Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200741
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200741.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu REVITAL
PLUS, s.r.o., Sládkovičova 300, 069 01 Snina IČO: 36 693 847, právne zastúpeného JUDr. Valériou
Brečkovou, advokátkou, Daľkovská 470/14, 069 01 Snina proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného č. 101787793/2017 zo dňa 18. augusta 2017, na základe všeobecnej správnej
žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Nárok na náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100778900/2017
zo dňa 10.05.2017, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších

predpisov určil rozdiel v sume 4 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015,
t.j. znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2015 zo sumy 16 678,49 eur na sumu 12 678,49
eur.

2. V odôvodnení poukázal na to, že zistil tento skutkový stav:

3. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti

za zdaňovacie obdobie júl 2015 bola začatá dňa 22.10.2015 na základe oznámenia č. 20926647/2015
zo dňa 05.10.2015 (prevzaté dňa 16.10.2015) u žalobcu

4. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č.
2015022 zo dňa 24.07.2015, s dátumom dodania dňa 24.07.2015 v celkovej sume 6 000,00 eur, v lom
DPH vo výške 1 000,00 eur, za vyúčtovanie zálohy prijatej dňa 24.07.2015 na základe čl. 4 bod 4.5
zmluvy o dielo zo dňa 23.07.2015 od M&D REALM s.r.o., Mikušovská cesta 17, Lučenec. IČO 46 477

004, DIČ 2820006937, IČ DPH SK2820006937.

5. Kontrolou bolo zistené porušenie ustanovenia §19 ods. 4 a §49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov tým, že si žalobca - kontrolovaný daňový subjekt neoprávnene uplatnil právona odpočítanie dane na základe faktúry ě. 2015022 v sume 1000.00 eur, predmetom ktorej v zmysle
zmluvy o dielo zo dňa 23.07.2015 je zaplatenie úverového limitu. Podľa zmluvy bol tento úverový limit
zaplatený za účelom zabezpečenia peňažitého plnenia. Uvedené plnenie je v zmysle ustanovenia § 39

zákona č. 222/2004 Z.z v znení neskorších predpisov oslobodeným plnením od dane z pridanej hodnoty.
Daňová povinnosť pri platbách pred dodaním tovaru alebo služby vzniká, ak je platba prijatá na dodávky
tovarov alebo služieb, čo v zmysle zmluvy nebolo naplnené. pretože účelom platby bolo zabezpečenie
peňažného plnenia.

6. Ďalej si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 20150183 zo dňa 28.07.2015. č. 2015022 s dátumom
dodania 26.07.2015 v celkovej sume 24 000.00 eur, v tom DPH vo výške 4 000,00 eur za vykonanie
reklamy na automobilových podujatiach v mesiaci júl 2015 na základe rámcovej zmluvy o reklame č.
05/01/15 zo dňa 10.01.2015 od DROTÁR Autošport, s.r.0., Levočská 11. Prešov, IČO 36444 855. DIČ
2021012928. IČ DPH SK2021012928.

7. Kontrolou bolo zistené aj porušenie ustanovenia §2, § 19 ods. 2 8 § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v
sume 4 000,00 eur z faktúry č. 20150183 zo dňa 28.07.2015 od DROTÁR Autošport, s.r.o. z dôvodu. že
neprijal v kontrolovanom zdaňovacom období deklarovanú reklamu podľa faktúry a predmetu zmluvy.
Predmet zmluvy nebol naplnený, pretože reklamný nápis nezahŕňal propagáciu činnosti objednávateľa.

Finančná podpora pretekárskej činnosti nie je predmetom dane v zmysle ustanovenia § 2 zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň ju nemožno považovať za dodanie služby v
zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

8. Dňa 22.10.2015 sa na Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné dostavil konateľ žalobcu A.. O. D.

za účelom oboznámenia správcu dane s výkonom ekonomickej činnosti v kontrolovanom zdaňovacom
období a odovzdania dokladov k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2015 (zápisnica č.
21059389/2015 zo dňa 22.10.2015).

9. Správca dane vyzval výzvou č. 21113332/2015 zo dňa 28.10.2015 kontrolovaný subjekt na

predloženie dôkazov preukazujúcich prijatie uvedenej reklamy, jej vnútornú logiku, skutkovú súvislosť,
finančnú únosnosť, ekonomickú efektívnosť a účinok v nadväznosti na priamu a bezprostrednú súvislosť
s uskutočnenými plneniami.

10.SpoločnosťREVITALPLUS,s.r.o.podanímč.6/14046542/2015zodňa09.11.2015predložiladôkazy

a stanovisko k vyššie uvedenej výzve správcu dane.

11. Žalobca doručil správcovi dane dňa 10.11.2015 správy o vykonaní reklamy tvoriace prílohu k vyššie
uvedenému podaniu.

12. Správca dane zaslal spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o., Prešov oznámenie, že dňa 28.01.2016
vykoná miestne zisťovanie, predmetom ktorého bude preverenie zdaniteľných obchodov uskutočnených
v zdaňovacom období 01 - 12/2015. Súčasťou oznámenia bolo aj stanovenie uvedených dokumentov
(oznámenie č. 100004219/2016 zo dňa 04.01.2016).

13. Spoločnosť DROTÁR Autošport, s.r.o., Prešov oznámila správcovi dane, že k výkonu miestneho
zisťovania nemôže pripraviť všetky požadované dokumenty z dôvodu ich odovzdania Krajskému
riaditeľstvu PZ, Fučíkova 2, 080 01 Prešov.

14. Správca dane dňa 19.01.2016 telefonicky informoval spoločnosť DROTÁR Autošport, s.r.o.,

Prešov, že aj napriek vyššie uvedenému oznámeniu vykoná miestne zisťovanie (úradný záznam č.
102389713/2016 zo dňa 19.01.2016).

15. Správca dane vykonal dňa 28.01.2016 miestne zisťovanie u daňového subjektu DROTÁR Autošport,
s.r.o.,Prešov.KonateľspoločnostiMgr.Kvotidiankpredmetuarozsahudodávkyuviedol,želogožalobcu

bolo umiestnené na závodnom aute, o čom predkladá fotokópie správ. Následne bolo odovzdané
vytlačené saldo konto za rok 2015 odberateľa žalobcu a porovnané súčty v záznamoch DPH a v
podaných daňových priznaniach DPH za zdaňovacie obdobie roku 2015 a správy o vykonaní reklamy vpočte 10 kusov. Ďalej sa konateľ vyjadril, že správy o vykonaní reklamy sú dodané vždy, ale niekedy sú
dodané až dodatočne z dôvodu, že dodávateľ Rokus, s.r.o., Prešov niekedy mešká s dodávkou správ.

16. Správca dane vyzval výzvou č. 102548582/2016 zo dňa 11.02.2016 žalobcu na predloženie
stanovených dokladov k dodávateľskej faktúre č. 2015022 od spoločnosti M&D REALM s.r.o. Lučenec,
IČ DPH SK2820006937 int. č. 15 - 1212 zo dňa 24.07.2015, predmetom ktorej je vyúčtovanie zálohy
prijatej dňa 24.07.2015, a dodávateľskej faktúre č. 150022 od STREŇO - geodetické práce spol. s.r.o.,
Vyšná Rybnica, IČ DPH SK2022968948, int. č. 15 - 2016 zo dňa 01.07.2015, predmetom ktorej je

vytýčenie hranice pozemku v katastrálnom území Porúbka p. č. 1851.

17. Žalobca predložil dňa 22.02.2016 vyjadrenie spolu s dôkazmi k vyššie uvedenej výzve správcu dane.
Žalobca predložil faktúru č. 2015026 zo dňa 04.09.2015, s dátumom dodania dňa 04.09.2015 v sume
4 080,00 eur, v tom DPH vo výške 680,00 eur, s dátumom splatnosti 04.09.2015, faktúru č. 2015027
zo dňa 14.09.2015, s dátumom dodania dňa 14.09.2015 v sume 5 670,00 eur, v tom DPH vo výške

945,00 eur, s dátumom splatnosti 14.09.2015 a faktúru č. 2015036 zo dňa 26.10.2015, s dátumom
dodania dňa 26.10.2015 v sume 2 847,60 eura, v tom DPH vo výške 474,60 eura, s dátumom splatnosti
5.11.2015 od dodávateľa M&D REALM s.r.o. Lučenec. Zároveň kontrolovaný platiteľ predložil aj zmluvu
o dielo zo dňa 23.07.2015. V čl. 4 bod 4.5 predmetnej zmluvy je uvedené, že zmluvné strany si dohodli
úverový limit vo výške 6 000,00 eur, ktorý je záväzný a trvá do doby platnosti tejto zmluvy tak, aby bolo

zabezpečené peňažné plnenie aj z faktúr vystavených počas platnosti tejto zmluvy, ktorých splatnosť
nastane po skončení jej platnosti. Úverový limit bude splatný po ukončení platnosti zmluvy do 3 dní po
splnení všetkých finančných záväzkov voči zhotoviteľovi. Objednávateľ uhradí úverový limit po podpise
tejto zmluvy bezhotovostným prevodom na účet zhotoviteľa.

18. Správca dane dohodol so žalobcom ústne pojednávanie za účelom oboznámenia kontrolovaného
platiteľa so zisteniami správcu dane z vykonávanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2015 (úradný záznam č. 102625912/2016 zo dňa 26.02.2016).

19. Dňa 29.02.2016 sa na ústne pojednávanie za žalobcu dostavil konateľ A.. O. D., ktorý bol

oboznámený s kontrolnými zisteniami z kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
XXXX a súčasne mu boli vrátené listiny predložené k výkonu daňovej kontroly. G. uviedol, že sa ku
kontrolným zisteniam vyjadrí po doručení protokolu s výzvou (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX).

20. Následne správca dane vyhotovil protokol č. 102654982/2016 zo dňa 03.03.2016 z daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015, ktorý bol spolu s výzvou č. 102657721/2016
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102654982/2016 zo dňa 03.03.2016 doručený
daňovému subjektu dňa 16.03.2016. Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.
102654982/2016 zo dňa 03.03.2016 bola kontrolovanému platiteľovi určená lehota 30 pracovných dní

odo dňa jej doručenia na písomné vyjadrenie k protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich jeho
tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.

21. Dňa 29.04.2016 žalobca podal elektronicky podanie pod číslom 6/05893421/2016 vo veci vyjadrenia
sa k zisteniam správcu dane v protokole z daňovej kontroly č. 102654982/2016 zo dňa 03.03.2016.

V uvedenom podaní, okrem iného, kontrolovaný daňový subjekt navrhol, aby správca dane určil deň
prerokovania písomného vyjadrenia žalobcu.

22. Na základe vyjadrenia žalobcu správca dane oznámil deň prerokovania pripomienok zaslaných k
protokolu č. 102654982/2016 zo dňa 03.03.2016 (oznámenie č. 103063603/2016 zo dňa 04.05.2016).

23. Prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom zo dňa k protokolu č. 102654982/2016
zo dňa 03.03.2016 sa za žalobcu zúčastnil splnomocnený zástupca L.. M. T. (zápisnica č.
103186253/2016 zo dňa 20.05.2016).

24. žalobca požiadal správcu dane o vydanie fotokópie zo spisového materiálu správcu dane (podanie
č. 6/06961859 zo dňa 30.05.2016) a zaplatil správny poplatok za vyhotovenie kópií zo spisu. Listom č.
103312619/2016 zo dňa 09.06.2016 boli správcom dane zaslané požadované fotokópie zo spisového
materiálu.25. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 103245878/2016 zo dňa 31.05.2016, ktorým určil
žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie júl 2015, t.j. znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2015 zo sumy 16 678,49 eura
na sumu 11 678,49 eura z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že platiteľ si uplatnil odpočítanie
dane z faktúry č. 2015022 zo dňa 24.07.2015 v sume 6 000,00 eur, v tom DPH v sume 1 000,00 eur,
od M&D REALM s.r.o. za vyúčtovanie zálohy prijatej dňa 24.07.2015 na základe čl. 4, bod 4.5 zmluvy

o dielo zo dňa 23.07.2015. Žaôpbca porušil ustanovenie § 19 ods. 4 a ustanovenie § 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

26. Ďalej bolo zistené aj porušenie § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov z dôvodu, že platiteľ neprijal službu v kontrolovanom zdaňovacom období deklarovanú
faktúrouč.20150183zodňa28.07.2015,dátumvznikudaňovejpovinnosti26.07.2015vsume24000,00

eur, vtom DPH 4 000,00 eur, od DROTÁR Autošport, s.r.o. za dodanie reklamy.

