Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/154/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811216328
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3811216328.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade I.

A., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade F.. Y. A., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K., I. X proti odporkyni Z.. S. Z.,
nar. X.X.XXXX, bytom K., I. XX/XX, zast. A3 advokátskou kanceláriou, s.r.o. so sídlom v Y., E. I. XXX,
o vrátenie daru , takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni trovy konania
v sume 99,50 eur do rúk Advokátskej kancelárie A3, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Trenčín,

Horný Šianec 232, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa podaným návrhom domáhali voči odporkyni vydania spoluvlastníckeho
podielu vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXX, k.ú. I. X., ako parc. č. XX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX, záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dom
č. súpisné XXX, nachádzajúci sa na parc. č. XX z titulu vrátenia daru z dôvodu, že odporkyňa sa k nim
dlhodobo správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.

Na trovách konania uplatnili zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eur a hotové výdavky v sume 100,-

eur, ktoré im vznikli zaplatení odmeny advokátovi za spísanie podaného návrhu.

Odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu navrhla návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázala
na to, že dôvody na vrátenie daru neexistujú, čo bolo konštatované tunajším súdom vo veci sp. zn.
17C/66/2010, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých sa
vráteniedarutýkalo.Petitnávrhupovažovalazaneurčitý,nakoľkoneboloznehozrejmé,činavrhovatelia
žiadajú vydať nehnuteľnosti v celosti alebo vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2. Poukázala na to,

že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na podanom návrhu a
skutkovo nevymedzili, v čom má spočívať údajné hrubé porušovanie dobrých mravov odporkyňou, ktoré
by zakladalo jej povinnosť vrátiť navrhovateľom dar. Pokiaľ by navrhovatelia hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany odporkyne videli v tom, že podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ku ktorým vydania spoluvlastníckeho podielu sa navrhovatelia voči
nej domáhali, poukázala na to, že takéto jej konanie je výkonom práva spoluvlastníka a nemožno ho
považovať za hrubé porušovanie dobrých mravov. Súčasne vzniesla voči právu navrhovateľov domáhať

sa vrátenia daru námietku premlčania s poukazom na to, že jediným hrubým porušení dobrých mravov
z jej strany by mohol byť údajný konflikt z roku 2003, ktorý mala vyvolať a ktorý vyústil do toho, že od
augusta 2004 odporkyňa navrhovateľov nenavštevuje a nekontaktuje ich. Vzhľadom k tomu, že návrhna začatie konania podali dňa 28.9.2011, t. j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej dobe, považovala ich
právo za premlčané.

Na trovách konania uplatnila zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 5.595,80 eur.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/154/2011-147 zo dňa 16.5.2013, proti ktorému v zákonnej
lehote podala odporkyňa odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením č.k. 17Co/396/2013-195 zo dňa

26.3.2014 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že okresný súd správne vyložil pojem dobrých mravov, no vrátenie daru podľa
citovaného ustanovenia možno žiadať iba pri ich hrubom porušení. Prezentoval právny názor, že
Občiansky zákonník výrazom „hrubo porušuje“ vyžaduje intenzívnejšiu formu porušenia dobrých mravov
ako je tomu v prípadoch kvalifikovaných bez tohto prívlastku, teda pri „prostom“ porušení dobrých
mravov. Pritom už „prosté“ porušenie dobrých mravov je potrebné považovať za závažné konanie v

zásadnom rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami správania, čo možno dovodiť zo závažnosti
jeho následkov, ktorým je napríklad neplatnosť právneho úkonu (ust. § 39 OZ) alebo možnosť vydedenia
(ust. 469a ods. 1 písm. a) OZ). Pod pojem hrubé porušenie dobrých mravov tak spadajú skutočne
najzávažnejšie zo závažných porušení spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Nezáujem o darcov, ich

