Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 14, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/169/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811209919
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7811209919.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcov: 1.) Z. L., Y. X.X.XXXX,

E. B., S. XXXX/X, 2.) TONE s.r.o. Rožňava, Čučmianska dlhá 26, IČO: 36216640 a 3.) RTD HE
s.r.o., Čučmianska dlhá č. 26, Rožňava, IČO: 36678759, zastúpených advokátom Mgr. Marcelom
Fandákom, LL.M, Kováčska 40, 040 01 Košice, proti žalovanému STEFE Rožňava, s.r.o., Páterova č.
8, 048 01 Rožňava, IČO: 31673660, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová, s.r.o.,
Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, o uvedenie do pôvodného stavu a o zaplatenie 1.187.725,80 Eur
istiny, takto

r o z h o d o l :

I. Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi 3 sumu 840.093,50 Eur v mesačných splátkach po

100.000,00 Eur a s poslednou splátkou vo výške 40.093,50 Eur počnúc od mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca až do
úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

II. Žalobu žalobcu 3 v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi 3 právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 50 %.

IV. Z a s t a v u j e konanie o žalobe žalobkyne 1 na vykonanie terénnych úprav.

V. P r i z n á v a žalobkyni 1 právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

VI. Z a s t a v u j e konanie o žalobe žalobcu 2 na vykonanie terénnych úprav.

VII. P r i z n á v a žalobcovi 2 právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1,2 sa pôvodne podanou žalobou domáhali vydania rozhodnutia, podľa ktorého žalobkyňa
1 žiadala uložiť povinnosť žalovanému v lehote do 30 dní od doručenia rozkazu na plnenie vykonať
terénne úpravy na nehnuteľnosti (pozemok) a to parcele č. 7472/1 o výmere 10607 m2, druh pozemku:
ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., vedenej na liste vlastníctva č. XXXX,
evidovanej Správou katastra B. tak, aby boli zabezpečené pôvodné pevnostné vlastnosti podložia
v mieste výkopovej ryhy, odstrániť z výkopovej ryhy akýkoľvek stlačiteľný odpad a spätné násypy
realizovať postupným zhutňovaním po vrstvách hrúbky 300 mm a zároveň obnoviť (výsadbou trávnatého

porastu) pôvodný vzhľad v mieste výkopovej ryhy na nehnuteľnosti a to parcele č. 7472/1 o výmere
10607 m2, druh pozemku: ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., vedenej na liste
vlastníctva č. XXXX, evidovanej Správou katastra B..2. Žalobca 2 sa domáhal voči žalovanému v lehote do 30 dní od doručenia rozkazu na plnenie vykonať
terénne úpravy na nehnuteľnosti (pozemok) a to parcele č. 7408/3 o výmere 1076 m2, druh pozemku:
ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., vedenej na liste vlastníctva č. XXXX,

evidovanej Správou katastra B., na nehnuteľnosti (pozemok) a to parcele č. 7476/2 o výmere 1129 m2,
druh pozemku: ostatné plochy, parcele č. 7476/3 o výmere 142 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty,
parcele č. 7476/6 o výmere 365 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcich sa v
katastrálnom území B., vedených na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaných Správou katastra B. tak, aby
boli zabezpečené pôvodné pevnostné vlastnosti podložia v mieste výkopovej ryhy, odstrániť z výkopovej

ryhyakýkoľvekstlačiteľnýodpadaspätnénásypyrealizovaťpostupnýmzhutňovanímpovrstváchhrúbky
300 mm a zároveň obnoviť (výsadbou trávnatého porastu) pôvodný vzhľad v mieste výkopovej ryhy na
nehnuteľnosti a to parcele č. 7408/3 o výmere 1076 m2, druh pozemku: ostatné plochy, nachádzajúcej
sa v katastrálnom území B., vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanej Správou katastra B., na
nehnuteľnosti (pozemok) a to parcele č. 7476/2 o výmere 1129 m2, druh pozemku: ostatné plochy,
parcele č. 7476/3 o výmere 142 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty, parcele č. 7476/6 o výmere 365

m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., vedených
na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaných Správou katastra B..

3. Žalobca 2 žiadal zaviazať žalovaného (z titulu náhrady škody - ušlého zisku) na zaplatenie sumy
1.187.725,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Súd v konaní vydal rozkaz na plnenie v zmysle žaloby žalobcov 1,2 na navrátenie do pôvodného
stavu 12C/169/2011-175 zo dňa 16.1.2012, voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný, čím
došlo k zrušeniu rozkazu na plnenie.

5. Žalobcovia 1,2 počas konania vzali žalobu späť ohľadom nárokov na navrátenie do pôvodného stavu
a navrhli konanie zastaviť.

6. Žalovaný nevzniesol námietky voči späťvzatiu žaloby a potvrdil, že sporné pozemky uviedol do
pôvodného stavu. Súd preto v tejto časti konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 144 ods. 1 v spojení

s § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku.

7. Počas konania žalobca 2 navrhol zmenu strany sporu podaním zo dňa 15.2.2012 z dôvodu postúpenia
pohľadávky na žalovaného 3 ohľadom plnenia náhrady škody vo výške 1.187.725,80 Eur, pričom zmluvu
opostúpenípohľadávkyuzavreldňa14.2.2012.Postúpeniepohľadávkyoznámilžalovanému14.2.2012,

preto žiadal pripustiť zmenu strán sporu, kde namiesto žalobcu 2 vstúpi do konania žalobca 3 v rozsahu
o zaplatenie pohľadávky vo výške 1.187.725,80 Eur.

8. Súd uznesením 12C/169/2011-235 zo dňa 8.11.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach 4Co/18/2013-264 zo dňa 13.2.2013 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 3Cdo/241/2013-301 zo dňa 11.2.2016 pripustil zámenu strán sporu na strane žalobcov, kde
z konania vystúpil žalobca 2 a na jeho miesto vstúpil žalobca 3 ohľadom uplatneného nároku vo výške
1.187.725,80 Eur.

9. Predmetom tohto konania po späťvzatí žaloby a po zámene strán sporu bolo rozhodnúť o späťvzatí

žaloby žalobcami 1,2 o navrátenie pozemkov do pôvodného stavu a rozhodnúť o žalobe žalobcu 3 o
zaplatenie 1.187.725,80 Eur z titulu náhrady škody - ušlého zisku.

10. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca 1 je fyzickou osobou a vlastníkom parcely 7472/1 o výmere
10607 m2 - ostatné plochy, nachádzajúcej sa v k.ú. Rožňava, zapísanej na LV č. 5935. Žalobca 2 je

právnickou osobou a vlastníkom nehnuteľností a to parcely 7408/3 o výmere 1076 m2 - ostatné plochy,
nachádzajúcich sa v k.ú. Rožňava, zapísaných na LV č. 5035. Ďalej je vlastníkom nehnuteľností parcely
7476/2 o výmere 1129 m2 - ostatné plochy, parcely 7476/3 o výmere 142 m2 - trvalé trávne porasty,
parcely 7476/6 o výmere 365 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v k.ú. Rožňava,
zapísaných na LV č. 5797. Žalobcovia 1,2 ohliadkou pozemkov zistili, že do ich vlastníckeho práva

došlo k zásahu, na ktorý nedali žiaden súhlas. Na sporných pozemkoch sa nachádzala výkopová jama
- ryha za účelom uloženia teplovodu. Žalovaný je subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť v
oblasti výroby a distribúcie tepla, správy, údržby a opravy tepelných zdrojov a rozvodov. Na dotknutom
území sa nachádzali vo viditeľných miestach oznámenia z obsahu ktorých vyplýva, že od 25.5.2001 sazačali výkopové práce na stavbe SO10 vonkajšie primárne teplovodné rozvody sídlisko Juh. Zo strany
žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov 1,2 v príčinnej súvislosti
s činnosťou žalovaného a to uskutočnením výkopovej ryhy na umiestnenie teplovodného potrubia.

Žalovaný teda bez právneho dôvodu zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov 1,2, pričom žalobcovia
1,2 nikdy neboli účastníkmi stavebného konania, ktorého predmetom a následným výsledkom bolo
alebo mohlo byť oprávnenie žalovaného vykonať vyššie uvedené stavebné práce. Preto žalobcovia 1,2
pôvodne žiadali uviesť sporné nehnuteľnosti do pôvodného stavu, pričom následne v tejto časti zobrali
žalobu späť po tom, čo pozemky boli uvedené do pôvodného stavu.

11. Žalobcovia 1,2 si uplatnili náhradu škody, pričom nárok na náhradu škody odôvodnili nasledovne:

12.Žalobkyňa1poukázalanato,že14.1.2011uzatvorilasobchodnouspoločnosťouSTIPEs.r.o.Prešov
IČO: 36496057, Hlavná 57, Prešov zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok STIPE
s.r.o. Prešov uzatvoriť do 31.8.2011 zmluvu o prevode nehnuteľností a to parcely 7477/3 o výmere 4002

m2 - orná pôda, parcely 7472/1 o výmere 10607 m2 - ostatné plochy, zapísaných na LV 5935 za kúpnu
cenu vo výške 1.168.720,00 Eur.

13. Žalobca 2 poukázal na to, že 14.1.2011 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou STIPE s.r.o. Prešov
s.r.o.IČO:36496057,Hlavná57,Prešovzmluvuobudúcejzmluve,predmetomktorejbolzáväzokSTIPE

s.r.o. Prešov uzatvoriť do 31.8.2011 zmluvu o prevode nehnuteľností a to parcely 1684/111 o výmere
609 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely 7408/3 o výmere 1076 m2 - ostatné plochy, zapísaných
na LV č. 5035, parcely 7476/2 o výmere 1129 m2 - ostatné plochy, zapísanej na LV č. 5797, za kúpnu
cenu vo výške 225.120,00 Eur.

14. Z dôvodu zásahu žalovaného na sporných nehnuteľnostiach spoločnosť STIPE s.r.o. Prešov
odstúpila od zmluvy o budúcej zmluve so žalobkyňou 1, ktorá stratila možnosť uzatvoriť budúcu zmluvu
týkajúcu sa prevodu nehnuteľností a vznikla jej škoda vo výške 995.895,50 Eur.

15. Z dôvodu zásahu žalovaného na nehnuteľnostiach spoločnosť STIPE s.r.o. Prešov odstúpila od

zmluvy o budúcej zmluve so žalobcom 2, ktorý stratil možnosť uzatvoriť budúcu zmluvu týkajúcu sa
predmetných nehnuteľností, čím mu vznikla škoda vo výške 191.830,30 Eur.

16. Za účelom zistenia výšky škody v podobe ušlého zisku si žalobcovia 1,2 nechali vypracovať znalecký
posudok na určenie všeobecnej hodnoty predmetu plnenia v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, ktorú

uzatvorili so spoločnosťou STIPE s.r.o. Prešov. Zo znaleckého posudku zo dňa 12.11.2011 č. 87/2011
vyplýva,žebolastanovenávšeobecnáhodnotapozemkovnasumu11,83Eurza1m2,pričomžalobkyňa
1 v zmluve o budúcej zmluve mala dohodnutú kúpnu cenu za 1 m2 vo výške 80,00 Eur a žalobca 2 mal
v zmluve o budúcej zmluve dohodnutú cenu za 1 m2 vo výške 80,00 Eur. Žalobkyňa 1 mala dohodnutú
kúpnu cenu vo výške 1.168.720 Eur a žalobca 2 mal dohodnutú kúpnu cenu vo výške 225.120,00 Eur.

Rozdiel medzi všeobecnou hodnotou pozemkov, ktorá bola zistená na základe znaleckého posudku vo
výške 11,83 Eur za 1 m2 a kúpnou cenou dohodnutou na základe zmluvy o budúcej zmluve predstavuje
68,17 Eur za 1 m2. Žalobkyni 1 v dôsledku protiprávneho konania žalovaného vznikla škoda v podobne
ušlého zisku vo výške 995.895,50 Eur (14.609 m2 x 68,17 Eur / 1 m2). Žalobcovi 2 v dôsledku
protiprávnehokonaniažalovanéhovzniklaškodavpodobneušléhoziskuvovýške191.830,30Eur(2814

m2 x 68,17 Eur / 1 m2).

17. Žalobkyňa 1 postúpila na žalobcu 2 právo na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 995.895,50 Eur
vo vzťahu k žalovanému a preto žalobcovi 2 vzniklo právo na uplatnenie si náhrady škody v podobne
ušlého zisku v celkovej výške 1.187.725,80 Eur (995.895,50 Eur postúpený ušlý zisk žalobkyne 1 a

191.830,30 Eur ušlý zisk žalobcu 2).

18. Žalobca 2 uzavrel dňa 14.2.2012 so žalovaným 3 zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanému
vo výške 1.187.725,80 Eur z titulu náhrady škody - ušlého zisku. Po pripustení zámeny strán sporu bol
aktívne legitimovaným na uplatňovanie náhrady škody ušlého zisku žalobca 3. Žalobca 3 uviedol, že

podstatou sporu bola skutočnosť, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného došlo ku
škode - ušlému zisku, ktorý predstavuje rozdiel medzi všeobecnou cenou pozemkov a cenou, ktorú mali
právni predchodcovia žalobcu 3 získať za odpredaj pozemkov. Po odstúpení spoločnosti STIPE s.r.o.
Prešov od zmluvy o budúcej zmluve prebehla ústna aj písomná komunikácia medzi žalobcami 1,2 aspoločnosťou STIPE s.r.o. Prešov za účelom odvrátenia stavu a uzavretia realizačnej zmluvy. Vzhľadom
na skutočnosť, že spoločnosť STIPE s.r.o. Prešov zotrvala na svojom postoji, tak dohoda sa nezdarila.
Nebol iniciovaný spor na neplatnosť odstúpenia od zmluvy a tiež neboli uplatnené zmluvné pokuty medzi

účastníkmi zmluvy.

19. Žalobca 3 k otázke zavinenia žalovaného poukázal na to, že vzhľadom na špecifikum jeho činnosti
bol povinný pristupovať k vykonávaniu stavebných prác najmä pri realizácii teplovodných rozvodov so
zvýšenou mierou obozretnosti vzhľadom na množstvo pozemkov, na ktorých práce vykonával, čo sa z

jeho strany nestalo. Stavebné práce na nehnuteľnostiach žalobcov 1,2 boli uskutočnené žalovaným bez
ich vedomia a súhlasu, o čom svedčí aj oznámenie Slovenskej stavebnej inšpekcie a vyplýva to aj z
rozhodnutí Okresného súdu Rožňava 10C/96/2011 z 30.6.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Košiciach 5Co/281/2011 z 30.9.2011. Žalovaný ako odborne spôsobilá osoba si musel byť vedomý
už v čase vydávania stavebného povolenia významu všetkých podmienok realizácie stavby. So stavbou
začal so značným časovým odstupom po vydaní stavebného povolenia s nutnosťou predĺženia jeho

platnosti a bol povinný ako stavebník, ale aj na základe generálnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka vopred preveriť vlastnícke vzťahy k jednotlivým pozemkom, na ktorých mala byť
stavba realizovaná. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že konal v dobrej viere a spoliehal sa na správnosť
stavebného povolenia a skutočnosti zistené stavebným úradom. Žalovaný bol zodpovedný za to, aby
si riadne zabezpečil titul, ktorý by ho oprávňoval na umiestnenie stavby na konkrétnych pozemkoch,

resp. aby požiadal o zmenu stavebného povolenia tak, aby nevykonal zásah do vlastníckych práv iných
subjektov. O zmenu stavebného povolenia požiadal až po vykonanom zásahu. Postup v rozpore so
stavebným povolením pri realizácii stavby žalovaným bol potvrdený aj štátnym stavebným dohľadom,
ktorý bol vykonaný 28.7.2011 a ktorý skonštatoval, že došlo k porušeniu § 48 ods. 1 Stavebného
zákona tým, že žalovaný nedodržal podmienku č. 13 stavebného povolenia a pri uskutočňovaní stavby

spôsobilškodunacudzompozemku.Pokiaľajžalovanýstavburealizovalvsubdodávkeprostredníctvom
tretej osoby, táto skutočnosť nič nemení na zodpovednosti žalovaného za prípadnú škodu, hoci bola
spôsobená aj tretími osobami. Ďalšou závažnou skutočnosťou svedčiacou v neprospech žalovaného je
jeho žiadosť zo 4.7.2011, ktorou požiadal Mesto Rožňava o zriadenie vecného bremena na pozemkoch
Mesta. Tejto žiadosti bolo vyhovené 4.8.2011, pričom tento postup bol zo strany žalovaného iniciovaný

až po začatí realizovania stavby a až po vykonaní prvotných právnych krokov zo strany žalobcov 1,2 na
ochranu svojich práv. Žalovaný v čase realizácie zásahu do vlastníctva žalobcov 1,2 nemal žiadne právo,
ktoré by mu umožňovalo realizáciu stavby a to nie len k cudzím pozemkom, ale ani k pozemkom vo
vlastníctve Mesta Rožňava. V opačnom prípade by nebolo potrebné riešiť zriadenie vecného bremena a
tento postup len potvrdzuje, že Mesto Rožňava, stavebný úrad a žalovaný mali nepísanú dohodu o tom,

že tolerovali nezákonný stav. Ak by žalovaný postupoval v súlade s vydaným stavebným povolením,
realizoval by stavbu len na pozemkoch č. 4101, 1861/289 a 4079/1 zapísaných na LV č. XXXX, ktoré
boli vo vlastníctve Mesta, pričom s realizáciou stavby začal aj na pozemkoch žalobcov 1,2. Inak by nebol
nútený požiadať o zmenu stavby pred jej dokončením žiadosťou z 11.7.2011, ktorej bolo vyhovené dňa
18.10.2011, kde sú však už uvedené pozemky vo vlastníctve Mesta, na ktoré bola uzavretá zmluva o

uzavretí budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena. Podľa záznamu z vykonania stavebného dohľadu
z 28.7.2011, že stavba v celkovej dĺžke 4260 m bola zrealizovaná na 80 %, čoho jasne vyplýva, že
žalovaný nepostupoval v súlade so stavebným povolením od počiatku a to nie len ohľadom pozemkov
vo vlastníctve žalobcov 1,2, ale aj pozemkov vo vlastníctve Mesta. Zmluva o zriadení vecného bremena
totiž bola zriaďovaná nie len k pozemkom, na ktorých sa mala stavba dokončiť (zmenená trasa v dĺžke

295 m), ale ak k pozemkom, na ktorých už trasa bola zrealizovaná a ktorá mala mať po ukončení dĺžku
4260 m. Žalobca 3 nemal vedomosť o tom, prečo žalovaný postupoval v rozpore s vydaným stavebným
povolením, avšak pravdepodobným dôvodom bola snaha o úsporu nákladov zo strany žalovaného
vybudovaním kratšej trasy, resp. skrátenie času celkovej realizácie so spoliehaním sa na posvätenie
nezákonného postupu zo strany Mesta.

