Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214397
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114214397.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, W., zastúpená Advokátska kancelária Jurovatý & Partners,
s. r. o., so sídlom Námestie SNP 14, Bratislava, IČO: 36 862 703 proti žalovaným: 1. H. Q., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, W., zastúpený JUDr. Peter Koscelanský, advokát, so sídlom Fraňa

Mojtu 24, Nitra, 2. Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Dlhá 4, Nitra, IČO: 36 526 029, o
zrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaaovzájomnejžalobeourčenievlastníckehopráva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. decembra
2015 č. k. 12C/94/2014-172 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia, že žalovaný
v 1. rade je výlučným vlastníkom bytu a v časti náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. a 2.

rade z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu v podiele 111/676-
ín zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol.
Ďalším výrokom rozhodnutia určil, že žalovaný v 1. rade H. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/

XXX je výlučným vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v obci W., katastrálnom území Z., zapísaného
na LV č. XXXX v obytnom dome súpisné číslo XXX na parcele č. 55/7, byt č. 6 na 4. podlaží vo
vchode o. č. 24 a spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu
v podiele 111/676-ín. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo
výške 6.054,84 eura, pričom náhrada trov konania pozostáva zo sumy 99,50 eura za zaplatený súdny
poplatok za vzájomnú žalobu a zo sumy 5.955,34 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia, ktoré je

povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 39, § 41, § 126, § 142 ods. 1, § 703 ods. 2, § 704 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 23, § 24, § 25 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a
vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, § 16 ods. 1, § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, § 97, § 80 písm. c/ OSP. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou

domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu s poukazom na § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keď tvrdila, že byt nadobudli za trvania manželstva so žalovaným, na základe
Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorej vklad bol povolený pod V 6776/01 dňa 23. 01.
2002, a keďže do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva so žalovaným
nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, platí fikcia o vzniku podielového
spoluvlastníctva. Navrhla byt prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, aby žalovanému

bola uložená povinnosť vyplatiť jej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 40.000
eur. V časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločnýmzariadeniam obytného domu v podiele 111/676-ín zobrala žalobu späť. Žalovaný podal s poukazom
na § 97 ods. 1 OSP vzájomnú žalobu, ktorou si uplatnil svoje práva proti žalobkyni a žiadal, aby súd
určil, že on je výlučným vlastníkom bytu, pretože zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu je

neplatná v časti, v ktorej bola žalobkyňa zapísaná ako spoločná členka a spoluvlastníčka bytu, k bytu
nikdy nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v čase uzavretia manželstva bol výlučným
nájomcom a výlučným členom družstva len on sám, žalobkyňa sa nikdy členkou družstva nestala, byt
mal byť prevedený výlučne na neho ako na člena družstva a nájomcu, uzavretím manželstva nevzniklo
spoločné členstvo manželov v družstve. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prvom rade sa musel

vysporiadať s otázkou, či zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu je platný alebo neplatný
právny úkon, a dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka, a to v časti, v ktorej bola zapísaná žalobkyňa ako spoločná členka družstva,
pretože právny úkon, ktorým sa koná to, čo zákon zakazuje, odporuje zákonu buď svojím výslovným
vyjadrením, alebo svojím charakterom a dôsledkami, ku ktorým smeruje. Právny úkon odporuje zákonu,
ak je v rozpore s niektorým z kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iných zákonov

existujúcich v dobe, keď bol právny úkon urobený. Zmluva odporuje zákonu, konkrétne § 28 zákona
č. 182/1993 Z. z., pretože len žalovaný bol členom bytového družstva a len on mal nárok na prevod
vlastníctva bytu. Zmluva je absolútne neplatný právny úkon v časti, v ktorej bola zapísaná žalobkyňa
ako spoločná členka družstva. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť zmluvy, ktorú je možné oddeliť
od ostatného obsahu zmluvy, a preto vo zvyšnej časti je tento právny úkon platný, pretože s poukazom

na § 41 Občianskeho zákonníka neplatnosť právneho úkonu môže byť úplná alebo len čiastočná a v
prípade, že sa neplatnosť právneho úkonu týka len časti právneho úkonu, je neplatná len táto jeho
časť a ostatná časť právneho úkonu nedotknutá neplatnosťou môže zostať v platnosti. V danej veci
ide o takú vadu právneho úkonu v časti uvedenia žalobkyne ako spoločnej členky družstva, ktorú
možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy a po oddelení neplatnej časti zvyšok právneho úkonu sám

