Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010281
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5819010281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

H. Z., nar. XX.XX.XXXX v Y., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. Z., nar. XX.XX.XXXX I. Y., trvale bytom N. E. Č.. XX, živnostník, slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 17.01.2019 v čase okolo 23.43 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky OPEL INSIGNIA

evidenčné číslo TS XXX BM po miestnej komunikácii v obci Suchá Hora, a to smerom od ťažobného
závodu rašeliny, okres Tvrdošín, kde v križovatke pri kostole bol spozorovaný službukonajúcou hliadkou
Obvodného oddelenia PZ Trstená, ktorá sa pohybovala na služobnom motorovom vozidle značky
HYUNDAITUSCONevidenčnéčísloDKXXXBEpocesteII/520vobciSucháHora,atovsmerenaobec
Hladovka, následne odbočil doprava a zvýšenou rýchlosťou pokračoval po ceste číslo II/520 smerom na
obec Hladovka, preto sa ho hliadka polície snažila zastaviť použitím výstražného svetelného zariadenia
s červeným nápisom „STOP“, na čo nereagoval zvýšil rýchlosť a pokračoval v jazde, v dôsledku čoho ho

hliadka polície začala prenasledovať, kde po prejdení cca 500 metrov s vozidlom odbočil z cesty číslo
II/520 do dvora rodinného domu číslo 91 a tu vozidlo zastavil, pričom vzápätí na miesto dorazila policajná
hliadka, ktorá ho vyzvala, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré bezdôvodne odmietol,

t e d a

pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniam na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou

skúškou a lekárskym vyšetrením odberom a vyšetrením krvi, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s
nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 7.8.2019 bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na obv. H. Z. pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 12. 11. 2019.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je
nevinný a vypovedal, že predmetného dňa upratoval v stolárskej dielni, po práci spolu s X. E. M. V. Š. pili
varené vínko. Keď už chcel ísť domov, tak pred dielňou zbadal K. X. s ďalšími osobami a požiadal K., či
by ho odviezol domov, ale on nemal vodičský preukaz a na niekoho zakričal. Potom k nemu prišiel nejaký
neznámy chlapec, ktorý mu povedal, že ho odvezie. Celú dobu sedel vo vozidle za vodičom vzadu a

keď prišli do dvora, ten neznámy, ktorý šoféroval vyskočil z vozidla a ušiel. Keďže sedel vzadu, tak si
nevšimol, že by za nimi išli policajti. Vzápätí ako vystúpil z vozidla prišli k nemu policajti, on im hovoril,
že nešoféroval, oni ho však vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol, keďže nešoféroval
a tiež na nich kričal, že sú na súkromnom pozemku, aby odišli, že na súkromnom pozemku nemajú čo
robiť a vtedy vyšla z domu jeho družka Z. Š., ktorá povedala, aby nevymýšľal a aby šiel s policajtmi

a tak s policajtmi pod nátlakom nakoniec šiel. Pod nátlakom myslí, obmedzovanie osobnej a domovej
slobody. Hliadka polície prišla vzápätí, akurát stihol z vozidla vystúpiť a oni už boli za ním, nepamätá si,
či ešte nevypínal na vozidle svetlá. Vodič keď vybehol z auta nechal dvere otvorené, či nechal zapnutý
motor nevie, ale utekal smerom do dvora, vzadu je otvorený priestor. Policajti vozidlom do dvora nevošli,
zastavili pod lampou. Z ich služobného vozidla mohli vidieť na jeho vozidlo, ale bola tma. S neznámym

vodičom počas jazdy nerozprávali, iba mu povedal, kde býva a kde má odbočiť.

Svedok S. K. vypovedal, že predmetného večera od 20.00 hod vykonával službu s kolegom V. E., počas
služby zaregistrovali vozidlo, ktorému dali na križovatke prednosť, pričom vodič na križovatke odbočil
vpravo a zvýšenou rýchlosťou pokračoval v jazde. V služobnom vozidle vtedy s nimi bol aj riaditeľ OO PZ

