Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4C/30/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610201293
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2019:3610201293.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou, v spore žalobcov v 1.rade D.. F. X.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 2.rade F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 3.rade D.. J. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXXX/XX, 4.rade E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 5.rade D.. J. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XXXX/X, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri,
s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375 proti žalovaným v 1.rade F.. T.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Č. V. B., X.Z. XXX/XX, 2.rade E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Č. V.
B., K.H. XXX/XX, zastúpeným JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Palackého
85/5, za účasti D.. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Č. V. B., X. XXX/XX ako intervenienta na strane

žalovaných, zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Palackého
85/5, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti v kat. úz. V. B. zapísané Okresným úradom, katastrálnym odborom
Partizánske na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 a na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo
výmere 385 m2 patria v celosti do dedičstva po Š. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX.

II. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. až v 5. rade
spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
IV. Súd intervenientovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v l. až 5. rade sa podanou žalobou proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhali určenia, že
nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra Partizánske v liste vlastníctva č. XXX k.ú. V. B. ako parc. č.

XXXX/Xornápôdavovýmere197m2aparc.č.XXXX/Xzastavanéplochyanádvoriavovýmere98m2a
v liste vlastníctva č. XXX k.ú. V. B. ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 patria do dedičstva
po nebohom Š. X., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v celosti. Žalobu odôvodnili tým, že nehnuteľnosti
zapísané v KN Správy katastra Partizánske na LV č. XXX k.ú. V. B. ako parc. č XXXX/X orná pôda vo
výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 sú vlastnícky vedené
na meno žalovanej v 1. rade v celosti. Nehnuteľnosť zapísaná v KN Správy katastra Partizánske v LV č.
XXX k.ú. V. B. ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 je vedená na meno žalovaného v 2.

rade v celosti. Tieto nehnuteľnosti pôvodom pochádzajú z poz. knižnej parc. č. XXX roľa vo výmere 41
á 36 m2 z vložky č. XXX k.ú. V. B.. V prírode ide o pás široký 3 až 5 metrov, ktorý zostal ako zbytková
parcela po vyvlastnení zvyšnej časti poz. knižnej parc. d. XXX. Pozemnoknižná parc. č. XXX z vl. č. XXX
k.ú. V. B. bola vedená vlastnícky na mene Š.Z. R., neskôr vydatej X., zomrelej XX.XX.XXXX. Dedičskékonanie po nej bolo vedené na Štátnom notárstve Topoľčany pod číslom D 1348/78 a nehnuteľnosti z
vl. č. XXX zdedil Š. X. v celosti. Tento zomrel dňa 25.09.1996, dedičské konanie po ňom bolo vedené na
Okresnom súde Topoľčany pod číslom 5D 2221/96. Pozemky z vl. č. XXX boli síce v dedičskom konaní

prejednané, až na tento zbytok parc. č. XXX, a to v dôsledku nesprávne vyhotovenej identifikácie. Sú
zákonnými dedičmi po Š. X.H., čím dokladajú ich aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. V roku 1960
bolo na základe geometrického plánu vykonané vyvlastnenie okrem iného aj poz. kn. parc. č. XXX, až
na vyššie uvedený pás dnes označený ako parc. č. XXXX/X,XXXX/X T. XXXX/X, v tej dobe táto časť
pozemku bola označená ako parc. č. XXX/X. Táto časť teda vyvlastnená nebola, zostala naďalej vo

vlastníctveichprávnejpredchodkyneŠ.X.aponejnehnuteľnosťzdedilŠ.X.Č..Vroku2000sinechalaF.
H.Q.,J..H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.B.,R..B.Á.XXX/XXvyhotoviť'unotárkyJUDr.VlastyRybanskej
notársku zápisnicu o osvedčení o vyhlásení o vydržaní, v ktorej vyhlasuje, že tieto nehnuteľnosti, t.j.
parc. č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X vydržala. Notárska zápisnica bola spisaná pod číslom N 131/2000,
NZ 133/2000. Táto notárska zápisnica bola základom pre záznam vlastníckeho práva v katastri na meno
osvedčiteľky a táto potom zrejme následne s nehnuteľnosťami nakladala a previedla ich na žalovaných.

Tvrdenie osvedčiteľky o tom, že nehnuteľnosti vydržala, je však nepravdivé. Bolo použité výlučne na
ten účel, aby sa dosiahlo vyhotovenie notárskej zápisnice a záznam vlastníckeho práva na katastri. Ako
zákonní dedičia Š. X. sa preto domáhajú v zmysle § 123 a § 126 Obč. zák. ochrany tohto vlastníckeho
práva a určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Š. X., zomrelom XX.XX.XXXX.
Majú naliehavý právny záujem na tomto určení, keďže v súčasnej dobe sú nehnuteľnosti vedené na iné

osoby a bez tohto určenia ich nemôžu nechať prejednať v dodatočnom dedičskom konaní a zapísať v
katastri na svoje meno.

2. Žalovaní v 1. a v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 06.04.2010 k žalobe uviedli, že žalovaná
v l. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 197 m2, parc.

č. XXXX/X,zastavané plochy vo výmere 98m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 92 m2, parc. č.
XXXX/X, orná pôda vo výmere 1335 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy vo výmere 224 m2, parc.
č. XXXX/XX, zastavané plochy vo výmere 504 m2 v k.ú. V. B., zapísaných na LV č. XXX, v podiele 1/1.
Žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 385
m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2 263 m2 v kat. úz. V. B., zapísaných na LV č. XXX, v podiele

l/1. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli od svojej matky H. Q., rod. H., a to na základe darovacej zmluvy,
vedenej na Správe katastra Partizánske pod sp. zn. 1217/2000. Ich matka F. H. Q. nadobudla vlastnícke
právo k uvedeným nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č.XXXX/X vydržaním v
zmysle ust. § 134 ods. 1 a2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, o čom bola spísaná notárska
zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní podľa ust. § 56 ods. 1 pism. g) a § 63 zákona č. 323/1992

Zb. notársky poriadok, vedená pod sp. zn. N 131/2000, NZ 133/2000 zo dňa 17.03.2000.
Nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia žiadajú zahrnúť do dedičstva, užívali pôvodne rodičia
Q. H. a jeho manželka X., J.. U.Á., pričom samotná F. H. Q. užívala predmetné nehnuteľnosti od roku
1950 v prírode nerušene, dobromyseľne a pokojne až doteraz. Ostatné nehnuteľnosti nadobudla titulom
dedenia po svojich rodičoch Q. H. a manželka X., J.. U., nakoľko F. H. Q. bola jediným zákonným

dedičom v prvom rade po Q. H. a manželke X. H., rod. U.. Parcela XXXX/X, X.. Č.. XXXX/X T. X..
Č.. XXXX/X sú susedné parcely k ostatným uvedeným parcelám (v bezprostrednej blízkosti). Q. H. a
jeho manželka X., rod. U. sporné nehnuteľnosti užívali v prírode aj spolu so svojimi ostatnými hore
opísanými nehnuteľnosťami, kde v užívaní neboli nikým a ničím rušení, pokojne a v dobrej viere, že
im patria. Následne do ich užívania vstúpila ich dcéra F. H. Q.. Sporné nehnuteľnosti spočiatku užívali

manželia Q. H. a manželka X., neskôr aj so svojou jedinou dcérou a jediným zákonným dedičom v
prvom rade F. H. Q., ktorá ich následne užívala ďalej spolu so svojím manželom G. Q. a deťmi T. Q.,
J.. X., (správne zrejme T. X., J. Q.) a E. Q.. Po celú dobu opísaného užívania neboli zo strany právnych
predchodcov žalobcov a ani súčasných žalobcov vznesené žiadne námietky, resp. výhrady ohľadne
užívania. Aj samotní žalobcovia ako právni nástupcovia v prvom rade po nebohom Š. X. vo svojom

žalobnom návrhu priznali, že o existencii sporných nehnuteľností nemali donedávna vedomosť. Sporné
nehnuteľnosti neboli zahrnuté do dedičského konania po nebohej X. H., J. U.C. T. Q. H., kde však F.
H. Q., vzhľadom na zanedbateľnú a v prírode takmer nespoznateľnú výmeru sporných nehnuteľností k
celkovej výmere ostatných nehnuteľností a predchádzajúce pokojné nikým a ničím nerušené užívanie,
bola v tom, že spolu s ostatnými nehnuteľnosťami zdedila aj sporné nehnuteľnosti, a teda bola so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že jej patria, t.j. konala v dobrej viere o existencii
právneho titulu. Žalobcovia vo svojom žalobnom návrhu správne uviedli, že sa v prírode jedná o
úzky a dlhý pás, bežným okom nespoznateľný, t.j. bez presného geometrického zamerania. F. H. Q.
nakladalasospornýminehnuteľnosťamiakosvlastnýmiabolavdobrejviere,žejejspornénehnuteľnostipatria, t.j. že je ich vlastníkom. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľného omylu držiteľa bol
správneuvažovanýipomerplochynadobudnutéhoaskutočnedržanéhopozemku.Priposúdenípomeru
nadobudnutého a skutočne zdedeného pozemku za účelom zistenia, či sa oprávneným držiteľom stal

nadobúdateľ, ktorý sa ujal držby časti susedného pozemku, ktorého vlastníctvo nenadobudol, tak je
správne vychádzať z pomeru všetkých na seba nadväzujúcich nadobudnutých parciel k uchopenej časti
cudzieho pozemku (rozh. NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3588/2008). Možno teda konštatovať, že platné právo,
a ani judikatúra nevyžadujú, aby sa oprávnená držba opierala o právny dôvod spôsobilý k nadobudnutiu
práva. Ku kvalifikácii držby ako oprávnenej je však potrebné, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým

okolnostiam v dobrej viere o existencii takéhoto právneho titulu. Zo strany F. H. Q. (toho času už nebohej)
došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok ust. § 134, § 872 ods. 6 zákona Č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník a menovaná nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním,
kde osvedčenie o vyhlásení o vydržaní má len deklaratórny charakter.

