Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 12C/299/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408216881
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1408216881.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: VSD, s.r.o.,

so sídlom Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 46 814 560, zastúpený BG Partners, s.r.o., advokátska
kancelária, Zámocká 36, Bratislava, IČO: 47 249 561, proti žalovanej: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XX, O., štátny občan SR, zastúpená LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO:
47253495, o zaplatenie 1.432,72 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 106,68 eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy
106,68 eur od 21.03.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Karloveská realizačná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Matejkova 20, Bratislava, IČO:
35 696 583 sa žalobou zo dňa 10.12.2008 domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 43.162,-Sk
titulom nedoplatkov na platbách a nedoplatkov z vyúčtovaní za byt č. XX na X. poschodí Q. č. XX v O..

2. Podaním zo dňa 11.10.2011 žalobca špecifikoval uplatnený nárok. Uviedol, že pohľadávka žalobcu

pozostáva z nedoplatku z vyúčtovania za rok 2006 v sume 465,15 eur, z nedoplatku z vyúčtovania za rok
2007 v sume 283,97 eur a z neuhradených zálohových platieb za obdobie od 01.01.2008 do 31.10. 2008.

3. Platobným rozkazom zo dňa 30.12.2008, č.k. 25 Ro/436/2008-17 súd žalobe vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor. Uviedla, že ako vlastník bytu si plní povinnosti
a predpísané zálohové platby riadne uhrádza. Podľa priloženej sumárnej analýzy platieb za obdobie od

30.11.2006 do 31.10.2008 neboli uhradené 4 zálohové platby z 23 predpísaných, čo predstavuje dlh v
sume 20.189,-Sk, preto nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 43.162,-Sk. Naopak, žalovaný
je ten, kto si neplní svoje povinnosti, ktoré opakovane reklamovala.

5. Žalobca podaním zo dňa 10.08.2009 uviedol, že žalovaná opomína skutočnosť, že v žalovanej sume
sú zahrnuté výsledky vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním jej bytu za rok 2006 - nedoplatok
14.013,-Sk a za rok 2007 - nedoplatok 8.555,-Sk. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nedoplatok za

obdobie od 30.11.2006 do 31.10.2008.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o výkone správy, čiastočným
výpisom z LV č. XXXX, Zmluvou o výkone správy zo dňa 10.12.2004, sumárnou analýzou platiebza obdobie od 30.11.2006 do 31.10.2008, zápisnicou zo schôdze vlastníkov zo dňa 01.03.2006 a zo
dňa 26.04.2005, listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 30.10.2007, protokolmi o odpočítaní
meračov tepla, čiastočnými vyúčtovaniami za rok 2006 a 2007, odborným vyjadrením znalca G. zo dňa

31.05.2017, znaleckým posudkom č. 2/2018 znalca H. zo dňa 30.04.2018, odborným vyjadrením znalca
G.o dňa 18.06.2018, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom strán sporu, svedkyne Q. a zistil tento
skutkový stav:

7. Žalovaná je vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na Q.,

zapísaného na LV č. XXXX, ktorého správu aktuálne vykonáva žalobca. Žalobca uviedol, že žalovaná
bolapovinnánazabezpečenieprevádzky,údržby,oprávasprávysumupoukazovaťmesačnépreddavky
do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ďalej bola povinná mesačne platiť správcovi paušálny
poplatok za výkon správy, ďalej náklady spojené so spracovaním vyúčtovania a súčasne poukazovať
mesačne na účet preddavok na úhradu plnení spojených s užívaním bytu. Za obdobie od 10.01.2007
bola povinná platiť mesačne sumu 4.946,-Sk a za obdobie od 10.12.2007 sumu 5.291,-Sk. Žalovaná

podľa tvrdenia žalobcu nepoukazovala uvedené platby v predpísaných výškach a termínoch a ku dňu
30.10.2008 jej vznikol dlh v sume 43.162,-Sk.

8. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná nereklamovala vyúčtovania za rok 2006 ani 2007.
Reklamovala až vyúčtovanie za rok 2008, ktoré nie je predmetom tohto konania. Upriamoval pozornosť

tiež na skutočnosť, že vo vyúčtovaní za rok 2006 nedoplatok žalovanej predstavuje sumu 14.012,93,-
Sk, z nej nedoplatok z ústredného kúrenia je 3.787,-Sk. Vo vyúčtovaní za rok 2007 nedoplatok žalovanej
je 8.555,-Sk a z nej nedoplatok z ústredného kúrenia je 5.926,-Sk.

9. Žalovaná vypovedala, že nárok žalobcu neuznáva. V žalovanom období nespotrebovala teplo, ktoré

jej bolo účtované. Napriek opakovaným reklamáciam ústnou formou jej neboli radiátory opravené, tieto
nekúrili, v byte mala zimu. Merač meria prietok a nie teplotu. Nemôže predsa platiť za teplo, ktoré
nespotrebovala. Býva na najvyššom poschodí v dome. Všetci traja vlastníci bytov na tom podlaží
sa striedali, radiátory odvzdušňovali, aby mali aspoň trochu tepla. Naviac, susedia, ktorí bývajú na
nižších podlažiach a ktorým sa riadne kúrilo, mali vo vyúčtovanie tepla cca o polovicu nižšiu ako ona.

Pracovník, ktorý robil odpočet tepla, k nej do bytu ani neprišiel. Je faktom, že odkedy im teplo dodáva
nová spoločnosť, i v ich bytoch na najvyššom podlaží sa asi zázrakom začalo kúriť. Písomne podala
reklamáciu proti vyúčtovaniu. Osobitne radiátory nereklamovala. Na radiátoroch má merače tepla od
roku 2006. Žalovaná ďalej uviedla, že je faktom, že vyúčtovania za rok 2006 až 2009 riešila prevažne
ústnouformou,tedanajmätelefonickyiosobnenahlasovanímporuchy.Potom,akokompetentnáposlala

do jej bytu technika, tento radiátory v jej byte odvzdušnil s efektom na cca 1-2 dni a potom problém
pretrvával znovu. Osobne navštívila i p. Z., ten jej povedal, že problém je v nevyregulovanej vykurovacej
sústave, a aby sa z bytu odsťahovala. Riešením KRS bolo, že jej zvýšili zálohové platby na 230 eur
mesačne, čo bolo strašne veľa, v porovnaní s inými bytmi cca o 100 eur mesačne viac. Vlastníci domu
chceli pomerové merače, nesúhlasili však s vyregulovaním domu, pretože je to drahé. Firmy mali záujem

namontovať pomerové merače len za predpokladu vyregulovania sústavy.

