Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 31Csp/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219206453
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1219206453.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Gilányim v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO:
36 613 843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: B. B., L.. XX.XX.XXXX, G. XX,XXX XX
J. o zaplatenie 194,99 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 14.11.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia jemu postúpenej pohľadávky z
poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom. Žalovaný a Tatra banka, a. s. uzatvorili 23.03.2012 zmluvu,

na základe ktorej banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky za podmienok uvedených v zmluve a
vovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach.Zmluvaobsahovalavšetkyznakyaspĺňalavšetkypodstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. a zákona č. 258/2001 Z.
z., resp. zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť podľa zmluvy. Banka so žalobcom 06.09.2018 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, na
základe ktorej banka postúpila žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy uzavretej medzi
ňou a žalovaným. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 194,99 €, ktorá

pozostávala z istiny vo výške 194,99 €, z riadneho úroku vo výške 0,- €, z úroku z omeškania vo výške
0,- € a z poplatkov vo výške 0,- €. Žalovaný z dlžnej sumy do dňa podania žaloby neuhradil nič. Na
preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkazy predložil zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou
(č. l. 10-19), zmluvu o rezerve so všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami
pre úverové produkty, všeobecnými obchodnými podmienkami (č. l. 20-69), oznámenie o postúpení
pohľadávky (č. l. 70), list - pokus o zmier (č. l. 71), podacie hárky (č. l. 72-73), s ktorými sa súd oboznámil.

2. Žalovaný sa napriek výzve súdu doručenej mu 08.02.2020 spolu so žalobou a jej prílohami k žalobe
nevyjadril a v konaní ostal nečinný.

3. Súd tak v rámci objasnenia skutkového stavu v zmysle princípu kontradiktórnosti sporového konania
vychádzal zo súdu predostretých skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa v dôsledku nečinnosti žalovaného
v konaní stali nespornými (§ 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.). Keďže skutkové tvrdenia žalobcu sa
považujú za nesporné, nebolo potrebné na ich preukázanie vykonať dokazovanie (§ 186 ods. 2 zákona

č. 160/2015 Z. z.). Súd si teda osvojil ako preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom v žalobe (odsek
1 odôvodnenia rozsudku), a týmto naň odkazuje.4. Súd nežiadal žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie ďalších podstatných a rozhodujúcich
skutočností v zmysle § 150 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., keďže takéto doplnenie rozhodujúcich
skutočností predstavuje podľa § 140 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. zmenu žalobu, ktorá je podľa § 294

zákonač.160/2015Z.z.vspotrebiteľskýchsporochvedenýchprotispotrebiteľom(akojeajtotokonanie)
neprípustná. Za zmenu žaloby sa totiž nepovažuje len zmena žalobného návrhu, ale aj podstatné zmeny
a doplnenia skutočností, o ktoré žalobca uplatnený nárok opiera. Účelom takejto právnej úpravy je
konať o žalobe tak, ako ju postavil žalobca ako dodávateľ (v zmysle § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964
Zb.) žalovaného, t. j. subjekt, ktorý je nositeľom povinnosti konať s náležitou odbornou starostlivosťou

tak v hmotnoprávnych vzťahoch, ako aj v procesnoprávnych vzťahoch. Takáto právna úprava vedie k
rýchlemu a hospodárnemu prejednaniu spotrebiteľských sporov vedených proti spotrebiteľom, keďže
žalobca ako silnejšia strana zodpovedá za úplné vymedzenie skutkových okolností a v prípade, ak tieto
žalovaný spotrebiteľ ako slabšia strana nerozporuje, súd pristúpi v konaní iba k ich právnemu posúdeniu
bez možnosti požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Povinnosť dodávateľa konať s náležitou odbornou
starostlivosťou v konaniach vedených proti spotrebiteľom (ktorá sa vzťahuje aj na právnych nástupcov

dodávateľa) totiž zahŕňa v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. a ust. § 132
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. aj povinnosť žalobcu s náležitou odbornou starostlivosťou uviesť v
žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých sa má vec právne
posúdiť,pričomzmenyadoplneniatýchtoskutkovýchtvrdenísúvspotrebiteľskýchsporochneprípustné.
Z právnej úpravy (§ 294, § 132 ods. 1 a § 140 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.) totiž vyplýva, že dodávateľ

