Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, March 11, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118208438
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2118208438.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu v 1. rade: T.. M. L., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom K., J. XXXX/XX, a v 2. rade: B.. B. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., C.
G.. XXXX/XX, obaja zastúpení: Mgr. Ondrej Dostál, advokát, Robotnícka 79, Senica, proti žalovanému v
1. rade: M. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., I. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Gabriel Stanislavský,
advokát, Štefánikova 35, Trnava, v 2. rade: N. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., N. XXXX/XX, a v
3. rade: T. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., M. XXXX/XX, o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15. 10. 2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 10. 2018, sa žalobcovia v 1. a 2.
rade domáhala určenia neplatnosti závetu spísaného B.. Ľ.F. J., notárkou so sídlom v E., do notárskej
zápisnice pod sp. zn. N 831/2015, NZ 52651/2015 dňa 09. 12. 2015, ktorý je zaregistrovaný pod sp.
zn. NCRza 6609/2015.

2. Žalobcovia v 1. a 2. rade odôvodnili žalobu tým, že notárka JUDr. Anna Nováková, prejednávajúca
dedičstvo po M. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, na pojednávaní dňa 17. 09. 2018

informovala účastníkov dedičského konania o zanechaní závetu spísanom B.. Ľ. J. do notárskej
zápisnice pod sp. zn. N 831/2015, NZ 52652/2015, ktorý podľa potvrdenia o lustrácii v NCRza zo dňa
04. 10. 2017 bol spísaný dňa 09. 12. 2015 a zaregistrovaný pod sp. zn. NCRza 6609/2015 v ten istý
deň. V zmysle závetu na dedenie hnuteľného aj nehnuteľného majetku poručiť povala žalovanú v 1.
rade. Žalobcovia (synovci poručiteľa) pri spísaní zápisnice o predbežnom vyšetrení dňa 10. 10. 2017
uviedli, že poručiteľ napísal holografický závet dňa 22. 07. 2013, v ktorom povolal na dedenie majetku
žalobcu v 1. rade. Žalobcovia sú presvedčení, že závet zo dňa 09. 12. 2015 nemohol byť poručiteľom

spísaný slobodne a vážne, pretože o spísaní tohto závetu ani nevedel, preto je tento jeho právny úkon
neplatný. V posledných rokoch života poručiteľa, najmenej však od roku 2013, sa o neho starali striedavo
žalobcovia v 1. a 2. rade. Zabezpečovali všetky jeho potreby, vybavovali lekárske vyšetrenia a ošetrenia,
na ktorého ho vozili a doprevádzali. Cez týždeň sa o neho starala sociálna služba ADOS Charitas na
základe zmluvy zo dňa 10. 05. 2017, pričom väčšinu víkendov trávil na chate žalobcu v I.. Rovnako
až do roku 2016 sa pravidelne zúčastňoval rodinných osláv žalobcu v 1. rade. V rokoch 2016 a 2017
poručiteľ nikdy nespomínal, že by v prospech žalovanej v 1. rade spísal nejaký závet. Dobre sa však

pamätal, že takýto závet spísal v prospech žalobcu v 1. rade, ktorého v tejto súvislosti niekoľkokrát
prosil, aby žalovanej v 1. rade po svojej smrti dal nejaké peniaze, nakoľko ona bola jeho suseda a
keď bol doma, robila mu spoločnosť, chodievala k nemu na kávu. V posledných rokoch života poručiteľ
vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav, najmä po psychickej a mentálnej stránke nebol schopnýsamostatne nič vybaviť ani len v zdravotníckych zariadeniach a už vôbec nie na nejakom inom úrade
alebo štátnom orgáne. Je absolútne vylúčené tvrdenie notárky B.. J. v tom smere, že poručiteľ sa k nej
dostavil samostatne z vlastnej vôle, dokonca tak, že na takýto úkon sa objednal. K notárke sa dostavil

len na podnet niekoho, kto za neho termín spísania zápisnice dohodol a k notárske ho aj odprevadil.
Rozhodne však tam nešiel s tým, že ide spisovať svoju poslednú vôľu a odkázať svoj majetok žalovanej
v 1. rade, najmä keď dobre vedel, že svoj majetok už odkázal žalovanému v 1. rade ešte v roku 2013.
Keďžespolusnotárskouzápisnicouospísanízávetudňa09.12.2015podpisovalporučiteľprežalovanú
v 1. rade aj plnomocenstvo na svoje zastupovanie v bežných veciach (pošta, zdravotnícke zariadenie