20. Žalobca 3 ďalej uviedol, že hlavným zámerom jeho právnych predchodcov bolo scelenie pozemkov
za účelom predaja investorovi. Hoci sa na pozemkoch, ktoré mali nadobudnúť od Mesta Rožňava, mala
sčastinachádzaťplánovanákomunikácia,záujmomprávnychpredchodcovainvestoraboloumiestnenie
stavieb tak, aby boli napojené na plánovanú komunikáciu. Následne došlo k zámennej zmluve s Mestom

Rožňava ohľadom dvoch dotknutých pozemkov. Žalobcovia 1,2 vedeli, že na dotknutých pozemkoch sa
nachádzali inžinierske siete plynu, vody a elektriny, čo bolo v súlade s ich záujmami, avšak inžinierske
siete žalovaného sa tam nenachádzali a o pláne ich realizácie žalobcovia 1,2 nemali žiadnu vedomosť.
Mesto Rožňava v zámennej zmluve totiž jasne vyhlásilo, že na zamieňaných nehnuteľnostiach neviaznužiadne obmedzenia, osobné záväzky ani vecné bremená. Žalobca 3 poukázal aj na dôkaz lustráciu
vlastníckych vzťahov vypracovaný spoločnosťou Geomad s.r.o., z ktorej vyplýva, že žalobkyňa 1 bola
vlastníčkou dotknutých pozemkov už od roku 2008 a žalobca 2 od roku 2009, čo vyvracia tvrdenie

žalovaného,žeMestoRožňavaudelilosúhlassrealizácioustavbyvčasevydaniastavebnéhopovolenia,
resp. jeho predĺženia.

21. Žalobca 3 k predloženým dôkazom a to znaleckým posudkom č. 228/16 a 229/16 uviedol, že určená
cena k 18.10.2016 vo výške 43 Eur / 1 m2 je určená so značným časovým odstupom od obdobia, v

ktorom vznikla škoda. Svedčí o tom aj skutočnosť, že ďalším posudkom bola určená cena dotknutých
pozemkov k 12.11.2011 vo výške 17,21 Eur / 1 m2, ktorá je obdobná cene, ktorá bola určená znaleckým
posudkom č. 87/2011 vo výške 11,83 Eur / 1 m2. Žalobca 3 poukázal na ďalšie existujúce posudky v
roku 2013, ktoré boli vypracované v súvislosti s predajom pozemkov Mesta Rožňava nachádzajúcich
sa v blízkosti sporných pozemkov, kde k júnu 2013 bola určená cena v posudku č. 100/2013 vo výške
22,36 Eur / 1 m2 a k októbru 2013 bola určená cena 11,94 Eur / 1 m2 v posudku č. 118/13. Nesúhlasil

s tvrdeniami žalovaného, že sporné pozemky boli zakúpené žalobcami 1,2 od Mesta za viac ako 20
Eur / 1 m2, nakoľko okrem zamenených pozemkov ostatné pozemky boli odkúpené od fyzických osôb
a najväčší pozemok č. 7472/1 pôvodne ako parcela 1889/1 bol zakúpený za cenu 9,96 Eur / 1 m2 a
priemerná cena všetkých nadobudnutých pozemkov bola 13,88 Eur / 1 m2.

22. Stavebný úrad povolil stavebným povolením stavbu aj vrátane spornej vetvy 1a, pričom žalovaného
nevyzval na predloženie dokladov podľa § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Ak by stavebný úrad
postupoval v súlade so stavebným zákonom a preveril by vlastnícke vzťahy, k súdnemu sporu by
nedošlo. Stavebný úrad porušil nie len prevenčnú ale aj zákonnú povinnosť podľa § 60 ods. 1,2
Stavebného zákona tým, že stavbu povolil bez preskúmania všetkých podmienok pre rozhodnutie.

Bez ohľadu na prípadné porušenie povinností stavebného úradu, že riadne neskúmal vlastníctvo a
užívacie práva k jednotlivým pozemkom, toto porušenie žiadnym spôsobom nezbavovalo žalovaného
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou tak, že počas celej doby realizácie stavby mal skúmať, či
na pozemkoch, na ktorých stavbu realizuje, má vlastnícke, resp. iné užívacie právo. Táto povinnosť bola
uložená aj v stavebnom povolení. Bolo to preto, že sa jednalo o líniovú stavbu, ktorá mala prechádzať

veľkým množstvom pozemkov a nebolo možné detailne preskúmať pred vydaním stavebného povolenia
všetky vlastnícke vzťahy, čo však mal urobiť žalovaný. Tiež neobstojí námietka žalovaného s poukazom
na § 70 Stavebného zákona, nakoľko väčšina z dotknutých pozemkov bola odkúpená od fyzických osôb,
s ktorými stavebný úrad nekonal a nekonal ani s vlastníkmi pozemkov a to žalobcami 1,2, takže na
sporné pozemky nemohol byť udelený súhlas právnych predchodcov v rámci stavebného konania. Aj

keď došlo zo strany stavebného úradu k porušeniu právnych predpisov, táto skutočnosť nezbavovala
žalovaného zodpovednosti za jeho protiprávne konanie v súkromnoprávnej rovine, pretože zásah
žalovaného do vlastníckeho práva žalobcov 1,2 bol zásahom v súkromnoprávnej sfére. Žalobcovia
1,2 neboli v žiadnom súkromnoprávnom alebo verejnoprávnom vzťahu k stavebnému úradu a neboli
ani účastníkmi stavebného konania a preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že zodpovedným

subjektom za vznik škody má byť stavebný úrad, resp. Mesto Rožňava. Nie je však vylúčené, aby si
žalovaný prípadne uplatňoval regresný nárok voči stavebnému úradu. Žalovaný sa dopustil porušenia
ďalšej povinnosti, ktorá bola uvedená v stavebnom povolení, nakoľko po vytýčení inžinierskych
podzemných sietí, mal realizovať výkopy do úrovne krycích panelov TK, v miestach križovania mal
vybúrať steny teplovodný kanál a do TK mal uložiť nové rúry, zapieskovať ich, teplovodný kanál

zasypať a terén upraviť do pôvodného stavu. Dokazovaním bolo zistené, že v miestach zásahu do
vlastníckeho práva žalobcov 1,2 sa žiaden teplovodný kanál nenachádzal a teda postup, keď sa potrubie
len nevymieňalo, ale robila sa nová trasa, nebol v súlade so stavebným povolením. Žalovaný teda porušil
nie len podmienku realizácie stavby na pozemkoch, ku ktorým má vlastnícke alebo iné užívacie právo,
ale porušil aj spôsob vykonania, resp. realizácie stavby. Žalovaný nepostupoval v súlade s vydaným

stavebným povolením aj v časti týkajúcej sa ďalšej realizácie podmienok stavby a preto sa dopustil
protiprávneho konania a postupu v rozpore s vydaným stavebným povolením. Ak by žalovaný realizoval
stavbu tak, že by teplovodné potrubie ukladal do existujúcich teplovodných kanálov, nerealizoval by
stavbu na pozemkoch žalobcov 1,2, kde sa teplovodný kanál nenachádzal. Snaha žalovaného o úsporu
nákladovviedlakskráteniutrasyaskrátenietrasyviedlokrealizovaniustavbyvrozporesozákonom,ako

aj so stavebným povolením, keď žalovaný pristúpil k výkopovým prácam na dotknutých pozemkoch, hoci
v tom čase na nich neboli vedené žiadne teplovodné kanály, čo malo za následok zásah do vlastníckeho
práva žalobcov 1,2 a došlo k zmene stavu dotknutých pozemkov tak, že už nespĺňali špecifikáciu
podľa zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách. Táto okolnosť viedla spoločnosť STIPE s.r.o. Prešov akobudúceho kupujúceho k využitiu oprávnenia odstúpiť od zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, čo malo
zanásledokvznikškodyvpodobeušléhoziskuuprávnychpredchodcovžalobcu3,nakoľkotítoužneboli
objektívne schopní predať dotknuté pozemky za takú cenu, akú im ponúkal budúci kupujúci. Všetky tieto

skutočnosti tvorili logický sled príčin a následkov, bez jedného následku by nenastal následok ďalší,
pričom prvoradou a podstatnou príčinou, ktorá následne vyvolala celý raz ďalších príčin a následkov,
bolo konanie žalovaného v rozpore s vydaným stavebným povolením.

23. Žalobca 3 k námietkam žalovaného, že budúci kupujúci nedisponoval dostatočnými finančnými

prostriedkaminaúhradukúpnejcenyažemaloísťlenofiktívneplánovanýprevodnehnuteľnostíuviedol,
že pri realizácii rozsiahlejších projektov v oblasti nehnuteľností, sú tieto realizované v mene a na účet
novozaložených, resp. neaktívnych spoločností, čo je bežné. Tieto spoločnosti nemusia mať za sebou
bohatú finančnú históriu a ich financovanie sa rieši vkladom kapitálu spoločníkmi alebo tretími osobami.
Spoločníkom aj konateľom budúceho kupujúceho bol P. S., ktorý hodlal projekt financovať a ktorý mal
k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na svojom účte, o čom svedčila jeho výpoveď a potvrdenie

banky.

24. Z písomného vyjadrenia žalobcu 3 z 31.10.2018 vyplýva, že keď aj žalovaný postupoval podľa
projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom, pri použití a výklade projektovej dokumentácie
bolo potrebné sa spravovať najmä záväzným textom vydaného stavebného povolenia, keď je zrejmé,

že projektová dokumentácia bola ním schválená len v časti. Jedná sa najmä o podmienky uloženia
teplovodného rozvodu buď v jestvujúcich teplovodných kanáloch, alebo vo voľnom súbehu s nimi.
Z toho vyplýva, že žalovaný nemohol za žiadnych okolností vykopať nový teplovodný kanál a uložiť
nové potrubia až o celú jednu ulicu ďalej od existujúcich teplovodných kanálov. V stavebnom povolení
boli určené parcely, na ktorých mohla stavba prebiehať a žalovaný rozsah týchto parciel nedodržal.

Realizovaná stavba bola v rozpore nie len so stavebným povolením, ale aj s územným rozhodnutím č.
5576/2008-02 Kp zo dňa 1.12.2008. Uvedené potvrdzuje aj predložený dôkaz a to odborný posudok z
30.9.2018 Ing. Arch. Erika Klauberta.

25. Za hlavný dôvod, pre ktorý došlo zo strany budúceho kupujúceho k odstúpeniu od zmluvy

bolo porušenie viacerých ustanovení zmluvy vo vyhláseniach v článku 3 bod 3.4 zmluvy. Zo strany
žalobcov 1,2 pri uzatvorení a plnení zmluvy došlo k dostatočnému dodržaniu potrebnej miery
opatrnosti a k dodržaniu prevenčnej povinnosti. Ich vyhlásenia v zmluve o budúcej zmluve sa žiadnym
zásadným spôsobom nevymykali obvyklej zmluvnej praxi. Budúci kupujúci mal záujem odkúpiť sporné
nehnuteľnosti za cenu značne prevyšujúcu ich vtedajšiu trhovú hodnotu za účelom realizovania

rozsiahleho projektu vo vysokej hodnote a preto vyžadoval striktné a podrobné zakotvenie povinností
predávajúcich v zmluve. O tom, že žalobcovia 1,2 zachovali potrebnú mieru opatrnosti a splnili si
prevenčnú povinnosť svedčí aj skutočnosť, že keď sa o nezákonnom zásahu do pozemkov dozvedeli,
upovedomili budúceho kupujúceho notifikáciou z 9.8.2011 na zistené skutočnosti a pripojili k nemu
aj uznesenie o nariadení predbežného opatrenia. Všetky činnosti žalobcovia 1,2 uskutočnili v snahe

zotrvať v zmluvnom vzťahu a pristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že budúci kupujúci od
zmlúv odstúpil, žalobcovia 1,2 nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. Keďže k fyzickému zásahu zo
strany žalovaného na sporných pozemkoch skutočne došlo, a teda boli postihnuté faktickou vadou, ktorá
nastalaažpopodpisezmlúv,budúcikupujúcimalprávoodzmluvyodstúpiť.Žalobcovia1,2nemalidôvod
pochybovať o platnosti odstúpenia od zmluvy a nepovažovali za dôvodné uplatňovať si voči budúcemu

kupujúcemu ani zmluvnú pokutu, nakoľko budúci kupujúci neporušil záväzok do konca stanovenej lehoty
uzavrieť kúpnu zmluvu, nakoľko jeho odstúpením od zmluvy o budúcej zmluve sa táto zmluva zrušila.
Žalobcovia 1,2 dospeli k záveru, že by sa zrejme bezúspešne domáhali neplatnosti právneho úkonu
budúceho kupujúceho a to odstúpenie od zmlúv o budúcich zmluvách a preto neiniciovali takéto konanie.

26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že protiprávna činnosť žalovaného priamo nezasiahla do
parcely 7477/3. Žalobca 3 mal zato, že táto skutočnosť nemá vplyv na odlišný režim posúdenia výšky
náhrady škody pre parcely, kde došlo k zásahu a kde nedošlo. Parcela 7477/3 bola predmetom plnenia
spolusparcelou7472/1vovlastníctvežalobkyne1,pričomnemásamostatnýprístup.Výškukúpnejceny
ovplyvňoval aj fakt, že žalobcovia 1,2 boli spôsobilí ponúknuť na predaj uvedené územie ako kompaktný

celok a budúci kupujúci mal záujem na získaní tohto celku. Jeho záujem nesmeroval k nadobudnutiu
jednej alebo niekoľkých parciel, ale jeho cieľom bolo získať územný celok na realizáciu svojho zámeru.
To, že činnosť žalovaného priamo nezasiahla do parcely 7477/3, nie je takou skutočnosťou, ktorá by
ovplyvňovala rozhodovací proces budúceho kupujúceho súvisiaci s jeho vôľou nadobudnúť túto parcelusamostatne, keďže pre neho by nemala žiadny hospodársky význam. Žalobkyňa 1 tak stratila príležitosť
predať aj parcelu 7477/3 za dohodnutú kúpnu cenu v dôsledku protiprávnej činnosti žalovaného, aj keď
na nej nebol vykonaný zásah. V konaní nebola preukázaná vôľa budúceho kupujúceho nadobudnúť

jednu alebo niekoľko parciel, ale chcel nadobudnúť všetky parcely. Žalobkyňa 1 si uplatňovala náhradu
škody v podobne ušlého zisku a nie náhradu skutočnej škody, ktorá prípadne vznikla na sporných
pozemkoch. Preto aj keď žalovaný priamo nezasiahol svojou protiprávnou činnosťou do parcely
7477/3, touto činnosťou významným spôsobom ovplyvnil rozhodovacie procesy budúceho kupujúceho,
v dôsledku ktorých žalobcovia 1,2 stratili príležitosť predať aj túto parcelu.

27. Žalovaný so žalobou na náhradu ušlého zisku nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť a priznať náhradu
trov konania.

28. Žaloba bola podaná na tom skutkovom základe, že žalovaný bez stavebného povolenia a bez
súhlasu žalobcov 1,2 ako vlastníkov pozemku vykopal na jeho okraji stavebnú ryhu v dĺžke okolo 100

m, čím došlo k zmareniu predaja pozemku v celkovej výmere 17 423 m2 so vznikom škody vo forme
ušlého zisku v žalovanej sume s hodnotou 80,00 Eur /1 m2.

29.Kotázkamneoprávnenostizásahu,kporušeniuprávnejpovinnostiakzavineniužalovanýmžalovaný
uviedol, že realizoval stavbu v zmysle právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia Mesta

Rožňava v súlade s overenou projektovou dokumentáciou, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou ako
stavebný objekt SO10 s naprojektovanou vetvou la. Podľa tohto rozhodnutia teplovodné rozvody budú
čiastočne vedené v jestvujúcich teplovodných kanáloch a vo voľnom výkope v súbehu s teplovodnými
kanálmi. Teplovodné rozvody sú jedným zo stavebných objektov stavby „Centrálny zdroj tepla na
biomasu kotolňa K - 108, sídlisko Juh." Uloženie teplovodných rozvodov v rámci stavebného objektu

SO10 je stavbou podzemnou a nesúvisí so žiadnou stavbou na pozemku žalobcov.

30. Za dôkazy preukazujúce tvrdenia žalovaného označil Rozhodnutie Mesta Rožňava 6183/2008-02
Kp z 18.12.2008 v spojení s rozhodnutím o predĺžení platnosti SP 4317/2010-02 Kp z 13.10.2010,
projekt trasy vetvy la overený stavebným úradom, odborné vyjadrenie GEOMAD s.r.o. „Porovnanie

projektovaného a skutočného stavu trasy teplovodu v okruhu kotolne K108 Rožňava", zápisnica z
prerokovania realizácie stavby MsÚ Rožňava z 20.7.2011, záznam z vykonania štátneho stavebného
dohľaduz28.7.2011,rozhodnutieozmenestavbypreddokončenímMestoRožňava3525/2011vspojení
s rozhodnutím 1071/2013-03-Do z 15.4.2013

31. Žalovaný sa domnieval, že stavebnú ryhu vykopal na pozemku Mesta Rožňava, keďže pozemky
Mesto v danej lokalite aj skutočne vlastnilo, nachádzali sa v tesnej blízkosti dvoch sídlisk, chodníkov,
prístupových ciest, dokonca na tomto pozemku je zriadené detské ihrisko. Len čo sa dozvedel, o tom,
že zasiahol do pozemku žalobcov, stavebné práce ihneď zastavil a nemienil v nich pokračovať, ako to
vyplýva zo záznamu v stavebnom denníku zo dňa 28.6.2011.

32. Žalovaný ryhu nestihol zasypať pre súdom nariadené predbežné opatrenie, ktoré prevzal 4.7.2011. V
najbližších dňoch realizoval však významné kroky smerujúce k zmene trasy teplovodného rozvodu tak,
aby neprechádzala cez pozemky žalobcov. Ako dôkaz označil Žiadosť o zmenu stavby pred dokončením
zo 4.7.2011 doručená Mestu Rožňava 11.7.2011 aj s projektom novej trasy, odvolanie proti uzneseniu

o nariadení predbežného opatrenia obsahujúce vyhlásenie o vôli zasypať ryhu a pokračovať zmenenou
trasou. Na žiadosť žalovaného stavebný úrad povolil zmenu stavby pred dokončením konečným
rozhodnutím 1071/2013-03-Do z 15.4.2013. Pôvodné stavebné povolenie nebolo zrušené doteraz.

33. Na dôkaz vzniku škody vo forme ušlého zisku nedosiahnutého z predaja dotknutých pozemkov

žalobcovia 1,2 predložili kópie zmlúv o budúcich zmluvách, ktoré boli následne na pojednávaní
porovnávané s originálmi a bola zistená ich zhoda. Bolo zrejmé, že predmetom týchto zmlúv je budúci
prevod nehnuteľností. Ako také musia po obsahovej a formálnej stránke spĺňať náležitosti podľa § 46
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, t.
z. prejav vôle musí byť na jednej listine a podpisy prevodcov musia byť úradne osvedčené. Ak tieto

zmluvy formálne náležitosti nespĺňajú, sú absolútne neplatné a preto žalovaný žiadal, aby ich súd takto
vyhodnotil.Poukázalnarozhodnutianajvyššíchsúdnychautorít,ato:rozhodnutieÚSSRl.ÚS184/2015,
stanoviskoNSSRCpj33/01z3.10.2001,rozsudokNSSR2Cdo274/2004,zktorýchvyplýva,žedohoda
o budúcej kúpnej zmluve týkajúca sa predaja nehnuteľností už musí po obsahovej aj formálnej stránkevyhovovať nielen príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj katastrálnym predpisom. Z
neplatnej zmluvy nevyplýva záväzok žalovaného nahradiť spôsobenú škodu.

34.Akbysúdnevyhodnotilzmluvyobudúcichzmluváchakoneplatné,potomžalovanýtvrdil,ženeplatné
je odstúpenie od týchto zmlúv z dôvodu nedostatku prejavu vôle odstupujúceho STIPE s.r.o. s poukazom
na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svedok S. pri výsluchu označil dôvody odstúpenia
uvedené v písomnom odstúpení od zmlúv ako formálne napísané právnikmi, pričom v skutočnosti
odstúpil od zmlúv, lebo mu pán L. oznámil, že na pozemkoch je problém, že nejaká firma tam začala

ťahať siete, je súdny spor a keďže spory sú na dlhšie obdobie tak využil možnosť a od zmluvy odstúpil,
lebo nechcel čakať do skončenia sporu, má aj iné pozemky. Svedok L. uviedol, že S. nevadila vykopaná
ryha ale skutočnosť, že v nej bude uložené potrubie. Obaja zhodne uviedli, že navzájom si z odstúpenia
voči sebe žiadne nároky neuplatňovali, žalobcovia odstúpenie bez námietok a s pochopením akceptovali
a právnych nárokov vyplývajúcich z odstúpenia sa nedomáhali.

