Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Mária Gazdačková

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118367975
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:6118367975.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23, Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom,

advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava - Staré mesto, IČO: 37 928 422, v
konaní o zaplatenie 499,59 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 499,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 17.12.2018 a na

Okresný súd Martin postúpenou po odpore žalovaného dňa 11.2.2019, sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 499,59 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.2.2018
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Žalobcažalobuodôvodniltouskutočnosťou, ženazákladeškodovejudalostievidovanejužalovaného
došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového

vozidla, ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto skutočnosti bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si zapožičal u žalobcu. Po ukončení
nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú žalobca prikladá, ktorú si tento uplatnil na náhradu
u žalovaného oznámením o poistnom plnení, ktoré prikladá žalobca. Žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne so žalobcom
uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z

predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody o ust. § 4
ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, žalobca bol
nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. K žalobe žalobca pripojil faktúru, ktorú vystavil a adresoval žalovanému č. XXXXXXXX, ktorou
upomínal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy a podací lístok preukazujúci podanie tejto zásielkyna pošte, zmluvu o nájme č. XX zo dňa 15.1.2018 podpísanú medzi žalobcom a poškodenou E.
E., faktúru č. XXXXXX, ktorú žalobca vystavil E. E. za prenájom zapožičaného motorového vozidla,
čestné prehlásenie E. E., zmluvu o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a E. E. zo dňa 26.1.2018

a oznámenie o postúpení pohľadávky adresovanej žalovanému poškodenou, oznámenie žalovanej o
poistnom plnení, faktúru vystavenú autoservisom GapaCar, s.r.o., so sídlom v Martine poškodenej E. E..

4. Žalovaný sa k návrhu prvýkrát vyjadril v odpore voči vydanému platobnému rozkazu, kde tvrdenia
žalobcu a jeho nároky namietal a žiadal žalobu zamietnuť. Predovšetkým žalovaný konštatoval, že

podľa jeho názoru žalobca pravdivo neopísal rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie jeho nároku,
neuviedol ani dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera. Konkrétne nepredložil všeobecné obchodné podmienky,
ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme. Zo zmluvy o nájme nie je pritom zrejmý ani počet
najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla. Tieto údaje boli ručne dopísané
na faktúre č. XXXXXX zo dňa 26.1.2018, čo je nedôveryhodné. Žalobca nadobúdanie pohľadávok
nemá zapísané v obchodnom registri ako predmet svojej činnosti a je nutné domnievať sa, že

takýmto spôsobom neoprávnene podniká. Nárok, ktorý žalobca žalobou uplatnil, v zákonnom povinnom
zmluvnom poistení výslovne neuvádza, takisto nevyplýva ani z Obč. zákonníka. Žalobca naviac v
predmetnom konaní nie je vecne legitimovaný. Z predložených dôkazov totiž vyplýva, že poškodený
mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za prenájom. Z uvedeného potom
vyplýva,žepoškodenýpredstavovalsubjekt,ktorýboldlžníkomžalobcu.Keďžepoškodenýpredstavoval

dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Pri uzatvorení
tejto zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú
pohľadávkužalobcupredjejcézioupoškodenýžalobcovineuhradilatedamuakopohľadávkanevznikla.
V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry
predstavujeprávepohľadávkužalobcu.Inýmislovami,uvedeným postúpenímdošlomedzipoškodeným

ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s
vyššie citovaným zákonným ustanovením v zmysle § 524 Obč. zákonníka. K úhrade faktúry pritom
v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného
žalobcom v predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Z tejto zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že
prejav vôle a ich účastníkov najprv smeroval k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu údajne

vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť a kauzálne žalobcovi následne
nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie. Žalobca preto
nemôže predstavovať vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Z týchto
dôvodov podľa názoru žalovanej strany bolo postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu absolútne

neplatným právnym úkonom.

5. Žalobca reagoval replikou, na súd došlou 30.1.2019. V tomto vyjadrení žalobca tvrdil, že jeho žaloba
obsahuje všetky náležitostí uvedené v zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, podľa ktorého
bola žaloba podaná. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia zákona č.

