Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212825
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414212825.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: H. B., D.. XX.X.XXXX, N. L. XXXX/XX,
N., zast. advokátom JUDr. Vladimírom Sidorom, Železničná 4/A, Hlohovec, proti Ž.: A. Y. Z., Z.. F.. P..,
A. XX, N., L. XX XXX XXX, zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, , o
448,55 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 18. októbra
2018 č.k. 10C/58/2014-227, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanémusapriznávanároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Ovýšketrovkonaniarozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 448,55
eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne odo dňa 23.1.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník po právoplatnosti napadnutého rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 4.9.2007
Zmluvu o revolvingovom Ú.S. Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi
finančnú hotovosť vo výške 40.000,- Sk (1.327,75 eur). Žalobca sa na základe tejto zmluvy zaviazal
poskytnutú finančnú hotovosť splatiť žalovanému v 48 splátkach po 2.253,- Sk (74,78 eur) mesačne.
Zmluvná odmena bola dohodnutá v celkovej výške 68.144,- Sk (2.261,96 eur), pričom zmluvná odmena
zaposkytnutierevolvingu bolavovýške35.688,-Sk(1.184,62eur).RPMNzaúverbolavovýške79,15%
a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola vo výške 73,73%. Súčasťou tejto zmluvy

bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy na základe písomnej žiadosti žalobcu zo dňa 28.2.2008 o úpravu
splátkového kalendára sporu dňa 28.2.2018 uzavreli Dodatok k predmetnej zmluve v ktorom dohodli
zmenusplátokpôžičkyspočívajúcuvodkladesplátkyč.4a5.Zdôvoduporušeniazmluvnýchpodmienok
žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 6.7.2008, že úver sa stal splatný a žalovaný požiadal žalobcu,
aby mu uhradil sumu vo výške 159.905 Sk (5.307,8 eur). Zo mzdy žalobcu boli vykonané zrážky
spolu vo výške 1.776,31 eur. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné v zmluve uviesť výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného a tým sa

menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.

3. Žalobca sa pôvodne svojou žalobou proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti predmetnej
zmluvy. Žalobu však v priebehu konania zmenil tak, že sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 448,55eur s prísl. s odôvodnením, že predmetná spotrebiteľská zmluva je z dôvodu jej rozporu so zákonom
bezúročná a bez poplatkov. Žalobca bol preto povinný vrátiť žalobcovi iba samotný úver (istinu) vo výške
1.327,76 eur. Spolu však žalovanému zaplatil sumu 1.776,31 eur a rozdiel v jeho neprospech vo výške

448,55 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi podstatne
prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi

podľa§39Občianskehozákonníka.Vzhľadomnavyššieuvedenézáverysúdpovažovaldohoduovýške
úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver
je z uvedeného dôvodu bezúročný. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci navrhovateľa A. Y. Z. Z..F..P.. o nárok na zaplatenie zo zmluvy
o revolvingovom úvere, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ
tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná

a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru úrokov za úvery poskytované
bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak
nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100% oproti priemeru úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67% ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že
pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa

nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67% ročne za absolútne neplatnú.
Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú
nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho
zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Na základe vyššie uvedeného

súd ustálil, že žalovaným poskytnutý žalobcovi vo výške 40.000,- Sk (1.327,75 eur) na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.9.2007 je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal
tak povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru
a to 1.327,76,- eur. Žalobcovi boli vykonané zrážky zo mzdy a do dnešného dňa splatil žalovanému
sumu vo výške 1.776,31 eur, teda o 448,55 eur viac, ako mu bolo žalovaným poskytnuté.“ V tomto

rozsahusažalovanýpodľasúduprvejinštancienaúkoržalobcubezdôvodneobohatil atotobezdôvodné
obohatenie je v zmysle § 456 prvá veta Obč. zák. povinný vydať žalobcovi.

5. Námietku premlčania uplatnenú žalovaným súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd neprihliadol

na námietku premlčania žalovaného, ktorý namietal, že žalobca musel mať vedomosť o údajnom
bezdôvodnom obohatení sa žalovaného na jeho úkor najneskôr v okamihu zaplatenia splátky, ktorá
prevýšila samu poskytnutého úveru. Zamestnávateľ žalobcu musel zrážky zo mzdy vykonávať a žalobca
mesiac nasledujúci po tom, ako bolo ukončené zrážanie zo mzdy, si uplatnil žalobou na súde svoj
nárok. Žalovaný prijímal plnenia na Zmluvu z vykonávaných zrážok zo mzdy žalobcu až do júna

