Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Miriam Srogončíková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200103
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5718200103.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: F.. U. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/X, XXX XX F., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Ladislav
Mejstrík, advokát so sídlom A. Kmeťa19, 036 01 Martin, IČO: 50412272, proti žalovanému: D. Z., nar.
XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Mária Vevurková,
advokát, Mieru 312, Námestovo, v konaní o zaplatenie 7.051,64 € s príslušenstvom,
r o z h o d o l :
I/ Súd žalobu z a m i e t a.
II/Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú
vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou , doručenou súdu dňa 12. 1. 2018 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
jej 7051,64 EUR s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
- 206,99 EUR od 21. 01. 2015 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 02. 2015 do zaplatenia
-206,99 EUR od 21. 03. 2015 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 04. 2015 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 05. 2015 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 06. 2015 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 07. 2015 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 08. 2015 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21.0 9. 2015 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 10. 2015 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 11. 2015 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 12. 2015 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 01. 2016 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21.0 2. 2016 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21.0 3. 2016 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 04. 2016 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 05. 2016 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 06. 2016 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 07. 2016 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 08. 2016 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 09. 2016 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 10. 2016 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 11. 2016 do zaplatenia- 206,99 EUR od 21. 12. 2016 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 01. 2017 do zaplatenia
- 13,98 EUR od 21. 03. 2017 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 04. 2017 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 05. 2017 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 06. 2017 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 07. 2017 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 08. 2017 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 09. 2017 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 10. 2017 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 11. 2017 do zaplatenia
- 206,99 EUR od 21. 12. 2017 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 16. 12. 2014 uzatvorili ona ako spolužiadateľka a jej manžel D. Z., nar.
XX.XX.XXXXsVÚB,a.s.zmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru„Flexipôžička„,predmetomktorej
bolo čerpanie bezúčelového úveru vo výške 15 000 EUR. K čerpaniu úveru došlo dňa 16. 12. 2014, keď
bola táto suma poukázaná na účet D. Z. - manžela žalobkyne, ktorý v rovnaký deň túto sumu previedol
na účet svojmu synovi - žalovanému, titulom pôžičky. Manžel žalobkyne D. Z. zomrel dňa XX. X. XXXX.
Manžel žalobkyne D. Z. a žalobkyňa ako veritelia uzatvorili so žalovaným ako dlžníkom dňa 16. 12. 2014
ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičali 15 000 EUR s tým, že začne pôžičku s úrokom
vo výške 10,90% ročne splácať mesačnými splátkami po 206,99 EUR do rúk manžela žalobkyne až do
jej úplného splatenia. Termín splátok pôžičky bol zhodný s termínom splátok úveru zo strany žalobkyne
a jej manžela. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20. 1. 2015 a následne ostatné splátky vo výške 206,99
EUR vždy do 20. dňa v tom ktorom mesiaci. Žalovaný potreboval peňažné prostriedky na účely spojené
s podnikaním, s najväčšou pravdepodobnosťou na sprevádzkovanie baru v Námestove. K splácaniu
mesačných splátok pôžičky zo strany žalovaného však nedošlo. Pri uzatvorení pôžičky ústnou formou
dňa 16. 12. 2014 sa žalobkyňa s manželom a žalovaným dohodli, že v lete roku 2015 žalovaný prevezme
dlh zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na seba a bude sám ako dlžník voči banke tento úver
splácať a vráti im sumu pôžičky vo výške, ktorá by zodpovedala sume, ktorá mala byť do toho času
žalovaným zaplatená. Žalovaný však nezrealizoval to, čo mal, k prevzatiu dlhu nedošlo a žalovaný ani
svoj dlh na základe pôžičky nesplácal tak, ako bolo medzi nimi dohodnuté. V marci 2017 žalobkyňa
vyzvala žalovaného, aby zaplatil splátky pôžičky, na čo žalovaný svojmu otcovi p. Z. doniesol 400 EUR
ako splátku za mesiac február 2017 v plnej výške a marec 2017 vo výške 193,01 EUR. Keďže žalovaný
dlh z pôžičky nesplácal tak, ako mal., žalobkyňa v apríli 2017 trvala na tom, aby žalovaný vec riešil
a pôžičku splácal. S manželom súhlasili s tým, že žalovaný požiada Priama banku Slovensko, a.s. o
poskytnutie úveru, z ktorého by im vrátil požičanú sumu 15 000 EUR aj s príslušenstvom. Žalovaný začal
úver vybavovať a na základe tejto skutočnosti manžel žalobkyne D. Z. požiadal VÚB a.s. o predčasné
splatenie úveru dňa 15. 5. 2017. Ako dôvod predčasného splatenia úveru bola mimoriadna hotovosť,
t.j. suma, ktorú mal žalovaný poskytnúť ako vrátený dlh z pôžičky. Na druhý deň po podpise žiadosti o
predčasné splatenie úveru však D. Z. zomrel. Žalovaný napriek počiatočnej snahe úver nevybavil, dlžnú
sumu pôžičky nezaplatil a ani doteraz nespláca pôžičku podľa dohodnutých podmienok. Po smrti otca
žalovaný so žalobkyňou prestal komunikovať, hoci počas života jej manžela mali dobré vzťahy. Žalovaný
napriek viacerým výzvam žalobkyne svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke doteraz nesplatil.
2. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha zaplatenia 7051,64
EUR s príslušenstvom a to na tom skutkovom základe, že dňa 16. 12. 2014 so svojím dnes už zosnulým
manželom ako veritelia uzatvorili so žalovaným ako dlžníkom ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
žalovanému požičali 15 000 EUR s úrokom 10,90% ročne , ktorú sumu mal žalovaný splatiť manželovi
žalobkyne D. Z. v mesačných splátkach po 206,99 EUR, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci , počnúc
dňom 20. 1. 2015, až do úplného splatenia pôžičky. Alternatívne žiadala, aby súd jej uplatnené právo
priznal titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému tým, že mu jeho otec D.
Z. daroval sumu 15000 EUR, pričom táto zmluva bola neplatná z dôvodu, že s ňou nevyjadrila súhlas
žalobkyňa - manželka otca žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že manžel žalobkyne D. Z.Ž.
poskytol svojmu synovi - žalovanému sumu 15 000 EUR dňa 16. 12. 2014 . Žalovaný však poprel, že by
to bolo titulom pôžičky, ktorú by mal uzatvoriť so svojím otcom a žalobkyňou a že by sa na jej základe
zaviazalvrátiťžalobkyninejaképeniaze.Tvrdil,že odsvojhootcatietopeniazedostalakodarajehootec
nikdy nežiadal, aby mu čo len časť z týchto peňazí vrátil. Súd konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala,
že by so žalovaným uzatvorili ( spoločne so svojím manželom ) zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
by jej mal žalovaný zaplatiť uplatnenú sumu. Súd poukazuje na to, že už jej tvrdenia v žalobe ohľadne
tejto pôžičky sú protichodné - na jednej strane v žalobe žalobkyňa uvádza, že žalovaný mal pôžičku
splácať v mesačných splátkach po 206,99 EUR, splatných vždy do každého 20. dňa v mesiaci počnúc
dňom 20. 1. 2015 až do úplného splatenia pôžičky, na inom mieste žaloby však tvrdí, že pri uzavretí
pôžičky dňa 16. 12. 2014 sa žalobkyňa s manželom a žalovaným dohodli, že v lete roku 2015 žalovaný
prevezme dlh zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „ Flexipôžička „ na seba a bude sám ako
dlžník úver splácať a vráti im sumu pôžičky vo výške, ktorá by zodpovedala sume, ktorá mala byť do
toho času žalovaným zaplatená. K tomuto tvrdeniu v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 29.