a pod.), možno dôvodne predpokladať, že termín u notárky dohodla žalovaná v 1. rade s tým, že tam
idú podpisovať plnú moc. Možno predpokladať, že žalovaná v 1. rade uviedla poručiteľ do omylu, keď
ho pravdepodobne neinformovala o tom, že u notárky bude podpisovať aj závet, ktorým odkazuje svoj
majetok žalovanej v 1. rade. Takéto konanie žalovanej v 1. rade možno predpokladať aj z dôvodu,
že tesne po smrti poručiteľa urýchlene vyžiadala od zdravotníckeho zariadenia jeho dokumentáciu s
nepravdivýmtvrdením,žejejehopríbuznáajehoopatrovateľkaazačalavybavovaťvšetkypotrebnéveci

na pohreb. Urobila to aj napriek tomu, že vedela o príbuzných poručiteľa, žalobcov. Naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe osvedčujú žalobcovia svojím postavením dedičov v dedičskom konaní.
V prípade preukázania neplatnosti závetu namiesto dedenia zo závetu prichádza do úvahy dedenie zo
zákona, kde ako dedičia prichádzajú do úvahy žalobcovia.

3. Žalovaná v 1. rade k žalobe uviedla, že notárska zápisnica je verejná listina, ktorá potvrdzuje
pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. Žalobcovia bez relevantných dôkazov
spochybňujú tam uvedené skutočnosti, resp. i samotnú platnosť závetu ako právneho úkonu, v ktorom
ju poručiteľ ustanovil za svojho dediča. O obsahu notárskej zápisnice a samotného závetu sa osobne
dozvedela až na notárskom úrade B.. Q. G. v E. pri prejednaní dedičstva po M. B.. Závet považuje

za platnú, z jej strany neboli podniknuté žiadne kroky, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť
samotného závetu. Dôvody, pre ktoré sa poručiteľ rozhodol spísanú notársku zápisnicu a závetom
odkázať svoj majetok na žalovanú v 1. rade, sú uvedené v samotnom texte notárskej zápisnice a ich
pravdivosť je nespochybniteľná dovtedy, pokiaľ žalobcovia nepreukážu opak. Žalovaná je rozhodnutá
závet akceptovať a odkázaný majetok s vďakou prijať do svojho výlučného vlastníctva. Žalobu navrhuje

v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalovaná v 2. rade k žalobe uviedla, že so žalobcami ani s ostatnými sa dlhé roky nestretávala. Na
pojednávaní si prvýkrát vypočula dôvody oboch žalobcov, prečo nesúhlasia s rozhodnutím o závete
poručiteľa. Svedčili proti žalovanej v 1. rade, ktorá sa vraj o poručiteľa vôbec nestarala. Žalovaná v

2. rade prehlásila, že so žalovanou v 1. rade sa nikdy nestretla, nevideli sa a ani nikdy nerozprávali.
Teda žalovaná v 1. rade žiadnym spôsobom neovplyvnila jej rozhodnutie o záverečnom ustanovení.
S prvotným súdnym vyhlásením súhlasila. O uvedených príčinách nesúhlasu ju nikto neinformoval a
dôvody svojho nesúhlasu nevedela uviesť. Bola by sa musela odvolať iba na dôvody, ktoré uviedli
žalobcovia v deň súdneho konania, a to nepovažovala za dôstojné. Predpokladala, že súd rozhodne, či

a ako sa starala o poručiteľa žalovaná v 1. rade.

5. Žalovaný v 3. rade k žalobe uviedol, že sa vzdáva akýchkoľvek nárokov na hnuteľný i nehnuteľný
majetok po poručiteľovi, v ktorom zmysle sa vyjadril aj na dedičskom konaní, preto žiada, aby ho súd
vyňal spod žaloby, nakoľko vo veci nemá žiadne požiadavky.

