Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15Csp/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117200886
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1117200886.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcov: X/

G.. P. I., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. XX, XXX XX Bratislava, X/ P.. B. I., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: Č. XX,
XXX XX Bratislava Y. X/ P. X..H..E.., G.: XX XXX XXX, X. X. T. XX, XXX XX Bratislava, všetci právne
zastúpení: JUDr. Peter Dráč, advokát so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, proti žalovanému:
Československá obchodná banka, a. s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava 811 02, o
určenie premlčania pohľadávky

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na voči žalobcom v I až III. rade na náhradu trov konania v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobou doručenou súdu dňa 18.1.2017 sa pôvodne len žalobca 1/ aj s poukazom na uznesenie

OkresnéhosúduBratislavaI,č.k.10Csp/46/2016-239zodňa19.12.2016,domáhalvyhláseniarozsudku,
ktorým súd určí za prvé, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere II vo výške 323.051,21 eur, ktorá
pozostáva z úrokov vo výške 259.023 eur a úrokov z omeškania vo výške 64.003,71 eur a poplatkov vo
výške 24,50 eur je premlčané a za druhé, že premlčané aj prípadné navýšenie pohľadávky žalovaného
zo Zmluvy o úvere II.
2. Žalobca tvrdí, že žalovaný v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 23.9.2016 výšku jeho
pohľadávky zo Zmluvy o Úvere II (pozn. ide o zmluvu o účelovom úvere zo

15Csp/5/2017
2
dňa 24.11.2006, č. 1424/06/8709 uzatvorenej medzi žalobcom 3/ a žalovaným, v texte označovaná len
ako „Zmluva o úvere II“) neuviedol, až následne ju vyčíslil na 323.051,21 eur, ktorá pozostáva z úrokov
vo výške 259.023 eur, úrokov z omeškania vo výške 64.003,71 eur a poplatkov 24,50 eur. Žalobca
dňa 19.10.2016 žalovanému zaslal žiadosť o zastavanie výkonu záložného práva, v ktorej namietol
premlčanie prípadnej pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o úvere II. Za rozhodujúcu skutočnosť označil

skutočnosť, že listom žalovaného zo dňa 7.10.2011, doručeným žalobcovi 3/ dňa 12.10.2011 vyhlásil
splatnosť peňažného záväzku zo Zmluvy o úvere II a vyzval ho na splatenie dlhu. Preto je toho názoru,
že od 12.10.2011 začala plynúť premlčacia lehota. Žalobca argumentoval tým, že aj záložné právo ako
právo majetkovej povahy podlieha premlčaniu, pričom poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 8.12.2011, sp. zn. II. ÚS 250/2011.
3. K žalobe priložil listiny:
- výpis z obchodného registra žalovaného,

- uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.12.2016, sp. zn. 10Csp/46/2016-239,
- list žalovaného zo dňa 23.9.2016 - začatie výkonu záložného práva,
- stanovisko žalovaného k návrhu na riadenie neodkladného opatrenia vo veci Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 10Csp/35/2016,- List žalobcu 3/ zo na 19.10.2016,
- Vyhlásenie splatnosti peňažného záväzku dňa 7.10.2011,
4. Žalobca následne dňa 3.10.2017 doložil k žalobe doposiaľ ďalšie listiny a to:

- zmluvu o úvere II a jej dodatky č. 1 až 6,
- zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 14274/06/8709 zo dňa 24.11.2006,
- návrh na vklad záložného práva zo dňa 27.11.2006,
- rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/108/2011,
- rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo/2185/2009,

v tomto podaní tiež argumentoval, že výkon záložného práva cestou dobrovoľnej dražby predstavuje
závažný zásah do práva vlastniť majetok podľa § čl. 20 Ústavy ako aj do práva na obydlie podlá čl. 19
Ústavy Slovenskej republiky. žalobca tvrdí, že záložca je takto počas celého výkonu záložného práva
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa bez ingerencie súdnej moci, pričom záujmy
záložcu a záložného veriteľa sú značne odlišné, keď jediným záujmom veriteľa je rýchle speňaženie
majetku záložcu za účelom upokojenia pohľadávky. V podaní žalobca 1/ poukázal na to, že on sám nie

