Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Pc/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207926
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717207926.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky: X. S., R.. Q.,

S.. XX.XX.XXXX, M. M.. M. X, XXX XX, X., proti manželovi: Q. S., S.. XX.X.XXXX, N. M. A. X, XXX XX,
V., Q. M.: Š.O. X/XX, XXX XX, X., v konaní o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného v sume 500 € mesačne s účinnosťou od
11.5.2017, sa v celom rozsahu zamieta.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde 11.5.2017 žiadala navrhovateľka proti manželovi určenie
manželského výživného v sume 850 € mesačne s účinnosťou od 1.4.2017. Podaním zo dňa 31.5.2017
zobrala návrh čiastočne späť. Žiadala priznať manželské výživné v sume 600 € mesačne s účinnosťou
od 14.4.2017, odkedy podľa jej tvrdenia manželia spolu nezdieľajú spoločnú domácnosť.

2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tou skutočnosťou, že manželia spolu nežijú od apríla 2017 a manžel
navrhovateľke na výživné ničím neprispieva. Navrhovateľka má dôchodok, ktorý činí 358,60 € a z tohto

spláca pôžičky spolu splátkami v sume 218,61 € tak ako ich uvádzala v návrhu. Všetky úvery sú na
jej meno, pretože manželovi úver banky, resp. nebankové subjekty, neposkytli. Navrhovateľka sa stará
o svojho vnuka O. X., S.. XX.X.XXXX od jeho troch mesiacov, v súčasnosti študenta strednej školy a
keďže jej príjem nepostačuje na výživu, žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel.

3. K návrhu navrhovateľky neposkytla spočiatku žiadne listinné dôkazy. Urobila tak na základe ďalšieho
podania z 31.5.2017, ktorým návrh čiastočne zobrala späť tak, že žiadala sumu 600 € od 14.4.2017.

K tomuto podaniu pripojila potvrdenie Sociálnej poisťovne o jej dôchodku v roku 2017 v sume 358,60
€, ústrižky poštových poukážok preukazujúce splácanie pôžičiek, rodný list vnuka O. X., sobášny list a
výpis zo svojho účtu za marec 2017.

4. Manžel sa prvýkrát vyjadril písomným podaním, doručeným na súd 14.8.2018. V tomto podaní
uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Navrhovateľka predala byt, v ktorom manželia viedli
spoločnú domácnosť bez toho, aby sa na takúto možnosť manžela opýtala. Tým ukončila ich spoločné

bývanie a on ako vodič kamiónu nemal sa kam vrátiť a nemali kde bývať. Manželka postupne popredala
všetky osobné veci manžela a nevydala mu ani niektoré jeho osobné veci. Tvrdil, že navrhovateľka
má problémy s alkoholom a v dôsledku tejto skutočnosti došlo medzi nimi aj k fyzickým potýčkam. On
sám nevie, kde sa manželka zdržiava. Odsťahoval sa do Sučian na adresu uvedenú v záhlaví tohtorozsudku. Manžel uviedol, že do konca marca 2018 dokonca zo svojho účtu platil výdavky za byt, ktorý
jeho manželka predala. Aj teraz spláca úver, ktorý si zobrala navrhovateľka so sestrou a tieto skutočnosti
vie preukázať.

5. Navrhovateľka potom reagovala na toto vyjadrenie manžela podaním z 21.10.2018, kde na svojich
tvrdeniach zotrvala a uviedla, že byt, ktorý predala, bol jej výlučným vlastníctvom a preto nepovažovala
za potrebné o tom manžela informovať a to zvlášť už preto, že takmer rok s ňou nežil a na tejto adrese
sa nezdržiaval, dokonca za byt nič neplatil a býval so svojou priateľkou. Nič z jeho osobných vecí

nerozpredala, tieto sa nachádzajú vo vreciach v pivnici bytu, ktorý momentálne obýva. Ďalšie tvrdenia
manžela označila za klamstvá.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítal listiny účastníkmi konania pripojené
do súdneho spisu a oboznámil sa aj so spismi Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/87/2016,
19P/298/2014 a ďalšími tam pripojenými súdnymi spismi.

7. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 10.7.2019 opätovne čiastočne zobrala návrh späť a žiadala
priznať výživné v sume 600 € až od 11.5.2017. Uviedla, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti
približne dva a pol roka a on odišiel ešte predtým ako na súd podala návrh na určenie manželského
výživného. Dovtedy žili v spoločnej domácnosti v byte, ktorý bol výlučným vlastníctvom navrhovateľky a

v domácnosti, na ktorú manžel finančne prispieval. Po odchode zo spoločnej domácnosti však manžel
prestal platiť nájomné a na byte narástli veľké dlhy, o ktorých sa dozvedela a tie ju viedli k tomu, že
byt ešte pred podaním návrhu na určenie manželského výživného na súd predala. Navrhovateľka si
nevedela spomenúť, akú sumu utŕžila z predaja bytu. Uviedla, že byt v podstate vymenila za byt, ktorý
v súčasnosti užíva a za tento byt získala aj nejakú finančnú odmenu, na ktorú si už nepamätala. Keďže

však od detstva vychováva svojho vnuka O. X., dala na jeho účet sumu 3.000 €, ktorú utŕžila z výmeny
bytu, aby vnukovi prilepšila. Tiež zaplatila nejaké dlhy, ktoré podľa jej vyjadrenia mal manžel po krčmách.
Uviedla, že má veľa exekúcií a keď jej strhnú zrážky z dôchodku, tak jej zostáva k živobytiu približne
200 €. V čase, keď podávala návrh, tak na vnuka poberala výživné v sume 120 €. Za byt, ktorý užíva,
platí približne 200 € mesačne a dá sa povedať, že ju živí v podstate vnuk, ktorý nechal školu a pracuje

a v tomto roku dosiahol 20 rokov.

8. Súd si súčasne vyžiadal z Okresného úradu v Martine, katastrálneho odboru kópie spisov V
4638/2017 a V 4689/2017, ktoré sa týkali právnych úkonov, ktorými navrhovateľka nakladala s bytom,
v ktorom manželia naposledy viedli spoločnú domácnosť.

9. Manžel Q. S.Ý. svoje stanovisko nezmenil ani vo svojej výpovedi na pojednávaní a s návrhom na
určenie manželského výživného nesúhlasil. Uviedol, že zo spoločnej domácnosti odišiel až niekedy v
roku 2017 a to z toho dôvodu, že jeho manželka naložila s bytom tak, ako naložila. Do tohto bytu sa
manželia presťahovali v roku 2001 a keďže on prevažne pracoval ako šofér kamiónu v zahraničí, ani len

netušil, že ho navrhovateľka pôvodne kúpila len na svoje meno a že on nie je vlastne spoluvlastníkom
tohto bytu. To jej umožnilo byt predať, o čom sa on dozvedel v januári 2018 a to v momente, keď mu bol
vyplatený preplatok za nájomné. On totiž poprel tvrdenia navrhovateľky o tom, že za byt prestal platiť a
uviedol, že nájomné za tento byt stále platil a to až do apríla 2018, keď už v byte dávno býval iný majiteľ.
Dovtedymalimanželialenjedenúčet,ktorýbolvedenýnajehomeno,chodilamutamjehovýplata,avšak

jeho manželka mala podpisové právo k tomuto účtu a mala aj platobnú kartu. Jej dispozičné oprávnenie
zrušil potom, čo v jeseni 2017 tento účet „vybielila“ a zobrala z neho sumu vyše 2.000 €. On sám sa
podieľal na výchove navrhovateľkinho vnuka a to nielen osobnou starostlivosťou, ale aj finančne. Aj
navrhovateľkin vnuk však zneužil finančnú situáciu manžela navrhovateľky cez internetbanking, nakúpil
pre seba veci za vyše 2.000 € a to bez jeho súhlasu. Manžel uviedol, že pracuje vo firme NEC - Trans,

s.r.o., so sídlom v Klokočove. Celá jeho výplata mu chodí na účet a jeho príjem predstavuje 1.500 € -
1.900 € v čistom zárobku. V tom sú však už aj náhrady cestovných výdavkov, tzv. diéty.