6. Žalobca v 1. rade v rámci repliky uviedol, že nepopiera povahu notárskej zápisnice ako verejnej
listiny, má však vážne pochybnosti o tom, že k spísaniu notárskej zápisnice došlo na základe slobodnej
vôle poručiteľa, bez akéhokoľvek vonkajšieho zásahu tretej osoby. Vzhľadom na celkový zdravotný
stav poručiteľa ku dňu 09. 12. 2015 je zrejmé, že poručiteľ o spísaní závetu ani nevedel, žalovanou

v 1. rade bol uvedený do omylu v tom, že u notárky podpisuje len plnomocenstvo na zastupovanie v
bežných veciach. Vyjadrenie žalovanej v 1. rade k žalobe považuje za absolútne nepravdivé, v čase
podpisu poručiteľ nebol schopný samostatne plánovať a myslieť a ani fyzicky konať. Má podozrenie, že
práve žalovaná v 1. rade naviedla poručiteľa na spísanie závetu a ako nepovolaná osoba bola osobne
prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice, resp. táto notárska zápisnica bola predpripravená na podpis

dňa 09. 12. 2015 na základe ňou poskytnutých podkladov. Poručiteľ bol oklamaný v predmete veci, za
akým účelom ho žalovaná v 1. rade vezie na notársky úrad. Žalobca v 1. rade v súvislosti s vyjadrením
žalovanej v 1. rade, že nemala vedomosť o notárskej zápisnici a k odvozu poručiteľa na notársky úrad za
účelom overenia jeho podpisu na plnomocentve, poukázal na predpokladanú dĺžku času pri spisovanízávetu, prípadnú jeho predpripravenosť, keď poručiteľ bol v tom čase okrem iného aj nedoslýchavý na 70
%. Zistiť od neho informácie a údaje by bolo veľmi obtiažne a časovo náročné, ak to bolo vôbec možné.
Preto doložka B.. J., že obsah notárskej zápisnice bol poručiteľovi prečítaný a tento tomu porozumel,

je právne irelevantná. Žalobca v 1. rade vyslovil podozrenie, že notárka spisovala notársku zápisnicu o
poslednej vôli poručiteľa v rozpore s predpismi za prítomnosti žalovanej v 1. rade, resp. dala podpísať
zápisnicu vopred pripravenú na základe údajov poskytnutých žalovanou v 1. rade.

7. Žalobca v 2. rade sa v rámci repliky nevyjadril.

8. Žalovaná v 1. rade sa v rámci dupliky pridržala vyjadrenia zo dňa 12. 11. 2018. Doplnila, že poručiteľ
bol počas svojho života, resp. aj pred svojou smrťou osobu, ktorá netrpela trvalou, resp. prechodnou
duševnou poruchou, ktorá by mohla ovplyvňovať jeho konanie v rodine a v spoločnosti, resp. v bežnom
obstarávaní si jeho záležitostí. Ani vek poručiteľa v čase spísania závetu neodôvodňoval prípadné
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, čoho dôkazom je zdravotná dokumentácia poručiteľa,

resp. skutočnosť, že žalobcovia nepodali počas jeho života návrh na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony. Je pravdou, že na spísanie verejnej listiny bol poručiteľ na svoju žiadosť vopred
objednaný žalovanou, ktorá ho následne na dohodnutý termín sprevádzala, kde následne na vyžiadanie
pracovníčky notárskeho úradu predložila poručiteľove i svoje doklady potrebné na spísanie verejnej
listiny. Pri spísaní samotnej závete nebola žalovaná osobne prítomná a jej skutočný obsah spoznala

až na pojednávaní dňa 17. 09. 2018 vo veci prejednania dedičstva po M. B. na notárskom úrade B..
G.. Notárka B.. J. postupovala v súlade so zákonom a spochybňovanie jej postupu, resp. podozrievanie
notárky z porušenia zákona zo strany žalobcu v 1. rade nebolo doposiaľ ničím preukázané.

9. Žalovaná v 2. rade sa v rámci dupliky nevyjadrila.

10. Žalovaný v 3. rade v rámci dupliky zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.

