Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200143
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8012200143.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a

členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu I.L. GROUP, spol.
s r.o., so sídlom Kukorelliho 60, Humenné, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so
sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky zo dňa 16. decembra 2011 číslo: I/225/16636-137689/2011/990813-r na základe žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému iba právo na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o
ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Bývalé Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je žalovaný (ďalej len
žalovaný) potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Humenné č. 703/230/28122/11SurT
zo dňa 21.06.2011, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe

daní a poplatkov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie februára 2007 v sume 39 956,91 Eur. Proti dodatočnému platobnému výmeru
správcu dane podal včas odvolanie žalobca. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí tieto odvolacie
námietky konkretizoval.
2. Žalovaný preskúmal rozhodnutie správcu dane podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a zistil tento
skutkový stav.
3. Daňový úrad Humenné vykonal u daňového subjektu l.L. GROUP, spol. s.r.o., Humenné daňovú

kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007, o výsledku ktorej vyhotovil
protokol č. 703/320/21048/2011/Buk zo dňa 27.05.2011, ktorý bol prerokovaný s daňovým subjektom
dňa 10.06.2011.

4. Na základe toho vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/SurT zo dňa
21.06.2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi dane
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007 v sume 39 956,91 Eur, t. j. 1 203

742,- Sk. Vyrubený rozdiel dane pozostáva zo sumy 1 198 422,- Sk vypočítanej zo základu dane vo
výške 2 556 400,- Sk (faktúra č. 02/02/2007/01 zo dňa 02.02.2007) a vo výške 4 949 500,- Sk (faktúra č.
07/02/2007/02 zo dňa 07.02.2007) z dôvodu neuznania oslobodenia od dane, pretože daňový subjekt
nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a zo sumy neoprávneného odpočítania dane
5 320,- Sk, pretože pri službe na základe faktúry č. 10/02/2007 zo dňa 11.02.2007 nevznikla daňová
povinnosť.

5. Kontrolovaný daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru do
iného členského štátu (Maďarská republika) s oslobodením od dane na základe faktúr č. 02/02/2007/01
zo dňa 02.02.2007 a č. 07/02/2007/02 zo dňa 07.02.2007 za predaj mliečnych produktov pre odberateľa
TAMP TRADE HUNGARY Kft., Törökőr ucta 29, Budapešť, IČ DPH: HU13312538. K preukázaniu

prepravy tohto tovaru predložil kontrolovaný daňový subjekt faktúru od Juraja Ruďáka č. 10/02/2007
zo dňa 10.02.2007 na celkovú sumu 33 320,- Sk a doklad o zaplatení tejto faktúry zo dňa 20.02.2007.
Predmetný tovar nadobudol kontrolovaný daňový subjekt podľa faktúr č. 061106 zo dňa 06.11.2006 a č.
3012061 zo dňa 30.12.2006 od spoločnosti STANDOm, s.r.o., Kračúnovce 402.

6. Správca dane vykonával u daňového subjektu I.L. GROUP, spol. s.r.o. daňové kontroly aj za

zdaňovacie obdobia október, november a december 2006 pri ktorých v rámci preverovania oprávnenosti
uplatnenia odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov od spoločnosti STANDOm, s.r.o.,
Kračúnovce 402 zistil, že tento daňový subjekt nespolupracuje so správcom dane, posledné daňové
priznanie na DPH podal za I. štvrťrok 2006, daňový úrad mu určil posledné zdaňovacie obdobie IV.
štvrťrok 2006 a k 31.12.2006 ukončil daňovému subjektu registráciu na DPH. Ďalej zistil, že konateľ

spoločnostiA.savmiestetrvaléhobydliskaanivsídlefirmynezdržuje.Predvolaniasprávcudanedaňový
subjekt nepreberá a žiadosti o predvedenie políciou neboli úspešné.

7. Ďalej zistil, že prepravu tovaru nakúpeného v týchto kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
uskutočňoval podľa predložených dokladov do iných členských štátov A. Q.. Na základe oznámenia

správcu dane orgánom činným v trestnom konaní o podozrení z páchania ekonomickej trestnej
činnosti, doručilo Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Stred,
Banská Bystrica na daňový úrad dňa 27.04.2009 zápisnice o výsluchu svedkov a znalecké posudky,
konkrétneajznaleckýposudokč.08/2009(objednávkač.ČVS:PPZ-23/BOK-S-2007zodňa02.05.2008)
- vyhodnotenie 32 ks tachografických krúžkov z vozidla EC: ML-639AB so zameraním na možné

zásahy do záznamu a porovnaním s predloženou dokumentáciou. (Na predložených CMR k faktúram
č. 02/02/2007/01 a č. 07/02/2007/02 uvedené ŠPZ vozidla /ťahača ML XXX AB a prívesu ML XXX YB).
Znalec v posudku uviedol, že predložené tachografické krúžky boli zhotovené manuálnym spôsobom, a
nemajú žiaden vzťah k prevádzke motorového vozidla a jeho tachografíckého zariadenia.

8. Ďalej na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 703/320/86-19261/2007/
Buk zo dňa 02.05.2007 (formulár SCAC 2004) a článku 5 Nariadenia Rady č. 2003/1798/EC o
administratívnej spolupráci v oblasti DPH správca dane z výsledkov šetrenia týkajúceho sa spoločnosti
TAMP TRADE HUNGARY Kft, Budapešť (čiastočná odpoveď č. 1/621/6967-7968/08/Hrc zo dňa
17.01.2008 a odpoveď č. 1/621/6967- 61397/08/Hrc zo dňa 16.07.2008) zistil, že podľa vykonaného

miestnehozisťovaniamaďarskíkontrolórinaadresetejtospoločnostinenašližiadnenáznakyoexistencii
spoločnosti. Pán P. S., ktorý býva na nahlásenom sídle spoločnosti (ide o byt), uviedol, že o činnosti
TAMP TRADE HUNGARY Kft., Budapešť nič nevie a nikdy sa nestretol s generálnym riaditeľom tejto
spoločnosti, len dovolil pánovi A. D. (ktorý je jej účtovníkom) používať jeho adresu ako poštovú schránku,
ale nesúhlasil s registráciou tejto adresy ako adresy sídla tejto spoločnosti. Ďalej zistil, že generálny

riaditeľspoločnostiTAMPTRADEHUNGARYKft.,BudapešťjeslovenskýobčanF.C.aďalšímmajiteľom
spoločnosti je pán L., taktiež slovenský občan. Spoločnosť TAMP TRADE HUNGARY Kft.. Budapešť
aj po prevzatí poštových zásielok a predvolaní so správcom dane nekomunikuje, generálny riaditeľ je
nedostupný. Pritom spoločnosť TAMP TRADE HUNGARY Kft., Budapešť nemá registrované priestory
a jej registrovanou centrálou je v skutočnosti byt, kde nemohol byť uskladnený preverovaný tovar.

9. Za účelom preverenia prepravy tovaru do Maďarskej republiky uskutočnil správca dane v rámci
vykonávanej daňovej kontroly ústne pojednávanie s deklarovaným prepravcom A. Q. na základe
predvolania na výsluch svedka č. 703/320/12751 /2010/Buk zo dňa 25.03.2010 (upovedomenie
kontrolovaného daňového subjektu o vypočutí svedka č. 703/320/12754/ 2010/Buk zo dňa 25.03.2010),

ktorý do zápisnice č. 703/320/17230/2010/Puš zo dňa 28.04.2010 k preprave tovaru do Maďarska
uviedol, že tovar sa nakladal vysokozdvižným vozíkom v Giraltovciach, p. F. mu dal vypísanú CMR a
papierik s menom a telefónom zákazníka. Naložil tovar a išiel na tú adresu, kde vozikár, ktorého meno si
nepamätá, vyložil tovar. Presne miesto vykládky nevedel popísať (teraz by tam už netrafil), ale uviedol,že to bolo priamo v Budapešti v nejakom sklade. ŠPZ auta si nepamätal a ďalej uviedol, že tovar stále
vozil sám, v Maďarsku nenocoval ani netankoval pohonné hmoty.

10. Správca dane svedkovi položil otázku týkajúcu sa výsledkov expertízy, ktorej boli podrobené
tachografické kotúčiky z motorových vozidiel (ktoré boli ním, ako prepravcom, predložené na
preukázanie prepravy) a bolo zistené, že predložené kotúčiky boli vyhotovené manuálne, a nemajú
žiaden vzťah k dokladovaným prepravám. Svedok uviedol, že v liazke boli lankové tachografy a lanko,
keď sa trochu zohne, skáče hore dole. Uviedol, že na požiadavku pozbieral tachografy, priniesol ich a

nevie, čo tomu je. Že sú to staré typy, niekedy počas jazdy spadla ručička a neukazovala kilometre a
potom zas naskočila, a že kotúčiky počas jazdy z tachografického zariadenia nevyberal. Uviedol, že
tachografické kotúčiky manuálne nevyhotovil.

11. Následne správca dane požiadal Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej
kriminalite, Odbor Stred, Banská Bystrica listom č. 703/320/44948/2010/Puš zo dňa 05.10.2010 o

doplnenie informácie k číslu konania ČVS: PPZ-23/BOK-S-2007 ohľadom znaleckých posudkov č.
8/2009 a 9/2009 zo dňa 16.01.2009 v súvislosti s vykonávanými opakovanými daňovými kontrolami
za zdaňovacie obdobia október, november, december 2006 a február 2007 na dani z pridanej hodnoty
u daňového subjektu I.L. GROUP, spol. s r. o., Humenné. K uvedeným znaleckým posudkom žiadal
správca dane vysvetlenie zo strany znalca, ako je potrebné rozumieť textu na stranách 121 - 123

posudku č. 8/2009 a na stranách č. 167-169 posudku č. 9/2009, objasniť nedokončený text na strane
122 posudku č. 8/2009 a na strane 168 posudku č. 9/2009: „Nie je možné určiť...“ a vzhľadom na to, že
daňový subjekt tvrdí, že preprava bola vykonaná na zastaralých vozidlách, aby sa znalec vyjadril, či to
mohlo mať vplyv na vyhotovené tachografické krúžky.