10. Súd sa potom oboznámil aj s ďalšími listinami pripojenými do súdneho spisu a takto vykonaným
dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

11. Účastníci konania uzavreli manželstvo X.XX.XXXX a ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu toto
manželstvo trvalo. Pokiaľ ide o tvrdenia účastníkov, tie sa rozchádzali v otázke toho, kedy manželia
prestaliviesťspoločnúdomácnosť.Podľavyjadrenianavrhovateľky opustilspoločnúdomácnosťmanželešte pred podaním návrhu na určenie manželského výživného na súd, teda ešte pred 11.5.2017. Manžel
však uvádzal, že byt opustil až v jeseni 2017, keď sa dozvedel o predaji bytu navrhovateľkou. Túto
skutočnosť však skresľuje ten fakt, že manžel pracuje ako vodič kamiónu, zdržiava sa prevažne v

zahraničí a preto definitívny odchod zo spoločnej domácnosti vzhľadom na častú neprítomnosť na
území Slovenskej republiky manželia nevedeli presne určiť. Nepochybné bolo, že navrhovateľka v roku
2017 dosahovala príjem zo starobného dôchodku v sume 358,60 €, v roku 2018 dosahovala príjem
zo starobného dôchodku v sume 367 € a v roku 2019 dosahovala príjem zo starobného dôchodku v
sume 376,60 €. Podľa výpisov z účtu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka má splátky a zrážky

titulom rôznych spotrebiteľských úverov v sume cca 218 € mesačne. Manžel v roku 2017 u svojho
vtedajšieho zamestnávateľa Transgem Slovakia, s.r.o., so sídlom v Senci, zarábal priemerne 677,94
€ netto. U tohto zamestnávateľa pracoval aj v období januára až apríla 2018, kedy za toto obdobie
dosiahol priemerný čistý zárobok v sume 1.035,22 €. Od mája 2018 do vyhlásenia rozsudku pracoval
vo firme NEC - Trans, s.r.o., so sídlom v Klokočove. U tohto zamestnávateľa sa podľa výpisov z účtu
príjem manžela navrhovateľky pohyboval v čistom zárobku od 1.000 € do takmer 1.900 € v jednotlivých

mesiacoch roku 2018 a 2019.

12. Ako súd potom zistil z potvrdenia ČSOB, a.s., so sídlom, v Bratislave, ktoré bolo zaslané na
dožiadanie súdu, manželia mali pôvodne na meno manžela Q. S. otvorený bežný účet V. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, ku ktorému v období od apríla 2010 do augusta 2014 a následne od júla 2016 do

júna 2017 mala dispozičné oprávnenie aj navrhovateľka, ktorá mala vydané dokonca platobné karty,
ktoré opakovane podľa potvrdenia strácala. V súčasnosti má v Č. manžel navrhovateľky viacero úverov
a to dlhodobý spotrebný úver, ktorého zostatok činí 2.130,66 € od roku 2014, ďalší úver vo forme
povoleného prečerpania, ktorého zostatok činí mínus 500 €, spotrebný úver získaný vo februári 2017,
ktorého zostatok činí 3.229,39 €. Tieto úvery podľa výpisov z účtu, ktoré manžel predložil a boli, ako

bolo zistené, čerpané za trvania manželstva, dokonca dva z nich za spolužitia manželov v spoločnej
domácnosti, doposiaľ spláca manžel navrhovateľky. Rovnako z jeho výpisu z účtu bolo zistené, že
v priebehu celého roku 2017 manžel navrhovateľky splácal poplatky za byt vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky sumou 140 € mesačne.

13. Ako potom súd zistil z kópie spisu Katastrálneho odboru Okresného úradu v Martine V 4638/2017,
navrhovateľka dňa 9.10.2017 uzavrela zámennú zmluvu s W. S., S.. XX.X.XXXX, ktorou vymenila svoj
byt č. XX v dome č. súp. XXXX na ul. M.. M. X W. X. a to trojizbový byt za byt č. XX v dome
č. súp. XXXX na S. Y. Č.. X W. X. - C., ktorý pôvodne vlastnil W. S.. Podľa tejto zámennej zmluvy sa
zmluvné strany dohodli na takom finančnom vyporiadaní, podľa ktorého navrhovateľke pripadlo na úplné

vysporiadanie ešte suma 10.000 €. Táto suma mala byť použitá na úhradu nedoplatku navrhovateľky
u správcu OSBD Martin a rozdiel mal byť poukázaný na jej účet tam uvedený. Avšak podľa potvrdenia
OSBD Martin, ktoré je súčasťou spisu, navrhovateľka ku dňu uzavretia zámennej zmluvy nemala žiadne
nedoplatky na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu. Navrhovateľka takto získala pôvodne
za svoj trojizbový byt jednoizbový byt na S. ulici v Martine - C., do ktorého sa presťahovala podľa vlastnej