10. Svedkyňa Q. vypovedala, že je susedou žalovanej, býva tiež na X. poschodí v dome na Q.. V rokoch
2006, 2007 a 2008 mali problémy s radiátormi, museli s nimi stále narábať, ich odvzdušňovať. Bolo im
účtované teplo, ktoré nespotrebovali. Merače boli namontované v hornej časti radiátorov, ktoré ako tak

kúrili, preto čísla nabiehali, ale spodná časť radiátorov bola studená. Sústavne so žalovanou pobehovali
za zodpovednými a snažili sa situáciu riešiť. V bytoch sa im nekúrilo, aj keď vonku bolo napr. -10 st. C.,
naviac, majú obidve krajné byty, teda ani v tomto smere neboli nijako chránené.

11. Svedkyňa G. uviedla, že z dokladov, ktoré jej dala k dispozícii žalovaná zistila, že pokiaľ ide

o vyúčtovanie nákladov za ústredné kúrenie, je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že pokiaľ nie
je vyregulovaná sústava domu, nemali by byť namontované merače tepla a nemôže byť správne
vyúčtovaná skutočná spotreba tepla. Vysvetlila, že pod vyregulovaním sústavy sa rozumie akési nosné
médium, ktoré má na začiatku určité vstupné hodnoty a jedine až potom, ako je sústava vyregulovaná
sa môžu inštalovať pomerové merače tepla a až tak sa môže zistiť reálna spotreba tepla, ktoré bolo

dodané do domu. Zavzdušnenie radiátorov v byte žalovanej je následok práve toho, že sústava domu
nebola vyregulovaná.12. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov objektu Q. so dňa 01.03.2006 súd zistil, že nebolo
zabezpečené meranie tepla pre jednotlivé byty, nakoľko správca nedokázal zabezpečiť dodávateľa,
ktorý by bol ochotný zrealizovať toto dielo bez predchádzajúceho vyregulovania a termostatizácie ÚK

v objekte.

13.Zlistužalobcuzodňa31.10.2007adresovanomžalovanej súdzistil,žežalobcažalovanejoznamuje,
že systém kúrenia v dome treba na základe ňou popisovaných problémov a tiež ohliadky, ktorú vykonala
správkyňa jednoznačne vyregulovať a tiež zabezpečiť termostatizáciu, o čom sa bude rokovať na

najbližšej schôdzi vlastníkov 6.11.2007.

14. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovanou za rok 2006 súd zistil, že žalovanej
bol vyúčtovaný nedoplatok v sume 14.012,93,-Sk.

15. Z vyúčtovania za rok 2007 súd zistil, že žalovanej bol vyúčtovaný nedoplatok v sume 8.555,-Sk.

16. Z vyúčtovania za rok 2008 súd zistil, že náklady na ústredné kúrenie v byte žalovanej boli 555,99 eur.

17. Z vyúčtovania susedy žalovanej pani Q. za rok 2010 súd zistil, že náklady na ústredné kúrenie v
jej byte boli 955,08 eur.

18. Uznesením zo dňa 16.09.2013, č.k. 12C/299/2009-101 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.
Vykonaním úkonov znaleckej činnosti poveril znalca IK.. Úlohou znalca bolo vyjadriť sa k otázke,
či vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu žalovanej za rok 2006,2007 a 2008 je v súlade s
nameranými hodnotami na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov nainštalovaných v byte

žalovanej.

19. Uznesením zo dňa 10.02.2014, č.k. 12C/299/2009-126 súd pripustil, aby do konania na miesto
žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť VSD, s.r.o., so sídlom Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 46 814 560.

20. Na základe odvolania žalovanej proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania, súd
uznesením zo dňa 28.03.2014 nariadil znalecké dokazovanie. Vykonaním úkonov znaleckej činnosti
poveril znalca IK.. Úlohou znalca bolo vyjadriť sa k otázke, či vyúčtovanie služieb spojených s užívaním
bytu žalovanej za rok 2006,2007 a 2008 je v súlade s nameranými hodnotami na pomerových
rozdeľovačoch vykurovacích nákladov nainštalovaných v byte žalovanej. Ďalej zodpovedanie otázok,

aká bola priemerná spotreba tepla v byte obdobného charakteru, konštrukcie a podlahovej plochy ako
je byt žalovanej v rokoch 2006, 2007 a 2008, ako aj zodpovedanie otázky, či bolo množstvo dodaného
tepla, resp. v prípade pomerného rozdelenia vypočítaného tepla do bytu žalovanej za rok 2006, 2007 a
2008 adekvátne rozlohe bytu žalovanej porovnateľné s inými bytmi obdobného charakteru, technickej
konštrukcie a podlahovej plochy v danom období.

21. Dňa 14.07.2014 znalec vrátil spis súdu s uvedením, že znalecký posudok nebol vypracovaný
z dôvodu, že nebolo možné vykonať znaleckú ohliadku a konzultáciu, ktorú 2x zmarila žalovaná,
informácie boli súdu zasielané e-mailovou poštou.

22. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 11.11.2014 uviedla, že znaleckého dokazovania sa nemohla
zúčastniť z vážnych osobných dôvodov, žiadala spis vrátiť znalcovi na znalecké dokazovanie.

23. Dňa 25.11.2016 znalec H. súdu oznámil, že pre vypracovanie znaleckého posudku mu neboli
spoločnosťou Ista, s.r.o. predložené ním požadované a relevantné listiny, bez ktorých nie je možné

seriózne zodpovedať otázky položené mu súdom a dokončiť znalecký posudok pre chýbajúce podklady.

24. Úpravou zo dňa 23.01.2017 súd požiadal znalca o vrátenie spisu aj bez vypracovaného znaleckého
posudku.

25. Dňa 30.05.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu v ktorom žiadal žalobe vyhovieť, keď
žalovaná nepreukázala svoju obranu. Poukazovala na zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa
26.04.2005, kde bolo prijaté uznesenie, ktorým bol schválený návrh, že majú záujem o meranie
spotreby tepla v jednotlivých bytoch prostredníctvom pomerných rozdeľovačov vykurovacích nákladovbez predchádzajúcej regulácie systému ústredného kúrenia a zaviazali správcu, aby zabezpečil vo veci
výberovékonanie.Ďalejpoukazovalnazápisnicuschôdzevlastníkovzodňa01.03.2006,kdesauvádza,
že realizácia odsúhlaseného zabezpečenia merania tepla pre jednotlivé byty nebola zrealizovaná,

nakoľko žiadny dodávateľ nebol ochotný dielo zrealizovať bez predchádzajúceho vyregulovania a
termostatizácie ústredného kúrenia v objekte. Žalobca uviedol, že napriek tomu, vyúčtovanie spotreby
tepla bolo spracované v súlade s príslušnými predpismi (§7 vyhlášky č. 630/2005 Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví). Ak žalovaná nesúhlasila s vyúčtovaním tepla, mala vyúčtovanie reklamovať, čo
neurobila.

26. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 31.05.2017 uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť. Žalobca
doposiaľ nepredložil doklad o tom, že predmetný bytový objekt je v súlade s platnou vyhláškou
hydraulicky vyregulovaný, ktorým dokladom je Nastavovací protokol ako relevantný dôkaz o vykonaní
vyregulovania vystavený na základe merania s uvedením projektových, nastavených a nameraných
hodnôt. Poukazovala na to, že hydraulické vyregulovanie je proces, ktorého cieľom je dosiahnuť

požadovanéprerozdeleniecirkulácievodyvsystémezásobovaniateplom.Zatýmtoúčelomsadosústav
inštalujú špecializované armatúry, ktorých úlohou je umožniť hydraulické vyváženie sústavy. Okrem
správneho prerozdelenia prietokov však musí vyregulovanie sústavy zabezpečiť hydraulickú stabilitu,
energetickú hospodárnosť a možnosť zmeny prietokov a ich merateľnosť. Uviedla, že z povahy veci je
mimo rozumnú pochybnosť, že ak by bol bytový dom hydraulicky vyregulovaný, tak ona, ako vlastníčka

bytu by nemala v byte počas vykurovacieho obdobia tepelnú nepohodu. Znamená to, že teploty v jej byte
nedosahovali požadované teploty pre byt podľa prísl. vyhlášky a výsledkom vyúčtovania bol nedoplatok
za dodávku tepla za obdobie rokov 2006 a 2007, čo neodrážalo tepelnú pohodu v jej byte. Pokiaľ
ide o prijatie uznesenia na schôdzi vlastníkov bytov, ktorým schválili návrh ohľadne merania spotreby
tepla pre jednotlivé byty pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov bez predchádzajúceho

hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy a zaviazali správcu na zabezpečenie výberového
konania v predmetnej veci uviedla, že dohoda vlastníkov, resp. smernica správcu nemôže byť v
rozpore so zákonom. Žalovaná spolu s vyjadrením predložila súdu stanovisko znalkyne z odboru
energetika,tepelnáenergetika,vykurovanieavykurovaciezariadeniaG.zodňa31.05.2017,ktoráokrem
iného uviedla, že predmetný bytový dom nesporne mal byť hydraulicky vyregulovaný. Nastavovací

protokol je jediným relevantným dôkazom o realizácii vyregulovania. Zákonná povinnosť vlastníkov
v prenesení na správcu bytového domu bola a vyplývala z vyhlášky č. 555/2005 Z.z. - § 8 písm.
c) - zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budov po každom zásahu do tepelnej
ochrany alebo energetického vybavenia, následne vyhláška č. 476/2008 Z.z. Uviedla, že vykurovací
systém je hydraulicky vyvážený, t.j. prietoky vykurovacieho média sú nastavené tak, že zodpovedajú

projektovému stavu. K vyregulovaniu vykurovania uviedla, že pre správnu prevádzku vykurovacej
sústavy je dôležité, aby vykurovacia voda prúdiaca v rozvodoch vykurovania zatekala ku každému
radiátoru v dostatočnom množstve počas celej doby prevádzky. Množstvo vykurovanej vody, ktorá má
prúdiť do každého radiátora určuje projekt na základe tepelných strát miestností v ktorej je radiátor
umiestnený, veľkosť radiátora a ochladenia vykurovacej vody na trase medzi zdrojom tepla a radiátorom.

Z dôvodu nepredloženia Nastavovacieho protokolu, na základe čoho možno tvrdiť, že v bytovom
dome nebola hydraulicky vyregulovaná vykurovacia sústava pred inštaláciou pomerových rozdeľovačov
vykurovacích nákladov, tieto v ďalšom nebude uvažovať a rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla v
zmysle vyhlášky č. 630/2005 Z.z. náklady na vykurovanie sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom
v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných

priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov
v objekte rozpočítavania. Na základe takýchto prepočtov znalkyňa rozpočítala množstvo dodaného
tepla na vykurovanie bytu vo vlastníctve žalovanej za rok 2016. Ustálila, že náklady na dodané teplo
na ÚK celkom pre byt žalovanej za rok 2006 predstavujú sumu 698 eur. Vo vyúčtovaní nákladov sa
uvádza suma 929,51 eur. Celkový preplatok z vyúčtovania dodávky tepla na ÚK za rok 2006 v prospech

žalovanej predstavuje sumu 231,52 eur. Znalkyňa ďalej ustálila, že náklady na dodané teplo na ÚK
celkom pre byt žalovanej za rok 2007 predstavujú sumu 594,67 eur. Vo vyúčtovaní nákladov sa uvádza
suma 908,92 eur. Celkový preplatok z vyúčtovania dodávky tepla na ÚK za rok 2007 v prospech
žalovanej predstavuje sumu 314,25 eur.

27. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.07.2017 uviedol, že namieta správnosť odborného vyjadrenia
znalkyne G. v celom rozsahu. Znalkyňa pri posudzovaní správnosti vyúčtovania spotreby tepla
postupovala nesprávnym spôsobom a v rozpore s vyhláškou. Žalobca nerozporuje, že tepelná
sústava nebola vyregulovaná, nakoľko to bolo odsúhlasené vlastníkmi bytov v bytovom dome, avšak,vyúčtovanie spotreby tepla bolo aj napriek tejto skutočnosti spracované v súlade s príslušnými
právnymi predpismi. Má tiež poznatok o tom, že žalovaná pravidelne pri odpočte údajov nameraných
prostredníctvom PRVN nesprístupňovala byt, na základe čoho sa určila spotrebná zložka ako súčin

1,5 násobku priemeru spotrebnej zložky na m2 vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov,
nebytových a spoločných priestorov a príslušnej podlahovej plochy bytu, nebytového priestoru a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných žalovanej v zmysle vyhlášky. Žalovaná mala možnosť obrátiť
sa s návrhom na súd, ak nesúhlasila s rozhodnutím ostatných vlastníkov v bytovom dome a prípadné
nedoplatky reklamovať u správcu v čase, kedy tieto vznikli.

28. Svedkyňa G., ktorá pre potreby tohto konania vypracovala odborné vyjadrenie zo dňa 31.05.2017
uviedla, že sa plne stotožňuje s obsahom tohto svojho vyjadrenia.