11. V podaní zo dňa 10. 01. 2020 žalobcovia uviedli, že poručiteľ vzhľadom na fyzický vek, zdravotný
stav (o. i. bol slabšie počujúci) a sociálnu situáciu - žil ako osamelý, bol osobou dôverčivou, ktorú

bolo možné ľahko manipulovať zo strany fyzických osôb bývajúcich v jeho bezprostrednej blízkosti a
poskytujúcich mu pomoc, ktorá nebola nezištná, ale naopak. Dôkazom toho je aj konanie v roku 2008,
kedy zo strany p. A., poskytujúcej poručiteľovi v tom čase „pomoc“, došlo k protiprávnemu konaniu tým,
že uviedla poručiteľa do omylu tým, že predstierala kúpu kuchyne ako časti bytu poručiteľa, čo navonok
verbálne deklarovala. Fakticky došlo do stavu, za ktorého jej poručiteľ zmluvne odplatne previedol svoj

celý byt, na čom nemal žiadny interes a takto sa ani slovne s menovanou nedojednali. Následne v roku
2013 sa poručiteľ na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dozvedel reálny stav scudzenia
celého jeho bytu v prospech protiprávne konajúcej p. A., s menovanou došlo k náprave konaním
strany žalobcov, čím došlo k zmluvného odplatnému prevodu len časti bytu poručiteľa - kuchyne, ako
to bolo s kupujúcou verbálne dojednané pred uzavretím písomnej kúpnej zmluvy. Týmto žalobcovia

preukazujú, že poručiteľ „slepo“ dôveroval fyzickým osobám, ktoré sa navonok tvárili, že mu nezištne,
humánne poskytujú pomoc (na ktorej komplexné poskytovanie nebol nevyhnutne odkázaný), avšak
reálne využívali jeho emotívnu odkázanosť na blízku fyzickú osobu susedky, ktorá je ochotná venovať
sa mu ako osamelému staršiemu človekovi. Konštatujú opakovanú zištnosť takéhoto konania voči
poručiteľovi a jeho nehnuteľnému majetku (bytu) zo strany žalovanej v 1. rade. Potom ako poručiteľ v

prospech žalobcu v 1. rade v písomnej forme zriadil závet, nebol na jeho strane žiadny motív na zmenu
(zrušenie) tohto závetu, časovo predchádzajúci notársku zápisnicu zo dňa 09. 12. 2015. V rovnaký deň
ako bola spísaná notárska zápisnica 09. 12. 2015 došlo aj k údajnému vlastnoručnému podpísaniu
plnomocenstva poručiteľom, ktorým písomne splnomocnil svojím zastupovaním žalovanú v 1. rade.
Žiadnu z týchto skutočností - vyhotovenie notárskej zápisnice a splnomocnenia poručiteľ neoznámil

nikomu z jeho rodiny, tá sa dozvedela o ich existencii až v súvislosti s úmrtím poručiteľa, pričom je bez
akýchkoľvek pochybností zjavné (zrejmé) na prvý pohľad, že vlastnoručné podpisy poručiteľa na týchto
písomnostiach sú neidentické.

12. Žalovaná v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 22. 01. 2020 uviedla, že s poručiteľom sa

nestretávala, nevedela, kde býva a žije. Stretla sa s ním až v roku 2017 na pohrebe svojej matky.
Rovnako sa nestretávala ani so žalobcami, ktorí sú jej bratranci, a tiež so žalovanou v 1. rade, ktorú
nepozná. Prehlásila, že sa vzdáva akýchkoľvek nárokov na hmotný aj nehmotný majetok po poručiteľovi,
v predmetnej veci nemá žiadne požiadavky.13. Žalovaný v 3. rade v podaní doručenom súdu dňa 10. 02. 2020 opätovne prehlásil, že nemá žiadne
nároky na majetok z dedičského konania po poručiteľovi.

14. Žalobcovia navrhli vykonať dôkaz výsluchom žalobcov, výsluchom svedkov N. E., T.. V. L. a V. L.,
výsluchom notárky B.. Ľ. J. a jej pracovníčky A. C., výsluchom svedka p. A., vyžiadaním listín týkajúcich
sa prevodu vlastníckeho práva poručiteľa k časti jeho bytu z katastrálneho úradu, predložením knihy
osvedčovania podpisov a originálu notárskej zápisnice, znaleckým dokazovaním za účelom verifikácie

pravosti podpisov poručiteľa a dokazovaním orientovaným na dispozíciu majetku poručiteľa od roku
2013 na jeho účtoch v peňažných ústavoch.

15. Žalovaná v 1. rade navrhla ako dôkaz vykonať výsluch žalovanej v 1. rade, výsluch svedka B.. Ľ. J.
a z Okresného riaditeľstva PZ v Trnave vyžiadať spis vedený pod Č.: U.-XXXX/XX-E.-E.-XXXX.