výpovede so svojím vnukom O. X., avšak vzápätí už po odvkladovaní zámennej zmluvy uvádzanej
vyššie, uzavrela 9.10.2017 so svojím vnukom O. X. darovaciu zmluvu, ktorou mu tento byt č. XX na S.
ulici, č. vchodu X W. X. - C. darovala. Navrhovateľka udávala vo svojej výpovedi zo zámeny bytu s W.
S., navrhovateľka mala dostať len sumu 8.000 €, zvyšok mal byť použitý na úhradu nedoplatku, voči
OSBD Martin, čo ale preukázané nebolo a navrhovateľka udala, že so sumou 8.000 €, ktorú mala dostať

zo zámeny bytu od W. S., naložila tak, že poukázala túto sumu na účet vnuka, ktorý peniaze rozmíňal.
Darovaný byt na S.H. ulici jej vnuk O. X., s ktorým stále navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti,
predal s tým však, že následne si bola nútená tento byt na S. ulici prenajať. Navrhovateľka výšku
nájomného nepreukázala a podľa jej vyjadrenia činí mesačne 300 €, ktoré vypláca majiteľovi bytu -
pánu H. bez potvrdenia (vyjadrenia navrhovateľky z č.l. 404). Po celé sledované obdobie žil v spoločnej

domácnosti s navrhovateľkou jej vnuk O. X., ktorý bol zverený navrhovateľke do výchovy na základe
rozsudku Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 8Nc/700/99, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.6.2000 a
podľa tohto rozsudku prispieval na výživu maloletého O. len jeho otec výživným k rukám navrhovateľky
a to v sume 120 € mesačne. Vyživovacia povinnosť otca bola však zrušená Okresného súdu Martin sp.
zn. 10Pc/29/2017 s účinnosťou od 1.7.2017 a to z dôvodu, že dieťa ukončilo štúdium na strednej škole

a živí sa príležitostnými brigádami, čo súd zistil prečítaním obsahu spisu Okresného súdu Martin sp. zn.
10Pc/29/2017. Podľa čestného prehlásenia O. X., ktoré pripojila navrhovateľka do súdneho spisu, vnuk s
ňou žije v spoločnej domácnosti, živí sa príležitostnými brigádami od polovice roku 2017 a príjem z týchto
brigád pre neho predstavuje príjem okolo 300 € mesačne. Z výpovede navrhovateľky na poslednompojednávaní ešte vyplynulo, že zomrela jej matka, z ktorej pozostalosti zostal rodinný dom a tento
rodinný dom navrhovateľka spolu so súrodencami predala za 151.000 €. Z kúpnej ceny by navrhovateľka
mala získať sumu 37.000 €, teda štvrtinu kúpnej ceny. Túto sumu však ešte nedostala a z tejto sumy

chce kúpiť s vnukom ďalší byt a rovnako ho chce prepísať na vnuka. Na tomto poslednom pojednávaní
navrhovateľka opätovne obmedzila návrh a žiadala priznať výživné len v sume 500 € od 11.5.2017.

14. Nároky navrhovateľky súd posudzoval v zmysle ust. § 71, § 75 Zákona o rodine (Zákon č. 36/2005
Z.z.).

15. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

16. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak povinný sa vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak neplatí ide výživné pre maloleté dieťa.

19. Práve o ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine súd oprel svoj rozsudok. Vykonaným dokazovaním
bolonepochybnezistené,žemanželiavroku2017malinezhody,čoobajaprízvukovali.Podľavyjadrenia
manžela boli spôsobené nezodpovedným prístupom k spoločným financiám u navrhovateľky a jej

konzumáciou alkoholu, aj keď navrhovateľka tieto skutočnosti popierala. Nesporné však bolo, že
navrhovateľkapodľapresvedčeniasúdunekorektne postupovalavočimanželovi,keďvjeseniroku2017
vymenila byt, ktorý dovtedy s manželom užívala a to trojizbový byt v Martine za byt jednoizbový, ktorý
získala na S.H. ulici v Martine - C. od W. S.. Takouto bytovou transakciou navrhovateľka v podstate
znemožnila akékoľvek prípadné budúce spolužitie s manželom, nakoľko, keďže byt obývala aj so