12. Na základe toho správca dane vydal rozhodnutie č. 703/320/44912/2010/Buk zo dňa 06.10.2010
podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o prerušení daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február
2007 do dňa obdržania výsledkov preverovania orgánov činných v trestnom konaní z dôvodu, že začalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, ktorou je uvedená žiadosť o doplnenie
informácie zaslaná orgánom činným v trestnom konaní.

13. Odpoveď orgánov činných v trestnom konaní zo dňa 06.05.2011 bola na Daňový úrad Humenné
doručená dňa 12.05.2011 spolu so zápisnicou o výsluchu znalca zo dňa 25.10.2010. Na základe toho
správca dane oznámil kontrolovanému daňovému subjektu oznámením č. 703/320/19792/201 1/Buk zo
dňa 17.05.2011, že dňa 12.05.2011 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a Daňový

úrad Humenné pokračuje vo výkone kontroly začatej dňa 10.11.2009.

14. Vo svojej výpovedi znalec uviedol, že všetky kontrolované tachografické krúžky boli manuálne
zhotovené (záznamy rýchlosti a ubehnutej vzdialenosti), pretože neboli vložené do tachografu, čím
nemohol vzniknúť skutočný záznam prevádzky vozidla z tachografu. Písomné údaje na tachografických

krúžkoch môžu v niektorých položkách korešpondovať s písomnými výkazmi prepráv vozidla. Čiastočne
zodpovedajúce informácie z tachografických krúžkov a priloženej dokumentácie sa týkajú len a len
písomných údajov na tachografických krúžkoch, ktoré boli napísané vodičom vozidla, alebo inou osobou
(meno vodiča, dátum prepravy, východiskové miesto prepravy, cieľové miesto prepravy, evidenčné
číslo vozidla, resp. počiatočný, konečný stav tachometra vozidla a počet ubehnutých kilometrov, ktoré

vypĺňavodič).Ďalejuviedol,ženekorešpondujúkilometrickévzdialenostivyhodnotenéztachografických
krúžkov a predloženej dokumentácie. A že je nutné zdôrazniť, že ani jeden záznam rýchlosti a ubehnutej
vzdialenosti na predložených tachografických krúžkoch nebol vyhotovený záznamovým zariadením
(tachografom). Z toho vyplýva, že na krúžkoch sa nachádzajú fiktívne informácie o priebehu prepravy
vozidla (rýchlosť a ubehnutá vzdialenosť), ktoré mohli v náhodnom prípade súhlasiť s prepravnými

dokladmi (ubehnutá vzdialenosť). To však neznamená, že takáto preprava musela byť vykonaná. Ďalej
uviedol, že zo záveru znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že všetky záznamy na predložených
tachografických krúžkoch boli zhotovené manuálne, a nemôžu byť v žiadnom prípade považované za
podklad pre vyhodnotenie prepravy predmetných vozidiel.

15. Ďalej znalec vo výpovedi uviedol, že v znaleckom posudku č. 8/2009 nedokončená veta mala znieť:
„Nie je možné určiť príčinu rozdielov zápisov počiatočného a konečného stavu tachometra na krúžkoch
č. 8. 8c a 9 a krúžkoch č. 19, 12c a 20, ktoré sa nachádzajú na strane č. 13 znaleckého posudku. K
tvrdeniu daňového subjektu, že preprava sa vykonala na zastaraných vozidlách, čo mohlo mať vplyv nazápisnatachografickýchkrúžkochznalecuviedol,žeaksanavozidlenachádzalfunkčnýtachograf,ktorý
bol technicky správne pripojený do vozidla, potom jeho činnosť neovplyvňuje vek vozidla. Zdôraznil, že
tachografícké krúžky neboli zhotovené záznamovým zariadením vozidla (tachografom), tzn., že o vplyve

technického stavu motorového vozidla na záznam na krúžku nie je možné uvažovať.

16. Kontrolovaný daňový subjekt bol so zisteniami správcu dane pri kontrole DPH za február 2007
oboznámenípriústnompojednávaní,zktoréhosprávcadanevyhotovilzápisnicuč.703/320/20118/2011/
Buk zo dňa 18.05.2011. Zároveň správca dane vyzval kontrolovaný daňový subjekt, aby sa vyjadril

k zisteným skutočnostiam a aby doložil dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov.
Kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že sa bude snažiť zabezpečiť pána D., konateľa spoločnosti
STANDOm, s.r.o., aby potvrdil predaj tovaru pre jeho firmu. Čo sa týka dopravy pre odberateľa - dopravu
vykonal pán Q..

17. Dňa 25.05.2011 sa na Daňový úrad Humenné dostavil A. D. na základe žiadosti p. F., konateľa

spoločnostiI.L.GROUP,spol.sr.o.,abyvypovedalakosvedokvsúvislostispreverovanímuskutočnenia
zdaniteľných obchodov pre kontrolovaný daňový subjekt. Z výsluchu svedka, ktorého sa zúčastnil aj
P. F., vyhotovil správca dane zápisnicu č. 703/320/21145/2011/Buk zo dňa 25.05.2011. A. D. potvrdil
vystavenie preverovaných faktúr pre spoločnosť I.L.GROUP, spol. s r. o., ako aj dodanie tovaru. Zároveň
predložil aj nadobúdacie doklady k tovaru - fotokópie od talianskych spoločností, a uviedol, že prepravu

z Talianska hradil a zabezpečil Talian na svojich autách (v rozpore s tým, ako vypovedal pre orgánmi
činnými v trestnom konaní, že podľa dohody s p. S. - zástupcom talianskej spoločnosti, prepravu
uhrádzala spoločnosť STANDOm. s.r.o.). Ďalej uviedol, že talianskeho dodávateľa našiel na internete,
avšak odmietol predviesť, ako sa pracuje s internetom (pri výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že
nevie, ako sa hľadá na internete). Na otázku správcu dane, prečo spoločnosť nepodala za príslušné

zdaňovacie obdobie daňové priznanie k DPH (posledné bolo podané za I. štvrťrok 2006) a daň z
preverovaných obchodov nepriznala, uviedol, že on daňové priznanie podal, avšak nevie to nijako
preukázať, pretože mu mama všetky doklady spálila v peci.

18. Následne správca dane vyhotovil o výsledku zistenia z daňovej kontroly protokol č.

703/320/21048/2011/Buk zo dňa 27.05.2011, ktorý spolu s výzvou č. 703/320/21479/2011/ Buk zo
dňa 27.05.2011 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie osobne prevzal dňa 30.05.2011
kontrolovaný daňový subjekt.

19. Na základe vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu k protokolu, doručeného na daňový

úrad dňa 02.06.2011, vyhotovil správca dane dňa 10.06.2011 dodatok k protokolu, v ktorom vyhodnotil
vyjadrenie daňového subjektu so záverom, že kontrolovaný daňový subjekt neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu záverov uvedených v protokole.

20. Protokol bol dňa 10.06.2011 prerokovaný s daňovým subjektom a priebeh tohto konania správca

dane zaznamenal v zápisnici č. 703/320/25049/201 1/Buk zo dňa 10.06.2011. Na základe takto
prebiehajúceho konania a zisteného skutkového stavu správca dane dospel k záveru, že daňovému
subjektu vznikla v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty daňová
povinnosť zo zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami č. 02/02/2007/01 zo dňa 02.02.2007 a
č. 07/02/2007/02 zo dňa 07.02.2007 vo výške 198 422,- Sk, ktorú daňový subjekt nesplnil, čím porušil

ustanovenie § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Svoje závery správca dane odôvodnil tým, že
neuznáva uplatnené oslobodenie od dane, pretože kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal splnenie
podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43
ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z.. Podľa zistení správcu dane predmetný tovar do iného členského
štátu nebol prepravený.

21. Pri preverovaní uplatneného odpočítania dane kontrolovaným daňovým subjektom správca dane
zistil uplatnenie odpočítania dane z faktúry č. 10/02/2007 zo dňa 10.02.2007 od A. Q., U. XX za prepravu
mliečnych produktov do Z. vo výške 5 320,- Sk. Správca dane posúdil uplatnené odpočítanie dane za
neoprávnené, pretože daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane zo služby, pri ktorej bolo

preukázané, že nebola dodaná, čím z jeho strany došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z..
22. V rozhodnutí ďalej žalovaný citoval § 19 ods. 1, 2, § 22 ods. 1, § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51
ods. 1 písm. a), § 43 ods. 1, 5 písm. a), d). § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o daní z pridanejhodnoty, § 2 ods. l, 3, 6, § 15 ods. 1 (veta prvá a druhá), § 15 ods. 5 písm. e), ods. 16, 17, 18, § 25a
ods. 1, 4, 5, § 29 ods. 2, 4. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a uviedol, že správca dane v rámci daňovej
kontroly preveroval u daňového subjektu I.L. GROUP, spol. s.r.o., Humenné skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie dane v zdaňovacom období február 2007, v ktorom si daňový subjekt uplatnil
oslobodenie od dane pri deklarovanom dodaní tovaru (mliečne produkty) do iného členského štátu -
Maďarskej republiky, a odpočítanie dane z faktúry č. 10/02/2007 zo dňa 10.02.2007 za dopravu. Na
základe zisteného skutkového stavu dospel správca dane k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt
nesplnil základné podmienky pre možnosť uplatnenia oslobodenia od dane, v dôsledku čoho bol povinný

uplatniť pri tomto dodaní tovaru slovenskú daň z pridanej hodnoty. Správca dane získal v rámci daňovej
kontroly dôkazy, ktorými vyvrátil tvrdenia daňového subjektu o prepravení predmetného tovaru do iného
členského štátu.

