Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/234/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209202482
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4209202482.10

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
I. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Y. XXX/XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.
r. o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, proti žalovaným: 1. S. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G., Y. XXX/XX, 2. T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Y. XXX/XX, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení

JUDr. Margit Keszegh, advokátkou, so sídlom Komárno, Jókaiho 24, 3. C. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXXX J., E. utca 28, Maďarsko, 4. G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Y. XXX/XXX, o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. až 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa
11. novembra 2016 č. k. 7C/51/2009-200 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18. mája 2018 č. k.
7C/51/2009-238 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7C/51/2009-200 zo dňa 11. novembra

2016 v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania m e n í tak, že stranám nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7C/51/2009-238 zo dňa 18.
mája 2018 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanú žalobu žalobcu doručenú súdu splnomoc. práv.
zást. na č. l. 160-163 zo dňa 07. 09. 2015 v spojení s č. l. 172 zo dňa 08. 09. 2016, ako aj podaný
vzájomný návrh žalovaných v rade 1. - 3. zastúpených splnomoc. práv. zást. z č. l. 97-99 zo dňa 28.
10. 2010, ako aj návrh, spresnenie vzájomného návrhu na č. l. 113-114 zo dňa 06. 12. 2010 v spojení s

ostatnýmspresnenímspresneniazodňa11.10.2016nač.l.179-181,podanýmrovnakosplnomoc.práv.
zást. žalovaných v rade 1. - 3., vylúčil na samostatné konanie. Konanie vo zvyšku zastavil a rozhodol,
že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 144, § 145 ods. 1, § 147, § 251, § 252, § 262 ods. 1, 2, § 257 a § 470 ods. 1 CSP a uviedol, že
žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako „Žaloba na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“
zo dňa 25. 03. 2009, ktoré doručil súdu dňa 26. 03. 2009 z č. l. 1-2 v znení č. l. 14 súdneho spisu sa

domáhal vypratania nehnuteľností, a to pozemkov v intraviláne obce a kat. územia G. zapísané na liste
vlastníctvač.7,akoajnáhradytrovkonania.Žalovanívrade1.-3.podalivzájomnýnávrhsospresnením
žaloby a so spresnením spresnenia žaloby. Súd ešte pred meritórnym otvorením pojednávania konanie
o pôvodnej žalobe z č. l. 1-2 zo dňa 25. 03. 2009, po „upresnení žaloby“ na č. l. 14-15 zo dňa 27. 04.
2009 zastavil, ako je zrejmé z II. výroku rozhodnutia, a to s poukazom na § 124 ods. 1 CSP, podľa
ktorého platí, že každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Súd mal za to, že písomné podanie

žalobcu z č. l. 172 zo dňa 08. 09. 2016, v ktorom splnomoc. práv. zást. žalobcu uviedol, že „ netrvá
na časti pôvodného návrhu...“. Podľa súdu je zrejmé, že splnomoc. práv. zást. s poukazom na svojevýlučné dispozičné právo má právo s predmetom konania nakladať tak, ako tomu je v tomto prípade, a
preto konanie podľa § 144 a § 145 CSP zastavil. Uviedol, že súd podľa § 146 ods. 1 CSP neprihliadol k
nesúhlasu žalovaných so späťvzatím, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo... pojednávanie,

nakoľko v uvedenom konaní, napriek dĺžke konania, do súčasnosti nedošlo k meritórnemu otvoreniu
pojednávania, preto nebol potrebný ani súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby. Nakoľko vo veci nebol
prítomný splnomoc. práv. zást. žalobcu, preto súd neotvoril pojednávanie, v ktorom konaní do súčasnosti
nebolo pojednávanie meritórne otvorené. Vo vzťahu k I. výroku svojho rozhodnutia súd poukázal na
tú skutočnosť, že v prejednávanom prípade došlo k ustáleniu predmetu konania až po vyhotovení:

„Geometrickéhoplánunazameraniestavbyp.č.400/3,405/9anaoddeleniepozemkup.č.400/1,400/2“
zo dňa 10. 07. 2015 súkromným geodetom V. X. z Komárna pod č. plánu 35049251-49/2015, mapový list
č. ZS.VIII.26.20. pre kat. územie G., kedy sa zistilo, že v záujme trvalého a nerušeného užívania stavieb
žalobcu je nevyhnutné vyriešenie a usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pre kat. úz. G. parc.
č. 400, pôvodne vo výmere 1.373 m2 zastavanej plochy a to vytvorením niekoľkých novovytvorených
parciel, a to parc. č. 400/1, 400/2 a 400/3. Na základe uvedeného je zrejmé, že bolo nevyhnutné riešiť

právne skutočnosti, ktoré svojím charakterom nie je možné riešiť ako prejudiciálnu otázku, ale ako
samostatný predmet konania. Žalobca až po vyhotovení citovaného GEOM-PLÁNU mohol identifikovať
faktický a právny stav medzi vlastníctvom pozemku a vlastníctvom jeho stavby, ktoré malo byť zriadené
v 60-tich rokoch minulého storočia, ako sa ukázalo bez predchádzajúceho zamerania pozemku a to
ešte pred zahájením výstavby, a preto dôvodne na č. l. 160-163 podal zmenu žaloby v spojení s č. l.

172. Na základe uvedeného je potrebné vyriešiť ako osobitný predmet konania, určiť vlastnícke právo
(podľa žalobcu vydržaním) o nadobudnutí vlastníctva k novovytvoreným parcelám č. 400/1, 400/2 a
400/3, a nie je možné riešiť ako prejudiciálnu otázku v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, popri vyššie
uvedenom určení vlastníckeho práva. Doterajší priebeh konania zrejme nemôže tvoriť, ako zo strany
žalobcu, tak ani zo strany žalovaných, základ pre ďalšie konanie, pri riešení dlhodobých susedských

sporov o hranicu pozemkov, preto súd konanie zastavil o pôvodnom návrhu a podanú zmenu žaloby
žalobcu z č. l. 160-163, po doplnení z č. l. 172, vylúčil na samostatné konanie na základe pripojeného
geom. plánu, a to vo vzťahu k tej skutočnosti, že výsledky zamerania, a to novovytvorené parcely č.
400/1, 400/2 a 400/3 nie sú zapísané v katastri nehnuteľností (len, ak by súd vo veci meritórne rozhodol a
ak by prípadne podanej žalobe žalobcu vyhovel), ale v prípade vytvorenia niekoľkých novovytvorených

parciel prostredníctvom geom-plánu je označenie citovaného geometrického plánu súčasťou výroku
rozhodnutia súdu. Nakoľko súd konanie žalobcu o pôvodnej žalobe z č. l. 1-2 zo dňa 25. 03. 2009, po
upresnení žaloby na č. l. 14-15 zo dňa 27. 04. 2009 v dôsledku vyššie uvedených skutočností zastavil
a to II. výrokom tohto rozhodnutia, preto súd s poukazom na § 147 a súvis. ustanovení CSP s dôrazom
na § 147 ods. 4 vylúčil na samostatné konanie. Nakoľko je zrejmé, že vzájomná žaloba o pôvodnej

žalobe žalobcu, na základe ktorej bolo súdne konanie zahájené a následne zastavené a v ktorom konaní
bola podaná vzájomná žaloba, ktorá jednak po zastavení konania o pôvodnej žalobe a po opakovaných
spresneniach spresnenia stratila charakter vzájomnej žaloby, preto súd podľa § 147 ods. 4 CSP vylúčil
aj vzájomnú žalobu žalovaných v rade 1. až 3. so zmenou žaloby žalobcu na samostatné konanie,
tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené. Súd vo vzťahu k III. výroku, a to pri rozhodnutí o

nároku na náhradu trov konania, vychádzal zo skutočností, ktoré mal osvedčené z obsahu spisového
materiálu. Súd pri rozhodnutí o trovách konania mal za to, že je nevyhnutné vnímať existujúce vzťahy zo
susedských sporov o hranicu pozemkov medzi účastníkmi konania v širších súvislostiach a komplexne
aj s prihliadnutím ku všetkým skutočnostiam v časovej chronológii, ktoré sú známe z obsahu spisového
materiálu a možno ich považovať za osvedčené, a to aj s dôrazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť

vyplývajúcu z § 3 ods. 2 Obč. zák. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že fyzické osoby si majú počínať
tak, aby vôbec nedochádzalo čo i len k ohrozeniu, a nie to ešte k dlhodobému porušovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov, napr. zvlášť pri riešení vzájomných susedských vzťahov, ako to vyplýva
aj z § 127 Obč. zák. Pri riešení vzájomných právnych vzťahov, ktoré tvoria predmet konania, bola
nevyhnutná vzájomná súčinnosť vlastníkov susediacich pozemkov, účastníkov tohto konania a ak by