Trstená Mgr. Milan Tišťan, ktorý sedel na zadnom sedadle, pretože vykonával kontrolu výkonu služby.
Keďže správanie vodiča bolo podozrivým, rozhodli sa vozidlo zastaviť a vodiča skontrolovať. Už na
križovatke zapli svetelné znamenie s červeným svetlom s nápisom STOP, pričom vodič na svetelné
znamenie nereagoval, pokračoval v jazde a vozidlom vošiel do otvoreného dvora rodinného domu.
Vodič vozidlo zastavil tak, že zadná časť vozidla bola zarovno s otvorenou bránou. Oni služobné vozidlo

zastavili súbežne s cestou, priamo za týmto vozidlom. Po zastavení vozidla ihneď vystúpili z vozidla a
utekali k vodičovi, pričom vodič vozidla ešte sedel vo vnútri vozidla na mieste vodiča. Až na ich výzvu
vodič z vozidla vystúpil a začal rozprávať, že čo od neho chcú, že je na súkromnom pozemku, potom z
rodinného domu vyšla mladá žena, ktorá bola družkou obžalovaného a začala mu dohovárať. Potom išiel
obžalovaný s nimi k služobnému vozidlu, kde bol aj stotožnený, po poučení odmietol vykonať dychovú

skúšku a uviedol, že vozidlo nešoféroval. Svedok uviedol, že v služobnom vozidle sedel na strane
spolujazdca a celú dobu videl na vozidlo obžalovaného, tiež obžalovaný pred vojdením do dvora, musel
urobiť odbočovací manéver, pri ktorom musel spomaliť vozidlo, keďže oni na vozidle tento odbočovací
manéver neurobili, boli hneď za vozidlom obžalovaného, zastavili vozidla akoby súčasne. Vo vozidle
bol obžalovaný sám, nikto iný tam nebol, obžalovaný sa nachádzal na mieste vodiča a z vozidla nikto

nevybehol. Ako spolujazdec, vizuálne vozidlo sledoval celú dobu.

Svedok V. E. vypovedal zhodne ako svedok S. K., uviedol, že po zastavení vozidla im trvalo asi 2-3
sekundy, ako prišli k vozidlu obžalovaného, počítali s tým, že vodič sa môže pokúsiť po vystúpení z
vozidla utiecť dnu do domu. Všetko prebehlo rýchle, keď prišli k vozidlu, obžalovaný akurát otváral dvere

vodiča a kolega presvietil celé vozidlo, či sa tam ešte niekto nachádza a nikto iný vo vozidle nebol.
Opakovane uviedol, že si plnili len svoje služobné povinnosti, nemá dôvod nejako obžalovanému ublížiť.

Svedkyňa Z. Š. ako družka obžalovaného uviedla, že nevyužíva právo nevypovedať a vypovedať chce
a bude. Vypovedala, že predmetného dňa obžalovaný vozidlom odišiel do práce. Večer k ním domov

prišiel S. E., a tak obžalovanému zavolala a on jej povedal, že ho niekto dovezie. Keď počula, že prišlovozidlo do dvora, tak sa pozrela cez okno, vozidlo bolo na dvore, niekto vyšiel spredu z miesta vodiča
a utekal smerom do dvora. Prvé sa otvorili dvere na strane vodiča, z vozidla vyšla osoba, ktorá ušla a
hneď otvoril dvere obžalovaný, ktorý sedel hneď za vodičom. Ako obžalovaný vyšiel z vozidla, už nevie

čo sa dialo, lebo odišla od okna. Policajti tam vtedy neboli. Potom sa išla obžalovaného opýtať, že kto
ho doviezol a vtedy tam už boli policajti, obžalovaný sa odmietal podrobiť dychovej skúške, odmietol ísť
s policajtmi a vtedy mu povedala, že nech ide s policajtmi. Situáciu z okna sledovala niekoľko sekúnd,
odhadom 5-10 sekúnd.

Svedkyňa S. Z. ako matka obžalovaného uviedla, že nevyužíva svoje právo a vypovedať chce a bude.
Uviedla, že ako sledovala televíziu, videla niekoho prebehnúť popred okno, bolo to neskoro večer, bolo
to ten večer ako jej prišla povedať Z. Š., že obžalovaného zobrali policajti.

Svedok V. Š. nič podstatné ku skutku nevypovedal, nebol svedkom toho, ako z práce odchádzal
obžalovaný, pretože on z práce odišiel ešte pred ním.

Svedok X. E. vypovedal, že v práci varili kapustnicu, niečo aj s obžalovaným popili, potom sa rozhodli
ísť domov, ale on zostal ešte pozamykať dielňu a pozhasínať. Keď vyšiel z dielne, tak videl, ako si
obžalovaný sadol do vozidla za vodiča. Vodiča nevidel, pretože už sedel vo vozidle. Nikto iný na mieste
nebol. Vozidlo obžalovaného videl zo vzdialenosti asi 30 metrov, vozidlo stálo na ceste pred dvorom do

dielne. Dielňa je síce oplotená, ale brána je otvorená, je tam rod. dom, za ktorým je dielňa. Uviedol, že si
je istý, že obžalovaný si sadol za vodiča, pretože ho ešte rukou pozdravil. Nikoho iného v okolí nevidel.