2014, kedy bezdôvodné obohacovanie sa na strane žalovaného bolo ukončené Uvedené mal súd
preukázané výplatnými páskami žalobcu. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava
IV dňa 29.7.2014 domáhal neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril
žalovaný so žalobcom dňa 4.9.2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 40.000,- Sk
(1.327,75 eur) a dňa 24.1.2017 doručil súdu návrh na zmenu petitu žaloby, z čoho vyplýva, že žalovaným

uplatnená námietka premlčania je irelevantná. Relevanciu má v tomto prípade to, odkedy sa dotknutá
osoba dozvedela, že plniť nemala, a nie, že plnila. V predmetnej veci sa žalobca od právneho zástupcu
dozvedel,žežalovanýodžalobcuprijímalplatbyvrozporesozákonomažežalobcovipredložilnapodpis
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že splátky, na ktoré
podľazákonaprávonemal,právomá.Ažzískanímtýchtovedomostíotýchtoskutočnostiachprichádzalo

do úvahy podanie žaloby. V reálnom živote totiž bežný spotrebiteľ má vedomosť len o tom, že uzatvoril
zmluvu o úvere s poskytovateľom úveru a že na jeho účet má splácať jednotlivé splátky podľa zmluvy,
inak bude postihnutý sankciami.“

6. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 448,55 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. O povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení
s nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne. Vytkol súdu prvej inštancie, že nerešpektoval pokyn odvolacieho súdu
obsiahnutý v zrušujúcom uznesení z 22.6.2016 č.k. 6Co/130/2016-58. V tomto zrušujúcom uznesení
totiž odvolací súd súdu prvej inštancie uložil, aby vyhodnotil, či rozhodcovský rozsudok predstavuje
prekážku veci právoplatne rozhodnutej s tým, že o veci samej má súd prvej inštancie konať až v prípade,

ak dospeje k záveru, že rozhodcovský rozsudok takúto prekážke nepredstavuje. V rozpore s tým sa súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s touto otázkou vôbec nevysporiadal, čo spôsobuje
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Ďalej žalovaný v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie
neposúdil správne námietku premlčania uplatneného nároku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
to, že sumu 448,55 eur žalobca uhradil už pred podaním žaloby, teda pred dňom 23.7.2014., 2 - ročná
subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. na uplatnenie predmetného nároku teda

začala žalobcovi plynúť dňa 23.7.2014 a uplynula dňom 23.7.2016. Žalobca zmenou žaloby uplatnil
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až dňa 24.1.2017, teda oneskorene. Žalovaný ďalej v
odvolaní uviedol, že z ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že v prípade, ak si strany v zmluve dojednali
úroky vyššie, než je prípustné v zmysle zákona, treba vychádzať z toho, že dlžník je povinný platiť
úroky vo výške najviac prípustnej a nie je teda možné dospieť k záveru o neplatnosti celej úverovej

zmluvy. Napokon žalovaný v odvolaní namietol nesprávnosť výroku o úrokoch z omeškania, keď súd
prvejinštanciepodľanehonesprávneurčilpočiatokomeškania.Doomeškaniasatotižžalovanývzmysle
§ 563 Obč. zák. mohol dostať až prvý deň po tom, keď ho žalobca požiadal o plnenie. K tomu došlo až
doručením zmenenej žaloby žalovanému.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Stotožnil sa
so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o posúdenie premlčania nároku a tiež pokiaľ ide o neplatnosť
predmetnej úverovej zmluvy.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

11. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 22.6.2016 č.k. 6Co/130/2016-58 okrem
iného uviedol: „Medzi účastníkmi konania vznikol spotrebiteľský právny vzťah. V konaní totiž nebolo

preukázané, že by žalobca pri uzavieraní predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Obč. zák.). Súd prvého stupňa nevenoval žiadnu
pozornosť zisteniu, či v predmetnej veci bola platne založená právomoc rozhodcu na prejednanie
predmetnej veci, teda či rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Ak predmetný rozhodcovský rozsudok z 18.10.2012 č. RK-380/12-EK vydal

orgán (rozhodca), ktorý na to nemal právomoc, išlo by o ničotné rozhodnutie nevyvolávajúce žiadne
právneúčinkyapretobykonaniuvprejednávanejvecinemohlabrániťprekážkaprávoplatnerozhodnutej
veci. V odôvodnení spomenutého rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že právomoc rozhodcu vyplýva
z čl. 18 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s

porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 2
tohto článku s tým, že výber jednej z týchto dvoch alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi
(v konaní o prejednávanej veci ide o žalovaného). Súd prvého stupňa bude musieť posúdiť, či toto
dojednanie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa - žalobcu (§ 53 ods. 1, 4 písm. r/ Obč. zák.). Ak by tomu bolo tak, išlo by o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá by bola neplatná (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). V prípade neplatnosti rozhodcovskej
doložky by nebola platne založená právomoc rozhodcu na prejednanie veci a predmetný rozhodcovský
rozsudok by bol ničotným rozhodnutím nevyvolávajúcim žiadne právne následky. V takom prípade by
tento rozhodcovský rozsudok nemohol založiť ani prekážku právoplatne rozhodnutej veci.“