sa táto súčinnosť poskytla, je zrejmé, že predmet konania sa dal riešiť aj bez súdneho konania (bez
vzniku trov spojených s vedením súdneho konania), ale ak sa ani minimálna súčinnosť neposkytne, ako
je tomu v tomto prípade, je vylúčené vyriešenie vzájomných susedských vzťahov bez ingerencie súdu.
Za danej situácie, kedy medzi účastníkmi konania už došlo k trvalým nezhodám, strany sporu sa majú
pokúsiť riešiť vzniknutý spor predovšetkým dohodou a to v zmysle už citovaného ustanovenia § 3 ods. 2

Obč. zák. V súlade s požiadavkou riadneho odôvodnenia rozhodnutia a z charakteru rozhodnutia, a to o
trovách konania, je daná potreba zistenia a osvojenia si relevantných skutočností pre takéto rozhodnutie
a na základe uvedených skutočností súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP,
podľaktoréhoplatí,žedôvodhodnýosobitnéhozreteľajegenerálnymdôvodomprenepriznanienáhradytrov konania. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (v
zmysle ustanovenia § 255 CSP), ako aj od zásady zodpovednosti za zavinenie (v zmysle ustanovenia
§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre nepriznanie náhrady trov konania vyžaduje splnenie podmienok a to

existencie dôvodu hodného osobitného zreteľa a výnimočnej okolnosti. V uvedenom konaní došlo k
zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom. V priebehu konania žalobca predložil súdu
žalobuazabezpečilnasvojenákladyGeom-plánnapreukázaniefaktickéhoaprávnehostavu,narozdiel
od žalovaných v rade 1. - 3. zast. splnomoc. práv. zást. žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení nepredložili, nezabezpečili, z ktorých dôkazov by sa dal úspech žalovaných 1. - 3. jednoznačne

ustáliť, hoci oni sami podali vzájomnú žalobu. Žalobca aj v minulosti mal záujem zabezpečiť uvedený
dôkaz za účelom vyriešenia susedských sporov o hranicu pozemkov, ale práve odmietavým prístupom
žalovaných sa to nepodarilo. V tomto prípade, podľa súdu, v zmysle § 257 CSP existuje dôvod hodný
osobitného zreteľa, ktorý súd videl v tomto konaní, ktoré bolo zastavené v tom, že súdnemu konaniu
pri riešení sporných susedských vzťahov o hranicu pozemkov predchádzalo najprv len odmietnutie
poskytnutia nevyhnutnej súčinnosti zo strany žalovaných pri riešení existencie faktického stavu a jeho

zosúladení s právnym stavom v katastri nehnuteľností. Následne sa tento stav vyostril konaním zo
strany žalovaných, keď títo vytvorili trvalú prekážku, prehradením prístupu, ako je zrejmé z predloženej
fotodokumentácie na č. l. 41-3 súdneho spisu, ktorá bránila vyhotoveniu geom-plánu. Na základe
uvedených sa podľa súdu nedá ustáliť mieru zavinenia žalobcu na zastavení konania na tom základe,
že zobral späť žalobu, nakoľko by to bolo v rozpore s už uvedenými skutočnosťami, ktoré mal súd

osvedčené z obsahu spisového materiálu. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v
spojení s článkom 2 ods. 1 základných princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov
musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. V uvedenom
spore boli strany sporu zhodne zastúpené advokátmi. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť,

či už mieru zavinenia na zastavení konania vrátane účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa
§ 256 ods. 2 CSP, resp. rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu
vyjadrenú v § 255 ods. 2 CSP, a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste
rozhodnúť podľa § 257 CSP. Vzhľadom k charakteru žaloby na určenie vlastníckeho práva a vzájomnej
žaloby v tomto prípade, nie je vylúčenie na samostatné konanie na ujmu ani jedného z účastníkov

konania z hľadiska plynutia lehôt, ako by tomu mohlo byť v iných konaniach. Súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia vylúči uplatnený nárok žalobcu v spojení so vzájomnou žalobou žalovaných v zmysle výroku
rozhodnutia na samostatné konanie a obratom vytýči termín pojednávania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalovaní v 1. až 3. rade odvolanie voči výroku III.,