16.Súdvsúladesustanovením§177ods.1Zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen
„CSP“) na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti žalovanej
v 2. rade, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k

žalobe, najmä dohodou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti,
splnomocnením udeleným M. B., vyjadrením žalovanej v 1. rade zo dňa 12. 11. 2018, vyjadrením
žalovanej v 2. rade zo dňa 10. 11. 2018, vyjadreného žalovaného v 3. rade zo dňa 12. 11. 2018,
vyjadrením (replikou) žalobcu v 1. rade, podaním žalovanej v 1. rade zo dňa 26. 03. 2019, vyjadrením
(duplikou) žalovanej v 1. rade, žiadosťou právneho zástupcu žalovanej v 1. rade zo dňa 27. 03. 2019,

oznámením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 11. 04. 2019, vyjadrením (duplikou) žalovaného
v 3. rade, podaním právneho zástupcu žalovanej v 1. rade zo dňa 30. 12. 2019, podaním žalobcov
v 1. a 2. rade zo dňa 10. 01. 2020, vyjadrením žalovanej v 2. rade došlým súdu dňa 22. 01. 2020,
vyjadrením žalovaného v 3. rade došlým súdu dňa 10. 02. 2020, podaním žalovanej v 2. rade došlým
súdu dňa 26. 02. 2020, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 39D/30/2017,

predovšetkým uznesenia vyhláseného B.. Q. G. na pojednávaní dňa 17. 09. 2018, vyjadrením právneho
zástupcu žalobcov, právneho zástupcu žalovanej v 1. rade a žalovaným v 3. rade na pojednávaní, ako
i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

18. Poručiteľ M. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom E., I. XXXX/XX, zomrel dňa XX. XX. XXXX so

zanechaním závetu ako slobodný, bezdetný, rodičia ho predumreli. Dedičstvo prejednáva B.. Q. G.Á.,
notár ako súdny komisár, pod sp. zn. 39D/30/2017, 3Dnot 183/17.

19. Dňa 06. 10. 2017 predložil žalobca v 1. rade do dedičského konania závet zo dňa 22. 07. 2013. Pri
spisovaní zápisnice o predbežnom vyšetrení dňa 10. 10. 2017 so žalovanou v 1. rade táto uviedla, že

poručiteľzanechalzávetspísanýB..Ľ.J.donotárskejzápisnicepodsp.zn.N831/2015,NZ52651/2015,
podľa potvrdenia o lustrácii v NCRza zo dňa 04. 10. 2017 spísaný dňa 09. 12. 2015 a zaregistrovaný
pod sp. zn. NCRza 6609/2015. Súdny komisár poučil dedičov, že holografný závet poručiteľa zo dňa 22.
07. 2013 bol zrušený neskoršie písaným závetom do notárskej zápisnice dňa 09. 12. 2015.

20. Notáka ako súdna komisárka B.. Q. G. zistila okruh dedičov. Závetným dedičom je M.P. L., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom E., I. XXXX/XX (žalovaná v 1. rade) a dedičmi zo zákona sú:
Q.) Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., E.. Z. XXXX/XX, sestra,
b) po neb. M. V., zomr. XX. XX. XXXX, sestre:
·. T.. O. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., I. XX/XX, synovec,

·. T.. U. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., O. XXX/XX, neter,
c) po neb. Y. C., zomr. XX. XX. XXXX, sestre:
·. N. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., N. XXXX/XX, neter (žalovaná v 2. rade),
·. T. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., M. XXXX/XX, synovec (žalovaný v 3. rade),
·. M.. Ľ. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., O. XXXX/XX,

d) po neb. Q. L., zomr. XX. XX. XXXX, sestre:
·. M.. V. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., A. F. O.E. XXX/X, Č. P., neter,
·. O.. G. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., V. XXX/XX, neter,
·. B.. B. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., C. G.. XXXX/XX, synovec (žalobca v 2. rade),·. T.. M. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., J. XXXX/XX, synovec (žalobca v 1. rade),
·. Q. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., Y. XXXX/XX, neter,
·. M. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., Y. XXXX/XX, neter,

e) po neb. T. W., zomr. XX. XX. XXXX, sestre:
·. M. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., L. XXX, Č. P., neter,
·. Q. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., H. XXXX/X, neter,
f) po neb. M. B., zomr. XX. XX. XXXX, bratovi:
·. B. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., C. XXXX/X, synovec,

·. O. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., I. XX/XX,
·. V. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., C. XXXX/X.