29. Dňa 02.05.2018 bo súdu predložený znalecký posudok č. 02/2018 zo dňa 30.04.2018, vypracovaný
znalcom H..

Na otázku č. 1, či je vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu žalovanej za rok 2006, 2007
a 2008 v súlade s nameranými hodnotami na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov
nainštalovaných v byte žalovanej znalec uviedol, že z dôvodu nedostatku a neúplnosti potrebných
podkladov sa nedá vykonať úplná porovnávacia analýza a objektivizácia. Na základe dokladov, ktoré

mal k dispozícii uzatvára, že vyúčtovanie služieb za dodávku tepla na vykurovanie v posudzovanom
období je v súlade s nameranými hodnotami na PRVN nainštalovanými v byte žalovanej.

Na otázku č. 2, aká bola priemerná spotreba tepla v byte obdobného charakteru, konštrukcie a
podlahovej plochy ako v byte žalovanej znalec uviedol, že ani na zodpovedanie tejto otázky nemal

dostatočné podklady. Príkladmo uviedol údaje o nákladoch na dodávku tepla na ÚK za rok 2007 u piatich
bytov.

Na otázku č. 3, či bolo množstvo dodaného tepla, resp. v prípade pomerného rozdelenia vypočítaného
tepla do bytu žalovanej za rok 2006, 2007 a 2008 adekvátne bytu žalovanej porovnateľné s inými bytmi

obdobného charakteru, technickej konštrukcie a podlahovej plochy v danom období, znalec uviedol, že
susedné dva byty na 7. podlaží, z ktorých jeden má skoro rovnakú podlahovú plochu ako byt žalovanej
a druhý má o cca 20m2 väčšiu podlahovú plochu, majú v rokoch 2006 a 2007 nižší počet nameraných
dielikov PRVN ako žalovaná. Porovnávané byty na 6. podlaží majú porovnateľnú podlahovú plochu ako
žalovaná, ale majú výrazne nižší počet nameraných dielekov ako žalovaná. Z toho vyplýva, že spotreba

tepla, resp. náklady na teplo na ÚK v byte žalovanej neboli úmerné v porovnaní s bytmi uvedenými v
časti B.2 na stranách 5 a 6.

Na otázku, či vznikla povinnosť hydraulického vyregulovania systému na základe zákona č. 555/2005 a
zákonač.476/2008vdomeQ.,znalecuviedol,žepovinnosťhydraulickéhovyregulovaniavykurovacieho

systému v dome na Q. nevznikla v rokoch 2006 ani 2007, ale od 01.01.2009 podľa zákona č. 476/2008
Z.z.

Na otázku, či nevykonanie hydraulickej regulácie nemohlo ovplyvniť dosahovanie teplôt vzduchu
v miestnostiach bytu žalovanej podľa vyhlášky č. 152/2005 Z.z. znalec uviedol, že nevykonanie

hydraulickej regulácie nemohlo ovplyvniť dosahovanie teplôt v byte žalovanej, nakoľko v iných
porovnávaných bytoch neboli ovplyvnené teploty vzduchu, ale v nich klesala spotreba tepla na ÚK (resp.
náklady na teplo ÚK) a tiež počty dielikov PRVN.

30.PrávnazástupkyňažalovanejkznaleckémuposudkuIK.uviedla,ženamietacelýjehoobsahizávery.

Namieta zaujatosť znalca, keď na otázky súdu položené mu v uznesení súdu o nariadení znaleckého
dokazovania uviedol, že znalecký posudok nie je schopný vypracovať pre nedostatok podkladov a že
ani neočakáva, že by mu tieto relevantné podklady pre vypracovanie posudku boli doložené. Na základe
požiadavky žalobcu vypracoval znalecký posudok, v ktorom fakticky zodpovedal na otázky súdu, pričom
nevyplýva, že by mu požadované listiny boli dodané. Minimálne pri štyroch odpovediach sám uviedol,

že záver nie je možné ustáliť so 100% istotou.31. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že námietku zaujatosti znalca IK. považuje za nezmyselnú. Má
vedomosť o tom, že v čase ustanovenia znalca súdom, znalec nemal k dispozícii relevantné podklady
pre vypracovanie posudku, tieto sa mu podarilo dohľadať.

32. Právna zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že nesprávnosť vyúčtovania tepla by mal súd započítať
aj na ostané položky vyúčtovania.

33. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2018 žalovaná predložila súdu vyjadrenie znalkyne G. zo dňa

18.06.2018.

Vo vyjadrení znalkyňa G.
k odpovedi na otázku č. 1 znalca uviedla, že odpoveď znalca na otázku č. 1 je nepreskúmateľná.
Uviedla, že z povahy veci je mimo rozumnú pochybnosť, že v odpovedi na túto otázku je rozpor, nakoľko
odpovedá, že sa nedá vykonať úplná porovnávacia analýza a objektivizácia z dôvodu nedostatku a

neúplnosti potrebných dokladov, ale v závere vo svojej odpovedi konštatuje, že z uvedených údajov a
analýzy vyplýva, že vyúčtovanie služieb za dodávku tepla na vykurovanie je v súlade s nameranými
hodnotami na PRVN nainštalovanými v byte žalovanej. Poukazovala na vyhlášku MH SR č. 206/1991
Zb. o hospodárení s teplom, riadení sústav CZT a ochranných pásmach, platnú od 31.5 do 1.6.1998
v § 4 ods. 2 písm. a) podľa ktorého je prevádzkovateľ vnútorného zariadenia na zásobovanie teplom

povinnýzabezpečiťvyregulovaniesústavyvykurovania.Ďalejznalkyňapoukazovalanazákonč70/1998
Z.z. o energetike, stanovujúci povinnosť priameho odberateľa tepla udržiavať hydraulicky vyregulovanú
sústavu tepelných zariadení na odbernom mieste. Poukazovala na príslušné STN EN 834z októbra
1998, na zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov platný od 1.1.2006, na zákon č.
476/2008 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie platný od 1.1.2009, na STN EN 834 z júla 2014,

na zákon č. 321/2014 Z.z. o energetickej efektívnosti. Uviedla, že z dokladov, ktoré sa nachádzajú
v spise je nepochybné, že objekt, bytový dom Majerníkova 54-58 v Bratislave má podlahovú plochu
uvádzanú na čl. 220 a 221: 3503,57 m2 a teda je nesporné, že zákonná povinnosť hydraulického
vyregulovania vykurovacej sústavy zo strany vlastníkov bytov v zastúpení správcu bytového domu
bola. Bytový dom MU. pred realizáciou osadenia a inštalácie pomerových rozdeľovačov vykurovacích

nákladov na vykurovacie telesá v jednotlivých bytoch v danom objekte mal byť hydraulicky vyregulovaný,
k odpovedi znalca na otázku č. 2 uviedla, že k zodpovedaniu tejto otázky nie sú dostatočné podklady ani
údaje. Spotrebateplajekdispozíciizabytžalovanejatoibazarok2006.Dostupnésúúdajeonákladoch
na dodávku tepla na ÚK (ústredné vykurovanie) za rok 2007 a to za 5 bytov uvedených v posudku H. v
časti B. 2 na str. 5 a 6. Znalkyňa G. k tejto otázke uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom

bytovom dome nebola hydraulicky vyregulovaná vykurovacia sústava pred inštaláciou pomerových
rozdeľovačov vykurovacích nákladov (PRVN) tieto v ďalšom nebude uvažovať a rozúčtovanie nákladov
na dodávku tepla v zmysle vhlášky 630/2005 Z.z. sa rozdelia na základnú a spotrebnú zložku, pričom
základná zložka tvorí 10% a spotrebná 90%. Pri rozpočítaní množstva dodaného tepla na vykurovanie
bytu vo vlastníctve žalovanej za rok 2006, náklady za dodané teplo bytu žalovanej predstavujú sumu