osebe právne obstojí a zostáva tak v platnosti. Z listinných dôkazov jednoznačne a bez pochybností
vyplýva,žežalovanýboleštepreduzavretímmanželstvasožalobkyňouvýlučnýmnájomcomavýlučným
členom družstva. Tieto skutočnosti sú nespochybniteľné. Uzavretím manželstva nevzniklo spoločné
členstvo v družstve, členom družstva je iba ten z manželov, kto bol členom družstva aj pred uzavretím
manželstva. Uzavretím manželstva vznikol len spoločný nájom bytu. Žalovaný v 1. rade postupoval

správneapresnepodľazákonač.42/1992Zb.oúpravemajetkovýchvzťahovavyporiadanímajetkových
nárokov v družstvách, pretože podľa § 23 tohto zákona bol len žalovaný v 1. rade ako člen
družstva oprávnenou osobou podľa zákona a správne podľa § 24 ako člen bytového družstva a nájomca
bytu a nebytových priestorov do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zákona vyzval bytové družstvo
na uzavretie zmluvy, ktorou na neho družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému

priestoru. Tu súd poukázal na znenie § 25 zákona č. 42/1992 Zb., podľa ktorého obsahom zmluvy je
aj záväzok člena nahradiť bytovému družstvu nesplatený investičný úver s príslušenstvom, pripadajúci
na prevádzaný byt alebo nebytový priestor, jedná sa o sumu 42.125.-Sk uvádzanú ako cenu v zmluve,
nejedná sa však o kúpnu cenu, ale o zostatok nesplateného investičného úveru, keďže žalobkyňa
namietala, ako sa súd vysporiada s kúpnou cenou uvádzanou v zmluve. OSBD Nitra pochybilo, keď pri

vyhotovovaní zmluvy uviedlo v záhlaví zmluvy ako nadobúdateľku aj žalobkyňu ako spoločnú členku
družstva, pretože žalobkyňa sa nikdy nestala spoločnou členkou družstva a následne v rozpore so
zákonom bol byt prepísaný do BSM, byt mal byť prevedený výlučne na žalovaného v 1. rade ako člena
družstvaanájomcubytuatobezplatnealenžalovanýv1.rademalbyťzaviazanýkúhradenesplateného
zostatku investičného úveru. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo

292/2006 v obdobnej veci, podľa ktorého uzavretím manželstva nečlena družstva s členom družstva a
nájomcombytudochádzakvznikuspoločnéhonájmubytumanželov,nevznikávšakajspoločnéčlenstvo
manželov v družstve, ale členom družstva je iba ten, kto bol členom aj pred uzavretím manželstva a ktorý
sa stal členom družstva nájomníkom predmetného bytu ešte pred uzavretím manželstva. Rozhodujúce
je, kto je nájomcom bytu a súčasne členom družstva, pretože v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.

možno previesť družstevný byt len do vlastníctva člena družstva, pričom túto osobitnú úpravu nemožno
preklenúť žiadnym právnym výkladom. To znamená, že výlučným vlastníkom bytu je len žalovaný v 1.
rade, žiadnym zákonným spôsobom sa nemohol byt stať predmetom masy BSM a následne ani nemohlo
dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu. Žalovaný v 1. rade má na určení vlastníckeho práva
k bytu naliehavý právny záujem, pretože je potrebné dať do súladu skutkový stav so stavom právnym,

keďže žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom na liste vlastníctva je vedená
žalobkyňa spolu so žalovaným v 1. rade v podiele 1/1. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v 1. rade priznal právo na náhradu trov konania vo výške
6.054,84 eura, ktoré pozostávajú zo sumy 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok za vzájomnú žalobua zo sumy 5.955,34 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci: 1. Príprava a
prevzatie veci v roku 2014, 2. Spísanie vyjadrenia k žalobe a vzájomnej žalobe v roku 2014, 3. Účasť
na pojednávaní dňa 22.10.2014, 4. Účasť na pojednávaní dňa 09. 03. 2015, 5. Účasť na pojednávaní

dňa 02. 11. 2015, 6. Účasť na pojednávaní dňa 30. 11. 2015, 7. Účasť na pojednávaní dňa 21. 12. 2015,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Pri výpočte náhrady trov konania súd postupoval podľa § 10 ods. 2,
§ 10 ods. 5 a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zb. Vychádzal zo skutočností uvádzaných v žalobe, že
cena nehnuteľnosti je 80.000 eur, podiel 1/2-ice je suma 40.000 eur. Ďalej súd vychádzal zo skutočností,
že v tomto konaní došlo k spojeniu dvoch vecí, keďže sa jednalo o konanie o zrušenie a vyporiadanie

podielovéhospoluvlastníctvaaajokonanieourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam.Odmenaza
jeden úkon je 585,89 eura v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odmena za jeden
úkon je 506,21 eura v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
z toho 1/3-ina je suma 168,74 eura. Sčítaním sumy 585,89 eura a 168,74 eura je hodnota jedného úkonu
za poskytnutie právnej pomoci v dvoch spojených veciach v sume 754,63 eura. Potom výpočet trov
právneho zastúpenia je 6 x 754,63 eura + 1 x 377,32 eura, čo je polovičný úkon za účasť na vyhlásení

rozsudku + 3 x 8,04 eura režijný paušál za úkony v r. 2014 + 4 x 8,39 eura režijný paušál za úkony v r.
2015, spolu 4.962,78 eura + 20 % DPH, čo je suma 992,56 eura, spolu 5.955,34 eura. Žalovanému v 2.
rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcej časti, v časti určenia, že žalovaný v