12. Súd prvej inštancie sa v rozpore s týmto záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v
napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal tým, či konaniu v predmetnej veci nebráni prekážka veci
právoplatne rozhodnutej vzhľadom na existenciu rozhodcovského rozsudku z 18.10.2012 sp. zn.RK-380/12-EK (č.l. 30). Tým súd prvej inštancie postupoval v hrubom rozpore s ust. § 391 ods. 2 C.s.p.
Vzhľadom na ust. § 390 C.s.p. však odvolací súd nemohol z tohto dôvodu napadnutý rozsudok zrušiť, i
keď súhlasí so žalovaným, že uvedené pochybenie súdu prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť

napadnutého rozsudku.

13. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcu na prejednanie a
rozhodnutie predmetnej veci vyplýva z čl. 18 predmetnej zmluvy, podľa ktorého akékoľvek spory medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce z tejto zmluvy alebo s ňou súvisiace budú riešené cestou súdu v

súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej
vbode2tohtočlánkustým,ževýberjednejztýchtodvochalternatívprislúchažalobcovi(vprejednávanej
veci ide o žalovaného). Odvolací súd je toho názoru, že takéto znenie rozhodcovskej doložky nie
je možné akceptovať a táto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Obč. zák.
Rozhodcovská doložka totiž znevýhodňuje žalobcu v tom, že podľa nej právo rozhodnúť, či sa spor bude
riešiť v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, má výlučne žalovaný. To spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, pretože tým bol úplne
vylúčený z možnosti ovplyvniť, aký orgán bude mať právomoc vec rozhodnúť. Vyššie uvedené znenie
rozhodcovskej doložky sa prakticky rovná takému jej zneniu, podľa ktorého by oprávnenie rozhodnúť
o právomoci súdu, resp. rozhodcu, prislúchalo výlučne žalovanému. Keďže rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je neplatná podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. a preto na jej základe

nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Keďže rozhodca nemal právomoc predmetný
spor rozhodnúť, vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok je ničotným rozhodnutím nevyvolávajúcim
žiadne právne následky a teda nezakladajúcim ani prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

14. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.7.2014 domáhal určenia

neplatnostipredmetnejzmluvyorevolvingovomúverauloženiapovinnostijehozamestnávateľovizdržať
sa výkonu zrážok z jeho mzdy. K tomu odvolací súd uvádza, že z konštantnej judikatúry je zrejmé,
že podaním určovacej žaloby nedochádza k zastaveniu (spočívaniu) premlčacej doby v zmysle § 112
Obč. zák. Žalobca doručil súdu prvej inštancie zmenu žaloby dňa 24.1.2017 (č.l. 74). K zastaveniu
premlčacej doby tak mohlo dôjsť najskôr dňom 24.1.2017. V prílohe podania - zmeny žaloby žalobca do

spisu založil mzdové listy za obdobie od 12/2012 do 6/2014, v ktorom období boli vykonávané zrážky
z jeho mzdy na úhradu predmetného úveru (súd prvej inštancie túto skutočnosť skonštatoval v ods.
42. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobca sa teda dozvedel o tom, že žalovaný sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil, najneskôr dňa 1.8.2014 (ak vychádzame z toho, že zrážky boli z jeho mzdy
vykonávané mesačne pozadu). Najneskôr tohto dňa totiž žalobca poznal celkovú výšku bezdôvodného

obohatenia, ako aj subjekt, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. 2 - ročná subjektívna premlčacia
doba na uplatnenie predmetného nároku na súde teda žalobcovi začala plynúť dňa 2.8.2014 a uplynula
dňom 1.8.2016. Zmenu žaloby žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 24.1.2017, teda oneskorene - po
uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný sa premlčania dovolal, nebolo možné žalobcovi premlčaný
nárok priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.).

15. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny a preto ho odvolací súd zmenil
v zmysle § 388 C.s.p. tak, že žalobu zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).