odôvodniac ho tým, že rozhodnutie v tejto časti je nesprávne, nakoľko súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca pri späťvzatí uviedol, že žalovaní sporné nehnuteľnosti vypratali. Už
v písomnom podaní dňa 13. 10. 2016 žalovaní poukázali na to, že to pravdivé nie je. Od podania žaloby
nedošlokžiadnejpodstatnejzmenevužívanínehnuteľnosti.Pôvodnážalobavyznela,akokebyžalovaní

užívali nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov. Takéto niečo sa zo stany žalovaných nikdy
nestalo a žalobca v tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkazy. Dokonca žiadal vypratať nehnuteľnosť,
parc. č. 405, ktorá bola a je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného v 4. rade a bola
a je užívaná nimi. Žalobca zobral späť návrh bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaných,
teda procesné zavinenie žalovanými pričítať nie je možné, preto trovy žalovaných v plnom rozsahu

znáša žalobca. Žalobca si po podaní vzájomnej žaloby mal uvedomiť, že žaluje nesprávne. Poukázali
na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a uviedli, že aj podľa komentárov k tomuto ustanoveniu vyplýva,
že mechanizmus rozhodovania o náhrade trov podľa tohto ustanovenia je obligatórny, a teda súd
musí za splnenia zákonných predpokladov uložiť povinnosť náhrady trov. Súd, pokiaľ skúmal procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, vychádzal z údajne existujúcich

vzťahov zo susedských sporov o hranicu pozemkov medzi účastníkmi. Pochybil najmä v tom, že
považoval tvrdenia žalobcu za osvedčené, ktoré ale osvedčené neboli. Susedské spory vyvolal žalobca.
Súd rozhodol podľa § 257 CSP nesprávne, nakoľko v danom prípade nejde o žiaden výnimočný prípad.
Rozhodovanie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná
tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Toto sa v danom prípade javí

ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a odporuje dobrým mravom, nakoľko neexistujú žiadne
zvláštneokolnosti hodnéosobitnéhozreteľa,naktoré bybolopotrebnépristanovenípovinnostinahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. Neobstojí argumentácia, že žalovaní žiadne relevantné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení nepredložili. K vzájomnej žalobe bol pripojený situačný plán, geometrickýplán z roku 1987 a listy vlastníctva. Nebol dôvod dať si vypracovať geometrický plán z dôvodu, že žaloba
zo strany žalobcu bola nejasná a neurčitá a 7 rokov presne určená nebola. Je zarážajúce, že súd si bez
bližšieho odôvodnenia ustálil názor, že žalovaní odmietli poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť, dokonca, že

údajne vytvorili trvalú prekážku, prehradením prístupu. Žalobca nemá a nemal najmenší dôvod užívať
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v 1. až 3. rade a úprava cesty bola nevyhnutná najmä z toho
dôvodu, že práve zo strechy rodinného domu žalobcu je odvedená voda na tento pozemok. Úprava
cesty a uloženie makadamu bolo urobené aj v záujme, aby cesta mohla byť žalovanými v 1. až 3.
rade riadne užívaná. Susedské spory dlhoročne vyvoláva žalobca. Z uvedených dôvodov navrhli, aby

odvolací súd napadnutý výrok zmenil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade
100% náhrady trov konania alebo, aby rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že odvolanie žalovaných považuje za
nedôvodné a rozhodnutie v napadnutom výroku za vecne správne. Uviedol, že spor vznikol vtedy, keď

žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli bránkou prístup na sporné nehnuteľnosti a začali zhromažďovať na
svojom, ako aj na sporných nehnuteľnostiach, stavebný materiál. Po vykonaní a dokončení stavebných
prác zostatok stavebného materiálu postupne odstraňovali, až ho odstránili celý. Žaloba preto bola
podaná dôvodne a pre správanie žalovaných vzal žalobca žalobu späť, a preto jemu vznikol nárok
na náhradu trov. O tom, že žalovaní v 1. a 2. rade na sporné nehnuteľnosti uložili stavebný materiál,

svedčia objektívne dôkazy, uznesenie Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 10. septembra 2009 sp.
zn. 2Pv 772/2008, zápisnica o výsluchu svedka O. X. a dve fotografie, kde vidieť zvyšok piesku. Nie je
pravdou, že od podania žaloby nedošlo k žiadnej podstatnej zmene v užívaní nehnuteľností a ani to, že
žalovaní v 1. a 2. rade nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, neužívali. Nezrozumiteľným sa javí
tvrdenie žalovaných, podľa ktorého si po podaní vzájomnej žaloby mal uvedomiť, že žaluje nesprávne.