Svedok S. E. vypovedal, že v čase príchodu obžalovaného bol u neho v obývačke, počul ako do dvora
prišlo nejaké vozidlo a tiež spozoroval príchod policajného vozidla, nakoľko do miestnosti prenikalo

svetlo po zapnutom majáku. Od príchodu vozidla obžalovaného po dobu ako zaregistroval príchod
vozidla s majákmi mohol uplynúť nejaký čas, obe vozidla neprišli súčasne.

Svedok K. X. vypovedal, že ako sa vracal od hasičskej zbrojnice späť domov, stretol neznámeho muža,
poľskej národnosti, mal čiernu kapucňu na hlave. Spolu s týmto neznámym mužom išli smerom na

križovatku a cestou stretli obžalovaného, ktorý sa ho opýtal, či ho odvezie domov. On však nemá
vodičské oprávnenie, a tak sa opýtal toho neznámeho muža, že či obžalovaného odvezie a on povedal,
že áno. Sadol si za volant, obžalovaný si sadol dozadu za spolujazdca a vozidlom začal cúvať z
dvora a on odišiel domov. Ak predtým uviedol, že obžalovaný si sadol ako spolujazdec, tak sa pomýlil,
obžalovaný si sadol dozadu za vodiča. Iné osoby tam vtedy neboli. Vozidlo obžalovaného stálo vo dvore

u pána Š., nevie ako ďaleko od dielne. Vozidlo stálo vo dvore, tým si je istý.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora bola prečítaná výpoveď
svedka S.. S. Y. z prípravného konania, svedok vypovedal zhodne ako svedkovia V. E. a svedok S.
K., jednoznačne sa vyjadril, že hliadka sa držala bezprostredne za vozidlom obžalovaného, že situáciu

sledoval zo zadného sedadla služobného vozidla, hliadka prišla k vozidlu, z vozidla z miesta vodiča
vystúpil obžalovaný, ktorý vozidlo aj viedol, žiadna iná osoba tam nebola. Obžalovaný na výzvu, aby
sa podrobil dychovej skúške, najskôr reagoval tak, že si to rozmyslí a až po chvíli začal tvrdiť, že
vozidlo neviedol, dychovej skúške sa odmietol podrobiť, aj odberu krvi, bol poučený o trestnoprávnych
následkoch.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, § 135 ods. 2 Tr. poriadku sa súd oboznámil so zvukovo obrazovým
záznamom z kamerového systému na ktorom bolo vidieť, že hliadka polície sa so zapnutou svetelnou
signalizáciou pohybovala bezprostredne za vodidlom obžalovaného.

Boli tiež oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápis o dychovej skúške, výpis z evidencie priestupkov,
správu o povesti, správu z evidencie vozidiel, evidenčnú kartu vodiča, odpis z registra trestov.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadaťlen na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona sa dopustí, kto pri

výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniam na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou a lekárskym vyšetrením odberom a vyšetrením krvi, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s
nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. §
15 Tr. zákona. Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel),
alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho

spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prebraté, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil

konania popísaného v skutkovej vete a jeho konanie vykazuje všetky znaky prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba,
konal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a konal v priamom úmysle tak, ako to
predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný, svoju obranu postavil na tvrdeniach, že v inkriminovanej
dobe vozidlo viedol neznámy muž, vedenie vozidla neznámej osobe zveril z dôvodu, že on požil
alkoholické nápoje a počas jazdy celú dobu sedel za vodičom. Tento neznámy vodič po vykonaní
odbočovacieho manévru vpravo, keď odbočoval z hlavnej cesty do dvora jeho rodinného domu, po
zastavení vozidla stihol ujsť ešte pred príchodom policajnej hliadky, ktorá zastavila služobné vozidlo

súbežne s hlavnou cestou pred vstupom do dvora a on si dokonca napriek tomu, že sedel na zadnom
sedadle, odkiaľ ukazoval neznámemu vodičovi smer jazdy a kde býva, po celú dobu i napriek nočnej
hodine a tme, si nevšimol, že za nimi ide vozidlo polície so zapnutým majákom. Už samotné tieto
tvrdenia vyzneli nevierohodne. Obžalovaný sa ďalej bránil, že nakoľko vozidlo neviedol, odmietol sa
podrobiť skúške na alkohol. Obrana obžalovaného bola nespochybniteľne vyvrátená a jeho vina bola

