Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 11, 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7Cb/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206854
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2516206854.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: Slovenská republika

- Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00
156 621, proti žalovanému: Flügel & Klement, s. r. o., so sídlom Hurbanova 7/2477, Piešťany, IČO:
44 640 153, práv. zast. JUDr. Ján Havlát, Advokátska kancelária, so sídlom Rudnayovo námestie 1,
Bratislava, o zaplatenie 59 548,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd 28.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 59548,80 eur

s príslušenstvom. Uviedol, že Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR (ďalej len „ministerstvo“)je podľa ustanovenia § 4 ods 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch
od súdneho poplatku oslobodené. Obehový elektrický výťah páternoster ako nehnuteľný majetok je
evidovaný v správe majetku štátu Slovenskej republiky - Ministerstva podľa zákona č. 278/1993 Z.z.
o správe majetku štátu.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.12.2011 vykonal žalovaný generálnu
opravu obehového elektrického výťahu paternoster nachádzajúceho sa v administratívnej budove sídla

žalobcu. Vykonané dielo bolo do užívania odovzdané žalobcovi 22.06.2012. Celková cena diela bola
žalovanému uhradená dňa 15.12.2011 v sume 200 000,- Eur, dňa 19.06.2012 v sume 84 000,- Eur
a 73480 Eur dňa 07.08.2012. výťah po 7 mesiacoch začal vykazovať vady a dochádzalo k jeho
nefunkčnosti. V období od 19.03.2013 do 12.05.2014 prebiehala korešpondencia medzi ministerstvom
a zhotoviteľom diela. Na základe pravidelnej revízie bol výťah odstavený z prevádzky pre poškodené
púzdro na spojke obehového výťahu dňa 25.11.2013. Listom zo dňa 27.11.2013 boli predmetné poruchy
nahlásené zhotoviteľovi.

3. Žalobca listom zo dňa 28.04.2014 a zo dňa 30.06.2016 oznámil žalovanému vady diela, ktoré
označil ako skryté a dozvedel sa o nich dňa 14.04.2014. žalobca zároveň vyzval žalovaného k začatiu
odstraňovania vád do 7 pracovných dní od doručenia výziev. Žalovaný do dnešného dňa nepristúpil k
odstraňovaniu oznámených skrytých vád diela žiada žalobca poskytnúť primeranú zľavu z ceny diela
vyčíslenú celkovo vo výške 59548,80 Eur.
4. Súd v predmetnej veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, proti ktorému
podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa 02.03.2017 odpor, v ktorom uviedol, že vady vytýkané

žalobcom nie je možné považovať za skryté. Išlo o zjavné vady, ktoré mohli byť zistené pri ohliadke
diela, ktorú bol objednávateľ povinný vykonať pri prevzatí diela, alebo bezprostredne po jeho prevzatí,
ak by bola zo strany objednávateľa vynaložená dostatočná odborná starostlivosť. Žalovaný navrhol abysúd žalobu žalobcu zamietol. Uznesením zo dňa 21.07.2017 č.k. 7Cb/34/2016 súd platobný rozkaz
Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb/34/2016 zo dňa 16.01.2017 zrušil.
5. Vo vyjadrení zo dňa 31.01.2019 žalovaný uviedol, že žalobca (Slovenská republika zastúpená

Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) v tomto spore nie je aktívne vecne legitimovaný,
nakoľko nebol zmluvnou stranou Zmluvy. Preto je podľa názoru žalovaného absolútne irelevantné
či vady vznikli a či ich ministerstvo u žalovaného reklamovalo včas, nakoľko bez ohľadu na tieto
skutočnosti ministerstvo ako právnická osoba, subjekt s právnou subjektivitou, subjekt spôsobilý na
uzatvorenie zmluvy a zmluvná strana, teda subjekt oprávnený na vznesenie nárokov z vád diela,

nie je sporovou stranou v tomto konaní. Žalobca v tomto smere poukázal na ustanovenie § 261
ods. 2 ObchZ v zmysle ktorého sa touto časťou zákona spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi
subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky
a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Za subjekt verejného práva sa pritom v zmysle ods. 3
predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka rozumie aj štátny orgán, ktorým je aj ministerstvo,
ktorésožalovanýmZmluvuuzatvorilo.Akchcelosožalovanýmuzatvorilministerstvozmluvuvzastúpení