1. rade je výlučným vlastníkom bytu, ako i vo výroku o trovách konania napadla včas podaným
odvolaním žalobkyňa, domáhajúc sa ním zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vytkla súdu prvej inštancie, že si neujasnil okruh strán
sporu, ktorý priamo súvisí s predmetom konania. Do konania nesprávne pribral žalovaného v 2.
rade, ktorý stranou sporu vôbec nemal byť, a to ani na strane žalovaného a ani na strane žalobcu,

pretože predmetom konania nebola neplatnosť zmluvy, ale určenie vlastníckeho práva a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V tomto konaní si otázku neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k družstevnému bytu súd rieši len ako tzv. predbežnú otázku. Už keď súd pribral
žalovaného v 2. rade do konania, mal riadne vypočuť ako stranu sporu jeho štatutárneho zástupcu, a
to na otázky súvisiace s uzatvorením rovnakých zmlúv ako v tomto prípade, pretože takýchto zmlúv

uzavrelo OSBD veľa, nešlo v tejto veci o ojedinelý prípad. Súd si mal vyžiadať od OSBD stanovy
platné v čase uzavretia Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 10. 2001. Ďalej
poukázala na to, že už na prvom pojednávaní a potom i následne uvádzala, že ak je Zmluva o
prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 10. 2001 absolútne neplatná, tak je neplatná celá,
a nielen v časti týkajúcej sa jej, pričom vychádzala z toho, že z obsahu zmluvy je nezvratné, že ona

a žalovaný v 1. rade v nej vystupujú na strane kupujúcich ako nerozlučné spoločenstvo, ktoré okrem
iného kupuje byt ako celok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a kúpnu cenu sú povinní
zaplatiť spoločne a nerozdielne. Naviac, kúpnu cenu zaplatili zo spoločných finančných prostriedkov,
čo potvrdil žalovaný v 1. rade pri výsluchu na pojednávaní dňa 22. 10. 2014. Súd prvej inštancie síce
konštatoval, že dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť zmluvy, ktorú je možné oddeliť od ostatného

obsahu zmluvy, a preto vo zvyšnej časti je právny úkon platný, avšak tento svoj právny záver vôbec
nekonkretizoval a neuviedol ani žiadnu právnu úvahu, ktorú konkrétnu časť považuje za platnú a akú
za neplatnú. Záver súdu o tom, že suma 42.125,-Sk uvádzaná v zmluve nepredstavuje kúpnu cenu
ale zostatok nesplateného investičného úveru, považuje mimo zákon a nijako nevysvetľuje jej tvrdenie,
že kúpnu cenu za byt boli povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne a ak by to chápali tak, že Zmluva o

prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 10. 2001 v skutočnosti podľa právneho výkladu súdu
neobsahuje podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy - cenu, tak je potom absolútne neplatná. Ďalej uviedla,
že podľa platnej judikatúry a rozhodovacej praxe súdov k ustanoveniu § 41 Občianskeho zákonníka
čiastočnú neplatnosť zmluvy je treba posudzovať rovnako ako čiastočnú neplatnosť akéhokoľvek iného
právneho úkonu. Vždy je však potrebné skúmať, či je rozhodnutie predbežnej otázky o čiastočnej

neplatnosti zmluvy v súlade nielen s jazykovým vyjadrením príslušnej zmluvy, ale či zodpovedá vôli
účastníkov zmluvy. Oddelenie neplatnej časti zmluvy nemožno vykonať mechanicky, oddeliteľnosť časti
právneho úkonu od ostatného obsahu je nevyhnutné vždy vyvodiť výkladom právneho úkonu, z jeho
povahy, obsahu alebo okolností, za ktorých k nemu došlo. Nedeliteľnosť je tak nevyhnutné chápať v
zmysle obsahovej, a nie reálnej nedeliteľnosti. Judikatúra súdov zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky,

