Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by Mgr. Radoslav Smatana, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/28/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010065
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2020:3620010065.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci
obžalovaného X. P. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27.05.2020, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
X. P., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom I. K., W. I. XXXX/X, nezamestnaný, slobodný, t.č. v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý, ž e :
dňa 23.02.2020 v čase okolo 21:50 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel v úmysle zmocniť sa cudzej
veci k plastovým nepriehľadným dverám zadného služobného vchodu predajne rýchleho občerstvenia
ERZETKO v Partizánskom na ul. Nitrianska cesta 2075/62, kde zaklopal na dvere, na čo mu uzamknuté
dvere otvoril majiteľ prevádzky X. K., po čom obžalovaný vošiel do vstupnej chodby prevádzky, pričom
mal na hlave natiahnutú čiernu kuklu s červeným nápisom a v pravej ruke držal kuchynský nôž s dĺžkou
čepele 12 cm vo výške hlavy a pohybom ruky a trupu nasmeroval úder nožom do oblasti krku a ramena
poškodeného X. K., ktorý zareagoval na útok obžalovaného tak, že svojou ľavou rukou išiel proti dráhe
úderu útočníka, zachytil mu ruku v oblasti zápästia a po krátkom zápase sa podarilo poškodenému
obžalovaného pritlačiť tvárou k stene v chodbe za vstupnými dverami, po čom ohlásil brigádnika
občerstvenia, ktorý chytil obžalovaného rukou pod krk a poškodený X. K. mu väčšou intenzitou sily
zatlačil do zápästia pravej ruky, v ktorej obžalovaný držal nôž, v dôsledku čoho obžalovaný nôž pustil
na zem, následne poškodený položil obžalovaného na podlahu a spýtal sa ho, prečo ho napadol s
nožom, na čo mu obžalovaný uviedol, že chcel len nejaké jedlo, po čom privolaný brigádnik odniesol nôž
obžalovaného z jeho dosahu, následne sa poškodený obžalovaného spýtal, či nemá ďalšiu zbraň, na
čo obžalovaný vytiahol z rukáva oblečenej čiernej mikiny drevený tĺčik na mäso a ten položil na podlahu
predajne a po krátkom čase si stiahol z tváre kuklu, pričom uvedeným konaním obžalovaný nespôsobil
poškodenému X. K. žiadne zranenie, ani škodu na majetku,
t e d a :
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l :
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a/ Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného
zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere
56 (päťdesiatšesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí, a to 1 ks
čierna textilná kukla s červeným nápisom FISCHER, 1 ks drevený tĺčik na mäso s kovovými zúbkami,
1 ks kuchynský nôž so žltou rúčkou.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 16.04.2020 na Okresnom súde Partizánske
obžalobu na X. P. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 27.05.2020, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,
- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako
zločin lúpeže.
Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie
prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením podstatnej
časti znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu zo dňa 21.03.2020 (č.l. 65-81) za splnenia podmienok
podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním a oboznámením
listinných dôkazov, a to fotodokumentácia z miesta činu z č.l. 86-89, zápis o dychovej skúške z č.l. 90,
zoznam doličných vecí z č.l. 102, lustrácia v CDB z č.l. 109, lustrácia ZVJS z č.l. 111, lustrácia CESDaP
z č.l. 125-132, správa na obžalovaného z ÚVV Ilava z č.l. 133, 165, odpis z RT z č.l. 153.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané
vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval (v zhode s obžalobným návrhom prokurátora) ako zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného
zákona. Z hľadiska formy zavinenia ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko
bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie
chráneného záujmu.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutok spáchal preto, že bol hladný a bál sa, resp.