je dlžníkom zo Zmluvy úvere II, ale žalobca 1/ je iba záložným veriteľom.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný zopakoval
tvrdenia o existencii záväzkovo právneho vzťahu zabezpečeným záložným právom medzi žalovaným
a žalobcami. K plneniu záväzkov uviedol, že po zosplatnení úveru bolo dlžníkovi umožnené splácať
poskytnutý úver predajom bytov a nebytových priestorov. Dlžník (žalobca 3/) za účelom splatenia dlhu

spolupracoval s realitnými kanceláriami, pričom výťažok z predaja nehnuteľností poukazoval na účet
žalovaného. Dlžník za obdobie od vyhlásenia splatnosti úveru predajom bytov a nebytových priestorov
v priebehu rokov 2012 až 2016 (20.1.2012, 23.1.2012, 19.8.2012, 20.7.2012, 10.8.2012, 5.9.2012,
26.10.2012, 1.7.2013, 30.7.2013, 29.10.2013, 22.11.2013, 18.4.2016) splatil istinu 1.920.981,33 eur.
Žalovaný má zato, že týmto svojim konaním dlžník jednoznačne svoj dlh uznáva s poukazom na § 407

ods. 3 Obchodného zákonníka. Dlžník po splatení istiny dňom 18.4.2016 prestal uhrádzať svoje záväzky,
ktoré žalovaný vyčíslil na 770.755,90 eur. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
15Csp/5/2017
3
Slovenskej republiky zo dňa 18.8.2011, sp. zn. 2Obdo36/2010 a Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 1.6.2016, sp. zn. 1Cob/64/2015 s tým, že je toho názoru, že žalobca svojim plnení deklaroval
platnosť a záväznosť svojho peňažného záväzku a vzhľadom posledné čiastkové plnenie na zostatok
istiny dňom 18.4.2016 má za to, že premlčacia doba úrokov a úrokov z omeškania uplynie až dňa
18.4.20120. Žalovaný poukázal aj na to, že v Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 6.11.2017,
č. k. 42Cb/99/2017-59 zaviazal žalobcu 3/ zaplatiť žalovanému sumu 295.406,02 eur predstavujúcu

úroky a úroky z omeškania z obdobia od 26.10.2012 do 18.4.2016, ako aj povinnosť nahradiť trovy
konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.1.2018 a vykonateľnosť 15.1.2018. Žalovaný
vsúvislostisnálezomÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa8.12.2011,sp.zn.II.ÚS250/2011-30
poukazuje na to, že žalobca (v čase podania vyjadrenia v konaní vystupoval ako žalobca len žalobca
1/) je záložca uvedený nález konštatuje okrem iného to, že ak záložca a obligačný dlžník sú rozdielne

osoby, námietku premlčania pohľadávky môže účinne vzniesť len obligačný dlžník (avšak nie záložca)
a v spojení s § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že námietku premlčania práva domáhať sa
uspokojeniazozálohumôželenzáložca(nievšakobligačnýdlžníkzabezpečenejpohľadávky).Žalovaný
namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (v tom čase len žalobcu 1/), samotu skutočnosť, že nároky
žalovaného by boli premlčané a tiež absenciu naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že prípadné

určenie premlčania pohľadávky nemôže vyriešiť spornosť medzi záložcom a záložným veriteľom bez
iniciovania ďalšieho súdneho sporu.
6. Žalovaný k vyjadreniu priložil:
- zmluvu o úvere s dodatkami
- zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,

- vyhlásenie splatnosti s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 7.10.2011,
- výpis priebehu referenčnej sadzby EURIBOR,
- výpis z účtu v časti istiny splátok,
- list dlžníka zo dňa 14.10.2011, 2.12.2011, 2.2.2012
- žiadosť dlžníka o úhradu záväzku zo dňa 27.6.2013