27. Dňa 02.07.2016 bolo proti tomuto rozhodnutiu podané na Daňový úrad Prešov odvolanie žalobcu.

28. Žalovaný rozhodnutím o odvolaní č. 103872027/2016 zo dňa 14.09.2016 zrušil vyššie uvedené

rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rozhodnutí o odvolaní žalovaný konštatoval,
že správca dane pri posudzovaní uplatneného odpočítania dane z faktúry č. 2015022 nesprávne
vyhodnotil zálohové platby bez náležitého zistenia skutkového stavil v rozpore s ustanovením § 24 ods.
2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.

29.Správcadanevsúladesprávnymnázoromžalovanéhovyslovenomvrozhodnutíč.103872027/2016
zo dňa 14.09.2016 doplnil skutkový stav vo vzťahu k odpočítaniu dane v sume 1 000,00 eur z faktúry č.
2015022 od spoločnosti M&D REALM s.r.o. za výrub a vývoz dreva. Na podklade zisteného skutkového
stavu správca dane priznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane z vyššie uvedenej faktúry.

30. Daňový úrad Prešov v ďalšom konaní vydal rozhodnutie č. 100778900/2017 zo dňa 10.05.2017,
ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2015, t.j. znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2015 zo sumy 16 678,49 eura na sumu 12 678,49 eura. Žalobca podal proti tomuto
rozhodnutiu odvolanie.

31. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia
zistil, že správca dane v rámci vykonanej daňovej kontroly preveroval u daňového subjektu REVITAL
PLUS, s.r.o. skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v zdaňovacom období júl 2015, v ktorom
si daňový subjekt okrem iného uplatnil odpočítanie dane vo výške 4 000,00 eur z faktúry č. 20150183

zo dňa 28.07.2015 od dodávateľa DROTÁR Autošport, s.r.o. za vykonanie reklamy na automobilovom
podujatí na základe rámcovej zmluvy o reklame č. 05/01/2015 zo dňa 10.01.2015.

32. Zistil, že podľa rámcovej zmluvy o reklame č. 05/01/2015 zo dňa 10.01.2015 predmetom zmluvy je
záväzok dodávateľa zabezpečiť pre objednávateľa vykonanie reklamy - uverejnenie reklamného nápisu,

ktorý podľa bodu II. 2. zmluvy bude umiestnený na súťažnom automobile o rozmere 40 x 30 cm na
oboch bokoch vozidla a podľa bodu II. 3. zmluvy bude reklamný nápis pre účely tejto zmluvy zahŕňať
propagáciu obchodného mena a činnosti objednávateľa.

33. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že reklamný nápis bol umiestnený iba na zadnej strane

súťažného automobilu, t.j. na oboch bokoch vozidla reklamný nápis umiestnený nie je. Ďalej je z
predloženej fotodokumentácie súťažného vozidla vidieť, že na vozidle bolo umiestnené obchodné meno
a sídlo spoločnosti, avšak bez propagácie činnosti objednávateľa.

34. Ďalej z predloženej správy o vykonaní reklamy vyhotovenej dodávateľom DROTÁR Autošport,

s.r.o. ako dôkazu o dodaní reklamy správca dane zistil, že DROTÁR Autošport, s.r.o. poskytol svojmu
objednávateľovi informácie o konaní podujatia Pezinská Baba 2015 v dňoch 03. - 04.07.2015 a o
odvysielaní spravodajských relácií na STV, TA3, TV Markíza a TV JOJ, kto bol posádkou súťažného
automobilu na automobilovom preteku Pezinská Baba 2015, fotografie súťažného automobilu, naktorom bolo umiestnené obchodné meno objednávateľa, výsledkovú listinu z podujatia o umiestnení
súťažiacej posádky a poďakovanie sa súťažného tímu objednávateľovi za finančnú pomoc. Správa bola
vypracovaná v Prešove dňa 09.07.2015.

35. Na základe toho dospel správca dane k záveru, že zdaniteľný obchod - vykonanie reklamy, nebol
dodaný tak, ako to bolo zmluvne dohodnuté medzi žalobcom a spoločnosťou DROTÁR Autošport, s.r.o.,
reklamný nápis nezahŕňal propagáciu činnosti objednávateľa, predložené správy o vykonaní reklamy
sú z obsahovej stránky správami informujúcimi o športovom podujatí spolu s poďakovaním za pomoc

a v správe sa neuvádza, ako bola propagovaná činnosť objednávateľa. Zároveň správca dane po
vyhodnotení všetkých zistených skutočností vyjadril svoje úvahy o tom, že v danom prípade išlo o
finančnúpodporusúťažnéhotímuIgoraDrotáravkontrolovanomzdaňovacomobdobíjúl2015(súťažiaci
Igor Drotár je zároveň jedným z konateľov spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o.).

36. Navyše, dodávateľ v správe neuviedol, ako propagoval činnosť objednávateľa, a či sa podujatia

zúčastnila aj široká verejnosť a v akom rozsahu jej boli odovzdané informácie, resp. správa o spoločnosti
a jej obchodnej činnosti (napr. predaj liekov). Dodávateľ nedodal pre žalobcu reklamné služby, ktorými
by šíril informácie a správy, za účelom informovania o existencii a kvalitách jednotlivých služieb
poskytovaných objednávateľom reklamy s cieľom šíriť ich predaj. V danom prípade bol na súťažnom
automobile na pretekoch Pezinská Baba 2015 umiestnený len názov daňového subjektu a jeho sídlo, a

takúto aktivitu nemožno chápať ako reklamnú službu, pretože neinformuje verejnosť o produktoch a ich
kvalite s cieľom zvýšiť ich predaj, čo vyplýva aj z rozsudku C-68/92 ESD, podľa ktorého, ak akákoľvek
hospodárska aktivita zahŕňa šírenie správy za účelom informovať verejnosť o produktoch a ich kvalite s
cieľom zvýšiť ich predaj, je potrebné ju chápať ako reklamnú službu.

37. Žalobca namietal, že správca dane nemal zákonnú kompetenciu vyslovovať závery o právnych
dokumentoch. Správcu dane nesplnomocňuje žiaden právny predpis na prijatie záveru, že ak nie je
zmluvná podmienka naplnená na 100 %, tak nie je naplnený predmet zmluvy a je popretý celý zdaniteľný
obchod. Podľa jeho názoru je predmetná zmluva jednoznačne zmluvou o poskytnutí služby reklamy, a
niezmluvouoposkytnutífinančnýchprostriedkov.Obchodnémenoasídlospoločnostibolopropagované

na športovom podujatí, ktorého sa zúčastňuje verejnosť, a teda potenciálni obchodní partneri. Ďalej
tvrdil, že správca dane v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedol, že na športovom podujatí bolo
propagované len obchodné meno spoločnosti.

38. Žalovaný k vyššie uvedenej námietke uviedol, že správca dane postupoval v predmetnej daňovej

kontrole žalobcu v zmysle zákonnej kompetencie zakotvenej v ustanovení § 44 zákona č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Za týmto účelom správca dane v súlade so zásadou ustanovenou v § 3 ods. 3 zákona č.
563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy predložené žalobcom.
Zámerom správcu dane nebolo hodnotiť kvalitu plnenia predmetu uzatvorenej zmluvy, ale zistiť, čí

deklarovaná služba - reklama bola kontrolovanému daňovému subjektu dodaná. Správca dane v
napadnutom rozhodnutí neuviedol, že na športovom podujatí nebol propagovaný názov. Sporným
však bolo, či a ako bola propagovaná činnosť žalobcu, keďže spoločnosť DROTÁR Autošport, s.r.o.
mala v kontrolovanom zdaňovacom období dodať reklamu spočívajúcu v propagácii názvu a činnosti.
Z rozhodnutia, ako aj zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal,

že na tomto športovom podujatí bola propagovaná aj jeho činnosť. Naopak, z predloženej správy
spoločnostiDROTÁRAutošport,s.r.o.jezrejmé,žešloofinančnúpodporu,resp.pomoc,zaktorúvyjadril
poďakovanie pretekár a konateľ L. W.. Správca dane preto správne konštatoval, že spoločnosť DROTÁR
Autošport, s.r.o. nedodala žalobcovi službu - reklamu konformnú s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b)
zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, ako to deklarovala faktúrou a zmluvou, ale

žalobca finančne podporil pretekára Igora Drotára na športovom podujatí Pezinská Baba 2015. Žalovaný
sa však stotožnil s námietkou žalobcu vo vzťahu ku skutočnosti, že na súťažnom automobile bolo
vyobrazené okrem názvu spoločnosti aj sídlo. Táto skutočnosť však nemala vplyv na posudzovanú vec.

39. Ďalej žalobca vzniesol námietku, že žiaden daňový právny predpis nedefinuje náležitosti reklamy

ako služby a zároveň neodkazuje na zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý správca dane aplikoval v napadnutom rozhodnutí.40. Žalovaný sa stotožnil s postupom správcu dane pri aplikácii zákona č. 147/2001 Z.z. v znení
neskoršíchpredpisov,pretožezdikcieustanovenia§3ods.1zákonač.563/2009Z.z.vzneníneskorších
predpisov vyplýva, že sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,

akým zákon a reklame nepochybne je.

41. Ďalej uviedol, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 Smernice č. 2006/112/EHS je
neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Domnieval sa, že
žalobca splnil všetky podmienky na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov, a správca dane napriek tejto skutočnosti neuznal uplatnené odpočítanie dane,
čím porušil princíp daňovej neutrality.

42. Správca dane sa v daňovom konaní dôsledne riadil zákonom č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, v ktorom je implementovaná smernica Rady č. 2006/112/EHS. Právo na odpočítanie dane
je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade ho nemožno obmedziť,

čo však nevylučuje, aby daňové orgány odmietli vrátenie dane v prípade nesplnenia stanovených
podmienok na odpočítanie dane. Žalovaný ďalej uviedol, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že správca
dane nepriznal nárok na odpočítanie dane z predmetnej faktúry z dôvodu nesplnenia vecných -
materiálnych podmienok definovaných ustanovením § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov.

43. K námietke žalobcu, že správca dane prijal záver na základe neodôvodnenej vlastnej úvahy, ktorá
nemá oporu v zákone na základe miestneho zisťovania u daňového subjektu DROTÁR Autošport,
s.r.o., pri ktorom nedošlo k získaniu dôkazu, ktorý mal právnu silu z pohľadu vyrubenia dane v zmysle
ustanovenia § 68 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, žalovaný konštatoval,

že správca dane prijal záver, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie v sume
4 000,00 eur nielen na základe miestneho zisťovania. Správca dane prijal tento záver na základe
vykonaného dokazovania a preverovania všetkých relevantných skutočností.

44. Skutočnosť, že daňový subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o. si vyrubil daň podaním daňového priznania

za zdaňovacie obdobie júl 2015, ktorého súčasťou bolo aj plnenie pre žalobcu podľa § 19 zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov neznamená, že žalobca mal zákonné právo na uplatnenie
odpočítania dane. Správca dane tak, ako je vyššie uvedené, skúmal u žalobcu splnenie podmienok
ustanovených v § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a zistil, že keďže
službaneboladodaná,daňovémusubjektuDROTÁRAutošport,s.r.o.nevznikladaňovápovinnosťpodľa

§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a teda žalobca nemal právo odpočítať
daň, pretože nesplnil podmienky na odpočítanie dane.

45. K procesnej námietke žalobcu dňa 20.05.2016 žalovaný uviedol, že je nedôvodná.

46. Dňa 20.05.2016 správca dane spísal so splnomocneným zástupcom žalobcu L.. M. T. vyššie
uvedenú zápisnicu v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 v nadväznosti na ustanovenie § 19 zákona č.
563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených
daňovým subjektom k protokolu č. 102654982/2016 zo dňa 03.03.2016. Zápisnica o priebehu a
výsledkoch dokazovania v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších

predpisov, ktorú žalobca uviedol na strane 2 odvolania, nebola správcom dane vyhotovená z dôvodu
nevykonania dokazovania v rámci vyrubovacieho konania. Žalovaný na základe vyššie uvedeného
konštatoval, že správca dane pri spísaní predmetnej zápisnice vo vyrubovacom konaní postupoval v
súlade príslušnou právnou úpravou.