či časť právneho úkonu postihnutého dôvodom neplatnosti možno oddeliť od ostatného obsahu tohto
úkonu, je potrebné dbať, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov právneho úkonu s prihliadnutím na
účel, dosiahnutie ktorého strany konajúce právny úkon sledovali. Pri tomto výklade sa berie do úvahy
právny úkon ako celok, nielen oddelená časť právneho úkonu. Týmito úvahami sa súd prvej inštancieneriadil, v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, jeho rozhodnutie postráda akékoľvek úvahy, na
základe ktorých vyvodil právny záver, že Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 10.
2001 je absolútne neplatná ako celok. Vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania uviedla, že

jej nie je jasné, ako súd ustálil hodnotu sporu, keď vychádzal z toho, že cena nehnuteľnosti je 80.000 eur.
Poukázala na to, že nedisponuje odbornými vedomosťami, aby vedela, čo i len odhadnúť reálnu hodnotu
spornej nehnuteľnosti, spoliehala sa na to, že pri vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti súd vždy
ustanovíznalca.Záveromnamietala,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejeprenedostatokdôvodovjeho
odôvodnenia nepreskúmateľné, pretože nedáva odpovede ani na právne významné odvolacie dôvody.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozhodnutie súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že právny zástupca
žalobkyne sám na pojednávaní žiadal, aby žalovaný v 2. rade OSBD Nitra sa stal stranou sporu, keď
sa tak však stalo na jeho podnet, tak túto skutočnosť uvádza v odvolaní ako argument, že súd vôbec
žalovaného v 2. rade nemal do konania prizvať, pretože je to konanie o určenie vlastníckeho práva, a nie

neplatnosť zmluvy. Zo zaužívanej právnej praxe vyplýva, že aj v spore o určenie vlastníckeho práva, ako
aj v spore o určenie neplatnosti zmluvy je okruh strán sporu daný tými, ktorí sú týmto sporom dotknutí.
Nesporne aj žalované OSBD je týmto sporom dotknuté, pretože ako vlastník spisovalo predmetnú
zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu v čase, keď bolo výlučným vlastníkom tohto bytu. V
samotnom odvolaní sa odvolateľka žiadnym spôsobom nezaoberá tým, že podľa zákona č. 42/1992

Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách a podľa zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, jednoznačne ako člen družstva a nájomník
mal byť v zmluve o prevode vlastníctva k bytu uvedený len on ako jediný a výlučný vlastník bytu, pretože
žalobkyňa sa nikdy nestala členkou družstva, príp. spoločnou členkou družstva, a teda sa ani nemohla
stať údajnou bezpodielovou spoluvlastníčkou tohto bytu. Odvolateľka sa v odvolaní sústredila iba na

argumentáciu týkajúcu sa toho, či zmluva je neplatná ako celok, alebo iba čiastočne, v časti týkajúcej
sa nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou. Aj s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie vo
svojich dôvodoch podrobne vysporiadal. Z jednoznačných listinných dôkazov, ako i z vyjadrení strán a
ich právnych zástupcov, zo zákonného textu zákona č. 42/1992 Zb. a č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že dôvod
neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu, vzhľadom na jej obsah, sa týka iba žalobkyne, pretože

táto podľa zákona sa v žiadnom prípade nemohla stať vlastníčkou ani spoluvlastníčkou predmetného
bytu.Jedôležitévtomtosmerepoukázaťnato,žeponadobudnutíúčinnostizákonač.42/1992Zb.siako
výlučný člen družstva, teda oprávnená osoba podľa § 23 zákona podal v súlade s jeho § 24 výzvu
bytovémudružstvunauzavretiezmluvy,ktoroubolodružstvopovinnébezplatnepreviesťvlastníctvobytu
na jeho osobu. Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniklo. Je podstatný zákonný rozdiel medzi tými členmi

bytových družstiev, ktorí vyzvali bytové družstvo na uzavretie zmluvy podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb.,
lebo len týmto vzniklo právo na uzavretie zmluvy, ktorou na nich družstvo prevedie bezplatne vlastníctvo
k bytu a nebytovému priestoru a tými, ktorí si podali výzvu po uplynutí lehoty uvedenej v § 24. Na to totiž
nadväzuje § 25 zákona, v ktorom sa uvádza, že obsahom zmluvy podľa § 24 je aj záväzok člena nahradiť
bytovému družstvu nesplatený investičný úver s príslušenstvom pripadajúci na prevádzaný byt alebo

nebytový priestor. Zo zákonného textu zákona č. 42/1992 Zb., najmä jeho § 24, ako i zo zákonného
textu zákona č. 182/1993, najmä jeho § 28 vyplýva, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu,
v tomto prípade, vychádzajúc zo slov bezplatne prevedie, je svojou podstatou a jej výkladom zmluvou
darovacou, a teda správna je úvaha súdu prvej inštancie v dôvodoch rozsudku, že cena bytu uvedená
v čl. 6 zmluvy nie je kúpnou cenou, ale obsahom zmluvy je záväzok člena nahradiť bytovému družstvu