21. Vzhľadom na námietky účastníkov dedičského konania bolo uznesením vyhláseným na pojednávaní
konanom dňa 17. 09. 2018 uložené Q. Z., T.. O. V., T.. U. Z., M.. Ľ. W., M.. V. Q., O.. G. A., B.. B. L., T..
M. L., Q. L., M. C., M. O., Q. L., B. B., O. B. a V. B., ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia zo zákona,

aby podali v lehote 30 dní žalobu na Okresný súd Trnava proti N. Z., T. C. a M. L., že sú dedičmi, resp.
že závet napísaný poručiteľom dňa 09. 12. 2015 do notárskej zápisnice B.. Ľ. J. pod sp. zn. N 831/2005,
NZ 52652/2015, NCRls 53606/2015 dňa 09. 12. 2015, ktorá listina bola podľa potvrdenia o lustrácii v
NCRza zo dňa 04. 10. 2017 zaregistrovaná v NCRza pod č. 6609/2015, je neplatný, a to v lehote 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Súčasne boli poučení, že v prípade, že v stanovenej lehote

nebudepodanážaloba,budesavkonanípokračovaťbezzreteľanaichnámietkuneplatnosti.Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 09. 2018.

22. Právny zástupca žalobcov, ktorému bola udelená plná moc pred pojednávaním dňa 11. 03. 2020,
pred otvorením pojednávania požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu potreby oboznámenia sa

s obsahom spisového materiálu. V rámci prednesu žaloby po tom, čo súd nevyhovel jeho návrhu na
odročenie pojednávania, v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe a odkázal na písomne vyjadrenia.

23. Právny zástupca žalovanej v 1. rade zotrval na vyjadrení zo dňa 12. 11. 2018 a zo dňa 17. 04. 2019,
zatiaľ ďalšie dôkazy na dokazovanie nemal.

24. Žalovaný v 3. rade zotrval na svojich písomných vyjadreniach k veci.

25. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcov uviedol, že nesúhlasí s postupom súdu, keď
nevykonal žiadne dokazovanie a nevyhovel návrhu žalobcov. Zo spisového materiálu je zrejmé, že

podpis na spornej listine - notárskom závete je úplne iný podpis ako na v spise založenej plnej moci,
ktorá bola podpísaná v ten istý deň, možno iba chvíľu predtým ako bola spísaná závet. Navrhli, aby
súd vykonal znalecké dokazovanie písmoznalecké, ktorým sa mala vylúčiť otázka falšovania podpisu
a listiny, táto otázka sa doposiaľ nevyriešila ani v trestnom konaní. Podpis na notárskej zápisnici je
úplne neštandardne umiestnení na samostatnom liste, teda sú tu pochybnosti o tom, či sa teda vôbec

poručiteľ oboznámil s listinou. Z notárskej zápisnice je ďalej zrejmé, že mala byť podľa zápisu prečítaná
poručiteľovi. Poručiteľ bol hluchý, právny zástupca žalobcov uviedol príklad žalovaného v 3. rade, ktorý
tiež trpí touto chorobou, takže keď mu je niečo čítané alebo rozprávané, nepočuje. Poručiteľ sa priznal a
uviedolžalobcom,žepodpísalžalovanejv1.radeplnúmoc,ktorábolapodpísanávtentoistýdeň,jeteda
možné a navrhoval vypočuť notárku, aby objasnila všetky skutočnosti, za akých okolností sa odohralo

podpísanie plnej moci a závetu. Domnieva sa, že poručiteľ sa domnieval, že podpisuje plnú moc a pritom
podpisuje závet. Ďalej nebola do spisu založená zdravotná dokumentácia, keď obvodný lekár poručiteľa
už nežije, čiže by bolo zrejmé, akými chorobami poručiteľ trpel, jednak hluchotou a domnieva sa, že by
sa preukázalo, že mal aj iné zdravotné probléme duševné. Prekonal rakovinu, užíval silné lieky, ktoré
mohli mať vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, čo môže byť ďalším dôvodom, že poručiteľ

nevedel, že podpisuje závet, ale myslel si, že podpisuje plnú moc. Všetky tieto dôvody spôsobujú, že
dokazovanie vykonané súdom je absolútne nedostatočné. S ohľadom na uvedené navrhol žalobe v
plnom rozsahu vyhovieť a určiť, že závet je neplatný, pretože sú tu pochybnosti o jeho platnosti. Súčasne
si právny zástupca žalobcov uplatnil náhradu trov konania.