47. Ďalej žalobca uviedol, že správca dane odmietol vykonať dôkazy, ktoré navrhol žalobca. Ide o
nahradenie miestneho zisťovania v spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o. dňa 28.01.2016 inštitútom
svedeckej výpovede podľa ustanovenia § 25 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov,
nevyhodnotenie ekonomického prínosu reklamy pre žalobcu a zmluvy o reklame spolu s predloženými
podkladmi o realizácii reklamy.

48. Žalovaný konštatoval, že podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisovsícežalobcapreukázalskutočnosti,ktorémajúvplyvnasprávneurčeniedane,avšakvzmysle
ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dokazovanie vediesprávca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
aniejepritomviazanýibanávrhmidaňovýchsubjektov.Vdanomprípadenebolopotrebné,abykonatelia
L. W. a O.. T. G. vypovedali v pozícii svedka, pretože vyjadrenie O.. T. G. a predložené správy k

deklarovanému zdaniteľnému obchodu boli totožné s vyjadrením konateľa A.. O. D., a aplikácia inštitútu
svedeckej výpovede preto nebola potrebná.

49. Keďže si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane, správca dane
skúmal splnenie podmienok rigorózne stanovených v ustanoveniach § 49 až § 51 zákona č. 222/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré musia byť kumulatívne splnené a určujú, ako musí platiteľ dane
z pridanej hodnoty zdaniteľný obchod použiť, aby mu vznikol nárok na odpočítanie dane a kedy mu tento
nárok vzniká. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nevznikla daňová povinnosť, keďže služba
nebola dodaná, žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane, a preto bolo vyhodnotenie nárastu
tržieb žalobcu a získanie nových zákazníkov v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov, bezpredmetné.

50. Námietka, že správca dane nevyhodnotil zmluvu o reklame, je nedôvodná. Ako je už vyššie uvedené,
správca dane relevantne vyhodnotil túto zmluvu, ako aj ďalšie podklady v súlade s ustanovením § 3
ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a svoj záver formuloval v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

51. Žalobca vzniesol námietku, že sa žalovaný v predchádzajúcom odvolacom konaní nevysporiadal so
všetkými námietkami, tak ako boli namietané v odvolaní zo dňa 01.07.2016.

52.Žalovanývpredchádzajúcomodvolacomkonanírozhodnutímč.103872027/2016zodňa14.09.2016

rozhodnutie 100778900/2017 zo dňa 10.05.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z
dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, preto bolo predčasné vysporiadavať sa so všetkými
námietkami odvolávajúceho sa.

53. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia spolu so spisovým materiálom zistil, že vyššie

uvedený záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností ustálil, zodpovedá zásadám
logického myslenia, správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnym predpisom, a to zákonom č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

54. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný konštatoval že správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo, a preto námietky žalobcu považuje za neopodstatnené.

55. Na základe týchto skutočností žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

Priebeh administratívneho konania

56. Z priloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil tento priebeh administratívneho
konania:
57. Dňa 02.10.2015 bolo vydané správcom dane poverenie na výkon daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti u žalobcu. Oznámenie o
daňovej kontrole určenej na deň 22.10.2015 bolo žalobcovi doručené dňa 16.10.2015. Dňa 22.10.2015

bola vyhotovené zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti konateľa žalobcu, ktorého účelom bolo
oboznámenie správcu dane s výkonom ekonomickej činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období a
odovzdanie dokladov. Podľa úradného záznamu zo dňa 28.10.2015 bola správcovi dane predložená
žalobcom rámcová zmluva o reklame číslo 05/01/15 zo dňa 10.01.2015 uzavretá s dodávateľom
DROTÁR Autošport s.r.o., Levočská 11, Prešov, predmetom ktorej bol záväzok dodávateľa zabezpečiť

pre objednávateľa - žalobcu vykonanie reklamy - uverejnenie reklamného nápisu počas automobilových
pretekov v seriály MSR v rally, MSR v PAV a ďalších podujatiach podľa tabuľky v počte 32 časovo
od 24.1.2015 do 6.12.2015, pričom reklamný nápis bude umiestnený na súťažnom automobile
ŠKODA FABIA WRC na oboch bokoch vozidla, nápis zahŕňa propagáciu obchodného mena a činnostiobjednávateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu od 10.1.2015 do 31.12.2015. Cena bola dohodnutá vo
výške 240 000 eur. Dňa 02.03.2015 bol uzavretý dodatok k zmluve tak, že reklamný nápis bude uvedený
na súťažnom automobile CITROEN DS3 WRC alebo MITSUBISHI LANCER EVO.

58. Dňa 28.10.2015 správa dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich prijatie a
použitie reklamy na automobilových podujatiach v mesiaci júl 2015 podľa faktúry 20150183 od platiteľa
DROTÁR Autošport s.r.o., ktoré preukážu vnútornú logiku, skutkovú súvislosť, finančnú únosnosť,
ekonomickú efektívnosť a čo bolo jej účinkom v nadväznosti na priamu a bezprostrednú súvislosť s

uskutočnenými plneniami. Výzva bola doručená žalobcovi dňa 2.11.2015. Žalobca reagoval podaním
stanoviska s vysvetlením splnenia všetkých zákonných podmienok pre odpočítanie 4 000 eur DPH,
osobitne poukázal na podiel výdavkov na reklamu vo vzťahu k ročnému obratu 2,8 mil. v rozpätí 5 -
10 %. K stanovisku priložil fotodokumentáciu obsahujúcu „Správu o vykonaní reklamy pre žalobcu“, na
ktorej sú zachytené motoristické akcie v dňoch 24.7. - 25.7., 25.7. - 26.7.2015 - „Rally Tatry“, v dňoch
3.7. - 4.7., 4.7. - 5.7.2015 „Pezinská Baba“, v dňoch 17.7. - 18.7. 2015 „Dobšinský kopec“.

59. Podaním zo dňa 04.01.2016 správca dane oznámil subjektu DROTÁR Autošport, s.r.o., že u
neho vykoná dňa 28.01.2016 miestne zisťovanie vo veci uskutočnených daňových obchodov v období
01-12/2015 s potrebou pripraviť vymenované doklady. Z úradného záznamu správcu dane zo dňa
18.1.2016 vyplýva, že tento subjekt nepredloží požadované doklady, kvôli ich zadržiavaniu zo strany

KR PZ Prešov, napriek tomu miestne zisťovanie vykoná. Z miestneho zisťovania zo dňa 18.1.2016 je
v spise zápisnica, predmetom zisťovania bola dodávka deklarovanej reklamy. Konateľ spoločnosti Mgr.
G. sa k veci vyjadril, potvrdil, že vykonanie reklamy potvrdzujú správy, v niektorých prípadoch správy
môžu meškať kvôli meškaniu ich dodávateľa Rokus s.r.o., Prešov. Boli vyhotovené fotokópie záznamov
DPH za 07-12/2015 k uskutočneným zdaniteľným obchodom, saldo konto žalobcu správy o reklame.

60. Dňa 29.02.2016 prebehlo ústne pojednávanie, o ktorom bola vyhotovená zápisnica podpísaná
konateľom žalobcu, dňa 03.03.2016 správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly, v ktorom
je konštatovaný zistený rozdiel medzi vlastnou daňovou povinnosťou + nadmerný odpočet podľa
daňového priznania (- 16 678,49 eur) a po kontrole (- 11 678,49 eur) 5 000 eur. V časti zistené

skutočnosti správca dane uviedol, že v rozsahu 1 000 eur išlo o neoprávnené uplatnenie práva
na odpočítanie dane na základe faktúry č. 2015022 v sume 1 000 eur na základe zmluvy o dielo
z23.7.20415 o zaplatení úverového limitu so subjektom M&D REALM s.r.o.. V rozsahu 4 000 eur išlo
o uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúry č. 20150183 z 28.7.2015 od DROTÁR Autošport
s.r.o. za vykonanie reklamy na automobilových podujatiach podľa rámcovej zmluvy č. 05/01/15. V

tejto súvislosti konštatoval zo zmluvy k predmetu zmluvy bod 1), bod 2) a bod 3) zmluvy, podľa
ktorého reklamný nápis mal zahŕňať propagáciu obchodného mena a činnosti žalobcu. Zo zistení podľa
predložených správ a fotodokumentácie správca dane uzatvoril, že predmet zmluvy nebol naplnený,
keďže reklamný nápis nezahŕňal propagáciu činností objednávateľa, teda nebol preukázané dodanie
reklamy pre žalobcu. Konštatoval tiež v obsahu správ poďakovanie zo strany DROTÁR Autošport s.r.o.

(pretekára Igora Drotára) žalobcovi za finančnú pomoc , čo podľa správcu preukazuje, že tento subjekt
reklamu žalobcovi propagujúcu jeho činnosť nedodal. Citoval § 2 zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame.
V spojení s ustanoveniami zo zmluvy o reklame vyhodnotil, že išlo finančnú podporu pretekárskej
činnosti, pričom žalobca nepreukázal, že výdavky na reklamu boli vynaložené za účelom za účelom
zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov, správca dane sám nezistil žiadny ekonomický prínos

ani ekonomické opodstatnenie vynaložených prostriedkov, teda nešlo o dodanie tovaru alebo služby za
protihodnotu, t.j. finančná podpora nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Žaloba bol vyzvaný na
vyjadrenie k zisteniam v protokole, na výzvu reagoval. Namietol posúdenie fotodokumentácie o reklame
bez konfrontácie so žalobcom ako daňovým subjektom, bez svedeckej výpovede. Namietol miestne
zisťovanie u subjektu DROTÁR Autošport s.r.o. bez použitia svedeckej výpovede, namietol vyťahovanie

slovíčok z kontextu zmluvy správcom dane, nezákonné zasahovanie do otázok dodržiavania zmluvných
podmienok zmluvnými stranami zo strany správcu dane, nezákonnú úvahu v tomto smere na rámec
zákona. Závery o neoprávnenom uplatnení práva na odpočet DPH považuje v oboch prípadoch za
absolútneprocesneihmotnoprávnenesprávne.Dňa20.5.2016bolinaústnompojednávaníprerokované
pripomienky žalobcu k protokolu z 03.03.2016. Zúčastnil sa ho splnomocnený zástupca žalobcu.

61. Následne bolo dňa 31.5.2016 vydané rozhodnutie správcu dane č.103245878/2016 o určení rozdielu
dane, a to podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. v sume nadmerného odpočtu 5 000 eur za zdaňovacie
obdobie júl 2015 a o znížení nadmerného odpočtu zo sumy 16 678,49 eur na 11 678,49 eur.62. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

63. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.09.2016 č. 103872027/2016 toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec
správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že správca dane neprihliadol
náležite na skutočnosti týkajúce sa uplatneného odpočítania dane z faktúry č. 2015022 na základe
zmluvy medzi žalobcom a M&D REALM s.r.o. na výrub a vývoz drevnej hmoty, pričom správcovi dane
uložil došetriť v súvislosti s týmto obchodom skutkový stav, preveriť či deklarované služby boli skutočne

dodané, či platba bola uskutočnená, či daňový subjekt splnil podmienky pre možnosť uplatnenia
odpočítania dane podľa zákona.

64. V administratívnom spise správcu dane sú ďalej doklady týkajúce sa vykonania uložených zisťovaní
vo vzťahu k subjektu M&D REALM s.r.o.

65. Následne správca dane rozhodol rozhodnutím č. 100778900/2017 zo dňa 10.05.2017 o určení
rozdielu dane a podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určil daňovému
subjektu rozdiel v sume 4 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015, znížil
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2015 zo sumy 16 678,49 eur na sumu 12 678,49 eur.

66. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

67. V správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného dňa 06.11.2017 žalobca najskôr
chronologicky zhrnul priebeh daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015
až po doručenie napadnutého rozhodnutia žalobcovi dňa 12.09.2017.