35. Výpovede svedkov S. a L. sú dôkazom, že odstúpenia od zmlúv boli simulované. V skutočnosti
zastierali dohody o zrušení zmlúv o budúcich zmluvách a z týchto dohôd povinnosť žalovaného nahradiť
škodu nevyplýva. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na otázku legitímneho očakávania plnenia na
základe zmlúv o budúcich zmluvách. Dokazovaním bolo preukázané, že zo strany STIPE s.r.o. nebolo
možné legitímne očakávať splnenie záväzkov kúpiť nehnuteľnosti a zaplatiť za nich kúpnu cenu.

Predložené listinné dôkazy o hospodárskych výsledkoch za roky 2010, 2011, 2012 vykazujú nesplatené
bankové úvery v hodnote 83 000,00 eur, hospodárske straty od 44 000,00 do 114 592,00 eur a minimálne
hotovosti na bankových účtoch. Výpis z osobného účtu svedka S. z roku 2008 nie je dôkazom opaku a
ani schopnosti plniť prevzaté záväzky firmy. Jeho čestné vyhlásenie navrhol vyhodnotiť len ako listinný
dôkaz a nie ako vyhlásenie svedka vzhľadom na chýbajúce procesné poučenie.

36. Žalobcovia 1,2 výšku škody v žalovanej sume nepreukázali. Podľa znaleckého posudku žalovaného
mohol mať pozemok v roku 2011 cenu okolo 17,00 Eur / 1 m2, podľa konkrétnych kúpnych zmlúv
kupujúcich žalobcov, resp. predávajúceho Mesta Rožňava okolo 20,00 Eur / 1 m2 v jednotlivých
prípadoch, podľa správ realitných kancelárií je obvyklá cena porovnateľných pozemkov dvojnásobne

vyššia od 30 do 40,00 Eur / 1 m2. Vychádzajúc zo znaleckých posudkov a vyššie uvedených listinných
dôkazov je však možné prijať jednoznačný záver, že dohodnutá cena 80,00 Eur / 1 m2 nie je v danej
lokalite u porovnateľných pozemkov obvyklá a žalovaný za ňu nemôže zodpovedať.

37. Žalovaný neporušil pri zásahu do pozemku žalobcov žiadnu právnu povinnosť. Ani s poukazom

na existenciu všeobecnej prevenčnej povinnosti nemožno od žalovaného očakávať, aby preventívne
dozeral na rozhodovanie orgánov štátnej správy a kontroloval, či pred rozhodnutím postupujú v súlade
so zákonom včítane správneho určenia okruhu účastníkov konania, najmä ak rozhodnutím nie sú jeho
práva porušené a jeho žiadosti je vyhovené, pričom sám svoje povinnosti vyplývajúce zo stavebného
zákona splnil úplne, t. z. predložil úplnú žiadosť o stavebné povolenie, nezatajil žiadne skutočnosti a

neuviedol nikoho do omylu. Vykopaním ryhy nespôsobil skutočnú škodu na pozemku a pozemok uviedol
do pôvodného stavu hneď ako mu to žalobcovia umožnili. Po informácii, kto je vlastníkom pozemku bez
ohľadu na platnosť stavebného povolenia bol ochotný obratom pozemok uviesť do pôvodného stavu
a súčasne hľadal náhradné riešenie trasy. Žalovaný sa správal v danej situácii maximálne opatrne s
vynaložením úsilia uviesť pozemok do pôvodného stavu.

38. Žalovaný nielenže vzhľadom rozhodnutie o povolení stavby nevedel, že jeho konanie by mohlo
byť protiprávne a nemal dôvod to vedieť ale nevedel ani a ani nemohol v danom konkrétnom prípade
predpokladať, predvídať ani pri dodržaní náležitej starostlivosti, že polroka pred začatím stavebných
prác si dohodol vlastník pozemku jeho budúci predaj za neobvyklú cenu a s takými záväzkami a

zárukami ako sú uvedené v zmluvách o budúcich zmluvách. Ako uviedli svedkovia N. a N., pred začatím
stavby skontrolovali, či sú všetky povolenia v poriadku, žalovaný sa teda správal štandardne v rámci
objektívnych štandardov správania. Žalovanému v danej situácii vzhľadom na ustanovenie § 58 ods. 4,
§ 70 Stavebného zákona nie je možné vytknúť, že nepreveroval okruh účastníkov stavebného konania.
Ak by súd prijal záver, že zodpovednosť žalovaného za vznik škody je daná porušením prevenčnej

povinnosti, potom mu možno pričítať zodpovednosť len za zásah do pozemkov, ktoré ku dňu povolenia
stavby 18.12.2008 vlastnili žalobcovia 1,2 (s poukazom na ustanovenie § 70 Stavebného zákona), t.
z. len za zásah do parciel č. 1889/1, 5107/9, 5105/6 mimo parcely 7477/3, u ktorej nedošlo k zásahuvôbec so zavinením z nedbanlivosti. Za dôkaz označil Informáciu o vlastníckych vzťahoch - odborné
vyjadrenie Geomad s.r.o.

39. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že k vzniku škody nedošlo v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovaného v rámci jeho stavebnej činnosti, ktorý žiadnu právnu povinnosť
neporušil a stavbu realizoval na základe právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia v
súlade s overenou projektovou dokumentáciou. Stavbu vetvy la realizoval žalovaný asi tri týždne pred
tým, ako vykopal ryhu na pozemku žalobcov 1,2. Len čo ryhu vykopal, na návrh žalobcov 1,2 súd

nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanému zdržať sa akýchkoľvek zásahov do
nehnuteľností.

40. Výpoveďou svedkov N., L., N. a konfrontáciou svedkov L. a N. bolo jednoznačne preukázané,
že žalobcovia 1,2 ani len nevyslovili vo vzťahu k žalovanému požiadavku, aby vykopanú ryhu
zasypal. Významným momentom v dokazovaní skutkového stavu je skutočnosť, že žalobcovia 1,2

prostredníctvom svedka L. v období okolo 11. až 15.7.2011 dokonca navrhli žalovanému, aby si vykopal
na tom istom pozemku ďalšiu ryhu na uloženie teplovodných rozvodov za náhradu 500 000,00 Eur,
pričom za už vykopanú ryhu, aby im žalovaný zaplatil tiež 500 000,00 Eur. Túto skutočnosť svedok L. pri
konfrontácii dňa 21.11.2016 s konateľom žalovaného N. potvrdil, pričom krátko pred tým na tom istom
pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že budúci kupujúci odstúpil od zmlúv preto, lebo mu vadilo,

že na pozemku bude teplovodné potrubie. Uvedené je logickým dôkazom, že ak žalovaný žalobcom 1,2
nezaplatil a podal im informáciu v nasledujúcich dňoch (pri prerokovaní sťažnosti na stavebnom úrade
20.7.2011 a 28.7.2011 pri výkone štátneho stavebného dohľadu o realizovanej zmene trasy vetvy la, v
odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, ktoré prevzali 13.7.2011, ako aj doplnením
odvolania žalovaného proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, ktoré prevzali na vyjadrenie

9.8.2011), využili iný spôsob, ako vyťažiť zo zásahu do pozemku, a to spôsobom zmareného obchodu
s pozemkami za neobvyklú kúpnu cenu.

41. Poukázal na obsah vyhlásení žalobcov 1,2 v zmluvách o budúcich zmluvách v bode 3.4, písm. d), i),
o)podľaktorýchsanehnuteľnostínetýkajúžiadnesúdneaniinékonania,niesúzaťaženéprávamitretích

osôb ani sa k nim neviažu práva tretích osôb a nedošlo na nehnuteľnostiach žiadnemu zásahu treťou
osobou, ako aj písm. t) podľa ktorého, ak sa ukáže do 8 mesiacov od podpisu tejto zmluvy nepravdivosť
niektorého z tvrdení, budúci kupujúci je oprávnený od zmluvy odstúpiť. Žalobcovia 1,2 nadobudli
časť dotknutých pozemkov od Mesta Rožňava v roku 2009. Podľa výpovede svedka L. si nepreverili,
či sú dotknuté stavebným povolením. Podľa správ Distribúcia SPP, a.s., VVS a.s., závod Rožňava,

Východoslovenská distribučná a.s. sa na dotknutých pozemkoch už ku dňu 14.1.2011 nachádzali
rozvody plynu, vody, kanalizácie a podzemné energetické vedenia. Za dôkazy označil: informáciu o
vlastníckych vzťahoch GEOMAD s.r.o., zámennú zmluvu, správy majiteľov sietí, výsluch svedkov L.,
N., konfrontáciu týchto svedkov, správu z rokovania Mestského zastupiteľstva o žiadosti TONE s.r.o.
na predaj pozemku medzi sídliskom Juh a Družba z mája 2008 (vecné bremeno vo forme kanalizácie

a prípojok). Vzhľadom na uvedené žalobcovia 1,2 pri uzatváraní zmlúv o budúcich zmluvách poskytli
budúcemu kupujúcemu vo svojich vyššie uvedených vyhláseniach nepravdivé údaje a poskytnutie
týchto nepravdivých údajov bolo (i keď formálne) označené ako dôvody pre odstúpenie od zmlúv.
Žalovaný nemôže zodpovedať za nepravdivé vyhlásenia žalobcov 1,2, ktorí sami: a) poskytli budúcemu
kupujúcemu nepravdivé vyhlásenia, b) žalovanému neumožnili ryhu v období do odstúpenia od zmlúv

zasypať, c) žalovanému navrhli vykopať na dotknutom pozemku ďalšiu ryhu na uloženie teplovodných
rozvodov, d) v čase do odstúpenia od zmlúv vyvolali súdne a správne konanie, e) nedomáhali sa
plnenia záväzkov zo zmlúv o budúcich zmluvách a reálne sa dohodli s odstupujúcim na zrušení zmlúv.
K odstúpeniu od zmlúv a k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s poskytnutím nepravdivých
vyhlásení a s iniciovaním súdneho konania a správneho konania žalobcami 1,2 to znamená zavinením

poškodeného.

42. Žalovaný k otázke spoluzavinenia poškodených žalobcov 1,2, resp. zavinenia žalovaného uviedol,
že s poukazom na vyššie uvedené je dokazovaním spoľahlivo preukázané, že bezprostrednou príčinou
škody vo forme ušlého zisku z obchodu, ktorý sa nerealizoval boli nepravdivé vyhlásenia žalobcov a aj

pasivitažalobcov1,2,ktorísanedomáhaliplneniazáväzkovvyplývajúcichzozmlúvobudúcichzmluvách
a v skutočnosti sa dohodli s budúcim kupujúcim na zrušení zmluvy. Z dokazovania nevyplynulo, že
bezprostrednou príčinou vzniku škody by bolo vykopanie stavebnej ryhy na dotknutých pozemkoch,
pretože ako je zrejmé z výsluchov svedkov L. a N. na pojednávaní 21.11.2016, žalobcovia 1,2 chceli abyžalovaný v stavebnej činnosti na ich pozemkoch pokračoval. Podľa výsluchu svedka S. ryha neprekážala
anijemu,prekážalmulensúdnyspor(iniciovanýžalobcami1,2),nazáverktoréhosamunechceločakať,
čo ale žalovaný nemohol ovplyvniť, keďže konanie nebolo v jeho dispozícii a ryhu zasypať nemohol pre

zákaz uložený súdom.

43. Žalovaný bol toho názoru, že k vzniku škody vo forme ušlého zisku došlo zavinením poškodeného,
t. z. porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcov 1,2, ktorí nekonali opatrne v snahe predísť
škode, ale naopak správali sa rizikovo pri podaní nepravdivých vyhlásení budúcemu kupujúcemu a

neumožnili žalovanému uviesť včas pozemok do pôvodného stavu.

44. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu 3 s poukazom na to, že z výsluchu strany sporu Z. L.
vyplynulo, že si nepamätá, či realizovala pred vstupom žalobcu 3 do sporu nejaké právne úkony a na
otázku, prečo je v spore žalobca 3 uviedla, že sa tak rozhodla. Vzniká tak s veľkou pravdepodobnosťou
dôvodná pochybnosť o existencii zmlúv o postúpení pohľadávok, najmä pre žalobcu 3. Na návrhu na

dokazovanie predložením zmlúv žalovaný z tohto dôvodu trval.

45. Žalovaný postup súdu, ktorým uznesením zo dňa 8.11.2012 pripustil zámenu účastníkov, kde z
konania vystúpi žalobca 2 a na jeho miesto vstúpi žalobca 3 považoval za procesnú chybu spočívajúcu
v porušení § 92 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca 2 navrhol súdu podaním z 15.2.2012 zmenu

z dôvodu postúpenia pohľadávky v rozsahu 1.187.725,80 Eur s príslušenstvom na spoločnosť RTD HE
s.r.o. po začatí konania dňa 14.2.2012. Aktívna legitimácia žalobcu 3 je tak založená na procesnej chybe
súdu.

46. Žalovaný navrhoval na daný skutkový stav aplikovať tieto právne normy: Zákon č. 50/1976 Zb.

Stavebný zákon, § 58 ods. 4, podľa ktorého stavebník podzemných stavieb nepreukazuje vlastníctvo
alebo iné právo k pozemku, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami
na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktorá ani inak nemôže ovplyvniť využitie pozemku na účel,
ktorémujeurčený,§59,§60anasl.cit.zákona,podľaktorýchstavebnýúradpovoľujestavbunazáklade
projektovej dokumentácie, ktorú po rozhodnutí overenú odovzdá stavebníkovi, § 70 podľa ktorého

rozhodnutie o povolení stavby je záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania (vo vzťahu k
parcelám, ktoré žalobcovia nadobudli po r. 2008) k namietanej prevenčnej povinnosti žalovaného a k
zákonnej povinnosti stavebného úradu, k rozsahu povolenia stavby; Ustanovenie § 194 ods. 2 Civilného
sporového poriadku na posúdenie záväznosti stavebného povolenia pri rozhodovaní súdu podľa ktorého
ak stavebné povolenie bolo vydané správnym orgánom v rámci jeho právomoci, súd na takéto konanie

prihliadne a to aj vtedy, ak by mohlo mať znaky nezákonnosti, ak nebolo príslušným orgánom zrušené;
Rozhodnutie NS ČR 25 Cdo 4195/2013 k otázke zodpovednosti za škodu; Rozsudok NS ČR 25 Cdo
676/2001, podľa ktorého majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja
vedúcemu k určitému zisku sa odškodňuje len za predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním škodcu; len obyčajné tvrdenie zmarenia zamýšľaného podnikateľského zámeru

poškodeného k odškodneniu nestačí. Ustanovenie §415, 442 ods. 1, § 450 Občianskeho zákonníka na
spoluzavinenie žalobcov 1,2, porušenie prevenčnej povinnosti žalobcov 1,2 a pre prípad že súd dospeje
k záveru o zodpovednosti žalovaného za škodu, rozhodnutie NS ČR 4 Cz 16/71 k rozhodovaniu o otázke
spoluzavinenia poškodeného žalobcov 1,2 a zodpovednosti žalovaného; Ustanovenie § 37 ods. 1, § 46
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., nález ÚS SR 184/2015, stanovisko

NS SR z 3,11.2001 Cpj 33/01, rozsudok NS SR 2 Cdo 274/2004 k náležitostiam zmlúv o budúcich
zmluvách o prevode nehnuteľností; Ustanovenie § 92 Občianskeho súdneho poriadku k otázke vstupu
žalobcu 3 do konania.

47. Žalovaný ako stavebník neporušil žiadnu právnu povinnosť. Realizoval právo stavať na dotknutých

pozemkoch v dobrej viere a dôverujúc v správnosť a zákonnosť rozhodnutia. Vlastnícke právo ani iné
právo k pozemkom, cez ktoré prechádzajú podzemné stavby žalovaný nemal povinnosť preukazovať,
preto argument protistrany že porušil prevenčnú povinnosť neobstojí. Naopak, stavebný úrad mal
postupovať zákonne a z úradnej moci mal spoľahlivo preveriť skutočný stav veci vrátane vlastníctva
dotknutých pozemkov a určiť okruh účastníkov stavebného konania. Ako stavebník sa žalovaný v

stavebnom konaní správal vo vzťahu k stavebnému orgánu poctivo a otvorene, predložil kompletnú
projektovú dokumentáciu, ktorú stavebný úrad kompletne aj overil, stanoviská príslušných orgánov
a správcov iných sietí, teda neuviedol nikoho do omylu a ani skutkový omyl na strane správneho
orgánu nevyvolal. Stavba bola povolená ako stavebný objekt SO10 vo voľnom výkope, čo je obsahomvýroku stavebného povolenia. Bola súčasťou líniovej stavby a v takom prípade stavebný úrad pozemky
cez ktoré vedie nevymenúva vo výroku rozhodnutia. Za pochybenia stavebného úradu nemôže byť
zodpovedný stavebník najmä za situácie, ak takého pochybenia nevyvolal.

48. Len čo sa žalovaný dozvedel o zásahu do vlastníckeho práva žalobcov 1,2, okamžite
zastavil stavebné práce a hľadal iné riešenia, lebo, poznajúc žalobcov 1,2, predpokladal s veľkou
pravdepodobnosťou, že ku škode môže dôjsť. Len samotným zásahom do pozemku žalobcov 1,2
nestratili možnosť predať pozemok, najmä ak by žalobcovia 1,2 vyzvali žalovaného, aby uviedol

pozemok bezodkladne do pôvodného stavu, na čo bol pripravený. Namiesto toho dosiahli vydanie
súdneho rozhodnutia o zákaze ryhu zasypať, navrhli vykopať na tom istom pozemku ešte ďalšiu ryhu,
poskytli budúcemu kupujúcemu nepravdivé vyhlásenia o tom, že pozemok nie je ničím zaťažený a
nakoniec nesúhlasili ani s rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením a podali proti nemu
odvolanie.

49. Ku škode došlo porušením prevenčnej povinnosti žalobcov 1,2, ktorí nepostupovali v súlade s
požiadavkami náležitej starostlivosti a v súlade s požiadavkami okolností. V danom konkrétnom prípade
a za daného a dokazovaním preukázaného skutkového stavu mohli vzhľadom na všeobecnú ľudskú
skúsenosť predpokladať a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti rozumne predvídať, že prevzatím
záväzkov vyplývajúcich z nepravdivých vyhlásení môže dôjsť ku škode, a to najmä v prípade, ak za

žalobcov 1,2 pripravoval a dohodol zmluvy o budúcich zmluvách manžel žalobkyne 1 a konateľky
žalobcu 2 K.. B. L., u ktorého sa ako u právnika s profesionálnym zameraním súdneho exekútora so
sídlom v Rožňave predpokladá, že charakter pozemkov a právne pomery týkajúce sa nehnuteľností
dobre pozná. Stavba bola zverejnená v meste v dostatočnom predstihu, najmenej šesť týždňov pred
vykopaním ryhy na pozemkoch žalobcov 1,2 bolo rozkopané sídlisko, najmenej tri týždne pred zásahom

bola na pozemku vyznačená trasa výkopu páskami. Keďže na pozemku už boli skôr uložené rozvody
vody, plynu a elektrickej energie, škodný následok mohol nastať aj keby tam vykopaná ryha nebola.
Ku škode došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním poškodených žalobcov 1,2 porušením
prevenčnej povinnosti spočívajúcom vo vyššie uvedenom postupe pri uzatváraní zmlúv o budúcich
zmluvách a neumožnení žalovanému uviesť včas pozemok do pôvodného stavu.