26. Právny zástupca žalovanej v 1. rade v rámci záverečnej reči navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a žalovanej v 1. rade priznať trovy konania. Uviedol, že je záhadou, že právny zástupca zrazu
pozná obsah celého spisu.27. Žalovaný v 3. rade v rámci záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení, nepoznal ani
jednu stranu a nevie, ako sa o strýka starali.

28. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny

záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 137 písm. c) CSP) sa viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či
sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva
alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu

je (nie je) právny vzťah alebo právo.

30. Pokiaľ ide o naliehavosť právneho záujmu, ak boli dedičia odkázaní na podanie žaloby, potom nie
je tento naliehavý právny záujem potrebné skúmať.

31. Podľa § 460 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník) dedičstvo
sa nadobúda smrťou poručiteľa.

32. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov.

33. Podľa § 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú
namiestonehodedičiazozákona.Aksanadobudnezozávetulenčasťdedičstva,nadobúdajúzvyšujúcu
časť dedičia zo zákona.

34. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

35. Podľa § 194 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po

márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.

36. Podľa § 194 ods. 2 CMP súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

37. Podľa § 194 ods. 3 CMP, ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené
alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

38. Podľa § 75 ods. 1 CSP na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

39. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

40. Podľa § 77 ods. 2 CSP na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa
nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.

41. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

42. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.43. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu
spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva. Vzniká
z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace

procesné spoločenstvo na jednej strane.

44. O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je
z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané,
existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o

neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo
vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Treba konštatovať, že ak ide o nútené
procesné spoločenstvo, teda o takú procesnú situáciu, keď si hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu
procesného spoločenstva na úspech v konaní, pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné. Naopak to však
neplatí.

45. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva.
Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť prejednané súdom. Dedičstvo sa
nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Pre to konanie, ktoré pozostáva z návrhu niektorého
z dedičov, týkajúce sa tohto konania, vytvára nerozlučné spoločenstvo a podľa § 78 ods. 1 CSP je
potrebné, aby účastníkmi konania boli všetci účastníci dedičského konania, či už na strane žalobcu

alebo na strane žalovaného. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 5Cdo 264/2007, podľa ktorého „Pre sporové konanie začaté na základe návrhu podaného
odkázanými dedičmi (§ 175k ods. 2 OSP) treba považovať všetkých účastníkov konania o dedičstve
za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 OSP, a to tak na strane navrhovateľov,
ako aj na strane odporcov (R 65/2003). Procesným dôsledkom nerozlučného spoločenstva je, že a)

rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom), b) práva a povinnosti spoločníkov
sú nerozlučné, c) procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj
to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného
spoločenstvavyplývajúzhmotnoprávnehovzťahuúčastníkov,bezzreteľanaichvôľu.Pretoideonútené
spoločenstvo.“.

46. V danom prípade splnená podmienka odkazu žalobcov na podanie žaloby o neplatnosť závetu bola
naplnená a súčasne žalobcovia boli poučení o tom, ako má znieť žaloba a kto je teda účastníkom
konania. Žaloba bola podaná včas.

47. Súd konštatuje, že postupom podľa ustanovenia § 194 ods. 1 CMP sa rieši v civilnom konaní
predbežná otázka, významná pre konanie o dedičstve, od ktorej závisí zistenie okruhu dedičov.
Rozhodnutím podľa citovaného ustanovenia možno uložiť podanie žaloby na určenie platnosti či
neplatnosti závetu, pretože určenie, či závet je alebo či nie je platný, je súčasne určením existencie
či neexistencie tohto závetu, a teda jedným z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo

nie je dedičom poručiteľa. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa však vždy dotýka spoločných práv a
povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Toto konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak
môže byť takáto otázka vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov
prebiehajúceho konania o dedičstve. Pre konanie pred súdom vyvolané postupom podľa § 194 ods. 1
CMP treba podľa povahy veci považovať týchto účastníkov za nútené procesné spoločenstvo v zmysle