68. Rozhodnutie žalovaného č. 101787793/2017 zo dňa 18.08.2017 (ďalej len „rozhodnutie“), ako aj
rozhodnutie správcu dane č. 100778900/2017 zo dňa 10.05.2017, ktoré mu predchádzalo a ktoré
potvrdil svojím rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán, pričom týmto rozhodnutím správcu dane č.
100778900/2017 zo dňa 10.05.2017 došlo k neuznaniu nadmerného odpočtu žalobcu na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 v sume 4 000,00 EUR, považoval žalobca za nezákonné,
pretože sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, samotná daňová kontrola neprebiehala v súlade s princípom zákonnosti a v nej inkorporovanom
princípe právnej ochrany ako nositeľmi najvyšších možných hodnôt právneho štátu demokratického

zriadenia, procesný postup správcu dane bol v rozpore s viacerými základnými zásadami správy
daní, správca dane hrubo zasiahol do zmluvnej slobody žalobcu a spoločnosti DROTÁR a nesprávne
aplikoval všeobecne záväzné právne predpisy na predmet rámcovej zmluvy o reklame č. 05/01/15
zo dňa 10.01.2015 v kontexte pôsobenia zásady neformálnosti pri realizácii správy daní, správca
dane pri realizácii správy predmetnej dane viackrát pochybil a uvedenými rozhodnutiami došlo k

podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonných rozhodnutí.

69. Z uvedených dôvodov je žalobca presvedčený o tom, že rozhodnutiami žalovaného, ako aj správcu
dane, ktoré im predchádzali, sa malo postupovať podľa týchto ustanovení a zároveň bol ukrátený na

týchto svojich právach, pričom citoval čl. 2 ods. 2, 3, čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Tiež citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8, § 24 ods. 4, § 45 ods. 1 písm. c), § 46 ods.
5 Daňového poriadku, ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b ), § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), §
51 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 2 písm. a), zákona o DPH, ustanovenie § 1 ods. 1 písm. a), § 2 ods.
1 písm. a), b) c), f) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“), tiež ustanovenie § 8 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Obchodný zákonník").70. Poukázal na to, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly preveroval u žalobcu skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane v zdaňovacom období júl 2015, v ktorom si žalobca, okrem iného,
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 4 000,00 EUR z faktúry č. 20150183 zo dňa

28.07.2015 od dodávateľa spoločnosti DROTÁR za vykonanie reklamy na automobilovom podujatí na
základe rámcovej zmluvy o reklame 05/01/2015 zo dňa 10.01.2015 (ďalej ako „zmluva o reklame“).
Žalovaný vo svojom rozhodnutí na str. 11, str. 12 a str. 13 uviedol nasledovné: „Odvolací orgán zistil,
že podľa rámcovej zmluvy o reklame č. 05/01/2015 zo dňa 10.01.2015 predmetom zmluvy je záväzok
dodávateľa zabezpečiť pre objednávateľa vykonanie reklamy - uverejnenie reklamného nápisu, ktorú

podľa bodu II 2. zmluvy bude umiestnená na súťažnom automobile o rozmere 40 x 30 cm na oboch
bokochvozidlaapodľaboduIL3,zmluvybudereklamnýnápispreúčelytejtozmluvyzahŕňaťpropagáciu
obchodného mena a činnosti objednávateľa.“

71. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že reklamný nápis bol umiestnený iba na zadnej strane
súťažného automobilu, t. j. na oboch bokoch vozidla reklamný nápis umiestnení nie je. Ďalej je z

predloženej fotodokumentácie súťažného vozidla vidieť že na vozidle bolo umiestnené obchodné meno
a sídlo spoločnosti, avšak bez propagácie činnosti objednávateľa. Ďalej z predloženej správy o vykonaní
reklamy vyhotovenej dodávateľom DROTÄR Autošport, s.r.o. ako dôkazu o dodaní reklamy správca
dane zistil, že DROTÁR Autošport, s.r.o. poskytol svojmu objednávateľovi informácie o konaní podujatia
Pezinská Baba 2015 u dňoch 03. - 04.07.2015 a o odvysielaní spravodajských relácií na STK TA3, TV

Markíza a TV JOJ, kto bol posádkou súťažného automobilu na automobilovom preteku Pezinská Baba
2015, fotografie súťažného automobilu, na ktorom bolo umiestnené obchodné meno objednávateľa,
výsledkovú listinu z podujatia o umiestnení súťažiacej posádky a poďakovanie sa súťažného tímu
objednávateľovi za finančnú pomoc. Správa bola vypracované v Prešove dňa 09.07.2015.

72. Na základe toho dospel správca dane k záveru, že zdaniteľný obchod - vykonanie reklamy, nebol
dodaný tak, ako to bolo zmluvne dohodnuté medzi žalobcom a spoločnosťou DROTÄR Autošport, s.r.o.,
reklamný nápis nezahŕňal propagáciu činností objednávateľa, predložené správy o vykonaní reklamy
sú z obsahovej stránky správami informujúcimi o športovom podujatí spolu s poďakovaním za pomoc
a v správe sa neuvádza, ako bola propagovaná činnosť objednávateľa. Zároveň správca dane po

vyhodnotení všetkých zistených skutočnosti vyjadril svoje úvahy o tom, že v danom prípade išlo o
finančnúpodporusúťažnéhotímuIgoraDrotáravkontrolovanomzdaňovacomobdobíjúl2015(súťažiaci
Igor Drotár je zároveň jedným z konateľov spoločnosti DROTÁR Autošport, s. r. o.).

73. Navyše, dodávateľ v správe neuviedol, ako propagoval činnosť objednávateľa, a či sa podujatia

zúčastnila aj široká verejnosť a v akom rozsahu jej boli odovzdané informácie, resp. správa o spoločností
a jej obchodnej činnosti (napr. predaj liekov). Dodávateľ nedodal pre žalobcu reklamné služby, ktorými
by šíril informácie a správy, za účelom informovania o existencii a kvalitách jednotlivých služieb
poskytovaných objednávateľom reklamy s cieľom šíriť ich predaj. V danom prípade bol na súťažnom
automobile na pretekoch Pezinská Baba 2015 umiestnený len názov žalobcu a jeho sídlo, a takúto

aktivitunemožnochápaťakoreklamnúslužbu,pretoženeinformujeverejnosťoproduktochaichkvalites
cieľom zvýšiť predaj , čo vyplýva aj z rozsudku C-68/ 92 ESD, podľa ktorého, ak akákoľvek hospodárska
aktivita zahŕňa šírenie správy za účelom informovať verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom zvýšiť
ich predaj, je potrebné ju chápať ako reklamnú službu.

74. Žalobca namietal, že správca dane nemá zákonnú kompetenciu vyslovovať závery o právnych
dokumentoch. Správcu dane nesplnomocňuje žiaden právny predpis na priatie záveru, že ak nie je
zmluvná podmienka naplnená na 100 %, tak nie je naplnený predmet zmluvy a je popretý zdaniteľný
obchod. Podľa jeho názoru je predmetná zmluva jednoznačne zmluvou o poskytnutí služby reklamy, a
niezmluvouoposkytnutífinančnýchprostriedkov.Obchodnémenoasídlospoločnostibolopropagované

na športovom podujatí, ktorého sa zúčastňuje verejnosť, a teda potenciálni obchodní partneri. Ďalej
tvrdil, že správca dane v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedol, že na športovom podujatí bolo
propagované len obchodné meno spoločnosti. Žalovaný k vyššie uvedenej námietke uviedol, že správca
dane postupoval v predmetnej daňovej kontrole žalobcu v zmysle zákonnej kompetencie zakotvenej v
ustanovení § 44 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože zisťoval a preveroval

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

75. Za týmto účelom správca dane v súlade so zásadou ustanovenou v § 3 ods. 3 zákona č. 563/
2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy predložené kontrolovanýmdaňovým subjektom. Zámerom správcu dane nebolo hodnotiť kvalitu plnenia predmetu uzatvorenej
zmluvy, ale zistiť, či deklarované služba - reklama bola žalobcovi dodaná. Správca dane v napadnutom
rozhodnutí neuviedol, že na športovom podujatí nebol propagovaný názov. Sporným však bolo, či a ako

bola propagovaná činnosť žalobcu, keďže spoločnosť DROTÁR Autošport, s. r.o. mala v kontrolovanom
zdaňovacom období dodať reklamu spočívajúcu v propagácii názvu a činností. Z rozhodnutia, ako aj
zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že na tomto športovom
podujatí bola propagovaná aj jeho činnosť. Naopak, z predloženej správy spoločnosti DROTÁR
Autošport, s.r.o. je zrejmé, že šlo o finančnú podporu, resp. pomoc, za ktorú vyjadril poďakovanie

pretekár a konateľ L. W..

76. Správca dane preto správne konštatoval, že spoločnosť DROTÁR Autošport, s.r.o. nedodala
žalobcovi službu - reklamu konformnú s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/ 2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov tak, ako to deklarovala faktúrou a zmluvou, ale žalobca finančne podporil
pretekára Igora Drotára na športovom podujatí Pezinská Baba 2015.

77. Žalovaný sa však stotožnil s námietkou žalobcu vo vzťahu ku skutočnosti, že na súťažnom
automobile bolo vyobrazené okrem názvu spoločnosti aj sídlo. Táto skutočnosť však nemá vplyv na
posudzovanú vec. S takouto argumentáciou žalovaného sa nie je možné v žiadnom prípade stotožniť.

78. Z uvedenej formulácie argumentov žalovaného vyplýva jednoznačne to, že žalovaný popiera
existenciu a dodanie služby zdaniteľnou osobou spoločnosťou DROTÁR za protihodnotu v tuzemsku,
ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby pre zdaniteľnú osobu - žalobcu len z toho dôvodu, že
podľa jeho názoru spoločnosť DROTÁR iba prijala finančnú podporu pre pretekára L. W. v kontexte
jeho výkladu zmluvy o reklame a jej obsahových náležitostí. V podstate prezentuje názor, že žalobca

a spoločnosť DROTÁR uzavretou zmluvou o reklame len zastierali týmto právnym úkonom to, že v
skutočnosti malo ísť o žalobcom poskytnutú finančnú podporu spoločnosti DROTÁR.

79. Podľa žalobcu žalovaný teda argumentoval tým, že správca dane využil svoje právo a zároveň
povinnosť, a postupoval na základe § 3 ods. 3 Daňového poriadku, § 3 ods. 6 Daňového poriadku,

§ 24 ods. 2 Daňového poriadku a § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Javí sa však podľa žalobcu
potrebným zhodnotiť a posúdiť to, či správca dane a žalovaný uplatňovaním a realizáciou predmetných
ustanovení pri správe dani neprekročil rámec svojich zákonných právomoci, či nenapĺňal jeho výklad
znaky neprípustného reštriktívneho výkladu ustanovení zákona o reklame a či bol jeho postup v súlade
s princípom zákonnosti ustanoveným v § 3 ods. 1 Daňového poriadku v tom zmysle, že pri správe dani

sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá
sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. V
kontexte posúdenia skutočnej vôle zmluvných strán zmluvy o reklame pri jej realizácii a jej obsahových
náležitosti je nevyhnutné poukázať na uplatňovanie zásady neformálnosti pri správe daní.

80. Daňový poriadok ustanovuje v prvej vete § 3 ods. 6, že: „Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri
správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Uvedenú zásadu možno vnímať v rovine postupu konajúceho
orgánu pri posudzovaní podania účastníkov konania i tretích osôb.

81. V tomto zmysle je správca dane povinný skúmať podania podľa ich obsahu a nie podľa ich formálno
- právneho označenia. Príkladmo možno uviesť, že sa zásada neformálnosti uplatní vtedy, ak daňový
subjekt zrealizuje podanie, ktoré je formálne označené ako sťažnosť, avšak je zamýšľané ako odvolanie
aajspĺňavšetkyobsahovénáležitostiodvolania.Tojevšakvtomtoprípadezhľadiskavyvráteniaprávnej
argumentácie žalovaného irelevantné. Naopak, podstatnou rovinou uvedenej zásady je jej druhá rovina

vnímania, ktorá je charakterizovaná riešením otázky posudzovania zastieraných právnych úkonov.
Zakotvením tejto zásady do právnej úpravy správy daní sledoval zákonodarca najmä poskytnutie čo
najúčinnejšej ochrany fiškálnemu záujmu štátu a obcí pri napĺňaní verejných peňažných fondov, avšak
stále nie je možné poskytnúť túto ochranu nad rámec zachovávania práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

82. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že zákonná formulácia zásady neformálnosti poukazuje najmä
na posudzovanie hmotno-právnych úkonov a iných hmotno-právnych skutočnosti, ktoré majú zároveň
vplyv na správne zistenie, vyrubenie a vybratie dane. V tomto kontexte sa do daňového práva premietaspôsob vysporiadania sa s inštitútom zastieraných právnych úkonov, ktorého existencia je vyvodzovaná
súkromným právom. Takéto prepojenie verejného práva a súkromného práva existuje najmä kvôli tomu,
že skutkové podstaty, ktoré podliehajú zdaneniu, majú svoj pôvod výlučne v súkromnom práve (hlavne

v občianskom práve a v obchodnom práve).

