajúcej osoby, teda veriteľa, pričom uvedené spôsobilo neplatnosť právneho úkonu
v jeho podstatnej obsahovej náležitosti, a to v uvedení sumy úveru, na základe čoho úverovú zmluvu

nepovažoval za uzavretú zrozumiteľne a určito. Tvrdil, že úverová zmluva neobsahuje náležitosť podľa
§ 9 ods. 2, písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti, náležitosť podľa § 9 ods. 2, písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia, náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
RPMN uvedená v zmluve nezodpovedala (v neprospech spotrebiteľa) zákonným náležitostiam zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, nezodpovedala skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku
úveru, poplatok, počet a výšku splátok, t. j. celkové náklady spojené s úverom. V zmluve uvedená RPMN
žalovaného uviedla do omylu a vyvolala u neho domnienku výhodnosti úveru, čím narušila ekonomické

správanie spotrebiteľa. Poukázal na to, že na výpočet RPMN sa použijú celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom a vychádzajúc z údajov, že výška mesačnej splátky bola 41,08, eur, počet splátok 60
a výška úveru 1.500,- eur výsledná RPMN podľa výpočtu žalovaného predstavovala 23,86 %. Ročná
percentuálna miera nákladov v úverovej zmluve predstavovala 22,2 %, čo nižšia hodnota ako žalovaným
vypočítaná RPMN, čo bolo v jeho neprospech. Tvrdil, že v úverovej zmluve je nesprávne vypočítaná

celková čiastka podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorú bol povinný zaplatiť.
Pri vynásobení výšky a počtu splátok 41,08 eur x 60 mesiacov mal zaplatiť celkovú čiastku 2.464,80 eur,
hoci v úverovej zmluve je uvedená celková čiastka úveru v sume 2.395,20 eur.

3. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v úverovej zmluve nebolo v bode IV. v súvislosti s prihláškou k

poisteniu schopnosti splácať úver zaškrtnuté žiadne z políčok, na základe ktorých by dal žalovaný súhlas
na uzavretie poistenia. Z prehľadu úhrad a splátok žalovaného však vyplýva, že žalovaný pravidelne
splácal mesačnú splátku v sume 41,08 eur (t.j. splátka 39,92 eur + 1,16 eur mesačná výška poistného).
Žalovaný platil mesačnú splátku v sume 41,08 eur, aj keď neuzavrel popri zmluve o úvere poistenie.
Tvrdil, že žalobca jednostranne nanútil žalovanému poistenie, ktoré by si sám nebol zvolil a ani by s ním

nesúhlasil a nechal žalovaného platiť poistné, k čomu žalovaný nikdy nedal súhlas.

4. Na základe vyššie uvedených skutočností zastával názor, že spotrebiteľský úver poskytnutý
žalovanému na základe zmluvy zo dňa 25.3.2019 je potrebné posúdiť podľa § 11 ods. 1 písm. a),
b) Zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročný a bez poplatkov. Súčasne žiadal, aby žalobca

preukázal, že faktická výška pôžičky bola 1.500,- eur, ktorá bola poskytnutá žalovanému, pretože
žalovaný si nespomínal, či mu bol úver poskytnutý v uvedenej výške. Žalovaný si nebol vedomý toho, že
došlo k platnému zosplatneniu úveru ako tvrdil žalobca. Uviedol, že oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017 žalovanému nebolo doručené.

5. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa do omeškania dostal prvýkrát so splátkou splatnou
dňa 20.09.2016, pričom na porušenie platobnej disciplíny bol predchádzajúcim veriteľom upozornený
vo forme predžalobnej upomienky zo dňa 26.11.2016, ktorú prevzal dňa 12.12.2016. Následne po
nesplnení si platobných povinnosti zo strany žalovaného právny predchodca pohľadávku zosplatnil
dňa 19.01.2017, pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dňom 19.01.2020. Nakoľko žalobca

podal žalobu na súd pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný. Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti dlhu zo dňa 24.01.2017 bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred
zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný
upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok.