ignorácia a ani nezáujem o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane, tak ako boli zistené
okresným súdom takýmto konaním v danom prípade nie je. Skutkové závery okresného súdu tak ako
boli zistené, teda nenapĺňajú pojem hrubého porušenia dobrých mravov a nemôžu napĺňať hypotézu
právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa sa súdnych pojednávaní vo veci nezúčastnila. Svoju neprítomnosť ospravedlnila pracovnou
zaťaženosťou a vzdala sa práva na verejné prejednanie veci. Pojednávanie z dôležitého dôvodu odročiť
nežiadala, preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vo veci konal a rozhodol v jej neprítomnosti, s
prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Povypočutínavrhovateľov,svedka,oboznámenísasdarovacouzmluvouzodňa4.11.1991,sLVč.XXX,
k.ú. I. X., s listinnými dôkazmi založenými navrhovateľmi do spisu na čl. 8 až 25, s dokladom z prílohovej
obálky, s písomným vyjadrením odporkyne k návrhu zo dňa 27.1.2012, LV č. XXXX, k.ú. K., s listinnými
dôkazmizaloženýmiodporkyňoudospisunačl.44až49,spísomnýmstanoviskomodporkynevovecizo
dňa25.5.2012a12.9.2012,splatobnýmivýmermizaloženýminavrhovateľmidospisunačl.68,75až81,

84, 85, s príjmovými pokladničnými dokladmi z čl. 82, 83 spisu, s obsahom spisu OR PZ Prievidza ČVS:
ORP-35/OVK-PD-2011, s obsahom spisu Obvodného úradu Prievidza č. B/2011/01217, s rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 17C/66/2010-152 zo dňa 2.5.2011, s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa
25.10.2012, s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 4.11.1991 bola medzi navrhovateľmi ako darcami, odporkyňou a K. A. ako obdarovanými uzavretá
darovacia zmluva, ktorou navrhovatelia darovali odporkyni a jej bratovi každému spoluvlastnícky podiel
vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných v LV č. XXX, dom č. súp. XX XXX postavený na parc.
č. XX, parc. č. XX, zastavaná plocha a dvor o výmere XXXmX, parc. č. XX, záhrada o výmere
XXXmX. V prospech navrhovateľov bolo zriadené právo doživotného bývania a užívania predmetných

nehnuteľností, ktoré nebolo zriadené vo forme vecného bremena a zapísané vo vtedajšej evidencii
nehnuteľností. V súčasnosti je vlastnícky stav k darovaným nehnuteľnostiam zapísaný v KN, na LV č.
XXX, k.ú. I. X..

Navrhovateľka v 2. rade, ktorá je matkou odporkyne, vo svojej výpovedi poukázala na to, že vzťahy

medzi ňou a odporkyňou boli dobré do augusta 2004. Do tohto obdobia nemali žiadne nedorozumenia
a konflikty, ktoré by boli dôvodom domáhať sa vrátenia spoluvlastníckeho podielu, ktorý jej spolu s
navrhovateľom v 1. rade darovali darovacou zmluvou zo dňa 4.11.1991. V auguste 2004 došlo medzi
ňou a odporkyňou k nedorozumeniu, ktoré sa týkalo finančnej hotovosti v sume 7.000,- Sk. Uvedená
platba bola doručená poštovou poukážkou na meno navrhovateľky v 2. rade z Okresného súdu v

Nitre. Išlo o trovy konania, ktoré jej boli priznané v spore, v ktorom ju zastupovala odporkyňa. Po tom,
ako odporkyni ukázala poštovú poukážku, rozčúlila sa, že ide o jej peniaze, sadla do auta a odišla.
Navrhovateľka jej chcela peniaze dať, ale nemala príležitosť, pretože s odporkyňou sa jej nepodarilo
skontaktovať ani telefonicky, ani osobne. S odstupom dvoch týždňov odporkyňa prišla do domácnostinavrhovateľov. Navrhovateľka peniaze na pošte vybrala, vložila do obálky a chcela ich odporkyni vrátiť.
Odporkyňa po príchode domov sa k nej správala tak, že ju ignorovala, nevnímala ju, preto jej peniaze
nechala položené v obálke aj spolu s kľúčom od jej bytu s tým, že keď sa k nej takto správa, nemá

dôvod mať kľúče od jej bytu. Odporkyňa si zrejme obálku s kľúčmi vzala, pretože po jej odchode z domu
ich nenašla. Po udalosti z augusta 2004 až doposiaľ sú vzájomné vzťahy účastníkov neusporiadané.
Komunikácia medzi nimi došla do takého štádia, že odporkyňa navrhovateľov od augusta 2004 až do
súčasnosti nenavštívila, žiadnym spôsobom sa o nich nezaujímala, nekontaktovala ich ani osobne,
telefonicky, prípadne písomne. Nespomenula si na nich ani na Vianoce, ani pri príležitosti osobných