žalovaného ako profesionál konajúci s náležitou odbornou starostlivosťou môže svoje rozhodujúce
skutkové tvrdenia predostrieť výlučne v žalobe a nemá právo disponovať so žalobou v tom zmysle,
že by mohol meniť alebo dopĺňať svoje podstatné skutkové tvrdenia v rámci ďalšieho konania. Ak si
žalobcavopredneuváži,akérozhodujúceskutočnostivžalobeuvedieačiichvôbecuvedie,nemôžetieto
rozhodujúce skutočnosti počas konania meniť alebo dopĺňať, nanajvýš môže žalobu zobrať späť (ako

uvádzaajpredkladateľzákonač.160/2015Z.z.vdôvodovejspráve).Základnouprocesnoupovinnosťou
žalobcu v spotrebiteľskom spore proti spotrebiteľovi je teda už v žalobe predniesť dostatočne konkrétne
a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby.
Túto povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho prípadná pasivita nemôže byť ani korigovaná
zásahom súdu. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe

prehry sporu. Ako napokon uviedol aj predkladateľ zákona v dôvodovej správe k ustanoveniu § 150
zákona č. 160/2015 Z. z.: "Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
stratysporu.".Musízároveňísťopriametvrdeniažalobcu.Civilnýsporovýporiadokneumožňujetvrdenia
nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo predložené dôkazné prostriedky, práve naopak,

takéto "zjednodušovanie" povinnosti tvrdenia sa výslovne zakazuje v ustanovení § 132 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z.: "Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.".
Teda nestačilo by ani, že by určité skutočnosti prípadne vyplývali z dôkazných prostriedkov. Bolo by
v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mal súd a
protistrana "hádať", ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; je preto elementárnou povinnosťou žalobcu

skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení. Rozsah povinnosti žalobcu na relevantné
tvrdenie je určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby.
Žalobca ako dodávateľ žalovaného spotrebiteľa (alebo právny nástupca dodávateľa) teda nesie plnú
zodpovednosť za úplnosť skutkových tvrdení uvedených v žalobe vyplývajúcu z rizika podnikania, ktoré
žalobca ako dodávateľ žalovaného spotrebiteľa znáša.

5. Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase
posudzovaných skutočností, a to § 39, § 52, § 53 ods. 9, § 489, § 491 ods. 1, § 517 ods. 1, § 524, §
525 ods. 2, § 563, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. § 497 zákona č. 513/1991 Zb., § 1 ods. 2, § 2 písm.
a), b) a d) a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., pričom vec

posúdil nasledovne.

6. Súd v prvom rade posudzoval predmet a obsah právnych vzťahov medzi predchodcom žalobcu a
žalovaným. Zhodnými prejavmi vôle predchodcu žalobcu a žalovaného smerujúcimi k uzavretiu zmluvy
došlo podľa § 491 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi

predchodcom žalobcu a žalovaným podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. a § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. Súd posúdil podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. vzťah medzi žalovaným a predchodcom
žalobcu ako spotrebiteľský, teda bolo potrebné na tento právny vzťah aplikovať aj ustanovenia právnych
predpisov slúžiacich k ochrane spotrebiteľa.7. Ako súd uviedol vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľského
úveru, kedy predmetom takéhoto vzťahu bol záväzok banky ako predchodcu žalobcu poskytnúť

žalovanému peňažné prostriedky a záväzok žalovaného vrátiť peňažné prostriedky v splátkach v
stanovených termínoch. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že predchodca žalobcu v postavení
banky poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Teda žalovanému vznikol záväzok voči predchodcovi
žalobcu v postavení banky tieto peňažné prostriedky vrátiť v splátkach a zaplatiť z nich úroky. Zo
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný svoju povinnosť nesplnil včas, keď neplnil splátky

v stanovených termínoch. V rámci zisteného skutkového stavu však nebolo ustálené, kedy presne, v
akom čase sa stal dlh žalovaného splatným a na základe akých skutočností, a či sa stal splatným celý
dlh žalovaného, čo bolo pre ďalšie právne posúdenie veci rozhodným.