6. Strany sporu a ich právni zástupcovia sa na pojednávanie neustanovili. Neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnili a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci
konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 25.3.2014,

splátkového kalendára žalovaného z čl. 11,12 spisu, predžalobnej upomienky zo dňa 26.11.2016,
fotokópie doručenky od žalovaného zo dňa 12.12.2016, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru zo dňa 24.1.2017, odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 18.10.2019, písomného vyjadrenia
žalobcu vo veci zo dňa 6.12.2019, písomného vyjadrenie žalobcu vo veci zo dňa 7.5.2020, rámcovejzmluvyopostúpenípohľadávokzodňa30.11.2017,poštovéhopodaciehohárku,oznámeniaopostúpení
pohľadávky zo dňa 25.2.2020, čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 7.5.2020, ostatných listinných
dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 25.3.2014spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s so sídlom v Kežmarku a žalovaný uzavreli
zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver
v sume 1.500,- eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 41,08 eur mesačne vrátane
poistného dojednaného v sume 1,16 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka

bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na
mesiac marec 2019. Zmluvný úrok predstavoval 22,20% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala 22,20% a priemerná hodnota RPMN 46,30%. Celkom bol žalovaný povinný veriteľovi
zaplatiťsumu2.395,20eur,zktorejjehocelkovénákladypredstavovalisumu895,20eur.Dňa26.11.2016
veriteľ upozornil žalovaného, že ak do 5.1.2017 nezaplatí splátku splatnú v mesiaci september 2016,
úver zosplatní. Upozornenie veriteľa na zosplatnenie úveru prevzala v mieste bydliska žalovaného jeho

manželka dňa 12.12.2016. Dňa 24.1.2017 veriteľ vyzval žalovaného na predčasné splatenie zostatku
úveru a súčasne mu oznámil, že ku dňu 24.1.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu riadneho
nesplácaniaúveru.Zostatokúveruspríslušenstvompredstavovalsumu1.120,91eur.Nasplatenieúveru
žalovaný poukázal celkom sumu 1.109,16 eur, čo vyplýva z jeho splátkového kalendára založeného v
spise na čl. 11, 12.

9. Dňa 30.11.2017 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s so sídlom v Kežmarku, VÚB,
a.s. a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky, čo bolo žalovanému oznámené dňa 25.2.2020.

10. Na právny vzťah účastníkov zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 25.3.2014 sa vzťahujú

príslušné ustanovenia Zákona č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, v platnom znení.

11. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa (§ 1 ods. 1).

12. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§1 ods. 2).

13. Podľa § 2 písm. d/, g/, h/, i/, j/, l/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných

prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/, k/ citovaného zákona v znení platnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskehozákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru; celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y);
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 25.3.2014 spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s so sídlom v Kežmarku a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 1.500,- eur, ktorý sa zaviazal
splácať v mesačných splátkach po 41,08 eur mesačne vrátane poistného dojednaného v sume 1,16

eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po
uzatvorení zmluvy. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na mesiac marec 2019. Zmluvný úrok
predstavoval 22,20% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 22,20% a priemerná
hodnota RPMN 46,30%. Celkom bol žalovaný povinný veriteľovi zaplatiť sumu 2.395,20 eur, z ktorej
jeho celkové náklady predstavovali sumu 895,20 eur. Dňa 26.11.2016 veriteľ upozornil žalovaného,

že ak do 5.1.2017 nezaplatí splátku splatnú v mesiaci september 2016, úver zosplatní. Upozornenie
veriteľa na zosplatnenie úveru prevzala v mieste bydliska žalovaného jeho manželka dňa 12.12.2016.
Dňa 24.1.2017 veriteľ vyzval žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru a súčasne mu oznámil,
že ku dňu 24.1.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu riadneho nesplácania úveru. Zostatok
úveru s príslušenstvom predstavoval sumu 1.120,91 eur. Na splatenie úveru žalovaný poukázal celkom

sumu 1.109,16 eur, čo vyplýva z jeho splátkového kalendára založeného v spise na čl. 11, 12.

19. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa
25.3.2014 je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná pre absenciu náležitostí prejavu vôle,
t.j. určitosti a zrozumiteľnosti. Určitosť sa týka určenia účastníkov právneho úkonu, podstatných zložiek

obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa týka. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle
po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačný a tým aj neurčitý je jeho vecný obsah, ktorý
nemožno odstrániť ani výkladom podľa § 35 Občianskeho zákonníka. Právny úkon je nezrozumiteľný,
ak je jeho obsah vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladových pravidiel uvedených v § 35 ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka nemožno zistiť, čo ním chcel konajúci vyjadriť. Z obsahu úverovej zmluvy

je zrejmé, aké plnenie bolo jej predmetom a za akých konkrétnych podmienok bol žalovaný povinný
úver splácať. Dôkazom toho, že žalovaný obsahu úverovej zmluvy porozumel, t.j. že jej obsah bol pre
neho určitý a zrozumiteľný je to, že úver začal splácať vo výške mesačnej splátky uvedenej v zmluve a
v deň jej splatnosti. Nedostatky v obsahu úverovej zmluvy vytýkané žalovaným a týkajúce sa absencie
náležitosti úverovej zmluvy, resp. ďalších nedostatkov vo vzťahu k poisteniu úveru, je potrebné posúdiť

vo vzťahu k ust. § 11 ods. 1 písm. b/, d/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v platnom znení. V prípade, že zmluva o poskytnutí najľahšej
pôžičky zo dňa 25.3.2014 neobsahovala náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2
citovaného zákona, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Žalobca v čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 7.5.2020 uznal bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru, na základe čoho uplatnil voči žalovanému na zaplatenie len rozdiel medzi
poskytnutým a splateným úverom v sume 390,84 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca voči žalovanému
uplatnil na zaplatenie výlučne hodnotu čistého nesplateného úveru v sume 390,84 eur bez akéhokoľveknavýšenia o ďalšie náklady podľa § 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v platnom znení, t.j. akceptoval jeho bezúročnosť a
bezpoplatkovosť, sa súd dôvodnosťou uplatnených námietok žalovaného o absencii náležitostí úverovej

zmluvy nezaoberal, nakoľko dôsledkom absencie obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, čo v prejednávanej veci bolo žalobcom akceptované. Na
základe uvedeného je potom žalovaný povinný v súlade s cit. ust. § 2 písm. d/ Zákona č 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v platnom znení zaplatiť
žalobcovi zostatok nesplateného úveru v sume 390,84 eur.

21.Omeškaniežalovanéhoboloposúdenépodľa§517ods.1,2Občianskehozákonníkaspoukazomna
to, že právny vzťah založený medzi veriteľom a žalovaným zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné
považovať za občianskoprávny vzťah, kedy sa omeškanie dlžníka spravuje príslušnými ustanoveniami
tohto zákona. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom
znení. Počiatok omeškania žalovaného žalobca určil od 30.1.2017, t.j. od 6. dňa od vyhotovenia

oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.1.2017, ktoré bolo žalovanému doručované
obyčajnou poštou do miesta jeho bydliska s tým, že v súlade s článkom 15.2 zmluvných podmienok,
ktoré sú obsahovou súčasťou úverovej zmluvy, za deň doručenia poštovej zásielky žalovanému
žalobca považoval 5. deň, keď bola písomnosť podľa údajov veriteľa daná na poštovú prepravu.
Súd nemal dôvodné pochybnosti o doručení oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo

dňa 24.1.2017 do dispozičnej sféry žalovaného, nakoľko na totožnej adrese manželka žalovaného
prevzala doporučenú zásielku adresovanú žalovanému, obsahom ktorej bola predžalobná výzva zo dňa
26.11.2016 s upozornením na zosplatnenie úveru. Napokon na totožnej adrese žalovaný preberal aj
súdne písomnosti, ktoré mu boli doručované v priebehu tohto súdneho konania. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 5% ročný úrok z omeškania z nesplateného úveru až do jeho zaplatenia v plnej výške.

22. V časti, v ktorej žalobca vzal podanú žalobu čiastočne späť, súd konanie podľa § 145 ods. 2 CSP
zastavil.

23. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

Žalobca bol vo veci úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, 100%.
Neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.