698 eur. Vo vyúčtovaní sa nachádza náklad 929,52 eur. Celkový preplatok žalovanej z vyúčtovanie
dodávky tepla tak predstavuje sumu 231,52 eur. Za rok 2007 náklady za dodané teplo naÚK pre byt
žalovanej boli 594,67 eur. Vo vyúčtovaní sa nachádza náklad 908,92 eur. Celkový preplatok žalovanej
z vyúčtovanie dodávky tepla tak predstavuje sumu 314,25 eur.
k odpovedi znalca na otázku č. 3 uviedla, že byt žalovanej podľa znalca IK. bolo možné porovnať iba s

5. bytmi na 7 NP a na 6. NP a to len za rok 2007 a čiastočne za rok 2006. Znalec uviedol, že susedné
dva byty na 7. NP z ktorých jeden má skoro rovnakú podlahovú plochu a druhý je cca o 20m2 väčší majú
v rokoch 2006 a 2007 nižší počet nameraných dielikov ako byt žalovanej. Porovnávané byty na 6. NP
majú porovnateľnú podlahovú plochu ako byt žalovanej, ale výrazne nižší počet nameraných dielikov
ako žalovaná. Z toho vyplýva, že spotreba tepla, resp. nákladov na teplo na ÚK v byte žalovanej neboli

úmerné v porovnaní s bytmi uvedenými v časti B.2 na str. 5 a 6. Znalkyňa uviedla, že z vyjadrenia H.
je zrejmé, že v predmetnom bytovom dome nebola hydraulicky vyregulovaná tepelná sústava v zmysle
STN EN 834 - október 1998 kde sa uvádza, že Odporúčanie c) potrubná sieť je hydraulicky vyvážená,
t.j. prietoky vykurovacieho média sú nastavené tak, že zodpovedajú projektovanému stavu,
k odpovedi znalca na otázku č. 4 uviedla, že výsledkom hydraulického nevyregulovania tepelnej sústavy

bola skutočnosť, že spotreba tepla, resp. náklady na teplo na ÚK v byte žalovanej neboli úmerné v
porovnaní s bytmiuvedenými v časti B.2 na stranách 5 a 6 ZP č. 2/2018,
k odpovedi znalca na otázku č. 5 uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že v ZP č. 2/2018 sa
znalec žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že bytový dom na Q. bol hydraulickynevyregulovaný v zmysle odporúčania STN EN 834, kde v bodoch a) až d) pre vykurovacie sústavy
sú definované odporúčania. Pre bod d) sa odporúča zohľadnenie dimenzovania vykurovacích telies -
časovo obmedzené vykurovanie susedných miestností, resp. spotrebiteľských jednotiek a odporúčanie

d) by malo zabezpečiť dostatočné vykurovanie a teda aj tepelnú pohodu v byte žalovanej. Z povahy veci
je mimo rozumnú pochybnosť, že ZP č. 2/2018 je vypracovaný v rozpore so zákonom č. č. 382/2004 Z.z.
34. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.07.2018 uviedol, že k vyregulovaniu tepelnej sústavy sa vyjadril
znalec H. v znaleckom posudku, ktorého sa žalobca v plnom rozsahu pridržiava. Záverečné stanovisko
žalovanej na ktoré sa odvoláva vo vyjadrení k znaleckému posudku, ktorý si dal pre potreby tohto

konania vypracovať žalobca je zavádzajúce a v rozpore s platnou legislatívou v čase posudzovaného
obdobia. Povinnosť hydraulického vyregulovania vykurovacieho systému rieši zákon č. 555/2005 Z.z.
platný od 1.1.2006 a tiež zákon č. 478/2008 Z.z. platný od 1.1.2009. Poukazoval na skutočnosť, že
podľa zákona č. 555/2005 Z.z. vlastník existujúcej budovy je povinný zabezpečiť hydraulické vyváženie
vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo do energetického
vybavenia. Zo strany vlastníkov nedošlo k žiadnemu zásahu do vykurovacej sústavy, a teda vlastníkom

povinnosť v zmysle § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z. nevznikla. Inštalácia PRVN na povrch
vykurovacieho telesa nie je zásahom do tepelnej ochrany alebo technického systému vykurovacej
sústavy. Uvedené potvrdzuje aj ZP IK.. Vlastníci bytov. resp. správca neboli povinní predložiť znalkyni
Nastavovací protokol. V ďalšom žalobca poukazoval na to, že vyhláška č. 476/2008 Z.z. bola účinná až
od 1.1.2009. Vyjadrenie žalovanej k znaleckému posudku v tomto smere preto trpí vadami, je zmätočné

a v rozpore s platnou legislatívou v čase žalovaného obdobia. Rozpočet nákladov na dodané teplo
na vykurovanie rozpočítané znalkyňou ZT. v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a
spoluvlastníckeho podielu žalovanej na spoločných priestoroch žalovanej k celkovej ploche v objekte
rozpočítavania podľa vzorca bez ohľadu na skutočnosť, že v bytovom dome boli vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov na meranie spotreby tepla odsúhlasené a inštalované pomerové rozdeľovače

vykurovacích nákladov. Opätovne poukazoval na § 5 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. podľa ktorého,
ak v objekte rozpočítavania nie sú nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené merače
tepla u konečných spotrebiteľov podľa osobitného zákona, podľa ods. 5 náklady na dodané teplo na
vykurovanie sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových
priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej

podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov podľa vzorca ... Aj z
uvedeného je jednoznačné, že znalkyňa G. pri rozúčtovaní nákladov na rok 2006 a 2007 a rok 2008
nepostupovala v súlade s vyhláškou. Tiež opätovne dával do pozornosti, že žalovaná pri odpočte údajov
nameraných prostredníctvom PRVN nesprístupňovala byt, v dôsledku čoho žalobca musel postupovať
podľa § 7 ods. 4 vyhlášky.

35. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 10.09.2018 uviedla, že žalovaná vyúčtovania za rok 2006 a 2007
reklamovala, žalobca ich však nevybavoval zákonným spôsobom. Sústavne sa sťažovala na nedostatok
množstva tepla v jej byte, na vyúčtované množstvo tepla. Uviedla, že žalobca o potrebe hydraulického
vyregulovania vedel. V jednom z odpovedí na jej sťažnosti uviedol, že jej problém sa dá riešiť jedine

vyregulovaním a zabezpečením termostatizácie. Poukazovala na zákonné ustanovenie, z ktorého
žalobcovi v posudzovanom období vyplývala povinnosť zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej
sústavy, v ktorej súvislosti upriamovala pozornosť na odborné vyjadrenie znalkyne G.. Ďalej na zápisnicu
zo schôdze vlastníkov z 01.03.2006 z ktorej je zrejmé, že žalobca o nevyhnutnej potrebe vykonať
hydraulickévyregulovanievedel,nonapriektomutakneurobilapomerovérozdeľovačenechalinštalovať

bez predchádzajúceho vyregulovanie vykurovacej sústavy. Nakoľko správca hydraulické vyregulovanie
nezabezpečil, vyúčtovanie vykonával nesprávnou metódou, čo spôsobovalo, že žalovaná bola povinná
za teplo zaplatiť viac, ako spotrebovala. Poukazovala na správnu metódu výpočtu a vyúčtovanie
nákladov znalkyňou G.. V ďalšom uviedla, že je potrebné zaoberať sa aj v časti vyúčtovania nákladov
na ohrev TÚV a SV (vodné a stočné). Použitý spôsob výpočtu nákladov na ohrev TÚV a SV si žalovaná

nechala skontrolovať znalkyňou G., ktorá vykonala prepočet týchto nákladov. Znalkyňa uviedla, že
rozdiel vo vyúčtovaní v neprospech žalovanej je za rok 2006v nákladoch na ohrev TÚV vo výške 8,73
eur a v nákladoch na SV (vodné a stočné) vo výške 32,50 eur a za rok 2007 je rozdiel vo vyúčtovaní v
nákladoch na ohrev TÚV vo výške 46,99 eur a v nákladoch na SV (vodné a stočné) vo výške 6,74 eur.
V neprospech žalovanej za obdobie takto bola vyúčtovaná suma 97,66 eur, na ktorú žalobca tiež nemá

nárok. Uviedla tiež, že nie je pravdou, že by pre účel odpočtov svoj byt nesprístupňovala. Naopak, o
čom predložila protokoly odpočtov.
36. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytovýchpriestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon“), správca je povinný do 31.mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúci sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných

častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia
so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju
činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať

všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovanie použitia fondu prevádzky,
údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch
v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

37. Podľa § 10 ods.1 cit. zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade
so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne

vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov, nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky

na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone
správy neurčuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu určeného v § 5 ods. 1 písm. b).

38. Podľa § 10 ods. 6 cit. zákona, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa
zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov
alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,

upratovanie, dodávka teplej a studenej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie
odpadových vôd.

39. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 206/1991 Zb. o
hospodárení s teplom, riadení sústav centralizovaného zásobovania teplom a o ochranných pásmach,

prevádzkovatelia vnútorného sú povinní zabezpečiť vyregulovanie sústavy vykurovania,

40. Podľa § 36 zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
Hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení

(1) Hospodárnosťou prevádzky sústavy tepelných zariadení sa rozumie racionálne využívanie zdrojov
energie s cieľom efektívne využívať teplo na vykurovanie, klimatizáciu a prípravu teplej úžitkovej vody
alebo na technologické účely.
(2) Dodávateľ tepla je povinný
a) zabezpečiť najmenej jedenkrát za rok overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení

po odberné miesto,
b) v sústave tepelných zariadení zabezpečiť automatickú reguláciu dodávky tepla v závislosti od
klimatických podmienok,
c) udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu tepelných zariadení po odberné miesto.
(3) Priamy odberateľ tepla je povinný

a) zabezpečiť najmenej jedenkrát za rok overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení
za odberným miestom,
b) udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu tepelných zariadení za odberným miestom.
(4) Technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení,
dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá úrad.

STN EN 834 z októbra 1998.Táto európska norma platí na rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré sa používajú na zaznamenanie
pomerného tepelného výkonu vykurovacích telies (radiátorov) v spotrebiteľských jednotkách. V prípade,
že sa zúčtovacia jednotka skladá zo spotrebiteľských jednotiek rozličných typov (napr. technicky rôzne

druhy vykurovacích systémov alebo rozdiely spôsobené správaním spotrebiteľa, napr. priemyselné
prevádzky ako protiklad súkromných bytov), môže byť potrebné rozdeliť túto zúčtovaciu jednotku
do skupín používateľov. Rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňujú iba stanovenie množstva
spotrebovaného tepla každým vykurovacím telesom (radiátorom) v spotrebiteľskej jednotke ako podiel
celkovej spotreby tepla zúčtovacej jednotky alebo skupiny používateľov (pozri kapitolu 4); preto je

potrebné určiť túto celkovú spotrebu tepla buď meraním spotrebovaného množstva paliva alebo
množstva dodaného tepla (v druhom prípade pomocou napr. merača tepla).
Podľa prílohy A.1 Vykurovacie sústavy
Pre vykurovacie sústavy, vybavené rozdeľovačmi vykurovacích nákladov sa doporučuje, aby mali
nasledovné vlastnosti:
vykurovacie telesá sú vybavené zariadením na reguláciu teploty v miestnosti, ktoré môže ovládať

používateľ (napr. termostatickými ventilmi),
používa sa správne nastavená centrálna regulácia vstupnej teploty vykurovacieho média riadená v
závislosti od vonkajšej teploty,
potrubná sieť je hydraulicky vyvážená, t.j. prietoky vykurovacieho média sú nastavené tak, že
zodpovedajú projektovanému stavu,

41. Podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov,
vlastník existujúcej budovy je povinný zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove, zabezpečiť
hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo
technického systému,

42. Podľa § 5 ods. 1, ods. 5 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 20. decembra
2005, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania
množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla
č. 630/2005 Z.z., ak počas zúčtovacieho obdobia došlo k zmene konečného spotrebiteľa, náklady

na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody podľa § 4 ods. 3 sa konečnému
spotrebiteľovirozpočítavajúvpomerenákladovnadodanéteplopodľajednotlivýchmesiacovkcelkovým
nákladom na dodané teplo za zúčtovacie obdobie podľa prílohy č. 1 alebo v pomere počtu dennostupňov
v jednotlivých mesiacoch k celkovému počtu dennostupňov za zúčtovacie obdobie, ak sa koneční
spotrebitelia nedohodnú inak.