svojim vnukom, bolo ťažko predstaviteľné, že by manželia v jednoizbovom byte ešte mohli nájsť nejaké
komfortné bývanie. Naviac navrhovateľka plne nezodpovedne podľa presvedčenia súdu, opakovane
nakladala s finančnými a majetkovými hodnotami, ktoré získala. Peniaze získané z cenového rozdielu
medzi vlastným trojizbovým bytom za byt W. S. jednoizbový v sume 10.000 €, navrhovateľka poskytla
vnukovi, ktorý ich nezodpovedne rozmíňal. Práve túto sumu navrhovateľka mohla vynaložiť aj na

zlepšenie svojej finančnej situácie, prípadne na zaplatenie časti dlhov, na ktoré sa v priebehu celého
konania odvolávala. Naviac vymenený byt darovala bezodkladne vnukovi, ktorý ho následne predal
a dnes ho obaja užívajú na základe nájomnej zmluvy, pričom za nájom platia 300 €. Mimo čestného
prehlásenia vnuka O. X. nebolo preukázané, že by vnuk, s ktorým navrhovateľka žije v spoločnej
domácnosti, starej matke, teda navrhovateľke finančne prispieval a snažil sa vlastnou prácou zlepšiť

životnú situáciu jeho a navrhovateľky, keďže sú osobami, ktoré tvoria spoločnú domácnosť. Naviac
sa však navrhovateľke črtá príjem z dedičstva po matke, ktorý už, ako súdu avizovala vo svojom
poslednom vyjadrení na pojednávaní, chce použiť na kúpu bytu, ktorého majiteľom bude opakovane
jej vnuk, u ktorého ľahkomyseľný prístup k bezprácne získaným finančným a majetkovým hodnotám
od starej matky bol už konštatovaný vyššie. Je nepochybné, že na hodnotách, ktoré navrhovateľka

získala výmenou bytu od roku 2017, jej manžel zvýšením životnej úrovne neparticipoval. Naopak bolo
preukázané, že bol to práve manžel navrhovateľky, ktorý v priebehu celého roku 2017 platil zo svojho
účtu v Č., L..V.. M. poplatky za trojizbový byt, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a dokonca
navrhovateľka v prvej polovici roku 2017 na základe platobnej karty mohla s týmto účtom aj disponovať.
Navrhovateľka preukázala príliš ľahkomyseľný prístup k finančným prostriedkom, ktoré získala, príliš

ľahkomyseľný prístup k majetku, ktorý výlučne vlastnila, a z ktorého užívania svojho manžela výmenou
bytu za podstatne menší, vlastne úplne vylúčila. Za takýchto okolností podľa presvedčenia súdu nie
je vo vzťahu k manželovi (aj keď jeho príjem je niekoľkonásobne vyšší ako je príjem navrhovateľky)
spravodlivé, aby platením výživného participoval na absolútne nezodpovednom prístupe navrhovateľkyvo vzťahu k vlastnému majetku a finančným prostriedkom, ktoré získala, k majetku, ktorý zdedila, ale aj
k starostlivosti o vnuka navrhovateľky, kde navrhovateľka napriek zlým skúsenostiam s tým, ako jej vnuk
nakladá so zverenými hodnotami, mieni dokonca v budúcnosti byt kúpený z dedičstva po matke znova

na vnuka previesť. Nebolo by voči manželovi spravodlivé, aby zo svojho príjmu financoval rozšafný
a nezodpovedný život navrhovateľky, pokiaľ ide o nakladanie s finančnými a majetkovými hodnotami,
ktorých sa jej dostalo.

20. Súd preto s odvolaním sa ust. § 75 ods. 2 Zákona rodine návrh navrhovateľky na určenie výživného

v sume 500 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu, teda od 11.5.2017, v celom rozsahu zamietol.
Keďže navrhovateľka svoj návrh postupne obmedzovala, keď žiadala menšiu sumu ako žiadala v
pôvodnom návrhu a za kratšie časové obdobie, súd posúdil tieto procesné úkony navrhovateľky ako
čiastočné späťvzatie návrhu a preto súd v časti, kde navrhovateľka svoj návrh obmedzila, konanie
zastavil podľa § 29 ods. 1 C.m.p. (Zákon č. 161/2015 Z.z.).

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Zákona o rodine, pretože nezistil takú skutočnosť,
ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o trovách konania, najmä priznanie náhrady trov konania
jednému z účastníkov proti tomu druhému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.