jednoznačne preukázaná výpoveďami svedkov V. E., S. K. a S.. S. Y., ktorí bez akýchkoľvek pochybností
uviedli, že obžalovaný je osobou, ktorá viedla v inkriminovanej dobe predmetné vozidlo, ich popis
udalostí bol presvedčivý, konzistentný, logický, ich popis skutkových okolností korešpondoval aj s
obrazovým záznamom, ktorý bol získaný z kamerového systému obce, z ktorého vyplynulo, že policajná
hliadka so zapnutým svetelným signalizačným zariadením sa pohybovala bezprostredne za vozidlom

obžalovaného. Svedkovia V. E., S. K. M. S.. S. Y. nemali žiaden dôvod vypovedať v neprospech
obžalovaného, vykonávali si iba svoje služobné povinnosti a postupovali zákonne. Naopak výpovede
svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného, konkrétne výpovede svedkov Z. Š. (družka
obžalovaného), X. E. M. K. X., ktorí vypovedali, že boli očitými svedkami toho, že predmetné vozidlo
viedol neznámy muž a obžalovaný sedel vo vozidle vzadu za vodičom boli absolútne nepresvedčivé,

pretože boli rozporuplné a nelogické. Súd tieto výpovede vyhodnotil ako jednoznačne tendenčné,
vykonanévsnahevyviniťobžalovanéhoazároveňpoukazujenazásadnérozporyvovýpovediachtýchto
svedkov. V prvom rade na podstatný rozpor vo výpovedi obžalovaného a svedka X. E., obžalovaný
uviedol, že pred dielňou zbadal K. X. s ďalšími osobami a požiadal K., či by ho odviezol domov a
on zakričal na nejakú osobu, podľa výpovede svedka K. X. bol na ceste iba on a ten neznámy muž,

s ktorým sa spolu cestou náhone stretli a rozprávali, nikto iný tam podľa jeho výpovede nebol. Ďalší
zásadný rozpor bol vo výpovediach svedka K. X. a svedka X. E., svedok K. X. uviedol, že vozidlo
obžalovaného bolo zaparkované vo dvore dielne, videl ako si neznámy muž sadol na miesto vodiča,
obžalovaný si sadol dozadu a ten neznámy vodič s vozidlom cúval z dvora, bol si istý, že vozidlo bolozaparkované vo dvore, pričom svedok X. E., ktorý rovnako videl, ako si mal obžalovaný sadnúť dozadu
do vozidla vypovedal, že vozidlo bolo zaparkované na ceste pred dvorom, vo dvore určite neparkovalo,
obžalovaný mu ešte predtým ako nastúpil kývol. Už na základe uvedeného je jasné, že minimálne

jeden z týchto svedkov vôbec nebol prítomný, keď obžalovaný nastupoval do vozidla a bol zrejme
požiadaný, alebo sa sám ponúkol, že poskytne krivú výpoveď. Obaja svedkovia tak klamali, že videli,
že za volantom vodiča sedela neznáma osoba a obžalovaný si sadol na zadné sedadlá. Súd neveril
ani výpovedi svedkyne Z. Š., ktorá vypovedala, že z okna videla ako z vozidla z miesta vodiča vybehol
neznámy muž a ako obžalovaný vystúpil zo zadnej časti vozidla, pričom príchod policajnej hliadky z okna

nezaregistrovala, políciu zaregistrovala až keď vyšla z domu na dvor. Výpoveď svedkyne je rovnako
nepravdivá, je v úplnom rozpore nie len s výpoveďami svedkov V. E., S. K. a S.. S. Y., ale je tiež
nelogická vzhľadom na svedkyňou uvádzané časové údaje. Nie je z chronologického hľadiska možné,
aby svedkyňa počula príchod vozidla, prišla k oknu a z okna videla, ako prišlo vozidlo obžalovaného, ako
vozidlozastaviloavybeholznehoneznámymuž,tiežvidelaakozmiestazavodičomvystúpilobžalovaný
a nezaregistrovala príchod policajného vozidla so zapnutými majákmi, ktoré ako bolo vidieť aj z obrazovo

zvukového záznamu sa pohybovalo v bezprostrednej blízkosti za vozidlom obžalovaného, pričom vodič
vozidla musel pred odbočovacím manévrom logicky pribrzdiť, aby vošiel do dvora, a to o to skôr, ak
vozidlo viedla neznáma osoba, ktorá vôbec nepoznala miestne pomery a nevedela, kde obžalovaný
vôbec býva, nevedela či bude otvorená brána do dvora, pričom policajné vozidlo odbočovací manéver
nevykonávalo a svedkovia mali celú dobu vizuálny kontakt na vozidlo obžalovaného. Súd z týchto