3. Intervenient na strane žalovaných v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že žalobcovia

sa v tomto súdnom konaní domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorých existencii
do dňa podania žaloby nemali žiadnu vedomosť, resp. nevedeli, že niečo majú. V súčasnej dobe sa
hlásia k niečomu, čo takmer 58 rokov nevedeli, že majú 58 rokov to je takmer celý ľudský život. Kde
boli celý ten čas. Prečo sa nezaujímali o svoj pozemok? Kde bol ich záujem o tento pozemok. Nikde
neboli, lebo nevedeli, že niečo tam akýsi pásik pôdy vôbec existuje. Pri posudzovaní celej prejednávanej

záležitosti treba vychádzať zo základného kritéria, resp. zo základnej otázky, a to kto vyvlastňoval
pozemok, resp. pozemky žalobcov? Boli to H., Q. T. Z. X.? Bol to štát. Štát, ktorý mal za úlohu vyvlastniť
pozemok X.. Štát vždy vyvlastňoval pozemky ako celok, nenechával malé úzke pásiky. Má za to,
že rozsah vyvlastnenia rodiny žalobcov zodpovedá ich skutočnému rozsahu užívania pozemkov. Štát
vyvlastnil pozemok X.H. po hranicu, resp. po hranicu reálneho (skutočného) užívania pozemkov, za

ktorou bol pozemok H.. A takto užívala rodina H., následne rodina Q. a v neposlednom rade rodina X.
tento úzky pásik. Opak by sa priečil zdravému rozumu. Pásik, čo zostal, nemal žiadny hospodársky resp.
iný význam, jeho výmera bola zanedbateľná, a teda, ako zhodne uvádzajú aj žalobcovia, bol k ničomu.
Zhodne aj žalobcovia uvádzajú, že nikto nemohol tušiť, že tu zostal akýsi pásik pôdy. Treba zdôrazniť, že
vyvlastnenie realizovali štátne orgány a tie predsa mali k dispozícii všetky listinné doklady o vlastníctve

potrebné k vyvlastneniu nehnuteľnosti vo vlastníctve rodiny žalobcov. Q. si dali osvedčiť vlastníctvo k
časti pozemku len preto, že tento pozemok aj skutočne užívali už rodičia nebohej H. Q.A.. Osvedčením
len bol potvrdený skutkový stav, ktorý reálne existuje, a teda došlo k zosúladeniu skutkového a právneho
stavu. A tak v dobrej viere tento pozemok je užívaný celkom 58 rokov. Taktiež nemožno spochybniť
dobrú vieru H. Q. pri osvedčovaní, pretože iný skutkový stav nepozná. Ak je nezrovnalosť pri rozlohe

pozemku, je presvedčený, že táto nezrovnalosť je následkom nesprávnych zápisov a nie toho, aby Q.
osvedčovali nehnuteľnosť, ktorá nebola vo vlastníctve H.Í. Q.. Vlastníctvo sporných pozemkov nikdy
nespochybnilo ani Mesto Partizánske, ktoré s ním jednalo ako s vlastníkom pri uzatváraní dohody o
zámene pozemkov. Išlo o bezodplatnú zámenu časti pozemkov spočívajúcu v bezplatnom umiestnení
septiku na pozemku, ktorý je predmetom sporu, na ktorý je napojená stavba tribúny a šatne futbalového

klubu vo vlastníctve mesta Partizánske, kde mesto Partizánske mu naproti tomu umožnilo rozšíriť vstup
na jeho pozemok do domu. V danom prípade mesto Partizánske konalo ako orgán verejnej moci, ktorý
má k dispozícii vlastnú evidenciu pozemkov a taktiež majetko-právne oddelenie považovalo jeho za
vlastníka sporného pozemku, a teda ani mesto Partizánske, ktoré je priamo napojené na portál Správy
katastra Partizánske nezistilo nezrovnalosti ohľadne vlastníctva sporných pozemkov. V stanoviskách

a vyjadreniach žalobcov je celá rada nepresností. Žalobcovia uvádzajú, že o predmetný pozemok sa
nestarajú. Práve naopak, v dobrej viere sa starajú a v dobrej viere užívajú tento pozemok. Keby sa
nestarali, tak dnes by tam po 58 rokoch rástli stromy v priemere 40 cm a nie prútiky. Nedôveryhodne
sa javí i tá skutočnosť, kde žalobcovia uvádzajú, že v poľnom pláne z roku 1976 ako figurant vystupuje
P. Q.. Takúto osobu v príbuzenskom vzťahu nepozná. Je až zarážajúce, s akou hrdosťou sa žalobcovia

hlásia k bezvýznamnému pásiku pôdy po 58 rokoch. Pýta sa, prečo sa nezaujímali ako im štát vyvlastnil
ich parcelu. Pýta sa, kde boli, keď žiadal o stavebné povolenie na jeho rodinný dom, veď predsa
toto povolenie bolo už po roku 1989 a bolo vyvesené verejne na úradnej tabuli mesta Partizánske
a bolo každému verejne dostupné. Už sa žalobcovia predsa nemuseli báť ľudí v dlhých čiernych
kabátoch. Teória a závery žalobcov, že oni nemuseli, a ani nevedeli, že im ešte z čias komunizmu zostal

akýsi bezpredmetný pásik pôdy, ale bez akéhokoľvek zaváhania uvádzajú, že oni, resp. H. Q., ktorá
nebola účastníčka vyvlastňovacieho konania, musela o tom vedieť, že tam zostal pásik. Iný výklad ani
žalobcovia nepripúšťajú. Je bývalý dôstojník - plukovník a môže povedať, že keby len náznakom aleboz reči svokrovcov mal vedomosť o tom, že je tu nejaký spor, resp. pochybnosť o ich vlastníckom práve,
nestaval by na cudzom pozemku rodinný dom, ktorý po jeho smrti budú užívať jeho deti a ich deti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, intervenienta na strane

žalovaných, vykonaním ohliadky nehnuteľností na mieste samom, oboznámením obsahu výpisov z listu
vlastníctva č. XXX vydaných Správou katastra Partizánske pre kat. úz. V. B., výpisov z listu vlastníctva
č. XXX vydaných Správou katastra Partizánske pre kat. úz. V. B., výpisu z pozemkovej knihy vl. č XXX
pre kat. úz. V. B., Osvedčenia o dedičstve zo dňa 19.3.1998, sp. zn. 5D 2221/96-36, D not 1162/96,
rozhodnutiaŠtátnehonotárstvaTopoľčanyzodňa28.11.1978,č.k.D1348/78-8,kópiekatastrálnejmapy,

notárskej zápisnice napísanej dňa 17.3.2000 v notárskom úrade JUDr. Vlasty Rybánskej so sídlom
v Topoľčanoch pod sp. zn. N 131/2000, NZ 133/2000, darovacej zmluvy zo dňa 7.12.2000, výpisu z
pozemkovej knihy vl. č. XXX a vl. č. XXX pre kat. úz. V. B., kúpnej zmluvy
zo dňa 12.9.1952 Čd. 291/52, výmeru Okresného národného výboru v Partizánskom zo dňa 18.9.1952,
sp. zn. Čd 291/52, identifikácie parciel č. Kl 1270/2010, výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. V. B., výpisu
z pozemkovej knihy vl. č. XXX pre kat. úz. V.Ľ. B., návrhu na zápis prevodu správy národného majetku

v EN č. Fin-4-práv./76-V.Bce zo dňa 17.6.1976, administratívnej dohody o prevode správy národného
majetku zo dňa 10.7.1962, rozhodnutia Okresného národného výboru, Odboru výstavby v Topoľčanoch
č. Výst. 4422/61 zo dňa 13 .6.1961, výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 482-920-210-1960 z
31. 3. 1961, geometrického plánu č. 482-920-210-1960, geometrického plánu č. 482-920-210-1960 na
utvorenie parc. č. XXX/X, XXX/X, vyvlastňovacieho plánu zo dňa 16.3.1961, vyvlastňovacieho súpisu a

plánu z 31.3.1961, hospodárskej zmluvy zo dňa 30.9.1976, výkazu plôch ku
geometrickému plánu č. 761-2520-0461/76 na rozdelenie parc. č. XXX/X - XXX/X,
geometrického plánu č. 761-2520-0461/76, geometrického plánu č. 26/1999 zo dňa
18.1.2000, výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX pre kat. úz. Veľké Bielice a vl. č. XXX pre kat. úz. V.
B., výkazu plôch ku GP č. 762-2520-1291/76, geometrického plánu na rozdelenie a oddelenie parc. č.

