Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415206078
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8415206078.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté deti R. T., O.. XX.X.XXXX a R. T., O.. X.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: matky E. T., O..
X.XX.XXXX, V. B. XXX a otca U. T., O.. XX.X.XXXX, Z. V. B. XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Strakovou,
advokátkou so sídlom J. Curie 17, Poprad, na návrh matky o určenie výživného pre maloleté deti do
rozvodu manželstva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Otec j e p o v i n n ý uhradiť z titulu dlhu na výživnom za obdobie od mesiaca máj 2015 do
právoplatného rozsudku o rozvode, t. j. do 30.09.2016, sumu 900,- eur za mesiace máj, jún, júl 2015

počnúc mesiacom máj 2017 spolu s bežným výživným vždy v mesiaci po 100,- eur až do úplného
vyrovnania dlžnej sumy vo výške 900,- eur, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej
splátky. Vo zvyšnej časti ohľadne nároku na výživné pre rok 2015 súd návrh z a m i e t a .

II. Trovy konania súd účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.8.2015 sa matka maloletých detí domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí sumou 200,- eur mesačne
počnúcdňom1.10.2014.Matkapodanýnávrhodôvodnilatvrdeniami,žezmanželstvarodičovsanarodili

dve maloleté deti, maloletá R. a maloletý R., matka je evidovaná ako nezamestnaná, nemá žiaden
príjem, otec opustil spoločnú domácnosť dňa 5.9.2014 a toho času býva v Čechách, kde aj pracuje,
je živnostník a jeho príjem podľa matkiných informácií je cca 50.000,- Kč. Otec si neplní vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom. K návrhu matka doložila kópie rodných listov maloletých detí.

2. Uznesením č. k. 3P/144/2015-10 z 8.10.2015 súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie v
konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, a to
oboznámením sa najmä s návrhom matky na začatie konania, s dokladmi o platbách výživného v
roku 2015 a v roku 2016, s potvrdením obce Holumnica z 28.10.2016, s potvrdeniami od Tatra banky,
a.s. z 23.1.2017, z 20.12.2016 a z 22.11.2016 a s rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. č. k.
3P/98/2015-55 z 17.5.2016.

4. Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2015 matka vypovedala, že otec prispieva na výživu detí od
apríla 2015 sumou 300,- eur, na každé dieťa sumou 150,- eur. Matka je od augusta 2015 evidovaná
ako uchádzačka o zamestnanie. Nepracovala od augusta 2014 zo zdravotných dôvodov. V roku 2013ukončila pracovný pomer vo Whirlpoole. Navrhla, aby boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti a aby
jej bolo priznané spätné výživné od 1.10.2014 a na každé dieťa výživné vo výške 200,- eur mesačne.

5. Otec na pojednávaní dňa 22.10.2015 vypovedal, že platí na deti. Mesačne zarába okolo 45.000,- Kč,
v čistom okolo 1.000,- eur mesačne. Inkaso platí 150,- eur plyn, elektrina 100,- eur a 30,- eur voda.
Platí pôžičku 65,- eur z manželstva a zdravotné poistenie, odvody. Otec nesúhlasil s priznaním spätného
výživného od 1.10.2014.

6. Na pojednávaní konanom dňa 27.9.2016 matka doplnila svoju výpoveď a to tak, že dcéra navštevuje
Strednú zdravotnícku školu v Levoči, kde býva na internáte, od júla 2016 je plnoletá. Syn nastúpil na
gymnázium.

7. Na pojednávaní dňa 26.10.2016 otec doplnil svoju výpoveď a to tak, že výživné tak, ako bolo určené
v rozvodovom rozsudku, platí a platí všetky náklady na domácnosť. Opustil spoločnú domácnosť v máji

2015, dovtedy žili v spoločnej domácnosti, uhrádzal všetky náklady a prispieval na výživu detí. Od mája
2015 platí výživné po 150,- eur na každé dieťa. Ak boli niekedy nejaké dlhy na plyne či elektrine, vždy
všetko uhradil on.

8. Súd sa oboznámil s dokladmi od otca za rok 2016, z ktorých bolo zrejmé, že výživné vo výške 300,-

eur bolo zaplatené za všetky mesiace od januára až do októbra 2016.

9. Podľa potvrdenia obec Holumnica z 28.10.2016 otec nežije spolu s matkou detí v spoločnej
domácnosti od mája 2015.

10. Z kópií poštových poukazov predložených otcom súd zistil, že otec zaplatil k rukám matky v
mesiacoch august 2015 až december 2015 výživné vo výške 300,- eur.

11. Z potvrdení od Tatra banky, a. s. z 23.1.2017, z 20.12.2016 a z 22.11.2016 mal súd preukázané, že
otec zaplatil nedoplatok na inkase za domácnosť matky vo výške 606,- eur, ktorý vznikol v období od

30.11.2016 do 30.1.2017, kedy otec už nebýval v spoločnej domácnosti s matkou detí.