hanbil sa ísť si riadne pýtať. Mama mu poslala peniaze 5 €, ktoré však minul na alkohol namiesto
toho, aby si kúpil jedlo. Pracoval v spoločnosti Gábor v Bánovciach, tam ho však prepustili a potom bol
nezamestnaný. V čase spáchania skutku už nepracoval, a to asi už dva mesiace. Prácu si hľadal, aj
životopisysiposielal.Bývalsám,malzaplatenýnájomdokoncafebruára.potommalísťbývaťksestredo
G. K.. S rodinou má dobré vzťahy. S mamou pravidelne komunikuje. Po prepustení na slobodu môže ísť
bývať k mame, chce si nájsť robotu a postaviť sa na vlastné nohy. Mohol by sa vrátiť do bývalej firmy, čo
robilpredtým,alebobymoholísťpracovaťskrstnýmdoTalianska.MamažijevI.ajspriateľomamladšou
sestrou. Mama má v súčasnosti zdravotné problémy, uvítala by, keby sa obžalovaný vrátil a pomáhal
jej. Pripustil, že alkohol konzumuje a po prepustení sa chce ísť dať liečiť na alkohol. V záverečnej reči
uviedol, že ho to celé mrzí, ľutuje to a absolvuje protialkoholické liečenie.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria zo dňa 21.03.2020 okrem iného vyplýva, že obžalovaný je závislý od alkoholu
aktuálne orientačne v iniciálnom štádiu. Nejedná sa u neho o chorobný sklon k požívaniu alkoholických
nápojov, obžalovaný užíva alkohol z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa uvádza do stavov
alkoholovej opojenosti. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný
pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa obžalovaný môže dopúšťať trestnej
činnosti. Požívanie alkoholu nemalo forenzne významný vplyv na spáchanie obžalovaným predmetného
skutku. Znalec navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného
(č.l. 133, 165) vyplýva, že tento je umiestnený na oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Jeho
správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil. Nebol
mu uložený disciplinárny trest ani udelená disciplinárna odmena. Neprejavil záujem o zaradenie do
práce. Sociálne kontakty s blízkymi osobami v priebehu výkonu väzby udržiava formou korešpondencie
a telefonovania. Vo svojom osobnom voľne sleduje televíziu, počúva rozhlas a hrá spoločenské hry.
Pravidelne sa zúčastňuje vychádzok. V závere sa konštatuje, že si plní základné povinnosti vyplývajúce
zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu jeho väzby je zatiaľ bezproblémový.
Zo zápisu o dychovej skúške (č.l. 90) vyplýva, že obžalovanému bola dňa 23.02.2020 o 22:07 hod.
nameraná hodnota 0,90 mg/l alkoholu v dychu.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, bez
záväzkov. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie
v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný
bol doteraz sedemkrát postihnutý v priestupkovom konaní (trikrát za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu, dvakrát za znečistenie verejného priestranstva, jedenkrát podal alkoholický nápoj
maloletej osobe, jedenkrát za priestupok proti majetku). Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd
zistil, že doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný podmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto
odsúdenia má zahladené.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal
sakspáchaniužalovanéhoskutkuasvojčinúprimneoľutoval)prinezistenížiadnejpriťažujúcejokolnosti
v zmysle § 37 Trestného zákona. Teda pri prevahe poľahčujúcich okolnosti došlo v zmysle § 38 ods.
3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o 1/3 (upravená trestná sadzba 84 až
124 mesiacov). Nakoľko obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal,
súd v súlade so závermi Stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Tpj 55/2016 per analogiam aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona o
mimoriadnom znížení trestu tak, ako by to mohol urobiť i prokurátor v dohadovacom konaní (upravená
trestná sadzba 56 mesiacov až 124 mesiacov). Tento postup súdu zároveň bránil tomu, aby mohla byť
obžalovanému priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona. Preto súdobžalovanémupodľa§188ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§38ods.3Trestnéhozákona,§36písm.