23. Správca dane zistil, že dodávateľ preverovaného tovaru spoločnosť STANDOm, s.r.o., Kračúnovce
402 so správcom dane nespolupracuje, posledné daňové priznanie na DPH podala za I. štvrťrok

2006 a daňový úrad jej určil posledné zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006. Daň z pridanej hodnoty
za predaj preverovaného tovaru v daňovom priznaní nepriznala a ani ju správcovi dane nezaplatila.
Konateľ tejto spoločnosti A. pri ústnom pojednávaní (jeho prítomnosť zabezpečil kontrolovaný daňový
subjekt) potvrdil vystavenie preverovaných faktúr pre spoločnosť I.L.GROUP, spol. s r. o., ako aj dodanie
tovaru. Zároveň predložil aj nadobúdacie doklady k tovaru - fotokópie od talianskych spoločností, avšak

okolnosti obchodných prípadov (akým spôsobom našiel talianskeho dodávateľa, kto zabezpečil úhradu
prepravných nákladov) nevedel popísať jednoznačne, bez pochybností o ich vierohodnosti.

24. Ďalej zistil na základe výsledkov preverovania pri medzinárodnej výmene daňových informácií,
že na adrese maďarskej spoločnosti TAMP TRADE HUNGARY Kft., Budapešť, ktorá je v dokladoch

kontrolovaného daňového subjektu uvedená ako odberateľ preverovaného tovaru, sa nenašli žiadne
náznaky o existencii spoločnosti. Na nahlásenom sídle spoločnosti (ide o byt) býva P., ktorý uviedol,
že o činnosti tejto spoločnosti nič nevie a nikdy sa nestretol s jej generálnym riaditeľom, len dovolil
pánovi A. D. (ktorý je jej účtovníkom) používať adresu svojho bytu ako poštovú schránku, ale nesúhlasil
s registráciou tejto adresy ako adresy sídla tejto spoločnosti. Ďalej zistil, že generálny riaditeľ spoločnosti

je slovenský občan F. C. a ďalším majiteľom spoločnosti je pán L., taktiež slovenský občan. Spoločnosť
TAMP TRADE HUNGARY Kft., Budapešť aj po prevzatí poštových zásielok a predvolaní so správcom
dane nekomunikuje, generálny riaditeľ je nedostupný. Pritom spoločnosť TAMP TRADE HUNGARY Kft.,
Budapešť nemá registrované priestory a jej registrovanou centrálou je v skutočnosti byt, kde nemohol
byť uskladnený preverovaný tovar.

25. Ďalej správca dane zistil, že prepravu tovaru do Maďarskej republiky mal podľa predložených
dokladov uskutočniť A. Q., a na základe oznámenia správcu dane orgánom činným v trestnom konaní o
podozrení z páchania ekonomickej trestnej činnosti získal od Prezídia Policajného zboru. Úrad boja proti
organizovanej kriminalite. Odbor Stred, Banská Bystrica znalecký posudok č. 08/2009 - vyhodnotenie

32 ks tachografických krúžkov z vozidla EČ: ML-XXXAB, na ktorom mala byť preprava uskutočnená,
so zameraním na možné zásahy do záznamu a porovnaním s predloženou dokumentáciou, ktorý bol
vyhotovený na základe objednávky orgánov činných v trestnom konaní pre Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline. Znalec v posudku uviedol, že predložené tachografické krúžky boli zhotovené
manuálnym spôsobom, a nemajú žiaden vzťah k prevádzke motorového vozidla a jeho tachografickému

zariadeniu.

26. Pre účely odstránenia všetkých pochybností pri vyhodnocovaní uvedeného znaleckého posudku
požiadal správca dane PPZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Stred, Banská Bystrica o
doplnenie informácie ohľadom znaleckého posudku č. 8/2009 zo dňa 16.01.2009 (vysvetlenie zo strany

znalca ku konkrétnym častiam textu v posudku). Zaznamenané vysvetlenia znalca, ktoré zabezpečili
orgány činné v trestnom konaní formou zápisnice o výsluchu znalca, jednoznačne potvrdili už vyslovený
záver, že všetky kontrolované tachografické krúžky boli zhotovené manuálne. Zároveň znalec vysvetlil,
že čiastočne zodpovedajúce informácie z tachografických krúžkov a priloženej dokumentácie sa týkajú
len písomných údajov, ktoré boli napísané vodičom alebo inou osobou. Preto môžu písomné údaje na

tachografických krúžkoch v niektorých položkách korešpondovať s písomnými výkazmi prepráv vozidla.
Získaním tohto dôkazu zabezpečil správca dane relevantný podklad k presnému zisteniu skutkového
stavu a logickému záveru, že prepravu preverovaného tovaru A. neuskutočnil.27. Správca dane vyhodnotil svoju žiadosť o doplnenie informácie zaslanej orgánom činným v trestnom
konaní ako začatie konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a na základe toho
daňovú kontrolu podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutím prerušil do dňa doručenia

výsledkov preverovania orgánov činných v trestnom konaní. Odvolávajúci sa namietal, že pre prerušenie
daňovej kontroly neboli splnené obligatórne podmienky, pretože nešlo ani o predbežnú otázku, ani o inú
skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia.

28. Namietal, že v priebehu daňovej kontroly nemôže existovať konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej

na vydanie rozhodnutia, pretože podľa názoru ústavného súdu daňová kontrola nepredstavuje
samostatné daňové konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci
daňového konania, je teda svojou povahou procesom kontrolným, a nie rozhodovacím, a protokol o
daňovej kontrole (dňom jeho prerokovania je kontrola ukončená) nemožno považovať za rozhodnutie,
pretože ním sa daňovému subjektu neukladajú práva a povinnosti, ale je iba podkladom na prípadné
vydanie platobného výmeru.

29. Odvolací orgán posúdil túto námietku odvolávajúceho sa ako neopodstatnenú. Stotožnil sa s
názorom správcu dane, že v danom prípade v rámci daňovej kontroly išlo o začatie konania o inej
skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Daňovou kontrolou, ktorá nie je daňovým konaním
(konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov), sa zisťuje alebo

preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu, ktorý musí obsahovať okrem
iného aj preukázané kontrolné zistenia. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína
vyrubovacie konanie, ktorého výsledkom je vždy vydanie rozhodnutia (platobného alebo dodatočného
platobného výmeru). Ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. znie jednoznačne, že ak sa u

daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do
15 dní od jej skončenia podľa písm. a) platobný výmer a podľa písm. b) dodatočný platobný výmer. Inými
slovami povedané, po každej ukončenej daňovej kontrole je správca dane povinný vydať rozhodnutie,
ktorévychádzazoskutočnostízistenýchpočasdaňovejkontrolyzachytenýchvprotokoleotejtokontrole.
Keď teda správca dane prerušil daňovú kontrolu (konanie) podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.,

pretože sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, postupoval v súlade
so zákonom. Konanie v rámci daňovej kontroly je v konečnom dôsledku konaním smerujúcim k vydaniu
rozhodnutia. Ustanovenie § 15 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb. umožňuje správcovi dane použiť pri
daňovej kontrole ustanovenie § 25a zákona č. 511/1992 Zb. a žiadosť správcu dane zaslaná orgánom
činným v trestnom konaní o doplnenie informácií, resp. žiadosť o podanie vysvetlenia znalca k dôkazu

vykonanému orgánmi činnými v trestnom konaní bola nevyhnutná pre dôsledné zistenie rozhodujúcich
skutočností, na základe ktorých správca dane rozhodoval.

30. Odvolávajúci sa ďalej uviedol, že účinný právny poriadok nedefinuje pojem nulitný právny úkon
(zákon č. 563/2009 Z. z. je účinný až od 01.01.2012), avšak z judikatúry vyplýva, že nulitu právneho

úkonu zakladá aj nedostatok právneho podkladu pre rozhodnutie správneho orgánu, a v prípade
rozhodnutia Daňového úradu Humenné č. 703/320/44912/2010/Buk o prerušení daňovej kontroly ide o
nulitné rozhodnutie, ktoré nemá právne účinky, a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané. Namietal, že z
uvedeného dôvodu toto rozhodnutie nemohlo vyvolať účinky uvedené v ustanovení § 25a ods. 5 zákona
č. 511/1992 Zb., podľa ktorého, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

31. Je pravdou, že účinný právny poriadok nedefinuje pojem nulitný právny úkon, a ako odvolací
orgán už uviedol, nie je opodstatnené tvrdenie odvolávajúceho sa o nedostatku právneho podkladu pre
rozhodnutie o prerušení konania. Navyše zákon č. 563/2009 Z. z., na ktorý odvolávajúci sa poukazuje,
definuje nulitné rozhodnutie ako rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to vecne nepríslušný, bolo

vydané omylom inej osobe alebo nadväzuje na nulitné rozhodnutie. Teda ani podľa nového daňového
poriadku, ktorý nadobudne účinnosť od 01.01.2012, by nebolo možné označiť takéto rozhodnutie
správcu dane o prerušení daňovej kontroly za nulitné. Preto nepovažoval túto námietku odvolávajúceho
za opodstatnenú. Uvedené rozhodnutie je zákonné a má právne účinky uvedené v ustanovení § 25a
ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.

32. Odvolávajúci sa uvádzal, že správca dane bol povinný daňovú kontrolu ukončiť najneskôr
10.11.2010, a kontrola bola ukončená až protokolom Daňového úradu Humenné č. 703/320/21048/2011/
Buk z 27.05.2011 a trvala do 10.06.2011. Namietal, že kontrola bola vykonaná nezákonným spôsobom anásledne vydaný dodatočný platobný výmer č. 703/230/28122/11/SurT, ktorý vychádzal zo skutočností
zistených počas nezákonnej daňovej kontroly zachytených v predmetnom protokole, je rovnako
nezákonný.