sviatkov. O darované nehnuteľnosti neprejavuje dlhodobo žiadny záujem a finančne sa nepodieľa na ich
údržbe. Dňa 9.8.2004 navrhovatelia mali záujem odporkyňu navštíviť v jej byte v Prievidzi. Chceli, aby si
vyjasnili problém s peniazmi, pre ktorý odporkyňa prestala s nimi komunikovať. Odporkyňa im neotvorila
dvere, len telefonicky im oznámila, aby odišli. Odmietla s nimi hovoriť. Podľa vyjadrenia navrhovateľky
sú vzťahy medzi účastníkmi stále horšie a horšie. Navrhovateľka sa odporkyni bojí a odporkyňa podľa
názoru navrhovateľky má k nim neprekonateľný odpor. Od augusta 2004 do súčasnosti sa ani náhodne

spolu nestretli. Obsah písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 5.4.2011 vo veci tunajšieho súdu sp.
zn. 17C/66/2010, ktoré je založené v spise na čl.16 až 22 namietala. Všetky skutočnosti, ktoré v ňom
odporkyňa uviedla označila za nepravdivé. O hospitalizácii odporkyne roku 1992 nevedela, pretože
odporkyňa jej túto skutočnosť zatajila, resp. neoznámila.

Keďže odporkyňa s navrhovateľmi rade od augusta 2004 nekomunikovala, navrhovateľka ju v júli 2006
požiadala o vrátenie daru. Chcela vrátenie daru riešiť dohodou bez toho, aby vo veci prebehlo súdne
konanie. Odporkyňa jej dňa 11.7.2006 poslala list, v ktorom vrátenie daru odmietla. Listom zo dňa
14.3.2009 navrhovateľka odporkyni oznámila, že na vrátení daru netrvá. Navrhovateľka poukázala na
to, že sama odporkyňa navrhla, aby sa dohodli na prevode jej spoluvlastníckeho podielu a rovnako aj

spoluvlastníckeho podielu M. späť na pôvodných podielových spoluvlastníkov. Odôvodňovala to tým,
že v prípade, ak by pri výkone svojej funkcie sudkyne spôsobila škodu a bola by jej zosobnená, nedošlo
by k jej náhrade z osobného majetku. Navrhovateľka sa nevedela vyjadriť, z akých dôvodov odporkyňa
neskôr svoje stanovisko zmenila. Poukázala na to, že v roku 2005 alebo 2006 ju odporkyňa obvinila, že z
MsÚvPrievidziukradlatlačivátýkajúcesaplateniedanezadarovanúnehnuteľnosť,ktorúdovtedyplatila

ona. Jej obvinenia odmietla. V uvedenom období bola na dôchodku, ale v predchádzajúcom období bola
zamestnaná na MsÚ v Prievidzi a poprosila bývalú kolegyňu, aby jej odovzdala a vyplnila tlačivo na
zmenu platiteľa dane z nehnuteľnosti. Na základe tejto zmeny daň za darované nehnuteľnosti platil X/X

Navrhovateľka sa vo vzťahu k PK.i nevedela vyjadriť, ako sa k nemu odporkyňa správala. Potvrdila, že

odporkyňa ho nazvala povaľačom a alkoholikom, čo uviedla aj v písomnom vyjadrení zo dňa 5.4.2011
vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 17C/66/2010, ktoré je v spise založené na čl. 16 až 23.

K navrhovateľovi v 1. rade sa do roku 2004 odporkyňa správala normálne. Po roku 2004 sa jej správanie
k nemu zhoršilo. Písomne ho urážala v listoch, ktoré sa nachádzajú v spise sp. zn. 17C/66/2010.

Obvinila ho aj z toho, že sirotský dôchodok ktorý dostávala, navrhovateľ odovzdával svojmu synovi A.
A., pochádzajúcemu z jeho predchádzajúceho manželstva.

Ako ďalší dôvod pre vrátenie daru, navrhovateľka uviedla podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré v podiely 1/2 boli odporkyni a jej bratovi Q. na

základe darovacej zmluvy zo dňa 4.11.1991 darované. Aj z tohto postoja odporkyne odvodila právo
domáhať sa vrátenia daru, pretože takýmto správaním voči navrhovateľom hrubým spôsobom porušila
dobré mravy. V prípade, že by návrhu odporkyne bolo vyhovené, nemali by kde bývať, nakoľko v
darovacej zmluve v bode 5. bolo dojednané právo doživotného bývania navrhovateľov v predmetnej
nehnuteľnosti len vo forme záväzku, nie vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľností.