581/2, 581/4, 582/2, poľného nákresu, výkazu plôch ku GP č. 761-2520-1291/76, geometrického plánu
na rozdelenie parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X zo dňa 17.9.1976, snímky z pozemkovej mapy zo dňa
11.1.1978, notárskej zápisnice sp. zn. N 424/77, NZ 424/77 zo dňa 7.10.1977, geometrického plánu
č. 761-2520-0461/76 na rozdelenie - oddelenie parcely č. XXX/X - XXX/X, vyhlásenia T. K. zo dňa
23.1.2010 výmeru Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave zo dňa 28.6.1960, výkazu plôch

ku GP č. 299-210-920-1960-1 z 29.5.1960, GP č. 299-210-920-1960-1 z 29.5.1960, výkazu plôch ku
GP č. 299-210-920-1960-2 z 28.5.1960, geometrického plánu č. 299-210-920-1960-2 zo dňa 28.5.1960,
identifikácie parciel z 30.3.2011, vyvlastňovacieho súpisu a plánu z 31.3.1961, rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu v Prievidzi zo dňa
16.4.2010 č. OPU - 764-2010/1173/871-C, vyjadrenia Správy katastra Partizánske , spisu N 131/00, NZ

133/00, spisov OS Topoľčany sp. zn. 5D/2221/96, D 522/73, D 1438/78, a zistil, že žalobcovia v 1. až v
5. rade sú dedičia zo zákona po Š. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
5. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 400 pre kat. úz. V. B. vyplýva, že
vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2 bola Š. R. v celosti. Právna
predchodkyňa žalobcov Š.Á. X., rod. R. užívala nehnuteľnosť do roku XXXX. Dňa XX.XX.XXXX zomrela.

6. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch zo dňa 28.11.1978, č. k. D
1348/78-8, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26.1.1979, nadobudol neb. Š. X. ako dedič po neb. Š.
X., J.. R. do vlastníctva okrem iného aj poľnohospodársku pôdu v kat. úz. V. B. v užívaní JRD, zapísanú
v PKN vl. č. 400 ako parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2 v celosti.
7. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 19.03.1998 číslo konania 5D 2221/96-36, D not 1162/96 vydaného

JUDr. Gabrielou Palugovou, notárkou so sídlom v Topoľčanoch vyplýva, že parc. č. XXX v kat. úz. V.
B. zapísaná vo vl. č. XXX ako roľa vo výmere 6675 m2 nebola predmetom dedičského konania po
poručiteľovi Š. X. zomrelom dňa XX.XX.XXXX a nebola v dedičskom konaní po Š. X. vyporiadaná.
8. Z výmeru Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave zo dňa 28.06.1960,
ktorým bol opravený Výmer býv. Povereníctva potravinárskeho priemyslu a výkupu

pôdohospodárskych výrobkov z 15.4.1959 č. 721/13 - 004/1959 vyplýva, že z nehnutel'nosti vedenej v
pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. V. B. pod parc. č. XXX na meno Š. R. a z ďalších nehnuteľností
v kat. úz. V. B., parc. č. XXX, parc. č. XXX, X.. Č.. XXX/X T. X.. Č.. XXX bola odňatá časť, ktorá je
vyznačená v GP vyhotovenom Okresným meračským strediskom v Topol'čanoch dňa 29.05.1960 pod
novým parcelným číslom 584/2 a 586/4. Z výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 299-210-920-1960-1

zo dňa 29.05.1960 Čd 1055/61 vyplýva, že z PKN parc. č. XXX vo výmere 6675 m2 bola odňatá
v prospech Roľníckeho skladištného družstva v Partizánskom, výmera 2539 m2. Výmera 2539 m2
z parc. č. XXX bola podľa tohto geometrického plánu zahrnutá do novo vytvorenej parc. č. XXX/X
dvor vo výmere 5198 m2. Zvyšná výmera 4136 m2 (6675 m2 - 2539 m2) parc. č. XXX zostala vovlastníctve právnej predchodkyne žalobcov Š. X., rodenej R.. Podľa GP č. 299-210-920-1960-1 bola z
parc. č. XXX odňatá a do parc. č. 584/2 vo výmere 5198 m2 zahrnutá výmera 2539 m2, ktorá podľa
označenia v geometrickom pláne predstavuje časť resp. diel ,,1 ". Diel ,,1" podľa zobrazenia na tomto

geometrickom pláne predstavuje časť parc. č. XXX na začiatku v smere od štátnej cesty. (prednú časť)
VýmeromPovereníctvapotravinárskehopriemysluavýkupupôdohospodárskychvýrobkovz15.04.1959
č. 721/13-004/1959, ktorý bol opravený výmerom Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave
zo dňa 28.6.1960 bola preto na základe tohto geometrického plánu odňatá časť parc. č. XXX v smere
od štátnej cesty. Parc. č. XXX/X vo výmere 5198 m2 (diel ,,1" z parc. č. XXX) bezprostredne susedila s

parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X vo výmere 4459 m2 podľa tohto geometrického plánu bezprostredne
susedila so zostatkom parc. č. XXX vo výmere 4136 m2.
9. Zmeny na základe výmeru zo dňa 15.04.1959 č. 721/13-004/1959, opraveného výmerom zo dňa
28.06.1960 boli zapísané do pozemnoknižnej vložky č. XXX. Z PKN vl. č.XXX pre kat. úz. V. B. vyplýva,
že parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2 zapísaná vo vl. č. XXX bola podľa geometrického plánu zo
dňa 29.5.l960 zlúčená s parcelarni číslo XXX/X, XXX, XXX, XXX T. XXX/X a následne rozdelená tak,

že sa vytvorila parcela č. XXX roľa vo výmere 4136 m2, ktorá bola zapísaná spät' do vložky č. XXX.
Časť parc. č. XXX vo výmere 2539 m2 už ako časť parc. č. XXX/X dvor vo výmere 5198 m2 zostala
zapísaná vo vložke č. XXX ako vlastníctvo Čsl. štátu - Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik,
n.p. Bratislava.
10. Rozhodnutím ONV, odboru výstavby v Topoľčanoch zo dňa 13.6.1961, č. Výst.4422/61 bola

vyvlastnená časť nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo
výmere 6675 m2 označená v geometrickom pláne č. 482-920-210-1960 zo dňa 31.03.l961 ako časť,
resp. diel ,,1" vo výmere 3332 m2. Táto časť parc. č. XXX bola vyvlastnená za účelom výstavby školy vo
V.C. B.. Vyvlastnená časť parc. č. XXX vo výmere 3332 m2 označená ako časť, diel ,,1" bola zahrnutá
podľa tohto geometrického plánu do parc. č. XXX/X.

11. Podľa administratívnej dohody o prevode správy národného majetku zo dňa 10.07.1962 odovzdal
Okresný investorský útvar Topoľčany MNV vo Veľkých Bieliciach správu národného majetku, stavbu
školy a pozemkov pod výstavbu školy podľa geometrického plánu parc. č. XXX/X T. XXX/X.
12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1952 a z výmeru Okresného národného výboru

v Partizánskom zo dňa 18.09.1952, sp. zn. Čd 291/52 vyplýva, že Q. H. kúpnou zmluvou zo
dňa 12.09.1952 previedol na jeho dcéru, právnu predchodkyňu žalovaných vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v kat. úz. V. B. zapísaným v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX/X v 6114-inách a vo vl.
č. XXX ako parc. č. XXX/X v 1/2-ici.
13. Z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX pre kat. úz. V. B. T. V.. Č.. XXX pre kat. úz. V. B. vyplýva, že

právna predchodkyňa žalovaných bola vlastníčkou parc. č. XXX/X v ? -ici a parc. č. XXX/X v 6/14-inách.
14. Z geometrického plánu zo dňa 17.09.1976, č. 762-2520-1291/76 vyplýva, že v čase jeho vyhotovenia
boli sporné pozemky označené ako parc. č. XXX/X. Sporné pozemky boli v teréne oddelené a mali
spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. XXX/X. Hranica pozemku parc. č. XXX/X na strane priľahlej k
pozemku parc. č. XXX/X (sporné pozemky) bola priama a rovná, nebola lomená.

15. Z hospodárskej zmluvy zo dňa 30.09.1976 vyplýva, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. V. B.
označené podľa stavu EN ako parc. č. XXX/X vo výmere 708 m2 (v zmluve je uvedené parc. č. XXX/X,
číslo 2 je však prečiarknuté a dopísané je číslo 1) a iné nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom
č. 761-2520-0461/76 zo dňa 4.2.1976 z pozemnoknižných parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísaných
vo vl. č. XXX boli prevedené Poľnohospodárskym nákupným a zásobovacím podnikom n.p. Bratislava

na Miestny národný výbor Veľké Bielice. Grafická a popisná časť GP sú v rozpore, v GP sú prečiarknuté
čísla parciel, v dôsledku čoho nie je možné identifikovať jednotlivé parcely, v grafickej časti majú rôzne
pozemky rovnaké parcelné čísla.
16. Z notárskej zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v Topoľčanoch dňa 7.10.1977 pod sp. zn. N
424/77, NZ 424/77 vyplýva, že A. H., T. H. a právna predchodkyňa žalovaných vyporiadali ich podielové

spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v kat. úz. V. B. zapísaným v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX/X
roľa vo výmere 7778 m2 (správne 7078 m2) a vo vl. č. XXX ako parc. č. XXX/X roľa vo výmere 7787
m2 reálnym rozdelením. Rozdelením parciel vznikli parcely č. XXX/X roľa vo výmere 6926 m2, ktorá
bola prikázaná do vlastníctva právnej predchodkyni žalovaných a ide o pozemok, ktorý má spoločnú
hranicu so spornými pozemkami a parcela č. XXX/X roľa vo výmere 5997 m2 , parc. č. XXX/X zastavaná

plocha vo výmere 1004 m2 a parc. č. XXX/X roľa vo výmere 580 m2, ktoré boli prikázané do podielového
spoluvlastníctva Kolomana Olaha a Anny Olahovej rovnakým dielom, teda každému v ? -ici.
17. Z geometrického plánu č. 26/1999 zo dňa 18.1.2000 vyplýva, že sporné pozemky parc. č. XXXX/X,
XXXX/X T. XXXX/X boli vytvorené z pozemku zapísaného v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX.18. Z notárskej zápisnice napísanej dňa 17.03.2000 v notárskom úrade JUDr. Vlasty Rybánskej
so sídlom v Topoľčanoch pod sp. zn. N 131/2000, NZ 133/2000 vyplýva, že právna predchodkyňa

