Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 3, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203629
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7814203629.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu

JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu PROFI - TRADE Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Na Horke č. 408/1, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Čigášom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Gudernova č. 20, proti žalovaným 1. A.. Q. R., súdnemu exekútorovi, so sídlom
Exekútorského úradu v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 26, za účasti intervenienta Komunálnej poisťovne,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 17, zastúpeného Mgr. Daliborom
Tverďákom, so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 1, 2. Chemkostavu, a.s., so sídlom v Michalovciach, K.
Kuzmanyho č. 1259/22, o určenie perfektnosti, účinnosti a záväznosti exekučného príkazu a o určenie

neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 28. 02. 2019 č.k. 6C/351/2015-321 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným a intervenientovi trovy konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že exekučný príkaz vydaným žalovaným v 1. rade
dňa 07.07.2011 sp. zn. EX 181/2011 je vydaný v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. a je právne
záväzný voči žalovanému v 2. rade, zároveň určil, že právne úkony žalovaného v 2. rade spočívajúce

v jednostrannom započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so
sídlom v Košiciach zo dňa 25.07.2012 a 30.07.2012 sú absolútne neplatné a ďalej určil, že pohľadávka
povinného obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom v Košiciach voči žalovanému
v 2. rade prikázaná žalobcovi exekučným príkazom zo dňa 07.07.2011 existuje a povinnosť žalovaného
v 2. rade plniť podľa tohto exekučného príkazu naďalej trvá.

2. Výrokom o trovách konania priznal súd žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v 2. rade v

celom rozsahu a vo vzťahu žalovaného v 1. rade k žalobcovi a žalovanému v 2. rade rozhodol tak, že
žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

3. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu ohľadom hore uvedeného určenia.

4. Súd prvé dva určujúce výroky odôvodnil tým, že je nespochybniteľné, že napadnutý exekučný príkaz
má všetky zákonom predpokladané obsahové náležitosti. Pokiaľ ide o prípadný nedostatok predpísanej

formy aktu, tento nie je daný, keďže zákon jednak výslovne nepredpisuje formu exekučného príkazu,
avšak s ohľadom na povinnosť jeho „vydania“ a jeho „doručovania“ do vlastných rúk nie je možné
výkladom dospieť k záveru o nutnosti písomnej formy nepriamo vyžadovanej zákonom, ktorá rovnako
bola v tomto prípade dodržaná. Uviedol, že procesné úkony súdneho exekútora ako orgánu verejnejmoci, a to vrátane exekučného príkazu, sú právne akty aplikácie práva vydávané súdnym exekútorom
na základe zákona.

5. Pri zdôvodňovaní tretieho určovacieho výroku súd vychádzal z názoru, že ust. § 109 ods.
1 Exekučného poriadku priznáva oprávnenému v exekúcii aktívnu legitimáciu na podanie žaloby
proti dlžníkovi povinného, ak tento dlžník bezprostredne po doručení exekučného príkazu nevyplatí
oprávnenému pohľadávku, presnejšie dlh, ktorý má voči povinnému. Uvedené ustanovenie výslovne
vylučuje možnosť započítania dlžníkom povinného vlastnej pohľadávky voči oprávnenému, čo je iba

samozrejmé z dôvodu, že oprávnený v takomto konaní proti dlžníkovi povinného uplatňuje pohľadávku
patriacu povinnému. Je preto prípustné, aby dlžník povinného namietal započítanie svojej pohľadávky,
ktorú má voči povinnému. Ak poddlžník jednostranným právnym úkonom namietne započítanie voči
povinnému predtým, ako bol poddlžníkovi doručený príkaz na začatie exekúcie, môže sa ubrániť
tým, že došlo k zániku postihnutej pohľadávky. Ak ale poddlžník započíta svoju pohľadávku voči
pohľadávke povinného až po doručení príkazu na začatie exekúcie, prípadne až počas samotného sporu