l/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložil trest odňatia
slobody vo výmere 56 mesiacov nepodmienečne (na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v zmysle
§ 39 ods. 4 Trestného zákona), ktorý trest považoval za primeraný s ohľadom na závažnosť spáchaného
trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania predmetného skutku
a na postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti. Súd zohľadnil vyhlásenie obžalovaného o vine za
spáchaný skutok, čím stratil možnosť napadnúť výrok o vine riadnym opravným prostriedkom, ktorú
okolnosť premietol do uloženého trestu. Taktiež súd prihliadol na celkový kritický postoj obžalovaného k
trestnej činnosti kladenej mu za vinu a na okolnosť, že obžalovaný sa od samého počiatku doznával k
spáchanému skutku, ktorý úprimne oľutoval a zaviazal sa už nič také neopakovať. Súd pri ukladaní trestu
zohľadnil aj správu z ÚVV Ilava, v zmysle ktorej bol obžalovaný hodnotený kladne, ako bezproblémový,
nekonfliktný, ktorý si riadne plní svoje povinnosti a nariadenia uložené nadriadenými, jeho doterajší
priebeh výkonu väzby bol bezproblémový. Súd pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť,
že obžalovaný bol doteraz jedenkrát súdne trestaný podmienečným trestom odňatia slobody, pričom
sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V danom prípade však súd návrh obhajcu na uloženie
obžalovanému podmienečného trestu odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona
o mimoriadnom znížený trestu s ohľadom na závažnosť trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil
a na závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý
u obžalovaného konštatoval závislosť od alkoholu aktuálne orientačne v iniciálnom štádiu, pričom
obžalovaný sa predmetného skutku dopustil práve pod vplyvom alkoholu, ako to vyplynulo zo zápisu o
dychovej skúške nepovažoval za dôvodný a zastáva názor, že len nepodmienečný trest môže splniť u
obžalovaného účel trestu, ktorým je najmä jeho prevýchova, ale i individuálna a generálna prevencia,
pričom súd zároveň nezistil v prejednávanej veci také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
ukladanie trestu obžalovanému postupom podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona pri zohľadnení § 39 ods.
3 Trestného zákona. Súd konštatuje, že samotný výkon väzby u obžalovaného, kde tento nemá prístup k
alkoholickým nápojom, nie je dostačujúci pre záver, že už je dostatočne kritický a schopný nepokračovať
v ich konzumácii, nakoľko sa zatiaľ u neho nezačalo s ochrannou protialkoholickou liečbou, ktorú
navrhol uložiť znalec. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol sedemkrát
postihnutý za priestupok, pričom v troch prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu,
keď napadol iného a v jednom prípade podal alkoholický nápoj maloletej osobe. Po zhodnotení všetkých
týchto skutočností dospel súd k záveru, že takto uložený trest v dostatočnej miere bude plniť výchovnú
zložku trestu a taktiež represívnu zložku trestu, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie.
Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento do súčasnosti ešte nebol vo výkone trestu
odňatia slobody.
Súd obžalovanému v zmysle § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uložil i trest prepadnutia vecí, ktoré
obžalovaný použil na spáchanie trestného činu a ktoré boli zaistené pri obhliadke miesta činu a riadne
fotograficky zadokumentované, a to 1 kus čierna textilná kukla s červeným nápisom FISCHER, 1 kus
drevený tĺčik na mäso s kovovými zúbkami a 1 kus kuchynský nôž so žltou rúčkou, ktorých vlastníkom
sa stáva štát.
Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné liečenie
protialkoholické ambulantnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia
vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, v ktorom znalec konštatoval, že obžalovaný je závislý od alkoholu aktuálne orientačne v
iniciálnomštádiu.Znalecodporučiluložiťobžalovanémuochrannéprotialkoholickéliečenieambulantnou
formou a s týmto záverom sa stotožnil aj súd, nakoľko samotná abstinencia počas výkonu väzby u
obžalovaného musí byť podporená aj pomocou špecializovaného odborníka a v tejto kombinácii je
predpoklad, že sa môže dostaviť pozitívny výsledok.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení
v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie
o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.