žalovaných požiadala notárku o spísanie osvedčenia o vyhlásení o vydržaní v zmysle § 56 ods. l písm.
g) a § 63 zák. č. 323/92 Zb. Notárka JUDr. Vlasta Rybanská na základe § 56 ods. 1 písm. g) a § 63
zák. č. 323/1992 Zb. o vyhlásení o vydržaní osvedčila prehlásenie právnej predchodkyne žalovaných,
že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. ú.z. V. B. X.. Č.. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2,
parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zast. plocha, dvor vo výmere 98 m2

v celosti. V notárskej zápisnici je uvedené, že tieto nehnuteľnosti v kat. úz. V. B. boli pôvodne zapísané
v pozemnoknižnej vl. č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 4136 m2, ktorá parcela bola zameraná
geometrickým plánom zo dňa 07.03.2000 pod č. 26/1999 a boli vytvorené nové parcely a to parc. č.
XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/
X zast. plocha, dvor vo výmere 98 m2. Z notárskej zápisnice vyplýva že, takto vyčlenené nehnuteľnosti
užívali v prírode pôvodne rodičia F. H. Q. Z.. Q. H. T. X. J.. U., pričom samotná F. H. Q. nehnuteľnosti

užívala od roku 1950 v prírode nerušene, dobromyseľne a pokojne.

19. Z darovacej zmluvy zo dňa 07.12.2000 vyplýva, že F. H. Q. darovala okrem iného sporné
nehnuteľnosti žalovaným v 1. a v 2. rade, a to žalovanej v 1. rade parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere
197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 98 m2 a žalovanému v 2. rade parc. č. XXXX/

X orná pôda vo výmere 385 m2. Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra povolený dňa 3.l.2001
pod č. V 1217/00.
20. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. V.É. B. vyplýva, že vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/X orná
pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 je žalovaná
v l. rade, ktorá ich nadobudla darovacou zmluvou zapísanou pod č. V 1217/00-1/0l.

21. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. V.É. B. vyplýva, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X orná pôda
je žalovaný v 2. rade, ktorý ho nadobudol darovacou zmluvou zapísanou pod č. V 1217/00-1/01.
22. Z kópie katastrálnej mapy pre kat. úz. V. B. vyplýva, že pozemky parc. č. XXXX/X až 3 susedia z
jednej strany s ihriskom a z druhej strany s pozemkami parc. č. XXXX/X, X T. E..
23. Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prievidzi zo dňa 16.04.2010, č.

OPU-764-2010/1173/871-C vyplýva, že žalobcom bola priznaná náhrada (za prevzatie nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu a za vyvlastnenie nehnuteľnosti bez vyplatenia náhrady) za časť PKN parc. č.
XXX zapísanú vo vl. č. XXX ako roľa vo výmere 6675 m2 vo výmere 5871 m2 (2539 + 3332 m2).
24. Z identifikácie parciel č. K l 1270/2010 vydanej Správou katastra Partizánske vyplýva, že pôvodná
PKN parcela zapísaná vo vl. č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 4136 m2 je zapísaná ako parcely

registra C parc. č. XXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXXavozvyšnejčastiakoparcelyregistraEč.XXXT.XXX/X.Vlastníkom
časti pôvodnej parcely evidovanej v registri E ako parc. č. XXX vo výmere 9 m2 je právny predchodca
žalobcov Š. X..
25. Z vyhlásenia T. K. zo dňa 23.10.2010 vyplýva, že vyhotovil geometrický plán č. 26/1999 zo dňa

18.01.2000. GP si u neho objednával, vybavoval a aj platil p. E. Q.. Na samotnom meraní na mieste
sa spolu s ním zúčastnili E. Q., P. Q. T. X. T. P. F. D.. G. X.. Oni aj určovali, ako má predmetné parcely
rozdeliť, žalovaný v 2. rade mu aj pomáhal pri meraní s meračským pásmom. Ich matka H.Í. Q. mala
byť v tom čase v nemocnici.
26. Z identifikácie parciel vypracovanej Správou katastra Partizánske pod č. Kl 832/2011

vyplýva, že pôvodná PKN parcela zapísaná v pozemkovej knihe pre kat. úz. V. B. vo vl. XXX ako roľa
parc. č. XXX vo výmere 4136 m2 je v súčasnosti evidovaná ako parc. č. XXXX bez určenia výmery
a parc. č. XXXX vo výmere 351 m2 obe vo vlastníctve mesta Partizánske a ako parc. č. XXXX/X vo
vlastníctve žalovaného v 2. rade a parc. č. XXXX/X, XXXX/X vo vlastníctve žalovanej v l. rade.
27. Podľa vyjadrenia Správy katastra Partizánske a príloh k nemu z parc. č. XXX T. Č.. XXX

vznikla na základe geometrického plánu č. 299210-920-1960-1 oddelením parcela č. XXX/X. Zo zvyšku
parc. č. XXX bola na základe geometrického plánu č. 482-920-210-1960 odčlenená časť, ktorá bola
začlenená do parc. č. XXX/X. Po odčlenení ostal z pôvodnej parcely č. XXX nedotknutý úzky pás
susediaci s parc. č. XXX/X. Z kópie mapy evidencie nehnuteľností vyplýva, že zbytková časť parcely č.
XXX bola označená ako parcela č. XXX/X. Mapa je aktualizovaná po roku 1960, súpisy parciel z tých čias

sauSprávykatastraTopoľčanynezachovali.Zpísomnejčastigeometrickéhoplánuč.761-2520-0461/76
zo dňa 04.02.1976 vyplýva, že z PKN vl. č. XXX bola zabratá parcela č. XXX/X dvor vo výmere 5198
m. Túto parcelu neskôr geodet opravil na parc. č. XXX/X o výmere 5196 m2. Nevedia jednoznačne
posúdiť prečo, domnievajú sa, že zosúladil stav s mapou evidencie nehnuteľností. Parcela č. XXX/X- záhrada vo výmere 708 m2 (neskôr prečíslovaná na XXX/X) je uvedená v novom stave, čiže ako
parcela odčlenená a vytvorená z parciel uvedených v doterajšom stave, ktoré boli vo vlastníctve Čsl.
štátu - Poľnohospodárskeho a nákupného podniku. V grafickej časti geometrického plánu býva nový

stav označený červenou farbou, čo však nie je pri parcele č. XXX/X vo výmere 708 m2. Pri podrobnom
skúmaní je vidieť, že uvedený plán je plný chýb,
nevysvetliteľných opráv, výkaz plôch nemá rozdelený na časť majetko-právnu (časť, kde sú jednoznačne
uvedené parcely z pozemkovej knihy a je podkladom na usporiadanie vlastníctva) a časť EN, kde sú
uvedené parcely zobrazené na mape EN a táto časť slúži na to, aby plán bol zosúladený výmerovo. Pri

pláne nie je v súlade grafická časť s písomnou časťou. Takýto nesúlad a chyby v geometrickom pláne
neboli v 70. - 80. rokoch nezvyčajné, vlastníctvu z pozemkovej knihy sa nepripisoval až taký význam ako
v súčasnosti. Spätná interpretácia situácie býva niekedy obtiažna, človeka neznalého pomerov môže
pomýliť a je veľmi ťažké zaujať jednoznačné stanovisko. V grafickej časti geometrického plánu č. 761-
2520-0461/76 zo dňa 04.02.1976 je parcela EN č. XXX/X uvedená ako zbytková pozemkovo- knižná
parcelač.XXX.Zpočítačovejsútlačepôvodnéhonultéhopozemkovo-knižnéhostavuasúčasnéhostavu

katastra nehnuteľností vyplýva, že parcely č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X sú vytvorené z pôvodnej PKN
parcely č. XXX, a to na strane susediacej s pôvodnou PKN parcelou č. 582/2, teraz evidovanou ako
parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX/X T. Č.. XXXX/XX. Geometrický plán č. 203-23428-920-58 sa v archíve
správy katastra nenachádza a nie je im známe, k akému účelu bol vyhotovený a akých parciel sa dotýkal.
28. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol rozsudkom č. k. 4C/30/2010-366 zo dňa

10.05.2011, ktorým určil že nehnuteľnosti v kat. úz. V.A. B. zapísané Správou Partizánske v LV č. XXX
ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 98 m2, v LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 v celosti patria do
dedičstva po Š. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX. Zároveň súd žalovaným uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 1.271,05