Správanie sa odporkyne k navrhovateľke táto označila za psychické týranie prejavujúce sa tým, že
odporkyňa odmieta s ňou komunikovať, ignoruje ju a v písomných prejavoch ju osočuje. Poukázala na
zdravotné problémy, ktoré jej zdravotný stav zhoršujú. Je držiteľkou preukazu ZŤP č.003370 vydaného
dňa17.12.2004.Májednuobličku,vdôsledkučohotrpívysokýmkrvnýmtlakom,vysychájejkostnádreň.

Každé tri mesiace chodieva na hematológiu, pravidelne užíva lieky. V roku 2006 bola hospitalizovaná
v nemocnici. Odporkyňa ju nenavštívila, pretože o jej hospitalizácii nevedela. Písomne navrhovateľku
obvinila, že jej kradla peniaze. Obvinenia sú založené v spise tunajšieho súdu sp. zn. 17C/66/2010.Navrhovateľ v 1. rade sa stotožnil s výpoveďou navrhovateľky v 2. rade. Potvrdil, že od roku 2004 s
navrhovateľmi odporkyňa nekomunikuje, nereagovala ani na SMS správy, ktoré jej posielal. Písomne ich
osočuje. Jej písomné prejavy sú založené v spise tunajšieho súdu sp. zn. 17C/66/2010. Dôvodmi, pre

ktoré sa domáhal vrátenia daru, boli nielen osočujúce písomné podania odporkyne ale aj skutočnosť, že
s navrhovateľmi odporkyňa odmieta komunikovať, finančne sa nepodieľa na udržiavaní nehnuteľností,
ku ktorým je podielová spoluvlastníčka. Poukázal na to, že navrhovateľom odporkyňa žiadnym
spôsobom neoznámila, že hodlá podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam. Oznámila to len K. A.. Tento úkon odporkyne hodnotil tiež negatívne, pretože o

odporkyňu sa s navrhovateľkou staral od malička, od piatich rokov jej veku. Vzhľadom k tomu, že v
prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k darovanej nehnuteľnosti by prišiel o
strechu nad hlavou, považoval návrh odporkyne za také konanie, ktoré ho oprávňovalo domáhať sa voči
nej vrátenia daru.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 25.5.2012 k výpovediam navrhovateľov uviedla, že vzájomné

vzťahy účastníkov boli narušené celé roky z dôvodov, ktoré opísala pre účely veci sp. zn. 17C/66/2010
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vydania ktorých sa
navrhovatelia domáhali v tomto konaní. Poukázala na to, že konflikt v auguste 2004 vyvolala
navrhovateľka tým, že peniaze z trov konania nechcela vydať odporkyni, ale ponechať si ich pre svoje
potreby. Tento konflikt viedol k tomu, že odporkyňa opustila rodinný dom navrhovateľov a vrátila sa tam

o 2 týždne, kedy s navrhovateľkou strávila asi 5 minút. Navrhovateľka ju mala opätovne bez zjavnej
príčiny slovne napadnúť a urážať, na čo odporkyňa reagovala tým, že rodinný dom opustila a viac sa
tam nevrátila. Žiadne peniaze v obálke, ani kľúče v tento deň od navrhovateľky neprevzala. Peniaze
za trovy konania navrhovateľka poslala odporkyni oveľa neskôr poštovou poukážkou. Kľúče od bytu
jej priniesol v roku 2006 K. A.. Zotrvala na svojom stanovisku, že navrhovateľka nehovorila pravdu

pokiaľ tvrdila, že odporkyňa ju neprávom obvinila, že z MsÚ v Prievidzi ukradla tlačivá týkajúce sa
platenie dane za darovanú nehnuteľnosť, ktorú dovtedy platila ona. Poukázala na to, že navrhovateľka
na Mestskom úrade v Prievidzi zobrala tlačivá určené odporkyni do vlastných rúk a sfalšovala jej
podpis na ich prevzatí, čo odporkyňa zistila, keď si prišla osobne vyzdvihnúť tlačivá, ktoré jej nemohli
byť vydané, pretože ich prevzal niekto iný. Pri pohľade na podpis o prevzatí tlačív spoznala rukopis

navrhovateľky. Odporkyňa nepoprela, že navrhovateľov neinformovala o svojom úmysle domáhať sa
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na ktorých spoluvlastnícky
podiel vo výške 1/2 nadobudla darovacou zmluvou z dôvodu, že navrhovatelia nie sú ich podielovými
spoluvlastníkmi a žiadny právny predpis jej takúto povinnosť neukladá. Poprela, že by navrhovateľov
písomnými prejavmi psychicky týrala, práve naopak, odporkyňa má z navrhovateľov hrôzu z toho, ako

ďaleko sú schopní vo svojich lživých výpovediach, zlobe a nenávisti zájsť.