- kúpne zmluvy medzi dlžníkom a tretími osobami, výpisy listu vlastníctva,
- mailová komunikácia dlžníka so žalovaným.
- rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.11.2017, sp. zn. 42Cb/99/2017-59.7.NáslednýmipísomnýmipodaniamižalobcapoukázalnakonanievedenénaOkresnomsúdeBratislava
V dňa 11.9.2017, sp. zn. 1CbZm 46/17, ktorého predmetom je žaloba na plnenie zo zmenky, na ktorej je
žalobca 1/ označený ako ručiteľ, v ktorom bol voči žalobcom vydaný platobný rozkaz. Žalobca navrhol

pristúpenie subjektov na strane žalobcu - žalobcov 2/ a 3/, ktorému súd uznesením zo dňa 17.4.2018
vyhovel, rozporoval samotnú výšku pohľadávky žalovaného, ako aj výšku uplatnených sankčných
nárokov. Namietal, že žalovaný v konaní okresného súdu Bratislava II neuviedol, že žalobcovia namietali
premlčanie pohľadávky a podaním zo dňa 20.7.2018 navrhli úpravu (rozšírenie) petitu o určenie
premlčania práv zo záložnej zmluvy zo dňa 24.11.2004 č. 1427/06/8709, ktorú súd uznesením zo dňa

15.8.2018 nepripustil.
8. Žalobca k podaniam priložil nasledovné listiny:
- žalobný návrh, platobný rozkaz a odpor proti platobnému rozkazu vo veci Okresného súdu Bratislava
V, sp. zn. 1CbZm/46/2017,
- výpisy z účtu žalobcu 3/,
- návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vydaného v konaní Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.

42Cb/99/2017-99,
15Csp/5/2017
4
- žaloby návrh v konaní Okresného súdu Bratislava II vedenom pod sp. zn. 42Cb/99/2017.
- uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie žalobcu 3/ v konaní

Okresného súdu Bratislava II.
9. Žalovaný v písomných podaniach poukázal najmä na právoplatný rozsudok vo veci Okresného
súdu Bratislava II. Je toho názoru, že uvedené konanie tvorí prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k
prejedávanej veci a súd by mal konanie zastaviť. Ďalej reagoval na vyjadrenia žalobcov vo veci výšky
úveru a jeho splácania v tom, že považuje argumentáciu žalobcu za neopodstatnenú z už (vyššie)

uvedených dôvodov.
10. Žalovaný k ďalším vyjadreniam predložil listiny (okrem už súdu predložených):
- upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 4.4.2018, 339Ex/0047/18,
- zmluvu o kontokorentnom úvere č. 1009/05/8709 zo dňa 25.11.2005 spolu s dodatkami
- vyhlásenie záložného veriteľa o vzdaní sa záložného práva zo dňa 14.10.2009 a 23.7.20010

- časť výpisu z účtu č. 4002963669 a 4002943860,
11. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom strany zotrvali na svojich tvrdeniach.
Žalobca nad rámec písomných podaní uviedol, že dňa 17.9.2018 prebehli medzi stranami mimosúdne
rokovania, kde žalobca 1/ žiadal prepočítať výšku príslušenstva z dôvodu, že dospel k záveru, že
úvery priebežne splácali a dokonca preplatili, čo však skôr nevedel uviesť nakoľko mu odišli ekonómky

a toto musel spočítať sám. Uviedol, že ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníku nemožno
na prejednávanú aplikovať z dôvodu, že k plneniam došlo aj na základe dobrovoľných dražieb, teda
nemožno tu hovoriť o dobrovoľnom plnení, ktoré by malo za následok uznanie celého záväzku. Žalovaný
zotrval na tom, že pohľadávke nie je premlčaná, najmä s poukazom na rozsudok Okresného súdu
Bratislava II má za to, že vo prejednávanej veci absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, ktoré nie je spôsobilé zmeniť právne postavenie žalobcov. K tvrdeniu žalobcu o splatení/
preplatení úveru žalovaný uviedol, že potom nie je zrejmé premlčania akého dlhu sa vlastne domáhajú.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa z predloženými listinnými dôkazmi, ktoré s poukazom
na § 204 CSP nevykonal na pojednávaní.