50. V prípade ak by súd dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného je daná, navrhol, aby súd
rozhodol najprv o tom, či žalovaný zodpovedá za škodu vo forme ušlého zisku a aká je miera
spoluzodpovednosti (spoluzavinenia) poškodených. Po právoplatnosti rozhodnutia nech rozhodne o
výške peňažného plnenia. Pre prípad uloženia povinnosti žalovanému nahradiť spôsobenú škodu

žiadal o poskytnutie možnosti na plnenie v splátkach vzhľadom na majetkové pomery žalovaného
a jeho ekonomickú situáciu s poukazom na predmet podnikania, ktorým je zásobovanie obyvateľov
mesta teplom, čo bude v prípade plnenia vcelku vážne ohrozené. Na preverenie ekonomickej situácie
žalovaného odkázal na zverejnené účtovné závierky v obchodnom registri.

51. Konateľ žalovaného Q.. Z. I. uviedol, že pre žalovaného projektovú dokumentáciu vyhotovila
spoločnosť Termoklima s.r.o. a následne prebehlo stavebné konanie, výsledkom ktorého bolo stavebné
povolenie a jeho súčasťou bol projekt. Následne došlo k fyzickému vytýčeniu trasy v teréne a začali sa
vykonávať práce v súlade s projektom.

52. Konateľka žalovaného Q.. Q. R. k časovému sledu udalostí uviedla, že 28.6.2011 ich kontaktoval
stavebný úrad, ktorý im oznámil, že kopú na cudzom pozemku. Z toho dôvodu zastavili práce. Dňa
26.9.2011 zástupcovia žalovaného boli osobne na stavebnom úrade, kde im bolo oznámené, že
pozemky sú vo vlastníctve K.. L. alebo jeho blízkych osôb. Preto bol poverený pán N. rokovaním s
vlastníkmi. Dňa 4.7.2011 bolo vydané predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo akúkoľvek činnosť na

pozemkoch. Dňa 7.7.2011 bolo stretnutie, na ktorom vlastník požiadal o odškodnenie vo výške 500.000
Eur. Dňa 8.7.2011 bolo oznámené pánom L., že bola podaná sťažnosť na stavebný úrad a 20.7.2011
sa uskutočnilo stretnutie pánov E., N. a L., kde bolo tiež požadované odškodné vo výške 500.000 Eur
s tým že teplovod môže ísť okrajom jeho pozemku za nájomné.

53. Súd sa oboznámil so svedeckými výpoveďami a zistil nasledovné:

54. Z výsluchu svedka P. S. vyplýva, že mal záujem o kúpu pozemkov v Rožňave, pričom sa dohodol
s K.. B. L. na kúpe pozemkov. Následne na pozemkoch vznikol problém, nakoľko iná firma začala cezpozemky budovať siete a preto od zmlúv odstúpil. Uzavrel zmluvy o budúcej zmluve s Z. L. a ešte s
ďalšou firmou a po oznámení, že na pozemku nastal problém, odstúpil od zmlúv o budúcich zmluvách.
Zmluvné pokuty si navzájom neuplatňovali, nakoľko zmluvná pokuta bola pre prípad úmyselného

porušenia zmluvy. Voči svedkovi nebola podaná žaloba na nahradenie prejavu vôle alebo o neplatnosť
odstúpenia od zmluvy. Dôvodom na odstúpenie od zmluvy bola skutočnosť, že na pozemkoch sa
budovali siete, pričom svedok do sporu nechcel vstupovať. Svedok ďalej uviedol, že mal k dispozícii
finančné plnenie dohodnuté v zmluvách o budúcej zmluve. Zmluvu uzatváral niekedy na jar 2011 v
Prešove. Pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy, sa mali nachádzať v lokalite pod benzínovou pumpou

a boli vo výmere 1,6 ha. Svedok sa dozvedel od K.. B. L., že na pozemkoch sa majú ukladať siete a že
začali výkopové práce a bol podaný návrh na predbežné opatrenie. Z týchto dôvodov svedok nechcel
čakať na výsledok sporu a preto najprv oznámil ústne a potom aj písomne, že odstupuje od zmlúv. Po
nahliadnutí do originálov zmlúv o budúcich zmluvách a odstúpenia od budúcich zmlúv svedok potvrdil,
že listiny podpísal osobne. Na otázku aký negatívny dopad na transakciu mala skutočnosť, že sa na
pozemkoch objavil výkop svedok uviedol, že zmluvy pripravoval jeho právnik a preto to neriešil. Keď sa

dozvedel, že je na pozemkoch je problém, ktorý môže trvať dlho, kým sa vyrieši, rozhodol sa odstúpiť
od zmlúv. Keď zistil problém s pozemkami, nepokúšal sa rokovať s protistranou, nakoľko stratil záujem
o také pozemky a preto od zmluvy odstúpil. Iné zmluvy so žalobcami neuzatváral.

55. Svedok K.. B. L., manžel žalobkyne 1 uviedol, že sa žalobcom 1,2 podarilo sceliť viaceré pozemky

spoluvovýmerecca1,7ha,ktorébolipostupneodkupovanévroku2008avroku2009odfyzickýchosôb
a zároveň došlo aj k zámennej zmluve s Mestom Rožňava. Po scelení bol zámer pozemky ponúknuť
na predaj. Pozemky boli ponúknuté P. S., ktorý mal záujem o kúpu a preto sa vyhotovili zmluvy o
budúcich zmluvách. P. S. bol obchodným partnerom svedka, pričom nejednalo sa o blízku osobu.
Predtým už spolu obchodovali a svedok vykonával pre neho exekúciu a preto sa poznali. Svedok ďalej

uviedol, že náhodne zistil, že sa na pozemkoch žalobcov 1,2 vykonávajú stavebné práce a preto poveril
svojho zamestnanca zistením, či stavebné práce súvisia s výmenou teplovodných potrubí, nakoľko
na sídlisku Juh boli oznámenia o výkone prác a na niektorých miestach už boli položené rúry vo
výkopoch a na ich pozemkoch bol uložený materiál. Keďže pozemky už mal zazmluvnené a nebol
daný súhlas na stavebné práce, v prvom rade dal zamerať výkopovú ryhu, aby mal istotu, či prechádza

cez ich pozemky a keď sa potvrdilo, bol podaný návrh na predbežné opatrenie, aby sa nevykonávali
ďalšie práce. Žalovaný totiž nemal právo na uvedených pozemkoch vykonávať činnosti a realizované
práce ohrozovali predaj už zazmluvnených pozemkov. Po vydaní predbežného opatrenia sa žalovaný
voči nemu odvolal a nezmyselne tvrdil, že pozemky mali byť odkúpené od Mesta Rožňava, pričom v
čase vydania stavebného povolenia mal byť daný súhlas Mesta Rožňava na uloženie potrubia. Tieto

tvrdenia však boli nepravdivé, nakoľko pozemok sa odkupoval v apríli 2008 a stavebné povolenie bolo
vydané až v decembri 2008. Svedok nadobudol dojem, že P. S. a jeho firma mu prestávajú veriť, že
takýto súhlas neexistuje a následne bolo oznámené, že odstupujú od zmluvy o budúcej zmluve. Po
odstúpení od zmluvy sa situácia vyhodnocovala a došlo k záveru, že žalobcovia 1,2 zavinene nezmarili
uzavretie riadnej zmluvy a po porade s viacerými právnikmi sa došlo k záveru, že žalobu na určenie

nahradenia prejavu vôle nebudú podávať z dôvodu, že žaloba by asi nebola úspešná vzhľadom na
dôvody odstúpenia od zmluvy a zároveň sa so P. S. dohodli na tom, že nebudú podávať žalobu a on
si nebude uplatňovať zmluvnú pokutu. Svedok uviedol, že stavebné povolenie vydané v roku 2008 a
predlžované v roku 2010 bolo vydané bez toho, aby sa preverili vlastnícke vzťahy. Nebol predložený
dôkaz o tom, že by Mesto Rožňava dalo súhlas na uloženie potrubia a tiež nebolo preukázané to, že

by pozemky o výmere cca 1,1 ha boli odkupované od Mesta Rožňava. Inšpekciou Štátneho stavebného
dohľadu bolo zistené, že žalovaný ako stavebník porušil Stavebný zákon. Na stavbu tepelného potrubia
nedali súhlas ani pôvodní vlastníci sporných pozemkov. Svedok ďalej poukázal na stavebné povolenie,
ktoré povoľovalo vymieňať jestvujúce rozvody, prípadne uložiť nové rozvody súbežne s pôvodnými
rozvodmi. Žalovaný chcel pravdepodobne znížiť investičné náklady a preto realizoval v rozpore so

stavebným povolením aj uloženie nového potrubia cez pozemky vo vlastníctve žalobcov 1,2, kde sa
nenachádzalo staré potrubie. Žalovaný porušil stavebný zákon aj v tom, že ukladal potrubie na cudzom
pozemku bez súhlasu vlastníkov. Svedok uviedol, že komunikoval so žalovaným prostredníctvom pána
N., ktorý bol v jeho kancelárii a tvrdil mu, že idú podľa stavebného povolenia a majú súhlas. Svedok s tým
nesúhlasil a uviedol, že idú po cudzom pozemku bez súhlasu. Pri uzatváraní zámennej zmluvy s Mestom

je v zmluve jasne uvedené, že na zamieňaných pozemkoch nie sú žiadne ťarchy ani vecné bremená.
Svedok uviedol, že dôvodom na odstúpenie od zmlúv o budúcich zmluvách spoločnosťou STIPE nebola
skutočnosť, že na pozemku bola vykopaná ryha, ale odstúpili kvôli tomu, že hrozilo riziko, že na pozemku
bude teplovodné potrubie. Aj pri stretnutí so zástupcom žalovaného, pánom N., pri stavebnom dohľadežalovaný stále tvrdil, že práce vykonávajú na základe právoplatného stavebného povolenia. Svedok
uviedol,žesúdnejochranysadomáhalztohodôvodu,žeprikaždomstretnutísozástupcamižalovaného
alebo pri inšpekcii žalovaný stále tvrdil, že práce realizuje na základe stavebného povolenia. Do dňa

10.8.2011, keď došlo k odstúpeniu od zmlúv, správanie sa žalovaného nenasvedčovalo tomu, že by
malo dôjsť k zmene jeho postoja, keď stále tvrdili, že idú podľa stavebného povolenia. Svedok zdôraznil,
že nedal hneď súhlas na vykonanie zásypu ryhy na pozemku, nakoľko žalovaný tvrdil, že na práce má
stavebné povolenie a hrozilo, že by opäť mohol začať realizovať stavbu a preto svedok začal veci riešiť
s Mestom Rožňava a podal návrh na obnovu konania, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie, aby

bolo toto zrušené. Svedok ďalej potvrdil, že rokoval s pánom N. za prítomnosti pána E. a výsledkom
ich rokovania bolo to, že pán N. mal oznámiť vedeniu žalovaného, či prijímajú ponuku na odškodnenie.
Žalovaný s návrhom na odškodnenie nesúhlasil.

56.SvedokQ..N.N.,bývalýkonateľžalovanéhouviedol,žekeďzačalpôsobiťakokonateľ,takužprebral
pripravenosť stavby vrátane stavebného povolenia a rozhodnutia o jeho predĺžení. Vykonávali sa okrem

iného práce na teplovodných rozvodoch o dĺžke cca 4 km. Pri vykonávaní prác dostali informácie od
stavebného úradu, že kopú ryhu na cudzom pozemku, ktorý by mal patriť pánovi L.. Žalovaný poveril
pána N. riešením tejto veci a prvá informácia od pána L. bola taká, že žalovaný mu prekazil zámer a že
bol poškodený a žiadal odškodné 500.000,00 Eur. S takým riešením nesúhlasili a rozhodli sa vystaviť
potrubie na inej trase. Po vydaní predbežného opatrenia nemohli dať pozemok do pôvodného stavu.

Začali preto komunikovať osobne a písomne a vedeli dať pozemok do pôvodného stavu. Svedok uviedol,
že prebehlo jedno rokovanie o tom, keď sa už rozhodli zmeniť trasu projektu, ktoré sprostredkoval pán E.
ako poslanec mestského zastupiteľstva. Na stretnutí svedok L. uviedol, že chce odškodné 500.000 Eur a
že je možné viesť trasu okrajom jeho pozemku za náhradu. Svedok mu oznámil, že už realizujú inú trasu.
Povolenie na zasypanie ryhy dostali až nasledujúci rok a túto riadne zasypali a teplovodné potrubie viedli

cez iné pozemky. Svedok uviedol, že pred začatím výkopových prác skontrolovali to, či majú stavebné
povolenie a riadny projekt. Kontrolu vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých sa mala realizovať
stavba, svedok nevykonal, lebo očakával, že tak urobil stavebný úrad, keď vydal stavebné povolenie.
Fyzické vytýčenie trasy výkopov realizoval technický riaditeľ pán N.. Svedok uviedol, že po zistení, že sa
kope na cudzom pozemku, sa hneď zastavili práce a pán N. bol poverený skontaktovať sa s vlastníkom.

Vlastníkpožadovalodškodnévovýške500.000Eurakeďžesajednaloonereálnupožiadavku,vecriešili
na stavebnom úrade zmenou trasy. Pán N. bol poverený, aby zistil, či žalovaný od vlastníka dostane
súhlas na to, aby mohol ísť teplovod cez jeho pozemok a za akých podmienok. Zároveň vlastníkovi bolo
oznámené,žesúochotníryhuzasypať,nakoľkojehopožiadavkámnebolomožnévyhovieťazároveňmu
oznámili, že vykonali odklonenie trasy. Dôvodom na odklon trasy bola skutočnosť, že vlastník požadoval

zaplatenie vysokého odškodného a ďalšia ponuka zo strany vlastníka bola, že za sumu 500.000 Eur
môžu viesť trasu okrajom jeho pozemkov. Pre žalovaného by to bola nerentabilná investícia a preto
riešili zmenu trasy.

57. Z výpovede svedka Q.. V. N., technického riaditeľa žalovaného vyplýva, že niekedy v júni 2011 sa

realizovali výkopové práce na pozemkoch, ktoré patrili pani L.. V tom čase nevedeli o tom, že práce
realizujú na jej pozemkoch, nakoľko mali riadne stavebné povolenie, naprojektovanú trasu potrubia,
ktorá bola v teréne aj vytýčená. O tom, že kopú na cudzom pozemku, sa svedok dozvedel cez stavebný
úrad a preto sa hneď zastavili práce. Následne sa svedok stretol s pánom L., ktorý požadoval odškodné
za spôsobenú škodu vo výške 500.000 Eur, pričom svedok mu uviedol, že majú stavebné povolenie a

nemali vedomosť že by sa jednalo o jeho pozemky. Stanovisko vlastníka tlmočil žalovanému. Výkopové
prácerealizovaladodávateľskáfirma,ktorávykonalaajvytýčenietrasy.Svedokuviedol,žerekonštrukcia
teplovodu pozostávala z výmeny starých rozvodov za nové, nakoľko miesto šiestich kotolní sa vybudoval
jeden zdroj tepla. Nové rozvody sa ukladali buď do pôvodnej trasy v betónovom prefabrikáte, alebo sa
urobil nový výkop, do ktorého sa uložila nová rúra, čo sa realizovalo aj na sporných pozemkoch.

58. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

59. Z LV č. XXXX k.ú. B. vyplýva, že sú tam zapísané parcely registra C č. 7472/1 - ostatné plochy o
výmere 10607 m2 a 7477/3 - orná pôda o výmere 4002 m2 a vlastnícke právo pod B1 svedčí žalobkyni

1 v podiele 1/1.

60. Z LV č. XXXX k.ú. B. vyplýva, že sú tam zapísané okrem iných aj parcely registra C č. 7476/2 -
ostatné plochy o výmere 1129 m2 a vlastnícke právo pod B1 svedčí žalobcovi 2 v podiele 1/1.61. Z LV č. XXXX k.ú. B. vyplýva, že sú tam zapísané okrem iných aj parcely registra C č. 1684/111 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 609 m2 a 7408/3 - ostatné plochy o výmere 1076 m2 a vlastnícke

právo pod B1 svedčí žalobcovi 2 v podiele 1/1.

62. Zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 14.1.2011 uzavretej medzi žalobkyňou 1 ako budúcou
predávajúcou a spoločnosťou STIPE s.r.o. Prešov ako budúcim kupujúcim vyplýva, že budúci kupujúci
sa zaviazal, že uzavrie s budúcou predávajúcou kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXXX, parcela č. 7472/1 - ostatné plochy o výmere 10607 m2 a parcela č. 7477/3 - orná pôda
o výmere 4002 m2 v lehote do 31.8.2011 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 80,00 Eur / 1 m2, spolu
vo výmere 14.609 m2 x 80,00 Eur / 1 m2, za celkovú kúpnu cenu 1.168.720,00 Eur. V článku 3.4.
budúcapredávajúcavyhlásilaazaručilabudúcemukupujúcemu,žepodľapísmenad)vrozsahu,ktorýby
mohol mať negatívny dopad na transakciu zamýšľanú touto zmluvou, neprebiehajú ani nehrozia žiadne
súdne, správne alebo rozhodcovské konania, účastníkom ktorých je budúca predávajúca a ktoré sa

týkajú nehnuteľností. Podľa písmena h) nehnuteľnosti sú voľne prevoditeľné na tretiu osobu, neexistuje
žiadne predkupné právo týkajúce sa akejkoľvek z nehnuteľností, žiadna nehnuteľnosť nie je predmetom
zaistenia, ani žiadnej zmluvy alebo iného dokumentu zriaďujúceho akékoľvek zaistenie, žiadna z
nehnuteľností nie je zaťažená vecným bremenom, ani nie je predmetom žiadnej zmluvy alebo iného
dokumentu zakladajúceho vecné bremeno. Podľa písmena i) žiadna z nehnuteľností nie je predmetom

nájmu, ani predmetom iných práv akejkoľvek tretej osoby. Podľa písmena o) nehnuteľnosti nie sú
postihnuté žiadnou faktickou ani právnou vadou, k nehnuteľnostiam sa neviažu žiadne práva tretích
osôb, do vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedošlo k žiadnemu zásahu akoukoľvek treťou osobou.
Podľa písmena t) budúci predávajúci berie na vedomie, že pravdivé vyhlásenia a záruky uvedené v
tomto článku zmluvy sú podstatnou skutočnosťou na uzatvorenie tejto zmluvy i budúcej kúpnej zmluvy

a v prípade, že sa do osem mesiacov od podpisu tejto zmluvy ukáže nepravdivosť, neúplnosť alebo
nepresnosť ktoréhokoľvek z vyššie uvedených vyhlásení a záruk, je budúci kupujúci oprávnený od tejto
zmluvy odstúpiť. Nepresnosť, nepravdivosť alebo neúplnosť ktoréhokoľvek z vyhlásení a záruk považujú
účastníci zmluvy za podstatné porušenie zmluvných dojednaní. Podľa písmena u) budúci predávajúci sa
zaväzuje informovať budúceho kupujúceho, pokiaľ sa ku dňu podpisu zmluvy alebo kedykoľvek po tomto

dni dozvie o akejkoľvek skutočnosti, ktorá by spôsobila, že vyhlásenia a záruky budúcej predávajúcej
uvedené v tomto článku zmluvy by neboli v akomkoľvek ohľade pravdivé, úplné alebo presné.

63. Zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 14.1.2011 uzavretej medzi žalobcom 2 ako budúcim
predávajúcim a spoločnosťou STIPE s.r.o. Prešov ako budúcim kupujúcim vyplýva, že budúci kupujúci

sa zaviazal, že uzavrie s budúcim predávajúcim kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX, parcela č. 7476/2 - ostatné plochy o výmere 1129 m2, na LV č. XXXX, parcela
č. 1684/111 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 609 m2 a parcela č. 7408/3 - ostatné plochy
o výmere 1076 m2 v lehote do 31.8.2011 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 80,00 Eur / 1 m2,
spolu vo výmere 2814 m2 x 80,00 Eur / 1 m2, za celkovú kúpnu cenu 225.120,00 Eur. V článku 3.4.

budúci predávajúci vyhlásil a zaručil budúcemu kupujúcemu, že podľa písmena d) v rozsahu, ktorý
by mohol mať negatívny dopad na transakciu zamýšľanú touto zmluvou, neprebiehajú ani nehrozia
žiadnesúdne,správnealeborozhodcovskékonania,účastníkomktorýchjebudúcipredávajúciaktorésa
týkajú nehnuteľností. Podľa písmena h) nehnuteľnosti sú voľne prevoditeľné na tretiu osobu, neexistuje
žiadne predkupné právo týkajúce sa akejkoľvek z nehnuteľností, žiadna nehnuteľnosť nie je predmetom

zaistenia, ani žiadnej zmluvy alebo iného dokumentu zriaďujúceho akékoľvek zaistenie, žiadna z
nehnuteľností nie je zaťažená vecným bremenom, ani nie je predmetom žiadnej zmluvy alebo iného
dokumentu zakladajúceho vecné bremeno. Podľa písmena i) žiadna z nehnuteľností nie je predmetom
nájmu, ani predmetom iných práv akejkoľvek tretej osoby. Podľa písmena n) nehnuteľnosti nie sú
postihnuté žiadnou faktickou ani právnou vadou, k nehnuteľnostiam sa neviažu žiadne práva tretích

osôb, do vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedošlo k žiadnemu zásahu akoukoľvek treťou osobou.
Podľa písmena s) budúci predávajúci berie na vedomie, že pravdivé vyhlásenia a záruky uvedené v
tomto článku zmluvy sú podstatnou skutočnosťou na uzatvorenie tejto zmluvy i budúcej kúpnej zmluvy
a v prípade, že sa do osem mesiacov od podpisu tejto zmluvy ukáže nepravdivosť, neúplnosť alebo
nepresnosť ktoréhokoľvek z vyššie uvedených vyhlásení a záruk, je budúci kupujúci oprávnený od tejto

zmluvy odstúpiť. Nepresnosť, nepravdivosť alebo neúplnosť ktoréhokoľvek z vyhlásení a záruk považujú
účastníci zmluvy za podstatné porušenie zmluvných dojednaní. Podľa písmena t) budúci predávajúci sa
zaväzuje informovať budúceho kupujúceho, pokiaľ sa ku dňu podpisu zmluvy alebo kedykoľvek po tomtodnidozvieoakejkoľvekskutočnosti,ktorábyspôsobila,ževyhláseniaazárukybudúcehopredávajúceho
uvedené v tomto článku zmluvy by neboli v akomkoľvek ohľade pravdivé, úplné alebo presné.

64. Z Odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 10.8.2011 spoločnosťou STIPE s.r.o. Prešov
adresovaného žalobkyni 1 vyplýva, že konanie žalobkyne 1 považuje za podstatné porušenie zmluvných
povinností ako budúceho predávajúceho spočívajúce v nepresných alebo nepravdivých vyhláseniach a
zárukách podľa článku 3.4. písmena d), h), i) a o) v nadväznosti na písmeno t) zmluvy, nakoľko budúci
kupujúci bol ubezpečený, že neprebiehajú ani nehrozia žiadne súdne, správne alebo rozhodcovské

konania, že žiadna z nehnuteľností nie je zaťažená vecným bremenom ani nie je predmetom žiadnej
zmluvy alebo iného dokumentu zakladajúceho vecné bremeno, že žiadna z nehnuteľností nie je
predmetom iných práv akejkoľvek tretej osoby ani žiadnej zmluvy zakladajúcej akékoľvek právo tretej
osoby, že žiadna z nehnuteľností nie je postihnutá faktickou ani právnou vadou, neviažu sa k nej
žiadne práva tretích osôb a nedošlo k žiadnemu zásahu do nehnuteľností akoukoľvek treťou osobou.
Z notifikácie o existencii skutočností zo dňa 9.8.2011 budúci kupujúci zistil skutočnosti, ktoré mali

dopad na povahu vyhlásení a záruk, ktoré spočívali vo výkopových prácach smerujúcich k uloženiu
potrubia na nehnuteľnostiach, ktoré vykonala tretia strana. Súčasťou notifikácie bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zo dňa 28.6.2011 a rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia zo dňa
30.6.2011,pričomtretiastranapodalavočirozhodnutiuodvolaniedňa7.7.2011.Bezohľadunazavinenie
budúceho predávajúceho budúci kupujúci uvedený právny a faktický stav viažuci sa k nehnuteľnostiam

vyhodnotil tak, že za daných okolností nemá záujem zotrvať v obchodno-záväzkovom vzťahu a odstúpil
od Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.1.2011.

65. Z Odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 10.8.2011 spoločnosťou STIPE s.r.o. Prešov
adresovaného žalobcovi 2 vyplýva, že konanie žalobcu 2 považuje za podstatné porušenie zmluvných

povinností ako budúceho predávajúceho spočívajúce v nepresných alebo nepravdivých vyhláseniach a
zárukách podľa článku 3.4. písmena d), h), i) a n) v nadväznosti na písmeno s) zmluvy, nakoľko budúci
kupujúci bol ubezpečený, že neprebiehajú ani nehrozia žiadne súdne, správne alebo rozhodcovské
konania, že žiadna z nehnuteľností nie je zaťažená vecným bremenom ani nie je predmetom žiadnej
zmluvy alebo iného dokumentu zakladajúceho vecné bremeno, že žiadna z nehnuteľností nie je

predmetom iných práv akejkoľvek tretej osoby ani žiadnej zmluvy zakladajúcej akékoľvek právo tretej
osoby, že žiadna z nehnuteľností nie je postihnutá faktickou ani právnou vadou, neviažu sa k nej
žiadne práva tretích osôb a nedošlo k žiadnemu zásahu do nehnuteľností akoukoľvek treťou osobou.
Z notifikácie o existencii skutočností zo dňa 9.8.2011 budúci kupujúci zistil skutočnosti, ktoré mali
dopad na povahu vyhlásení a záruk, ktoré spočívali vo výkopových prácach smerujúcich k uloženiu

potrubia na nehnuteľnostiach, ktoré vykonala tretia strana. Súčasťou notifikácie bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zo dňa 28.6.2011 a rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia zo dňa
30.6.2011,pričomtretiastranapodalavočirozhodnutiuodvolaniedňa7.7.2011.Bezohľadunazavinenie
budúceho predávajúceho budúci kupujúci uvedený právny a faktický stav viažuci sa k nehnuteľnostiam
vyhodnotil tak, že za daných okolností nemá záujem zotrvať v obchodno-záväzkovom vzťahu a odstúpil

od Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.1.2011.

66. Zo Skutočného zamerania ryhy pre uloženie teplovodu od Ing. Viktórie Vajdovej zo dňa 27.6.2011
a pripojenej fotodokumentácie vyplýva, že trasa výkopu prechádzala okrem iných aj cez parcely č.
1684/111, 7408/3, 7472/1 a 7476/2.

67. Zo znaleckého posudku Ing. Bartolomeja Turóciho č. 87/2011 zo dňa 12.11.2011 vyplýva, že ním
bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov vo výške 11,83 Eur / 1 m2 ku dňu 24.10.2011, pričom
predmetom hodnotenia v posudku boli parcely 7476/2 o výmere 1129 m2, 7472/1 o výmere 10607 m2,
7477/3 o výmere 4002 m2, 1684/111 o výmere 609 m2 a 7408/3 o výmere 1076 m2. Spolu zaokrúhlená

všeobecná hodnota bola určená sumou 206.000,00 Eur za celkovú výmeru 17423 m2.

68. Zo znaleckého posudku Ing. Márie Gyöngyösovej č. 229/2016 zo dňa 20.10.2016 vyplýva, že ním
bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov vo výške 17,21 Eur / 1 m2 ku novembru 2011, pričom
predmetom hodnotenia boli parcely 7476/2 o výmere 1129 m2, 7472/1 o výmere 10607 m2, 7477/3 o

výmere 4002 m2, 1684/111 o výmere 609 m2 a 7408/3 o výmere 1076 m2, 7476/3 o výmere 142 m2 a
7476/6 o výmere 365 m2. Spolu zaokrúhlená všeobecná hodnota bola určená sumou 309.000,00 Eur
za celkovú výmeru 17930 m2.69. Zo znaleckého posudku Ing. Márie Gyöngyösovej č. 228/2016 zo dňa 19.10.2016 vyplýva, že ním
bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov vo výške 43,03 Eur / 1 m2 ku dňu 18.10.2016, pričom
predmetom hodnotenia boli parcely 7476/2 o výmere 1129 m2, 7472/1 o výmere 10607 m2, 7477/3 o

výmere 4002 m2, 1684/111 o výmere 609 m2 a 7408/3 o výmere 1076 m2, 7476/3 o výmere 142 m2 a
7476/6 o výmere 365 m2. Spolu zaokrúhlená všeobecná hodnota bola určená sumou 772.000,00 Eur
za celkovú výmeru 17930 m2.

70.ZpotvrdeniaHYPO-REAL-INVESTRožňavazodňa7.11.2018vyplýva,žetrhováhodnotapozemkov

v k.ú. B. územným plánom Mesta Rožňava určených na bytovú a občiansku zástavbu sa v roku 2011
pohybovala v rozpätí 30 - 40 Eur / 1 m2 v závislosti od konkrétneho umiestnenia pozemkov a ich
stavebnej pripravenosti.

71. Z potvrdenia RoKoS reality s.r.o. Rožňava zo dňa 7.10.2018 vyplýva, že priemerná cena pozemkov
podľa územného plánu Mesta Rožňava určeného na individuálnu bytovú výstavbu a občiansku

vybavenosť bola v roku 2011 od 35 Eur do 40 Eur / 1 m2.

72. Z notárskej zápisnice Nz 16546/2008 NCR1s 16382/2008 zo dňa 21.4.2008 vyplýva, že žalobkyňa
1 ako kupujúca odkúpila od podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti vtedy zapísané na LV č. XXXX
k.ú. B. parcela 1889/1 - orná pôda o výmere 10675 m2 a parcela 1889/2 - orná pôda o výmere 84 m2.

Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 30.4.2008 pod V 869/08.

73.ZnotárskejzápisniceN181/03Nz33912/03vyplýva,žežalobca2odkúpilodvlastníkanehnuteľností
v tom čase zapísané na LV XXXX k.ú. B. parcelu 1919/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1577 m2,
parcelu 1920/2 - orná pôda o výmere 666 m2, parcelu 1922/3 - orná pôda o výmere 5247 m2, parcelu

1922/4 - orná pôda o výmere 1584 m2, parcelu 1931/2 - trvalé trávne porasty o výmere 926 m2, parcelu
1932 - orná pôda o výmere 585 m2. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 3.7.2003 pod V933/03.

74. Zo Zámennej zmluvy zo dňa 15.12.2009, resp. 22.12.2009, ktorej vklad bol povolený pod V77/10 dňa
16.2.2010 vyplýva, že bola uzavretá medzi Mestom Rožňava a žalobcom 2, na základe ktorej žalobca

2 nadobudol parcely č. 1684/111 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 609 m2 a č. 7408/3 - ostatné
plochy o výmere 1076 m2, pričom doplatil rozdiel v hodnote zamieňaných nehnuteľností vo výške 19,92
Eur / 1 m2 v celkovej výške 32170,80 Eur a podľa článku IV bod 1 zmluvné strany prehlásili, že na
zamieňaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne obmedzenia, osobné záväzky, ani vecné bremená.

75. Z Oznámenia Mesta Rožňava zo dňa 18.7.2011 vyplýva, že dňa 28.7.2011 bude vykonaný štátny
stavebný dohľad na stavebnom objekte SO10 rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného rozvodu. Z
odpovede z výkonu štátneho dohľadu vyplýva, že bola vykonaná miestna ohliadka dňa 28.7.2011, kde
bolo zistené, že žalovaný nedodržal podmienku č. 13 stavebného povolenia a neuložil stavebný materiál
na pozemkoch, ku ktorým má vlastnícke právo alebo iné právo a pri uskutočňovaní stavby došlo k

spôsobeniu škody na cudzom majetku, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.

76. Z Územného rozhodnutia Mesta Rožňava zo dňa 1.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť 4.12.2008 vyplýva, že bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby Centrálny zdroj tepla
na biomasu Kotolňa 108, sklad drevnej štiepky na parcelách KNC 4101/1, 1861/289, 1861/1, 4079 k.ú.

B. o celkovej výmere cca 4200 m2, pričom pozemky sú vo vlastníctve Mesta Rožňava a žalovaný má
uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 5.11.2008.

77. Z Nájomnej zmluvy uzavretej medzi Mestom Rožňava a žalovaným zo dňa 5.11.2008 vyplýva, že
predmetomnájmubolipozemkyvovlastníctveMestaRožňava,zapísanénaLVč.XXXX,parcely4101/1,

1861/289, 1861/1, 4079 k.ú. B. o celkovej výmere cca 4200 m2.

78. Z rozhodnutia Mesta Rožňava zo dňa 18.12.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
19.12.2008 č. 6183/2008-02-Kp vyplýva, že bola pre žalovaného povolená stavba Centrálny zdroj
tepla na biomasu Kotolňa K-108, sídlisko Juh na pozemkoch 4101/1, 1861/289, 1861/1, 4079 k.ú. B.,

pričom pozemky sú vo vlastníctve Mesta Rožňava a stavebník má k nim nájomný vzťah. Stavba rieši
inštaláciu technológie na výrobu tepla pre centrálne zásobovanie ÚK a TÚV z obnoviteľných zdrojov
- drevnej štiepky s teplovodným rozvodom, ktorý bude vedený čiastočne v jestvujúcich teplovodných
kanáloch a vo voľnom výkope v súbehu s teplovodnými kanálmi. Stavba sa delí na objekty SO-01 K-108zdroj tepla na biomasu, SO-02 Skladové hospodárstvo, SO-03 Spevnené plochy a terénne úpravy v
areáli kotolne, SO-04 Oplotenie areálu kotolne, SO-07 NN Prípojka, SO-08 K-108, zdroj tepla na plyn,
SO-10 Rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného rozvodu - po vytýčení podzemných inžinierskych sietí

sa realizujú výkopy do úrovne krycích panelov teplovodného kanála (ďalej TK), v miestach križovania
sa vybúrajú steny TK. Do TK sa uložia nové rúry a zapieskujú sa. TK sa zasype a terén sa upraví
do pôvodného stavu. Pre prechod predizolovaných rúr do objektov sa vybúrajú stavebné otvory v
obvodovom murive suterénov v prípade vstupu cez podlahu sa zrealizujú montážne jamy. Rozhodnutie
bolo doručené žalovanému, Mestu Rožňava a na vedomie Termoklima s.r.o. Poprad, Obvodný úrad

životného prostredia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Hasičský a záchranný zbor, SPP, Slovak
Telekom, VVS, VSL.Distribučná, Finmos, Orange, KID a Erstaving.

79. Z rozhodnutia Mesta Rožňava zo dňa 13.10.2010 č. 4317/2010-02-Kp vyplýva, že došlo k predĺženiu
platnosti stavebného povolenia č. č. 6183/2008-02-Kp zo dňa 18.12.2008 do dňa 31.1.2013. Dôvodom
predĺženia bola skutočnosť, že žalovaný nemohol začať stavbu do dvoch rokov od vydania stavebného

povolenia pre nedostatok finančných prostriedkov. Stavebný úrad posúdil dôvody, pre ktoré nebola
stavba začatá a keďže všetky predpoklady na vydanie stavebného povolenia zostali nezmenené,
vyhovel žiadosti. Rozhodnutie doručil všetkým subjektom, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku.

80.ZrozhodnutiaMestaRožňavazodňa18.10.2011č.3525/2011-02-Šr,ktorénadobudloprávoplatnosť

21.11.2011 vyplýva, že žalovanému bola povolená zmena stavby pred jej dokončením Centrálny zdroj
tepla na biomasu Kotolňa K-108, sídlisko Juh Rožňava - SO10 vonkajšie primárne teplovodné rozvody,
ktorá bude postavená na pozemkoch vo vlastníctve Mesta.

81. Z Verejnej vyhlášky Krajského stavebného úradu v Košiciach zo dňa 18.4.2012 č. 2012/00214-2

vyplýva, že sa zrušuje rozhodnutie Stavebného úradu Mesta Rožňava č. 3525/2011-02-Šr zo dňa
18.10.2011. Z odôvodnenia verejnej vyhlášky vyplýva, že stavebný úrad pri povoľovaní zmeny stavby
pred dokončením konal nezákonne a došlo k porušeniu ustanovenia § 68 a § 41 Stavebného zákona.

82. Z rozhodnutia Mesta Rožňava odboru výstavby, územného plánovania, životného prostredia a

pozemných komunikácií č. 1071/2013-03-Do zo dňa 15.4.2013 vyplýva, že sa povoľuje zmena trasy
časti vetvy č. 1a) SO10 vonkajšie primárne teplovodné rozvody na pozemkoch parcela KNC 1684/1,
1855/1, 1861/24, 4003, 4096, 4038/1, 4036, 4021 v k.ú. B..

83. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky žalobkyňou 1 pre žalovaného zo dňa 14.11.2011, ktoré

žalovaný prevzal dňa 14.11.2011 vyplýva, že žalobkyňa 1 uzatvorila so žalobcom 2 dňa 11.11.2011
zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 995.895,50 Eur, ktorá jej vznikla ako škoda v podobe
ušlého zisku v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Žalovanému oznámila, že postúpila svoju
pohľadávku v sume 995.895,50 Eur na žalobcu 2, ktorý sa stal veriteľom žalovaného v tejto časti.

84. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky žalobcom 2 pre žalovaného zo dňa 14.2.2012, ktoré
žalovaný prevzal dňa 14.2.2012 vyplýva, že žalobca 2 uzatvoril so spoločnosťou RTD HE s.r.o.
Rožňava, IČO: 36678759, dňa 14.2.2012 zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 1.187.725,80 Eur s
príslušenstvom uplatnenú v konaní 12C/169/2011. Žalovanému oznámil, že postúpil svoju pohľadávku v
sume 1.187.725,80 Eur s príslušenstvom na spoločnosť RTD HE s.r.o. Rožňava, IČO: 36678759, ktorý

sa stal veriteľom žalovaného v tejto časti.

85. Zo správy od Slovak Telekom a.s. doručenej súdu 3.4.2017 vyplýva, že na sporných parcelách nie
sú evidované podzemné telekomunikačné vedenia a nenachádzali sa ani ku dňu 14.1.2011.

86. Zo správy Východoslovenskej distribučnej a.s. z 5.4.2017 vyplýva, že na parcele č. 7472/1 v
minimálnej miere zasahuje vedenie nízkeho napätia, ktoré bolo zriadené približne v roku 1978 a ktoré
bolo vyznačené v pripojenom náčrte.

