Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202065
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5816202065.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v spore žalobcu: Z.. Z. I., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom J., W.. Š. XXX/X, podnikajúci ako advokát Advokátska kancelária
Námestovo, Hviezdoslavovo námestie 201, proti odporcovi: Ľ. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
XX, v konaní o zaplatenie 788,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou súdu dňa 02.05.2016 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

mu sumu 788,66 Eur, spolu s 5,5% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 21.5.2013 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaného na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 13.08.2010
zastupoval ako advokát v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn. 17C/217/2010 v právnej veci
žalobcu Ľubomír Škombár, nar. 13.05.1980, bytom Vasiľov č. 36 proti žalovanému Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru Žilina, ul. Kuzmányho č. 26 o zaplatenie škody v sume 1335 Eur s príslušenstvom.
Za právne zastupovanie žalovaného v tomto konaní mu vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v
celkovej sume 788,66 Eur. Tieto trovy sú podrobne špecifikované vo vyúčtovaní trov konania vo veci

Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/217/2010, ktoré vyúčtovanie zo dňa 06.05.2013 znie na sumu 788,66
Eur. Toto vyúčtovanie zaslal žalovanému listom zo dňa 06.05.2013 a zároveň ho písomne vyzval, aby
mu v lehote do 20.05.2013 na jeho účet zaplatil predmetnú sumu. Žalovaný mu však do dňa podania
žaloby na úhradu trov jeho právneho zastúpenia v tomto konaní nezaplatil žiadnu peňažnú sumu a teda
sa odo dňa 21.05.2013 dostal do omeškania. Na základe udeleného plnomocenstva vznikla medzi ním
a žalovaným príkazná zmluva podľa § 724-732 Občianskeho zákonníka.
3. Súd vydal dňa 08.03.2017 pod č.k. 10C/86/2016 platobný rozkaz.

4. Dňa 11.05.2017 bol súdu doručený odpor žalovaného proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnil
tým, že je pravdou, že udelil právnemu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci náhrady
škody. On ako osoba neznalá právnych predpisov sa obrátil na JUDr. Jána Vajdu ako na advokáta v
predmetnej veci. Pri vstupnej konzultácii ho JUDr. Vajda ubezpečil, že predmetný spor určite vyhrajú a
že trovy právneho zastúpenia mu budú uhradené žalovaným. Podľa dohody mal on znášať len náklady
spojené s podaním žaloby a dodatočne sa ešte dohodli, že bude hradiť náklady spojené s cestovaním na

Okresný súd Žilina. Na poslednom pojednávaní sa sudkyňa vyjadrila, že čo chcú, keď žalujú nesprávnu
osobu. Bolo to pre neho prekvapujúce, keďže JUDr. Vajda ho stále ubezpečoval, že spor vyhrajú.
Keď sa ohradil, že či spor prehrali a či teda idú žalovať iný subjekt, keďže jeho nárok bol dôvodný a
škoda mu preukázateľné vznikla, mu JUDr. Vajda povedal, že sa nemá čoho obávať. Je preto pre nehozarážajúce, že JUDr. Vajda mu prehral žalovaním nesprávneho subjektu istý spor a spôsobil mu tak
škodu vo výške minimálne 1335 Eur, pretože ako sa informoval, je jeho nárok premlčaný a to, že od
neho žiada zaplatenie podľa neho neúčelne vynaložených trov považuje za rozpor s dobrými mravmi.

Vzhľadom na výsledok sporu sa súdy ani nezaoberali dôvodnosťou jeho nároku, ale žalobu zamietli,
pretože nebol žalovaný správny subjekt, považuje všetky úkony JUDr. Jána Vajdu, ktorých náhradu
považuje za neúčelné, nakoľko nemôže mať nárok na žiadnu odmenu voči nemu, keď mu neposkytol
riadnu právnu pomoc, ktorú mu bol podľa zákona povinný poskytnúť.
5. Uznesením súdu zo dňa 17.05.2017 pod č. k. 10C/86/2016 bol platobný rozkaz zrušený.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to so žalobným
návrhom, s oznámením žalobcu, s kópiou plnomocenstva, s vyúčtovaním trov konania, s listom zo dňa
06.05.2013, s oznámením žalobcu, s uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 10C/86/2015-20
zo dňa 27.10.2016, so sťažnosťou žalobcu a s potvrdením o úhrade súdneho poplatku, s uznesením
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 10C/86/2016-22 zo dňa 23.01.2017, s platobným rozkazom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 10C/86/2016 zo dňa 08.03.2017, s potvrdením o zmene zákonného

sudcu, s odporom žalovaného proti platobnému rozkazu, s uznesením OS Námestovo sp. zn.
10C/86/2016 zo dňa 17.05.2017, s návrhom na vykonanie dokazovania, s potvrdením o zmene
zákonného sudcu a so spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/2017/2010.
7. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a uviedol, že už asi po 10x žiada, aby bol pripojený
spis OS Žilina sp. zn. 17C/217/2010, pretože bez jeho oboznámenia nie je možné vo veci rozhodnúť.