€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
29. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením č. k. 19Co/285/2011-383 zo dňa 22.03.2012 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd I.stupňa sa
nezaoberal tým, či právni predchodcovia H. Q.Č. boli oprávnenými držiteľmi a či ich oprávnená držba

mohlauH.Q.vôbecvyvolaťdobromyseľnénadobudnutiespornýchnehnuteľnostísohľadomnatvrdenie
žalovaných, že rozsah užívania sporných nehnuteľností bol totožný u právnych predchodcov Q. H..
Dôkaznú povinnosť majú žalovaní, nakoľko v súlade s ustálenou judikatúrou dobrú vieru s prihliadnutím
na požiadavku bežnej a obvyklej opatrnosti držiteľa musí preukazovať ten, kto tvrdí, že vec vydržal.
Preukázanie dobromyseľnosti je procesnou povinnosťou toho, kto sa dovoláva pre nich priaznivých

záverov vyplývajúcich z vydržania vlastníckeho práva.
30. Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne O. U., oboznámením obsahu prehlásenia F. H.
zo dňa 16.05.2012, odvolania F. H. z 15.05.2012,záverečného návrhu z 10.05.2013, záverečného
stanoviska zo dňa 24.05.2013, vyjadrenia žalobcu D.. F. X. , vyjadrenia M. X. T. E. G., vstupu
inervenienta do konania zo dňa 06.02.2017, podania zo dňa 30.08.2017, potvrdenia zo 14.07.2017,

vyjadrenia zo dňa 09.10.2017, Nálezu US zo 16.03.2016 I.ÚS 549/2015-33, vyjadrenia zo 06.10.2017,
uznesenia OS Bratislava IV. zo dňa 15.08.2017 č.k. 65D/296/2017-48, uznesenia OS Partizánske
z 24.08.2018 č.k. 4C/30/2010-466, uznesenia OS Partizánske z 24.08.2018 č.k. 4C/30/2010-467,
oznámenia z 05.10.2017, potvrdenia z 28.09.2018, záverečného návrhu z 18.04.2019, uznesenia OS
Bratislava IV. zo dňa 25.10.2018 č.k. 69D/542/2018-69, záverečného návrhu z 18.04.2019.

31. Svedkyňa O. U. vo výpovedi uviedla, že žalobcov nepozná, pozná žalovanú v 1.rade a jej rodinu. S
matkou žalovanej v 1.rade bola jej matka vzdialená príbuzná. Asi pred 3 rokmi sa stretla so žalovanou
v 1.rade a jej mužom a pýtala sa jej, či majú nejaký problém s roľou, pretože keď prišla na návštevu k
jej matke tak tam bola jedna pani , o ktorej jej matka povedala, že je od X. a že im žalovaná v 1.rade s
mužom zobrali roľu. Pani od X. jej ukazovala nejaké papiere ale ona sa s ňou o tom vôbec nerozprávala

a povedala jej, že ju to vôbec nezaujíma. Pýtala sa potom na to matky F. O. a matka jej povedala, že X.
mali konfiškát a zostala "Olacheje roľa". Túto mali oni a H. Q., J.. H.. Keď sa nasťahovali do rodinného
domu, ktorý je v susedstve žalovanej v 1.rade a jej muža, tak boli na tom mieste bola len H. Q., jej
muž a jej rodičia, vždy tam videla len ich, to bolo vždy voľné pole, nikoho iného tam nevidela. Toto bolo
obdobie 60.-70. -tych rokov. V roku 1967 zmaturovala, potom sa hneď aj vydala a bývala na inom

mieste. Pokiaľ bola matku navštíviť tak tam boli vždy len Q. T. H., nikdy tam žalobcom nevidela, ani sa
nikdy nespomínalo, že by tam niečo mali. Matka vždy hovorila, že X. mali konfiškát a ostatné čo zostalo,
boli Olacheje role. Matka vždy hovorila, že roľa, ktorá tam bola, bola na polovicu Q. a na polovicu jej.
Obdobie pred 60 rokmi si nepamätá, podľa nej to bolo stále na mieste samom tak rovnako. U nich sahovorilo vždy v tom zmysle, že to bolo H. a ich. Bola to matkina starosť. V prírode žiadna hranica ani z
jednej , ani z druhej strany nebola. hranice medzi pozemkami boli len brázdy.

32. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
33. Podľa § 115 a § 116 Obč. zákonníka č. 141/1950 Zb. (účinného od 01.1.01951), vydržaním možno

nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Vlastnícke právo k lmuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky, ak
ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od
oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
34. Podľa § 135a ods. 1,2,3 Obč. zákonníka (účinného od 01.04.1983), vlastníkom veci, ktorá môže
byt' predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. l)

hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne
občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods.2). Ak ide o pozemok alebo jeho časť,
ktorý má občan nepretržite v držbe (§ l32a ods. l) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť
právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát, občan
nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom

v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa
územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto
pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému
pozemku dohodou zriadiť právo osobného užívania. Takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku
v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa

osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
35. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
36. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
37. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
38. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
39. Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec
vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si
odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

40. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
41. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.
42. Podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení účinnom do 30.11.2000, v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva
k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie

účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti
držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého
vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku
uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie
osvedčovaných skutočností.

43. Podľa § 460, Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.44. Podľa § 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi
sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

45. Podľa § 483 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie
dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

46. Súd po doplnení dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcov je
podanádôvodne.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žežalobcoviasúdedičmiponebohomŠ.X.,ktorý

je dedičom po nebohej Š.Á. X., rodenej R.. Š. X. bola vlastníčkou pozemku v kat. úz. V. B. zapísaného
v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 66 á 75 m2 (6675 m2). Na základe rozhodnutia
Štátneho notárstva v Topoľčanoch zo dňa 28.11.1978, sp. zn. D 1348/78-8 nadobudol vlastnícke právo
okrem iného aj k pozemku zapísanému v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX v kat. úz. V. B. Š. X., Z..
XX.XX.XXXX. Dedičmi po nebohom Š. X. boli pôvodní žalobcovia v l. až v 5. rade. V priebehu konania
zomrela žalobkyňa v 2. rade P. X.. Dedičmi po nej boli žalobcovi a v 1., v3., v 4. a v 5.rade. Počas

konania zomrel aaj žalobkyňa v 4. rade V. B., ktorej dedičmi boli D.. P. B., Z.. XX.XX.XXXX, žalobkyňa v
3.rade a žalobca v 5.rade. D.. P. B. tiež zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho dedičmi sú žalobcovia v 3. A v
5.rade. V dedičskom konaní po neb. Š. X. nebol pozemok pôvodne zapísaný v PKN vl. č. XXX ako parc.
č. XXX prejednaný a vyporiadaný. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti
zapísané Správou katastra Partizánske v LV č. XXX k.ú. V. B. ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere

197 m2 a parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 a v LV č. XXX k. ú. V. B. ako parc.
č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 patria do dedičstva po nebo Š. X. zomrelom dňa XX.X.XXXX
v celosti. Naliehavý právny záujem na takomto určení žalobcovia preukázali tým, že časť nehnuteľnosti
v kat. úz. V. B. zapísanej v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2, ktorú vlastnila
ich právna predchodkyňa a ktorú podľa právoplatného rozhodnutia ŠN v Topoľčanoch zdedil ich právny

predchodca Š.K. X., je v súčasnej dobe zapísaná v Správe katastra na listoch vlastníctva č. XXX T. XXX
ako vlastníctvo žalovaných a bez takéhoto určenia nie je možné prejednať túto časť nehnuteľnosti v
dedičskom konaní po nebohom Š. X. a zapísať vlastníctvo v ich prospech.

47. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, nikdy

neboli majetkom štátu alebo obce, ale zostali majetkom právnej predchodkyne žalobcov, a jej dediča
Š. X., pretože v roku 1959 bola pre potreby Roľníckeho skladištného družstva v Partizánskom odňatá z
parc. č. XXX časť vo výmere 2539 m2 a v roku 1961 bola na základe rozhodnutia ONV, odboru výstavby
vTopoľčanochvyvlastnenáčasťvovýmere3332m2.Spolubolozcelkovejvýmery6675m2parc.č.XXX
odňatých a vyvlastnených 5871 m2. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Obvodného pozemkového

úradu v Prievidzi zo dňa 16.4.2000 č. OPÚ-764-2010/1173/871-C. Vo vlastníctve právnej predchodkyne
žalobcov zostala z pôvodnej parcely č. XXX výmera 804 m2. Z tejto výmery bolo 9 m2 vrátených v rámci
ROEPprávnemupredchodcovižalobcov.Zvyšokpredstavujevýmeru795m2.Vykonanýmdokazovaním
bolo preukázané, že ide o pozemky v súčasnosti evidované ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X vo
výmere spolu 680 m2, pričom zvyšok výmery (115 m2) sa stratil zrejme nepresnosťami pri vytyčovaní

hraníc pozemkov a pri zápisoch do evidencie nehnuteľností. Časť pôvodnej nehnuteľnosti parc. č. XXX
vo výmere 804 m2 nikdy nebola vo vlastníctve štátu a zostala vo vlastníctve právnych predchodcov
žalobcov. Žalovaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov vo vzťahu k parc. č. XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X z dôvodu, že tieto pozemky sú vytvorené z časti parc. č. XXX, ktorá sa stala majetkom štátu.
Z pripojených listinných dôkazov, najmä výmeru o oprave výmeru o odňatí časti parcely č. XXX z roku