33. Odvolací orgán nepovažoval túto námietku za opodstatnenú, pretože predmetná daňová kontrola
začaladňa10.11.2009,nazákladežiadostisprávcudaneč.703/320/15011/2010/Bukzodňa13.04.2010
bolalehotanavykonanietejtokontrolypredĺženálistomDRSR,pracoviskoPrešovč.VII/320/21-2742/10
zo dňa 15.04.2010 do 10.11.2009 (predĺžená o šesť mesiacov). Zároveň bola daňová kontrola od

12.10.2010 do 12.05.2011 prerušená (lehota neplynula) a ukončená bola dňa 10.06.2011. Z uvedeného
vyplýva, že správca dane dodržal zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17
zákona č. 511/1992 Zb.

34. Odvolávajúci sa ďalej namietol, že daňový subjekt predložil správcovi dane faktúry za predaj tovaru,
faktúru za prepravu uvedeného tovaru od J. Q.a, doklad o zaplatení uvedenej faktúry a dodanie tovaru

potvrdil aj J. Q., a zároveň nie je spochybnená existencia tovaru a jeho nákup od spoločnosti STANDom,
s.r.o. K tomu odvolací orgán uviedol, že samotná existencia faktúr (príp. dokladu o zaplatení) je pre
preukázanie dodania tovaru oslobodeného od dane nevyhnutná, avšak ich dôležitosť nespočíva len v
ich formálno- právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musia odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu.
Faktúra, aj keď má všetky predpísané náležitosti, nie je sama osebe ešte dôkazom, že boli splnené

podmienky oslobodenia od dane. Takýmto dôkazom je len vtedy, ak bola vystavená na základe reálne
uskutočneného dodania tovaru, ktorý bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského
štátu. Správca dane v konaní jednoznačne preukázal, že k prepraveniu tovaru do iného členského štátu
nedošlo. Svoje zistenia podložil získanými dôkazmi, ktoré správne a logicky vyhodnotil.

35. Ďalej odvolávajúci sa uviedol, že je možné predpokladať, že najvýznamnejšiu hodnotu závažnosti
správca dane prisudzuje znaleckému posudku č. 08/2009 z 21.01.2009, z ktorého okrem iného vyplýva,
že všetky tachografické krúžky vykazujú závažné nedostatky, boli zhotovené manuálnym spôsobom
a nemajú žiaden vzťah k prevádzke motorového vozidla. Správca dane, resp. znalec uvádza (str. 7
rozhodnutia):„Tovšakneznamená,žetakátoprepravamuselabyťvykonaná.“Podľadaňovéhosubjektu,

ak zo samotného tvrdenia správcu dane, resp. znaleckého posudku vyplýva, že tachografické krúžky
nemajú žiaden vzťah k prevádzke motorového vozidla, potom znalecký posudok a tachografické krúžky
nemajú k predmetu sporu žiadnu hodnotu závažnosti. Ak tachografické krúžky nemajú žiaden vzťah k
prevádzke motorového vozidla, potom nie je možné vylúčiť, že preprava bola vykonaná.

36. Vyhodnotením znaleckého posudku a vysvetľujúceho stanoviska znalca nevzniká podľa názoru
odvolacieho orgánu priestor na polemiku ohľadom záverov týchto dôkazov. Tachografické krúžky
predložil A. Q. ako osoba, ktorá mala prepraviť tovar do Maďarska, a tieto krúžky predložil ako dôkazy
uskutočneniaprepravy.Znaleckýmposudkombolopreukázané,žetachografickékrúžkybolivyhotovené
manuálne. Z toho vyplýva jediný logický záver, že preprava preukazovaná nepravdivými dôkazmi

nebola uskutočnená. Keby prepravca prepravu reálne uskutočnil, potom by tachografické krúžky boli
vyhotovené záznamovým zariadením (tachografom).

37. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie. Dbá pritom, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie,

a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. V žiadnom prípade nemožno považovať za
opodstatnené tvrdenie odvolávajúceho sa, že znalecký posudok bol zabezpečený procesné chybným
spôsobom a v rozpore so základnými zásadami daňového konania, a nie je možné ho osvedčiť za
zákonný dôkaz. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky orgánov činných v trestnom
konaní a správca dane bol oprávnený takto získaný dôkazný prostriedok použiť v daňovom konaní.

Taktiež námietka odvolávajúceho sa, že sa správca dane vyhol povinnosti umožniť daňovému subjektu
uplatniťsvojeprávapodľa§15ods.5písm.e)a1)zákonač.511/1992Zb.,pretožedaňovýsubjektnemal
možnosť klásť znalcovi otázky, nie je opodstatnená. Správca dane neuskutočnil sám ústne pojednávanie
so znalcom (pri ktorom by mal kontrolovaný daňový subjekt právo klásť znalcovi otázky). Rozhodol sa
požiadať orgány činné v trestnom konaní aj o uskutočnenie vypočutia znalca, avšak nie preto, aby sa

vyhol povinnosti umožniť daňovému subjektu uplatniť svoje práva, ale z dôvodu, že aj znalecký posudok
zadávalonavypracovaniePrezídiumPolicajnéhozboru,Úradbojaprotiorganizovanejkriminalite,Odbor
Stred, Banská Bystrica.38. Odvolací orgán nepovažoval za opodstatnené ani tvrdenie odvolávajúceho sa, že správca dane
nepostupoval podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a nie je možné, aby dôkazy ktoré majú pôvod v
trestnom konaní, boli jedinými rozhodujúcimi dôkazmi na ktorých správca dane založí svoje tvrdenie o

porušení ustanovenia § 43 ods. 5 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že platiteľ nepreukázal dodanie
tovaru do iného členského štátu.

39. Správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu vypočul v rámci daňovej
kontroly aj svedka A. deklarovaného prepravcu, ako aj konateľa spoločnosti STANDOm, s.r.o. A. D.

a požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcich sa spoločnosti TAMP TRADE
HUNGARY Kft., Budapešť, údajného odberateľa tovaru. Výsledky vykonaných dôkazov však nijakým
spôsobom nevyvracajú preukázané zistenia správcu dane, že preprava tovaru do Maďarska nebola
uskutočnená. Odvolávajúci sa namietal, že správca dane neuviedol, prečo neakceptoval svedeckú
výpoveď J. Q. ktorý potvrdil dovoz tovaru do Maďarska, popísal jeho nakládku a vykládku na adrese
udanej daňovým subjektom v Budapešti. Ak v Maďarsku netankoval, nenocoval a nekupoval diaľničnú

známku, potom nemohol predložiť doklady k týmto aktivitám a daňovému subjektu nie je známe, akým
iným dokladom mal J. Q. disponovať, ktorým by potvrdzoval tvrdenie o uskutočnení prepravy. Dôkazy o
uskutočneníprepravysprávcovidanepredložil(tachografickékrúžkypodrobenéznaleckémuskúmaniu).
NapriektomusasprávcadaneprisvedeckejvýpovedipýtalA.Q..čidisponujenejakýmiďalšímidôkazmi,
pretoniejemožnénamietať,žesprávcadanenedbaločonajúplnejšiezistenieskutkovéhostavu.Svojou

výpoveďou A. Q. síce verbálne potvrdil uskutočnenie prepravy do Maďarska, avšak svojím popisom
nakládky a vykládky (ako to uvádza odvolávajúci sa) vlastne neuviedol žiadne konkrétne fakty a údaje.
Jeho vyjadrenie, že sušené mlieko bolo vyskladnené na adrese udanej daňovým subjektom v sklade v
Budapešti, nijako neprispelo k objasneniu ako a kde bol tento tovar vyskladnený, a či ho v skutočnosti
spoločnosť TAMP TRADE HUNGARY Kft. nadobudla.

40. Odvolávajúci sa uviedol, že zistenia v spoločnosti TAMP TRADE HUNGARY Kft. nie je možné
vyhodnotiť v neprospech daňového subjektu a nie sú pre posúdenie veci podstatné. S týmto názorom
daňového subjektu nemožno súhlasiť. Ide totiž o zistenia ktorými je vážne spochybnené, že táto
spoločnosť vôbec nejakú ekonomickú činnosť vykonáva. Svedčí o tom aj vyjadrenie maďarskej daňovej

správy, že na základe zistených poznatkov iniciovala pozastavenie platnosti IČ DPH tohto daňového
subjektu.

41. Z uvedených dôvodov považoval námietky odvolávajúceho sa za neopodstatnené. Svoje závery
správca dane podložil jednoznačnými dôkazmi, ktorými vyvrátil tvrdenia daňového subjektu o prepravení

tovaru do iného členského štátu, a tieto získal v konaní zákonným spôsobom a správne a logicky ich
vyhodnotil. Na ich podklade rozhodol vo veci a rozhodnutie náležíte odôvodnil.
42. Z uvedených dôvodov rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.

43. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. V žalobe opísal
skutkový stav, konkretizoval odvolacie námietky, poukázal na rozhodnutie žalovaného a uviedol, že
rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné,
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol, že správca dane prerušenie

kontroly na základe žiadosti z 5.10.2010 spája s doplnením informácií, ktoré boli predmetom odvolacieho
konania pri výkone kontroly za november 2006. Podľa žalovaného žiadosť o podanie vysvetlenia znalca
k dôkazu vykonanému orgánmi činnými v trestnom konaní bola nevyhnutná pre dôsledné zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých správca dane rozhodoval. Z uvedeného je zrejmé, že v
danom prípade sa nejednalo o žiadnu inú skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia, ale išlo o

doplnenie ťažiskového dôkazu, na základe ktorého sa rozhodovalo a malo rozhodovať.
44. Ak je konanie podľa ustanovenia § 25a zákona č. 511/1992 Zb. prerušené, nekoná sa.
45. Z uvedeného však vyplýva, že namiesto správcu dane konali a dôkazy vykonávali orgány polície, na
ktoré správca dane podaním trestného oznámenia presunul zisťovanie skutkového stavu. Na prerušenie
kontroly nielen nebol zákonný dôvod, ale kontrola v skutočnosti nebola ani prerušená. Pokračovala

„pre dôsledné zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých správca dane rozhodoval“. Z
uvedených dôvodov rozhodnutie o prerušení kontroly nemohlo vyvolať účinok neplynutia lehôt. Daňový
úradnerešpektovalmaximálnudĺžkutrvaniadaňovejkontroly,vdôsledkučohoišloonezákonnúkontrolu
a následne vydaný dodatočný platobný výmer Daňového úradu Humenné č. 703/230/28122/11/SurTje rovnako nezákonný (pozn. vzhľadom na uvedené žalobca nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať k
nemožnosti prerušenia daňovej kontroly).
46. Z rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného vyplýva, že pri kontrole dane z pridanej hodnoty

za február 2007 boli použité dôkazy z kontroly za november 2006, najmä znalecký posudok č.
08/2009 a výpoveď J. Q.. Daňová kontrola za november 2006 bola ukončená prerokovaním protokolu
03.08.2009, na základe ktorého Daňový úrad Humenné vydal rozhodnutie č. 703/230/33970/09/Zido z
05.08.2009. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1/225/14559-127148/2009/991048-r z 25.11.2009
zrušilo uvedené prvostupňové rozhodnutie a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.

47. Daňové riaditeľstvo SR vo svojom rozhodnutí č. 1/225/14559-127148/2009/991048-r k znaleckému
posudku č. 08/2009 v závere na str. 8 uvádza, že pre účely odstránenia všetkých pochybností pri
vyhodnocovaní znaleckého posudku, keďže ide o nosný dôkaz správcu dane, je opodstatnené aby
správcadanevďalšomkonanízabezpečilvysvetlenieznalca,akojepotrebnéchápaťvyjadrenia,ktorými
namieta odvolávajúci sa v odvolaní, berúc pritom do úvahy, že daňový subjekt u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancom správcu dane právo klásť znalcom otázky pri ústnom

pojednávaní.
48. Žalobca v odvolaní namietal, že konanie správcu dane (zabezpečenie znaleckého posudku a
výpovede J. Q.) bolo účelové a správca dane neumožnil žalobcovi uplatniť jeho práva podľa ustanovenia
§ 15 ods. 5 písm. e) a písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. Obdobne túto skutočnosť namietal aj v
odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Humenné č. 703/230/33970/09/Zido. Daňové riaditeľstvo

SR v rozhodnutí č. 1/225/14559- 127148/2009/991048-r na str. 9 poukazuje na povinnosť zabezpečiť
dôkazy zákonným spôsobom a povinnosť prihliadať na to, aby boli dodržané zákonné práva daňového
subjektu v súlade s § 15 ods. 5 písm. e) a písm. f) zákona č. 511/1992 Zb.
49. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv tými
subjektmi, ktorým boli priznané (I. ÚS 10/1998. I. ÚS 17/1999, 1. ÚS 44/1999). Zákonnou povinnosťou

správcu dane, ktorá vyplýva z tejto zásady v zmysle uvedených nálezov Ústavného súdu SR. je
poskytnúť daňovému subjektu reálnu príležitosť uplatniť svoje práva a splniť svoju dôkaznú povinnosť,
princíp rovnosti zbraní, ktorý je jedným z dôležitých atribútov základného práva na spravodlivé
konanie. Vyžaduje, aby daňovému subjektu bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť
za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, ako je správca dane.

Napriek právnemu záveru Daňového riaditeľstva SR v rozhodnutí č. 1/225/14559-127148/2009/991048-
r správca dane ani pri kontrole za február 2007 nezabezpečil dôkazy zákonným spôsobom a neprihliadol
na to, aby boli dodržané zákonné práva daňového subjektu v súlade s § 15 ods. 5 písm. e), a písm. f)
zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca nemal reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť si svoju dôkaznú
povinnosť a predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považoval za nutné, aby jeho požiadavky uspeli.

50. Daňové riaditeľstvo SR vo svojom rozhodnutí č. I/225/14559-127148/2009/991048-r priznáva, že v
znaleckom posudku č. 08/2009 ide o nosný dôkaz, ktorý však obsahuje určité nezrovnalosti a vyžaduje
vysvetlenie znalca. Na rozdiel od uvedeného vo svojom rozhodnutí č. 1/225/16636-137689/2011/99081-
r, ktoré je predmetom tejto žaloby uvádza, že vyhodnotením znaleckého posudku a vysvetľujúceho
stanoviska znalca nevzniká priestor na polemiku ohľadom záverov týchto dôkazov. Ak žalovaný nikde

nevysvetľuje z akých dôvodov pri nezmenenom skutkovom stave prijal diametrálne odlišné právne
závery, potom je jeho rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.
51. Žalobca namietal, že znalecký posudok č. 08/2009 obsahuje nejasné a navzájom si odporujúce
tvrdenia, z ktorých nebolo možné prijať rozhodujúce závery o nepreukázaní dopravy. Ak podľa znalca
tachografické krúžky nemajú žiaden vzťah k prevádzke motorového vozidla, potom znalecký posudok

a tachografické krúžky nemajú k predmetu sporu žiadnu hodnotu závažnosti. Ak tachografické krúžky
nemajú žiaden vzťah k prevádzke motorového vozidla, potom nie je možné vylúčiť, že preprava bola
vykonaná. Ak znalec v uvedenom posudku uviedol: „To však neznamená, že takáto preprava musela
byť vykonaná“, potom je možné prijať záver, že preprava mohla byť vykonaná, čo ani znalec nevylúčil.
52. Vykonané doplnenie informácií k posudku navzájom si odporujúce tvrdenia v znaleckom posudku

ešte umocnilo, čo pravdepodobne viedlo správcu dane k zamlčaniu niektorých „informácií“ poskytnutých
znalcom Ing. I. M. v doplnení informácií. Znalec uviedol „ak sa na vozidle nachádzal funkčný tachograf,
ktorý bol technicky správne pripojený k vozidlu, potom jeho činnosť neovplyvňuje vek vozidla“. To
znamená, že ak tachograf nebol technicky správne pripojený k vozidlu, vek vozidla mohol ovplyvňovať
činnosť tachografu. Uvedené je však v rozpore s tvrdením znalca v znaleckom posudku, podľa ktorého

vek vozidla nemá vplyv na činnosť tachografu.
53. K znaleckému posudku žalobca vo všeobecnosti uviedol, že zhotovenie tachografických krúžkov
manuálnym spôsobom by malo podstatným vplyv na záver o neuskutočnení dodania tovaru žalobcomlen vtedy, ak by z týchto a iných zistení jednoznačne vyplynulo, že predmetný tovar nebol dodaný a nie
pochybnosti o jeho dodaní.
54. Podľa ustanovenia § 43 ods. 5 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ je povinný preukázať,

že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať
dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené
miesto určenia.
55. Je pravdou, že J. Q. nevedel uviesť presne adresu vyskladnenia sušeného mlieka, no potvrdil, že

išlo o sklad (nie byt) v Budapešti, popísal nakládku v Giraltovciach a spôsob jeho vyskladnenia. Žalobca
dodanie tovaru do Maďarska dokladoval faktúrou, prepravnými dokladmi a dokladmi o úhrade prepravy.
Podľa teórie dokazovania je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti),
následnehodnotazákonnostianakoniechodnotapravdivosti(vierohodnosti).Niejepotrebnédokazovať
skutočnosti, ktoré pre konkrétne rozhodnutia nemajú žiadny právny význam, na druhej strane je však
nutné starostlivo zhodnotiť skutočnosti, ktoré právny význam pre posúdenie veci majú. Podľa žalobcu

podstatne vyššiu hodnotu závažnosti a dôležitosti má to, že J. Q. potvrdil uskutočnenie prepravy do
Maďarska a nie to, že nevedel presne uviesť, kde bol tento tovar vyskladnený.
56. Podľa ustanovenia § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať
odôvodnenie, ak sa ním nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán
vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že

v daňovom konaní nie je prípustná koncentrácia konania a odvolací orgán sa musí vysporiadať so
všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Žalobca namietal, že žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií je z 05.05.2007, odpoveď bola doručená 16.07.2008 a kontrola bola začatá až 10.11.2009.
Žalobca tvrdí, že ak správca dane v čase výmeny informácií nevedel o dodávke sušeného mlieka do
Maďarska, potom je otázne, ako mohol zisťovať jeho dodanie, a ako mohol prijať záver, že sušené

mlieko sa malo uskladniť v byte. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že s touto námietkou sa vôbec
nevysporiadal. Nevysporiadal sa ani s námietkou žalobcu, že J. Q. potvrdil vyskladnenie sušeného
mlieka v sklade v Budapešti a nie v byte.
57. Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

III.

58. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

59. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3S/21/2012-107 zo dňa 19.12.2014 žalobu zamietol. V
dôvodoch rozsudku uviedol, že v predmetnej veci bolo rozsiahlym šetrením zo strany správcu dane

spochybnené tvrdenie žalobcu o prepravení predmetného tovaru do iného členského štátu - Maďarskej
republiky, čo je jeden zo základných predpokladov pre uznanie oslobodenia od dane. keď jediným
dôkazom nebol len znalecký posudok a jeho doplnenie vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní,
súvisiace s tachometrickými krúžkami a zistením, že boli vykonané manuálnym spôsobom, nemajú
žiaden vzťah k prevádzke motorového vozidla a jeho tachometrického zariadenia, ale správca dane

spochybnil aj okolnosti súvisiace s dodávateľom preverovaného tovaru. Zároveň dal do pozornosti, že
konateľ spoločnosti STANDOm, s.r.o. A. D. síce predložil nadobúdacie doklady k tovaru od talianskych
spoločností, ale okolnosti obchodných prípadov, akým spôsobom našiel talianskeho dodávateľa, ako
hľadal talianskeho dodávateľa na internete (nevedel ako sa hľadá na internete), kto zabezpečil úhradu
prepravných nákladov, nevedel jednoznačne a vierohodne popísať. Spochybnený bol aj odberateľ,

maďarská spoločnosť TAMP TRADE HUNGARY Kft. Budapešť, ktorá nemá registrované priestory, jej
registrovanou centrálou je v skutočnosti byt, kde nemohol byť uskladnený preverovaný tovar, pričom
v byte býva P. S., ktorý o činnosti takejto spoločnosti nič nevie a s jej generálnym riaditeľom sa nikdy
nestretol.