83. Samotná obsahová charakteristika zastieraného právneho úkonu je upravená v § 41a ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak má
byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak

sú splnené všetky jeho náležitosti. Jednoducho povedané a v súlade s právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v rozsudku z 30.03.2011, sp. zn. 3 Cdo/144/2010, v prípade
simulovaného úkonu ide o prípad konania naoko, pri ktorom účastníci svojimi prejavmi predstierajú
uzavretie jedného právneho úkonu (tzv. simulovaný právny úkon), aby dosiahli zastretie (dissimuláciu)
iného právneho úkonu. Z doktríny občianskeho práva potom vyplýva, že sa jedná o právny úkon, pri
ktorého realizácii dochádza k vedomej nezhode vôle a prejavu. Nezhoda vôle a prejavu môže byť:

a) jednostranná v tomto prípade sa nezhoduje vôľa a prejav konajúceho pri jednostrannom právnom
úkone alebo vôľa a prejav vôle jednej strany pri dvojstrannom právnom úkone a konajúci o tom vie;
b) spoločná - medzi vôľou a prejavom vôle oboch strán pri dvojstrannom právnom úkone (darovacia
zmluva namiesto kúpnej zmluvy) je tá istá nezhoda a obe strany o tom vedia. Simulovaný právny úkon
(ten, ktorý je urobený naoko) je vadný pre nedostatok vážnosti, a teda je absolútne neplatný.

84. Dissimulácia však sama o sebe protiprávna nie je. Ak spĺňa dissimulovaný právny úkon všetky
náležitosti platného právneho úkonu, potom ho treba uznať za platný. Samozrejme platí to, čo účastníci
skutočne chceli a čo zodpovedá ich skutočnej vôli, teda to, čo zakrývali (dissimulovali), a nie to,
čo nechceli a predstierali (simulovali). Aj keď správca dane využíva doktrínu občianskeho práva pri

posudzovaní otázky zastieraných právnych úkonov, nemožno tvrdiť, že by hodnotil platnosť právneho
úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka. Uvedené vyplýva práve z §3 ods. 6 Daňového poriadku, čo
znamená, že hodnotí zastierané právne úkony len za účelom zistenia, vyrubenia a vybratia dane, teda
výlučne na účely správy daní. Keďže sa pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, správca dane skúma,

či napríklad nedošlo k fiktívnym obchodom za účelom uplatňovania nadmerných odpočtov pri DPH
daňovými subjektmi. Ak je takýto odpočet doložený daňovým dokladom, dôkazné bremeno ohľadom
spochybnenia daňového dokladu znáša správca dane.

85. Správca dane však musí prihliadnuť na skutočný obsah právnych úkonov a iných skutočností aj

vtedy, ak to je v prospech daňového subjektu. Treba si však uvedomiť, že jednoduchú konštatáciu
správcu dane, že došlo k takémuto konaniu a že v tomto prípade skutočne nejde o realizovanie zmluvy o
reklame zdaniteľnými osobami, nemožno v žiadnom prípade považovať za preukázanie ním tvrdených
skutočnosti ohľadom želanej vôle zmluvných strán zmluvy o reklame.

86. Žalobca je toho názoru, že po objektívnom posúdení všetkých podstatných skutočnosti došlo k
poskytnutiu zdaniteľného plnenia podľa zákona o DPH, a to reklamných služieb. Žalovaný žiadnym
spôsobomnepreukázalúmyselaskutočnúvôľuzmluvnýchstrán,vkontextektorejúdajnechceliuzavrieť
iný právny úkon než ten, ktorý uzavreli.

87. Vzhľadom na podporenie protiprávnosti procesného konania žalovaného a správcu dane poukázal
žalobca na ustanovenie § 1, § 2 ods. 1 písm. a), b), c), f) zákona o reklame, § 8 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony
pri svojej podnikateľskej činnosti.

88. Z uvedenej právnej úpravy zákona o reklame, ktorý sa podporne uplatňuje pri realizácii správy daní a
ktorý je nutné vziať do úvahy pri posudzovaní obsahových náležitostí právneho úkonu označujúceho sa
za poskytovanie reklamy, aj s prihliadnutím na ustanovenia Obchodného zákonníka v časti upravujúcej
obchodné meno, jednoznačne vyplýva, že reklamou je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie
v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom

uplatniť produkty na trhu, pričom produktom sa rozumie, okrem iného, aj obchodné meno súvisiace s
podnikaním. Šíriteľom reklamy bola potom podľa zákona o reklame v súvislosti so zákonom o DPH
spoločnosť DROTÁR a objednávateľom reklamy bol žalobca, čo korešponduje aj s ich postavením
zdaniteľných osôb a platiteľov dane z pridanej hodnoty. Uvedené je v súlade aj s predmetom činnostispoločnosti DROTÁR, kedy pri nahliadnutí do Obchodného registra SR zistíme, že predmetom jej
činnosti, resp. podnikania je aj organizovanie športových podujatí, reklamné činnosti a reklamné a
marketingové služby, a teda je oprávnená dodávať deklarované služby. Dôkaz: Výpis z Obchodného

registra SR spoločnosti DROTÁR Autošport, s. r, o.

89. Podľa žalobcu nemožno opomenúť ani posúdenie zmluvy o reklame z hľadiska vymedzenia
predmetuzmluvyajehorealizácie.Žalobcanepopiera,žepredmetomzmluvyoreklameboloposkytnutie
službyspoločnosťouDROTÁRprostredníctvomšíreniareklamy,atopropagovanímobchodnéhomenaa

činnosti objednávateľa - žalobcu. Hoci dodávateľ služby - spoločnosť DROTÁR nedodržal časť predmetu
zmluvy o reklame a za určitých okolností by prichádzala do úvahy súkromnoprávna kompenzácia
žalobcu spoločnosťou DROTÁR, resp. možnosť opravy základu dane dobropisom v súlade s § 25
zákona o DPH pri znížení ceny služby po vzniku daňovej povinnosti, tak vzhľadom na zmluvu o reklame,
dodatku k zmluve o reklame zo dňa 02.03.2015, dodania reklamných služieb od 24.01.2015, ale najmä
výsledkov propagácie obchodného mena a sídla spoločnosti a šírenia povedomia o žalobcovi, ktorý

získal nových obchodných partnerov a v období 09/2015 začal vykonávať novú podnikateľskú činnosť
- výroba a predaj štiepky, vďaka ktorej sa od obdobia 09/2015 do 12/2015 zvýšila tržba žalobcu za
predaj štiepky v celkovej výške 128 597,90 EUR od nových odberateľov, resp. kupujúcich, nebola takáto
kompenzácia, resp. oprava základu dane nutná. Žalobca mal za to, že boli naplnené obsahové znaky
reklamytak,akoichdefinujezákonoreklame,atútoskutočnosťjenevyhnutnézohľadniťpriposudzovaní

nároku na nadmerný odpočet DPH a pri realizovaní správy daní ako takej. Dokonca pomocou aplikácie
zásady neformálnosti na zmluvu o reklame a aplikácie dotknutých ustanovení zákona o reklame by
bolo možné dospieť k záveru, že aj keby zmluvné strany označili zmluvu o reklame inak a došlo by
k zastieraniu právneho úkonu, stále by šlo o dodanie reklamy, a teda o zdaniteľné plnenie. Je teda
irelevantné konštatovanie žalovaného, že sa v tomto prípade jednalo o finančný dar, resp. sponzoring,

pretože nešlo zo strany zmluvných strán o úmysel zastierať svoje právne úkony v tom zmysle, že uzavrú
spolu zmluvu o reklame a v skutočnosti pôjde o finančný dar zo strany žalobcu.

90. Žalobca poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, kde tento v rozsudku vo veci C-653/ 1lz
20.06.2013 - Paul Newey konštatoval nasledovné: „Zmluvné dojednania, hoci predstavujú prvok, ktorý

trebazohľadniť,niesúrozhodujúcenaúčelyidentifikácieposkytovateľaapríjemcu„poskytovaniaslužieb
v zmysle článku 2 bodu 1 a článku 6 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/ 388/ EHS zo 17. mája 1977 0
zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z
pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo
17. októbra 2000. Možno sa od nich odchýliť najmä vtedy, ak sa ukáže, že neodrážajú hospodársku a

obchodnú realitu, ale predstavujú vyslovene umelú konštrukciu zbavenú hospodárskej reality, vytvorenú
iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, čo prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu.

91. Podľa žalobcu v rámci realizácie správy daní správca dane a aj žalovaný celý čas opomínali
uplatňovať pravidlá, ktoré sú verejne známe a ktorými by sa mal riadiť za každých okolností, ak sú

vytvorené podmienky na ich aplikáciu. V kontexte predmetného rozsudku jeho výkladom argumentum
a contrario je nutné poukázať na skutočnosť, že hoci neboli zmluvné dojednania zmluvných strán v
časti predmetu zmluvy dodržané bezpodmienečne, tak žalobca preukázateľne dokázal pozitívny vplyv
reklamy na jeho podnikanie, čím potvrdil, že poskytnuté plnenie spoločnosťou DROTÁR odrážalo
obchodnú a hospodársku realitu, a teda sa nejednalo o umelú konštrukciu, ktorá by bola zbavená

hospodárskej reality, s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj
Najvyšší súd SR v rozsudku č. k. 3 Sžf/33/2007 z 14.02.2008, v ktorom prejudikoval, že: „V prípade
preukazovania vecnej súvislosti nákladov vynaložených na reklamu s prímami daňového subjektu sa
priame dôkazy uplatňujú v obmedzenej miere. Miera ovplyvnenia ľudského správania sa nie je exaktne
merateľná. Ako pomocné kritérium je možné preskúmať kauzu (bezprostredný hospodársky dôvod)

vynaloženia nákladov na reklamu, ktorá má svoj právny základ v zásade zisťovania skutočného obsahu
skutočnosti rozhodujúcich pre vyrubenie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511 / 1992 Zb. - dnes § 3 ods. 6
prvá veta Daňového poriadku - zásada neformálnosti - poznámka autora).

92. V zmysle uvedeného ustanovenia je vždy rozhodujúce posúdenie ekonomického charakteru

jednotlivých plnení (identifikovaných ako zdaniteľné plnenia), ktoré sú obsahom právneho úkonu a ktoré
súvisia s „kauzou' právneho úkonu (bezprostredným hospodárskym cieľom, pre ktorú záväzok vznikol),
ktorá je upravená v § 495 Občianskeho zákonníka a subsidiárne platí pre obchodnoprávne vzťahy
(§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z hľadiska ustanovenia § 495 Občianskeho zákonníka platnostizáväzku nebráni, ak kauza nie je vyjadrená (v danom prípade je však kauza i deklarovaná v právnych
úkonoch vo forme účelu). Kauza vždy musí existovať a v prípade pochybností ju dokazuje veriteľ Z
daňového hľadiska je kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu a musí sa preukazovať

a zisťovať v daňovom konaní. Pre správnu identifikáciu zdaniteľných plnení a ich vzájomného vzťahu
je zistenie kauzy záväzku, t. j. skutočného obsahu právneho úkonu v zmysle § 2 ods. 6 zákona o
správe daní a poplatkov rozhodujúce. Odvolací súd konštatuje, že reklama je činnosť zameraná na
ovplyvňovanie trhu, ovplyvňovanie dopytu po určitom produkte. (...) Pokiaľ ide o kvalitatívne náležitosti
reklamy, tie posudzujú orgány kompetentné podľa zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a

doplnení niektorých zákonov“.