1960, rozhodnutia o vyvlastnení z roku 1961 a s nimi súvisiacich geometrických plánov, výpisov z vl. č.
XXX T. XXX vyplýva postup pri odňatí a vyvlastnení jednotlivých častí parc. č. XXX v prospech Čsl. štátu
a tiež rozsah odňatia a vyvlastnenia, grafické a číselné označenie parciel a ich umiestnenie vo vzťahu
k susediacim pozemkom. Dokazovaním vykonaným oboznámením obsahu týchto listín nebolo tvrdenie
žalovaných o tom, že sporné pozemky sa v minulosti stali vlastníctvom štátu preukázané. Zostatok

parc. č. XXX po zmenách realizovaných výmerom zo dňa 15.04.1959 a rozhodnutím o vyvlastnení
svojou výmerou a tvarom zodpovedá uvedeným listinným dôkazom. Aj z vyjadrenia Správy katastra
Partizánske vyplýva, že po vyvlastnení PKN parc. č. XXX ostala časť pozemku účastníkmi označená
ako "pásik", v súčasnosti evidovaná ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X nevyvlastnená. Vlastnícke
právo právnych predchodcov žalobcov k tejto časti pozemku PKN parc. č. XXX preto nezaniklo ani

znárodnením ani vyvlastnením. Z týchto dôvodov súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vlastníkom
sporných pozemkov nebol štát a že žalobcovia sú vo veci aktívne vecne legitimovaní.
48. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybnepreukázané, že právna predchodkyňa žalobcov Š. X., J.. R. bola vlastníčkou nehnuteľnosti v kat.
úz. V. B. zapísanej v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2. Š. X., J.. R. dňa
XX.XX.XXXX zomrela. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topol'čanoch zo dňa 28.11.1978

č. k. D 1348/78-8 nadobudol túto nehnuteľnosť právny predchodca žalobcov Š. X., Z.. XX.XX.XXXX.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 26.01.1979. Š. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi po Š.
X. sú pôvodní žalobcovia v 1. až v 5. rade. V dedičskom konaní po nebohom Š. X. nebola nehnutel'nost'
v kat. úz. V. B. zapísaná v PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX vyporiadaná. Z listinných dôkazov, výpisu
z pozemkovej knihy vl. č. XXX, rozhodnutia ŠN v Topoľčanoch č.k. D 1348/78-8 zo dňa 28.11.1978,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26.01.1979 jednoznačne vyplýva, že vlastníčkou parcely, z ktorej
boli vytvorené pozemky, ktoré sú predmetom sporu bola matka žalobcov Š. X., J.. R. a po jej smrti sa
stal vlastníkom na základe právoplatného rozhodnutia ich otec Š. X., ktorý ku dňu smrti nehnuteľnosť
nepredal, nezamenil, nedaroval, ani iným spôsobom nepreviedol na inú osobu alebo štát. Vykonaným
dokazovaním nebol preukázaný žiadny právny úkon alebo skutočnosť, na základe ktorých by Š. X. stratil
vlastnícke právo alebo na základe ktorých by jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti zaniklo. Z týchto

dôvodov súd považoval žalobu žalobcov za podanú dôvodne.
49. Právna predchodkyňa žalovaných F. H. Q. nadobudla vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam v kat. úz. V. B. zapísaným na LV č. XXX T. XXX na základe
Osvedčenia o vyhlásení o vydržaní v zmysle § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 zák. č. 323/1992 Zb.. V notárskej
zápisnici zo dňa 17.03.2000 sp. zn. N 131/2000, NZ 13 3/2000 bolo notárkou osvedčené prehlásenie

právnej predchodkyne žalovaných, že je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX/X, X.. Č.. XXXX/X, X.. Č..
XXXX/X na základe toho, že tieto nehnuteľnosti užívali v prírode pôvodne jej rodičia nebohí Q. H. T. X.
J.. U., pričom ona užíva predmetné nehnuteľnosti od roku 1950 v prírode nerušene, dobromyseľne a
pokojne až doteraz.
50. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá
viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom

ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý

faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu
vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej
držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
51. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade boli
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu spôsobilým predmetom vydržania a právni

predchodcovia žalovaných boli spôsobilými subjektmi vydržania, preto tieto predpoklady vydržania
považoval za preukázané. Ďalšími predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť
oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej doby. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom
je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Obč.
zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo

patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnosti ach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

52. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že oprávnenie vec držať môže patriť aj inej osobe ako
vlastníkovi. Táto osoba (držiteľ) fakticky ovláda určitú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec a nakladá s ňou
ako s vlastnou, hoci chýba právom uznaný dôvod inak spôsobujúci prevod alebo prechod vlastníckeho

práva. Držiteľ je oprávnený v takom prípade, ak je subjektívne presvedčený, že vec, s ktorou nakladá,
mu patrí. Rozdiel medzi oprávnenou a neoprávnenou držbou je v dobromyseľnosti držiteľa v tom, že mu
vec skutočne patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle.
53. Posúdenie toho, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie je, je potrebné vždy hodnotiť
objektívne, do úvahy treba brať nielen osobné presvedčenie držiteľa, ale aj to, či pri bežnej opatrnosti,

ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať, nemal, resp. nemohol mať
po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť
tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí, a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný
je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorúmožno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. (rozhodnutie NS SR zo
dňa 27.10.2010 sp. zn. 4Cdo 283/2009).

54. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sporné nehnuteľnosti začali užívať starí rodičia žalovaných
Q. H. a jeho manželka X. J.. U. spolu s ich dcérou, matkou žalovaných. Súd pri hodnotení, či držba
sporných nehnuteľností právnymi predchodcami žalovaných bola oprávnená a či právni predchodcovia
žalovaných boli oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností vychádzal z toho, že pre nadobudnutie
sporných nehnuteľností do ich držby nie je (neexistuje) právny titul (dôvod). Starí rodičia žalovaných,

ktorí zrejme prevzali sporné nehnuteľnosti do držby, resp. začali ich od určitej doby užívať spolu so
svojimi nehnuteľnosťami žiadny právny titul na ich prevzatie do držby nemali. Nebolo preukázané, že
by s právnymi predchodcami žalobcov uzavreli zmluvu, ktorá aj keby bola neplatná, by mohla byť
dôvodom,prektorýzačaliodurčitejdobyčasťnehnuteľnostižalobcovužívať.Takistonebolapreukázaná
ani iná skutočnosť, na základe ktorej začali právni predchodcovia žalovaných sporné nehnuteľnosti od
určitého času užívať a na základe ktorej by sa mohli oprávnene domnievať, že im táto časť nehnuteľnosti

žalobcov patrí. Neb. Q. H. a jeho manželka nemohli byť dobromyseľní v tom, že tu titul (dôvod) na
prevzatie sporných nehnuteľností do držby bol, lebo žiadny úkon z ich strany vo vzťahu k sporným
nehnuteľnostiam v tom čase vykonaný nebol tak, aby sa mohli domnievať, že titul (dôvod) na prevzatie
sporných nehnuteľností do držby bol, i keby v skutočnosti takýto titul (dôvod) neexistoval. Pokiaľ ide o
právnu predchodkyňu žalovaných, žalovaní vo svojich tvrdeniach vychádzali z toho, že ona bola v tom,

že spolu s ostatnými nehnuteľnosťami, ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1952
od svojho otca Q. H., nadobudla aj sporné nehnuteľnosti. Túto kúpnu zmluvu považovali za titul (dôvod),
na základe ktorého nadobudla do držby aj sporné nehnuteľnosti. Toto tvrdenie žalovaných súd nemohol
považovať za preukázané. Právna predchodkyňa žalovaných nemala v roku 1952 dôvod domnievať sa,
že kúpnou zmluvou z 12.09.1952 nadobudla od svojho otca aj časť susedného pozemku, pretože v čase

uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1952 susedný pozemok (teraz sporné nehnuteľnosti) v tom čase ešte
užívala jeho vlastníčka, právna predchodkyňa žalobcov. Právni predchodcovia žalobcov a žalobcovia
užívali parc. č. XXX až do roku 1954. Okrem toho k vytvoreniu sporných nehnuteľností, tzv. "pásika"
došlo až po odňatí a vyvlastnení časti pozemku parc.. XXX v roku 1959 a v roku 1961, preto v roku 1952,
keď bola kúpna zmluva uzavretá, boli pozemky užívané ešte ich vlastníkmi v súlade s ich zápisom v

evidencii nehnuteľností a ich hranice neboli sporné. Časť pozemku PKN parc. č. XXX, z ktorej vznikol
neskôr tzv. "pásik", bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1952 (aj v roku 1950, odkedy podľa
notárskej zápisnice mala právna predchodkyňa žalovaných nehnuteľnosti užívať) nedielnou súčasťou
celého pozemku právnej predchodkyne žalobcov. Starí rodičia a právna predchodkyňa žalovaných
nepochybne vedeli, kto bol vlastníkom susedného pozemku, a vedeli aj to, pokiaľ siahajú hranice ich

pozemku, pretože svoj pozemok užívali, obrábali ho a v čase uzavretia kúpnej zmluvy susedný pozemok
parc. č. XXX užívali a obrábali rodičia žalobcov. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že plot, ktorý
sa nachádza na sporných pozemkoch na strane od ihriska, patrí ihrisku. Jej výpoveď potvrdil aj žalovaný
v 2. rade. Z ich výpovedí vyplýva, že hranica časti pôvodného PKN pozemku č. XXX vyvlastnenej na
výstavbu školy na strane od pozemkov žalovaných bola v teréne tvorená (označená) plotom až po