13. Medzi stranami nebola sporná existencia záväzkovo právneho vzťahu zo Zmluvy o úvere II. Tiež
nebolo sporné, že k splateniu istiny zo Zmluvy o Úvere II došlo najneskôr v roku 2016. Spornými medzi
stranami zostalo len príslušenstvo tejto pohľadávky a otázka jej premlčania.
14. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.11.2017, č. k. 42Cb/99/2017-59, ktorý nadobudol
právoplatnosť 12.1.2018 a vykonateľnosť 15.1.2018 súd zistil, že týmto bol žalobca 3/ zaviazaný zaplatiť

žalovanému sumu 295.406,02 eur predstavujúcu úroky a úroky z omeškania z obdobia od 26.10.2012
do 18.4.2016, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania.
15. Strany súdu predložili veľké množstvo listín na preukázanie existencie záväzkovoprávneho vzťahu a
toho ako a kedy mal byť tento záväzok uhrádzaný. Predmet konania je však primárne určenie premlčania
príslušenstva pohľadávky

15Csp/5/2017
5
žalovaného zo zmluvy o úvere II a jeho prípadného navýšenia, ako to je uvedené v odseku I. Vzhľadom
na predmet konania a medzi stranami nesporné tvrdenia s poukazom na nižšie uvedené odôvodnenievýroku rozhodnutia súd nepovažuje za potrebné bližšie vyhodnocovať a uvádzať obsah jednotlivých
listinných dôkazov predloženými stranami z dôvodu, že tieto pre rozhodnutie súdu neboli podstatné.
16. Pola § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 137 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.
18. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
19. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
20. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo

dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
21. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

22. Podľa § 310 Obchodného zákonníka, právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním
práva voči dlžníkovi.
23. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa
skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak
ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí premlčacia doba

najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však
nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
24. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, ohľadne existencie prekážky vec rozhodnutej s poukazom na
právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II, majúcej za následok povinnosť súdu konanie
zastaviť, súd uvádza, že s týmto sa nestotožňuje. Argumentácia žalobcu vychádza z úvahy, že otázky

riešenie v tejto veci museli byť ako prejudiciálne vyriešené v žalobe na plnenie, ktorým bolo konanie
vedené Okresným súdom Bratislava II. Z nesporných vyjadrení sporových strán vyplýva v konaní
Okresného súdu Bratislava II nebolo premlčanie nároku namietané (čo ako uvádza žalobca je dôvodom
prečo podal žalobu, ktorá je predmetom tohto konania). Súd premlčanie z úradnej povinnosti neskúma,
preto ani nemohla byť táto otázka skúmaná v konaní Okresného súdu Bratislava II. Zároveň súd

poukazuje aj na skutočnosť, že sporovými stranami konania na Okresnom súde Bratislava II bol žalobca
3/ ako žalovaný a žalovaný ako žalobca.
15Csp/5/2017
6
Žalobca 1/ a 2/ neboli stranami tohto konania, preto tento rozsudok pre nich nie je záväzný. Z uvedených

dôvodov má súd za to, že je prejednávanej veci sú splnené procesné podmienky
25. Predmetom konania je určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP. Základnou podmienkou
dôvodnosti ( žalovateľnosti) a teda úspešnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného ustanovenia je
existencia naliehavého právneho záujmu. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Žalobca má právny
záujem na požadovanom určení vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo alebo právny vzťah

na ktorom bol zúčastnený alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Právny
záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená
nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, čo je jednou z potrebných podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku

žalobe meritórne vyhovieť. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby
pre nedostatok vecnej opodstatnenosti. Žaloba o určenie spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak
požadované určenie je len povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či je tu alebo nie je právny
vzťah alebo právo a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah
alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v

jeho právnom postavení sa v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka,
z ktorej bez ďalšieho právny vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva,
ale až určením či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahumôže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je vytvorí
pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Záver súdu o