93. V kontexte uvedeného a vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu mal žalobca za to, že správca
daneaajžalovanýprirealizáciisprávydaníporušilsvojupovinnosťtým,ženenáležitezhodnotilskutkový
stav veci nielen podľa ustanovení Daňového poriadku a osobitných daňových predpisov, ale aj podľa
jasne formulovaných ustanovení zákona o reklame, najmä jeho ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) a písm.

b). Čo sa týka právnej argumentácie žalovaného v kontexte odkazu na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ C-68/92 ESD, podľa ktorého, ak akákoľvek hospodárska aktivita zahŕňa šírenie správy za účelom
informovať verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom zvýšiť ich predaj, je potrebné ju chápať ako
reklamnú službu, takisto nemožno súhlasiť s jeho aplikovaním na tento prípad v tom význame, ako ho
prezentuje žalovaný. Totižto tento rozsudok vymedzuje správne to (avšak nie rigidne), že akákoľvek

hospodárska aktivita, ktorá zahŕňa šírenie správy za účelom informovať verejnosť o produktoch a
ich kvalite s cieľom zvýšiť ich predaj, je reklamnou službou. Naopak, toto rozhodnutie nevymedzuje
expressis verbis, že len takáto hospodárska aktivita je reklamou.

94. Do úvahy prichádza aj chápanie produktu ako obchodného mena (čo je konformný výklad

nielen v súlade so zákonom o reklame), ktorý sa propagovaním dostáva do povedomia širokej
verejnosti. Uvedené konštatovanie je o to viac prijateľné, ak obchodná spoločnosť nepodniká len s
jedným predmetom činnosti, ale jej podnikanie sa zameriava na výrobu, predaj a sprostredkovanie
viacerých druhov tovarov a služieb z diametrálne odlišných odvetví priemyslu. Možno skonštatovať, že
správca dane pri svojej správnej úvahe nerešpektoval princíp zákonnosti správy dani v tom zmysle,

že nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, nebral do úvahy pravý zmysel
základnýchzásadsprávydani(najmäzásadyneformálnosti),čímpostupovalpodľanezákonnejsprávnej
úvahy pri realizácii dokazovania, vypracovania protokolu a vydania rozhodnutia a neriadil sa zákonnými
ustanoveniami zákona o reklame, ktoré vykladal reštriktívnym spôsobom, čím narušil zákonnosť správy
dani ako základnej požiadavky pre vydanie zákonného rozhodnutia.

95. Ďalej žalovaný vo svojom rozhodnutí na str. 14 ods. 2 uvádza nasledovné: „Skutočnosť, že daňový
subjekt DROTÁR Autošport s.r.o. si vyrubil daň podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie
júl 2015, ktorého súčasťou bolo aj plnenie pre žalobcu, podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov neznamená, že žalobca mal zákonné právo na uplatnenie odpočítania dane.

Správca dane tak, ako je vyššie uvedené skúmal u žalobcu splnenie podmienok ustanovených v § 49
až § 51 zákona č. 222/ 2004 Z.z. u znení neskorších predpisov a zistil, že keďže daná služba nebola
dodaná, daňovému subjektu DROTÁR Autošport, s. r. o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.
2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a teda žalobca nemá právo odpočítať daň,
pretože nesplnil podmienky na odpočítanie dane“.

96. Uvedené odôvodnenie žalovaného sa nesie v duchu jeho odôvodnenia pri posudzovaní obsahových
náležitostí reklamy a posudzovaniu zmluvy o reklame, teda nie je náležite odôvodnené a žalovaný sa
obmedzil len na jednoduché konštatovanie, že keďže služba ako taká nebola dodaná, tak spoločnosti
DROTÁR nevznikla daňová povinnosť podľa zákona o DPH a na tom základe nemal žalobca právo na

odpočet dane. Žalobca pokladal za nutné poukázať na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá sa
zaoberala výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (ide napríklad o
rozsudok vo veci C-80/ 1lz 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C-285/11 z 06.12.2012
- Bonik, rozsudok vo veci C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen). Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva,
že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na

vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného
systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Súdny dvor EÚ opakovane zdôraznil, že právo na
odpočítanie uvedené v čl. 167 a nasl. smernice Rady 2006/ 112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byťobmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia
uskutočnené na vstupe.

97. Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto
smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na
výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby
poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže
byť v zásade zamietnuté. Žalovaný spochybňuje iba dodanie služby ako zdaniteľného plnenia, avšak

žalobca má za to, že vzhľadom na argumentáciu v bode IV. tejto správnej žaloby dostatočne preukázal,
že naozaj došlo k poskytnutiu služby tak, ako to deklaruje nielen žalobca, ale aj spoločnosť DROTÁR,
a teda že došlo k dodaniu zdaniteľného plnenia. Žalovaný zároveň opomenul uviesť na správnu mieru,
podľa akého ustanovenia teda vznikla daňová povinnosť spoločnosti DROTÁR, ak mu nevznikla podľa §
19 ods. 2 zákona o DPH, pričom spoločnosť DROTÁR podala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie
júl 2015 aj za predmetné dodanie služby, a teda jej bola vyrubená daňová povinnosť zo zdaniteľného

plnenia v sume 4 000,00 EUR.

98. Uvedený procesný postup je nielen v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi
Slovenskej republiky, ale podstatným spôsobom boli realizáciou správy daní správcom dane a
žalovaným narušené právne závery Súdneho dvora EÚ, ktoré chránia zásadu daňovej neutrality, ktorá je

charakteristická pre daň z pridanej hodnoty ako reprezentantky všeobecnej nepriamej dane spotrebného
charakteru.Nazákladeuvedenéhosatedanaskytáotázka,podľaakéhoustanoveniavzniklaspoločnosti
DROTÁR daňová povinnosť, ktorú si aj splnila, za dodanie zdaniteľného plnenia - dodanie služby v sume
4 000,00 EUR, ak jej nevznikla podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH?

99. Následne žalovaný na str . 14 v ods . 5 a v ods. 6 uvádza nasledovné: „Ďalej žalobca uvádza,
že správca dane odmietol vykonať dôkazy, ktoré navrhol žalobca. Ide o nahradenie miestneho
zisťovania v spoločností DROTÁR Autošport, s.r.o. dňa 28.06.2016 inštitútom svedeckej výpovede
podľa ustanovenia § 25 zákona č. 563/ 2009 Z. z . v znení neskorších predpisov, nevyhodnotenie
ekonomického prínosu reklamy pre kontrolovaný daňový subjekt a zmluvy o reklame spolu s

predloženými podkladmi o realizácii reklamy.

100. Žalovaný konštatoval, že podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona é. 563/2009 Z.z. u znení neskorších
predpisovsícežalobcapreukázalskutočnosti,ktorémajúvplyvnasprávneurčeniedane,avšakvzmysle
ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 563/ 2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dokazovanie vedie

správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

101. V danom prípade nebolo potrebné, aby konatelia Igor Drotár a Mgr. František Kvotidian vypovedali
v pozícii svedka, pretože vyjadrenie O.. T. G. a predložené správy k deklarovanému zdaniteľnému

obchodu boli totožné s vyjadrením konateľa PharmDr. Maroša Nebesnika, a aplikácia inštitútu svedeckej
výpovede preto nebola potrebná“. Žalobca si je vedomý skutočnosti, že daňový subjekt je povinný
preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Takisto si je vedomý skutočnosti, že splnenie
zákonných podmienok, na základe ktorých si daňový subjekt odpočítava daň, nespočívajú len vo

formálnej deklarácii, t.j. v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu
faktu, čo znamená, že musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch (v právnej
skutočnosti, v objekte a v subjekte).

102. Je samozrejmé, že samotná existencia faktúry je len jednou zo základných podmienok, na základe

ktorejsidaňovýsubjektodpočítavadaňztovarualebozoslužby,čoznamená,žejejdôležitosťnespočíva
len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho
obsahu. Faktúra je dôkazom až vtedy, ak bola vystavená na základe reálne uskutočneného dodania
služby dodávateľom. To isté platí aj pri realizácii zásady neformálnosti pri správe daní, kedy sa skúma
charakter skutočného dodania služby na základe zmluvy o reklame.

103. Z tohto dôvodu žalobca preukázanie svojich tvrdení o dodaní služby za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnenézdaniteľnouosobou,ktorákonávpostavenízdaniteľnejosobyvpriebehukonania,predložil
mnoho dokladov, pričom správca dane spochybňoval len zmluvu o reklame. Samotnú reálnosť dodaniaslužby dodávateľom správca dane nespochybnil, spochybnil ju len s ohľadom na predmet zmluvy o
reklame (čo bolo podľa žalobcu vyvrátené v bode IV. správnej žaloby).

104. Vzhľadom na to, že správca dane spochybňoval, a žalovaný to svojím rozhodnutí potvrdil, že
spoločnosťou DROTÁR nebola naplnená zmluva o reklame tak, aby bolo možné uplatniť § 19 ods.
2 zákona o DPH, tak žalobca viackrát navrhoval vykonanie ďalších dôkazov v súlade s ustanovením
§ 24 ods. 1 a ods. 4 Daňového poriadku a s ustanovením § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku,
ako napríklad výsluch svedkov - konateľov spoločnosti DROTÁR, a to L. W. a O.. T. G., za účelom

preukázania skutočnej vôle pri uzatváraní zmluvy o reklame, a teda že skutočným obsahom zmluvy
o reklame a skutočnou vôľou zmluvných strán bolo dodanie služby - reklamy spoločnosťou DROTÁR
pre žalobcu, a že zmluvné strany nemali v úmysle zastierať zmluvou o reklame iný právny úkon. Tieto
návrhyvšaksprávcadaneopakovaneneakceptovalsodôvodnením,ževyjadrenieO..T.G.apredložené
správy k deklarovanému zdaniteľnému obchodu boli totožné s vyjadrením konateľa A.. O. D., a aplikácia
inštitútu svedeckej výpovede preto nebola potrebná.

105. Žalobcovi, ktorý sa snaží nad rámec svojej dôkaznej povinnosti preukázať skutočnú vôľu zmluvných
strán pri uzatváraní zmluvy o reklame, teda úmysel uzavrieť zmluvu o reklame, sa javí takýto postup
správcu dane a žalovaného ako vysoko arbitrárny, nepochopiteľný, oplývajúci ľubovôľou pri výkone
právomocí orgánu verejnej správy a v rozpore nielen s ustanoveniami § 24 ods. 1, ods. 2 a ods. 4

Daňového poriadku, ale aj s princípom zákonnosti vyjadrenom v ustanovení § 3 ods. 1 Daňového
poriadku, zásadou úzkej súčinnosti správcu dane, daňových subjektov a iných osôb ustanovenou v§
3 ods. 2 Daňového poriadku, zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenou v ustanovení § 3
ods. 3 Daňového poriadku a zásadou neformálnosti vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového
poriadku. Možno objektívne skonštatovať, že správca dane nemôže dopredu vedieť, že navrhovaný

výsluch svedka neozrejmí ním tvrdené pochybnosti, resp. nemôže si vytvoriť objektívne správny úsudok
o skutočnostiach, ktoré nepodliehali riadnemu a zákonnému dokazovaniu, pričom v tomto bode je nutné
poukázať na druhú vetu ustanovenia § 24 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorej správca dane
nemusí dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Uvedené
skutočnosti, ktoré sa žalobca snažil preukázať a riadne procesne dokázať podaním návrhu na vypočutie

svedka, nemožno bez žiadnych pochybností subsumovať pod uvedené znenie druhej vety ustanovenia
§ 24 ods. 3 Daňového poriadku.

106. Nemožno opomínať ani fakt, že ak správca dane a žalovaný spochybňovali skutočný obsah zmluvy
o reklame, bolo na nich, aby to náležitým a zákonným dokazovaním aj dokázali. Žalovaný na jednej

strane sám uveidol, že dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov
a na druhej strane bezdôvodne a v hrubom rozpore s princípom zákonnosti odmieta tieto skutočnosti
čo najúplnejšie zisťovať.