87. Zo správy Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. z 20.3.2017 vyplýva, že na sporných

parcelách sa nachádza podzemné vedenie, ktoré bolo informatívne zakreslené do grafickej časti a z
ktorého vyplýva, že cez parcelu 7472/1 a 7408/3 prechádza kanalizačné potrubie.88. Zo správy SPP - Distribúcia a.s. z 20.4.2017 a pripojenej grafickej časti vyplýva, že na parcelách
7476/2, 7472/1 a 1684/111 sa nachádza plynovod, ktorý bol realizovaný v roku 1990 a 1996.

89. Z písomného vyjadrenia svedka P. S. zo dňa 14.9.2017 vyplýva, že pred podpísaním zmluvy o
budúcej zmluve bol oboznámený so stavom nehnuteľností a bolo mu známe, že sa tam nachádzajú
inžinierske siete a to vodovodné, kanalizačné a plynové. Tieto siete neboli v rozpore s jeho záujmami a
vedel by ich pri realizácii podnikateľských zámerov využiť.

90. Z Čestného prehlásenia svedka P. S. zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že v čase podpísania zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve a v čase od jej odstúpenia mal finančné prostriedky potrebné na plnenie svojho
záväzku vyplývajúceho z predmetných zmlúv.

91. Z Potvrdenia o platbe od Tatrabanky a.s. Bratislava zo dňa 30.10.2017 vyplýva, že banka potvrdzuje,
že P. S. bola na účet číslo C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 19.12.2008 pripísaná platba vo výške

150.000.000 Sk.

92. Zo Žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením, ktorú podal žalovaný Mestu Rožňava dňa
11.7.2011 vyplýva, že žiada zmeniť trasu teplovodného kanála, pričom odkázal na stavebné povolenie
č. 6183/2008-02-Kp zo dňa 18.12.2008 a predĺženie platnosti stavebného povolenia č. 4317/2010-02-

Kp zo dňa 13.10.2010.

93. Z výpisu uznesenia Mestského zastupiteľstva v Rožňave zo dňa 4.8.2011 vyplýva, že pod
bodom 252/2011 Mestské zastupiteľstvo schválilo zriadenie vecného bremena - uloženie vonkajších
teplovodných rozvodov pre stavbu Centrálny zdroj tepla na biomasu, Kotolňa K108 - SO10

Rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného rozvodu na pozemku Mesta v k.ú. B. v prospech žalovaného
za odplatu. Zároveň bolo uložené zabezpečiť vyhotovenie zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného
bremena.

94. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 15.8.2011 vyplýva,

že zmluvu uzavreli Mesto Rožňava a žalovaný a jej obsahom bola dohoda o uzatvorení zmluvy o
zriadení vecného bremena do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia stavby
Centrálny zdroj tepla na biomasu, Kotolňa K108 - SO10 Rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného
rozvodu.

95. Z odborného posudku Ing. Arch. Erika Klauberta zo dňa 30.9.2018 vyplýva, že požiadavkou
žalobcu 3 bolo posúdiť oprávnenosť stavebných prác započatých na pozemkoch KNC 7408/3, 7476/2,
7476/3, 7476/6 a 7472/1. Bolo zistené, že práce realizované na vyššie uvedených parcelách neboli
realizované na základe územného a ani stavebného povolenia bez súhlasu vlastníka a mimo územia
uvedenéhovpovoleniach.Stavebnépovoleniedefinujepriestoruvedenímparcelnýchčísiel,kdesamajú

objekty realizovať. Pre každú stavbu má byť definované územie výstavby, rekonštrukcie alebo prestavby
objektov uvedením konkrétnych parcelných čísiel. Pre umiestnenie pozemnej stavby, inžinierskej stavby
alebo líniovej stavby uvádza projektant v projektovej dokumentácii parcelné čísla v časti sprievodná a
technická správa a zakreslí ich do výkresovej časti. Zakreslí sa starý (súčasný stav) a nový (navrhovaný
stav), ktorý sa bude realizovať a na ktorý je potrebné vydať stavebné povolenie. V žiadosti musia byť

uvedené parcelné čísla a druh pozemkov, ktorých sa stavba dotkne a je potrebné doložiť doklady o
vlastníctve pozemkov a právo k pozemkom. Parcelné čísla sa definujú v projektovej dokumentácii, v
žiadostiach o vydanie povolenia a následne vo všetkých povoleniach vydaných stavebným úradom. Z
odborného posudku ďalej vyplýva, že stavebné povolenie zo dňa 18.12.2008 bolo vydané na pozemky
KNC 4101, 1861/289 a 4079/1. Stavebný úrad povolil len časť z projektovej dokumentácie, inak by v

stavebnom povolení musel uviesť všetky parcely, ktorých sa stavba týka. Stavebné povolenie nerieši
trasu teplovodu, ale bolo vydané len na stavbu Centrálny zdroj tepla na biomasu, Kotolňa K108 - sídlisko
Juh. Neexistuje právoplatné stavebné rozhodnutie, ktorým by bola povolená trasa teplovodu mimo
uvedené parcely v stavebnom povolení zo dňa 18.12.2008. Z výkresovej dokumentácie je zrejmé, že
niektoré trasy nie sú kreslené v súbehu starých trás a dokonca sú zakreslené aj úplne nové trasy, ktoré

doteraz neexistovali. Na tieto trasy stavebné povolenie nebolo vydané a navyše územné konanie nerieši
rekonštrukciu a výmenu rozvodov, v čom je nesúlad stavebného povolenia s územným konaním. Práce
na rekonštrukcii vonkajšieho teplovodného rozvodu mohli prebiehať len na stavebných pozemkoch,
ktoré boli uvedené v stavebnom povolení zo dňa 18.12.2008. Práce realizované na iných stavebnýchpozemkoch sa uskutočnili bez stavebného povolenia, čím bol porušený Stavebný zákon č. 50/1976 Zb.
Stavebné povolenie je nadradené projektovej dokumentácii a môžu sa realizovať iba práce a stavby
uvedené v stavebnom povolení. Stavebné povolenie existuje iba súčasne s projektovou dokumentáciou.

Práce realizované mimo parciel uvedených v stavebnom povolení sú porušením Stavebného zákona.
V prípade, že sa jedná o rekonštrukciu starých potrubí, chápe sa tým ich oprava alebo výmena, avšak
nezahŕňa budovanie nových trás.

96.ZozáveruPorovnaniaprojektovanéhoaskutočnéhostavutrasyteplovoduvokruhuKotolneK-108od

Geomad Banská Bystrica vyplýva, že trasa vykopanej teplovodnej ryhy na sledovanom úseku sporných
pozemkov sa polohovo a geometricky zhoduje s projektovanou trasou teplovodu v zmysle projektovej
dokumentácie, ktorá tvorí prílohu č. 3, 4.

97. Z informácie o vlastníckych vzťahoch k pozemkom od Geomad Banská Bystrica z 27.1.2017 vyplýva,
že vlastnícke právo ku dňu 18.12.2008 pri parcele E-KN č. 1889/1 o výmere 10675 m2 svedčilo žalobkyni

1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2008. Pri parcele KNC 1684/69 o výmere 9321 m2 vlastnícke
právo svedčilo Mestu Rožňava. Pri parcele KNC 5107/9 o výmere 142 m2 vlastnícke právo svedčilo
žalobcovi 2 na základe kúpnej zmluvy zo 6.3.2006. Pri parcelách KN 1921/1 o výmere 1851 m2 a
1922/1 o výmere 22647 m2 vlastnícke právo svedčilo H. A.. Vlastnícke právo ku dňu 27.7.2011 k parcele
1861/289 o výmere 4842 m2 svedčilo Mestu Rožňava, k parcele 7476/6 o výmere 365 m2 vlastnícke

právo svedčilo žalobcovi 2, k parcele 7476/2 o výmere 1129 m2 vlastnícke právo svedčilo žalobcovi 2,
k parcele 7472/1 o výmere 10607 m2 vlastnícke právo svedčilo žalobkyni 1, k parcele 7408/3 o výmere
1076 m2 a k parcele 1684/111 o výmere 609 m2 vlastnícke právo svedčilo žalobcovi 2 na základe
zámennej zmluvy zo 16.2.2010.

98. Z pripojeného spisu 10C/96/2011 vyplýva, že dňa 28.6.2011 bol podaný návrh na nariadenie
predbežnéhoopatrenia,pričomsúduznesením10C/96/2011-30zodňa30.6.2011vspojenísuznesením
Krajského súdu v Košiciach 5Co/281/2011-107 zo dňa 30.9.2011 uložil žalovanému zdržať sa
vykonávania akejkoľvek činnosti na sporných parcelách.

99. Predmetom konania bolo rozhodnúť o náhrade škody - ušlého zisku žalobcu 3 voči žalovanému.
Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu 3 z dôvodu, že vznikla s veľkou pravdepodobnosťou
pochybnosť o existencii zmlúv o postúpení pohľadávok najmä pre žalobcu 3. V konaní totiž žalobcovia
nepredložili zmluvy o postúpení pohľadávok. Naviac žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu 3 z
dôvodu procesnej chyby súdu, keď súd pripustil zámenu strán sporu, aj keď žalobca 2 navrhol zmenu

strán sporu z dôvodu postúpenia pohľadávky.

100. Podľa § 524 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

101. Podľa § 525 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku,
ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

102. Podľa § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa

dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

103. K prechodu práv a povinností vo všeobecnosti dochádza buď univerzálnou sukcesiou (prechod
v zásade vyplýva zo zákona) alebo singulárnou sukcesiou, ku ktorej spravidla dochádza na základe
právneho úkonu postúpením pohľadávky, pričom nedochádza k prechodu všetkých práv a povinností,

ale iba tých, ktoré vyplývajú z dohody. S poukazom na rozhodnutie Veľkej komory občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 9.12.2009 sp.zn. 31Cdo/1328/2007
uverejneným pod číslom R 61/2010 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, zmluvou o postúpení
pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby došlo k zmene v obsahu záväzku. Kzmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, keď nový
veriteľ nadobúda nie len pohľadávku, ale spolu s ňou aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. Otázka
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je irelevantná z hľadiska účinku splnenia dlhu postupníkovi, ak

oznámi dlžníkovi postúpenie pohľadávky postupca. V takom prípade dlžník nie je oprávnený dožadovať
sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky a jeho záväzok zaniká splnením postupníkovi, aj keď
by zmluva o postúpení pohľadávky z akéhokoľvek dôvodu neexistovala. Účelom ustanovenia § 526
Občianskeho zákonníka je ochrana dlžníka, ktorý plnil svoj záväzok osobe a to postupcovi alebo
nadobúdateľovi. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, je právnou

skutočnosťou, s ktorou právo spája vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Oznámením o postúpení
pohľadávky dlžníkovi vyvolá postupca zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a tiež na seba berie
riziko, že aj v prípade neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh
nadobúdateľovi pohľadávky s účinkami aj pre postupcu. Ak oznámi postupca dlžníkovi, že pohľadávku
postúpil nadobúdateľovi, vyvolá tento notifikačný úkon zamýšľané právne dôsledky aj vtedy, ak by
aj k postúpeniu vôbec nedošlo, alebo ak bola zmluva o postúpení pohľadávky neplatná. Pre dlžníka

je podstatné, či postupovaná pohľadávka existuje (preto má zachované námietky voči pohľadávke),
nie je však jeho vecou, kto pohľadávku vymáha, nakoľko dlh sa má splniť podľa pokynov veriteľa.
Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné možno riešiť len v spore
medzi postupcom a postupníkom. Preto postupca nemusí dlžníkovi preukazovať, že k postúpeniu došlo.
Námietka neplatnosti postúpenia s výnimkou prípadov uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka,

eventuálne prípadov, v ktorých by dlžník preukázal, že postúpenie pohľadávky malo za následok zmenu
jeho právneho postavenia, dlžníkovi voči nadobúdateľovi neprislúcha.

104. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobkyňa 1 pred začatím konania postúpila svoju
pohľadávku z titulu náhrady škody - ušlého zisku voči žalovanému na žalobcu 2 a zároveň postúpenie

oznámila žalovanému. Počas konania žalobca 2 postúpil pohľadávku žalobcovi 3 a zároveň oznámil
žalovanému postúpenie pohľadávky. Tým boli splnené podmienky v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami § 524 a 526 Občianskeho zákonníka a preto žalobcovi 3 svedčila aktívna
legitimácia v tomto konaní, pričom okrem hmotnoprávneho nástupníctva žalobcu 3 došlo aj k
procesnému nástupníctvu na základe návrhu žalobcu 2, súhlasu žalobcu 3 so vstupom do tohto konania

a s rozhodnutím súdu o pripustení zámeny strán sporu, ako to bolo oboznamované vyššie. Z toho
vyplýva, že žalobca 3 je aktívne legitimovanou stranou sporu - žalobcom.

105. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

106. V citovanom ustanovení je všeobecným spôsobom vyjadrená generálna prevenčná povinnosť,
ktorá je adresovaná každému a zmyslom ktorej je predchádzanie škodám. Jedná sa o všeobecne
formulovanú povinnosť, ktorá sa uplatní najmä vtedy, ak nie je vydaná všeobecná právna úprava
upravujúca niektorú činnosť. Vo vzťahu k ustanoveniam zákona upravujúcim všeobecnú zodpovednosť

za škodu má ustanovenie § 415 ten význam, že jeho porušenie má za následok naplnenie jedného
z predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorým je protiprávnosť (porušenie právnej
povinnosti). V prípade, že sú naplnené predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu vo vzťahu ku
konkrétnemu skutku, neprichádza do úvahy zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti.

107. Podľa § 420 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka: (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

108. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu
zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že škodu spôsobil škodca, existencia škody a jej výška zaťažuje poškodeného. O všeobecnú
zodpovednosť za škodu pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne splnené predpoklady: a) vznik škody, b)

protiprávnosť konania, c) príčinná súvislosť medzi škodou a konaním, d) zavinenie škodcu.

109. V prejednávanej veci si žalobca 3 uplatňoval náhradu škody z titulu ušlého zisku.110. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

111. Pod ušlým ziskom sa rozumie taký dôsledok škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného,
ktorého dôsledkom je, že nedôjde k zväčšeniu majetku poškodeného, ku ktorému by došlo nebyť
škodovej udalosti. Za ušlý zisk je však možné považovať iba reálne určenie ušlého zisku. Nestačí
preto iba určiť, čo ušlo, ale ušlým ziskom môže byť iba to, o čo sa nezväčšil majetok. Musí teda
dôjsť k odpočítaniu nákladov, ktoré by bolo potrebné na dosiahnutie zisku vynaložiť. Charakter ušlého

zisku môže mať aj majetkovú ujmu spočívajúcu v tom, že nedošlo k odpredaju vlastníckeho práva
poškodeného z dôvodu protiprávneho konania škodcu. Ušlý majetkový prínos je tak daný rozdielom
medzidohodnutoukúpnoucenouahodnotounehnuteľností.Tým,žepoškodenýnehnuteľnostinepredal,
nezväčšil sa jeho majetkový stav, hoci bolo možné dôvodne očakávať, že bude mať majetkový prínos v
hodnote dohodnutej kúpnej ceny. Poškodenému môže ujsť majetkový prínos v hodnote rozdielu medzi
všeobecnou hodnotou nehnuteľností a dohodnutou kúpnou cenou, za ktorú mal nehnuteľnosť odpredať.

Ušlý zisk je v podstate ušlý majetkový prospech a spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku
poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, keby nedošlo ku škodovej udalosti s ohľadom na
pravidelný beh vecí. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak vznikla škoda ako následok určitej udalosti a ak
je preukázané, že nebyť tejto udalosti, ku škode by nedošlo. Nepostačuje len samotná pravdepodobnosť
zvýšenia majetkového stavu do budúcnosti. Poškodený nesie dôkazné bremeno na preukázanie, že

nebyť škodovej udalosti, bol by sa jeho majetkový stav zväčšil. Ušlý zisk nemôže predstavovať len
zmarenie zamýšľaného zámeru, ale musí byť podložený už existujúcimi alebo reálne dosiahnuteľnými
okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodovej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne
došlo. Ušlým ziskom je totiž majetková ujma spôsobená tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu
deja vedúceho k určitému zisku.

112. Žalobcovia 1,2 v konaní preukázali, že uzavreli so spoločnosťou STIPE s.r.o. Prešov zmluvy o
budúcich zmluvách, ktorých predmetom mala byť kúpa pozemkov za dohodnutú cenu 80 Eur / 1 m2,
ako to bolo oboznamované vyššie.

113. V konaní bola nespornou skutočnosť, že žalovaný v dňoch 26.6.2011 až 28.6.2011 vykonával
výkopové práce za účelom uloženia teplovodného potrubia na pozemkoch 1684/111, 7476/2 a 7408/3,
ktorých vlastníkom je žalobca 2 a na pozemku 7472/1, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa 1.

114. Na základe zásahu žalovaného do pozemkov žalobcov 1,2 došlo zo strany budúceho kupujúceho

spoločnosti STIPE s.r.o. Prešov k odstúpeniu od zmlúv o budúcich zmluvách dňa 10.8.2011, ktoré bolo
v ten istý deň doručené žalobcom 1,2. Dôvodom na odstúpenie bola skutočnosť, že žalobcovia 1,2
notifikáciou zo dňa 9.8.2011 oznámili budúcemu kupujúcemu, že na zazmluvnených pozemkoch sa
vykonávali výkopové práce smerujúce k uloženiu potrubia na nehnuteľnostiach a súčasne doručili návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 28.6.2011 a rozhodnutie súdu o nariadení predbežného

opatrenia zo dňa 30.6.2011 a informovali budúceho kupujúceho, že tretia osoba podala odvolanie voči
predbežnému opatreniu dňa 7.7.2011. Za týchto okolností budúci kupujúci nemal záujem zotrvať v
obchodno-záväzkovom vzťahu a preto v súlade s ustanovením § 344 Obchodného zákonníka a článku
3.4. písm. s) zmluvy odstúpil od zmlúv o budúcich zmluvách zo dňa 14.1.2011.

115. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že odstúpením od zmluvy žalobcovia 1,2 stratili možnosť v
dohodnutej lehote do 31.8.2011 uzavrieť riadnu zmluvu o prevode nehnuteľností a získať tak dohodnutú
kúpnu cenu v zmysle článku 3 bod 3.3 rovnajúcu sa 80,00 Eur / 1 m2 odprevávaných pozemkov.

116. Žalobcovia 1,2 vyčíslili vzniknutú škodu vo forme ušlého zisku ako rozdiel medzi všeobecnou

hodnotou nehnuteľností vo výške 11,83 Eur / 1 m2, ktorá bola zistená na základe znaleckého posudku
č. 87/2011 ku dňu 24.10.2011 a dohodnutou cenou 80,00 Eur / 1 m2 v zmluvách o budúcich zmluvách.
Ušlý zisk predstavuje sumu 68,17 Eur / 1 m2.

