Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818203362
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818203362.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti
žalovanému: G. L., O.. XX.XX.XXXX, V. X., F. XXX, Š. D. F. E., o zaplatenie sumy 7.489,15 eur s prísl.
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6.371,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne od 15.9.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á n á r o k voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 % s tým, že o výške
tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.486,15 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 6.371,72 eur od 15.09.2016 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spol. F. F., R..F..,
F. F.: Z.C. XX, V. XXX XX, C.: XX XXX XXX poskytla žalovanému na základe zmluvy o splátkovom

úvere č. 562720106 zo dňa 18.08.2009 (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 10.000,00 eur s
dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 8.8%, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne
dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy
dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej
výzve právneho predchodcu žalobu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, čím nastal

prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy, právny predchodca žalobcu v súlade s čl. 8 bod 8.1
písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery F. F., R..F.. vyhlásil
ku dňu 22.08.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa
30.08.2016 v súlade s ustanovením čl. 10 bod 10.3. Všeobecných obchodných podmienok F. F., R..F..
Nakoľko žalovaný v poskytnutej 15-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, t.j. do 14.09.2016 dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa

tak od 15.09.2016 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Nakoľko
žalovaný na výzvu právneho predchodcu žalobcu nereagoval a dlh nezaplatil, na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 1119/2016/CE uzavretej medzi spoločnosťou F. F., R..F.., ako postupcom a
spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 09.12.2016 bola pohľadávka voči žalovanémuz titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy v celosti vo výške 7.912,40 eur postúpená
žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o
postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v tomto konaní

uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo
výške 6.371,72 eur, zmluvných úrokov vo výške 1.089,51 eur a poplatkov za správu úveru vo výške
24,92 eur, spolu s príslušenstvom.

X. F. F., R..F.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 09.12.2016 Zmluvu o postúpení

pohľadávok č. 1119/2016/CE. Na základe uvedenej zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu
- F. F., R..F.. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. K
postúpeniu pohľadávky došlo v danom prípade v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj v
súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

3. Žalobca k žalobe doložil Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka,

Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1119/2016/CE, Špecifikáciu odovzdanej pohľadávky, Zmluvu o
splátkovom úvere č. 0562720106, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, Výzvu zo dňa
11.07.2016, Všeobecné obchodné podmienky, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a
splátkové úvery F. F., R..F..

4. Na výzvu súdu žalobca podrobnejšie špecifikoval uplatňovanú pohľadávku. Uviedol, že žalovaný sa
zaviazal poskytnutý úver vo výške 10.000,00 eur splatiť formou 119 pravidelných mesačných splátok
so stanovenou výškou splátky vo výške 128,57 eur s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20.
dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Rozpis kreditných a debetných obratov na úverovej zmluve
sa nachádza v predloženom výpise z úverového účtu. Platby žalovaného na úhradu splátok úveru sú

označené položkou „prevod z úveru - čerpanie“. Celkové plnenie na úver predstavuje sumu 7.730,31
eur. Z predloženého prehľadu platieb žalovaného započítaných na istinu vyplýva, že žalovaný uhradil
na istinu do 20.10.2011 sumu 1.429,17 eur a po dátume 20.10.2011 vrátane sumu 2.199,11 eur, celkovo
tak sumu 3.628,28 eur, pričom zostatok nesplatenej istiny tak predstavuje sumu 6.371,72 eur (po
odpočítaní prijatých platieb od celkovej sumy poskytnutého úveru: 10.000 eur - 3.628,28 eur = 6.371,72

eur. Konečný stav zostatku úveru, predstavoval neuhradenú sumu 5.000,00 eur (stĺpec „zostatok“).
Predmetná suma tak zodpovedá neuhradenej časti úveru. V tomto spore si voči žalovanému uplatňuje
nárok na zaplatenie sumy 7.486,15 eur s prísl. Uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradenej časti
úveru vo výške 6.371,72 eur (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Istina celkom“), z nesplatených
riadnych úrokov vo výške 1.089,51 eur (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Riadne úroky“) a z

nesplatených poplatkov vo výške 24,92 eur (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Poplatky“). Ďalej v
tomto podaní poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v
právnej veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Klára Biroóva, ktorým má byť súd zaviazaný
a ďalej poukázal na to, že boli zachované aj pravidlá podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

5. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti konania.

6. Žalovaná na pojednávaní uznala pohľadávku. Ďalej uviedla, že k poskytnutiu úveru došlo takým
spôsobom, že najprv tento úver mali jej rodičia, následne tento úver bol prepísaný na ňu. V súčasnosti

z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a keďže je nezamestnaná, nemohla tento úver hradiť.
Poukázala na to, že ide o spotrebiteľský úver. Ďalej uviedla, že jej nie je známa suma úveru. Zmluvu
podpísala v snahe pomôcť rodičom,

7. Právny predchodca žalobcu a žalovaná ako klient uzavreli dňa 18.08.2009 zmluvu o splátkovom

úvere č. 0562720106, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 10.000 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala splácať v 119 mesačných splátkach po 128,57 eur, počnúc dňom 20.09.2009, pri
výške úrokovej sadzby 8,80 % ročne, RPMN 10,20 % a priemernej RPMN na trhu 13,43 %, ori celkových
nákladoch 5.523,18 eur. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 20.07.2019. Spracovateľský
poplatok bol stanovený v sume 189,17 eur, poplatok za správu úveru bol v sume 1,99 eur.