Ako svedok bol v konaní vypočutý syn navrhovateľov a nevlastný brat odporkyne, X.XX.XXXX,A..
Nevedel sa s určitosťou vyjadriť, kedy sa vzájomné vzťahy medzi účastníkmi narušili a čo bolo
dôvodom zhoršenia ich vzťahov. Potvrdil, že odporkyňa navrhovateľov asi 10 rokov nenavštevuje,

nestýka sa s nimi a neprejavuje o nich žiadny záujem. Nevedel, aký má odporkyňa dôvod na to, že
navrhovateľov ignoruje. Správanie sa odporkyne, ktoré podľa jeho názoru vo vzťahu k navrhovateľom
porušilo dobré mravy bola skutočnosť, že odporkyňa podala na súd návrh na zrušenie a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ku ktorým je spolu s ňou podielový spoluvlastník. Ide
o nehnuteľnosti, ktoré im navrhovatelia darovali každému v polovici. Odporkyňa navrhovala prikázanie

nehnuteľností do výlučného vlastníctva svedka s tým, že ju vyplatí sumou 40.000,- eur, čo bolo pre neho
nereálne, pretože finančnou hotovosťou v uvedenej výške nedisponuje a nie je ani schopný ju zadovážiť.
Na základe toho potom odporkyňa navrhla predaj nehnuteľností. Prvostupňový súd návrh odporkyne
zamietol. Odporkyňa podľa názoru svedka porušila dobré mravy vo vzťahu k navrhovateľom aj tým,
že počas súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

podala na navrhovateľov trestné oznámenie. Nevedel uviesť dôvod podania trestného oznámenia. Na
správaní odporkyne mu vadilo aj to, že pokiaľ ona potrebovala od rodiny a teda aj od svedka pomoc,
museli je byť k dispozícii, ale keď chcel svedok, aby mu pomohla, odmietla. Nevedel sa vyjadriť k iným
okolnostiam,ktorébybolomožnézostranyodporkynepovažovaťzahrubéporušovaniedobrýchmravov
voči navrhovateľom. Poukázal na to, že za nehnuteľnosti platí daň z nehnuteľností výlučne sám.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Prievidza ČVS:ORP-35/OVK-PD-2011 súd zistil, že dňa 15.11.2010
odporkyňa podala trestné oznámenie na navrhovateľa v 1. rade v súvislosti s jeho svedeckou výpoveďou
vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/66/2010 o zrušenie a vyporiadanie podielovéhospoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v ktorej sa vyjadril, že odporkyňa ho úmyselne okradla, z čoho
vyplýva podozrenie z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona.
Odporkyňa trestné oznámenia doplnila dňa 18.1.2011. Uznesením zo dňa 27.1.2011 bolo trestné

oznámenie odporkyne odovzdané príslušnému orgánu Obvodného úradu v Prievidzi na prejednanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch.

Z priestupkového spisu Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, č.B/2011/01217 bolo

zistené, že konanie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ v 1. rade voči odporkyni, bolo
podľa § 76 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zastavené z dôvodu, že spáchanie
skutku,oktorombolokonané,nebolonavrhovateľoviv1.radeakoobvinenémuzpriestupkupreukázané.

