Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/201/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109217252
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7109217252.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek
senáte JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov: 1. K.. H. F., Z.., W..
XX.X.XXXX, 2. X. F., W.. XX.X.XXXX, I. F. V., Š. XX proti žalovanému: K.. Y. T., W.. XX.X.XXXX, M.
F. V., Š. XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Šoltésovej
5, o odstránenie oplotenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k.

12C/314/2009-342 zo 07.03.2019

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že žalovanému ani štátu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením priznal žalovanému proti

žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Priznal štátu proti žalobcom v
1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o trovách konania vo veci žaloby o odstránenie oplotenia medzi parcelami Č.. XXXX
E. XXXX/X, kat. úz. V. (Q.) v dĺžke 13,49 m od hraničného bodu označeného ako bod A a celej svojej

šírke podľa grafickej prílohy znaleckého posudku č. 7/2014 znalca Ing. Dušana Biža, znalca z odboru
geodézia a kartografia.

3. Vo veci samej rozsudkom č.k. 12C/314/2009 - 270 zo 16.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 9Co/457/2017 -325 z 12.12.2018 žalobu zamietol z dôvodu, že oplotenie, ktoré

postavil žalovaný, a ktoré malo oddeľovať jeho parcely Č.. XXXX/X, XXXX/X od pozemku žalobcov
parcely Č.. XXXX E. XXXX/X bolo postavené tak, že zasahovalo po celej dĺžke do pozemku žalobcov.
Žaloba tak, ako bola podaná aj po následných úpravách, bola v celom rozsahu dôvodná. Počas
konania však predmet sporu odpadol, pretože žalovaný sporné oplotenie odstránil a postavil ho nanovo
tak, že v čase vyhlásenia rozsudku už nezasahovalo do pozemku žalobcov. Zároveň konštatoval, že
časť betónového základu žalovaným síce nebola odstránená, ale predmetom sporu bolo odstránenie

oplotenia medzi pozemkom žalobcov parc. č. XXXX a pozemkom žalovaného T.. Č.. XXXX/X. Z grafickej
prílohy k znaleckému posudku, z predložených fotografií, ako aj z obhliadky na mieste samom mal
preukázané, že predmetný betónový základ sa síce nachádza na pozemku parcely č. XXXX, ktorého
vlastníkom sú žalobcovia, ale nachádza sa mimo parcely č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný. Súd
viazaný žalobným návrhom nemohol prekročiť petit žaloby. K námietke, že po odstránení pôvodného
oplotenia žalovaným zostala na ich pozemku, konkrétne na parcelách Č.. XXXX E. XXXX/X stavebná

suť z pôvodného oplotenia, ktorú žalovaný neodstránil, uviedol, že z predloženej fotodokumentácie
vyplýva, že predmetná kamenná suť sa nachádzala na parcelách žalobcov Č.. XXXX E. XXXX/X medzidomom žalobcov a pozemkom žalovaného, konkrétne parcely č. XXXX/X, ale predmetom konania bolo
odstránenie plota. Po dobrovoľnom odstránení oplotenia žalovaným by tak už nebolo predmetom sporu
odstránenie oplotenia, ale jednalo by sa už o prípadné vypratanie nehnuteľnosti (takýto návrh však nebol

predmetom konania).

4. Rozhodnutie vo výroku o trovách konania bolo odvolacím súdom zrušené a vec v rozsahu zrušenia
vrátenánanovérozhodnutie.Vychádzajúczozrušujúcehouzneseniasúdprvejinštancieprirozhodovaní
o trovách konania posudzoval (ne)splnenie podmienok pre aplikáciu § 257 C.s.p.

5. Po citácii § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, 2, § 257, § 262 ods. 2 C.s.p. prihliadajúc na to, že žalobu vo
veci samej zamietol, teda rozhodol vo veci meritórne, konštatoval, že v prípade, pokiaľ by žalobcovia
po odpadnutí predmetu sporu zobrali žalobu späť a konanie by zastavil, postupoval by podľa § 256
C.s.p. s tým, že by skúmal, kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Vychádzajúc z § 257
C.s.p. konštatoval, že zákon pre nepriznanie náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia vyžaduje

kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať aj v pomeroch strán. Konštatujúc,
že žalobcovia sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva a to odstránenia časti oplotenia, ktoré
zasahovalo do ich vlastníctva, dospel k záveru, že ide o klasické sporové konanie, teda nemožno