nesplatený investičný úver s príslušenstvom. Právny úkon je potrebné posudzovať nie podľa jeho názvu,
ale podľa jeho obsahu. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že prevodca (OSBD) prevádzal predmetný
byt na člena družstva a užívateľa, ktorým bol on ako žalovaný v 1. rade a on ako jediný môže byť zo
zákona výlučným vlastníkom predmetného bytu. Je preto v súlade so zákonom, že žaloba žalobkyne
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu bola zamietnutá a za

účelom, aby sa stav právny zosúladil so stavom skutočným, pretože zápis vo verejne listine je s týmto v
rozpore,jevsúladesozákonom,aksúdvyhoveljehovzájomnejžalobeaurčil,žejevýlučnýmvlastníkom
predmetného bytu s príslušenstvom.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne

(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti, v časti
určenia, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom bytu a v časti náhrady trov konania vo vzťahuk žalovanému v 1. a 2. rade je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav.Dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 13. 05. 2014 sa žalobkyňa voči žalovanému v 1.
rade domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území Z., obec W., zapísanej na LV č. XXXX, obytný dom č. o. XX na parc. č. 55/7, vchod
č. o. 24, 4. poschodie, byt č. 6, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

a spoluvlastnícky podiel k pozemku 111/676. Zrušené podielové spoluvlastníctvo žiadala vyporiadať tak,
že nehnuteľnosť súd prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného H. Q. (teraz žalovaný v 1. rade),
ktorému bude súčasne uložená povinnosť zaplatiť jej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
sumu 40.000 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že
manželstvožalobkyneažalovanéhov1.radebolorozsudkomOkresnéhosúduNitrazodňa20.04.2010

č. k. 18C/43/2010-15 právoplatne rozvedené dňa 20. 05. 2010. Strany sa po zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov stali v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka podielovými
spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, keď titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
bol prevod bytu V 6776/01-86/2002. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudli strany sporu na základe Zmluvy
o prevode vlastníctva družstevného bytu. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že ďalšia existencia podielového

spoluvlastníctva pre ňu nie je účelná, nakoľko trvanie spoluvlastníctva ju obmedzuje v dispozícii s časťou
pripadajúcou jej podľa veľkosti podielu. Nakoľko ani napriek jej snahe nie je možné so žalovaným (teraz
žalovaným v 1. rade) uzavrieť dohodu ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
obrátila sa žalobkyňa so svojim nárokom na súd.

11. Podaním zo dňa 06. 10. 2014, doručeným súdu prvej inštancie dňa 08. 10. 2014, žalovaný
H. Q. doručil súdu vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom bytu
nachádzajúceho sa v obci W., katastrálne územie Z., zapísaného na LV č. XXXX v obytnom dome č.
s. XXX na parc. č. 55/7, byt č. 6 na 4. podlaží vo vchode č. o. 24 a spoluvlastníkom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 111/676. Z odôvodnenia vzájomnej žaloby vyplýva,

že k spornej nehnuteľnosti stranám sporu nikdy nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a
žalobkyňa nemá nárok z bytu na nič. Poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia manželstva bol
on výlučným nájomcom sporného bytu a výlučným členom Okresného stavebného bytového družstva,
pričom uzavretím manželstva vznikol iba spoločný nájom bytu, nie však spoločné členstvo manželov v
družstve. V súlade s ustanovením § 24 zákona č. 42/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 01. 01. 1992 ,

listomzodňa23.03.1992vyzvalOkresnéstavebnébytovédružstvoNitranauzavretiezmluvyoprevode
vlastníctva k bytu, ktorý užíval. OSBD ho k uzavretiu zmluvy vyzvalo až v roku 2001, kedy dňa 03.
10. 2001 bola uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva predmetného družstevného bytu, pričom OSBD,
ktoré zmluvu vyhotovovalo z neznámych dôvodov uviedlo ako spoločného člena družstva žalobkyňu,ktorá sa však nikdy členkou družstva nestala, a preto v rozpore so zákonom prepísalo byt do ich
bezpodielového spoluvlastníctva, hoci takýto postup je v rozpore jednak s Občianskym zákonníkom, a
jednak so zákonom č. 42/1992 Zb. Na základe jeho žiadosti o uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva

zo dňa 23. 03. 1992 mal byť tento byt prevedený iba výlučne na neho ako na člena družstva a nájomcu,
a to podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb. bezplatne, pričom maximálne mal byť zaviazaný nahradiť
bytovému družstvu nesplatený investičný úver s príslušenstvom pripadajúci na prevádzaný byt podľa
§ 25 zákona. Poukázal na to, že touto problematikou sa zaoberala aj judikatúra Najvyššieho súdu SR,
pričom v rozhodnutí 3Cdo/292/2006 riešil najvyšší súd všetky otázky, zásadné i pre toto konanie. Zmluva

o prevode vlastníctva družstevného bytu na „spoločnú členku“- žalobkyňu je tak absolútne neplatná,
pretože je v rozpore so zákonom. Preto neobstojí žaloba na zrušenie podielového spoluvlastníctva zo
strany žalobkyne, pretože medzi nimi podľa zákona nikdy žiadne vlastníctvo nevzniklo.

12. Uznesením zo dňa 17. 06. 2015 č. k. 12C/94/2014-157 súd prvej inštancie pripustil, aby do
konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 2.

rade Okresné stavebné bytové družstvo, IČO: 36 526 029, so sídlom Dlhá 4, Nitra. Následne súd prvej
inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že v časti zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu v podiele 111/676-
ín zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol.
Ďalším výrokom rozhodnutia určil, že žalovaný v 1. rade H. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX

je výlučným vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v obci W., katastrálnom území Z., zapísaného na LV č.
XXXX v obytnom dome súpisné číslo XXX na parcele č. 55/7, byt č. 6 na 4. podlaží vo vchode o. č. 24 a
spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-
ín. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 6.054,84 eura,
pričom náhrada trov konania pozostáva zo sumy 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok za vzájomnú

žalobu a zo sumy 5.955,34 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia, ktoré je povinná zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému v 2.
rade súd náhradu trov konania nepriznal.

13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný v 1. rade sa dňom 24. 02. 1983 stal

členomOkresnéhostavebnéhobytovéhodružstvaNitra(žalovanéhov2.rade),oktoréčlenstvopožiadal
žalovaného v 2. rade prihláškou zo dňa 25. 01. 1983. V dôsledku prijatia za člena družstva vznikla
žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť základný členský vklad 3.000,-Kčs. Žalovaný v 1. rade zároveň
zaplatil i zápisné vo výške 200,-Kčs. Listom zo dňa 25. 02. 1983 žalovaný v 2. rade oznámil žalovanému
v 1. rade, že prejednal jeho žiadosť zo dňa 26. 01. 1983 a rozhodol zaradiť ho do evidencie svojpomocnej

bytovej výstavby. Dňa 28. 05. 1985 bola medzi žalovaným v 1. rade a OSBD Nitra uzatvorená Zmluva
o osobnom plnení na členský podiel, z obsahu ktorej vyplýva, že OSBD Nitra dal žalovanému v 1.
rade prísľub na pridelenie 3-izbového bytu v bytovom dome, ktorý bude postavený v lokalite Z. IV
svojpomocnou formou v rámci Svojpomocnej skupiny č. D/16. Žalovaný v 1. rade sa v zmluve zaviazal,
že pri výstavbe bytového domu vrátane potrebných inžinierskych sietí odpracuje 4.200 hodín a zaplatiť

základný členský vklad 6.500,-Kčs. Rozhodnutím žalovaného v 2. rade o pridelení družstevného bytu
zo dňa 22. 12. 1988 bol žalovanému v 1. rade, na základe uznesenia predstavenstva OSBD v Nitre
zo dňa 25. 11. 1988 pridelený ako členovi družstva do osobného užívania byt č. 6 v bloku D/16 SVS.
Z obsahu spisu je ďalej nesporné, že žalovaný v 1. rade výzvou zo dňa 23. 03. 1992 vyzval OSBD
Nitra k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, ktorý užíva, a to s poukazom na ustanovenie

§ 24 zákona č. 42/1992 Zb. Jeho žiadosť bola zaregistrovaná a listom zo dňa 26. 03. 1992 mu bolo
oznámené, že k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva k bytu bude písomne vyzvaný. Dňa 19. 08. 1989
uzatvoril žalovaný v 1. rade so žalobkyňou manželstvo. Počas trvania tohto manželstva, dňa 03. 10.
2001 bola uzatvorená s prevádzajúcim OSBD Nitra (žalovaným v 2. rade) zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu, pričom ako nadobúdatelia boli v zmluve uvedení žalovaný v 1. rade spoločne so

žalobkyňou, obaja označení ako spoloční členovia družstva. Manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1.
rade bolo právoplatne rozvedené dňom 20. 05. 2010 rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 04.
2010 č. k. 18C/43/2010-15.

14. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, v odvolaním žalobkyne napadnutej zamietajúcej časti,

ako i v časti určenia výlučného vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovaného v 1. rade oprel
o konštatovanie absolútnej neplatnosti časti zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu, s
poukazom na skutočnosť, že tento právny úkon v časti, v ktorej bola žalobkyňa zapísaná ako spoločná
členka družstva, odporuje zákonu, a to § 28 zákona č. 182/1993 Z. z., pretože len žalovaný v 1. radebol členom bytového družstva a len on mal nárok na prevod vlastníctva bytu. Súd prvej inštancie
súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/292/2006 (správne malo byť
3Cdo/291/2006) v obdobnej veci, o ktoré rozhodnutie oprel správnosť jeho právnych záverov.

15. Po prejednaní veci odvolacím súdom, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania žalobkyne,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutých častiach je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie, v rozsahu zrušenia, na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa

názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho je jeho
rozhodnutie predčasné a následne i vec nesprávne právne posúdil.

16. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ uzavrel, že v súlade s ustanovením
§ 704 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uzatvorením manželstva nečlena družstva s členom družstva
a nájomcom bytu dochádza k vzniku spoločného nájmu bytu manželov, nevzniká však aj spoločné

členstvo manželov v družstve, ale členom družstva je iba ten z manželov, ktorý bol jeho členom aj pred
uzatvorením manželstva a ktorý sa stal členom družstva a nájomníkom predmetného bytu ešte pred
uzatvorením manželstva. V danom prípade bol týmto subjektom žalovaný v 1. rade. V prejednávanej
veci síce nedošlo k vzniku spoločného členstva manželov v bytovom družstve, pretože žalobkyňa
nenadobudla práva a povinnosti člena družstva pred vznikom manželstva, napriek tejto skutočnosti

však zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorili ako nadobúdatelia obaja manželia-
žalobkyňaažalovanýv1.rade.Súdprvejinštancietútozmluvuvyhodnotilvčasti,vktorejbolažalobkyňa
zapísaná ako spoločná členka družstva za absolútne neplatný právny úkon. I keď je odvolaciemu súdu
zrejmá rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach, vrátane
rozhodnutia, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (sp. zn. 3Cdo/291/2006),

podľa názoru odvolacieho súdu sa však súd prvej inštancie doposiaľ dôsledne vecou nezaoberal v
tom smere, z akého dôvodu žalovaný v 2. rade v písomnom vyhotovení Zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu zo dňa 03. 10. 2001 ako nadobúdateľov, okrem žalovaného v 1. rade, uviedol aj
žalobkyňu, a či sa tak nestalo na základe vôle žalovaného v 1. rade a žalobkyne nadobudnúť predmetný
byt do bezpodielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11. 01. 2012 sp. zn. 31 Cdo/51/2010, v ktorom NS ČR, na rozdiel od
dovtedajšej rozhodovacej praxe, dospel k záveru, že zmluvu o prevode bytovej jednotky, uzatvorenú
medzi bytovým družstvom ako prevádzajúcim a oboma manželmi ako nadobúdateľmi, v ktorej manželia
prejavia vôľu nadobudnúť bytovú jednotku do svojho spoločného vlastníctva, nemožno považovať
za neplatnú pre rozpor s ustanovením § 23 ods. 1 zákona č. 72/1994 Sb. o vlastníctve bytov len

preto, že v dobe jej uzavretia bol členom bytového družstva len jeden z manželov. V tomto smere je
namieste konštatovať, že rozhodovacia činnosť najvyšších súdnych autorít má dopĺňajúcu a rozvíjajúcu
sa tendenciu, a to vrátane rozhodovacej činnosti súdov Českej republiky, ktorej závery sú aplikovateľné
i v podmienkach slovenského práva, keď právny poriadok Slovenskej republiky je svojimi právnymi, ale
aj myšlienkovými základmi porovnateľný s právnym poriadkom Českej republiky. Z uvedeného potom

možno ustáliť taký záver, že z hľadiska právneho posúdenia danej veci je nezanedbateľnou tá okolnosť,
aká bola vôľa strán pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, a to i napriek
tomu, že členom bytového družstva bol len jeden z manželov ako nadobúdateľov. Ak teda uzatvoria
zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu obaja manželia a prejavia tak vôľu nadobudnúť byt do
ich spoluvlastníctva, a to namiesto toho, aby ho do svojho vlastníctva nadobudol len ten z manželov,

ktorý je členom družstva a výlučným majiteľom, týmto prevodom transformovanej majetkovej hodnoty
(členských práv a povinností) nadobudnú byt obaja manželia do ich spoločného vlastníctva. Takto
uzatvorenú zmluvu potom nie je možné považovať za neplatnú pre porušenie ustanovenia § 28 zákona
č. 182/1993 Z. z., pretože nie je v rozpore s jeho účelom, ale je odrazom slobodnej vôle manželov
o nadobudnutí veci do ich spoločného majetku, čo v konečnom dôsledku nemožno považovať ani za