117. Súd dospel k záveru, že žalobcom 1,2 vznikla škoda vo forme ušlého zisku tým, že sa nerealizovala

riadna kúpna zmluva a odpredaj dohodnutých pozemkov, pričom pri zistení výšky škody vo forme ušlého
zisku bolo potrebné prihliadnuť nie len na znalecký posudok, ktorý predložili žalobcovia 1,2, ale tiež
na ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli predložené stranami sporu a to jednak zámenná zmluva, ktorou
žalobca 2 nadobudol dve parcely, na ktorých bola vykopaná stavebná ryha a to parcely 1684/2011a parcely 7408/3, ktoré nadobudol žalobca 2 dňa 16.2.2010 a uhradil 19,92 Eur / 1 m2. V konaní
boli predložené znalecké posudky č. 228/16 a č. 229/16, z ktorých vyplýva, že všeobecná hodnota
pozemkov ku dňu 18.10.2016 predstavovala 43,03 Eur / 1 m2 a ku novembru 2011 predstavovala 17,21

Eur / 1 m2. Určená cena k 18.10.2016 vo výške 43,03 Eur / 1 m2 nemohla byť použitá pri zisťovaní
všeobecnej hodnoty pozemkov, nakoľko k škode došlo v auguste 2011 a vzhľadom na odstup času a
vývoj cien, tento údaj nebol použiteľný. V konaní zároveň boli predložené potvrdenia dvoch realitných
kancelárií, ktoré potvrdzujú ceny v roku 2011 v rozpätí od 30 do 40 Eur za 1 m2, avšak chýbajú v nich
konkrétneoznačenialokalít,vktorýchsazauvedenécenyobchodovalo.Tiežvnichniesúuvedenépočty

realizovaných obchodov, resp. neboli uvedené konkrétne zmluvy, na základe ktorých by bolo možné
uzavrieť, že v lokalite, kde sa nachádzajú pozemky, ktoré sú predmetom konania, sa v takýchto cenách
reálne predávali pozemky.

118. Z vyjadrenia žalobcov 1,2,3 zo dňa 12.2.2018 vyplýva, že okrem zamenených pozemkov od Mesta
Rožňava, ostatné pozemky boli zakúpené od fyzických osôb za nižšie ceny, napr. pozemok s najväčšou

výmerou č. 7472/1 o výmere 10607 m2 (pôvodné číslo pozemku 1889/1) bol nadobudnutý za cenu 9,96
Eur za 1 m2. Priemerná cena všetkých nadobudnutých sporných pozemkov činila 13,88 Eur za 1 m2.

119. Strany sporu v konaní nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie na zistenie všeobecnej ceny
pozemkov v roku 2011, napr. kontrolným znaleckým dokazovaním, aj keď existovali dva znalecké

posudky na tie isté nehnuteľnosti za rovnaké obdobie, kde jeden určoval cenu 11,83 Eur za 1 m2 a
druhý 17,21 Eur za 1 m2.

120. Súd teda dospel k záveru, že za danej dôkaznej situácie určí všeobecnú cenu sporných pozemkov
na základe voľnej úvahy s prihliadnutím na predložené dôkazy vo forme znaleckých posudkov, ktoré

určovali cenu 11,83 Eur za 1 m2 a 17,21 Eur za 1 m2, zámennej zmluvy, kde bola cena 19,92 Eur za 1
m2 a priemernej kúpnej ceny sporných pozemkov vo výške 13,88 Eur za 1 m2. Súd teda určil všeobecnú
cenu sporných pozemkov ku dňu odstúpenia budúceho kupujúceho od zmlúv o budúcich zmluvách, t.j.
k 10.8.2011 ako priemer vyššie uvedených cien za 1 m2 vo výške 15,71 Eur za 1 m2 (11,83 + 17,21
+ 19,92 + 13,88 = 62,84 : 4 = 15,71). Takto zistená cena za 1 m2 je najreálnejšou všeobecnou cenou

konkrétnych sporných pozemkov k augustu 2011, nakoľko vychádza jednak z určenej hodnoty dvoch
znaleckých posudkov na pozemky, ktoré sú predmetom sporu a ďalej vychádza z reálnych cien, za ktoré
tieto pozemky nadobudli žalobcovia 1,2 buď kúpnymi zmluvami alebo zámennou zmluvou.

121. Ušlý zisk predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou pozemkov vo výške 15,71 Eur za 1 m2

a dohodnutou kúpnou cenou v zmluvách o budúcich zmluvách vo výške 80,00 Eur za 1 m2, t.j. 64,29
Eur za 1 m2. Maximálny ušlý zisk by tak mohol predstavovať sumu 1.120.124,60 Eur (celková výmera
sporných pozemkov 17423 m2 x 64,29 Eur / 1m2).

122. Žalobcovia 1,2 v konaní preukázali, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a že uzatvorili zmluvy

o budúcich zmluvách dňa 14.1.2011, kde sa dohodli, že odpredajú nehnuteľnosti budúcemu kupujúcemu
za 80,00 Eur / 1 m2. Budúce kúpne zmluvy mali byť uzavreté do 31.8.2011. Žalobcovia 1,2 poskytli
budúcemu kupujúcemu záruky vo forme prehlásení tak, ako to bolo oboznamované pri listinných
dôkazoch tým, že sa zaručili, že pozemky nie sú zaťažené právami tretích osôb. Súd dospel k záveru
z vykonaného dokazovania, že žalobcovia 1,2 neporušili svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 pri

podávaní záruk budúcemu kupujúcemu, nakoľko boli vlastníkmi nehnuteľností, na listoch vlastníctva
neviazli žiadne ťarchy a pri nadobúdaní nehnuteľností v kúpnych zmluvách, resp. v zámennej zmluve
boli ubezpečení predchádzajúcimi vlastníkmi o tom, že k pozemkom nemajú žiadne práva tretie osoby.
Žalobcovia 1,2 za bežných okolností nemali možnosť ani zistiť, že žalovaný si dal vyhotoviť projekt na
teplovodné potrubie, ktorý mal prechádzať aj cez ich pozemky, nakoľko neboli účastníkmi stavebného

konania, čo bolo jednoznačne preukázané, že stavebný úrad s nimi nekonal. Za danej dôkaznej situácie
nie je možné sankcionovať žalobcov 1,2 kvôli tomu, že pred podpísaním zmlúv o budúcich zmluvách
si nepreverili na stavebnom úrade, či sa náhodou na ich pozemkoch neplánuje stavba bez toho, že by
ich stavebný úrad o tom upovedomil. V konaní totiž neboli preukázané žiadne také okolnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť záver, že žalobcovia 1,2 by mohli vedieť, že na ich pozemkoch bude vykonaná

stavebná činnosť. Reálne sa teda dozvedeli o zásahu na svojich pozemkoch až 27.6.2011, keď si dali
zamerať vykopanú ryhu, ktorá mala slúžiť na uloženie teplovodných rozvodov. Prvým úkonom, ktorý
urobili na ochranu svojho vlastníctva, bolo podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, aby sa
v stavebných prácach nepokračovalo. Žalobcovia 1,2 teda vykonali opatrenia prislúchajúce vlastníkomna ochranu svojho vlastníckeho práva a zároveň rokovali so žalovaným o usporiadaní tohto stavu.
Žalobcovia 1,2 a žalovaný sa nedohodli na mimosúdnom odškodnení, nakoľko pre žalovaného bola
neakceptovateľná požiadavka na zaplatenie sumy 500.000,00 Eur, pretože podľa žalovaného nedošlo

k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcov 1,2 tým, že vykopal stavebnú ryhu o dĺžke necelých
100 m. Žalovaný po zistení, že práce vykonáva na cudzom pozemku, tieto ukončil a mal snahu uviesť
pozemky do pôvodného stavu, avšak mu v tom bránilo predbežné opatrenie. Žalovaný však nesúhlasil
s predbežným opatrením, podal voči nemu odvolanie a tvrdil, že postupoval v súlade so stavebným
povolením. Žalovaný bagatelizoval svoj zásah do vlastníckeho práva žalobcov 1,2 a domnieval sa, že

maximálne spôsobil škodu malého rozsahu na trávnatom poraste. Žalovaný určite nemal vedomosť o
tom, že žalobcovia 1,2 majú zmluvný vzťah a že hodlajú odpredať pozemky a preto sa bezdôvodne
spoliehal na to, že vykonaním zásahu do pozemkov nemôže spôsobiť značnú škodu. Práve tu žalovaný
porušil svoju prevenčnú povinnosť a v čase, keď začal vykonávať zemné práce, si mal jednoznačne
preveriť, či postupuje v súlade so stavebným povolením a na pozemkoch, na ktoré má vydané stavebné
povolenie.

123. Žalovaný poukazoval na to, že žalobcovia 1,2 porušili svoju prevenčnú povinnosť aj tým, že poskytli
zárukybudúcemukupujúcemuvtakomrozsahu,žesamispôsobilito,ženastalidôvodynaodstúpenieod
zmluvy. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, pretože za normálnych okolností vlastník má právo
sa zaručiť budúcemu kupujúcemu za to, že jeho vlastnícke právo nie je ničím obmedzené, ak to vyplýva

z listu vlastníctva a nemá vedomosť o tom, že by nejaká tretia osoba mala iné právo k nehnuteľnosti.
Žalovaný svojou činnosťou zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov 1,2 a žalobcovia 1,2 nemali ani
možnosť predvídať, že stavebný úrad mal vydať stavebné povolenie, v ktorom sa nachádzala projektová
dokumentácia, ktorá riešila teplovodné rozvody, ktoré boli naprojektované aj cez ich pozemky, keď neboli
účastníkmi stavebného konania. Súd preto neprihliadol na námietku žalovaného, že žalobcovia 1,2

porušili svoju prevenčnú povinnosť.

124. Žalovaný ďalej namietal postup žalobcov 1,2, ktorí sa najprv pokúšali získať odškodnenie vo výške
500.000,00 Eur a následne boli ochotní strpieť vykopanie novej ryhy na okraji pozemku za príslušné
nájomné a keď to žalovaný odmietol, využili iný spôsob, ako vyťažiť zo zásahu do pozemkov a to

spôsobom zmareného obchodu s pozemkami za neobvyklú kúpnu cenu. Uvedené úvahy žalovaného
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko dôvodom na odstúpenie od zmlúv o budúcich
kúpnych zmluvách bola skutočnosť, že žalovaný vykonal zásah do sporných pozemkov, pričom aj keď
deklaroval, že nebude pokračovať v stavebnej činnosti, aktívne sa bránil v rámci konania o predbežnom
opatrení a budúci kupujúci po oboznámení sa so stavom sa rozhodol odstúpiť od zmlúv o budúcich

zmluvách. Nebolo na vôli žalobcov 1,2, ako sa rozhodne budúci kupujúci, pričom do vykonania zásahu
na sporných pozemkoch vyhlásenia žalobcov 1,2 boli v poriadku. Práve žalovaný spôsobil to, že niektoré
vyhlásenia žalobcov 1,2 prestali platiť, nakoľko skutočne tretia osoba zasiahla do vlastníckeho práva
tvrdiac, že má na to zákonné oprávnenie v podobe stavebného povolenia, čo sa v priebehu tohto
konania preukázalo za nepravdivé. Teda v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného došlo k odstúpeniu

od oboznamovaných zmlúv zo strany budúceho kupujúceho, nakoľko tento neakceptoval stav, že bol
vykonaný zásah do pozemkov, ktoré hodlal zakúpiť. Nebyť zásahu žalovaného, mohlo dôjsť k realizácii
zmlúv o budúcich zmluvách, čím bola daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo
strany žalovaného a vzniknutou škodou v podobe ušlého zisku na strane žalobcov 1,2, ktorým žalovaný
vlastne zmaril príležitosť na realizáciu predaja sporných pozemkov.

125. Ďalšou nespornou skutočnosťou je, že výkopové práce sa realizovali v súlade s projektovou
dokumentáciou 1a), ktorá bola súčasťou stavebného povolenia č. 6183/2008-02-Kp zo dňa 18.12.2008 v
spojení s rozhodnutím o predĺžení platnosti stavebného povolenia 4317/2010-02-Kp zo dňa 13.10.2010.
Vykopaná trasa sa zhodovala s projektovanou trasou. Vlastnícke právo v čase rozhodovania o predĺžení

platnosti stavebného povolenia svedčilo v prospech žalobcov 1,2. Vyplýva to z listinného dôkazu od
Geomad s.r.o. Banská Bystrica - porovnanie projektovaného a skutočného stavu trasy teplovodu.

126. Úlohou súdu bolo posúdiť, či žalovaný vykonával výkopové práce ako činnosť dovolenú na základe
stavebného povolenia, alebo vykonal zásah do vlastníckeho práva žalobcov 1,2 bez právneho dôvodu,

svojvoľne, protiprávne. Súd po preskúmaní vyššie oboznamovaných listinných dôkazov a to najmä
stavebného povolenia zo dňa 18.12.2008 v spojení s predĺžením platnosti stavebného povolenia zo dňa
13.10.2010 zistil, že stavebné povolenie neobsahovalo vo svojom výroku a ani v odôvodnení povolenie
realizovať stavebnú činnosť na pozemkoch žalobcov 1,2 a to konkrétne na parcelách 1684/111,7408/3, 7472/1 a 7476/2. Zo stavebného povolenia jednoznačne vyplýva, že stavba bola povolená na
pozemkoch 4101/1, 1861/289, 1861/1 a 4079 k.ú. B., ktoré boli vo vlastníctve Mesta Rožňava a ku
ktorým mal žalovaný nájomný vzťah. Z rozhodnutia nie je možné zistiť, že by sa stavebné povolenie

vzťahovalo aj na iné pozemky či už vo vlastníctve Mesta Rožňava, prípadne žalovaného, prípadne iných
subjektov. Vydaniu stavebného povolenia predchádzalo územné rozhodnutie zo dňa 1.12.2008, ktoré
riešilo umiestnenie stavby na tých istých pozemkoch tak, ako boli uvedené v stavebnom povolení, kde
ich celková výmera predstavovala cca 4200 m2. Aj z toho je zrejmé, že tak územné rozhodnutie, ako
následne vydané stavebné povolenie a ďalšie rozhodnutie, ktorým sa predĺžila platnosť stavebného

povolenia zo dňa 13.10.2010 neriešili líniovú stavbu, ktorá bola označená v stavebnom povolení ako
SO-10 Rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného rozvodu, nakoľko na jej realizáciu stavebné povolenie
vydané nebolo.

127.Vovýrokustavebnéhopovoleniazodňa18.12.2008jeuvedené,žepozemky,naktorýchjepovolená
stavba, sú vo vlastníctve Mesta Rožňava a stavebník - žalovaný má k uvedeným pozemkom nájomný

vzťah. Z oboznamovanej nájomnej zmluvy zo dňa 5.11.2008 jednoznačne vyplýva, ktoré pozemky mal
v nájme žalovaný a to parcely 4101/1, 1861/289, 1861/1 a 4079 k.ú. B., zapísané na LV č. XXXX, ktoré
sú totožné s pozemkami uvedenými v stavebnom povolení. Aj z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva,
že žalovaný nemal žiaden právny vzťah k pozemkom žalobcov 1,2, na ktorých vykonal výkopové práce.

128. Z výroku stavebného povolenia zo dňa 18.12.2008 ďalej vyplýva, že teplovodný rozvod bude
vedený čiastočne v jestvujúcich teplovodných kanáloch a vo voľnom výkope v súbehu s pôvodnými
kanálmi. V časti popisu stavby SO-10 Rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného rozvodu je určené, že
výkopy sa realizujú do úrovne krycích panelov, do ktorých sa uložia nové rúry a tieto sa zapieskujú.
Teplovodný kanál sa zasype a terén sa upraví do pôvodného stavu. Z toho vyplýva, že oboznamované

stavebné povolenie vôbec neriešilo situáciu, že budú vykonávané nové trasy, kde sa budú ukladať
teplovodné rozvody, nakoľko stavebné povolenie počíta s tým, že v pôvodných teplovodných kanáloch
sa vymenia teplovodné rozvody, prípadne sa umiestnia vo voľnom výkope v súbehu s teplovodnými
kanálmi.

129. Z vyššie uvedeného je možné konštatovať, že na základe stavebného povolenia zo dňa 18.12.2008
bola povolená stavba Centrálny zdroj tepla na biomasu, Kotolňa K-108, sídlisko Juh, len na pozemkoch
4101/1, 1861/289, 1861/1 a 4079 k.ú. B.. Všetky ostatné stavebné činnosti, ktoré vykonával žalovaný
na iných pozemkoch, vykonával bez stavebného povolenia, teda ako činnosť nepovolenú. Na tejto
skutočnosti nemôže zmeniť nič ani to, že k žiadosti o vydanie stavebného povolenia pripojil projektovú

dokumentáciu, ktorú mu potvrdil stavebný úrad, avšak vo svojom rozhodnutí o povolení stavby ani z
územného rozhodnutia nevyplýva, že by povolil stavbu na všetkých parcelách, ktoré boli zasiahnuté
predloženou projektovou dokumentáciou. Naviac stavebný úrad porušil ustanovenia zákona č. 50/1976
Zb., čo vyplýva aj z oboznamovaných zrušujúcich rozhodnutí tým, že nekonal v rámci stavebného
konania so všetkými dotknutými vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa mala realizovať povoľovaná stavba

a teda nekonal ani so žalobcami 1,2 napriek skutočnosti, že v čase vydávania stavebného povolenia
už boli vlastníkmi prevažnej väčšiny dotknutých pozemkov. Nekonal s nimi ani v čase, keď rozhodoval
o predĺžení platnosti stavebného povolenia dňa 13.10.2010, keď už všetky pozemky boli vo vlastníctve
žalobcov 1,2.

130. Žalovaný sa v konaní bráni tým, že postupoval v súlade so zákonom a v súlade s právoplatným
povolením na stavbu a preto sa nedopustil protiprávneho konania. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
obrana žalovaného nie je dôvodná, nakoľko žalovaný mal k dispozícii rozhodnutia o povolení stavby
a zároveň mal k dispozícii projektovú dokumentáciu, ktorú dal sám vyhotoviť a teda musel vedieť, že
činnosti, ktoré vykonával na sporných pozemkoch nie sú povolené, nakoľko rozhodnutie o povolení

stavby neobsahovalo čísla parciel, na ktorých vykonávali výkop za účelom uloženia teplovodného
rozvodu. Neobstojí ani obrana žalovaného, že v súlade s ustanovením § 70 Stavebného zákona sú
viazaní aj právni nástupcovia súhlasom pôvodného účastníka stavebného konania. Nebolo preukázané,
že by Mesto Rožňava dávalo súhlas v stavebnom konaní k tomu, aby teplovodné rozvody mohli byť
uložené na parcelách 1684/111 a 7408/3, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve Mesta Rožňava, nakoľko

to nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu a takýto súhlas je vylúčený aj preto, že prílohou žiadosti
o vydanie stavebného povolenia bola vyššie oboznamovaná nájomná zmluva, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ktoré pozemky vo vlastníctve Mesta mal v nájme žalovaný a ku ktorým pozemkom vlastník
Mesto Rožňava dal súhlas.131. Žalovaný si nesplnil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko
pred realizovaním výkopu ryhy cez pozemky žalobcov 1,2 si neoveril vlastnícke vzťahy a naviac si

neoveril skutočnosť, prečo projektová dokumentácia nie je v súlade s rozhodnutím o povolení stavby
zo dňa 18.12.2008 v spojení s predĺžením stavebného povolenia zo dňa 13.10.2010. Žalovaný totiž
nemal oprávnenie na to, aby vykonával akúkoľvek činnosť na pozemkoch žalobcov 1,2, resp. na
iných pozemkoch, ktoré neboli uvedené v stavebnom povolení. Žalovaný ospravedlňoval svoje konanie
tým, že konal na základe stavebného povolenia a overenej projektovej dokumentácie, avšak ak by

postupoval podľa stavebného povolenia, nemohol by vykonávať stavebné práce na pozemkoch, ktoré
neboli uvedené v stavebnom povolení. Projektová dokumentácia totiž nie je nadradená stavebnému
povoleniu, ale je len súčasťou dokladov potrebných k vydaniu stavebného povolenia. Keby žalovaný
chcel realizovať stavebné práce v súlade so zákonom, mal žiadať o doplnenie rozhodnutia o stavebnom
povolení, alebo žiadať vydanie nového stavebného povolenia na celú líniovú stavbu a až tak mal
realizovať práce na teplovodnom rozvode. Žalovaný tak urobil až v konaní, keď požiadal o zmenu

stavebného povolenia pred dokončením stavby, kde rozhodnutie už obsahuje súpis pozemkov, na
ktorých je umiestnená líniová stavba a zároveň žalovaný uzavrel aj zmluvu o budúcej zmluve o zriadení
vecného bremena s Mestom Rožňava, ako podklad na preukázanie práva k pozemkom, na ktorých chcel
zriadiť teplovodné rozvody. Okrem toho, že žalovaný zanedbal prevenčnú povinnosť tým, že vykonával
stavebné práce bez stavebného povolenia (stavebné povolenie, na ktoré sa odvoláva, neobsahovalo

parcely, na ktorých vykonával zemné práce a ktoré boli vo vlastníctve žalobcov 1,2), dopustil sa
protiprávneho konania, čím naplnil jeden z predpokladov pre všeobecnú zodpovednosť za škodu.