381/2001 Z.z. a ustanovenie § 442 ods. 1 Obč. zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou
judikatúrou považovaný za skutočný, teda majetkovú škodu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu
veci do predošlého stavu. Vznik škody potom podrobnejšie rozviedol, keď uviedol, že dňa 20.10.2017
došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Volkswagen Golf, EČ: F.-XXXEG, kde škoda bola
spôsobená poškodenej E. E. a to stretom s prevádzkou motorového vozidla Opel Antara, EČ: F.-XXXDK,

ktorý bol poistený v poisťovni žalovaného. Poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX.
V dôsledku poškodenia vlastného motorového vozidla bola poškodená E. nútená užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a zapožičala si náhradné vozidlo Kia Ceed, EČ: B.-XXXKZ
u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XX zo dňa 15.1.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil
poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 26.1.2018 s dátumom splatnosti 9.2.2018 na sumu 518,40 €.

Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.2.2018 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak,
že neuznal uplatnenú výšku škody a priznal náklady len vo výške 18,81 €. Listinné dôkazy preukazujúce
skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už uplatňovaní nároku na náhradu
škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutia žalovaného o ukončení
šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom aj súdu a na tieto

žalobca odkázal. V súvislosti s uplatnením svojich nárokov žalujúca strana poukazovala na tam uvedené
stanovisko Krajského súdu v Bratislave, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/189/2014,
rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 27Cb/39/2012, či rozsudok Krajského súdu v Žiline,
sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Údaj o počte najazdených km na prenajatom motorovomvozidle je irelevantný, nakoľko tento údaj vyplýva z iného dokumentu a síce z predloženej faktúry č.
XXXXXX. Vozidlo je však zapožičiavané na dni, nezávislé od počtu najazdených kilometrov. K tomuto
podaniu žalobca pripojil aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Uviedol však, že sa nachádzajú

na webovom sídle spoločnosti žalobcu. Žalobca je vecne legitimovaný, pretože zmluva o postúpení
pohľadávky je platne uzatvorená a v tejto súvislosti opäť poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných
súdov v iných obdobných prípadoch. Napokon zo samotného oznámenia o poistnom plnení, ktoré
poskytol žalovaný, vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť už v súčasnosti žalovaný
namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol

žalobcovinajehoúčetčiastočnépoistnéplnenie.Akbymalžalovanýakékoľvekpochybnostiopostúpení
predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie
žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky je nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné
postúpenie nároku na náhradu škody. V danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku na
úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie
so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o

postúpení teda nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako
dlžníkovi. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu
uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu
svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Námietka
žalovaného týkajúcej sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok je neopodstatnená.

V tomto prípade šlo o štandardné postúpenie pohľadávky a poškodená za týmto účelom uzatvorila so
žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky z poistnej udalosti zo dňa 20.10.2017. Pokiaľ ide o výšku
poistnéhoplnenia,žalobcapovažovalplnenieposkytnutéžalovanýmzaneoprávnenékráteniepoistného
plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodená nemohla svoje vozidlo reálne užívať
odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy až do ukončenia predmetnej opravy

a odovzdania opraveného vozidla poškodenej. Tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu náhradného
vozidla mala s prihliadnutím na kalkuláciu nákladov na opravu a rozsah vykonaných prác trvať iba 4 dni,
pričom oprava v skutočnosti prebiehala dlhšie vzhľadom na faktickú nemožnosť poškodeného používať
vlastné motorové vozidlo irelevantné. Poškodený predsa nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy, ani
ovplyvniť dobu jej trvania. Rovnako žalobca považoval za účelové a neoprávnené odrátanie údajného

dlžného poistného poškodeného z poistného plnenia.

6. K vyjadreniu žalobcu sa už žalovaná nevyjadrila a preto súd vo veci nariadil pojednávanie na
deň 30.5.2019, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 29.5.2019, ktoré na súd došlo toho istého dňa v ranných

hodinách. V tomto podaní žalovaný a jeho právny zástupca vzhľadom na pracovné povinností a
vyťaženosť aj z dôvodu hospodárnosti konania požiadali ospravedlniť svoje neúčasti na pojednávaní
dňa 30.5.2019 s tým, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasia s prejednaním veci
a vyhlásenia rozsudku v ich neprítomnosti. Zotrvali na svojom predchádzajúcom stanovisku, kde žiadali
žalobu zamietnuť a žalovanej strane priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Právny zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný na pojednávaní sa pridržal dovtedy uvádzaných
skutočností vo svojich písomných podaniach. Súčasne však žiadal rozhodnúť pre neprítomnosť
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie. Súdu predložil viacero rozhodnutí všeobecných súdov, z ktorých
vyplývalo, že v obdobných situáciách súdy Slovenskej republiky rozhodovali rozsudkom pre zmeškanie

