Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 12, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/345/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215219521
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215219521.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsamosudkyňouJUDr.EvouBielikovouvsporovejvecižalobkyne:

U.G. D., B.. XX.XX.XXXX, O. X. G. XX, XXX XX X. zastúpená: JUDr. Tibor Horváth, advokát, so
sídlom Havelkova 2, 841 03 Bratislava proti žalovanej: I. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X. U. XX, XXX XX X.
zastúpená: JUDr. Hedviga Gallová, advokátka, Čučmianska dlhá č. 45, 048 01 Rožňava, o zaplatenie
1.460,-€ s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.460,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 1.460,-€ od 16.02.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 1.460,-€ od
16.02.2013 do zaplatenia zastavuje.

Žalobkyni sa priznáva proti žalovanej náhrada trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.08.2015 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy
1.460,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.460,-€ od 16.02.2013 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 0,03% denne od 16.02.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov
konania.

2. V podanom návrhu žalobkyňa uviedla, že dňa 15.08.2012 došlo medzi žalobkyňou ako veriteľkou a
žalovanou ako dlžníčkou k uzavretiu Zmluvy o pôžičke na základe ktorej žalobkyňa požičala žalovanej
sumu 1.460,-€. Súčasťou Zmluvy o pôžičke je čestné vyhlásenie, v ktorom žalovaná uviedla, že od
žalobkyne prevzala sumu 1.460,-€, čo potvrdila svojím podpisom. Pri uzavretí Zmluvy o pôžičke sa
zmluvné strany dohodli na povinnosti žalovanej vrátiť predmet pôžičky v pravidelných mesačných
splátkach do 6 mesiacov na účet žalobkyne. V prípade, že žalovaná nevráti dlžnú sumu v lehote

splatnosti dojednanej v zmluve dohodli sa na úrokoch z omeškania vo výške 0,03 % za každý deň
omeškania. Žalovaná predmet pôžičky nevrátila.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 13.04.2016. Vo
vyjadrení k žalobe uviedla, že s návrhom žalobkyne nesúhlasí. Žalovaná predmetnú sumu žalobkyni
neuhradila z dôvodu, že žalobkyňa ju pri kúpe bytu, ktorý žalovaná od nej kupovala uviedla do omylu,

nakoľko kúpna cena bytu nezodpovedala stavu a výmere predmetného bytu, čím sa podľa jej názoru
bezdôvodne obohatila najmenej o 13.901,65 €. Zároveň poukázala na konanie vedené na Okresnom
súde Bratislava II vedené pod sp. zn. 12C 202/2014,v ktorom sa žalovaná domáha od žalobkynezaplatenia sumy 13.901,65 €. Predmetným podaním žalovaná zároveň navrhla, aby súd konanie vedené
pod sp. zn. 16C 345/205 prerušil do právoplatného skončenia vedeného pod sp. zn. 12C 202/2014.

4. Uznesením č.k. 16C 345/2015-39 zo dňa 27.05.2016 súd návrh na prerušenie konania zamietol,
pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2016.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka
T.. Y. O., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Dňa 15.08.2012 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzavretá Zmluva o pôžičke, predmetom ktorej
bola suma 1.460,-€, ktorú si od žalobkyne požičala žalovaná. Prevzatie peňažných prostriedkov
potvrdila žalovaná svojím podpisom na zmluve označenej ako Čestné prehlásenie o pôžičke. Pravosť
podpisu žalovanej bola osvedčená v knihe pod č. XXXX/XXXX dňa 15.08.2012 na Mestskej časti
Bratislava - Podunajské Biskupice. Ako ďalej vyplýva z čestného prehlásenia finančná hotovosť bola

poskytnutá bezúročne do doby šiestich mesiacov odo dňa podpisu čestného prehlásenia o pôžičke. Po
tejto dobe splatnosti sa strany dohodli na úrokoch z omeškania vo výške 0,03 % za každý kalendárny
deň. Žalovaná sa zároveň zaviazala, že prevzatú finančnú hotovosť vráti do dohodnutého termínu
splatnosti a to v pravidelných mesačných splátkach na účet uvedený v čestnom prehlásení.

7. Vo výpovedi pred súdom žalobkyňa uviedla, že žalovaná od nej kupovala byt a chýbala jej celá
hotovosť. Preto požiadala žalobkyňu, aby jej požičala sumu 1.460,-€ s tým, že jej to bude splácať po
200,-€ mesačne. Žalovaná však z dlžnej sumy nezaplatila nič.