výstavbe ihriska v 60. rokoch. Tento plot netvoril v tom čase hranicu s pozemkom právnej predchodkyne
žalovaných parc. č. XXX/X. Až do výstavby plota teda nebol žiaden dôvod domnievať sa, že sporný
"pásik" patrí do vlastníctva právnej predchodkyne žalovaných. Starí rodičia žalovaných, ktorí zrejme
ako prví prevzali do držby a začali užívať sporné nehnuteľnosti, poznali hranice svojich nehnuteľností,
ktoré v takýchto hraniciach užívali do určitého času. Keď od určitého času začali užívať svoje pozemky

spolu so spornými pozemkami, čím sa hranica pozemkov, ktoré dovtedy užívali, posunula oproti
predošlej hranici asi o tri metre v prednej časti a asi o štyri metre v zadnej časti ich pozemku, tak túto
skutočnosťstarírodičiažalovanýchprinormálnej,bežnejopatrnostimuselizistiť.Omylvplocheskutočne
nadobudnutého a skutočne držaného pozemku tiež v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože
starí rodičia žalovaných užívali svoje pozemky v určitých hraniciach už dlho pred vytvorením sporných

nehnuteľností. Sporné nehnuteľnosti neprevzali do držby v rovnakom čase ako svoje nehnuteľnosti, aby
mohlo dôjsť u nich k ospravedlniteľnému omylu v pomere skutočne nadobudnutých nehnuteľností a
skutočne užívaných nehnuteľností. Omyl v pomere skutočne nadobudnutých nehnuteľností a skutočne
užívaných nehnuteľností neprichádza do úvahy ani u právnej predchodkyne žalovaných, pretože ona
tiež nenadobudla svoje nehnuteľnosti v tom istom čase, keď začala užívať sporné pozemky. Svoje

nehnuteľnosti nadobudla v roku 1952 a sporné nehnuteľnosti začala užívať niekedy začiatkom 60. rokov.
Z uvedených dôvodov nemožno považovať tvrdenie žalovaných, že podmienky vydržania vlastníckeho
práva zo strany ich právnej predchodkyne boli splnené už v roku 1962 za preukázané.
55. V rozpore s tvrdením žalovaných o tom, že ich právna predchodkyňa užívala po celúdobu nehnuteľnosti v dobrej viere, že jej patria je skutočnosť, že v roku 1976 bol vyhotovený
geometrický plán č. 762-2520-1291/76, v ktorom je oddelený pozemok parc. č. XXX/X (pozemok právnej
predchodkyne žalovaných) od pozemku označeného v geometrickom pláne ako parc. č. XXX/X (t.j. od

sporných pozemkov). Oba pozemky majú spoločnú jednu hranicu, pričom spoločná hranica pozemkov je
kratšia ako dĺžka celého pozemku parc. č. XXX/X (patriaceho právnej predchodkyni žalovaných), ktorá je
priľahlá k pozemku parc. č. XXX/X. Z toho je zrejmé, že pozemok parc. č. XXX/X (teraz sporné pozemky)
v roku 1976 - 1977 netvoril súvislý rovno bežný pás s pozemkom parc. č. XXX/X vo vlastníctve právnej
predchodkyne žalovaných. Aj v roku 1976 - 1977 teda muselo byť právnej predchodkyni žalovaných

zrejmé, že nejde o súčasť jej pozemku a nemohlo u nej dôjsť k omylu v tom, že sporný pozemok vtedy
označenýakoparc.č.XXX/X,patrilkpozemkuparc.č.XXX/X.Parc.č.XXX/Xmalapodľageometrického
plánu rovnú hranicu a parc. č. XXX/X s ňou susedila ale len
v určitej časti. Pozemok parc. č. XXX/X nebol ani predmetom vyporiadania pri rozdelení
podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XXX/X, z ktorého bol vytvorený pozemok parc. č. XXX/
X a pozemku parc. č. XXX/X, v súčasnosti evidovanému ako parc. č. XXXX/X, X T. E.. V tom čase si

právna predchodkyňa žalovaných vlastnícke právo k sporným pozemkom neuplatňovala. Nebola u nej
prítomná subjektívna stránka oprávnenej držby t.j. presvedčenie, že je vlastníčkou aj sporného "pásika".
Z geometrického plánu jej muselo byť pritom zrejmé, že sporné nehnuteľnosti, tzv. "pásik" nie sú v jej
vlastníctve, pretože nejde o súčasť jej pozemku parc. č. XXX/X, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou v roku
1952. Je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaných, že ich právna predchodkyňa nemohla mať vedomosť o

tom, v akom rozsahu bola PKN parc. č. XXX zabratá družstvom a následne vyvlastnená, avšak mohla
mať a aj mala vedomosť o tom, kde je hranica jej pozemku PKN parc. č. XXX/X, vytvoreného v septembri
1976, pretože hranica pozemku parc. č. XXX/X bola súvislá a nebola lomená, t.j. nebola od určitej
časti rozšírená o parc. č. XXX/X, teda o sporné pozemky. V roku 1976 musela právna predchodkyňa
žalovaných z geometrického plánu č. 762-2520-1291/76 zistiť, že nie je vlastníčkou tzv. pásika a preto

nebola u nej splnená podmienka oprávnenej držby sporných pozemkov. Súd pri hodnotení, či bola
právna predchodkyňa žalovaných držiteľkou nehnuteľnosti v dobrej viere musel brať do úvahy, či pri
bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú bolo možné vzhľadom na okolnosti od nej požadovať, nemala, resp.
nemohlamaťpocelúvydržaciudobudôvodnépochybnostiotom,žejejnehnuteľnostipatrili.Skutočnosti
vyplývajúce z tohto geometrického plánu museli v právnej predchodkyni žalovaných v objektívne vyvolať

pochybnosti o tom, že jej sporné nehnuteľnosti patria, a na tom nič nemení skutočnosť, že subjektívne
bola naďalej v dobrej viere, že jej nehnuteľnosti patria. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané,
že právni predchodcovia žalovaných, ich starí rodičia a ich matka síce prevzali od určitého obdobia
sporné pozemky do držby, avšak ich držbu nemožno so zreteľom na všetky okolnosti považovať za
držbu oprávnenú, pretože nemali žiadny právny dôvod (ani domnelý) na ich nadobudnutie do držby.

U právnych predchodcov žalovaných nejde ani o ospravedlniteľný omyl vo výmere nadobudnutých a
skutočne užívaných nehnuteľností, pretože nebol preukázaný žiadny domnelý právny dôvod na základe
ktorého sa držby ujali a tiež z dôvodu, že výmera sporných pozemkov je 680 m2, čo predstavuje pás
široký na začiatku asi tri metre a na konci asi štyri metre, ktorú výmeru nie je možné považovať za
zanedbateľnú a tiež takú, u ktorej by prichádzal do úvahy ospravedlniteľný omyl držiteľa v tom, že

so svojou nehnuteľnosťou nadobudol aj takúto nehnuteľnosť. Domnelým právnym dôvodom u právnej
predchodkyne žalovaných nemohla byť kúpna zmluva, ktorou nadobudla nehnuteľnosti od svojho otca
Q. H., pretože v tom čase ešte boli pozemky obrábané pôvodnými vlastníkmi a ich hranice neboli
sporné a sporný pásik vznikol až po vyvlastnení v šesťdesiatych rokoch. Okrem toho pozemky, ktoré
právna predchodkyňa žalovaných nadobudla kúpnou zmluvou v roku 1952, nadobudla do podielového

spoluvlastníctva, čo znamená, že nadobudla tzv. ideálny podiel, nie v prírode reálne určené a vyčlenené
nehnuteľnosti. K reálnemu rozdeleniu nehnuteľností, ktoré kúpnou zmluvou v roku 1952 nadobudla
došlo až v roku 1977. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaných užívala
sporné nehnuteľnosti po dobu stanovenú zákonom pokojne a nerušene a je pravdou, že k tomu prispela
najmä nečinnosť žalobcov ako do úvahy prichádzajúcich dedičov po nebohom Š. X.. Aj keď žalobcovia

časť parcely, ktorá nebola vyvlastnená neužívali, vlastnícke právo k nej ich predchodca nestratil, pretože
vlastnícke právo sa nepremlčuje.