Slovenskej republiky, mohlo takýmto spôsobom zmluvu formulovať, ako to býva štandardne zvykom
v niektorých prípadoch. Avšak zo samotného charakteru Zmluvy je zrejmé, že MPRV SR zmluvou
zabezpečovalo vlastné prevádzkové potreby a preto vystupovalo ako samostatný subjekt (právnická
osoba) s právnou subjektivitou v zmluvnom vzťahu. Je preto logické, že zmluvu neuzatvorilo v zastúpení
Slovenskej republiky. Žalobca poukázal aj na znenie ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (ďalej len „Zákon č. 575/2001 Z. z.“),
v zmysle ktorého Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú právnické osoby. Teda majú
právnu subjektivity a sú spôsobilým subjektom na uzatvorenie zmluvného vzťahu, ako tomu bolo aj v
predmetnom prípade, keď účastníkom Zmluvy okrem žalovaného bolo ministerstvo ako právnický osoba
a nie štát - Slovenská republika v zastúpení ministerstvo. Skutočnosť že v rámci obchodnoprávnych

vzťahov štátne orgány vystupujú (môžu vystupovať) ako samostatné subjekty, právnické osoby (teda nie
v zastúpení Slovenskej republiky), resp. že je potrebné dôsledne rozlišovať, kedy vystupuje v určitom
právnom vzťahu štátny orgán ako samostatný subjekt práva (právnická osoba spôsobilá nadobúdať
práva a povinnosti) a kedy tento iba koná v mene štátu, nasvedčuje (okrem označenia zmluvnej strany
a výslovného znenia ustanovenia § 261 ods. 2 a ods. 3 ObchZ a § 35 ods. 1 zákona č. 535/2001 Z.

z.) aj ustálená súdna prax
6. Žalobca sa k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyjadril, tak že ministerstvo ako ústredný
orgán štátnej správy má samostatnú právnu subjektivitu uzatvárať zmluvné vzťahy ako právnická osoba.
Túto skutočnosť ani nikdy nepopieral. Nie je pravdou, že Zmluvou si ministerstvo zabezpečovalo vlastné
prevádzkové náklady. Ministerstvo v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993Z.z.") vykonáva v súlade s §1 ods. písm. a) správu
majetkuštátuakosprávca-štátnarozpočtováorganizácia.Predmetnýmmajetkomštátujevtomprípade
práve výťah V., ktorého oprava bola predmetom Zmluvy. Výťah V. je ako majetok štátu zverený do správy
ministerstva, pričom táto skutočnosť je potvrdená kartami majetku č. XXXXXX, č. XXXXXX a č.XXXXXX.
V súlade s §2 ods. 2) č. 278/1993 Z. z. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a

nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa §
1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu
vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a
inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého
správcombymalbyťpodľatohtozákonaalebopodľaosobitnýchpredpisov.Naúčelyzákonač.278/1993

Z.z. v zmysle §2 ods. 1 majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných
prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Na základe uvedeného má
žalobcazato,žeSlovenskárepublika,akooprávnenýajedinýmožnývlastníkmajetkuštátu,mávzmysle
§2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z. z. právo prostredníctvom svojho správcu (ministerstva) domáhať sa nároku
na priznanie primeranej zľavy z ceny diela. Predmetom zmluvy bola práve oprava majetku Slovenskej

republiky, ktorá bola zabezpečovaná správcom štátneho majetku ministerstvo. Správa majetku štátu je
súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy vrátane
oprávnenia využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu (§ 3 ods. 1, 2 zákona č. 278/1993 Z.
z.), napríklad podanie reivindikačnej žaloby, žaloby na určenie vlastníckeho práva. Tým, že správca
nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu (§ 2 ods. 2 posledná veta cit. zákona), vecnú legitimáciu

má Slovenská republika. V tomto spočíva právny základ vyššie uvedeného označovania štátu v súdnom
konaní („Slovenská republika zastúpená ..........)Pri správe majetku štátu je irelevantné, či sa nároku
domáha priamo vlastník Slovenská republika prostredníctvom svojho správcu, alebo správca samotný,
ktorý má v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. rovnaké právo pre Slovenskú republiku vo svojom menevymáhať nároky súvisiace s riadnym zabezpečením správy majetku štátu. Ak štátny orgán vystupuje
ako právnická osoba, neprestáva byť orgánom štátu, ktorý má právo hospodárenia s vecami v štátnom
vlastníctve. Pokiaľ vystupuje ako účastník občianskeho súdneho konania, štátny orgán neprestáva byť

súčasťou štátneho mechanizmu, a to ani vtedy, ak v žalobe nie je uvedené, že štátny orgán vystupuje
v mene štátu.
7. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktoré uzatvárajú
jednotlivé ministerstvá, ako riadiace orgány resp. poskytovatelia príspevku príslušného operačného
programu v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstva resp. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných
fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo svojom vlastnom mene, nemožno porovnávať so
zmluvami, kde ministerstvá vystupujú ako správcovia majetku štátu, ktorí vykonávajú právne úkony pri
správe majetku štátu v mene štátu. Ostatne potreba rozlišovania týchto právnych vzťahov je uvedená
aj priamo v rozsudku sp.zn. 8Cob/153/2013, ktorý žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení.
8.Žalobcamázato,ževprípadochuplatneniasinárokovnanáhraduškodyvzmyslezákonač.514/2003