8. Právna zástupkyňa žalovanej v prednese pred súdom uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí.

Opätovne poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II, sp.zn. 12C 202/2014, v ktorom
sa žalovaná domáha od žalobkyne náhrady škody vo výške 13.900,-€. V tomto konaní si žalovaná
uplatňuje ako započítací nárok práve sumu 1.460,-€. Zároveň bola zo strany právnej zástupkyne
žalovanej vznesená námietka premlčania žalobkyňou uplatneného nároku a to z dôvodu, že žalobkyňa
sa predmetnou žalobou domáha od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia. Zdôraznila, že

pôžička bola poskytnutá dňa 15.08.2012 na dobu 6 mesiacov a preto je podľa nej nárok žalobkyne
premlčaný. O tom, že žalovaná žalobkyni sumu 1.460,-€ nezaplatí vedela žalobkyňa minimálne od
novembra 2012.

9. Svedok T.. Y. O., ktorý bol sprostredkovateľom pri kúpe bytu a zároveň pomáhal s prípravou zmluvy o

pôžičke resp. čestného prehlásenia o pôžičke vo výpovedi ako svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí
bola zmluva o pôžičke vypracovaná z dôvodu, že žalovaná nemala dostatok finančných prostriedkov na
kúpu nehnuteľnosti od žalobkyne. Preto bola táto suma predmetom zmluvy o pôžičke a nemohla byť
súčasťou kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve z dôvodu, že žalovaná ako kupujúca čerpala na kúpu
nehnuteľnosti úver z banky.

10. Na pojednávaní nariadenom na 12.05.2017 zobral právny zástupca žalobkyne žalobu v časti
zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 1.460,-€ od 16.02.2013 do zaplatenia
späť a žiadal súd konanie v tejto časti zastaviť.

11. Právna zástupkyňa žalovanej s čiastočným späťvzatím právneho zástupcu žalobkyne súhlasila.

12. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené

inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 ods.1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 498 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv , ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 OZ , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods.1,2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej.

Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je prenechanie veriteľom dlžníkovi veci určené podľa
druhu a to najmä peniaze so záväzkom dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu. Ide o dvojstranný právny úkon, kde forma nie je podstatná, teda postačila by aj ústna dohoda.
Nevyhnutným predpokladom Zmluvy o pôžičke tak ako každej zmluvy je zhodná vôľa oboch strán.
Pôžička je reálny kontrakt, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebné aj reálne odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi.

15. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyňou tvrdený skutkový stav možno považovať za
nespornýazakladajúcižalovanýnárokvplnejvýške.Predloženýmilistinnýmidôkazmiakoajzvýpovede
svedka T.. Y. O. mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o
pôžičke, pričom žalobkyňa si svoju povinnosť poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky splnila. Naopak
žalovanásisvojezmluvnépovinnostinesplnilavčasedojednanomvzmluve,čímžalobkynivznikolnárok

na zaplatenie sumy vo výške 1.460,- € spolu s príslušenstvom.

16. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky vo
výške 1.460,-€. Právna zástupkyňa žalovanej však pred súdom uviedla, že medzi stranami nedošlo
k uzavretiu Zmluvy o pôžičke, ale k plneniu bez právneho dôvodu, v dôsledku ktorého sa žalovaná

mala obohatiť na úkor žalobkyne. V tejto súvislosti zároveň vzniesla námietku premlčania žalobkyňou
uplatneného nároku nakoľko vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej premlčacej
lehote.

17. Ako je už vyššie uvedené v konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi stranami bola

uzavretá Zmluva o pôžičke, pričom súd obranu právnej zástupkyne žalovanej podľa ktorej tvrdení sa
žalobkyňa domáha podanou žalobou vydania bezdôvodného obohatenia považuje za nepreukázané,
ničím nepodložené a účelové najmä s poukazom na plynutie premlčacej doby. Z Čestného vyhlásenia
o pôžičke je zrejmé, že zmluva bola uzavretá dňa 15.08.2012, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiťžalobkyňou poskytnuté peňažné prostriedky do šiestich mesiacov odo dňa podpisu zmluvy t.j. do
15.2.2013. Žaloba bola doručená súdu dňa 13.08.2015 t.j. pred uplynutím všeobecnej trojročnej
premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 15.02.2016.

18. Okrajovo súd len dáva do pozornosti, že bezdôvodné obohatenie je vyjadrené ako majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ďalej plnenie na základe neplatného právneho úkonu
(absolútneirelatívneneplatného),plnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolaakomajetkovýprospech
získaný z nepoctivých zdrojov. Súdu preto nie je zrejmé z čoho odvodzuje právna zástupkyňa žalovanej

dôvodnosť jej obrany v spore, keď tvrdí, že sa žalobkyňa podanou žalobou domáha od žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia, keď svoju argumentáciu neopiera o žiadny relevantný dôkaz.

19. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil žalobkyňou
podanú žalobu ako dôvodnú, jej nárok na súde uplatnený v zákonnej lehote a preto jej v celom rozsahu
vyhovel.

20. Keďže právny zástupca žalobkyne zobral žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške
0,03 % denne z dlžnej sumy od 16.02.2013 do zaplatenia späť súd konanie so súhlasom žalovanej v
tejto časti zastavil.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie až do jej zaplatenia .

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a
preto jej prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a

trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).