s oprávneným, je takéto započítanie neúčinné, pretože v čase vzniku inhybitória znamenajúceho stratu
práva povinného na vyplatenie pohľadávky, k čomu dochádza podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku
dňom, keď sa poddlžníkovi doručil príkaz na začatie exekúcie, pohľadávka povinného existovala. To
znamená,žepodoručenípríkazunazačatieexekúciepoddlžníkoviužvdôsledkustratyprávapovinného
na vyplatenie pohľadávky od poddlžníka nemôže dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok povinného a

poddlžníka započítaním. Na tomto súdnom určení podľa názoru súdu je nepochybne daný aj evidentný
naliehavý právny záujem žalobcu, pretože týmto určením sa môže predísť prípadným bezúspešným
žalobám o náhradu škody, a tým zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Súd ďalej vychádzal z názoru,
že je pravdepodobné, že ak by nebola na základe tejto žaloby súdom určená neplatnosť napádaných
právnych úkonov, v budúcnosti žalovaný v 2. rade nebude jednotlivé časti pohľadávok poukazovať k

dátumu ich splatnosti na účet súdneho exekútora. Z uvedeného súd vyvodil existenciu aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi, a to vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vzhľadom na
to, že za tohto stavu je žalobca v stave právnej neistoty ohľadom vzniku bezdôvodného obohatenia
na jeho strane v dôsledku prijatia plnenia od žalovaného v 2. rade na základe nezákonne vydaného
exekučného príkazu a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, za tohto stavu by žalobca musel v záujme

riadneho uspokojenia svojej pohľadávky v zmysle exekučného príkazu podávať poddlžnícku žalobu v
zmysle § 109 Exekučného poriadku, a to zakaždým, len čo sa pohľadávka v niektorej jej časti stane v
budúcnosti splatnou.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na to, že

žalobca mal v konaní plný úspech a vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorý mal v konaní plný úspech
voči žalobcovi, avšak náhradu trov konania nežiadal.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

8. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že exekučný príkaz vydaný súdnym
exekútorom je vydaný v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. a je vo vzťahu k nemu záväzný. Podľa
jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku, či predmetný exekučný príkaz bol spôsobilou
listinou v zmysle Exekučného poriadku. V tejto súvislosti trvá na svojom stanovisku, ktoré uviedol už

v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdiac, že exekučný príkaz považuje za zmätočný, nesprávny,
neúčinný, nevykonateľný, keďže ako povinný je na strane exekučného príkazu označená obchodná
spoločnosť Schulta SK s.r.o. Ďalej namietal, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem
ako procesnú podmienku určovacej žaloby. Žalobca mal v zmysle § 109 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995
Z.z. uplatniť svoje právo podaním poddlžníckej žaloby voči dlžníkovi povinného na príslušnom súde.

Teda právo žalobcu nebolo ničím ohrozené. Žalobca po nevyplatení exekútorom vymáhanej pohľadávky
namiesto podania poddlžníckej žaloby podal na Okresný súd v Michalovciach žalobu na určenie
neplatnosti právneho úkonu. Aj po späťvzatí žaloby žalobca nevyužil svoje právo domáhať sa voči
dlžníkovi povinného vyplatenia pohľadávky, ale opätovne podal určovaciu žalobu zdôvodňujúc naliehavý
právny záujem, pričom sám neuplatnil svoje právo, ktoré mu umožňoval zákon.

9. Rovnako namietal aj nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že pohľadávka povinného voči nemu
prikázaná žalobcovi exekučným príkazom existuje a naďalej trvá. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie
sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou, ktorá spočívala v tom, že uplatnením zľavy z cenydiela z dôvodu neodstránenia garančných vád zo strany povinného došlo k zníženiu dohodnutej ceny
diela, na ktorú vznikol povinnému nárok po uplatnení záručnej doby a tým došlo k zániku pohľadávky
povinného, tvoriaceho predmet exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci nemožno považovať za správne.

13. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a/ splnení povinností,
b/nárokunausporiadanieprávapovinnostístrán,akurčitýspôsobusporiadaniavzťahovmedzistranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Citované zákonné ust. § 137 uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna
žaloba, teda v § 137 neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z

hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok
rozhodnutia neznie ani na splnenie povinností, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či
právnej skutočnosti.