Z.z. je vecná legitimácia na strane štátu a nie na strane orgánu, prostredníctvom ktorého štát konal,
i ked' aj tento názor bol už rozhodovacou praxou prelomený. Rozsudok sp.zn. 7Cdo/500/2014 nie je
aplikovateľný na riešenú sporovú vec, nakoľko sa nespravuje režimom zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca
má za to, že ako jediný oprávnený vlastník obehového výťahu je aktívne vecne legitimovaný v tomto
spore, pričom svoj nárok si uplatňuje prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka,

ako správcu svojho majetku v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. .
9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že keby súd uznal, že žalobca zle označil žalobnú stranu, má za to,
že v zmysle vyjadrenia z 25.02.2019 by v tomto prípade išlo len o nesprávne označenie strany žalobcu,
ktoré je možné spresniť.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ( zmluva o dielo na generálnu opravu zo dňa

01.12.2011 vrátane prílohy č. 1, 2 a dodatku č. 1 k predmetnej zmluve zo dňa 11.06.2012 vrátane
prílohy č. 2, výpisom z obchodného registra žalovaného, preberacím protokolom, zoznamom majetku,
kontrolným a likvidačným listom dodávateľských faktúrXX-XX, faktúrou č. XXXXXXX, oznámenie -
reklamácia zo dňa 27.11.2013, predžalobnými výzvami zo dňa 30.06.2016 a 12.10.2016, knihou kontrol
výťahu, kartou majetku č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX zistil nasledovný skutkový stav veci

11. Ministerstvo dňa 01.12.2011 uzavrelo so žalovaným zmluvu o dielo na vykonanie generálnej opravu
obehového elektrického výťahu V. nachádzajúceho sa v administratívnej budove ministerstva. Cena
predmetuzmluvyboladojednanávovýške 359352Eur. Žalovanýsazaviazaldodaťdielo do6mesiacov
odo dňa podpísania zmluvy. Ministerstvo sa zaviazalo uhradiť na bankové konto ministerstva zmluvnú
cenu diela. Vykonané dielo bolo do užívania odovzdané ministerstvu dňa 22.06.2012. Dňa 11.06.2012

uzavrelo ministerstvo a žalovaný k predmetnej zmluve o dielo dodatok č. 1 ktorým sa upravila cena
predmetu zmluvy na 357480,- Eur. Žalovaný faktúrami č. XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX fakturoval
ministerstvu cenu predmetu diela celkovo vo výške 357480,- Eur. Celková cena diela bola žalovanému
uhradená dňa 15.12.2011 v sume 200 000,- Eur, dňa 19.06.2012 v sume 84 000,- Eur a 73480 Eur dňa
07.08.2012.

12. Výťah po 7 mesiacoch začal vykazovať vady a dochádzalo k jeho nefunkčnosti. Listom zo dňa
27.11.2013 ministerstvo poruchy oznámilo žalovanému a žiadalo odstránenie poruchy.
13. Ministerstvo listami zo dňa 28.04.2014 a zo dňa 30.06.2016 oznámilo žalovanému vady diela a
vyzvalo žalovaného ich odstránenie.
14. Výzvou zo dňa 12.10.2016 ministerstvo vyzvalo žalovaného na úhradu primeranej zľavy z ceny

diela v sume 59548,80 Eur.
15. Výťah V. je ako majetok štátu zverený do správy ministerstva.
16. Súd nevykonal dokazovanie odbornými vyjadreniami č. XX/XXXX, XXX/XXXX a znaleckým
posudkom č. XX/XXXX nakoľko toto považoval za nadbytočné a nehospodárne, pričom vzhľadom na
záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu - Slovenskej republiky, nemohlo vyriešenie otázok vád

diela žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a bolo by tak v rozpore s čl. 17 základných zásad
civilného procesu.
17. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 278/1993 na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo
vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové
práva Slovenskej republiky. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním

prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a) a
b) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri
správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach,ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť
podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
18. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať

určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu

uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
19. Podľa § 560ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania
( § 554 ); ak však
nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas
tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu

tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2 , ak boli spôsobené porušením
jeho povinností.
20. Podľa § 436 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva
podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2 ),môžekupujúci: a)požadovaťodstránenieváddodanímnáhradnéhotovaruzavadný
tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie
vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d)
odstúpiť od zmluvy. Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas

zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže
kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo
že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného
tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil
túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi

pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú
zľavu z kúpnej ceny. Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2 , má nároky z vád tovaru ako
pri nepodstatnom porušení zmluvy.
21. Podľa § 439 ods. 1, 2, Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu

medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre
určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Kupujúci môže o zľavu
znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať
jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502
.

22. Predmetom sporu je nárok uplatnený žalobcom ako právo na primeranú zľavu z ceny diela
vykonaného na základe zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2011, z dôvodu , že žalovaný dodal tovar zo
skrytými vadami a tieto v lehote na to poskytnutej neodstránil.
23. Žalobcom v predmetnom konaní je Slovenská republika za ktorú koná ministerstvo.
24. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané že ministerstvo ako objednávateľ a žalovaný

ako zhotoviteľ uzavreli dňa 01.12.2011 zmluvu o dielo na vykonanie generálnej opravu obehového
elektrického výťahu paternoster nachádzajúceho sa v administratívnej budove ministerstva. Cena
predmetu zmluvy - vykonania diela bola dojednaná vo výške 359352 Eur. Žalovaný sa zaviazal
dodať dielo do 6 mesiacov odo dňa podpísania zmluvy. Ministerstvo sa zaviazalo uhradiť na bankové
konto ministerstva zmluvnú cenu diela. Vykonané dielo bolo do užívania odovzdané ministerstvu dňa

22.06.2012. Dňa 11.06.2012 uzavrelo ministerstvo a žalovaný k predmetnej zmluve o dielo dodatok č.
1 ktorým sa upravila cena predmetu zmluvy na 357480,- Eur.
25. Bolo teda preukázané, že do zmluvného vzťahu so žalovaným vstúpilo ministerstvo vo svojom mene.
Ministerstvo je rozpočtovou organizáciou s vlastnou právnou subjektivitou. Zároveň je aj správcom
majetkuštátu,ktorývykonávaprávneúkonyprisprávemajetkuštátuvmeneštátu. Ministerstvouzavrelo

predmetnú zmluvu o dielo vrátane jeho dodatku vo svojom vlastnom mene(z obsahu zmluvu ako aj
dodatku ale aj následného konania ministerstvo nevyplýva, že by konalo v mene štátu) ako subjekt s
vlastnou právnou subjektivitou.26. Štát ako spôsobilú stranu sporu nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú
vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene.
27. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidiek Slovenskej republiky ako právnická osoba má

samostatnú spôsobilosť mať práva a povinnosti vo všetkých sporoch, v ktorých je zo zákona nositeľom
práv alebo povinností. Toto jeho postavenie nemožno zamieňať s postavením v iných veciach, v
ktorých vystupuje len ako organizačná zložka štátu v jeho mene. Toto postavenie ministerstva nemožno
zmiešavať, lebo len od správneho rozlíšenia v konkrétnom prípade závisí aj správne riešenie vecnej
legitimácie v prejednávanom spore.

28.Z§2ods. 2zákonač.278/1993vyplýva,žesprávcamajetkuštátuvykonávaprávneúkonyprispráve
majetku štátu v mene štátu. Samostatný výkon správy majetku štátu znamená, že činnosti, ktoré spadajú
pod legislatívne vymedzenie pojmu správa majetku štátu vykonáva správca majetku štátu samostatne,
prostredníctvom svojich zamestnancov. Vychádzajúc zo všeobecnej právnej teórie občianskeho práva
rozlišujeme podľa právnych účinkov dva druhy zastúpenia: 1/ nepriame - pri ktorom zástupca vo vzťahu
k určitej osobe uskutočňuje vlastné vyhlásenie vôle vo svojom mene a na cudzí účet a 2/ priame

zastúpenie - pri ktorom zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle a
to v mene a na účet zastúpeného, v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti
priamo zastúpenému. Pri tomto druhu zastúpenia uskutočňuje právny úkon zástupca, ale účinky z toho
vznikajú priamo zastúpenému.
29. Dikcia ust. § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 účinná v čase uzavretia zmluvy vychádza z princípu

priameho zastúpenia štátu - správcom majetku štátu. Ide teda o zákonné zmocnenie správcu majetku
štátu - ministerstva vystupovať v právnych vzťahoch týkajúcich sa majetku štátu v jeho mene. Vzhľadom
na skutočnosť že ako štát tak aj ministerstvo sú samotným subjektom práva z vlastnou právnou
subjektivitou a môžu vystupovať v právnych vzťahoch vo svojom mene, je nevyhnutné aj za účelom
zabezpečenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a predovšetkým legitímnych očakávaní