107. Na podporu tvrdení žalobcu je nutné poukázať takisto na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS/241/2007, v zmysle ktorého sú orgány verejnej moci povinné v pochybnostiach
postupovať voči daňovému subjektu miernejšie, pričom nie sú oprávnené nahradiť záujem štátu na
realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nad povinnosť dodržiavať a rešpektovať práva daňového
subjektu. Okrem toho možno poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 7Sž/161-166/99, v ktorom tvrdí, že „skutočnosť že daňové orgány majú povinnosť dbať na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom
rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa
nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva.. je teda zrejmé, že fiškálny záujem štátu a obcí svojím

rozsahom a dopadom predstihne záujem daňového subjektu, avšak nemožno naplnenie fiškálneho
záujmu vynucovať bez obmedzení a pri porušení zákonnosti realizácie daňovej kontroly“.

108. Záverom poukázal na čl. 2 ods. 2, 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie
§ 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku (princíp zákonnosti), (zásada úzkej súčinnosti správcu dane,

daňových subjektov a iných osôb), (zásada voľného hodnotenia dôkazov), (zásada neformálnosti), na
ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona o reklame, odkázal na ustanovenia zákona o DPH, na
rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky
a na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva dôvodnosť jehotvrdenia, že žalovaný tým, že predmetným rozhodnutím potvrdil procesný postup správcu opísaný v
predchádzajúcich bodoch, ale aj jeho postup v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, porušil
nielen zákonné ustanovenia Daňového poriadku, v rámci ktorých bol porušený princíp zákonnosti,

ktorý je nutné uplatňovať bezo zvyšku, a viaceré základné zásady, ktoré predstavujú všeobecné
pravidla správania sa, od ktorých sa je možné odchýliť len v presne zákonom stanovených prípadoch,
ustanovenia zákona o DPH a ustanovenia zákona o reklame, ale jeho procesný postup bol takisto
v rozpore s Ústavou, rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR a záväznou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

109. Žalovaný vo vyjadrení k žalobným námietkam zotrval na svojich záveroch a vysporiadaní sa s

odvolacími námietkami uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia trvá. Poukázal na to, že
zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov určil pre dokazovanie
nároku na odpočet dane rigorózne stanovené podmienky, ktoré je nutné dodržať, lebo v opačnom
prípade dôsledky ich porušenia znáša daňový subjekt. Aby si platiteľ dane mohol uplatniť právo na
odpočítanie dane, musia byť splnené vecné podmienky v zmysle ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov a formálne podmienky ustanovené v § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Citoval § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorých právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ následne môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou

podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

110. V zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa ustanovenia § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dodanie tovaru nestačí
len formálne deklarovať faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie
je dôkazom o tom, že daňovému subjektu bola skutočne dodaná služba, pri ktorej vznikla daňová
povinnosť. Prijatie faktúry s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie

dane z prijatej faktúry. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok
na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným
obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo
všetkýchjejznakoch-vprávnejskutočnosti,vobjekteavsubjekte,čovdanejvecinemožnokonštatovať.

111. Zotrval na závere, že spoločnosť DROTÁR Autošport, s.r.o. nedodala žalobcovi reklamné služby,
ktorými by šírila informácie a správy, za účelom informovania o existencii a kvalitách jednotlivých služieb
poskytovaných objednávateľom reklamy s cieľom šíriť ich predaj. V danom prípade bol na súťažnom
automobile na pretekoch Pezinská Baba 2015 umiestnený len názov žalobcu a jeho sídlo, a takúto
aktivitu nemožno chápať ako reklamnú službu. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca nesplnil vyššie

uvedené podmienky stanovené zákonodarcom pre odpočítanie dane, pretože mu nebola dodaná služba
- reklama, súladná s daňovými predpismi.

112. K námietkam žalobcu, že daňové orgány nesprávne právne posúdili zistený skutkový stav, žalovaný
uviedol, že právnym posúdením je činnosť orgánu aplikujúceho právo, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie, ako namietal žalovaný, je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav
a dochádza k nej vtedy, ak daný orgán nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo, ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery, čo v predmetnej veci nemožno konštatovať. Správca

dane postupoval v predmetnej daňovej kontrole žalobcu v zmysle zákonnej kompetencie zakotvenej v
ustanovení § 44 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože zisťoval a preveroval
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Zámerom správcu dane nebolo hodnotiť kvalituplnenia uzatvorenej zmluvy ani obmedzovať zmluvnú voľnosť subjektov, ako uvádza žalovaný, ale zistiť,
či deklarovaná služba - reklama, bola kontrolovanému daňovému subjektu dodaná.

113. Uviedol, že vo veci nebolo sporné, či na športovom podujatí bol propagovaný názov. Sporným však
bolo, či a ako bola propagovaná činnosť žalobcu, keďže spoločnosť DROTÁR Autošport, s.r.o. mala v
kontrolovanom zdaňovacom období dodať reklamu spočívajúcu v propagácii názvu a činnosti. Žalobca
nijakým spôsobom nepreukázal, že na tomto športovom podujatí bola propagovaná aj jeho činnosť. V
tejto súvislosti žalovaný pokázal aj na obsah predloženej správy spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o.,

z ktorého je zrejmé, že šlo o finančnú podporu, resp. pomoc, za ktorú vyjadril poďakovanie pretekár a
konateľ Igor Drotár. Správca dane preto správne konštatoval, že spoločnosť DROTÁR Autošport, s.r.o.
nedodala žalobcovi službu - reklamu, konformnú s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov tak, ako to deklarovala faktúrou a zmluvou.

114. Z dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, že žalobca finančne podporil a spoločnosť DROTÁR

Autošport, s.r.o., v zastúpení L. W., čo bolo aj odprezentované na športovom podujatí Pezinská Baba
2015 umiestnením názvu a sídla žalobcu na súťažnom automobile. Nedošlo k dodaniu dohodnutej
reklamnej služby prezentáciou činnosti spoločnosti širokej verejnosti v záujme podpory uplatnenia
produktov na trhu s možným potencionálnym ekonomickým opodstatnením, na základe ktorej si žalobca
uplatnil odpočítanie dane.

115. Správca dane preto posudzoval predmetnú prezentáciu podľa zákon č. 147/2001 Z.z. v znení
neskorších predpisov v spojení s kritériami pre priznanie nároku na odpočítanie dane podľa zákona
č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov ako finančnú podporu, a teda aplikoval teleologický a
systematický výklad právnej normy. Uvedením názvu a sídla spoločnosti na súťažnom automobile v

posudzovanej veci, zohľadňujúc zmluvné dojednanie, legálne vymedzenie a zmysel reklamy s akcentom
na možné potencionálne ekonomické opodstatnenie vo svetle daňových kritérií, ako aj prezentované
vyjadrenia samotnej spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o., jednoznačne došlo k realizácii sponzoringu.

116. Námietka, že v daňovom konaní bolo potrebné vypočutie L. W. a O.. T. G. v pozícii svedkov,

je nedôvodná. Záver o neuznaní odpočítania dane vychádza z kontrolných zistení popísaných v
rozhodnutí,nezakladásanavýpovedikonateľovspoločnostiDROTÁRAutošport,s.r.o.,apretoaplikácia
namietaných svedeckých výpovedí nemá vplyv na záver vo veci.

117. Tiež zotrval na svojich záveroch, že správca dane svojím konaním nevybočil zo základných

zásad daňového konania a vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych
predpisov. Dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými
aj procesnými), zásadu objektívnej pravdy, keď zisťoval a zistil v náležitom rozsahu skutkový stav
vecí, zásadu úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania, keď vytvoril dostatočné podmienky,
aby daňový subjekt mohol realizovať svoje práva, a na druhej strane, aby si plnil zákonnú povinnosť

súčinnosti - dobrovoľnej účasti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz
samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na
zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Preto žalovaný nepovažuje
za opodstatnené tvrdenia žalobcu, že v konaní nebol riadne zistený skutkový stav.

118. S poukazom na vyššie uvedené, keďže správca dne správne zistil skutkový stav veci a tento aj
správne právne vyhodnotil, považoval napadnuté rozhodnutie za správne, a preto navrhol žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.

V.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

119. Žalobca v replike vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa
31.01.2018 c. 100264058/2018 len opakovane uvádza tvrdenia a argumenty, ktoré uviedol už v

napadnutom rozhodnutí, tak žalobca v celom rozsahu zotrval na žalobných argumentoch. Zdôraznil,
že žalovaný sa relevantným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k právnej
úprave zákona o reklame a jej aplikácie na predmetnú vec, ktorý pritom jasne ustanovuje, že reklamou je
predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskoualebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu a produktom je okrem iného aj
obchodné meno - či už predvádzané, prezentované alebo oznamované v inej forme samostatne, resp.
v spojení s inými produktmi vymedzenými zákonom o reklame. Spochybnil pojednanie žalobcu, ktorý na

jednej strane netvrdí, že išlo o zastieraný právny úkon, ale na strane druhej popiera dodanie reklamy na
základe uzatvorenej zmluvy o reklame (čiže zmluvu o reklame uznáva ako platnú a účinnú).

120. Ďalej spochybnil žalovaného posúdenie nevyhnutnej aplikácie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ,
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného sudu Slovenskej republiky, tiež jeho

riešenie otázky, podľa akého ustanovenia vznikla spoločnosti DROTAR daňová povinnosť ktorú si aj
splnila, za dodanie zdaniteľného plnenia - dodanie služby v sume 4 000,00 EUR, ak jej nevznikla podľa
ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH (takisto s ohľadom na nutnosť aplikácie početnej judikatúry
Súdneho dvora EU). Poukázal ešte na neakceptovanie návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania,
napr. v podobe tam uvedených svedkov (s ohľadom takisto na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Ústavného sudu Slovenskej republiky). Ďalej zopakoval svoje žalobné tvrdenia s oporou

v ustanovení Ústavy Slovenskej republiky v otázke rozsahu kompetencií štátnych orgánov konať,
rozsahu možností osoby konať, s oporou v ust. Daňového poriadku, predovšetkým § 3 ods. 1, 2, 3, 6,
i ustanoveniach zákona o reklame, o DPH, rozhodovacej praxi Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

121. Vzhľadom na to, že žalovaný sa naďalej nevysporiadal so žalobnými námietkami zotrval na
žalobnom návrhu.

122. Písomnými podaniami zo dňa 11.9.2018 a zo dňa 16.10.2018 označenými ako návrhy na doplnenie
dokazovania, žalobca poukázal na protokol o vykonaní daňovej kontroly na dani z príjmov žalobcu za

rok 2015 a predložil čestné prehlásenie O.. T. G. k prebiehajúcej daňovej kontrole.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

123. Správna žaloba v tejto veci smeruje proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ktorými bol
žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4 000 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2015, a znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2015 zo sumy
16 678,49 eur na sumu 12 678,49 eur.

124. Podstata žalobných námietok smerovala proti nesprávnej argumentácii žalovaného o tom, že k
dodaniu služby zdaniteľnou osobou DROTÁR Autošport s.r.o. na základe zmluvy o reklame nedošlo,
jednalo sa len o prijatie finančnej podpory, teda išlo o nesprávne právne posúdenie veci žalovaným
z pohľadu zákona o reklame, prekročenie rámca oprávnení žalovaným vymedzeného v Daňovom

poriadku, nesprávny výklad právneho úkonu, vôle zmluvných strán, prejavu ich vôle, nerešpektovanie
návrhov žalobcu na vykonanie výsluchu svedkov na preukázanie a dokázanie skutočnej vôle pri
uzatváraní zmluvy o reklame, ktorou bolo dodanie reklamy.

125. Z pohľadu skutkových okolností je vo vzťahu k žalobným dôvodom a obsahu repliky žalobcu

zásadné to, že vo veci správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2015, pričom zistil, že
nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní 16 678,49 eur je vyšší o 4 000 eur a priznal nadmerný
odpočet v sume 12 678,49 eur, súčasne zistil, že podľa rámcovej zmluvy o reklame č. 05/01/2015 zo
dňa 10.01.2015 predmetom zmluvy je záväzok dodávateľa zabezpečiť pre objednávateľa vykonanie

reklamy - uverejnenie reklamného nápisu, ktorý podľa bodu II. 2. zmluvy bude umiestnený na súťažnom
automobile o rozmere 40 x 30 cm na oboch bokoch vozidla a podľa bodu II. 3. zmluvy bude reklamný
nápis pre účely tejto zmluvy zahŕňať propagáciu obchodného mena a činnosti objednávateľa.