§ 78 ods. 1 CSP. Postavenie žalobcov je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní,
ale ostatní dedičia musia v sporovom konaní vystupovať ako žalovaní, i keď v dedičskom konaní sa
niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo alebo vystupovali (či zatiaľ nevystupovali) pasívne.
Ak sa konania o neplatnosť závetu poručiteľa nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, nie je možné
návrhu o určenie neplatnosti závetu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného

práva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2019, sp. zn. 8Cdo/94/218).

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd
žalobužalobcovvovýrokuI.tohtorozsudkuprenedostatokvecnejlegitimáciezamietol,pretojevylúčené
sa ostatnými právnymi okolnosťami a predloženými dôkazmi v konaní zaoberať.

49. Rovnako súd nevykonal ani dôkazy navrhnuté stranami sporu, a to z dôvodu hospodárnosti a s
poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku, keď vykonanie navrhnutých dôkazov by rozhodnutie súdu
v danom prípade nezmenilo.50. Naviac súd dodáva, že pri ustálení tohto záveru vychádzal z rozboru a zhodnotenia rozhodovacej
činnosti súdu na Slovensku v obdobných konaniach, teda z ustáleného stanoviska súdnej praxe, podľa

ktorého touto žalobou sú dotknuté i práva všetkých ďalších prípadných dedičov, a preto bolo potrebné,
aby stranami sporu v tomto prípade bol komplexný okruh dedičov. Keďže v prejednávanej veci ide práve
o takýto prípad a žalobcovia v 1. a 2. rade vo svojej žalobe neoznačili všetkých dedičov, súd nemohol
inak, ako ich žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnuť.

51. K žiadosti právneho zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania z dôvodu potreby oboznámenia
sa s obsahom spisového materiálu (ktorej žiadosti súd nevyhovel), súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 19/2014 z 29. júla 2015, podľa ktorého „nie je možné akceptovať
udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania
ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať
pred súdom.“.

52. Rovnako Najvyšší súd SR v uznesení, sp. zn. 3 Cdo 8/2016 z 25. februára 2016, uviedol, že „žiadosť
o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom relevantným v zmysle § 101 ods. 2 O. s.
p. spravidla vtedy, ak účastníkovi bráni zúčastniť sa na pojednávaní taká okolnosť, ktorá je podstatná
(z hľadiska možnosti uskutočniť pojednávanie), nepredvídateľná (v tom zmysle, že účastník nemohol

vedieť, že nastane) a ospravedlniteľná (účastník sám urobil všetko pre to, aby sa súdom nariadené
pojednávanie mohlo uskutočniť v jeho prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa mu to ale nepodarilo).“
Súd uvádza, že žalobcovia vedeli o vytýčenom termíne pojednávania viac ako dva mesiace vopred
(v prípade žalobcu v 1. rade od 27. 12. 2019 a v prípade žalobcu v 2. rade od 30. 12. 2019), avšak
plnú moc právnemu zástupcovi udelili a o odročenie pojednávania požiadali až v deň pojednávania,

t. j. 11. 03. 2020. Žalobcovia teda nekonali v súlade so zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým
(pozorným, ostražitým, opatrným), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon
svojich práv, neodkladajú svoje osobné rozhodnutia týkajúce sa výkonu práv na poslednú chvíľu, svoje
procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú
aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v stanovených

lehotách. Žiadosť strany sporu o odročenie pojednávania - vo všeobecnosti - nesmie byť zneužívaná na
iné účely. Najmä nesmie slúžiť na zneužívanie procesných práv strán sporu s cieľom sťažiť plnenie úloh
súdu alebo komplikovať proces ochrany práv a záujmov iných fyzických a právnických osôb.

53. Navyše sa súd stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu žalovanej v 1. rade, že právny zástupca

žalobcov vo svojom vyjadrení v rámci záverečnej reči preukázal, že obsah spisu mu bol dostatočne
známy.

54. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, keď žalovaní

v 1. až v 3. rade boli v konaní plne úspešní, a preto im súd vo výroku II. rozsudku priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.