8. V zmysle časti I., čl. I Základné podmienky bod 7 zmluvy ak dôjde k akémukoľvek prípadu
porušenia, napr. v prípade nesplácania Pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená postupovať
v súlade s Úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä jeoprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky,
postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať
pohľadávku formou exekučného konania, poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného

registra bankových informácii.

9. Podľa čl. 1.2., bod 1. Základné ustanovenia časti A Všeobecných obchodných podmienok (ďalej
len „VOP“) tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi Bankou a Klientom na základe Zmlúv
uzatvorených v súvislosti s Bankovými produktmi, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním,

ktorého cieľom je uzatvorenie Zmluvy.

10. Ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta
alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní
banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (bod 7.6. Prípady porušenia čl. 7.6.1. písm.
a) VOP).

11. V zmysle článku 10 bod 10.3. VOP Slovenskej sporiteľne, a.s., pri doručovaní písomnosti poštou
sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj keď adresát zmarí jej
doručenie alebo sa o doručení nedozvie.

12. Výzvou zo dňa 11.07.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že je v omeškaní so
splácaním Pohľadávky Banke ku dňu 07.07.2016 vo výške 2.820,44 eur. Súčasne ju upozornil, že ak
dlžnú sumu nezaplatí je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

13. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej,

že banka vyhlásila ku dňu 22.08.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Predmetné oznámenie si
žalovaná prevzala dňa 30.08.2016

14. Na čl. 83 až 93 spisu sa nachádza podrobný prehľad čerpaného úveru aj splátok. Z tohto prehľadu
vyplýva, že žalovaná uhradila na istinu do 20.10.2011 sumu 1.429,17 eur a po dátume 20.10.2011 sumu

2.199,11 eur, spolu tak sumu 3.628,28 eur. Naposledy žalovaná uhradila sumu 128,22 eur a to dňa
24.11.2014.

15. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“) účinného v čase uzavretia zmluvy touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§
497),zmluvyokontrolnejčinnosti(§591),zasielateľskejzmluvy(§601),zmluvyoprevádzkedopravného
prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy
o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o
vkladovom účte (§ 716),

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. V zmysle § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch) tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

19. V zmysle § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzickáosoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

21. V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.23.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti (§ 52 ods. 3, ods 4 Občiansky zákonník).

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26.Neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné(§53ods.5Občianskeho
zákonníka).

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

30. Podľa § 10d uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.

31. V zmysle § 3 nariadenia je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

32. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

33. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich
používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

34. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,

došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

35. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

36. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci N. H. F. T. D. I. R. W.

(C240/98) a medzi T. F. T. a J. R.. T. D. Y. a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od
členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa
nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená

čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

37. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú

zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

39. Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal okrem iného riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

40. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

41. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani

komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.42. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa

obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby

sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

43. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskú zmluvu.

44. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli

dňa 18.082009 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
10.000 eur, ktoré žalovaná mala splatiť v pravidelných 119 mesačných splátkach vo výške 128,57 eur
mesačne. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 22.08.2016. V prospech žalobcu
žalovaná uhradila sumu 3.628,28 eur. Žalovaná tieto skutočnosti neproprela. Súd však považoval
niektoré ustanovenia za sporné, čím sa zaoberal nižšie.

45. Čo sa týka samotného úveru, súd podrobným preskúmaním zmluvy zistil, že v zmluve absentuje
uvedenie jej podstatnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a to správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Z obsahu zmluvy o
pôžičke, súd zistil, že v nej uvedený údaj o RPMN vo výške 10,20 % nekorešponduje s údajmi v zmluve

o úvere (výškou splátky, počtom splátok, zmluvnou odmenou za poskytnutie úveru, úrokovou sadzbou
úveru), resp. zákonným výpočtom (výške úveru, celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výška
mesačnej splátky, počet pravidelných mesačných splátok) (viď rovnice na výpočet RPMN - prílohy k
zákonu č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov).

46. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a
iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov
predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných
súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií,

administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod. Ročná percentuálna miera
nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon
o spotrebiteľských kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov
spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými
úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v
nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.

47. Prepočtom podľa internetovej stránky súd zistil, že pri údajoch, ako sú uvedené v zmluve a pri
zohľadnení, ako aj pri nezohľadnení poplatku za odklad splátky / výška podľa zmluvy /, by RPMN mala
byť 10,13 %.

48. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi obsahuje

nezodpovedajúce údaje o výške RPMN.49. Dôsledkom nesprávneho uvedenia RPMN, je nutné v zmysle ustanovenia § 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy považovať predmetný spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov.

50. Žalobca uviedol žalovaného do omylu tým, že údaj o úvere RPMN vyjadril označením 10,20 %, čo
nekorešponduje so zákonným výpočtom a s údajmi uvedenými v zmluve (údajmi v zmluve o výške úveru,
celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výškou mesačnej splátky, počte pravidelným mesačných
splátok. Judikatúra takéto praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR 1Sžo

106/2007) ,,Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo
k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým
aj ku klamaniu spotrebiteľa“.

51. Používanie tejto praktiky je nekalou obchodnou praktikou (porov. rozsudok súdneho dvora C_453/10
Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej

než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v
zmyslečlánku6ods.1smerniceEurópskehoparlamentuaRady2005/29/ESz11.mája2005onekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/
ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných

praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je
vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých
príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných
podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá

priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.

52. Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto
praktike miernejšie dôsledky ako tie ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ustanovení § 4
ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere.

53. Takisto mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že v zmluve absentuje správne uvedenie
jej podstatnej náležitosti rovnako podľa § 4 ods. 2 zákona písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je pri
celkovej výške nákladov úveru uvedená suma 5.523,18 eur, tento číselný údaj je však nesprávny a

zrejme zavádzajúci. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch sú celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú
spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Predmetnou zmluvou o úvere bol žalovanej poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 10.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 119 mesačných splátkach
vo výške 128,57 eur, pri poplatku za správu úveru v sume 1,99 mesačne a spracovateľského poriadku

v sume 189,17 eu,r čo predstavuje celkovú čiastku úveru v sume 15.725,81 eur, čo je celková výška
nákladov úveru v sume 5.725,81 eur a nie v sume 5.523,18 eur ako je to uvedené v zmluve o úvere.
Vzhľadomnatútoskutočnosťsúduvedeniecelkovejvýškenákladovúveruvsume5.523,18eurvzmluve
považoval za zavádzajúce vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore s ust. § 4 ods. 2 zákona písm. j) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

54. Ďalej súd zistil, že v zmluve absentuje aj uvedenie ďalšej podstatnej náležitosti rovnako podľa § 4
ods. 2 zákona písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba termín prvej a poslednej splátky a
periodicita celkovej výšky splátok, bez jej rozdelenia na istinu, úroky a iné poplatky.

55. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

56. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom
predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto
ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.57. Súd teda na základe vykonaného dokazovania má za to, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a
teda žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi poskytnutý úver mínus vykonané úhrady.

58. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd za preukázané, že žalobca mal podľa zmluvy poskytnúť
žalovanej úver v sume 10.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať za podmienok dohodnutých v
zmluve. Z platobnej histórie žalovanej je zrejmé, že žalovaná na poskytnutý splátkový úver nehradila
jednotlivé splátky úveru riadne a včas. Na poskytnutý úver uhradila spolu sumu 3.628,28 eur. Pre

uvedené omeškanie došlo k zosplatneniu úveru dňa 22.08.2016. Súd z vykonaného dokazovania zistil,
že dňom zosplatnenia žalovaný neuhradil dlh žalobcovi v celom rozsahu. Na poskytnutý čerpaný úver v
sume10.000euržalovanáuhradilasumu3.628,28eur.Pričiastočnomplnenípeňažnéhodlhusaplnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ). Preto súd vykonané úhrady započítal na istinu a žalovaný tak dlží žalobcovi sumu 6.371,72
eur. Ostatné nároky a to prevyšujúcu istinu a úroky z úveru súd žalobcovi nepriznal.

59. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania, z dôvodu, že dlžnú sumu žalovaná neuhradila žalobcovi
načas, a to ani po zosplatnení, je povinná pre svoje omeškanie žalobcovi uhradiť aj úroky z omeškania.
Súdpretopriznalúrokyzomeškania,avšakibazpriznanejistinyzdôvodovakojeuvedenévyššie.Pokiaľ
ide o úrok z omeškania, žalobca si tento žiadal priznať odo dňa 15.09.2016, čiže od dňa nasledujúceho

po dni kedy mal v poskytnutej 15 dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru úver zaplatiť. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd zo svojej úradnej činnosti zistil,
že od dňa 15.09.2016 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % a
preto výšku úroku z omeškania súd stanovil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, tj. vo výške
8 % ročne.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku a
v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

61. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Z uplatnenej sumy 7.486,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6.371,72 eur
od 15.09.2016 do zaplatenia bolo žalobcovi priznaných 6.371,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne od 15.9.2016 do zaplatenia, teda žalobca mal v konaní úspech 85 % a neúspech 15
%, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok
na náhradu trov konania v pomere 70 %.

66. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.