žalovaného. V merite veci poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaná strana krátila poistné plnenia s
odôvodnenímnadĺžkuopravytakvpodaniach,ktorérobilažalovanástranavovzťahu ksúdu(odporvoči
platobnému rozkazu) a ani v následnom vyjadrení dĺžku opravy žalovaná nerozporovala a v dôsledku
tejto skutočnosti je nutné konštatovať, že dĺžka opravy motorového vozidla poškodenej nie je medzi
stranami sporná.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu stranami sporu.

9. Súd nevyhovel návrhu žalobcu a nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust.
§ 274 C.s.p..

10. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, aka) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie,

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

11. Podľa presvedčenia súdu žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a to v ranných hodinách
dňa, ktorý predchádzal dňu vykonania pojednávania 30.5.2019. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že

žalovaný nechce prítomnosťou svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktorý bol na pojednávanie
predvolávaný, zbytočne navyšovať náklady. Žalovaný sa k veci vyjadril v odpore voči vydanému
platobnému rozkazu a repliku žalobcu už neargumentoval, z čoho je možné usúdiť, že argumentáciu
žalobcu nechce vyvracať novými skutočnosťami a tvrdeniami, resp. možno z neho usudzovať aj to,
že nemá ďalšie argumenty, ktorými by sa bránil proti argumentácii žalujúcej strany. Vzhľadom na
sídlo právneho zástupcu žalobcu v Bratislave, teda vzdialené minimálne dve hodiny cesty osobným

motorovým vozidlom od sídla Okresného súdu Martin, je možno súhlasiť so žalovanou stranou, že v
prípade, ak žalovaná strana nemá iné argumenty, než už súdu oznámila, prítomnosťou na pojednávaní
by došlo k ďalšiemu navyšovaniu trov konania na strane žalovanej, najmä v prípade, ak žalovaná
strana usudzuje, že v konaní vzhľadom na dôkaznú situáciu a právnu argumentáciu protistrany, úspešná
nebude. Za takýchto okolností trvať na osobnej účasti právneho zástupcu - advokáta žalovaného na

pojednávaní pod hrozbou vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné, je podľa presvedčenia súdu nehospodárne, čiže v rozpore s článkom 17 C.s.p., podľa ktorého
súdu postupuje v konaní tak, aby vec bola, čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb. Neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného po predchádzajúcej argumentácii v odpore

súdu nebránila vec prejednať v neprítomnosti žalovanej strany tak, aby sa žalovanej strane neuprelo
právo podať riadny opravný prostriedok proti rozsudku súdu vydaním rozsudku pre zmeškanie. Podľa
presvedčenia súdu ospravedlnenie žalovanej strany prišlo včas, prišlo viac ako 24 hodín pred začiatkom
pojednávania a hospodárnosť, na ktorú sa žalovaná strana odvolávala, je jednou z hlavných zásad
civilného sporového konania. Neprítomnosť žalovanej strany na druhej strane nebola ani dôvodom

pre prípadné odročenie pojednávania a postup súdu nesťažila. Preto súd rozhodoval po vykonaní
dokazovania rozsudkom, voči ktorému pripustil odvolanie.

12. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré strany sporu do spisu
pripojili. Takto vykonaným dokazovaním mal súd zistený tento skutkový stav veci:

13. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 20.10.2017 spôsobil poistenec žalovanej pri škodovej
udalosti škodu na motorovom vozidle poškodenej E. E., ktorej vozidlo bolo uvedené v žalobe. Vozidlo
škodcubolopoistenéužalovanej.Vozidlopoškodenejbolodo31.1.2018opravovanévserviseGapaCar,
s.r.o., so sídlom v Martine, Čsl. armády 10686/3 a za opravu motorového vozidla bola dňa 31.1.2018

poškodenej vystavená faktúra č. XXXXXXXX na sumu 663,12 €, zročná 14.2.2018. Poškodená dňa
15.1.2018 so žalobcom uzavrela zmluvu o nájme č. XX, na základe ktorej si od žalobcu prenajala osobné
motorové vozidlo Kia Ceed, EČ: B.-XXXKZ na čas nevyhnutnej doby opravy vlastného motorového
vozidla za denné nájomné vo výške 45,60 €. Súčasne s pripojeného čestného vyhlásenia poškodenej
E. E. vyplynulo, že toto motorové vozidlo využívala za účelom súkromných ciest počas opravy vlastného

motorového vozidla. Cenu prenájmu vyúčtoval žalobca poškodenej E. E. faktúrou č. XXXXXX zo dňa
26.1.2018, zročnou 9.2.2018 v sume 518,40 € a touto faktúrou žalovanej účtoval prenájom motorového
vozidla za obdobie od 15.1.2018 do 26.1.2018, čiže za 12 dní. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky
uzavretej 26.1.2018 medzi poškodenou E. E. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplynulo,
že poškodená má peňažnú pohľadávku voči Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group vo

výške 518,40 € titulom nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb. za škodu, ktorú spôsobilo
motorové vozidlo Opel Antara, EČ: F.-XXXBK na motorovom vozidle poškodenej Volkswagen Golf, EČ:
F.-XXXEG zo dňa 20.10.2017. Postupca touto zmluvou podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka postúpil
postupníkovi,tedažalobcovi,tútopohľadávkuažalobcasazaviazalapoškodenejakopostupcoviuhradiť
za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 518,40 €. Táto suma tiež zodpovedala faktúre č. XXXXXX,

vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za náhradné motorové vozidlo Kia
Ceed, EČ: B.-XXXKZ. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky a
to nárok postupcu (poškodenej E.) na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka
(žalobcu) na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričompostupník, čiže žalobca, si bude pohľadávku podľa bodu 1 (nárok na poistné plnenie vo vzťahu k
poisťovni) vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účel. Žalobca do spisu pripojil tiež list, ktorým E.
E. poisťovni oznámila postúpenie pohľadávky podľa vyššie uvádzanej zmluvy o postúpení pohľadávky.

Žalovaná sa evidentne dozvedela o postúpení pohľadávky, pretože listom z 1.3.2018 oznámila žalobcovi
spôsob, akým uzavrela šetrenie poistnej udalosti. Tento list mal názov Oznámenie o poistnom plnení a
súčasne uviedla, že fakturovaná doba za zapožičanie náhradného vozidla od 15.1.2018 do 26.1.2018,
čiže 12 dní v dennej sadzbe 43,20 € s DPH, bola krátená len na 4 dni s ohľadom na kalkuláciu nákladov
na opravu motorového vozidla, rozsah vykonaných prác. Z plnenia bolo tiež odrátané tiež dlžné poistné

poškodeného za obdobie od 29.1.2018 do 29.4.2018 vo výške 153,99 €. S ohľadom na uvedené
poisťovňa, čiže žalovaný, žalobcovi poskytla sumu 18,81 €.

14. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

15.Podľa§4ods.2písm.b/Zákonač.381/2001Z.z.,poistenýmázpoistenia zodpovednostiprávo,aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením veci.

16. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

17. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15

dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

18. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je

povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi.

20. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

21. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

22. Súd dospel k presvedčeniu, že poškodená E. v rámci nároku na náhradu škody podľa § 4 ods. 2
písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., teda škody vzniknutej poškodením jej motorového vozidla, mala nárok
na náhradu škody voči poisťovni v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v plnej výške na
zaplatenie sumy 518,40 €, teda na náklady, ktoré jej vznikli prenájmom náhradného motorového vozidla

od žalobcu po dobu opravy. Prenájom náhradného vozidla trval od 15.1.2018 do 26.1.2018 a žalovaná
strana dĺžku prenájmu, ale ani dĺžku opravy, ktorá bola ukončená pravdepodobne k 31.1.2018 (keď bola
vystavená faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla E. E.), v súdnom konaní nerozporovala.
Preto dĺžka opravy a doba potrebného prenájmu 12 dní medzi stranami sporu sporná nebola. Súdpovažoval sumu, ktorú mala poškodená E. vynaložiť za prenájom náhradného motorového vozidla,
za dôvodný výdavok, nakoľko práve prenájom motorového vozidla počas doby opravy poškodeného
motorového vozidla má podľa presvedčenia súdu poškodenému sanovať diskomfort, ktorému je

