Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216923
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216923.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4,
Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14C/389/2012-49 zo dňa 28. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (OSP), ustanovení § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1,
§ 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a ustanovení § 41 ods. 1, 2, § 44
ods. 1, 2, 5, § 238 ods. 1, 2, § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Uviedol, že žalobca žalobou,

doručenou súdu zo dňa 28. 09. 2012, namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Levice a domáhal
sa, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci i tak, že žalovaná je zodpovedná za
škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Levice, pretože tento
nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinným I. Q.. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie majetkovej škody v sume 175,- eur a titulom nemajetkovej ujmy v sume 497,88 eur. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany
dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 4370590 dlžníkom I. Q.. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
uviedol, že žalobca si uplatňuje náhradu škody tak majetkovej, ako aj nemajetkovej z titulu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, keď o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej
30-dňovej lehote. Výšku škody na pojednávaní nevedel preukázať s tým, že k výške škody požiadali o
vypracovanie znaleckého posudku znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý posudok

doteraz vypracovaný nebol.

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/72/2007 súd zistil, že súdny exekútor dňa 23. 02. 2007
predložil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému I. Q.,o vymoženie sumy 20966,- Sk (695,94 eur), exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, sp. zn. SR 5669/06 zo dňa 30. 10. 2006. Exekučný súd dňa 28. 02. 2007 vydal vo veci poverenie
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Dňa 06. 09. 2010 doručil oprávnený exekučnému

súdu návrh na zmenu exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením č. k. 11Er/72/2007-22 zo dňa 15. 06. 2011 exekučný súd žiadosť
oprávneného na zmenu exekútora zamietol, exekúciu zastavil.

V predmetnej veci sa žalobca domáha majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Levice. Nesprávny úradný postup nemôže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu,
ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil.

V nadväznosti na zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, v danej veci súd skúmal tieto podmienky a dospel k záveru, že splnené neboli. Nesprávny
úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR sp. zn.
4Cdo/24/04). Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania,
ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie, ak mali za

následok nesprávne rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 129/97 zo dňa 29. 06. 1999). Takéhoto
nároku by sa poškodený mohol domáhať podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., čo však navrhovateľ
vyslovene vylúčil, a to len v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné, čo sa však
nepreukázalo. Žalobca namietal, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho postupu tým, že o návrhu na
zmenu súdneho exekútora nerozhodol exekučný súd v zákonom stanovenom čase. Súd v tomto prípade

skúmal, či exekučný súd dodržal zákonnú 30-dňovú lehotu, z akého dôvodu táto dodržaná nebola a či
je tu existencia dôvodu na náhradu škody, a či vôbec nejaká škoda vznikla. Poukázal na skutočnosť, že
podľa ustanovení Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, t. j. ku dňu 23.
02. 2007, ktoré je potrebné aplikovať na uvedenú vec, bola v ustanovení § 44 ods. 7 určená lehota 30
dní na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, teda je nesporné, že exekučný

súd o tomto návrhu nerozhodol v zákonom určenej lehote, ale o návrhu doručenom dňa 06. 09. 2010
rozhodol až uznesením zo dňa 15. 06. 2011. Poznamenal, že v danej veci, súd pri rozhodovaní o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ex offo skúmal splnenie podmienok výkonu exekúcie,
vzhľadom k tomu, že exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Dospel k záveru, že z
dôvodu zákonného preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nie je možné skonštatovať,

že rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po deviatich mesiacoch, spĺňa
podmienky nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a nárok žalobcu na náhradu škody z tohto
titulu. Poznamenal, že v exekučnom konaní zo strany oprávneného nebola podaná žiadna sťažnosť
na prieťahy v konaní, nebolo vydané žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní pred Ústavným súdom SR, či Európskym súdom pre ľudské práva.

V danej veci, v ktorej sa žalobca domáha náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, spočívajúcom v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
určenej lehote, podľa názoru súdu, oprávnený nemôže utrpieť majetkovú škodu počas výkonu exekúcie,
a to ani v čase, kedy oprávnený podal návrh na zmenu exekútora, nakoľko pôvodný exekútor

má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať všetky úkony exekučného konania, a to až
do doby rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu
ako vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a
rozhodnutím o ňom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu škody a ani jej výšku, ktorá mu

mala vzniknúť v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu exekútora. Pokiaľ ide o
náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur,
súd dospel k záveru, že okrem toho, že žalobca nepreukázal existenciu škody, túto výšku ani dostatočne
nešpecifikoval. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že počas doby, ktorá uplynula od podania návrhu

na zmenu exekútora do rozhodnutia exekučného súdu, žalobcovi nevznikla žiadna škoda a tiež, že v
uvedenej exekučnej veci vedenej Okresným súdom Levice sp. zn. 11 Er/72/2007 nezistil nesprávny
úradný postup, zakladajúci nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu.V súvislosti s námietkou premlčania vnesenou žalovaným uviedol, že žiadosť o zmenu súdneho
exekútora bola exekučnému súdu doručená dňa 06. 09. 2010 a súd o nej rozhodol 15. 06. 2011.
Oprávnený prevzal rozhodnutie súdu dňa 30. 06. 2011. Oprávnený sa o škode, o ktorej tvrdí, že mu

vznikla a ktorú si v konaní uplatnil, dozvedel doručením rozhodnutia, t. j. dňa 30. 06. 2011. Premlčacia
lehota začala plynúť nasledujúci deň po doručení rozhodnutia, t. j. 01. 07. 2011, trojročná premlčacia
lehota uplynie dňa 01. 07. 2014. Na základe uvedených skutočností súd neakceptoval žalovanou
vznesenú námietku premlčania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že
žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže si žiadne neuplatnil.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. Namietal, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, skutočnosť, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej namietal, že súd prvého
stupňa rozhodol v merite veci na základe úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z. z., pričom v právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku
právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré
sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k
založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Mal za to, že ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti

súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Konštatoval, že súd prvého stupňa vytvára konštrukciu,
podľa ktorej návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy bol anulovaný
značnou nedôveryhodnosťou údajov, avšak bol toho názoru, že samotná nedôveryhodnosť údajov
nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. Poznamenal, že súd prvého

stupňa nevysvetlil prečo zastával názor, že účastníkom konania nevznikol stav právnej neistoty. V danej
veci vytvoril zákonodarca legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty,
ktorú exekučný súd ignoroval a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Mal za to, že súdu neprináleží
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a

akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Ďalej uviedol, že súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis
mutandis I. ÚS 56/0 l). Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa (žalobcu) i rozhodnutie ESĽP prípad
Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 z ktorého tiež vyplýva, že sa nevyžadujú, aby na každý
argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument,

ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Podľa rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Helle v. Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri
potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.

Súd je toho názoru, že súd prvého stupňa riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS
241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivéhoprocesu(článok46anasl.ÚstavySRačlánok6ods.1Dohovoru),ktorévylučujúľubovôľu
pri rozhodovaní, lebo povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie

náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa
výrok rozhodnutia zakladá.

Pri riadnom a dôslednom oboznámení sa s rozsudkom okresného spisu je zrejmé a nepochybné, že
všetky otázky všeobecne namietané odvolateľom v odvolaní boli už súdom prvého stupňa vysvetlené.

Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vnútorne rozporné. K záveru súdu prvého
stupňa o rozpore exekučného titulu so zákonom sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa
v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje v tejto otázke na ustálenú judikatúru NS SR ( pozri napr.
rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6Cdo 6/2013, R 46/2012 - 3Cdo 146/2011, 6Cdo105/2011).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Vovecisenátodvolaciehosúdurozhodolpomeromhlasovčlenovsenátu3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.