dôvodovneverilanivýpovedisvedkaS.E.,ktorýsícezopatrnostiuviedol,ženebolpriokneanevidel,kto
vozidlo šoféroval, ale potvrdil, že uplynulo niekoľko sekúnd ako počul prísť na dvor vozidlo obžalovaného
a ako zbadal svetlo z policajných majákov. Tiež vzhľadom na existujúci dôkazný stav vyhodnotil ako
účelovú aj výpoveď svedkyne S.Á. Z., ktorá uviedla, že videla popod okno prebehnúť neznámu osobu.
V tomto smere súd poukazuje aj na blízke rodinné a priateľské vzťahy medzi svedkami, ktorí vypovedali

v prospech obžalovaného a obžalovaným. Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal bez
akýchkoľvek pochybnosti zistené, že obžalovaný konal spôsobom, ako mu to kládla za vinu obžaloba,
obžalovaný priznal, že pred jazdou požil alkoholické nápoje, a to bol aj skutočný dôvod, pre ktorý sa
odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu a bránil sa spôsobom, že vozidlo nešoféroval.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie

materiálneho korektívu predovšetkým hroziacim následkom konania obžalovaného, objektom tohto
trestného činu, je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty pred
tými, ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú činnosť, pri
ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť najmä život alebo zdravie ľudí.

Súd k osobe obžalovaného zistil, že v mieste trvalého bydliska požíva dobrú povesť. Z registra trestov
vyplynulo, že má dva záznamy, rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/84/12 z 4.9.2012
bol právoplatne uznaný vinným z prečinu podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, bol mu uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, nariadený výkon trestu mu bol dňa 3.9.2015,
podmienečne prepustený z výkonu trestu bol dňa 16.6.2016, v skúšobnej dobe podmienečného

prepustenia sa osvedčil, tiež mu bol uložený trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu po dobu 3 rokov a rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/39/13 z 19.10.2013
bol právoplatne uznaný vinným z prečinu podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia. V karte vodiča má záznam, že v minulosti mal uložený trest zákazu činností

rozsudkomOkresnéhosúduNámestovosp.zn.4T/84/12z4.9.2012,ktorýmmuboluloženýtrestzákazu
činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 3 rokov - vozidlo v čase dopravnej nehody
viedol pod vplyvom alkoholu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4

Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu ajeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,

v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci
konštatoval na strane obžalovaného prevahu priťažujúcich okolností. Poľahčujúce okolnosti zistené
neboli, Priťažujúcou okolnosťou bolo, že pred spáchaním trestného činu už bol za trestný čin odsúdený.
Pri ukladaní trestu súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu

tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby od 4 mesiacov do 12 mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil všetky okolnosti spáchania trestného činu, osobu obžalovaného,
prihliadal na závažnosť skutku, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a tiež mal na zreteli,
že trest má byť aj morálnym odsúdením páchateľa, a v tejto súvislosti súd poukazuje na osobu

obžalovanéhoaokolnostispáchaniatrestnéhočinu.Súdobžalovanémuuložilpodmienečnýtrestodňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov so stanovením skúšobnej doby 30 mesiacov. Popri treste odňatia slobody
súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 3
rokov, keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením osobného motorového vozidla
po požití alkoholických nápojov, pričom v minulosti už bol právoplatne odsúdený za dopravnú nehodu

zo dňa 18.12.2011, skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ ,b/
Tr. zákona, ktorej sa dopustil v súvislosti s tým, že viedol osobné motorové vozidlo rovnako po požití
alkoholických nápojov, dychovou skúškou u neho bolo v čase nehody zistené 0,30 mg/l alkoholu v dychu,
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví inej osoby, v jeho prípade sa tak nejednalo o ojedinelý prípad, kedy si
sadol za volant po požití alkoholických nápojov. Vzhľadom k tomu, že v minulosti uložený trest v prípade

obžalovaného nesplnil svoj prevýchovný účinok, obžalovaný napriek predchádzajúcemu odsúdeniu si
opätovne sadol za volant pod vplyvom alkoholu a možno tak obžalovaného dôvodne zaradiť do skupiny
rizikových vodičov a tiež ťažko napraviteľných osôb, a preto mu súd uložil podmienečný trest odňatia
slobody s dlhšou skúšobnou dobou, popri ktorom mu uložil aj trest zákazu činností v trvaní 3 rokov, ktorý
si bude musieť obžalovaný vykonať v celom rozsahu s poukazom na ust. § 69 ods. 4 písm a/ Tr. zákona.

Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného a na všetky okolnosti
spáchania trestného činu, jeho závažnosť za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti.
Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne
zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na

dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.