Pre nedostatok dôvodov nie je možné zistiť, v čom žalovaní vidia nesprávnosť žaloby. Neobjektívnym
a nepravdivým je tvrdenie žalovaných, podľa ktorého žalobca vyvolával spory. Bolo a je tomu naopak.
Protirečivým je tvrdenie žalovaných, keď uvádzajú, že nebol dôvod dať si vypracovať geometrický plán,
a na druhej strane, bola žaloba pre nich 7 rokov neurčitá. Práve preto bol zo strany žalobcu zabezpečený
geometrický plán, aby bol petit a žaloba určitá, a preto „neurčitá“ časť žaloby bola vzatá späť. Z

geometrického plánu je evidentná dôvodnosť podanej žaloby.

4. Žalovaní v 1. až 3. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca sa spresnenou žalobou
domáhal, aby žalovaní v 1. a 2. rade vypratali a odovzdali mu do užívania nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. úz. G., zakreslené z nehnuteľnosti parc. č. 406 vo výmere 1093 m2 - zastavané plochy a

nádvoria a parc. č. 400 vo výmere 1371 m2 - zastavané plochy a nádvoria vyhotoviť sa majúcim
geometrickým plánom, nakoľko tvoria vlastnícke právo žalobcu a žalovaného v 4. rade v podieloch po 1
k celku. Nehnuteľnosť zapísaná u Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru v kat. úz. G. v čase
podania žaloby na LV č. 7 ako pozemok parc. registra „C“ č. 405 zastavané plochy a nádvoria vo výmere
1093 m2 bola v podielovom spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného v 4. rade, a to u každého v podiele 1

k celku. Táto nehnuteľnosť bola vždy užívaná žalobcom a žalovaným v 4. rade, preto žiadal žalovaných
v 1. až 2. rade o jej vypratanie a odovzdanie bolo nedôvodné a bezpredmetné. Žalobca ani znemožnenie
realizácie vlastníckeho práva - uzavretím vchodovej brány nepreukázal opodstatnenosť jeho tvrdení
žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Práve žalobca užíva neoprávnene časť pozemku parc. registra „C“
č. 400. Bránu pred pozemkom užívajú žalovaní v 1., 2., 3. rade, pričom sa jedná o prístup na parc.

č. 400 v ich podielovom spoluvlastníctve, a nie parc. č. 405 v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a
žalovaného v 4. rade. Nehnuteľnosť, rodinný dom postavený žalobcom a žalovaným v 4. rade čiastočne
aj na pozemku - v čase podania žaloby - reg. „C“ č. 405 v evidencii nehnuteľnosti zapísaný, vedený nie
je. Dňa 09. 02. 2015 pod V-5007/2014 došlo iba k zápisu geometrického plánu č. 40351564-116/2012
a usporiadaniu nadobudnutia novovytvorených parciel reg. „C“ č. 2223/11 a č. 2223/12 do vlastníctva

žalobcu. Žalovaní v 1. až 3. rade na parcelu reg. „C“ č. 405, ktorá bola a je aj po zápise geometrického
plánu v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného v 4. rade, žiadny stavebný materiál nikdy
neuložili a nikdy ani v časti tento pozemok neužívali. Fotodokumentácia pripojená k vyjadreniu žalobcu
satýkaajpozemkuvednéhovregistri„C“parc.č.400,ktorýje vpodielovomspoluvlastníctvežalovaných
v 1. až 3. rade. Žalovaní v 1. až 3. rade na pozemku žalobcu nemohli uložiť stavebný materiál, nakoľko

pozemok bol a je oplotený. Mali za to, že žalobca zavinil zastavenie konania. Nesúhlasili s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý bez overenia pravdivosti tvrdení žalobcu prevzal jeho stanovisko a svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaní neposkytli súčinnosť žalobcovi, ktorý nakoniec predložil dôkazy,
ktoré sú podkladom súdneho rozhodnutia. Zo samotnej žaloby vyplýva, že bola podaná nedôvodne.Skutočnosť, že žalobca sám nakoniec prišiel na to, ako sa sám mylne domnieval, že žalovaní v 1. až 3.
rade užívajú časť pozemku vedeného v registri „C“ parc. č. 405, nemôže mať za následok, že žalovaní
majú znášať trovy doterajšieho konania.