povedať, že by dôvod hodný osobitného zreteľa bol daný charakterom tohto konania. Vo vzťahu k
majetkovým, sociálnym a osobným zárobkovým ako aj ďalším pomerom strán sporu konštatoval, že
nemal preukázané a ani jedna zo strán nenamietala, že by sa v dôsledku tohto sporu ocitli v takej
závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá by predstavovala dôvod hodný osobitného zreteľa.
Uviedol, že pri rozhodovaní zohľadňoval aj postoj strán v konaní, poukazujúc na to, že iba procesným

postojom žalobcov nedošlo k zastaveniu konania a následnému rozhodovaniu o trovách konania podľa
§ 256 C.s.p. Keďže žalobcovia, i keď predmet sporu odpadol, naďalej trvali na podanej žalobe. Uzavrel,
že v danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, nezistil ani výnimočnosť okolností, pre
ktoré by nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, preto úspešnému žalovanému priznal
proti žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

6. O trovách štátu rozhodol s poukazom na čl. 4 ods. 1 Základných princípov C.s.p. konštatujúc, že vo
veci bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalcovi bola priznaná odmena vo výške 664,58 eur, časť
tejto odmeny bola hradená zo zálohy zloženej žalobcami, zvyšná časť bola vyplatená z rozpočtových

prostriedkov súdu, čím vznikli štátu trovy konania vo výške 364,58 eur. Prihliadajúc na pomer úspechu
vo veci, keďže žalobcovia boli v plnom rozsahu neúspešní, nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa,
pre ktorý by boli oslobodení od náhrady trov konania, priznal štátu proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

7. Uznesenie napadli včas podanými odvolaniami žalobcovia v 1. a 2. rade. Podľa obsahu navrhli
zmeniť napadnuté uznesenie a priznať im nárok na náhradu trov konania. Boli toho názoru, že procesné
zavinenie vzniku trov konania nezávisí ani nemôže závisieť od rozhodnutia súdu o zastavení konania,

nakoľko rozhodnutia súdu nemôžu nijak negovať skutočnosť, kto zavinil existenciu sporu, ako aj trov
konania, čo je v danom prípade výlučne žalovaný, ktorý sa k tomu počas pojednávania aj priznal.
V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Obdo/61/2017 zo 16.01.2018 (na ktoré
poukazovali aj na výzvu súdu prvej inštancie písomným podaním zo dňa 17.01.2019) zdôrazňujúc,
že súd nerešpektoval judikatúru, na ktorú sa odvolávali a bol povinný takýto odklon od ustálenej

judikatúry vo svojom odôvodnení preskúmateľne ozrejmiť, o čo sa súd ani nepokúsil. Boli toho názoru,
že zamietnutie žalobného návrhu v danom prípade rozhodne nemožno považovať za úspech strany
žalovaného v sporovom konaní, nakoľko sa priznal k protiprávnemu konaniu, ktoré vyvolalo spor. Túto
preukázanú skutočnosť nemôže nijak zmeniť rozhodnutie súdu v akýkoľvek prospech žalovanej strany.
Protiprávnosť konania žalovaného nemôže pominúť ďalšími úkonmi a nemôže založiť tak úspech v

konaní. Zdôraznili, že povinnosť odstrániť protiprávny stav spôsobený žalovanou stranou, ktorú mal súd
uložiť bezprostredne po ustálení dôkaznej situácie, nemožno negovať ďalším protiprávnym konaním
žalovaného (násilné protiprávne odstránenie oplotenia z pozemku žalobcov) za asistencie súdu a
následne vynucovať od žalovanej strany stiahnutie žalobného návrhu. Podľa nich nezákonný dôkazalebo nezákonná zmena stavu nemôže mať vplyv na posudzovaný skutkový stav a jeho dôsledky.
Protiprávnymi konaniami nemožno dosahovať úspech v súdnom konaní. Boli toho názoru, že zmysel
zásady zodpovednosti za dosiahnutý výsledok a zásady úspechu v konaní pripadá v celom rozsahu

preukázateľne na strane žalobcov, nakoľko nebol povinný stiahnuť žalobu a po ustálenej dôkaznej
situácii išlo jednoznačne o zbytočné prieťahy v konaní v rozpore s čl. 17 C.s.p.