12. Na pojednávaní konanom dňa 2.2.2017 súd pristúpil k výsluchu už plnoletej R. T., ktorá vypovedala,
že študuje na strednej zdravotníckej škole, pripravuje sa aj na vysokú školu, býva na internáte a nemá
všetko materiálne zabezpečené, čo by potrebovala. Z toho dôvodu napríklad nebola na stužkovej.

13. Na pojednávaní dňa 2.2.2017 matka navrhla otca zaviazať spätným výživným od 1.4.2013, kedy
podľa nej otec opustil spoločnú domácnosť.

14. Dňa 3.3.2017 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie otca, v ktorom uviedol, že z miesta trvalého

pobytu odišiel v roku 2015 a má to potvrdené aj obecným úradom. Svoje povinnosti, čo sa týka financií,
splácal pravidelne.

15. Kolízny opatrovník doporučil určiť výživné za mesiace máj, jún a júl 2015, za ktoré nepredložil otec
doklady, že zaplatil výživné pre maloleté deti. Je preukázané, že otec platil výživné pre deti od mesiaca

august 2015. V súčasnosti tiež uhrádza výživné, ktoré bolo určené v rozvodovom konaní.

16. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/98/2015-55 z 17.5.2016 bolo manželstvo rodičov
detí rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, styk otca s deťmi upravený
nebol a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne počnúc

mesiacom, v ktorom nadobudne právoplatnosť výrok o rozvode. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 30.9.2016.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd zistený nasledujúci skutkový stav:
Výpoveďou otca ako aj potvrdením obce Holumnica mal súd preukázané, že otec opustil spoločnú

domácnosť vedenú s matkou v máji 2015 a preukázateľne od augusta 2015 až doposiaľ prispieval na
výživu každého dieťa sumou 150,- eur mesačne. Do mája 2015 sa otec podieľal na výdavkov spoločnej
domácnosti. Zároveň uhradil nedoplatok na energiách v domácnosti matky spolu vo výške 606,- eur,
ktorý vznikol v období od 30.11.2016 do 30.1.2017, kedy otec už nebýval v spoločnej domácnosti smatkou detí. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/98/2015-55 z 17.5.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.9.2016, bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, maloleté deti boli zverené do
osobnej starostlivosti matky, styk otca s deťmi upravený nebol a otec bol zaviazaný prispievať na výživu

každého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne počnúc mesiacom, v ktorom nadobudne právoplatnosť výrok
o rozvode. Otec je zamestnaný v Českej republike s mesačným príjmom okolo 1.000,- eur mesačne.
Matka je nezamestnaná. Maloletý takmer 16-ročný R. navštevuje gymnázium a dcéra R. navštevuje
Strednú zdravotnícku školu v Levoči, kde býva na internáte a 24.7.2016 dosiahla plnoletosť.

18. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len "Zákona o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Z citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že výživné pre maloleté dieťa
možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania,
bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh alebo bez návrhu z úradnej povinnosti, avšak za

predpokladu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný
návrhom, sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné alebo ho platil v obmedzenej
miere a či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného.
Citované ustanovenie § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine zdôrazňuje výnimočnosť priznania
výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania. Zákonodarca týmto ustanovením sleduje

zamedzenie možných špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa spätne.
Rodič uplatňujúci nárok dieťaťa na výživné musí preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť nárok
voči povinnému rodičovi ihneď potom, ako povinný rodič prestal dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu
povinnosť, resp. neprispieval na výživu dieťaťa v dostatočnom rozsahu (porovnaj Občianske právohmotné, Ján Lazar a kol., rok vydania 2014). Povinnosť rodiča uplatňovať výživné pre maloleté dieťa
vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv
a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin

maloletého dieťaťa. Dôvody hodné osobitného zreteľa treba posudzovať podľa konkrétnych okolností
prípadu, avšak z ustálenej judikatúry vyplýva, že výnimočným dôvodom určite nie je neznalosť možnosti
uplatňovať výživné, ako ani osobné konflikty medzi rodičmi. Za relevantný dôvod by bolo možné
považovať napríklad:
- nepriaznivý zdravotný stav rodiča uplatňujúceho nárok dieťaťa na výživné, ktorý mu zabránil včas

uplatniť nárok,
- konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky,
násilie),
- ak rodič uplatňujúci nárok dieťaťa na výživné nepoznal adresu povinného rodiča, ktorý sa zdržiaval
dlhodobo v zahraničí a zistil ju až dodatočne,
- pri krátkom omeškaní s podaním návrhu (niekoľko mesiacov) ak rodič uplatňujúci nárok dieťaťa na

výživné nemohol predvídať, že povinný rodič nebude platiť výživné, resp. sa preukázateľne spoliehal na
prísľubdodatočnéhosplneniazostranypovinnéhorodiča,kčomuvšaknedošlo(porovnajnapr.rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoP/21/2013 z 23.5.2013 alebo komentár IURA).
Ak súd nezistí dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, nie je potrebné ani
zisťovať schopnosti, možnosti a zárobkové pomery povinného, ako ani potreby dieťaťa. V prípade, ak

súd zistí existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri určovaní výživného za minulé obdobie
ďalej zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa,
prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie
zákonné kritériá.

28. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:
stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie,
náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,
atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický

a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú
dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie
dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej
pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

29. Matka navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 200,- eur
mesačne od 1.4.2013, kedy podľa matky otec opustil spoločnú domácnosť. Otec s výškou výživného
navrhovanou matkou nesúhlasil, bol ochotný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 150,- eur
mesačne, ako bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3P/98/2015-55 z 17.5.2016
na čas po rozvode manželstva rodičov detí, nakoľko to je podľa neho primerané jeho zárobkovým

schopnostiach a možnostiam. Otec nesúhlasil ani so spätným výživným od 1.4.2013, bol ochotný uhradiť
spätné výživné za mesiace máj až júl 2015. Kolízny opatrovník sa pripojil v celom rozsahu k návrhu otca.

30. Súd v konaní rozhodoval o určení rozsahu vyživovacej povinností otca k deťom na čas do rozvodu,
teda do 30.9.2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Kežmarok o rozvode

manželstva č. k. 3P/98/2015-55 z 17.5.2016. Súd nepriznal matkou navrhované spätné výživné počnúc
dňom 1.4.2013, nakoľko v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitné zreteľa, za existencie
ktorých by spätné výživné mohol súd priznať. Súd priznal spätné výživné len za tri mesiace pred začatím
konania, nakoľko otec nemal výhrady proti tomu, aby bol zaviazaný uhradiť spätné výživné za mesiace
máj až júl 2015, kedy už nežil v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi ani s ich matkou a za ktoré

nevedel preukázateľne zdokladovať prispievanie na výživu detí.

31. Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám
detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu 150,- eur
mesačne od 1.5.2015 na čas do rozvodu manželstva rodičov tak, ako bolo právoplatne rozhodnuté aj na

čas po rozvode manželstva. Súd mal v konaní preukázané, že výdavky oboch detí od začatia konania
predstavovali bežné výdavky spojené so stravovaním, ošatením a vzdelávaním. Obe deti sú toho času
stredoškolákmi. Zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť nemali. Ďalej mal súd preukázané, že otcov
čistý mesačný príjem ako živnostníka pracujúceho v Českej republike je od začatia konania vo výške1.000,- eur. Matka je od začatia konania až doposiaľ nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako
uchádzačka o zamestnanie. Otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom ustálenú
právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3P/98/2015-55 z 17.5.2016 vo výške 150,- eur mesačne

na každé dieťa, ktoré preukázateľne platí na každé dieťa už od augusta 2015. Súd pri rozhodovaní o
výške výživného prihliadol na popísané preukázané zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov,
zohľadnil pritom aj osobnú starostlivosť matky o deti ako čiastočnú kompenzáciu plnenia si vyživovacej
povinnosti k nim a dospel k záveru, že pri zohľadnení uvedených kritérií výživné vo výške 150,- eur
mesačne pre každé dieťa od otca je dostačujúce vzhľadom na odôvodnené potreby detí.

32. Priznaním spätného výživného od 1.5.2015 vzniklo otcovi dlžné výživné pre deti za mesiace máj až
júl 2015, kedy preukázateľne nezaplatil výživné pre deti, v celkovej sume 900,- eur (stanovené výživné
preobedeti300,-eurx3mesiace),ktorúsúdotcovipovolilsplácaťmesačnepo100,-eurspolusbežným
výživným počnúc mesiacom máj 2017 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok
pri nezaplatení čo i len jednej čiastky. Súd pristúpil k povoleniu splátok dlžného výživného s ohľadom

na jeho výšku a príjmové pomery otca.

33. Matka si v návrhu na začatie konania uplatnila nárok na náhradu trov konania.

34. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh. Obaja manželia si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

35. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

36. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). Aplikácia § 53 CMP je vylúčená, nakoľko v tomto prípade
nejde o konanie vo veci určenia rodičovstva ani konanie vo veci notárskych úschov. Aplikácia § 54
CMP prichádza do úvahy len v prípade, ak účastník, zástupca účastníka alebo ten, kto mal v konaní
nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Takéto trovy (napr. trovy súvisiace

s neodôvodneným nedostavením sa na pojednávanie a pod.) však v tomto konaní nevznikli. V danom
prípade súd mohol priznať náhradu trov konania len podľa § 55 CMP. Podľa § 55 CMP však súd môže
náhradu trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Vzhľadom na
to, že matka bola z hľadiska procesného úspechu vo veci v konaní úspešná len v nepatrnej časti, súd
nepovažoval za spravodlivé jej priznať nárok na náhradu trov konania voči otcovi a otec si nárok na

náhradu trov konania neuplatnil, súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
PrešoveprostredníctvomOkresnéhosúduKežmarok,písomne,trojmo./§355ods.1zákonač.160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") v spojení s § 2 CMP/

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.