60. Ďalej vyslovil, že hoci žalobca predložil správcovi dane faktúry za predaj tovaru, faktúru za prepravu
uvedeného tovaru od J.Q., doklad o zaplatení uvedenej faktúry a dodanie tovaru potvrdil aj J.Q., je
potrebné zdôrazniť, že pre preukázanie dodania tovaru oslobodeného od dane je predloženie týchto
dokladov nevyhnutné, avšak ich dôležitosť nespočíva len v ich formálno-právnej deklarácii, ale hlavnev tom, že musia odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Faktúra, aj keď má všetky predpísané
náležitosti, nie je sama o sebe ešte dôkazom, že boli splnene podmienky oslobodenia od dane. Takýmto
dôkazom je len vtedy, ak bola vystavená na základe reálne uskutočneného dodania tovaru, ktorý bol

odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Konštatoval, že správca dane v konaní
jednoznačne preukázal, že k prepraveniu tovaru do iného členského štátu nedošlo a svoje zistenia
podložil získanými dôkazmi, ktoré správne a logicky vyhodnotil.

61. V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veciach sp. zn. 2Sžf/4/2009 a sp. zn. 3Sžr/3/20l3, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že: .. Dôkazná bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 5II/1992 Zb.
v .spojení s § 49 ods. 2. § 51 zákona č. 222/2004 Z z.), Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno
na strane subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a
splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z

pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatňuje: preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia .spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.´

62. Následne konštatoval, že námietky žalobcu sú nedôvodné aj v procesnoprávnej rovine. Mal za to, že
lehoty podľa zákona č. 511/1992 Zb. neplynuli, nakoľko konanie bolo prerušené. Daňová kontrola začala
dňa 10.11.2009 a na základe žiadosti správcu dane č. 703/320/1501 1/2010/Buk zo dňa 13.4.2010
bola lehota na ukončenie daňovej kontroly listom zo dňa 15.4.2010 č. VII/320/212742/10 predĺžená

do 10.11.2010. O predĺžení lehoty na ukončenie daňovej kontroly bol žalobca upovedomený listom zo
dňa 23.4.2010 č. 703/320/16547/2010/Buk. Zároveň bola daňová kontrola od 12.10.2010 do 12.5.2011
prerušená (lehota neplynula) a ukončená bola dňa 10.6. 2011. Z uvedeného vyplýva, že lehota na
ukončenie daňovej kontroly bola dodržaná. Preto dospel k záveru, že žalobca namieta neúčinne,
že daňová kontrola bola vykonaná nezákonným spôsobom a následne vydaný dodatočný platobný

výmer, ktorý vychádza zo skutočností získaných počas nezákonnej daňovej kontroly, má charakter
nezákonného rozhodnutia.

63. Zároveň vyslovil, že neboli porušené ani procesné práva žalobcu upravené v § 15 ods. 5 písm. e/,
f/ zákona č. 511/1992 Zb. Dňa 18.5.2011 zamestnanci správcu dane oboznámili žalobcu s výsledkami

daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2007, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 703/320/20118/2011/Buk. V zápisnici správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k
zisteným skutočnostiam, a aby predložil dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov.
Žalobca navrhol výsluch svedka, konateľa spoločnosti STANDOm s.r.o. pána D.. Výsluch svedka J. D.,
aj za účasti žalobcu sa konal dňa 25.5.2011, o čom bola spísaná zápisnica č. 703/320/21 M5/201 l/Buk.

64.Ďalejuviedol,žedňa02.6.2011podalžalobcavyjadreniekprotokolu,vktoromžiadalvypočuťsvedka
F. C., konateľa spoločnosti TAMP TRADE HUNGARY Kft., ktorého účasť sa žalobca zaviazal zabezpečiť
v termíne dohodnutom so správcom dane. Správca dane súhlasil s výsluchom svedka, ale aj napriek
upozorneniu, že výsluch je potrebne zrealizovať najneskôr do dňa prerokovania protokolu, t.j. do dňa

10.6.2011, žalobca účasť tohto svedka nezabezpečil. Uvedené je obsiahnuté v Dodatku k protokolu zo
dňa 10.6.2011, ktorý bol žalobcovi odovzdaný pri podpise protokolu. Žalobca sa k dodatku k protokolu
nevyjadril.

65. Taktiež uviedol, že žalovaný sa v potrebnom rozsahu a v súlade s § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.

vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu, súvisiacimi s otázkou vyskladnenia sušeného mlieka
nie v byte, ale v sklade v Budapešti, ako to mal potvrdiť vo svojej výpovedi J. Q..

66. Dodal, že žalovaný na strane 14 posledný odsek a strane 15 prvý odsek preskúmavaného
rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo aj napriek výpovedi J. Q. ostala otázka prepravy

kontrolovaného tovaru do Maďarskej republiky spochybnená. Poukázal na výsledky zistení získaných v
rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií a samotnú výpoveď J. Q.. ktorý síce verbálne potvrdil
uskutočnenie prepravy do Maďarskej republiky, avšak svojím popisom nakládky a vykládky tovaru,predložením tachografických krúžkov, ktoré boli podrobené znaleckému skúmaniu, ktoré potvrdilo, že
bolivykonanémanuálne,prepravutovarudoMaďarskejrepublikyhodnovernýmspôsobomnepreukázal.

V.

67. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Sžf/30/2015 zo dňa 30.03.2017 rozsudok Krajského súdu v

Prešove č. k. 3S/21/2012-107 zo dňa 19.12.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom
na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vytkol krajskému súdu, že odôvodnenie výroku založil v
prevažnej miere na opise skutkového stavu, citovaní jednotlivých zákonných ustanovení - paragrafových
znení na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a konštatovaní správnosti dôvodov preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného, pričom vlastnému právnemu odôvodneniu záverov v napadnutom rozsudku
venoval pozornosť v minimálnom rozsahu. Krajský súd opomenul dostatočne a presvedčivo sa

vysporiadať s otázkou posúdenia zákonnosti prerušenia daňovej kontroly, a to z pohľadu existencie
dôvodov na takýto postup, ako aj z pohľadu skúmania, či bola zachovaná lehota na ukončení daňovej
kontroly. Zároveň sa v potrebnej miere nezaoberal okolnosťami vzniku daňovej povinnosti z dodania
tovaru, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa najvyššieho súdu tiež absentuje jeho
záver vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa vyskladnenia dodaného tovaru u odberateľa TAMP

TRADE HUNGARY Kft. v Maďarsku. Rovnako tak nevenoval pozornosť námietke žalobcu o vnútorných
rozporoch v znaleckom posudku Ing. M..

VI.

68. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

69. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

70. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

71.Podľa§177ods.1S.s.p.správnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochranysvojichsubjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

72. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

73. Vzhľadom na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.07.2016 platí nový Správny súdny poriadok, aj
keď sa toto konanie začalo podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (druhej hlavy piatej časti
O.s.p.), s poukazom na § 491 ods. 1 S.s.p. správny súd postupoval podľa Správneho súdneho poriadku.

74. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z

dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa § 114 S.s.p. konal a rozhodol
v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa z neúčasti ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v
jeho neprítomnosti, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a riadiac sa záväzným právnym
záverom najvyššieho súdu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup
správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

75. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane (Daňového úradu Humenné), ktorý podľa §
44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie februára 2007 v sume 39 956,91 Eur z dôvodu neuznania oslobodenia od dane,lebo žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do
iného členského štátu podľa § 43 ods. 1, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
ZoDPH), lebo tovar do iného členského štátu nebol prepravený. Správca dane neuznal ani odpočítanie

dane v sume 5 320,- Sk z faktúry č. 10/02/2007 od A. Q., lebo žalobca nepreukázal dodanie služby, čím
došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 ods. 1 ZoDPH.

76. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie
správcu dane potvrdil.

77. Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, ktorými žalobca
namietal predovšetkým v procesnoprávnej rovine. Namietal nedodržanie zákonnej lehoty na výkon
daňovej kontroly, absenciu zákonného dôvodu na prerušenie daňovej kontroly, zabezpečenie dôkazov
nezákonným spôsobom, porušenie procesných práv žalobcu upravených v § 15 ods. 5 písm. e), f)
zákona č. 511/1992 Zb., nepresne a neúplne zistený skutkový stav, porušenie § 48 ods. 6 zákona č.

511/1992 Zb., lebo sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu.

78. Z obsahu rozhodnutia aj administratívneho spisu vyplýva, že u žalobcu bola vykonaná daňová
kontrola, v rámci ktorej správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v
zdaňovacom období februára 2007, v ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od dane pri deklarovanom

dodaní tovaru (mliečnych produktov) do iného členského štátu - Maďarskej republiky a odpočítanie
dane z fakt. č. 10/02/2007 zo dňa 10.02.2007 za dopravu. O výsledku bol vyhotovený protokol č.
703/320/21048/2011/Buk zo dňa 27.05.2011, dodatok k protokolu, ktoré boli so žalobcom prerokované
dňa 10.06.2011.

79. V rámci daňovej kontroly získal správca dane dôkazy, ktorými vyvrátil tvrdenia žalobcu o prepravení
predmetného tovaru do iného členského štátu - Maďarskej republiky.

80. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej
súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinnosti v tomto konaní použije len také

prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

81. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

82. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa
berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie
alebo vybratie dane.

83. Podľa § 15 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre právne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní
vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu
dane podľa § la písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu

dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.

84. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

85. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.86. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá ZoDPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

87. Podľa § 43 ods. 1 ZoDPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak
nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

88. Podľa § 43 ods. 5 ZoDPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od
danepodľaodsekov1až4.Platiteľjepovinnýpreukázaťdodanietovarudoinéhočlenskéhoštátukópiou
faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo

osobou ním poverenou.
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

89. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi normami svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č.
511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

90. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992
Zb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).

91. V danom prípade bolo rozsiahlym šetrením zo strany správcu dane spochybnené tvrdenie žalobcu
o prepravení predmetného tovaru do iného členského štátu - Maďarskej republiky, čo je jeden zo
základných predpokladov pre uznanie oslobodenia od dane, keď jediným dôkazom nebol len znalecký
posudok a jeho doplnenie vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní, súvisiace s tachometrickými
krúžkami a zistením, že boli vykonané manuálnym spôsobom, nemajú žiaden vzťah k prevádzke

motorového vozidla a jeho tachometrického zariadenia, ale správca dane spochybnil aj okolnosti
súvisiace s dodávateľom preverovaného tovaru. Konateľ spoločnosti STANDOm, s.r.o. A. D. síce
predložil nadobúdacie doklady k tovaru od talianskych spoločností, ale okolnosti obchodných prípadov,
akým spôsobom našiel talianskeho dodávateľa, ako hľadal talianskeho dodávateľa na internete (nevedel
ako sa hľadá na internete), kto zabezpečil úhradu prepravných nákladov nevedel jednoznačne a

vierohodne popísať. Spochybnený bol aj odberateľ, maďarská spoločnosť TAMP TRADE HUNGARY
Kft., Budapešť, ktorá nemá registrované priestory, jej registrovanou centrálou je v skutočnosti byt kde
nemohol byť uskladnený preverovaný tovar, v byte býva P. S., ktorý o činnosti takejto spoločnosti nič
nevie, s jej generálnym riaditeľom sa nikdy nestretol.

92. Vzhľadom na všetky tieto zistenia bola spochybnená dodávka kontrolovaného tovaru do Maďarskej
republiky.

93. Aj keď žalobca predložil správcovi dane faktúry za predaj tovaru, faktúru za prepravu uvedeného
tovaru od J. Q., doklad o zaplatení uvedenej faktúry a dodanie tovaru potvrdil aj J. Q. je potrebné

zdôrazniť, že pre preukázanie dodania tovaru oslobodeného od dane je predloženie týchto dokladov
nevyhnutné, avšak ich dôležitosť nespočíva len v ich formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že
musia odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Faktúra, aj keď má všetky predpísané náležitosti,
nie je sama osebe ešte dôkazom, že boli splnené podmienky oslobodenia od dane. Takýmto dôkazom
je len vtedy, ak bola vystavená na základe reálne uskutočneného dodania tovaru, ktorý bol odoslaný

alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane v konaní jednoznačne preukázal,
že k prepraveniu tovaru do iného členského štátu nedošlo. Svoje zistenia podložil získanými dôkazmi,
ktoré správne a logicky vyhodnotil.94. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky(napr.2Sžf4/2009,3Szf3/2013)vspojenísrozhodnutímÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
č. k. III.US 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 v zmysle ktorého: ,,Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi (§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z....´´,
ale aj na nález Ústavného súdu I.US 241/07-44, v ktorom sa uvádza...,,zo zásady skutočného obsahu
právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna
existencia plnení, ktoré boli uskutočnené. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie
sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

95. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou a oslobodenie od dane nenastáva ex
lege podľa § 43 ods. 1,5 zákona č. 222/2004 Z.z., ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené
s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko
zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný,
aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Správca dane má

následne právo (ale aj povinnosť) preveriť reálnosť tvrdených transakcii v okamihu, kedy spochybní
dôveryhodnosť predložených faktúr alebo iných dokladov predložených daňovým subjektom. Daňový
subjekt musí preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje.

96. Už samotné zistenie, že dodávateľ mliečnych produktov spoločnosť STANDOm, s.r.o. je

nekontaktná, nespolupracuje so správcom dane, konateľ tejto spoločnosti Jaroslav D. sa nezdržuje v
mieste trvalého bydliska ani v sídle firmy, predvolania správcu dane neprevzal, žiadosti o predvedenie
políciou neboli úspešné, posledné daňové priznanie na DPH bolo touto spoločnosťou podané za I.
štvrťrok 2006, vo výpovedí p. D. ako svedka za účasti žalobcu, keď jeho účasť zabezpečil žalobca
(25.05.2011) boli nezrovnalosti (tvrdil, že prepravu hradil Talian, pri výsluchu pred políciou vypovedal,

že preprav bude hradiť spoločnosť STANDOm, s.r.o., odmietol názorne ukázať ako si hľadal dodávateľa
na internete, skladovacie priestory, kde mal zložený tovar, mal v prenájme, ale neplatil za ne nič, nemá
ani žiadnu zmluvu o prenájme, pri skoršej výpovedi žalobca tvrdil, že p. D. odovzdával peniaze (úhrada
faktúr) osobne v rodinnom dome v Kračúnovciach, p. D. tvrdil, že p. F. mu odovzdával peniaze v
hale, kde mal skladovacie priestory, žiadne daňové doklady nemá, lebo mu ich mama spálila v peci),

jednoznačne spochybňuje vieryhodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti takýchto dodávok. Spôsob vedenia
dokazovaniažalovanýmvychádzalztoho,žeužalobcunastalireálnepochybnostiododávketovaruana
strane žalobcu v postavení daňového subjektu, nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť
spochybnenej transakcie, lebo je to práve žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom preukázať
všetky skutočnosti na preukázanie práva na odpočítanie DPH.

97. Ďalším šetrením zo strany správcu dane bolo spochybnené aj tvrdenie žalobcu o prepravení
predmetného tovaru do iného členského štátu - Maďarskej republiky, čo je jeden zo základných
predpokladov pre uznanie oslobodenia od dane. Na základe medzinárodnej výmeny informácii správca
dane zistil, že daňový subjekt TAMP TRADE HUNGARY Kft., nie je kontaktný, na adrese spoločnosti sa

nenašli žiadne náznaky jej existencie. I. S., ktorý býva na nahlásenom sídle spoločnosti (jedna sa o byt)
nevedel nič o jej činnosti, nikdy sa nestretol s jej generálnym riaditeľom, len dovolil účtovníkom danej
spoločnosti používať jeho adresu ako poštovú adresu. Nesúhlasil s registráciou sídla v spoločnosti na
tejto adrese. Spoločnosť TAMP TRADE HUNGARY Kft. nemá registrované priestory a jej registrovanou
centrálou je v skutočnosti byt, kde sa nemohlo uskladniť sušené mlieko. L. C., konateľ spoločnosti TAMP

TRADE HUNGARY Kft. prevzal predvolanie, ale na daňový úrad sa nedostavil ani sa neospravedlnil.

98. Ďalej správca dane zistil, že prepravu tovaru do Maďarskej republiky mal podľa predložených
dokladov uskutočniť A. Q., na základe oznámenia správcu dane orgánom činným v trestnom konaní
o podozrení zo spáchania ekonomickej trestnej činnosti, získal správca dane od Prezídia Policajného

zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite znalecký posudok č. 08/2009- vyhodnotenie 32 ks
tachografických krúžkov z vozidla EČ:ML-639AB, na ktorom mala byť preprava uskutočnená, so
zameranímnamožnézásahydozáznamu,ktorýbolvyhotovenýnazákladeobjednávkyorgánovčinných
v trestnom konaní, Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Znalec v posudku uviedol,
že predložené tachografické krúžky boli zhotovené manuálnym spôsobom, nemajú žiaden vzťah k

prevádzke motorového vozidla a jeho tachografickému zariadeniu.

99. Pre účely odstránenia všetkých pochybností pri vyhodnocovaní znaleckého posudku 08/2009
požiadal správca dane Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite odoplnenie informácie ohľadom znaleckého posudku č. 8/2009 zo dňa 16.1.2009 (vysvetlenie zo strany
znalca ku konkrétnym častiam textu v posudku). Zaznamenané vysvetlenia znalca, ktoré zabezpečili
organy činné v trestnom konaní formou zápisnice o výsluchu znalca, jednoznačne potvrdili už vyslovený

záver, že všetky kontrolované tachografické skúšky boli zhotovené manuálne. Získaním tohto dôkazu
zabezpečil správca dane relevantný podklad k presnému zisteniu skutkového stavu a logickému záveru,
že prepravu preverovaného tovaru Juraj Q. neuskutočnil.

100. Správca dane vyhodnotil svoju žiadosť o doplnenie informácie zaslanej orgánom činným v trestnom

konaní ako začatie konania o inej skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia a na základe toho
daňovú kontrolu podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. prerušil.

101. A práve túto skutočnosť žalobca vyhodnotil ako takú, ktorá má zásadný vplyv na nezákonnosť
vykonanej daňovéj kontroly, keďže podľa žalobcu sa ...,,nejednalo o žiadnu inú skutočnosť, rozhodujúcu
pre vydanie rozhodnutia, ale išlo o doplnenie ťažiskového dôkazu, na prerušenie nebol zákonný

dôvod, ale kontrola v skutočnosti nebola prerušená. Pokračovala ,,pre dôsledne zistenie rozhodujúcich
skutočností, na základe ktorých správca dane rozhodol´´. Z uvedených dôvodov rozhodnutie o prerušení
kontroly nemohlo vyvolať účinok neplynutia lehôt. Daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania
daňovej kontroly, v dôsledku čoho išlo o nezákonnú kontrolu a následne vydaný nezákonný dodatočný
platobný výmer. Zároveň bola žalobcovi odňatá reálna príležitosť uplatniť svoje práva a splniť svoju

dôkaznú povinnosť...´´.