15. Súd napadnutým rozsudkom určil, že exekučný príkaz vydaný súdnym exekútorom je vydaný v

súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. a je právne záväzný voči žalovanému v druhom rade. S uvedeným
určením súd konštatoval, že procesné úkony súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci a to vrátane
exekučného príkazu, sú právne akty aplikácie práva vydávané súdnym exekútorom na základe zákona.

16. Uvedený druh žaloby nevyplýva z citovaného ust. § 137 C.s.p. a žalobcom požadovaný osobitný

petit nevyplýva ani z hmotného práva. Z uvedeného možno vyvodiť, že hmotné právo nezakladá
oprávnenie súdu určujúcim výrokom rozhodnúť o súladnosti a záväznosti právnych aktov aplikácie práva
so zákonom a teda žalobcom požadovaná žaloba v tejto časti nie je prípustná. Napokon ani súd prvej
inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia neuvádza, z akého hmotného práva pri rozhodovaní
vychádzal.

17. Ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tejto časti žalobcom uplatneného nároku vychádzal z iného
právneho názoru jeho rozhodnutie nemožno považovať za správne.

18. Z hľadiska právneho posúdenia za správne nemožno považovať ani rozhodnutie súdu ohľadom

určenia, že právne úkony žalovaného spočívajúce v jednostrannom započítaní pohľadávok sú absolútne
neplatné a v určujúcom výroku, že pohľadávka povinného voči žalovanému v druhom rade prikázaná
žalobcovi exekučným príkazom existuje a povinnosť žalovaného v druhom rade plniť podľa exekučného
príkazu naďalej trvá.

19. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku
bezodkladne potom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa mu stala pohľadávka splatnou,
môže sa oprávnene domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka
povinnéhovyplateniapohľadávky.Nesmievšaksdlžníkompovinného,akideotútopohľadávku,uzavrieť
na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže

započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú mal voči oprávnenému.20. Podľa § 109 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., ak oprávnený neuplatnil včas na súde pohľadávku
povinnéhovočidlžníkovipovinného,aleboakneoznápovinnému,žejuuplatňuje,zodpovedápovinnému
za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

21. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný v druhom rade ako dlžník povinného odmietol
vyplatiť exekútorovi pohľadávku potom, čo mu bol doručený exekučný príkaz, teda došlo k stavu
predpokladaným v ust. § 109 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Žalobcovi ako oprávnenému teda vzniklo
právo domáhať sa vo vlastnom mene od žalovaného ako dlžníka povinného na súde vyplatenia

pohľadávky. Žalobca teda v zmysle citovaného § 137 písm. a/ C.s.p. žalobou môže požadovať od
žalovaného v druhom rade splnenie povinností.

22. Z tohto dôvodu je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalobca má naliehavý právny záujem
na určení, že započítanie je neplatné a pohľadávka povinného je daná, nakoľko sa jedná o predbežné
otázkyvovzťahukplneniupodľa§109ods.2Exekučnéhoporiadku.Ochranaoprávnenéhotedaspočíva

v žalobe na plnenie a nie v určení. Až v konaní o žalobe na plnenie posúdi súd námietky žalovaného
ohľadom tvrdenia, či došlo, resp. nedošlo k zániku jeho dlhu.

23. Právo oprávneného uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi povinného nie je iba oprávnením, ale aj
povinnosťou oprávneného voči povinnému. Ak totiž oprávnený včas neuplatní pohľadávku povinného

voči dlžníkovi povinného na súde, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá mu vznikla porušením jeho
povinností.

24. Vzhľadom na horeuvedené možno konštatovať, že posúdenie veci súdom prvej inštancie nie je
správne, preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok a žalobu v celom rozsahu

zamietol.

25. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade
žalovaný a intervenient voči neúspešnému žalobcovi, preto súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným a

intervenientovi trovy konania v celom rozsahu.

26. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).