účastníkov vstupujúcich do záväzkových vzťahov či už so štátnymi orgánmi alebo štátom vyžadovať aby
z konania správcu majetku štátu boli vždy zrejmé že koná v mene štátu a teda že nekoná vo vlastnom
mene. Ak z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva, že ministerstvo ako správca majetku štátu konalo vo
vlastnom mene z obsahu takéhoto právneho úkonu je zaviazané a oprávnené len ministerstvo, a to aj
v prípade ak sa jeho konanie týkalo majetku štátu. Nakoľko objednávateľom diela v zmysle uzavretej

zmluvy o dielo bolo ministerstvo mohol vzniknúť nárok na primeranú zľavu z ceny diela voči žalovanému
ako zhotoviteľovi len ministerstvu a preto za situácie keď, žalobcom bola Slovenská republika, čo je
subjekt odlišný od ministerstva, neostávalo súdu nič iné, len konštatovať nedôvodnosť žaloby a žalobu
zamietnuť, bez toho aby sa otázkami týkajúcich sa charakteru vád a ich riadneho a včasného uplatnenia
zaoberal nakoľko takéto zistenia by nemohli mať vplyv na rozhodnutie súdu, a postavenie žalobcu

nemohli zlepšiť.
30. Samotná námietka žalobcu ohľadne možného záveru súdu, že ide len o nesprávne označenie
žalobcu, ktoré by bolo možné odstrániť, neobstojí, nakoľko z podanej žaloby, ako aj všetkých vyjadrení
žalobcu v predmetnom spore je zrejmé že ako žalobcu označil Slovenskú republiku a následne označil
štátny orgán ktorý za ňu koná t.j. ministerstvo. Takéto označovanie žalobca zachoval počas celého

konania, pričom aj po oznámení predbežného právneho posúdenia súdu stranám sporu, žalobca svoju
právnu argumentáciu smeroval k skutočnostiam z ktorých mala vyplývať aktívna vecná legitimácia štátu
- Slovenskej republiky.
31. Súd na záver poukazuje na skutočnosť že v prípade ak by prisvedčil výkladu žalobcu, založil by tým
faktickú nerovnosť účastníkov synalagmatického záväzku - zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným

a ministerstvom nakoľko by štátu priznal práva a povinnosti z takéhoto vzťahu za situácie kedy by
druhý účastník právneho vzťahu - žalovaný mal uplatňovať svoje práva voči žalobcovi-štátu , ktorého
však ministerstvo majúce konať ako správca majetku štátu pri uzavieraní zmluvy, plnení povinností
ako aj následného uplatňovania vád diela nikdy ako účastníka záväzku - objednávateľa neoznačilo
ako účastníka. Už spomínaná doktrína legitímneho očakávania je doktrínou, ktorá spočíva v tom, že

žalovaný - súkromná osoba, ako účastník právneho vzťahu, má voči orgánu verejnej moci - ministerstvu
isté odôvodnené očakávania. Tieto odôvodnené očakávania sa vzťahujú na postup orgánu verejnej
moci. V prípade keď správca majetku štátu môže konať buď vo vlastnom mene alebo v mene štátu,
teda účastník legitímne očakáva, že predovšetkým správca majetku štátu pri správe majetku štátu
bude postupovať spôsobom, z ktorého bude všetkým účastníkom právneho vzťahu zrejmé, že jeho

konanie priamo zaväzuje štát a nie správcu majetku štátu. Postup orgánu verejnej moci totiž musí
byť predvídateľný (vzhľadom na právnu úpravu) a ak zo žiadnych okolností prípadu nevyplýva, že by
ministerstvo konalo v mene štátu, je odôvodnené že účastník právneho vzťahu očakáva že ministerstvokoná vo vlastnom mene a teda že nevstupuje do zmluvného vzťahu zo subjektom odlišným od
ministerstva t.j. štátom.
32. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto,

že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému
priznal keďže mal v konaní plný úspech nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100% (výrok II.), pričom žiadne okolnosti zakladajúce dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
výnimočne odôvodňovali, žalobcovi podľa § 257 C.s.p. náhradu trov konania nepriznať súd nezistil. O
samotnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Piešťany.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.