Z rozsudku tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 17C/66/2010 mal súd k dispozícii rozsudok
prvostupňového súdu zo dňa 2.5.2011 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.10.2012. Prvostupňový

súd vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva odporkyne a jej nevlastného
brataXXXX A. k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v jednej
polovici na základe darovacej zmluvy uzavretej s navrhovateľmi dňa 4.11.1991, návrh odporkyne, ktorá
v konaní vystupovala ako navrhovateľka, zamietol. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že odporkyňa
návrh odôvodnila tým, že nehnuteľnosti od roku 2004 užíva výlučne K. A. a navrhovatelia, pričom

XX.X.XXXXA. požaduje, aby sa podieľala na investíciách. Odporkyňa nemala záujem na tom, aby
predmetné nehnuteľnosti užívala pre narušené vzťahy s navrhovateľmi. Od roku 2004 po vzájomnom
konflikte s matkou opustila nehnuteľnosti, odkedy sa obmedzuje v komunikácii s navrhovateľkou -
svojou matkou, jej manželom a bratom len na písomnú korešpodenciu. Iný vzťah zodpovedajúci ich
rodinnému vzťahu odmietala. V období rokov 2006, 2009 si odporkyňa s matkou vymieňali expresívne

listy, v ktorých riešili vzťahy k darovaným nehnuteľnostiam. Súd ďalej konštatoval, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že vzájomné vzťahy účastníkov, t.j. navrhovateľov a odporkyne sú vážne
narušené, vzájomne nekomunikujú, čo je dôsledok ich rozdielneho hodnotenia ich minulého vzájomného
spolužitia v spoločnej domácnosti. I keď navrhovateľka v liste zo dňa 11.6.2006 zaslala odporkyni návrh
listiny s označením "dohoda o vrátení daru", podľa názoru súdu z obsahu dohody nebolo možné vyvodiť

vôľu navrhovateľky žiadať od odporkyne vrátenie daru z dôvodu, že by sa odporkyňa voči nej, resp.
členom jej rodiny správala tak, že by hrubo porušovala dobré mravy, nakoľko žiadosti navrhovateľky o
vrátenie daru boli sprevádzané tvrdeniami o potrebe rekonštrukcie rodinného domu a nie tvrdeniami
o správaní odporkyne v rozpore s dobrými mravmi. Napokon dňa 14.3.2009 sa navrhovateľka v liste
adresovanom odporkyni vyjadrila, že na vrátení daru netrvá. Záverom súd konštatoval, že navrhovateľka

voči odporkyni napriek nepochybne narušeným vzťahom neurobila voči nej taký právny úkon, z ktorého
by bolo možné vyvodiť zmenu spoluvlastníckeho vzťahu účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam
podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu
odporkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka videl v okolnostiach vzniku podielového spoluvlastníctva - darovacia zmluva a v záväzkoch

obdarovaných voči darcom - záväzková povinnosť obdarovaných účastníkov umožniť darcom doživotné
bezplatné bývanie a užívanie darovaných nehnuteľností.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 25.10.2012 rozsudok Okresného súdu Prievidza ako vecne
správny potvrdil. Okrem iného v odôvodnení uviedol, že darovanie nehnuteľností bolo motivované

zámerom utužiť rodinné väzby medzi obdarovanými a darcami, ktorý bol zvýraznený záväzkom v
darovacej zmluve, umožniť darcom doživotné bezplatné bývanie a užívanie darovaných nehnuteľností
a zmluvne zvýrazneným právom žiadať vrátenie daru. Zámery darovacej zmluvy sa nenaplnili, nakoľko
vzťahy medzi odporkyňou a navrhovateľmi sa vyhrotili do takej miery, že odporkyňa nemá záujem
pomáhať navrhovateľom, nechce s nimi nič mať a jej záujmom je pretransformovať svoje spoluvlastnícke

právo k nehnuteľnostiam na finančnú hotovosť a zbaviť sa tak svojho záväzku zabezpečiť bývanie
navrhovateľov podľa darovacej zmluvy, ako aj hrozby realizácie práva darcov vrátiť dar.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľov na vydanie
spoluvlastníckeho podielu odporkyne vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXX,k.ú. I. X., ako parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere Q., parc. č.K.záhrady o výmere XXX
m2 a rodinný dom č. súpisné XXX, nachádzajúci sa na parc. č. XX, nie je dôvodný.

Podľa ustálenej súdnej praxe a rozsiahlej slovenskej a českej judikatúry je potrebné pri aplikácii cit.
ust. § 630 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že predpokladom úspešného uplatnenia práva
darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo nevďak, ale také správanie, ktoré s
prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým

násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne (napr. rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 32Odo 429/2003 zo dňa 26.5.2004, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 108/2007 zo dňa 27.5.2008).
Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy
a hodnotiť aj správanie darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu

a členom jeho rodiny (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 1108/2007 zo dňa 27.5.2008).