5. Súd prvej inštancie vydal dňa 18. 05. 2018 opravné uznesenie č. k. 7C/51/2009-238, ktorým opravil
názor uznesenia Okresného súdu Komárno čís. kon. 7C/51/2009-200 zo dňa 11. 11. 2016 nasledovne:
- vypúšťa sa názov uznesenia: „...ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY...“
- nahrádza sa názor uznesenia: „...Uznesenie ..“

Súd opravil poradie výroku uznesenia Okresného súdu Komárno čís. kon. 7C/51/2009-200 zo dňa
11. 11. 2016 nasledovne:
- vypúšťa sa výrok uznesenia: ...I. Súd podanú žalobu žalobcu doručenú súdu splnomoc. práv. zást. na
č. l. 160-163 zo dňa 07. 09. 2015 v spojení s č. l. 172 zo dňa 08. 09. 2016, ako aj podaný vzájomný
návrh žalovaných v rade 1. - 3. zastúpených splnomoc. práv. zást. z č. l. 97-99 zo dňa 28. 10. 2010,
ako aj návrh, spresnenie vzájomného návrhu na č. l. 113-114 zo dňa 06. 12. 2010 v spojení s ostatným

spresnením spresnenia zo dňa 11. 10. 2016 na č. l. 179-181 podaným rovnako splnomoc. práv. zást.
žalovaných v rade 1. - 3. vylúčil na samostatné konanie. II. Súd konanie vo zvyšku zastavil. III. Žiadna
zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania....“
- nahrádza sa výrok uznesenia: I. Súd konanie zastavuje. II. Súd podanú žalobu žalobcu doručenú súdu
splnomoc. práv. zást. na č. l. 160-163 zo dňa 07. 09. 2015 v spojení s č. l. 172 zo dňa 08. 09. 2016,

ako aj podaný vzájomný návrh žalovaných v rade 1. - 3. zastúpených splnomoc. práv. zást. z č. l. 97-99
zo dňa 28. 10. 2010, ako aj návrh, spresnenie vzájomného návrhu na č. l. 113-114 zo dňa 06. 12. 2010
v spojení s ostatným spresnením spresnenia zo dňa 11. 10. 2016 na č. l. 179-181 podaným rovnako
splnomoc. práv. zást. žalovaných v rade 1. - 3. vylučuje na samostatné konanie. III. Žiadna zo strán
sporu nemá právo na náhradu trov konania....“

Súd opravil záhlavie uznesenia Okresného súdu Komárno čís. kon.: 7C/51/2009-200 zo dňa 11. 11.
2016 nasledovne:
- dopĺňa sa adresa právnej zástupkyne žalovaných v 1. až 3. rade: „... Jókaiho 24, Komárno...“
V zostávajúcej časti sa uznesenie Okresného súdu Komárno čís. kon. 7C/51/2009-200 zo dňa 11. 11.
2016 nemení.

Opravné uznesenie súd odôvodnil ustanovením § 224 CSP a uviedol, že vo veci bolo dňa 11. 11. 2016
vyhotovené uznesenie. V úvodnej časti jeho písomného vyhotovenia bol nesprávne označený názov
uznesenia a chýbala adresa právnej zástupkyne žalovaných v 1. až 3. rade. Vo výrokovej časti výrok I.
až III. boli uvedené v nesprávnom poradí. Vzhľadom na to, že v úvodnej časti uznesenia bol nesprávne
označený názov uznesenia a chýbala adresa právnej zástupkyne žalovaných v 1. až 3. rade a vo

výrokovej časti výrok I. až III. boli uvedené v nesprávnom poradí, súd túto chybu odstránil vydaním
opravného uznesenia.

6. Proti opravnému uzneseniu podali žalovaní v 1. až 3. rade odvolanie vo výroku III. o trovách konania,
pričom dôvody ich odvolania sú totožné s dôvodmi odvolania proti uzneseniu č. k. 7C/51/2009-200 zo

dňa 11. novembra 2016.

7. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1. až 3. rade uviedol, že rozsudok s
opravným uznesením rešpektuje vo všetkých jeho výrokoch. Súdne rozhodnutie považuje za správne
aj vo výroku o trovách konania.

