Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712204814
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7712204814.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v exekučnej veci oprávneného: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: K. V., W..
XX.XX.XXXX, F. U. Č.. XXX, U., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andrei Ondrejkovej, so sídlom
v Bratislave, Vrútocká č. 12, pod sp. zn. EX 1670/2012, o vymoženie 77,59 eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.10.2019, č. k.
5Er/181/2012-17, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímprvýmvýrokomexekúciuzastaviladruhýmvýrokomuložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,67 eur do desiatich
dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že po obdŕžaný žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie ho poveril vykonaním tejto exekúcie. Súdny

exekútorpredložilsúduprvejinštanciepodnetnazastavenieexekúciezdôvodunemajetnostipovinného.
Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
a uviedol, že mal za preukázané z predloženého exekučného spisu, že zo strany súdneho exekútora
boli vykonané viaceré šetrenia na zistenie majetku povinného. Lustráciou v sociálnej poisťovni zistil, že
povinnýneodvádzapoistnéakozamestnanecaaniakozamestnávateľ,niejepoberateľomdôchodkovej,
úrazovej, nemocenskej dávky ani dávky v nezamestnanosti. Podľa katastrálneho portálu povinný

nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Lustráciu bolo zistené, že povinný má účty v bankách, avšak
na účtoch nie sú dostatočné finančné prostriedky. Povinný vlastní motorové vozidlá, avšak sú na nich
blokácie. Za daného stavu mal súd prvej inštancie za to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nedisponuje
žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, preto
predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie

rozhodol súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 46,67 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo

alternatívne zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.4. V odvolaní oprávnený mal za to, že o tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania je
predčasné. Povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, a teda je daný reálny predpoklad, že povinný

v budúcnosti nadobudne majetok. Oprávnený vyslovil názor, že súd prvej inštancie a ani súdny exekútor
nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé
či povinný nie je vlastníkom hnuteľných vecí alebo majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním
exekúcie. Oprávnený ďalej namietal nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť

povinného ani žiadne šetrenia vykonané súdny exekútorom, ktoré by preukazovali nemajetnosť
povinného. V rozpore so zásadou danou v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení
exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie predmetnej
pohľadávky bude premlčané, čím na zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. Oprávnený uviedol, že

pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú
fyzickú osobu. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej
sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti
platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Exekučný súd
musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie

v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením
povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo.
Opačným postupom by exekučný súd odoprel právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

10. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil so zastavením
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, a mal za to, že súd nedostatočne odôvodnil svoje

rozhodnutie.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP musí z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojhorozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne
a presvedčivé.

13. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami riadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie riadnym spôsobom
odôvodnil. Z jeho odôvodnenia možno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie
riadil. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a
zrozumiteľne v zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia jeho
rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V posudzovanom

prípade súd prvej inštancie mal za preukázané z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú
správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty, z ktorých bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Ďalšie pokračovanie v exekúcii
nie je hospodárne a účelné, nakoľko povinný nemá exekučne postihnuteľný majetkom alebo príjem z
ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v celom rozsahu a ukončiť exekučné konanie
vymožením pohľadávky vrátane trov exekúcie.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd

rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným

spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v
závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe
zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd
zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda

súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto
dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

16. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení

vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že povinný nedisponuje žiadnym
exekučne postihnuteľným majetkom. Súd prvej inštancie uviedol, že lustráciou v sociálnej poisťovni
zistil, že povinný neodvádza poistné ako zamestnanec a ani ako zamestnávateľ, nie je poberateľom
dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky ani dávky v nezamestnanosti. Podľa katastrálneho portálu
povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Lustráciu bolo zistené, že povinný má účty v bankách,

avšak na účtoch nie sú dostatočné finančné prostriedky. Povinný vlastní motorové vozidlá, avšak sú na
nich blokácie. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne
rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

17. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)

okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací
súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu
súdom prvej inštancie alebo nesprávne právne posúdenie veci a ani odňatie práva na súdnu ochranu

oprávnenému.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

21.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP), okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec
alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne
podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).