43. Podľa § 517 ods.2 Obč. zák. ak je dlžník v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, je popri plnení
povinný zaplatiť veriteľovi aj úroky z omeškania, ak podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z
omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania určuje vykonávací predpis.

44. Výšku úroku z omeškania upravuje § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov
z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a

žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná).

46. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdenéskutočnosti, žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, keď
žalobca za neho plnil, čo podľa práva mal plniť sám. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
tak uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

47. Predmetom posúdenia je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.432,72 eur titulom nedoplatkov
z vyúčtovaní za rok 2006 v sume 465,16 eur, za rok 2007 v sume 283,97 eur ako aj nedoplatok na
preddavkových zálohových ách žalovanej za obdobie od 1.1.2008 do 31.10.2008.

48. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu je možné vyhovieť
len čiastočne.

49. Hneď v úvode vo vzťahu k konaní vykonanému dokazovaniu súd nemôže neuviesť, že
uznesením zo dňa 16.09.2013, č.k. 12C/299/2009-101, následne uznesením zo dňa 28.03.2014, č.k.
12C/299/2009-130 súd ustanovil H. na vykonanie úkonov znaleckej činnosti. Potom, ako podľa tvrdenia

znalca žalovaná opakovane zmarila vykonanie ohliadky a konzultáciu, spis bol vrátený súdu. Potom,
ako žalovaná preukázala, že sa ohliadky nemohla zúčastniť z objektívnych osobných dôvodov a
žiadala o vykonanie nariadeného znaleckého dokazovania, spis súd vrátil znalcovi a znalec ho prevzal
11.03.2015. Elektronickým podaním zo dňa 25.11.2016 znalec súdu oznámil, že súdom nariadené
znalecké dokazovanie nemôže vykonať, pretože pre vypracovanie posudku nemá od spoločnosti ista

Slovakia s.r.o. relevantné podklady, bez ktorých nie je možné seriózne zodpovedať otázky položené mu
súdom a dokončiť znalecké dokazovanie, pričom sa jedná o dôkazy dôležité pre znalecké dokazovanie.
Na základe takéhoto oznámenia súd požiadal znalca o vrátenie spisu i bez vypracovaného znaleckého
posudku. Na základe zadávateľa - žalobcu, IK. vypracoval znalecký posudok, kde v zásade zodpovedal
na otázky zadané mu uznesením súdu. V závere posudku pri zodpovedaní troch z piatich otázok však

znalec uvádza, napr. pri zodpovedaní otázky č. 1, že z dôvodu nedostatku a neúplnosti potrebných
podkladov sa nedá vykonať porovnávacia analýza a objektivizácia, že má len čiastočné podklady pre
zodpovedanie otázky, pri odpovedi na otázku č. 2 taktiež uvádza, že pre zodpovedanie danej otázky
nie sú dostačujúce podklady ani údaje. Rovnako pokiaľ ide o zodpovedanie 3. otázky. Takýto znalecký
posudok však vo svetle vyššie uvedeného je nepresvedčivý.

50. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná nezaplatila nedoplatky
z vyúčtovania rok 2006 v sume 465,16 eur a za rok 2007 v sume 283,97 eur. Je faktom, že
žalovaná predmetné vyúčtovania za rok 2006 a 2007 riešila prevažne ústnou formou, teda ako
uviedla, najmä telefonicky i osobne nahlasovaním poruchy. Ako uviedla, ústavne sa sťažovala najmä

z dôvodu, že do jej bytu sa nedostáva množstvo potrebného tepla (radiátory boli studené), a už
vôbec nie množstvo tepla, ktoré jej bolo účtované. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že písomné
reklamovanie vyúčtovania je vzťahom medzi vlastníkom bytu a správcom. Žalobe nie je možné bez
ďalšieho vyhovieť len preto, že vlastník nepodal písomnú reklamáciu. Skutočnosť, že žalovaná tepelnú
nepohodu v jej byte a neprimerané vyúčtovanie za dodávku tepla do jej bytu reklamovala považuje

súd za logický následok toho stavu, keď je absurdné, aby mal človek v byte zimu (nekúrili, alebo
minimálne mu kúrili radiátory) a aby to u kompetentných neriešil. V tejto súvislosti súd poukazuje
preukázanú napr. listom žalovanej ako aj odpoveďou žalovaného na jej list zo dňa 30.10.2007, kde
správca žalovanej oznamuje, že systém ústredného kúrenia v dome na základe ňou popisovaných
problémov a tiež ohliadky, ktorú vykonala správkyňa domu treba jednoznačne vyregulovať a zabezpečiť

termostatizáciu, o ktorom probléme sa bude znovu diskutovať na najbližšej schôdzi vlastníkov, ktorá sa
bude konať 06.11.2017. Správca teda o reklamáciach žalovanej nepochybne vedel, vzniknutú situáciu
však riešil len odvzdušnením vykurovacej sústavy. Nepristúpil k reálnemu riešeniu situácie, a to, k
hydraulickému vyregulovaniu vykurovacej sústavy. Sám správca sa vyjadril, že problém žalovanej
je možné riešiť len vyregulovaním sústavy a zabezpečením termostatizácie, keď len prostredníctvom

hydraulického vyregulovania je možné zabezpečiť príjem takého množstva tepla do budovy, ktoré
reálne potrebuje, resp. zabezpečí rovnakú tepelnú pohodu vo všetkých vykurovaných miestnostiach.
Hydraulickým vyregulovaním sa odstraňuje nerovnomerné vykurovanie - prekurovanie, nedokurovanie
v rôznych častiach budovy, ako tomu bolo v danom prípade. Budova by tak prijímala len také množstvo
tepla, koľko reálne potrebuje a vyregulovaním sa tiež zabezpečuje aj hydraulická stabilita vykurovacej

sústavy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z.,
podľaktoréhovlastníkexistujúcejbudovyjepovinnýzabezpečiťreguláciuzásobovaniateplomvbudove,
zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej
ochrany alebo technického systému. Súd sa stotožňuje s obranou žalovanej v tom, že zákon presnenešpecifikuje o aký typ zásahu by malo ísť, preto táto povinnosť sa uplatňuje pri každom a akomkoľvek
zásahu. Tvrdenie žalobcu, že inštalácia pomerových rozdeľovačov nie je takým zásahom, pri ktorom by
vznikla zákonná povinnosť hydraulicky vyregulovať vykurovaciu sústavu v konaní preukázané nebolo.