8. Žalovaní v 1. až 3. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 4. rade uviedli, že s vyjadrením
žalovaného v 4. rade nesúhlasia. Keďže žalovaný v 4. rade vystupuje na strane žalovaných, dokazuje to,
že ani on nesúhlasí, resp. nesúhlasil so žalobou. V ostatnom sa pridržiavali svojich skorších podaní. Na

Okresnom úrade, katastrálnom odbore bolo zistené, že došlo k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovaným v 4. rade, teda v súčasnosti je otázne, či je
žalovaný v 4. rade účastníkom konania. Trvali na tom, že žalobca zavinil zastavenie konania.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1. až 3. rade uviedol, že to, že žalovaný v 4. rade

vystupuje na strane žalovaných, je z dôvodu jeho zdravotného stavu a jeho neutrality. Nakoľko žalovaný
v 4. rade v súčasnosti už nie je spoluvlastníkom nehnuteľnosti susediacej so spornými nehnuteľnosťami
a odpadol preto na jeho strane dôvod byť stranou sporu, žalobca voči nemu berie žalobu späť a žiada
konanie voči nemu zastaviť.10. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 16. 06. 2019 uviedli, že žalovaná v 3. rade dňa XX. XX. XXXX zomrela.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7C/51/2009-200 zo dňa
11. novembra 2016 v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania je potrebné podľa § 388 CSP
zmeniť a napadnuté uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7C/51/2009-238 zo dňa 18. mája 2018
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať
a odovzdať do užívania žalobcovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. G. zakreslené vyhotoviť sa
majúcim geometrickým plánom do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko tvoria vlastnícke
právo žalobcu a žalovaného v 4. rade v podieloch po 1 k celku. Podaním zo dňa 27. 04. 2009 žalobca
upresnil žalobu a domáhal sa ňou uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade vypratať a odovzdať

do užívania žalobcovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. G., zakreslené z nehnuteľností parc. č.
405 vo výmere 1093 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 400 vo výmere 1373 m2 - zastavané
plochy a nádvoria vyhotoviť sa majúcim geometrickým plánom do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, nakoľko tvoria vlastnícke právo žalobcu a žalovaného v 4. rade v podieloch po 1 k celku.
Dňa 28. 10. 2010 podali žalovaní v 1. a 3. rade vzájomnú žalobu, ktorou sa po jej spresnení domáhali

určenia, že žalobca a žalovaný v 4. rade sú povinní vypratať a odovzdať do užívania žalobcom v 1. a
2. rade v podiele 2/5 a žalobkyni v 3. rade v podiele 3/5 časť nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
úz. G., pozemku parc. č. reg. „C“ č. 400 vo vlastníctve žalobcov, zapísanej na LV č. XXXX, označenú
vypracovať sa majúcim znaleckým posudkom, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podaním zo dňa
07. 09. 2015 (č. l. 160) žalobca súdu oznámil, že navrhuje, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v kat. úz. G., obec G., okres T., vyhotovené geometrickým plánom č. 583/15 zo dňa 30. 06. 2015,
geodetickou kanceláriou X. V., a to parc. č. 400/2 vo výmere 25 m2 - zastavaná plocha a parc. č 400/3
vo výmere 9 m2 - zastavaná plocha tvoria v celosti výlučné vlastníctvo žalobcu. V podaní zo dňa 08.
09. 2016 (č. l. 172) žalobca uviedol, že na pôvodnom návrhu na určenie vlastníckeho práva žalobca
netrvá z dôvodu, že sporné, v pôvodnom návrhu vyhotoviť sa majúcim geometrickým plánom zakresliť

sa majúce nehnuteľnosti, boli zakreslené geometrickým plánom, ktorý bol predložený spolu s návrhom
zmeny zo dňa 07. 09. 2015. Zároveň netrvá ani na tej časti pôvodného návrhu, kde sa žalobca domáha
vypratania, nakoľko po podaní žaloby žalovaní vypratali sporné nehnuteľnosti. Trvá iba na zmene.
Vzhľadom k späťvzatiu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, súd prvej inštancie napadnutým uznesením
konanie zastavil, pričom predmetom preskúmania odvolacím súdom je len výrok o trovách konania a

následne vydané opravné uznesenie.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci a zásadou zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorámala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania. Posúdenie účelnosti pritom
bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada
nákladov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik

zavinil. V zmysle ustanovenia § 256 CSP sa pre priznanie náhrady trov konania vyžaduje zodpovednosť
za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia
podľa uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Aj v prípade, ak sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitie

tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či
sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja strán v priebehu konania a
pod. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti

pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

21. V danej veci je potrebné uviesť, že k späťvzatiu žaloby v časti vypratania nehnuteľnosti došlo
bez prejednania veci a bez toho, aby bolo vo veci vykonané dokazovanie, pričom žalobca uvádzal
dôvod späťvzatia to, že žalovaní v priebehu konania nehnuteľnosť vypratali, čo žalovaní popierali, ich

skutkovétvrdeniaboliprotichodné,pričomvzhľadomkzastaveniukonania sadokazovanievtejtoveciuž
vykonávať nebude, preto zostalo sporné a nedostatočne preukázané, ktorá zo strán zavinila zastavenie
konania. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že v danej veci ide o dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP, avšak
zohľadniac to, že zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania je sporné, odvolací súd vychádzal z

rozhodnutí Ústavného súdu SR o trovách konania, keď pri nejednoznačnom zavinení niektorej zo strán
na zastavení konania pripustil rozhodnutie o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP s výrokom, že
stranám sa náhrada trov konania nepriznáva. Ústavný súd SR v rozhodnutiach I. ÚS 222/2019 z 20.
augusta 2019, I. ÚS 225/2019 z 20. 08. 2019 a IV. ÚS 614/2018 z 20. 08. 2019 (skutkovo išlo o odlišné
veci) pripustil, že z procesného hľadiska je potrebné urobiť záver, že žaloba sťažovateľky bola podaná

dôvodne (to sa ale nemusí vzťahovať na dôvodnosť žaloby z hmotnoprávneho hľadiska, ktorá sa však v
takomto prípade neskúma a neposudzuje), pretože v čase podania určovacej žaloby sťažovateľka ako
žalobkyňa nemala inú právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv, a pokiaľ k spävzatiu žaloby
viedli objektívne dôvody - protest prokurátora, na ktorý sťažovateľka a ani žalovaný nemali dosah, ale
v dôsledku ktorého bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva sťažovateľky, čím odpadol predmet

žaloby. Vzhľadom na to je v danom prípade opodstatnený záver, že stranám sa nárok na náhradu trov
predmetného konania nepriznáva. Odvolací súd, vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktoré
už aplikoval aj vo svojej rozhodovacej činnosti, dospel k záveru, že keďže vzhľadom k nevykonaniu
dokazovania v tejto veci a rozdielnosti skutkových tvrdení strán sporu nie je možné jednoznačne ustáliť
zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania, je o trovách konania potrebné rozhodnúť podľa §

256 ods. 1 CSP tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania podľa § 388 CSP zmenil.

22. Ďalším napadnutým uznesením bolo uznesenie zo dňa 18. mája 2018, ktorým došlo k oprave
uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 7C/51/2009-200 zo dňa 11. novembra 2016. Aj proti tomuto

uzneseniu bolo zo strany žalovaných v 1. až 3. rade podané odvolanie, pritom dôvody odvolania
nesmerovalivoči tomu,prečodošlotýmtonapadnutýmuznesenímkoprave,alesmerovalivočidôvodom
rozhodnutia Okresného súdu Komárno č. k. 7C/51/2009-200 zo dňa 11. novembra 2016 vo výroku o
trovách konania.

23. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom skonania.

24. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

25. Súdne rozhodnutie je výsledkom duševnej činnosti sudcu, pričom pri tejto činnosti môže dôjsť
k chybe v písaní, počítaní alebo zrejmej nesprávnosti a v takom prípade je povinnosťou súdu tieto
pochybenia napraviť. Účelom tohto inštitútu je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, nie jepreto možné týmto spôsobom opraviť vecnú vadu žaloby, o ktorej súd rozhodol. Rovnako nie je možné
uznesením odstraňovať taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť rozsudku.

26. V danej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením (uznesenie Okresného súdu Komárno
č. k. 7C/51/2009-238 zo dňa 18. mája 2018) opravil chyby v písaní a zrejmé nesprávnosti uznesenia
Okresného súdu Komárno č. k. 7C/51/2009-200 zo dňa 11. novembra 2016, pričom toto svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 224 CSP a tým, že svoje chyby týmto postupom odstránil. Keďže
voči samotnému opravnému uzneseniu žalovaní v 1. až 3. rade v odvolaní žiadne dôvody neuviedli,

nebolo z akých dôvodov toto uznesenie preskúmavať, pričom postup súdu prvej inštancie bol správny,
preto toto napadnuté uznesenie odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a podľa §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).