existencii či neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná
určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či len zbytočne nevyvoláva
konanie po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem a ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod na zamietnutie žaloby.
Pokiaľ súd teda dospeje k záveru, že takáto určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva
zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
26. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nespornú skutočnosť, ktorou je právoplatný rozsudok
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.11.2017, č. k. 42Cb/99/2017-59, ktorým súd zaviazal žalobcu 3/
(v tomto konaní) na plnenie nároku, ktorého premlčania sa žalobcovia domáhajú. Ku dňu vyhlásenia
rozsudku v prejednávanej veci k zrušeniu tohto právoplatného rozsudku neprišlo. Poukazovanie na

podaný návrh na zrušenie tohto rozsudku (navyše medzičasom zamietnutý), prípadne namietanie
amorálnosti postupu žalovaného je bez právneho významu. Určenie, ktorého sa žalobcovia domáhajú
je s poukazom s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka (vzhľadom
na to, že pre zmluva o úvere II je nepochybne obchodno-právnym záväzkovým vzťahom) nespôsobilé
zmeniť právny stav žalobcov (bez toho, že by sa súd meritórne zaoberal otázkou či k premlčaniu naozaj

došlo). Súd je navyše toho názoru, že prípadné pre žalobcov pozitívne rozhodnutie nie len, že neodstráni
stav deklarovanej právnej neistoty, ale vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Bratislava II by práve
15Csp/5/2017
7
naopak do právnych vzťahov sporových strán vniesol neistotu, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1. Nad rámec uvedeného súd považuje za potrebné uviesť, že CSP v ustanovení § 137 písm. c/ uvádza,
že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je. Žalobca
sa domáha určenia premlčania príslušenstva záväzku, pričom z jeho argumentácie vyplýva, že túto
považujezažalobupodľa§137písm.c/CSP.Premlčanievšaknemázanásledokzánikpráva(narozdiel
od preklúzie). Premlčanie právna teória zaraduje medzi právne skutočnosti nezávislé od vôle osôb. V

prípade, že sa povinný subjekt úspešne dovolá premlčania práva v súdnom konaní, nárok nemôže byť
súdne vynútiteľný a subjektívne právo tak nadobudne povahu naturálneho záväzku. Subjektívne právo
však ako také nezaniká. Súd je preto názoru, že súčasná platná právna úprava neumožňuje žalobcovi
sa dohádať určenia premlčania práva žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP, ktorá tak nemá predpoklad
usporiadať vzťahy medzi stranami sporu. Zákonodarca v dôvodovej správe k §137 zákonodarca uvádza,

že toto ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu
pomerne výrazne modifikuje. Žaloby na plnenie upravené v písm. a) sú najčastejším druhom civilných
žalôb. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných,
z medzinárodného, európskeho práva, atď. Nemá zmysel špecifikovať v hypotéze právnej normy, z
čoho povinnosť vyplýva (ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave). Nóvum spočívajúce v zavedení

právnej normy obsiahnutej v písmene b) spočíva v rozlišovaní žalôb na splnenie povinností a žalôb
na vyporiadanie práv typu BSM, podielové spoluvlastníctvo, neoprávnená stavba atď. Úplne nová
koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení
inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré

vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d)
patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.
27. Domáhať sa premlčania práva je pri súčasnej konštrukcii CSP teda možné len uplatnením námietky
premlčania ako námietky hmotnoprávnej (§152 CSP) ako prostriedku procesnej obrany. Do úvahy by
môže pripadať aj žaloba podľa § 137 písm. d/ CSP o určenie právnej skutočnosti (ktorou premlčanie

práva je), avšak možnosť domáhať sa takéhoto určenia musí vyplývať z osobitného predpisu (čo v
prejednávanej veci nevyplýva). Na uvedené nemá vplyv ani (následne zrušené) uznesenie Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 19.12.2016, č.k. 10Csp/46/2016-239, v ktorom súd nariadené neodkladné
opatrenie podmienil podaním žaloby o premlčanie práva.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Keďže súd žalobu ako celok zamietol, je potrebné konštatovať úplný úspech žalovaného, ktorému
tak pri absencii dôvodov hodných osobitného zreteľa (tieto ani neboli žalobcami

15Csp/5/2017
8
tvrdené), vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 100%. O samotnej výške náhrady trov konania
rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného

alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia
V Bratislave, dňa 28. septembra 2018