S pánom žalovaným sa pokúsil mimosúdne dohodnúť, ale neúspešne. Žalovaný je známy „autičkár“,
pričom v konaní pred Okresným súdom Žilina šlo o to, že bol v pozícií žalobcu a žiadal sumu za
poškodené motorové vozidlo, ktoré mu bolo dňa 03.06.2008 zhabané. Už na začiatku mu povedal,
že spory zo štátom bývajú zložité a ak by aj bol v spore úspešný, určite by nedostal plnú náhradu
škody. Nepovedal mu, že žaloba sa už pri podávaní javí ako neúspešná. V podstate vec sa má tak, že

pán žalovaný bol v dôkaznej núdzi a pri podávaní žaloby vychádzal iba z jeho tvrdení. Všetky ostatné
skutočnosti, ktorými sa bránila strana žalovaných, vychádzala najavo počas pojednávaní. Vo veci boli
vytýčené tri termíny pojednávania, reálne sa uskutočnili dve, na ktorých boli prítomní. Jediný dôkaz,
ktorý pri podávaní žaloby mal, bola zápisnica o vrátení veci, v ktorej nebolo uvedené poškodenie vozidla.
Tieto skutočnosti tam boli dopísané dodatočne, pričom aj napriek tomu, že mu tvrdil, že mu to policajti

dosvedčia, tak to sa nestalo. Taktiež mu predložil fotodokumentáciu, z ktorej ale nebolo zrejmé, či ide o
čas, kedy došlo k zaisteniu vozidla, keďže medzi zaistením a vrátením vozidla uplynula doba 2 mesiacov.
Taktiež ho upozornil, že pri takýchto sporoch, väčšinou súdy nepriznávajú náhradu trov konania, resp.
ju nepriznávajú v plnom rozsahu. Čiže nie je pravdou, žeby bol prehral istý spor. Vyjadril sa, že ku
dnešnému dňu vykonáva právnickú prax 29 rokov. To, že žaloval KR PZ Žilina bolo dané tým, že to

chcel žalovaný, pričom mu doniesol aj zriaďovaciu listinu, o ktorej povedal, že mu ju doniesli kamaráti
policajti. V tom čase krajské riaditeľstvá mali právnu subjektivitu, ale v priebehu odvolacieho konania
stratilo krajské riaditeľstvo právnu subjektivitu a právnym nástupcom sa stalo Ministerstvo vnútra.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mu bolo jedno koho bude žalovať, nakoľko mu dôveroval, keďže
má právnu prax a teda má vedomosť na koho má podať žalobu. Domová prehliadka nebola robená

u neho, ale u brata a u iných autoservisov, kde sa našlo jeho vozidlo, ktoré bolo vrátené s tým, že je
legálne, že nepochádza z trestnej činnosti. Žalobcovi dal zápisnicu o domovej prehliadke, zápisnicu o
zhabaní veci, o vrátení veci a taktiež mu dal znalecký posudok, ktorý chcel. V podstate to bolo tak, že
zastupoval jeho brata a keď sa pozrel do papierov, povedal, že je to hotová vec. Podľa žalobcu nešli do
sporu či ho idú vyhrať, alebo prehrať, ale ako povedal, otázka bola, koľko budú žiadať od štátu. Všetky

doklady, ktoré od neho chcel mu dal, a otázky ohľadom legitimity si zháňal on sám. Ústne sa dohodli,
že mu dá polovicu z toho, čo vyhrajú. Smola je v tom, že to nemá písomne podchytené. Z fotografií
vedel, v akom stave sa to vozidlo nachádza, pretože si pri preberaní urobil fotodokumentáciu, ktorú mu
následne odovzdal. Boli na dvoch pojednávaniach, s tým, že cestu hradil on, keďže šli jeho autom.
Pamätá sa, že na konci pojednávania sa sudkyňa pýtala, čo idú robiť. Nevedel sa vyjadriť, či je táto

poznámka zápisnične podchytená. Bol tam na smiech, pretože právnik s 29 ročnou praxou nevie akú
inštitúciu má zažalovať. JUDr. Vajda mu však stále tvrdil, že žaloba bola podaná správne, a že si to zle
vysvetlila sudkyňa. Tvrdil, že mu písal listy, avšak ani jeden mu neprišiel. Snažil sa mu veľakrát dovolať,
ale to nešlo. Po porade s iným právnikom po prehratom spore zvažoval podanie na JUDr. Vajdu, ale
potom s tým nič nerobil. Preto bol veľmi prekvapený, že v posledný deň premlčacej lehoty na neho podal