vystavený tým, že na uspokojovanie svojich osobných potrieb, plnenie pracovných úloh, nemôže
využívať vlastné poškodené motorové vozidlo. Z čestného vyhlásenia poškodenej vyplynulo, že
náhradné vozidlo využívala počas opravy motorového vozidla a táto skutočnosť rozporovaná, ani
vyvrátená nebola. Hoci poškodená E. mala podľa presvedčenia súdu nárok na zaplatenie sumy 518,40
€ titulom nároku na náhradu škody voči žalovanej, súčasne v tomto rozsahu mala záväzok zročný k

9.2.2018 voči žalobcovi a na základe (podľa presvedčenia súdu) platnej uzavretej zmluvy o postúpení
pohľadávky a mala vo vzťahu k žalobcovi aj nárok na odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 518,40
€. Poškodená E. svoj záväzok voči žalobcovi vyrovnala tým, že od žalobcu neinkasovala odmenu za
postúpenie pohľadávky, nakoľko tento jej nárok bol započítaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu ním
vystavenej faktúry č. XXXXXX. Postúpením pohľadávky poškodenej voči poisťovni na žalobcu sa zmenil
veriteľ tejto pohľadávky a stal sa ním v zmysle § 524 a nasl. Obč. zákonníka žalobca. Na strane žalobcu

tak ku dňu vyhlásenia rozsudku stále existoval nárok na zaplatenie sumy 518,40 € mínus 18,81 €, čo
bola len časť poistného plnenia, ktoré žalobcovi žalovaná poisťovňa zaplatila, ako vyplýva z oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 1.3.2018. Možno len súhlasiť so žalobcom, že poisťovňa vo vzťahu k žalobcovi,
ktorý bol novým veriteľom pohľadávky na poskytnutie poistného plnenia (ktorým by bol kompenzovaný
nárok poškodenej E. na náhradu škody vzniknutej prenajatím náhradného motorového vozidla), nemala

právo započítať svoj nárok na dlžné poistné vo výške 153,99 €, nakoľko tento nárok stále smeroval voči
E. E.. Žalobca totiž na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nevstúpil do všetkých práv a povinností
poškodenej E. vo vzťahu k poisťovni.

23. Súd je preto toho presvedčenia, že platným postúpením pohľadávky voči žalovanej poisťovni z

poškodenej E. E.K. na žalobcu, sa žalobca stal vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku na
náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá vznikla v rámci v žalobe uvedenej
poistnej udalosti protiprávnym konaním poistenca žalovanej vo výške 499,59 € (518,40 € mínus 18,81
€). Súd preto žalobcovi priznal ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 499,59 €.

24. Súd zamietol žalobu v časti, kde žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania z predmetnej sumy
od 15.2.2018 do zaplatenia. Súd tak urobil z toho dôvodu, že nárok poškodeného, alebo jeho právneho
nástupcu, na úroky z omeškania upravené v ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je striktne v
zmysle citovaného ustanovenia viazaný na nesplnenie povinnosti poisťovne v ust. § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z.z.. Žalujúca strana v konaní neprodukovala dôkaz, že by poisťovňa nebola splnila

povinnosti,ktorévyplývalipreňuzust.§11ods.6zákonač.381/2001Z.z.apretojejpodľapresvedčenia
súdu nevznikol nárok na úroky z omeškania v zmysle „lex specialis“ vo vzťahu k ust. § 517 ods. 2
Obč. zákonníka a totiž nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z..
Podobný názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017
z 22.11.2018.

25. Neúspech žalujúcej strany v časti úrokov z omeškania súd považoval za neúspech nepatrný a keďže
Civilný sporový poriadok nemá príslušné ustanovenie, ktoré by reagovalo na situáciu, keď je jedna zo
strán sporu len nepatrne neúspešná vo vzťahu k protistrane, súd o trovách konania rozhodoval podľa
čl. 4 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému právo na

náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.