102. S uvedenou námietkou správny súd nesúhlasí.

103.Zustanovenia§25aods.1zákonač.511/1992Zb.vyplýva,žesprávcadanemôžekonanieprerušiť,

najmä ak začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie
rozhodnutia.

104. Prerušenie konania je podmienené dôvodom, pričom z gramatického výkladu (najmä) vyplýva,
že prerušiť konanie možno aj z iných dôvodov uvedených v § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.,

rozhodujúcich na vydanie rozhodnutia.

105. Názor žalobcu, že daňovú kontrolu mohol správca dane prerušiť len z dôvodu začatia konania
o predbežnej otázke, resp. v priebehu daňovej kontroly nemôže existovať konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, tak nemá oporu v zákone, naopak zákon takýto postup pripúšťa.

106. V konkrétnom prípade správca dane zaslal orgánom činným v trestnom konaní žiadosť o doplnenie
informácie, ktorá nebola kompletná a mala podstatný vplyv na posúdenie otázky prepravy tovaru
do Maďarska v súvislosti s predloženými tachometrickými krúžkami predloženými A. Q., ako jedným
z dôkazov o preprave tovaru (sušeného mlieka) do Maďarska. To, že vykonanie, resp. doplnenie

znaleckého dokazovania tachometrických krúžkov nenariadil správca dane vyplýva z toho, že správca
dane, v súvislosti s daňovou kontrolou žalobcu za iné zdaňovacie obdobie, podal v roku 2008 orgánom
činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania ekonomickej trestnej činnosti, v
rámci ktorého bol vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity znalecký posudok č.
08/2009, so zameraním na možné zásahy do záznamu, pričom znalec v posudku uviedol, že priložené

tachometrické krúžky boli zhotovené manuálnym spôsobom a nemajú žiaden vzťah k prevádzke
motorového vozidla, k jeho tachografickému zariadeniu.

107. Takýmto postupom správca dane neporušil zákon, keďže v zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 511/1992
Zb. ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je

správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok,
alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Z dôvodu dôkaznej núdze, keďže sa správca
dane nemal možnosť skontaktovať s obchodnými partnermi žalobcu, teda nie z dôvodu, aby sa vyhol
povinnosti umožniť žalobcovi uplatniť jeho procesné práva, uplatnil postup podľa § 26 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb., čo je v súlade s procesnými predpismi, ktorými sa riadia daňové orgány.

108. Ak už bol vypracovaný znalecký posudok č. 08/2009, tak nie len z hľadiska hospodárnosti, ale
aj z hľadiska časového nebol postup správcu dane nezákonný keď z dôvodu odstránenia nejasností
v znaleckom posudku č. 08/2009, zaslal dňa 05.10.2010 Prezídiu Policajného zboru Banská Bystricažiadosť o doplnenie informácií, o podanie vysvetlenia znalca k určitým nezrovnalostiam súvisiacim
s tachometrickými krúžkami a za tým účelom podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. konanie
prerušil. Na základe odpovede zo dňa 12.05.2011 bolo opätovne potvrdené, že všetky tachometrické

krúžky boli zhotovené manuálne, neboli vložené do tachografu. Tachografické krúžky neboli zhotovené
záznamovým zariadením vozidla. Nedokončená veta: ,,Nie je možné určiť´´ bola dokončená tak, že
správne znie: ,,Nie je možné určiť príčinu rozdielov zápisov počiatočného a konečného stavu tachometra
na krúžkoch č. 8, 8c, 9, 19, 12c, 20, ktoré sa nachádzajú na strane 13 znaleckého posudku´´.

109. Znalec opätovne zdôraznil, že ani jeden záznam rýchlosti a ubehnutej vzdialenosti na predložených
tachografických krúžkoch nebol vyhotovený záznamovým zariadením (tachografom) z čoho vyplýva, že
na krúžkoch sa nachádzajú fiktívne informácie o priebehu prepravy vozidla.

110. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu správny súd skúmal dôvodnosť prerušenia konania
ako aj samotnú dĺžku prerušenia (preukázanie zákonnosti a primeranosti). V danom prípade bolo

konanie prerušené na 7 mesiacov, od 12.10.2010 do 12.05.2011 a nezistil, aby bola zapríčinená
subjektívnou nečinnosťou správcu dane, resp. aby išlo o ,,účelové prerušenie bez opodstatnenia´´ a
naďalej zastáva názor, že prerušenie konania úzko súviselo s náležitým zistením skutkového stavu (§ 29
ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) a bolo v súlade s § 2 ods. 1,6 ako aj § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.,
podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

111. Ak žalobca namietal, že bolo porušené jeho právo klásť svedkovi otázky, správny súd poukazuje na
§ 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého má daňový subjekt právo klásť svedkom

a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

112. Správca dane ale žiadne ústne pojednávanie so znalcom nevykonával a plne rešpektoval § 15 ods.
5 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. tým, že umožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným pri
daňovej kontrole, spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia.

113. Dňa 18.05.2011 zamestnanci správcu dane oboznámili žalobcu s výsledkami daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie február 2007, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.
703/320/20118/2011/Buk. V zápisnici správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k zisteným
skutočnostiam a aby predložil dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalobca

navrhol výsluch svedka, konateľa spoločnosti STANDOm, s.r.o. p. D.. Výsluch svedka p. D. aj za účasti
žalobcu sa konal dňa 25.05.2011 o čom bola spísaná zápisnica č. 703/320/21145/2011/Buk.

114. Dňa 02.06.2011 podal žalobca vyjadrenie k protokolu, v ktorom žiadal vypočuť svedka F., konateľa
spoločnosti TAMP TRADE HUNGARY Kft., ktorého účasť sa žalobca zaviazal zabezpečiť v termíne

dohodnutom so správcom dane. Správca dane súhlasil s výsluchom svedka, ale aj napriek upozorneniu,
že výsluch je potrebné zrealizovať najneskôr do dňa prerokovania protokolu, t.j. do dňa 10.06.2011
(úradný záznam zo dňa 06.06.2011 č. 703/320/23810/2011/Buk), žalobca účasť tohto svedka do dňa
prerokovania protokolu - do dňa 10.06.2011 nezabezpečil. Uvedené je obsiahnuté v Dodatku k protokolu
zo dňa 10.06.2011, ktorý bol žalobcovi odovzdaný pri podpise protokolu. Žalobca sa k dodatku k

protokolu nevyjadril.

115. V prípade, že nesúhlasil s výsledkami znalca, resp. s doplnením znaleckého posudku, nič mu
nebránilo dať si vyhotoviť vlastný znalecký posudok.

116. Keďže konanie bolo prerušené, lehoty podľa zákona č. 511/1992 Zb. neplynuli. Daňová kontrola
začaladňa10.11.2009,nazákladežiadostisprávcudaneč.703/320/15011/2010/Bukzodňa13.04.2010
bola lehota na ukončenie daňovej kontroly listom zo dňa 15.04.2010 č. VII/320/212742/10 predlžená do
10.11.2010. O predlžení lehoty na ukončenie daňovej kontroly bol žalobca upovedomený listom zo dňa
23.04.2010 č. 703/320/16547/2010/Buk. Zároveň bola daňová kontrola od 12.10.2010 do 12.05.2011

prerušená (lehota neplynula) a ukončená bola dňa 10.06.2011. Z uvedeného vyplýva, že lehota na
ukončenie daňovej kontroly bola dodržaná.117. Žalobca preto neúčinne namieta, že daňová kontrola bola vykonaná nezákonným spôsobom a
následnevydanýdodatočnýplatobnývýmer,ktorývychádzazoskutočnostizískanýchpočasnezákonnej
daňovej kontroly, má charakter nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje

aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.US 726/2016 zo dňa 25. októbra 2016 v
zmysle ktorého...,,prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať
obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane
nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predlženie stavu právnej neistoty
kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz končí (rovnako

ako samotná daňová kontrola) a následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu.
Takto ponímané ústavno - právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať
nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku, a preto nie
sú sami o sebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní. Počas
prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré
svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach

obmedzujú...´´

118.Zhrnutímvšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovžalobcanepreukázalsplneniezákonnýchpodmienok
pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1,5
ZoDPH (zistenia v spoločnosti TAMP TRADE HUNGARY Kft. nebolo možné vyhodnotiť v prospech

žalobcu) nebola preukázaná preprava a pochybnosti boli aj na strane dodávateľa, pričom v zrkadle
uvedeného je bez väčšej dôkaznej sily rozpor v tvrdení, či mal byť tovar dovezený do bytu alebo do
skladu v Maďarsku.

119. Daňový subjekt je povinný viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich

obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto,
aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinnosti v zmysle daňových zákonov. To,
že dodávateľ alebo odberateľ nepodáva daňové priznania a je fakticky nezastihnuteľný, nemôže byť
podkladom pre poskytovanie úľav dňovému subjektu, spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne
preukázať všetky podklady pre overenie uplatnenia oslobodenia od dane, resp. nároku na odpočítanie

dane.

120. Podmienky uvedené v § 43 ods. 1,5 v spojení s § 49 ods. 1,2 a § 51 ods. 1 písm. a/ ZoDPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže právo na oslobodenie od dane. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, a to ani pri vzniku zodpovednosti inej

osoby za vady dokladu, ani pri dobromyseľnosti žalobcu, ktorý si uplatnil právo na oslobodenie od dane.

121. Vzhľadom na uvedené žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z uvedených dôvodov správny súd
podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

122. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že
priznal žalobcovi iba právo na náhradu trov odvolacieho konania v ktorom bol úspešný s tým, že o
ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

123. Správny súd rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. Kasačná sťažnosť sa podáva na
krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej

pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).