žalobu o náhradu svojich trov. Uviedol, že jediným účelným úkonom bolo to prvotné podanie a keďže
to bolo podané zle, aj tie ostatné boli urobené neúčelne a zbytočne. Tá dohoda ohľadom trov konania
medzi nimi bola len ústne, bola pri tom prítomná jeho mama, ale tá už nežije.9. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, je advokát povinný pri výkone advokácie
chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

10. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii je advokát povinný pri výkone advokácie
postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným
spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných
právnych služieb.

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 16.08.2010 podal žalobca Ľuboš Škombár
právne zastúpený JUDr. Jánom Vajdom na základe plnomocenstva zo dňa 13.08.2010 na Okresný
súd Námestovo žalobu proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline a predmetnou

žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 1335 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania za obdobie od
13.8.2010 do zaplatenia. Na základe námietky miestnej príslušnosti vznesenej žalovaným podaním zo
dňa 09.09.2010 (v rámci ktorej namietol aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu), bol spis postúpený dňa
29.09.2019 na Okresný súd Žilina, ktorý s predmetným postúpením nesúhlasil. Uznesením Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 5NcC/31/2010 zo dňa 29.10.2010 bolo rozhodnuté, že nesúhlas okresného súdu

s postúpením nie je dôvodný. Žalovaný podaním zo dňa 23.03.2011 žiadal, aby súd pripustil vstup
do konania ako ďalšieho účastníka na strane žalovaného Ministerstvo vnútra SR, o ktorom návrhu
súd rozhodol uznesením zo dňa 25.03.2011 tak, že predmetný návrh zamietol, pričom z odôvodnenia
predmetného uznesenia vyplynulo, že určiť okruh účastníkov je právom žalobcu, z čoho vyplýva, že aj
keby bolo v návrhu žalobcu na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného vyhovené, žalobca

by vždy mohol takýto návrh voči ktorémukoľvek účastníkovi na strane žalovaného zobrať späť. Žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 23.05.2011 návrh na vstup ďalšieho účastníka
do konania na strane žalovaného, ktorý odôvodnil tým, že s poukazom na vyjadrenia žalovaného,
v rámci ktorých namietal svoju pasívnu legitimáciu, navrhol, aby súd pripustil vstup Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky na strane žalovaného, nakoľko on má poskytovať náhradu škody za škodu

spôsobenú Policajným zborom, alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh.
Uznesením súdu zo dňa 31.05.2011 bol návrh žalobcu na pripustenie do konania vstupu ďalšieho
účastníka na strane žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Bratislava zamietnutý. Z
odôvodnenia predmetného uznesenia vyplynulo, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dispozičnej
zásady, ktorej prejavom je aj úkon podľa § 92 ods. 1 O.s.p. a z citovaného ustanovenia jednoznačne

vyplýva( arg. slovo ,,môže“) je fakultatívne, teda súd nie je povinný a umožňuje súdu tzv. pristúpenie
ďalšieho účastníka v sporovom konaní. Z odôvodnenia podania žalobcu a to návrhu na pristúpenie
ďalšieho účastníka na strane žalovaného vyplýva nedostatok vecnej legitimácie pôvodne označeného
žalovaného, pričom nešpecifikuje, čoho sa mieni domáhať proti účastníkovi, ktorého vstup do konania
navrhol v už prebiehajúcom konaní v rozsahu uplatnenom a vymedzenom plnení v žalobnom petite.

Rozhodnutie o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania alebo pripustenie zámeny (zmeny
účastníkovnesmiebyťvrozporesozásadouhospodárnostikonania.Jeneprípustné,abyinštitútzámeny
bol obchádzaný tým, že žalobca navrhne, aby do konania vstúpil ďalší účastník a následne zoberie
návrh späť voči pôvodnému účastníkovi, na ktorého stranu ďalší účastník vstúpil do konania. Ak je
zrejmé, že pôvodne označený účastník konania v čase začatia konania na strane žalovaného nebol

vecne legitimovaný a že návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania podľa § 962 ods. 1
O.s.p. žalobca obchádza inštitút zámeny (zmeny účastníkov) konania na strane žalovaného, aj keby
inak boli splnené formálne predpoklady uvedené v § 92 ods. 1 O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu proti uzneseniu
odvolanie Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/264/2011 zo dňa 30.09.2011 bolo uznesenie