10. 2018 doplnila, že spolu so žalovaným bola 3x v banke informovať sa na možnosť prevzatia úveru
žalovaným. Žalobkyňa tiež v žalobe uvádza, že dedičské konanie po jej manželovi - otcovi žalovaného
D. Z. bolo zastavené pre nedostatok majetku. Neuvádza nič o tom, prečo v tomto dedičskom konaní
nebola do dedičstva zahrnutá ňou tvrdená pohľadávka jej manžela voči žalovanému, ani, že by ju v
rámci konania o dedičstve vôbec uviedla ako aktívum dedičstva. Pokiaľ by bola skutočne uzatvorená
zmluva o pôžičke tak, ako to tvrdí ( v jednej časti žaloby - v inej časti žaloby tvrdí niečo iné, ako už
bolo uvedené ) žalobkyňa, teda, že žalovaný by sa zaviazal splácať pôžičku počnúc dňom 20. 1. 2015,
je otázne, prečo by žalobkyňa a jej manžel otáľali s výzvou na zaplatenie splátok až do roku 2017 -
žalobkyňa tvrdí, že až v mesiaci marec 2017 vyzvala žalovaného na splatenie pôžičky, na základe čoho
potom doniesol svojmu otcovi 400 EUR ako splátky za mesiace február a marec 2017. Pokiaľ žalobkyňa
navrhla na preukázanie zmluvy o pôžičke vypočuť pracovníčky banky, v ktorej sa žalovaný informoval na
možnosť prevzatia úveru za svojho otca a žalobkyňu, súd tieto návrhy zamietol jednak ako oneskorené,
ale aj nadbytočné. Žalobkyňa totiž tieto návrhy uskutočnila až na pojednávaní dňa 29. 10. 2018, hoci tak
mohla urobiť priamo v žalobe, minimálne však v rámci vyjadrenia k odporu žalovaného proti platobnému
rozkazu, pretože žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu výslovne poprel, že by so žalobkyňouuzatvoril zmluvu o pôžičke, ale tvrdil, že zo strany jeho otca išlo o dar. Navrhnuté výsluchy svedkov
by však boli aj nadbytočné, pretože žalobkyňa navrhla vypočuť svedkyne na skutočnosť, že žalovaný
sa bol v banke informovať na možnosť prevzatia úveru za žalobkyňu a svojho otca - toto odôvodnenie
žalobkyne však vyvracia jej tvrdenie o záväzku žalovaného splatiť pôžičku mesačnými splátkami až
do úplného zaplatenia ( čo žalobkyňa tvrdí v žalobe ), ale skôr potvrdzuje tvrdenie žalobkyne, že so
žalovaným bola dohoda taká, že pôžičku budú splácať žalobkyňa s manželom až do leta 2015, kedy
ju za nich preberie žalovaný, úver do spláca banke on a im zaplatí len doposiaľ zaplatené splátky. Súd
však každopádne konštatuje, že žalobkyňa znáša jednak bremeno tvrdenia a jednak dôkazné bremeno,
keďže však sú jej tvrdenia ohľadne obsahu ústnej zmluvy o pôžičke nejednoznačné, je potom fakticky
nereálne ich preukázať dôkazmi.
4. Čo sa týka tej časti žaloby, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd v prípade, ak nebude mať
uzatvorenie zmluvy o pôžičke za preukázané, uplatnené právo priznal žalobkyni titulom bezdôvodného
obohatenia a to na tom skutkovom základe, že manžel žalobkyne uzatvoril so žalovaným neplatnú
darovaciu zmluvu, ktorou žalovanému poskytol sumu 15 000 EUR, pretože ide o nie bežnú vec, na ktorú
je potrebný súhlas oboch manželov a ona ako manželka otca žalovaného na takýto úkon súhlas nedala,
žalovaný namietol premlčanie tohto práva. Súd konštatuje, že táto námietka je dôvodná, pretože pokiaľ
otec žalovaného mu poskytol sumu 15 000 EUR dňa 16. 12. 2014 a žalobkyňa si vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnila dňa 29. 10. 2018, t.j. po uplynutí objektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného
obohatenia, právo nemožno priznať. Odhliadnuc od námietky premlčania je však súd aj názoru, že
žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie bezdôvodného obohatenia. Absencia jej
súhlasu ako manželky darcu - otca žalovaného, by mohla spôsobiť len relatívnu neplatnosť darovacej
zmluvy - do 29. 10. 2018 sa žalobkyňa tejto neplatnosti nedovolala. Žalobkyňa však nebola účastníkom
darovacejzmluvyapretoaninastranežalovanéhonemohlonajejúkorvzniknúťbezdôvodnéobohatenie
- podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobkyňa však účastníčkou darovacej
zmluvy podľa vlastného tvrdenia nebola, takže ani v prípade, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti
spôsobí, že darovacia zmluva je neplatná, nemôže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. To
by mohol žiadať len účastník zmluvy, teda jej manžel, resp. vzhľadom na to, že jej manžel zomrel, tak
osoba, na ktorú v rámci dedičského konania prešla jeho pohľadávka voči žalovanému.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.