8. Odvolania žalovaných v 1. a 2. rade boli žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi doručené
21.05.2019. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovaného podané nebolo.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( § 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380C.s.p.azhľadiskauplatnenéhoodvolaciehodôvoduadospelkzáveru,ženiesúsplnenépodmienky
ani na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého uznesenia, preto ho v zmysle § 388 C.s.p. zmenil.

10. Z obsahu odvolania, i keď to žalobcovia výslovne neuvádzajú vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa nepovažujú za správne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci majúc za to, že nie sú
splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ani štátu.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcov sú dôvodné.

12. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Vyššie cit. zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady
zavinenia na zastavení konania. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovenia o náhrade trov
konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem, upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu

sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a existencia výnimočnosti
prípadu.Tentodôvodjedanýcharakteromkonaniaalebocharakteromprocesnejsituácie.Dôvodyhodné
osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie strán sporu. Do úvahy treba brať tiež okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

14. Ustanovenie § 257 C.s.p. má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Toto
ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický aby postihol celú
rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými

podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru
o náhrade trov konania, než by vyplynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa
pre aplikáciu § 257 C.s.p. z dôvodu osobitnosti daného prípadu. Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba

bola podaná dôvodne. I keď žalovaný jednoznačným spôsobom popieral, aby zasiahol do vlastníckeho
právažalobcovpristavbeoploteniamedzipozemkamivlastníckypatriacimjemuapozemkamivlastnícky
patriacim žalobcom, napriek tomu, že táto skutočnosť vyplýva z protokolu o vytýčení hraníc pozemku a
protokolu o kontrole oplotenia medzi pozemkami predloženými žalobcami, súd prvej inštancie pristúpil
k nariadeniu znaleckého dokazovania za účelom posúdenia, či je plot postavený žalovaným na právnej

hranici, zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že murovaný plot postavený odporcom nie je
postavený na právnej hranici, zároveň na grafickej prílohe bolo vyznačené, v akom rozsahu zasahuje
do parcely vlastnícky patriacim žalobcom. Následne žalovaný odstránil časť oplotenia zasahujúceho do
nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobcom a ako to vyplýva z rozhodnutia vo veci samej, ktorým žaloba
bola zamietnutá, k zamietnutiu žaloby došlo jednak z dôvodu, že čiastočne žalovaný odstránil oplotenie

a druhým dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo konštatovanie súdu, že z grafickej prílohy k znaleckému
posudku z predložených fotografií, ako aj z obhliadky na mieste samom mal preukázané, že betónový
základ sa síce nachádza na pozemku parc.č. XXXX, ktorého vlastníkom sú žalobcovia, ale nachádza
sa mimo parcely č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný, ale súc zviazaný žalobným návrhom,nemohol prekročiť petit žaloby. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v časti svojho oplotenia, resp. v časti
betónového základu oplotenia ktoré vystaval, naďalej zasahuje do vlastníckych práv žalobcov, avšak ide
o základ oplotenia nachádzajúceho sa medzi parcelami č. XXXX/X (vlastnícky patriacej žalovanému) a

parcelou č. XXXX (vlastnícky patriacej žalobcom), pričom žalobcovia žalobným petitom sa nedomáhali
odstránenia oplotenia aj v tejto časti, resp. v časti medzi parc. č. XXXX E. XXXX/X na jednej strane
a parc. č. XXXX/X.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd mal za to, žalovaný svojím protiprávnym konaním

zasiahol do vlastníckych práv žalobcov. Žalovaný neodstránil v celom rozsahu tú časť oplotenia, resp.
základov oplotenia, ktorými zasahuje do vlastníckych práv žalobcov a k čiastočnému zamietnutiu žaloby
došlo z dôvodov procesných.

17. Vzhľadom na okolnosti vyplývajúce z obsahu spisu, najmä dôvody, pre ktoré bola žaloba podaná,
dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, prihliadajúc na to, že k zamietnutiu žaloby neviedli skutočnosti,

že žalovaný dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy,
naopak svojím konaním porušil práva a právom chránené záujmy žalobcov, odvolací súd mal za to,
že priznanie náhrady trov konania v danom prípade by bolo v rozpore s princípom spravodlivého
usporiadania vzťahov.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú
splnené podmienky § 257 C.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania dané charakterom procesnej
situácie. Preto v súlade s § 388 C.s.p. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
stránsporuavovýrokuonáhradetrovštátutak,žežalovanémuaništátunáhradutrovkonanianepriznal.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak,
že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).