okresného súdu potvrdené. Z odôvodnenie predmetného uznesenia vyplynulo, že je nesporne právom
žalobcu určiť okruh účastníkov konania, avšak treba zdôrazniť, že okruh účastníkov by sa v priebehu
konania mal meniť len minimálne a v nevyhnutnej miere. Preto je aj vstup ďalšieho účastníka do konania
viazaný schválením zo strany konajúceho súdu. V danej veci je však aj podľa názoru odvolacieho
súdu zrejmé, že pôvodne označený účastník na strane žalovaného v čase začatia konania nebol

vecne legitimovaný, preto je v takomto prípade možné zjednať nápravu len prostredníctvom inštitútu
zámeny účastníka konania, k čomu sa vyžaduje aj súhlas všetkých účastníkov konania. Pokiaľ teda
žalobca navrhol v prejednávanej veci vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného,
nemohol okresný súd tomuto návrhu vyhovieť a správne skonštatoval, že je neprípustné, aby bolinštitút zámeny obchádzaný tým, že žalobca navrhne, aby do konania vstúpil ďalší účastník a následne
zoberie návrh voči pôvodnému účastníkovi späť (čo v danom prípade nevyžaduje súhlas ostatných
účastníkov konania). Ďalej odvolací súd skonštatoval, že žalobcovi v ďalšej fáze konania nič nebráni

tomu, aby podal návrh na zámenu žalovaného a okresný súd nemohol návrhu žalobcu vyhovieť a
v prípade, že nebudú splnené podmienky podľa § 92 ods. 4 O.s.p., môže voči tomuto žalovanému
uplatniť svoj nárok samostatným návrhom. Právny zástupca žalobcu podal dňa 02.01.2012 návrh
na vykonanie dokazovania, ktorým žiadal, aby súd pripojil spis ORPZ Dolný Kubín ČVS: ORP-264/
OVK-DK-2008 a predvolal svedka Jaroslava Michalčíka. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.

17C/217/2010 zo dňa 30.01.2012 bola žaloba o zaplatenie sumy 1335 Eur spolu s 5% úrokom z
omeškania ročne od 13.08.2010 až do zaplatenia titulom náhrady škody v celom rozsahu zamietnutá.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd žalobu zamietol v dôsledku nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie označeného žalovaného k uplatnenému nároku na náhradu škody, pričom skonštatoval, že v
tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takúto žalobu preskúmaval aj po vecnej stránke,
prípadne sa vyjadrovať ku ďalším skutočnostiam predneseným účastníkmi na pojednávaní.

13. S poukazom na uvedené skutočnosti potom súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca
ako právny zástupca žalovaného v konaní vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
17C/217/2010 nepostupoval a neobhajoval záujmy svojho klienta s náležitou odbornou starostlivosťou,
nakoľko minimálne od 09.09.2010, kedy žalovaný vo svojom vyjadrení namietol pasívnu vecnú
legitimáciu, vznikli pochybnosti o správnosti žalovaného subjektu. Táto skutočnosť bola potvrdená aj

uznesenímOkresnéhosúduŽilinasp.zn.17C/217/2010zodňa25.03.2011,ktorýmbolzamietnutýnávrh
žalovaného na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka na strane žalovaného Ministerstvo vnútra SR, ako
aj uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/217/2010 zo dňa 31.05.2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/264/2011 zo dňa 30.09.2011, v ktorých oboch uzneseniach bol
konštatovaný nesprávny procesný postup žalobcu ako právneho zástupcu, bol konštatovaný nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie, pričom odvolacie rozhodnutie obsahovalo aj procesný postup, ktorým by sa
mal žalobca uberať. Aj napriek týmto skutočnostiam žalobca ako právny zástupca takto nepostupoval,
keďže vo svojom návrhu na vykonanie dokazovania, ktoré bolo Okresnému súdu Žilina doručené dňa
02.01.2012 žiadal pripojiť iba vyšetrovací spis vypočuť svedka.
14. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd vyhodnotil, že žalobca ako právny zástupca žalovaného

nepostupoval v predmetnej veci s odbornou starostlivosťou a preto požadovanie náhrady trov konania
od žalovaného sa súdu javí v rozpore s dobrými mravmi.
15.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255CSP,podľaktoréhožalovaný,ktorýbolvkonaníúspešný
má nárok na náhradu trov konania.
16.Keďžežalovanýbolvkonaníúspešnývcelomrozsahu,súdmupriznalnároknanáhradutrovkonania

vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.