odporujúce zásade spravodlivého usporiadania vzťahov medzi manželmi. V tejto súvislosti odvolací
súd dopĺňa, že NS ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 31 Cdo/51/2010 poukázal i na právne závery
prijaté rozhodovacou činnosťou súdov pre právnu úpravu bezpodielového spoluvlastníctva v prípade,
ak za trvania bezpodielového spoluvlastníctva je vec nadobudnutá z výlučných prostriedkov jedného
z manželov, avšak kupujúcimi sú obaja manželia a obaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec

do bezpodielového spoluvlastníctva. V takomto prípade výlučne „ investujúci“ manžel nekupuje vec
pre seba, ale prejavuje vôľu k nadobudnutiu veci do bezpodielového spoluvlastníctva a druhý manžel
toto akceptuje. Táto vôľa oboch manželov je potom rozhodujúca z hľadiska určenia, či vec patrí alebo
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Najvyšší súd ČR potom konštatoval, že tento záver, týkajúcisa právnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (taktiež judikovaný i NS SR) sa plne
presadí i v pomeroch právnej úpravy spoločného majetku manželov, súčasne majúc pritom na zreteli,
že prevod bytu do vlastníctva nájomcu a člena družstva vo svojich dôsledkoch predstavuje z pohľadu

člena družstva transformáciu jednej majetkovej hodnoty (členských práv a povinností) do vlastníctva
prevádzaného družstevného bytu.

17. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je tak odvolací súd toho názoru, že prejednávanú právnu
vec je potrebné posúdiť i z aspektu prejavenej vôle strán pri nadobudnutí bytu do ich vlastníctva, a to bez

toho, že by tento právny úsudok odporoval doterajšej rozhodovacej činnosti, keď ani rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3Cdo/291/2006, na ktoré poukázal žalovaný v 1. rade, ako i súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí, z tohto pohľadu prejednávanú právnu problematiku neriešilo.

18. Tak, ako už odvolací súd konštatoval vyššie, zo záverov súdu prvej inštancie prezentovaných
v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že súd prvej inštancie zmluvu o prevode vlastníctva družstevného

bytu považoval za absolútne neplatný právny úkon, avšak len v časti, v ktorej bola žalobkyňa zapísaná
ako spoločná členka družstva, majúc pritom za to, že v zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho
zákonníka, túto vadu právneho úkonu je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy s tým, že zvyšok
právneho úkonu zostáva v platnosti. V tejto súvislosti však odvolací súd udáva, že na základe spornej
zmluvy boli žalobkyňa a žalovaný v 1. rade zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu, pričom

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov predstavuje špeciálny inštitút občianskeho práva, odlišný od
inštitútu podielového spoluvlastníctva, v ktorom sa jedná o spoločný majetok a záväzky manželov,
ktoré od seba nemožno oddeliť. Ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka pritom pojednáva o tom,
že neplatnosť právneho úkonu je možné vzťahovať i len na jej časť, avšak iba v prípade, ak túto časť
je možné oddeliť od jej ostatného obsahu. Potom len konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že

vadu právneho úkonu v časti uvedenia žalobkyne ako spoločnej členky družstva je možno oddeliť od
ostatnéhoobsahuzmluvy,jenedostatočnéanezohľadňujúcenedielnupodstatuinštitútubezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré na základe spornej zmluvy malo vzniknúť.

19. Napokon, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie sa z hľadiska právneho posúdenia veci

doposiaľ nezaoberal ani tým, či uvedenú právnu vec nemožno právne vyhodnotiť i tak, či žalobkyňa z
hľadiska nerušeného a nepretržitého užívania bytu, majúc za to, že byt nadobudla spolu so žalovaným v
1. rade do bezpodielového spoluvlastníctva na základe právneho úkonu uzavretého v roku v roku 2001,
nesplnila podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním v zmysle
ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka.

20. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
je dôvodné, keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil z toho hľadiska, že pri rozhodovaní
nezohľadnil aspekty vyššie uvedené odvolacím súdom a jeho rozhodnutie je tak potrebné považovať
za predčasné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej

zamietajúcej časti, v časti určenia, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom bytu a v časti náhrady
trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. a 2. rade v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP
zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne
prejedná a rozhodne, vychádzajúc pritom z právneho názoru odvolacieho súdu. Súčasne sa súd prvej
inštancie vysporiada i s námietkami žalobkyne v podanom odvolaní o účasti žalovaného v 2. rade v

predmetnom konaní ako strany sporu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).