V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo dňa 01.03.2006, z ktorej
nepochybne vyplýva, že správca nemohol nájsť dodávateľa, ktorý by inštaloval pomerové rozdeľovače
bez predchádzajúceho vyregulovania a termostatizácie ÚK. Z tejto zápisnice je zrejmé, že žalobca o
nevyhnutnej potrebe vykonať hydraulické vyregulovanie vedel, no napriek tomu tak neurobil a pomerové
rozdeľovače nechal inštalovať aj bez predchádzajúceho vyregulovania vykurovacej sústavy. Pretože

predmetnýobjektnebolhydraulickyvyregulovaný,správcavykonávalvyúčtovanienesprávnoumetódou,
čo spôsobovalo, že žalovaná bola povinná za teplo platiť viac, ako spotrebovala. V tejto súvislosti treba
uviesť aj, že žalobca v pozícii správcu bol povinný si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o
vlastníctve bytov, ako aj povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o výkone správy plniť, a okrem iných
zabezpečiť aj dodávku tepla v určenej kvalite a podľa § 16 ods. 1 zák. č. 567/2004 Z.z. rozpočítať
náklady na teplo podľa pravidiel rozpočítania. Vyúčtovania nákladov za teplo za žalované obdobie

nezodpovedalo skutočnej spotrebe tepla žalovanou za posudzované obdobie. Znalkyňa G., ktorá
podala odborné vyjadrenie, ktoré možno hodnotiť ako konzistentné, v ňom vecne, logicky a presvedčivo
preukazuje jej odborný názor na posudzovanú problematiku, vykonala prepočet vyúčtovaných nákladov
použitím metódy podľa vyhl. č. 630/2005 Z.z., čo v zásade predstavuje metódu, ako keby neboli v
dome nainštalované pomerové rozdeľovače, čo sa uplatňuje v prípade, ak nedošlo k hydraulickému

vyregulovaniusústavy.Vychádzalazprepočtuvpomerepodlahovejplochybytu,nebytovýchpriestorova
spoluvlastníckeho podielu k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov v objekte
rozpočítania a vypočítala skutočné náklady na vykurovanie bytu žalovanej. V roku 2006 náklady za
dodané teplo vypočítané žalobcom boli 929,51 eur, reálne náklady žalovanej za dodané teplo vypočítané
znalkyňou boli 698 eur, rozdiel predstavuje sumu 231,52 eur. V roku 2007 náklady za dodané teplo

vypočítané žalobcom boli 908,92 eur, reálne náklady žalovanej za dodané teplo vypočítané znalkyňou
boli 594,67 eur, rozdiel predstavuje sumu 314,25 eur. Celkový rozdiel z vyúčtovania dodávky tepla na
ÚK v prospech žalovanej za rok 2006 a 2007 je vo výške 545,77 eur. Ďalej sa súd zaoberal námietkou
žalovanej, že súčasťou vyúčtovaní je tiež aj vyúčtovanie nákladov na ohrev TÚV a SV (vodné a stočné),
ktoréhosprávnosťvýpočtusižalovanátiežnechalaskontrolovaťznalkyňouG.I.,ktorávykonalaprepočet

aj týchto nákladov a zistila rozdiel vo vyúčtovaní v neprospech žalovanej, resp. že žalovanej bolo na
týchto nákladoch vyúčtované viac. Za rok 2006 je rozdiel vo vyúčtovaní v nákladoch na ohrev TÚV
vo výške 8,73 eur a v nákladoch na SV (vodné a stočné) vo výške 35,20 eur. Za rok 2007 je rozdiel
vo vyúčtovaní v nákladoch na ohrev TÚV vo výške 46,99 eur a v nákladoch na SV (vodné a stočné)
vo výške 6,74 eur. Celkový rozdiel z vyúčtovania nákladov na ohrev TÚV a SV (vodné a stočné) v

prospech žalovanej za obdobie rokov 2006 a 2007 je vo výške 97,66 eur. Nesprávnosť vyúčtovania v
rozsahu namietanom žalovanou svedčí aj posudok H.a, ktorý sám uviedol, že susedné dva byty na
7.NP, z ktorých jeden má skoro rovnakú podlahovú plochu ako byt žalovanej a druhý byt má o cca
20m2 väčšiu podlahovú plochu, majú v rokoch 2006 a 2007 nižší počet nameraných dielikov PRVN
ako žalovaná. Porovnateľné byty na 6. NP majú porovnateľnú podlahovú plochu ako žalovaná, ale

majú výrazne nižší počet nameraných dielikov ako žalovaná. Z toho vyplýva, že spotreba tepla, resp.
náklady na teplo na ÚK v byte žalovanej neboli úmerné v porovnaní s bytmi uvedenými v časti B.2 na
stranách 5 a 6. Po zohľadnení preplatku dodávky tepla na ÚK v prospech žalovanej za rok 2006 a 2007
znalkyňou G. vo výške 545,77 eur a rozdielu z vyúčtovania nákladov na ohrev TÚV a SV (vodné a
stočné) v prospech žalovanej za obdobie rokov 2006 a 2007 vo výške 97,66 eur, spolu sumy 643,43

eur, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 106,68 eur (nedoplatky za rok 2006 a 2007 spolu v
sume 749,11 - 643,43 eur). Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie zálohových platieb za
obdobie od 01.01.2008 do 31.10. 2008 súd uvádza, že nárok na platenie záloh nemožno stotožniť s
nárokom na úhradu skutočne vynaložených nákladov. Je vylúčené domáhať sa zaplatenia záloh, keď
už bolo vypracované vyúčtovanie. Keď je splatné vyúčtovanie, žalobca už nemôže domáhať zaplatenia

zálohových platieb. Súd zistil, že žalobca si nedoplatok z vyúčtovania za rok 2008 uplatňuje žalobou
vedenou pod sp. zn. 11C/172/2014, v ktorom konaní by mal byť posudzovaný aj tvrdený nedoplatok
žalovanej na zálohových platbách za rok 2008.

51. Pretože sa žalovaná s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, má žalobca nárok aj na

zaplatenie úrokov z omeškania, podľa § 563 Obč. zákonníka od druhého dňa po doručení žaloby, t.j. od
21.03.2009, do zaplatenia, výšku ktorých určil v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb.52. Vzhľadom k tomu, že strany sporu nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, súd vychádzal z dôkazov,
ktoré mal k dispozícii a na základe doteraz vykonaného dokazovania rozhodol o predmete sporu tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.1
C.s.p. tak, že žalovanej (vzhľadom na minimálny úspech žalobcu v spore 7,44%) ako úspešnej strane
sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

54.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdvsúlades§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.

1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.