126. Z predloženej fotodokumentácie bolo evidentné, že reklamný nápis bol umiestnený iba na zadnej

strane súťažného automobilu, t.j. na oboch bokoch vozidla reklamný nápis umiestnený nebol. Ďalej
bolo z predloženej fotodokumentácie súťažného vozidla vidieť, že na vozidle bolo umiestnené obchodné
meno a sídlo spoločnosti, avšak bez propagácie činnosti objednávateľa.127. Na základe toho dospel správca dane k záveru, že zdaniteľný obchod - vykonanie reklamy, nebol
dodaný tak, ako to bolo zmluvne dohodnuté medzi žalobcom a spoločnosťou DROTÁR Autošport, s.r.o.,
reklamný nápis nezahŕňal propagáciu činnosti objednávateľa, predložené správy o vykonaní reklamy

sú z obsahovej stránky správami informujúcimi o športovom podujatí spolu s poďakovaním za pomoc
a v správe sa neuvádza, ako bola propagovaná činnosť objednávateľa. Zároveň správca dane po
vyhodnotení všetkých zistených skutočností vyjadril svoje úvahy o tom, že v danom prípade išlo o
finančnúpodporusúťažnéhotímuIgoraDrotáravkontrolovanomzdaňovacomobdobíjúl2015(súťažiaci
Igor Drotár je zároveň jedným z konateľov spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o.).

128. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

129. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

130. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

131.Podľa§24ods.2daňovéhoporiadkusprávcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

132. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty predmetom dane je
poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

133. Podľa § 19 ods. 2 tohto zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

134. Podľa § 19 ods. 3 tohto zákona ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo
opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa

platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen
a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby,
ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru
alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých
lehotách, ak a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v

písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú
posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí.

135. Podľa § 49 ods. 1 tohto zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

136. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) tohto zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

137. Podľa § 51 ods. písm. a) tohto zákona Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.138. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame reklama je predvedenie, prezentácia
alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou
činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, podľa písm. b) produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti,

obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s
podnikaním.

139. Pre posúdenie veci správny súd vzal do úvahy obsah rámcovej zmluvy o reklame č. 05/01/15 zo
dňa 10.1.2015 uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom reklamy a subjektom DROTÁR Autošport

s.r.o. ako dodávateľom reklamy. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie reklamy - a to uverejnenie
reklamného nápisu obsahujúceho propagáciu obchodného mena a činnosti objednávateľa na oboch
bokoch vozidla počas podujatí ktoré sú taxatívne vymenované v zmluve, pričom je zrejmé, že sú časovo
rozvrhnuté na celý kalendárny rok 2015. Cena bola dohodnutá na sumu 240 000 eur. Splatnosť ceny
bola dohodnutá za vykonanie reklamy mesačne po poslednom podujatí v mesiaci v sume 20 000 eur
bez DPH na základe vystaveného daňového dokladu (faktúry).

140. V súvislosti s odpoveďou na otázku, či došlo k realizácii reklamy, čo je vo veci okrem iného sporné,
je dôležité, že zo správ o vykonaní reklamy (predloženie ktorých bolo povinnosťou dodávateľa reklamy)
vyplýva, že v konkrétnych dátumoch na konkrétnych pretekárskych podujatiach bolo na pretekárskych
vozidláchpropagovanéobchodnémenožalobcubezuvedeniaakejkoľvekčinnostiobjednávateľa,abolo

umiestnené len na zadnej časti vozidiel bez umiestnenia na bokoch vozidla.

141. Pre vyriešenie otázky, či v tomto prípade ide o reklamu, je dôležité ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a)
a b) zákona o reklame, podľa ktorých je reklamou prezentácia s cieľom uplatniť produkt na trhu, pričom
produktom je okrem iných aj len obchodné meno. Teda je zrejmé, že prezentácia obchodného mena

objednávateľa - žalobcu na zadnej strane pretekárskych vozidiel je reklamou v zmysle zákona.

142. V tomto smere teda tvrdenie žalobcu, že takéto predvedenie, prezentácia obchodného mena
objednávateľa je reklamou, je správne a možno sa s ním stotožniť.

143. Správny súd však musel preskúmať záver správcu dane i žalovaného, že vo veci nedošlo k dodaniu
služby.

144. Záver o dodaní služby totiž nemusí byť obsahovo identický so záverom, že došlo k akémukoľvek
dodaniu reklamy, a nemusí automaticky a bezpodmienečne nadväzovať na záver o dodaní reklamy.

145. Predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona
o DPH).

146. Dodanie služby zákon o dani z pridanej hodnoty v § 9 ods. 1 klasifikuje ako plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8.

147. Pre vyriešenie otázky, či došlo k dodaniu služby, je v tejto veci podstatný obsah zmluvy, podstatné
posúdenie naplnenia rámcovej zmluvy o reklame, ktorá upravovala zabezpečenie reklamy uverejnením

reklamného nápisu obsahujúceho propagáciu obchodného mena a činnosti objednávateľa na oboch
bokoch vozidla.

148. Ak je v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane poskytnutie služby za
protihodnotu, a druh a rozsah poskytnutia služby a protihodnota za jej poskytnutie je upravená

dvojstranným právnym úkonom - zmluvou, je relevantné, či za konkrétnych vo veci zistených okolností
došlo k dodaniu zmluvou klasifikovanej dohodnutej služby za dohodnutú protihodnotu, ktorá by bola
predmetom dane.

149. Nepochybne bolo vo veci žalovaným i správcom dane správne zistené, že došlo k prezentácii,

propagácii obchodného mena na zadnej časti vozidiel na konkrétnych pretekárskych podujatiach.
Vzhľadom na povahu prezentácie, ktorá bola grafická, teda vizuálne vnímateľná, a bola precízne
zdokumentovaná dodávateľom reklamy formou správ, bolo zistenie rozsahu a spôsobu prezentáciejednoduché. Záver o spôsobe a rozsahu prezentácie si bolo možné urobiť prostým prezretím
predložených správ o realizácii reklamy obsahujúcich detailnú fotografickú prílohu.

150. Potom pri porovnaní dohodnutého predmetu zmluvy, ktorý je (mal byť) vlastným obsahom dodania
služby,avýsledkomčinnostidodávateľasnáslednoufakturácioudodaniareklamy,jezrejmé,žekplneniu
dojednaného predmetu zmluvy, a teda k dodaniu fakturovanej služby nedošlo.

151. Nejaké následné argumenty žalovaného alebo správcu dane, ktorými sa tieto orgány snažili dospieť

k jasnému záveru, o akú činnosť v skutočnosti išlo, akú povahu malo platenie finančných prostriedkov
žalobcom zmluvnému dodávateľovi, aký malo skutočný cieľ, k čomu smerovala vôľa účastníkov zmluvy,
či zastierali nejaký iný právny úkon, už nemohli mať vplyv na vyššie uvedený správny a rozhodujúci
právny záver.

152. Preto ani rozsiahle žalobné námietky žalobcu v súvislosti s právnymi otázkami zastieraného

právnehoúkonuanesprávnymizávermiorgánovverejnejsprávyvtomtoohľadeniesúdôvodné,pretože
nimi nie je spochybnený záver o nedodaní služby.

153. Správny súd nepovažuje za potrebné uvádzať na ilustráciu príklady nedodania zmluvne
dohodnutého a v zmluve charakterizovaného a oceneného plnenia, pri ktorých vždy pôjde o nedodanie

služby s dopadom na možnosť uplatniť nárok na nadmerný odpočet dane. Spôsobom aký predkladá
žalobca, by bolo celkom jednoduché zmluvne dojednávať extrémne rozsiahle a enormne finančne
náročnéslužby,potomsauspokojiťsdodanímradikálnezníženéhorozsahualeboajzmenenéhoobsahu
dohodnutej služby, a po zaplatení ceny za celú dohodnutú (hoci nedodanú ale fakturovanú) službu
dodávateľovi, uplatňovať nadmerný odpočet. Takto by sa akosi automaticky vynorili otázky minimálne

o ekonomickej, hospodárskej opodstatnenosti a logicky potom aj samotnom účele dvojstranného
dojednávania a platenia za služby, ktoré nie sú v konečnom dôsledku dodané. V tomto prípade správny
súd veľmi zdôrazňuje, že išlo pri zohľadnení všetkých okolností o službu, ktorú už nebude možné dodať
dodatočne v zmluvne dohodnutom obsahu a rozsahu, keďže pretekárske podujatia sa už uskutočnili.

154. V týchto súvislostiach potom argumentácia žalobcu s oporou v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/33/2007, ktoré sa týkalo bezprostredného hospodárskeho dôvodu
vynaloženia nákladov na reklamu, nie je použiteľná, lebo evidentne riešilo situáciu kedy k dodaniu služby
reklamy došlo, avšak náklady boli vynaložené na reklamu v inom odbore, než zodpovedal predmetu
činnosti žalobcu.

155. V súvislosti s námietkami smerom k porušeniu § 24 ods. 1, 4, § 45 ods. 2 písm. e) Daňového
poriadku, ktorého sa mali dopustiť správca dane a žalovaný tým, že pri svojom závere, že k dodaniu
služby nedošlo sa oprel len o doklady predložené žalobcom, a nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie
ďalších dôkazov výsluchom svedkov, správny súd poukazuje na to, že pri zistenom druhu, povahe

služby, ktorá mala byť na základe zmluvy dodaná, bolo preukázanie jej dodania veľmi jednoducho
verifikovateľné, a to už z tých dôkazov, ktoré predložil žalobca. Jednoznačne a nepochybne bolo možné
jednoduchou vizuálnou kontrolou predložených dôkazov potvrdiť alebo vyvrátiť dodanie služby. Výsluch
svedkov k iným, hoci súvisiacim okolnostiam, by presahoval rámec dokazovania v miere nevyhnutnej
pre vydanie zákonného rozhodnutia.

156. Tento postup správny súd považoval za súladný s daňovým poriadkom a odkazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, ... aplikácia zásady
voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so
zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom

stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto
vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej
aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie
nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb

nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných
a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúcez realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“

157.Vtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujeajnarozsudoknajvyššiehosúduvovecisp.zn.2Sžf/4/2009
z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 78/2011-17 z
23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi
(§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje

svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

158. Preto nebolo možné uznať dôvodnosť tejto námietky žalobcu.

159. Napokon ani žalobná námietka s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(7Sž/161-166/99) a Ústavného súdu Slovenskej republiky R (I. ÚS 241/2007) v otázkach čo najväčšieho

rozsahu ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, resp. v otázkach čo
najmiernejšieho postupu voči daňovému subjektu v pochybnostiach, nebola priliehavá, a to z dôvodu, že
v predmetnej veci vôbec nebola pochybnosť o dodaní - nedodaní služby, hoci správca dane i žalovaný
vnieslidorozhodnutíiúvahyootázkezastieraniaprávnehoúkonu,platnostizastieranéhoúkonuazávery
z toho plynúce. Pre správnosť rozhodujúceho záveru žalovaného (i správcu dane) o tom, že nedošlo

k dodaniu služby, tieto úvahy nemali vplyv. Preto priestor pre postup v zmysle uvedených rozhodnutí
súdnych autorít neprichádzal do úvahy.

160. Pokiaľ ide o písomné podania žalobcu zo dňa 11.9.2018 a dňa 16.10.2018, ktoré obsahujú v
podstate nové žalobné námietky, na tieto správny súd s poukazom na ustanovenie § 183 Správneho

súdneho poriadku prihliadnuť nemohol. Rovnako návrhy na vykonanie dôkazov v nich uvedené
považoval správny súd za nadbytočné, pretože o zistenom skutkovom stave žalovaným nemal
pochybnosti.

161. Na základe uvedených skutočností, keďže podľa názoru správneho súdu rozhodnutie žalovaného

vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je náležite odôvodnené, zistenie skutkového stavu
je dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s administratívnym spisom, má v ňom oporu, a pritom
nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, zamietol žalobu podľa

§ 190 Správneho súdneho poriadku.

162. O trovách konania súd rozhodol podľa § 165 v spojení s § 168 a nasl. S.s.p. a žalobcovi nepriznal
nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody
vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

163. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.