56. Na zápis vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním do katastra nehnuteľností sa
vyžaduje deklaratórna verejná listina (spravidla rozsudok súdu alebo notárska zápisnica). Podkladom

pre zápis vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalovaných k sporným pozemkom bola notárska
zápisnica spísaná dňa 17.03.2000 JUDr. Vlastou Rybánskou, notárkou so sídlom v Topoľčanoch.
Náležitosťami takejto notárskej zápisnice je aj opísanie okolností, doby a nepretržitosti držby
nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutéhovlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku
uvedeného práva občana výhrady. Ďalej je náležitosťou notárskej zápisnice uvedenie dôkazov, ktoré boli
notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Zo spisu notárskeho úradu JUDr. Vlasty

Rybánskej sp. zn. N 131/00, NZ 133/00 nevyplýva, akým spôsobom bola preukázaná oprávnenosť držby
právnej predchodkyne žalovaných. K držbe nehnuteľností sa nevyjadroval ani dotknutý vlastník, ani
obec. Z popisnej časti geometrického plánu predloženého ako príloha k návrhu na vydanie osvedčenia
o vy držaní vyplýva, že sporné pozemky vznikli odčlenením z PKN parc. č. XXX, pričom vlastník tejto
parcely nebol zisťovaný. Osvedčované skutočnosti neboli preukázané žiadnymi dôkazmi. Notárska

zápisnica vychádza len z tvrdenia právnej predchodkyne žalovaných a z geometrického plánu, ktorý si
dala vypracovať a nevyplývajú z nej žiadne objektívne dôkazy preukazujúce, že právna predchodkyňa
žalovaných mala sporné nehnuteľnosti po celú vydržaciu dobu v pokojnej dobromyseľnej držbe.
57. Právna predchodkyňa žalovaných sporné nehnuteľnosti nepochybne užívala, ale vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že splnila základné predpoklady vydržania a to oprávnenosť držby
a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Okrem toho v konaní o

vyhlásenie o vydržaní nebol dodržaný zákonom stanovený postup, keď neboli vykonané žiadne dôkazy
na preukázanie podmienok vydržania a osvedčenie bolo vydané výlučne na podklade tvrdení právnej
predchodkyne žalovaných. Na základe všetkých uvedených skutočností, súd nepovažoval splnenie
všetkých zákl. predpokladov a podmienok stanovených zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vydržaním, právnymi predchodcami žalovaných za preukázané.

58. Keďže právny predchodca žalobcov Š.. X., ktorý sa stal vlastníkom
nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia, zomrel a vlastnícke právo prechádza dňom smrti
z poručiteľa na jeho dedičov a dedičmi po neb. Š. X. sú žalobcovia, ktorí sa však nemôžu domáhať
určenia vlastníctva v ich prospech, pretože majetok poručiteľa musí byť predmetom dedičského konania,
súd žalobe žalobcov, ktorí sa domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po Š.. X.,

vyhovel a určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po Š. X.. Žalovaní namietali, že určenie predmetu
dedičstva, t.j. určenie, že určité veci patria do dedičstva je predmetom osobitného konania o dedičstve
a preto žalobcovia na takomto určení nemajú naliehavý právny záujem. Súd pri rozhodovaní vychádzal
z toho, že žalobcovia naliehavý právny záujem na takomto určení preukázali, pretože predmetom
dedičského konania po Š. X. neboli sporné nehnuteľnosti, hoci právny predchodca žalobcov bol v čase

jeho smrti nepochybne ich vlastníkom. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že predmetom dedičského
konania po poručiteľovi sú veci, ktoré poručiteľ ku dňu smrti vlastnil,
z toho, že nebohý Š. X. ku dňu smrti nepochybne bol vlastníkom sporných
nehnuteľností a sporné nehnuteľnosti teda mali byť predmetom dedičského konania po ňom a z toho, že
predmetom dedičského konania po ňom v skutočnosti neboli. Samotná skutočnosť, že žalobcovia podali

žalobný návrh o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a nedomáhali sa určenia, či nebohý Š. X.
bolvprávnomvzťahukspornýmnehnuteľnostiamalebonie,keďinakbolitvrdeniažalobcovpreukázané,
súd nepovažoval za dôvod, pre ktorý by nemal resp. nemohol žalobe vyhovieť.
59. Súd v súlade s názorom odvolacieho súdu uvedeným v jeho uznesení vykonal dôkaz navrhnutý
žalovanými, keďže na nich bola dôkazná povinnosť. Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne

O. U., nar. XX.XX.XXXX. Súd zisťoval, či boli právni predchodcovia H. Q., teda starí rodičia
žalovaných, oprávnenými držiteľmi, a či táto ich oprávnená držba mohla u H. Q. vyvolať dobromyseľné
nadobudnutie sporných nehnuteľností. Vychádzal z toho, že dôkazná povinnosť zaťažuje žalovaných.
Z výpovede žalovanými navrhnutej svedkyne však nebolo preukázané, že by starí rodičia žalovaných
boli oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností a že by ich oprávnená držba mohla u právnej

predchodkyne žalovaných vyvolať dobromyseľné nadobudnutie sporných nehnuteľností. Svedkyňa
sama uviedla, že na okolnosti spred roku 1960 si nespomína, keďže ešte sama bola dieťaťom a
tiež neuviedla iné skutočnosti odôvodňujúce oprávnenú držbu starých rodičov žalovaných. Žalovaní
na pojednávaní dňa 07.05.2013 zároveň predložili písomné vyjadrenie F. H., sestry svedkyne O. U.,
avšak rovnako ako v prípade svedkyne nebola z prehlásenia jednoznačne preukázaná oprávnená držba

právnych predchodcov žalovaných. Ide iba o uvedenie určitých skutočností tvrdených matkou pani U. T.
H., pričom z uvedených tvrdení nevyplýva oprávnenosť držby právnych predchodcov H. Q. pred rokom
1952.Navyše,dňa15.05.2013F.H.svojepísomnévyjadrenieodvolala.Zároveňmalsúdzapreukázané,
že právni predchodcovia žalobcov predmetné nehnuteľnosti užívali a to až do roku 1954, pričom
nebol preukázaný žiadny právny titul, na podklade ktorého by sa mali Q. H. a X. H. stať oprávnenými

držiteľmi pred rokom 1952, preto právni predchodcovia H. Q. nemohli byť dobromyseľní v tom, že im
dané nehnuteľnosti patria. Tvrdenia žalovaných, že H. Q. užívala sporné nehnuteľnosti v rovnakom
rozsahu ako jej rodičia súd nepovažoval za preukázané. Právna predchodkyňa žalovaných predmetné
nehnuteľnosti nemohla dobromyseľne nadobudnúť ani na základe oprávnenej držby nehnuteľností jejrodičmi, pretože ani táto nebola preukázaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k
záveru, že v konaní nebola preukázaná dobromyseľnosť a oprávnenosť držby právnych predchodcov H.
Q.. Skutočnosť, že právni predchodcovia začali uvedené nehnuteľnosti od istého času fakticky užívať,

nezakladá u nich vznik oprávnenej držby. Navyše, čo sa týka sporného "pásika", ako bolo preukázané,
k jeho vytvoreniu došlo až následne po vyvlastnení v roku 1959, čo rovnako vylučuje oprávnenosť držby
právnych predchodcov žalovaných.
60. Žalovaní vo svojom záverečnom stanovisku tiež poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.
k. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016, ktoré predstavuje akési prelomenie občianskoprávnej zásady

"nemo plus iuris", kedy na základe dobrej viery nadobúdateľa možno nadobudnúť vlastnícke právo i od
nevlastníka. Ako sa uvádza v uvedenom rozhodnutí, dobrú vieru nadobúdateľa je potrebné dôsledne
posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej
viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Súd vychádzal z okolností tohto sporu a
mal za to, že v danom prípade nie je možné priznať žalovaným vlastnícke právo iba na základe toho,
že vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere. Je pravdou, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k sporným

nehnuteľnostiam od svojej matky H. Q. darovacou zmluvou, avšak k okolnostiam tohto prípadu patrí
aj to, že právna predchodkyňa žalovaných nadobudla nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice
spísanej o jej vyhlásení o vydržaní vl. práva. Náležitosťami takejto notárskej zápisnice je aj opísanie
okolností, doby a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľností a obecného úradu, v obvode ktorého je

nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Náležitosťou notárskej zápisnice
je uvedenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Zo spisu
notárskeho úradu JUDr. Vlasty Rybanskej sp. zn. N 131/00, NZ 133/00 nevyplýva akým spôsobom
bola preukázaná oprávnenosť držby právnej predchodkyne žalovaných. K držbe nehnuteľností sa
nevyjadroval ani dotknutý vlastník, ani obec. Z popisnej časti GP predloženého ako príloha k návrhu

na vydanie osvedčenia o vydržaní vyplýva, že sporné pozemky vznikli z pôvodnej parc.č. XXX, pričom
vlastník tejto parcely nebol zisťovaný. Osvedčované skutočnosti neboli preukázané žiadnymi dôkazmi
a notárska zápisnica vychádza len z tvrdenia právnej predchodkyne žalovaných. H. Q. teda nadobudla
nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice. Ide o jednostranný právny úkon, predmetom ktorého
je vyhlásenie o jej výlučnom vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam, pričom ako bolo preukázané,

uvedené osvedčenie nespĺňa zákonom požadované predpoklady. Uvedené skutočnosti preto mohli u
žalovanýchvzbudiťpochybnostionadobudnutípredmetnýchnehnuteľnostíichmatkou,nakoľkokzápisu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností tak došlo v podstate iba na základe tvrdení ich právnej
predchodkyne .

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil
povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko
mal za to, že žalobcovia mali úspech v celom rozsahu a naopak žalovaní boli v konaní v celom rozsahu

neúspešní.

64. Postavenie intervenienta ako subjektu podieľajúceho sa na výsledku konania závisí od toho, na koho
strane intervenient v konaní vystupuje. V danom prípade sa intervenient zúčastňoval na konaní popri
žalovaných, ktorí však boli v spore neúspešní, s poukazom na čo súd rozhodol tak, že intervenientovi

náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 zákona CSP nepriznal. Súd neuložil intervenientovi
povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania, nakoľko mal za to, že intervenientom sa stal len
v priebehu tohto konania, ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že nie je vlastníkom sporných
nehnuteľností.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.