132. Pri posúdení zavinenia žalovaného súd dospel k záveru, že jeho konanie nie je úmyselným
zavinením, či už v podobe priameho úmyslu alebo nepriameho úmyslu, ale jedná sa o nedbanlivostné

konanie, nakoľko z okolností prejednávanej veci a z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ako
stavebník vedel, že pri výkone stavebnej činnosti môže spôsobiť škodu na cudzom majetku, ale spoliehal
sa na to, že ju nespôsobí. Takýto záver vyplýva z toho, že žalovaný je právnickou osobou zaoberajúcou
sa výrobou a distribúciou tepla a pri výkone stavebnej činnosti sa mal riadiť stavebným povolením ako
aj ustanoveniami Stavebného zákona a mal predvídať, že pri realizácii rozsiahlej líniovej stavby musí so

zvýšenou opatrnosťou pristupovať k výkonu svojej činnosti.

133. V konaní bolo preukázané, že existuje príčinná súvislosť medzi škodou a zavineným konaním
žalovaného, nakoľko tým, že neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov 1,2, vyvolal stav,
že nehnuteľnosti určené na predaj boli postihnuté zásahom tretej osoby a v tejto príčinnej súvislosti

budúci kupujúci odstúpil od zmlúv o budúcich zmluvách, nakoľko nebol ochotný odkúpiť takto zasiahnuté
nehnuteľnosti. Možno jednoznačne konštatovať, že nebyť zásahu žalovaného, budúci kupujúci nemusel
odstúpiť od kúpnej zmluvy a budúci predávajúci mohli odpredať svoje nehnuteľnosti a dosiahnuť zisk vo
výške rozdielu medzi hodnotou predávaných pozemkov a dojednanou kúpnou cenou.

134. Súd dospel k záveru, že aj keď na parcele č. 7477/3 o výmere 4002 m2 nedošlo k priamemu
zásahu vykopaním stavebnej ryhy, aj pri uvedenom pozemku žalobcom 1,2 bola spôsobená škoda vo
forme ušlého zisku, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že všetky predávané pozemky tvorili
jeden celok spolu o výmere 17423 m2, pričom zo žiadneho dojednania účastníkov zmlúv o budúcich
zmluvách nevyplýva, že by budúci kupujúci mal záujem len o niektoré pozemky a aj dojednaná kúpna

cena odrážala skutočnosť, že sa jedná o ucelené územie o veľkej rozlohe v zastavanej časti mesta, na
ktorom má byť v budúcnosti realizovaný významný projekt.

135. Žalovaný vzniesol námietku ohľadom možnosti budúceho kupujúceho uhradiť dohodnutú kúpnu
cenu a poukázal na hospodárske výsledky spoločnosti STIPE s.r.o. Prešov a skutočnosť, že svedok

S.Á. mal na účte v roku 2008 finančné prostriedky, nie je dôkazom o možnosti plniť kúpnu cenu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 185 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku
o dokazovaní, pričom v ustanovení § 187 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku sú uvedené možné
dôkazné prostriedky. Súd považoval za preukázané z výpovede svedka S., ktorý bol zároveň konateľom
a spoločníkom spoločnosti STIPE s.r.o. Prešov, že mal záujem o odkúpenie nehnuteľností, dohodol

kúpnucenu80,00Eurza1m2,predložilpotvrdenieotom,ženaúčtemalfinančnéprostriedkyapísomne
potvrdil, že mal dostatok finančných prostriedkov aj v čase podpísania zmluvy o budúcej zmluve, aj
v čase odstúpenia od zmluvy. Za danej dôkaznej situácie, keď žalovaný len spochybňoval možnosťplnenia budúceho kupujúceho, súd považoval za preukázané, že budúci kupujúci reálne mal možnosť
plniť dohodnutú kúpnu cenu.

136.Žalovanýnamietalneplatnosťzmlúvobudúcichzmluváchzdôvodu,ženemajúzákonnénáležitosti.
Po preskúmaní oboch zmlúv zo dňa 14.1.2011 súd zistil, že tieto boli uzavreté podľa § 289 a
nasledujúcich zákona 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.

137. Podľa § 289 ods. 1,2 Obchodného zákonníka: (1) Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje

jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je
určený aspoň všeobecným spôsobom. (2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

138. Oboznamované zmluvy jednoznačným spôsobom definovali predmet zmluvy a to predaj
konkrétnych pozemkov za dohodnutú kúpnu cenu a bola určená doba, dokedy sa má zmluva uzavrieť.
Zmluva bola urobená v písomnej forme a preto je možné konštatovať, že námietka žalovaného ohľadom

neplatnosti uvedených zmlúv nebola dôvodná. Účastníci uvedených zmlúv totiž splnili všetky zákonné
náležitosti tak, ako sú uvedené v ustanovení § 289 Obchodného zákonníka.

139. Žalovaný ďalej namietal neplatnosť odstúpenia budúceho kupujúceho od zmlúv o budúcich
zmluvách, resp. žiadal, aby súd vyhodnotil tento úkon ako neplatný právny úkon. K odstúpeniu od

zmluvy došlo v zmysle § 344 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že od zmluvy možno odstúpiť
iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Účastníci zmlúv sa dohodli v
zmluvách na možnosti kupujúceho odstúpiť od zmlúv v prípade, že sa ukáže nepravdivosť, neúplnosť
alebo nepresnosť vyhlásení a záruk, ktoré poskytli žalobcovia 1,2. Budúci kupujúci teda využil možnosť
odstúpenia od zmluvy po tom, čo sa dozvedel, že vyhlásenia žalobcov 1,2 sú neúplné alebo nepravdivé

alebonepresné.Súdmázato,žežalobcovia1,2svojevyhlásenia,ktorébolioboznamovanéprilistinných
dôkazoch, v čase uzavretia zmlúv o budúcich zmluvách uviedli ako pravdivé a zmena nastala až po
zásahu žalovaného do ich vlastníckeho práva, čo žalobcovia 1,2 v čase uzatvárania zmlúv nemohli
predvídať. Preto súd nevyhodnotil odstúpenie budúceho predávajúceho ako neplatný právny úkon.

140.Súdprirozhodovaníovýškenáhradyškodyposúdilvecajzhľadiskaustanovení§441Občianskeho
zákonníka o zavinení poškodeného a § 450 o znížení náhrady.

141. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

142. Z konania žalobcov 1,2 ako pôvodne poškodených subjektov nie je možné vyvodiť, že by zavinili
vznik škody. Ako vlastníci sa totiž rozhodli odpredať svoje nehnuteľnosti. Uzatvorili zmluvy o budúcich
zmluvách,kdesadohodlinapodstatnýchnáležitostiachazároveňposkytliubezpečeniaavyhláseniapre
budúceho kupujúceho, ktoré boli v čase uzavretia zmlúv o budúcich zmluvách dňa 14.1.2011 pravdivé

a úplné a tak tomu bolo až do zásahu žalovaného do sporných pozemkov vykopaním stavebnej ryhy
v dňoch 25. až 28.6.2011. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia 1,2 neporušili svoju prevenčnú
povinnosť a v konaní nebolo preukázané, že by sa iným spôsobom podieľali na vzniku škody svojím
zavinením.

143. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

144. Vyššie citované ustanovenie upravuje zníženie náhrady škody, pričom jediným predpokladom
zníženia náhrady škody je, že pre takéto zníženie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. V
ustanovení § 450 Občianskeho zákonníka je neurčité vyjadrenie hypotézy právnej normy, ktoré
umožňuje, aby hypotézu v konkrétnom prípade stanovil súd, ktorý zváži, či sú naplnené predpoklady
pre mimoriadne zníženie a prípadne v akom rozsahu a to tak, aby bola naplnená základná myšlienka

zníženia náhrady škody, ktorou je odstránenie tvrdosti a spravodlivé usporiadanie vzťahov vtedy, ak
by priznanie plnej náhrady škody sa javilo ako neprimerané. V citovanom ustanovení je uvedené,
ktoré skutočnosti má súd pri úvahe o znížení náhrady škody vziať do úvahy, ide však o príkladný
výpočet, ktorý umožňuje súdu prihliadnuť aj na iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvádzané v ustanovení§ 450 Občianskeho zákonníka. Formulácia prvej vety tohto ustanovenia ukladá súdu vždy náhradu
škody znížiť, ak pre takýto postup sú splnené predpoklady. Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým
reparačnú funkciu, čo znamená, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil.

Citované ustanovenie je výnimkou z tejto zásady a umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného
zreteľa náhradu škody primerane znížiť. Zníženie má byť primerané s ohľadom na zistené dôvody
hodné osobitného zreteľa. Všetky aspekty dôvodov, ktoré sú demonštratívne uvedené v ustanovení
§ 450 nemusia byť zvažované, ak nie sú v porovnaní s inými okolnosťami na hodnotenie prípadu
podstatné. Zákon ukladá v prvom rade, aby sa posudzovalo ako ku škode došlo, ale dáva súdu priestor

na posúdenie všetkých do úvahy prichádzajúcich okolností, ktoré sa vyskytli v súvislosti so škodovou
udalosťou a ktoré je potrebné zohľadniť. Škoda totiž môže vzniknúť za špecifických okolností, ktoré
síce nemusia mať vplyv na vznik zodpovednosti, avšak práve z ich pohľadu môže požiadavka na plnú
náhradu škody vyznievať ako neprimerane prísne, či tvrdé opatrenie. Citované ustanovenie ukladá súdu
okrem posúdenia otázky ako ku škode došlo, posúdiť aj osobné a majetkové pomery fyzických osôb.
Z toho, že zákon akcentuje iba osobné a majetkové pomery fyzických osôb, by sa dalo usudzovať,

že zníženie náhrady škody by malo prevládať len vo vzájomných vzťahoch medzi fyzickými občanmi.
V prípade, že ide o vzťah medzi dvoma právnickými osobami (Obchodný zákonník nepozná inštitút
zníženia náhrady škody) by malo byť zníženie náhrady škody skôr výnimočné.

145. Súd dospel k záveru, že náhradu škody primerane zníži v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka

z dôvodov hodných osobitného zreteľa v otázke ako ku škode došlo a najmä k následnému správaniu
sa škodcu a poškodených v období od zistenia zásahu do vlastníctva žalobcov 1,2 dňa 27.6.2011 až do
odstúpenia od zmlúv o budúcich zmluvách dňa 10.8.2011, ako aj následné kroky žalobcov 1,2.

146. V konaní bolo preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu žalovaného do pozemkov žalobcov

1,2 tým, že bez právneho dôvodu vykopal stavebnú ryhu cez štyri pozemky o dĺžke cca 100 m síce v
súlade s projektovou dokumentáciou, ktorá bola súčasťou stavebného povolenia, ale ktoré nepovoľovalo
žalovanému vykonať tieto činnosti na sporných pozemkoch. Žalovaný po zistení, že stavebné práce
uskutočňoval na súkromných pozemkoch, dňa 28.6.2011 prestal v prácach pokračovať a nestihol
vykopanú ryhu zasypať, nakoľko dňa 4.7.2011 prevzal uznesenie o nariadení predbežného opatrenia,

ktoré mu zakazovalo pokračovať v činnosti na sporných pozemkoch. Následne realizoval kroky k zmene
trasy teplovodných rozvodov, aby neprechádzali cez pozemky žalobcov 1,2 a podal žiadosť na stavebný
úrad o zmenu stavby pred jej dokončením zo dňa 4.7.2011, ktorú stavebný úrad prevzal 11.7.2011.
Zároveň podal odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia dňa 7.7.2011, v ktorom
však uviedol, že stavebné práce prestal vykonávať, deklaroval, že chce uviesť pozemky do pôvodného

stavu, nepovažoval nároky žalobcov 1,2 za sporné a uviedol, že v prácach nemieni pokračovať. Zo
žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením vyplýva, že žalovaný žiadal zmeniť trasu teplovodného
kanála, pričom dňa 4.8.2011 Mestské zastupiteľstvo schválilo zriadenie vecného bremena na uloženie
vonkajších teplovodných rozvodov na pozemkoch Mesta a dňa 15.8.2011 bola uzavretá zmluva o
budúcej zmluve o zriadení vecného bremena medzi žalovaným a Mestom Rožňava. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že správanie sa žalovaného po zistení, že zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov 1,2,
smerovalo k tomu, aby pozemky neboli dotknuté jeho stavebnou činnosťou v budúcnosti a vykonal
opatrenia na to, aby teplovodné rozvody viedol inou trasou. Na druhej strane však stále poukazoval na
právoplatné stavebné povolenie, ako aj jeho predĺženie, čím u budúceho kupujúceho ako aj u žalobcov
1,2 vyvolával dôvodné obavy, že spôsobený zásah môže byť dlhodobý a môže mať vplyv na kvalitu

pozemkov, ktoré sa mali odpredať.

147. Žalobcovia 1,2 napriek vyššie uvedenému postupu žalovaného až dňa 9.8.2011 oznamovali
budúcemu kupujúcemu zásah do ich vlastníckych práv a po tom, ako obdržali odstúpenie od zmluvy,
nevyužili svoje zákonné možnosti zvrátiť daný stav tým, že by namietali neplatnosť odstúpenia od zmlúv

o budúcich zmluvách, resp. po uplynutí lehoty na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy po 31.8.2011, nepodali
žalobu na nahradenie prejavu vôle a teda sa ani nepokúsili zvrátiť daný stav, aj keď už mali vedomosť,
že žalovaný pravdepodobne nebude realizovať stavebné práce na ich pozemkoch. Nie je možné vytýkať
budúcemu kupujúcemu, že sa rozhodol odstúpiť od zmlúv o budúcich zmluvách, keď zistil, že ohľadom
pozemkov sa vedie súdne konanie o nariadení predbežného opatrenia, ktoré ešte nebolo právoplatne

ukončené v čase, keď odstúpil od zmlúv o budúcich zmluvách, nakoľko žalovaný proti nemu podal
odvolanie. Naviac žalobcovia 1,2 iniciovali dňa 9.8.2011 konanie o obnove vo veci stavebného povolenia
a teda začalo aj správne konanie.148. Za takto zistených skutočností, ktoré sú podložené vykonaným dokazovaním, možno dospieť k
záveru, že v prejednávanej veci pri rozhodovaní o náhrade škody súd zistil dôvody hodné osobitného
zreteľa na to, aby škodu primerane znížil. Žalovaný spôsobil skutočnú škodu žalobcom 1,2 jednak tým,

že rozkopal ich pozemky, avšak táto škoda nebola predmetom konania. Žalovaný spôsobil žalobcom
1,2 aj škodu vo forme ušlého zisku tým, že im zmaril uzavretie riadnych zmlúv na predaj pozemkov, lebo
vyvolal taký stav, ktorý pred zásahom neexistoval a to, že predávané pozemky boli zasiahnuté činnosťou
tretej osoby. Jeho správanie sa po vykonanom neoprávnenom zásahu v celom rozsahu nasvedčuje
tomu, že sa snažil odvrátiť možné následky a v konečnom dôsledku sporné pozemky svojou stavebnou

činnosťou už neohrozoval a zmenil trasu teplovodných rozvodov. Spôsobil však stav, keď sa museli viesť
súdne a správne konania, ktorých výsledok sa dostavil až po tom, keď budúci kupujúci odstúpil od zmlúv
o budúcich zmluvách a keď žalobcom 1,2 reálne vznikla škoda vo forme ušlého zisku. Súd však musel
prihliadnuť na nečinnosť žalobcov 1,2, ktorí len akceptovali odstúpenie od zmlúv o budúcich zmluvách
a nepokúsili sa zvrátiť uvedený stav aj za cenu iniciovania súdneho konania, keď mali vedomosť, že
žalovaný nehodlá pokračovať v stavbe na ich pozemkoch a zároveň mali vedomosť o tom, že prebieha

stavebné konanie, do ktorého by mohli aktívne vstúpiť na ochranu svojich záujmov, ak by opäť stavebný
úrad konal v rozpore so zákonom. Práve v týchto okolnostiach a celom skutkovom priebehu jednotlivých
úkonov žalovaného a žalobcov 1,2 od 27.6.2011 do 10.8.2011 súd videl dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré bolo potrebné škodu primerane znížiť. Prihliadol najmä k tomu, ako ku škode došlo
a ako sa správal škodca a poškodení.

149. Súd dospel k záveru, že je potrebné náhradu škody primerane znížiť o 25 % za
účelom spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu vzhľadom na celkové okolnosti
prejednávanej veci a so zreteľom najmä na to, ako ku škode došlo. Zníženie náhrady škody je v súlade
s článkom 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených

práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty.

150. Zistenú výšku škody - ušlého zisku v sume 1.120.124,60 Eur súd znížil o 25 %, čo predstavuje
sumu 840.093,50 Eur. V uvedenej výške súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3 náhradu škody

- ušlý zisk, ktorému bola platne postúpená pohľadávka z titulu nároku na náhradu škody, ako to bolo
oboznamované vyššie. V prevyšujúcej časti preto žalobu žalobcu 3 zamietol.

151. Žalovaný požiadal súd pre prípad, že by ho zaviazal na náhradu škody o priznanie splátok s
poukazom na jeho majetkové pomery a ekonomickú situáciu. Zdôraznil, že predmetom podnikania

žalovaného je zásobovanie obyvateľov Mesta Rožňava teplom, čo by v prípade plnenia mohlo byť
ohrozené. Odkázal pritom na zverejnené účtovné závierky v obchodnom registri.

152. Podľa § 232 ods. 3,4 Civilného sporového poriadku (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

153. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na výšku priznanej sumy je možno rozhodnúť o priznaní

splátok úhrady a preto súd umožnil žalovanému zaplatiť sumu 840.093,50 Eur v mesačných splátkach
po 100.000,00 Eur počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne
právoplatnosť vždy do konca toho ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením
ktorejkoľvek splátky, čo by malo za následok splatnosť celého plnenia odrazu.

154. Výrok o trovách konania strán sporu vo vzťahu medzi žalobcami 1,2 a žalovaným sa opiera o
ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

155. Žalobcovia 1,2 podali žalobu na uvedenie pozemkov do pôvodného stavu, pričom počas konania
došlo zo strany žalovaného k uvedeniu pozemkov do pôvodného stavu. Z toho dôvodu žalobcovia 1,2 v

tejto časti zobrali žalobu späť a súd konanie zastavil. K späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo výlučne len
pre správanie sa žalovaného a z toho je možné vyvodiť záver, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne a žalobcovia 1,2 boli nútení zobrať žalobu späť z dôvodu,
že zanikol predmet sporu splnením zo strany žalovaného počas konania.156. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom 3 a žalovaným sa opiera o ustanovenie § 255
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca 3 bol v konaní úspešný na 75 %, pričom neúspešný bol

na 25 %. Preto mu patrí pomerná náhrada trov konania v celkovej výške 50 %.

157. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.