8. Súd sa musel totiž ďalej zaoberať s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa ustálenej
súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu,

z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní;
skúmanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania
nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu

vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

9. Zákon č. 129/2010 Z. z. stanovuje prísne podmienky pre postúpenie pohľadávok vzniknutých zo
zmlúv o spotrebiteľských úveroch (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). Postúpenie pohľadávok
voči spotrebiteľom zo spotrebiteľských úverov je zákonom v zásade vylúčené s výnimkami, ktorých

podmienky sú určené v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Zároveň ďalšie podmienky postúpenia
pohľadávok stanovuje v prípade pohľadávok bánk voči ich klientom ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. Nesplnenie týchto podmienok je sankcionované neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky pre
jej rozpor so zákonom (§ 525 ods. 2 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb.).

10. V posudzovanom prípade súd konštatuje, že síce došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávky voči žalovanému vzniknutej z vyššie popisovanej zmluvy, a to medzi žalobcom a veriteľom
žalovaného, ktorý konal v postavení banky. V konaní ale nebolo zistené splnenie zákonných podmienok
pre uzavretie takejto zmluvy, s ktorých nesplnením zákon spája absolútnu neplatnosť právnych úkonov
smerujúcich k uzatvoreniu takejto zmluvy.

11. Na spotrebiteľský úver sa vzťahovali ustanovenia § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. Preto nebolo
možné práva vyplývajúce zo zmluvy uzavretej medzi žalovaným a predchodcom žalobcu (zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) postúpiť. Postúpenie by podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. bolo možné iba
v prípade, ak by žalobca v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky bol oprávnený poskytovať

spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z. z. alebo podľa osobitného predpisu, a súčasne
pohľadávka voči žalovanému by bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky po konečnom
termíne splatnosti alebo by bola inak splatnou v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Zo
zisteného skutkového stavu nevyplynulo splnenie uvedených podmienok, preto uzavretie zmluvy o
postúpení pohľadávky medzi veriteľom žalovaného a žalobcom je v rozpore s ust. 17 zákona č. 129/2010

Z. z., a preto je ich zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 525 ods. 2 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb.
neplatná.

12. Zároveň súd uvádza, že aby banka, ako veriteľ žalovaného, mohla postúpiť svoju pohľadávku
voči žalovanému, musel by byť žalovaný pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky aj napriek

predchádzajúcej písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením čo i len
častisvojhopeňažnéhozáväzku(§92ods.8zákonač.183/2001Z.z.).Vkonanínebolozistenésplnenie
ani týchto podmienok, preto uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi veriteľom žalovaného v
postavení banky a žalobcom je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 183/2001 Z. z., a aj preto je táto ich
zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 525 ods. 2 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. neplatná. Túto otázku

napokon riešil už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní rozhodnutom Rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako R 60/2018. Preto v danom prípade ide už o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci.13. Keďže postúpenie pohľadávky voči žalovanému z banky ako veriteľa žalovaného na žalobcu je
absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor so zákonom, a to z dôvodov vyššie uvedených,

nemožno konštatovať, že by žalobca nastúpil ako nový veriteľ na miesto pôvodného veriteľa žalovaného,
a teda že by bol nositeľom práva, ktoré si v konaní uplatňuje. Preto súd žalobu zamietol.

14. Pokiaľ ide o preukázanie písomnej výzvy banky na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
predchádzajúcejnajmenej90dnípostúpeniupohľadávky,oprávneniažalobcuposkytovaťspotrebiteľské

podľa zákona č. 129/2010 Z. z. alebo podľa osobitného predpisu v čase postúpenia pohľadávky a
časového sledu splatnosti pohľadávky a jej postúpenia (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) ako
skutočností smerujúcich k preukázaniu aktívnej legitimácie na strane žalobcu v týchto súvislostiach
súd iba zopakuje, že v kontradiktórnom spore sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré
sú povinné uviesť všetky významné skutočnosti a tieto aj náležite preukázať. Hoci v spotrebiteľských
sporoch platí, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci a takýto dôkaz obstará alebo zabezpečí aj bez návrhu, toto ustanovenie je potrebné
vykladať v prospech spotrebiteľa ako slabšej strany a týka sa iba znášania dôkazného bremena, nie
bremena tvrdenia. Preto súd nebol oprávnený vlastným konaním nahrádzať v tomto smere procesnú
aktivitu žalobcu.

15. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, patril by mu nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z.), no keďže zo súdneho spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy konania nevznikli,
súd mu nárok na ich náhradu v rámci procesnej ekonómie nepriznal (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia
na Okresnom súde Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava. V odvolaní treba popri všeobecných
náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy

na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať, len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.