Zo všeobecne platnej judikatúry vyplýva, že aj napriek tomu, že občiansky zákonník, ani iný právny
predpis nedefinuje pojem dobré mravy, rozumie sa nimi súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,

sú používané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania sa ( napr.
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 2444/2007 zo dňa 24.3.2009, rozsudok NS SR sp. zn 3Cdo 191/1996
zo dňa 21.8.1997).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že od augusta 2004

doposiaľ sú ich vzájomné vzťahy chladné, osobne sa nestretávajú, neprejavujú o seba záujem a jediná
komunikácia medzi nimi prebieha len v prípade nevyhnutnosti písomnou formou. Aj ich vzájomné
písomné prejavy sú poznačené výčitkami, urážkami a vzájomným obviňovaním sa. Uvedený stav trvá
bez prerušenia doposiaľ. Dôvodom vážneho a dlhotrvajúceho zhoršenia vzťahov medzi účastníkmi
bola udalosť z augusta 2004, ktorú navrhovatelia prezentovali tak, že nedorozumenie, ktoré medzi

navrhovateľkou a odporkyňou vzniklo, sa týkalo finančnej hotovosti v sume 7.000,- Sk. Uvedená platba
bola doručená poštovou poukážkou na meno navrhovateľky v 2. rade z Okresného súdu v Nitre. Išlo o
trovy konania, ktoré jej boli priznané v spore, v ktorom ju zastupovala odporkyňa. Po tom, ako odporkyni
ukázala poštovú poukážku, rozčúlila sa, že ide o jej peniaze, sadla do auta a odišla. Navrhovateľka
jej chcela peniaze dať, ale nemala príležitosť, pretože s odporkyňou sa jej nepodarilo skontaktovať,

ani telefonicky, ani osobne. S odstupom dvoch týždňov odporkyňa prišla do domácnosti navrhovateľov.
Navrhovateľka peniaze na pošte vybrala, vložila do obálky a chcela ich odporkyni vrátiť. Odporkyňa
po príchode domov sa k nej správala tak, že ju ignorovala, nevnímala ju, preto jej peniaze nechala
položené v obálke aj spolu s kľúčom od jej bytu s tým, že keď sa k nej takto správa, nemá dôvod mať
kľúče od jej bytu. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 25.5.2012 uvedenú udalosť opísala tak, že

konflikt v auguste 2004 vyvolala navrhovateľka tým, že peniaze z trov konania nechcela vydať odporkyni,
ale ponechať si ich pre svoje potreby. Tento konflikt viedol k tomu, že odporkyňa opustila rodinný dom
navrhovateľov a vrátila sa tam o 2 týždne, kedy s navrhovateľkou strávila asi 5 minút. Navrhovateľka
ju mala opätovne bez zjavnej príčiny slovne napadnúť a urážať, na čo odporkyňa reagovala tým, že
rodinný dom opustila a viac sa tam nevrátila. Žiadne peniaze v obálke, ani kľúče v tento deň od

navrhovateľky neprevzala. Peniaze za trovy konania navrhovateľka poslala odporkyni oveľa neskôr
poštovou poukážkou. Kľúče od bytu jej priniesol v roku 2006 K. A.. Odporkyňa nepoprela, že od augusta
2004 doposiaľ o navrhovateľov nejaví žiadny záujem, sú jej ľahostajní a nemá záujem o nehnuteľnosti,
ku ktorým spoluvlastnícky podiel v 1 nadobudla darovacou zmluvou.

I napriek rozdielnej interpretácii udalosti z augusta 2004 navrhovateľkou a odporkyňou, táto situácia
viedla k tomu, že odporkyňa prerušila akýkoľvek kontakt s navrhovateľmi a rovnako sa prestala
zaujímať aj o nehnuteľnosti, ktoré spolu s PX.X.XXXXA. nadobudla do podielového spoluvlastníctva
darovacou zmluvou zo dňa 4.11.1991. Jej správanie sa v ničom nezmenilo ani v súčasnosti. Odporkyňa
k navrhovateľom nemá žiadny vzťah, dôkazom čoho sú aj jej písomné prejavy, v ktorých navrhovateľov

