Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 12, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/59/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011431

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8116011431.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom v
Prešove dňa 12. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G.. C. F., U.., XX.X.XXXX H. F., F. R. M., Z.. T. Č.. XX, O.. F., D. R. E. XX, L. - Q., L., F.. Č.. Z.

sa uznáva vinným

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona

pretože:

v mesiacoch Január, Február, Marec, Apríl, Máj, Jún a Júl roku 2016, si ako prirodzený otec E. F., U..
X.X.XXXX, trvale bytom K. G. Č.. XX, H. D., z nedbanlivosti neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, hoci
bol rozsudkom Okresného súdu v Trebišove, č. k.: 6C 590/2002 zo dňa 26.8.2002, právoplatným dňa
01.10.2002 a vykonateľným dňa 31.01.2003 zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 2000,- SK, v
prepočte 66,38 Eur mesačne, ktorú je povinný poukazovať vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k
rukám matky - oprávnenej B.. G. F., trvale bytom AlexaU. G. Č.. XX H. D., pričom za uvedené obdobie
dlhuje na výživnom sumu 531,04 Eur

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplní zákonnú povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii

poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 12
(dvanástich) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22. júla 2017, bola podaná na obžalovaného G.. C. F. obžaloba pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, tak ako je tento uvedený vyššie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej B..
G. F., ako aj prečítaním pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovanýnazačiatkuhlavnéhopojednávania,neurobilžiadnezvyhlásenívzmysle§257Tr.poriadku.
Počas svojho výsluchu uviedol, že si je vedomý svojho dlhu na výživnom, ktoré však neuhrádzal z

dôvodu, že do 15.8.2016 pracoval ako vychovávateľ v krízovom centre N., L., pričom mal čistý príjem
vo výške okolo 520,-Eur. Potom z tadiaľ musel odísť. Výška príjmu mu teda nepostačovala na úhradu
výživného vo výške 66,38,-Eur mesačne.

Svedkyňa G. F., vo svojom poslednom písomnom vyjadrení zo dňa 8.6.2020 uviedla, že obžalovaný

jej výživné za rok 2016 vôbec neuhradil. V súčasnej dobe jej od neho chodia nejaké platby, avšak za
obdobie od roku 2015 doposiaľ, jej dlhuje sumu 1.466,60,-Eur.

Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 6C/590/2020 zo dňa 26.8.2020, zaviazaný
prispievať na výživu G.. E., U.. X.X.XXXX, sumou 2.000,-Sk mesačne t.j. 66,38,-Eur. Tento rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2002.

Dňa 8.3.2017 vydal Okresný súd Humenné, rozsudok sp. zn. 27P/245/2015, ktorým zmenil vyššie
uvedený rozsudok tak, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu G.. E., U.. X.X.XXXX, sumou
150,-Eur, mesačne s účinnosťou od 1.7.2015. Tento rozsudok nadobudlo právoplatnosť 20.9.2017.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, prečin zanedbanie povinnej výživy spácha ten, kto najmenej tri mesiace v
období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.

Obžalovaný v priebehu konania pred súdom predložil listinné dôkazy, ktoré preukazovali jeho osobné

a majetkové pomery. Súd vykonal ako listinný dôkaz aj správu N. U.. O.., L. zo dňa 30.1.2017, z ktorej
vyplýva, že obžalovaný u nich dňa 15.8.2016 ukončil pracovný pomer na dobu určitú. Zároveň z tejto
správy vyplýva, že pracovný pomer bol ukončený na návrh obžalovaného.

Na základe uvedeného má preto súd zato, že bol v schopnostiach obžalovaného s prihliadnutím na jeho

osobné a majetkové pomery, pri príjme mesačnom príjme 520,-Eur riadne uhrádzať prikázané výživné
za uvedené rozhodné obdobie od januára 2016 do júla roku 2016 vo výške 66,38,-Eur.

Z takto uvedeného dôvodu, ho preto súd uznal vinným z nedbanlivostného prečinu zanedbanie povinnej
výživy, podľa § 207 ods.1 Tr. zákona.

Súd záverom k otázke viny uvádza, že skutok uvedený v obžalobe bol striktne časovo ohraničený od
januára 2016 do júla roku 2016. Keďže obžalovaný mal povinnosť uhrádzať výživné mesačne vopred,
súd mu zarátal do dlhu na výživnom aj výživné za mesiac august 2016, ktoré bolo splatné v mesiaci
júl 2016. Z tohto dôvodu, viazaný obžalobnou zásadou, preto súd nemohol rozšíriť obdobie páchania

uvedeného činu doposiaľ, t.j. ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku. Nebola by dodržaná totožnosť skutku
uvedeného v obžalobe so skutkom uvedeným v rozsudku.

Súd u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce a ani poľahčujúce okolnosti. Na obžalovaného sa hľadí
akoby nebol v minulosti odsúdený.

Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadol aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy. Obžalovaný sa v súčasnosti snaží dlžné výživné uhradiť podľa svojich možnosti a schopností,
keď podľa správy poškodenej za roky 2019 a 2020 riadne uhrádza bežné výživné a aspoň čiastočne
uhradil dĺžne výživné za roky 2017 a 2018. Od spáchania skutku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia uplynulí

takmer štyri roky.Na základe uvedeného má preto súd zato, že trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca
je primeraný vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti spáchania trestného činu. Súd má za

to, že predmetný trest dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie spoločnosti za protiprávnu činnosť
obžalovaného, za ktorú bol uznaný vinným predmetným rozsudkom a zároveň vytvorí podmienky na
jeho nápravu ako aj zabezpečí generálnu prevenciu pred páchaním trestných činov spoločnosťou.

V zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd trest odňatia slobody podmienečne odložil, keďže

z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný do spáchania trestného činu viedol
riadny život a tento viedol aj po jeho spáchaní. Čo sa týka osoby obžalovaného má súd dôvodne za
to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný a preto jeho výkon v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odložil a v zmysle § 50
ods. 1 Trestného zákona súd určil primeranú skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,

že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Rozsudok možno
napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne
Krajský súd v Prešove.