považuje za cudzie osoby, navrhovateľku, ktorá je jej matkou oslovuje pani A., vyčíta im, ako sa k nej v
minulosti správali a v určitom zmysle jej písomné prejavy sú urážlivé (napr. list zo dňa 11.7.2006 v spise
založený na čl. 8 - " dajte si hoci v montážnej jame vybudovať hrobku, aby ste aj potom mohli dohliadať
na svoje veci nadobudnuté v BSM", písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 28.10.2010 založené v spisena čl. 10, v ktorom uviedla -"keby sa nechovali ako hyeny, mohli sa mať dobre dodnes. Majú presne takú
starobu, akú si zaslúžili", písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 5.4.2011 založené v spise na čl.16).
Napriek snahe navrhovateľov o zlepšenie vzájomných vzťahov, čo vyplynulo aj z písomných prejavov

navrhovateľky a napokon aj z jej výpovede, odporkyňa neprejavila žiadnu ochotu s navrhovateľmi sa
zmieriť a po dobu takmer 13 rokov ich ignoruje.

Vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu Trenčín uvedeného v uznesení č.k. 17Co/396/2013 zo
dňa 26.3.2014, ktorým bol prvostupňový súd viazaný, správanie sa odporkyne k navrhovateľom, ktoré

navrhovatelia považovali za rozporné s dobrými mravmi, nedosahuje intenzitu hrubého porušovania
dobrých mravov odporkyňou vo vzťahu k nim. Krajský súd konštatoval, že nezáujem o darcov, ich
ignorácia a ani nezáujem o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane tak, ako boli zistené
okresným súdom takýmto konaním v danom prípade nie je. Rovnako okresným súdom konštatované
vyjadrenia odporkyne na adresu navrhovateľov, i keď neslušné, nie sú hrubým porušením dobrých
mravov a právo na uplatnenie žalovaného nároku pre vyjadrenie odporkyne z 11.07.2006 bola v čase

podania návrhu (29.09.2011) premlčaná. Rozhodne za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi
nemožno považovať podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva no ani
stav, ktorý by vyhovením takémuto návrhu vznikol. Tento potenciálny stav bol kvalifikovaný ako dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
vyhovené. „Sankciou“ za nepriaznivé následky prípadného zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva, i keď by nastali na základe iniciatívy obdarovaného, však nemôže byť vrátenie daru
podľaust.§630OZ,aleibazamietnutienávrhunazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,
ku ktorému ostatne aj v predmetnom konaní došlo. A napokon ani podanie trestného oznámenia
odporkyňou na jedného z darcov, ktoré sa ukáže ako neopodstatnené nemožno podradiť pod hrubé
porušenie dobrých mravov a možno tu odkázať na totožný záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Cdo/53/2006 zo dňa 01.11.2010 (Zo súdnej praxe 56/2010 alebo ASPI ID: JUD55492SK). Skutkové
závery okresného súdu tak ako boli zistené, teda nenapĺňajú pojem hrubého porušenia dobrých mravov
a nemôžu napĺňať hypotézu právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka.

Na základe vyššie uvedeného súd podaný návrh ako neopodstatnený zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa bola v konaní úspešná, na
základe čoho jej vznikla právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy konania uplatnila
v sume 5.695,30 eur predstavujúce zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 eur a trovy
právnehozastúpeniavsume5.595,80eur,vychádzajúczhodnoty1úkonuprávnejslužbyvsume515,85

eur (vypočítanej z hodnoty predmetu sporu). Na trovách konania súd odporkyni priznal zaplatený súdny
poplatok za odvolanie v sume 99,50 eur.

Trovy právneho zastúpenia priznané neboli z dôvodov osobitného zreteľa, ktoré súd videl jednak v
okolnostiach,zaktorýchspormedziúčastníkmivznikol(dlhodobovzájomnenarušenévzťahyúčastníkov

od roku 2004 doposiaľ, spôsob správania sa odporkyne k navrhovateľom prejavujúceho sa tým, že
odporkyňa s navrhovateľmi nekomunikuje, žiadnym spôsobom sa o nich nezaujíma a ignoruje ich).
Podľa názoru súdu odporkyňa svojím správaním vo vzťahu k navrhovateľom porušuje dobré mravy, i keď
toto porušenie nedosahuje intenzitu hrubého porušovania. Posúdením princípu vzájomnosti, pri vzatí
do úvahy aj správania sa navrhovateľov k odporkyni od udalosti z roku 2004 až doposiaľ, správanie sa

odporkyne k nim je v zrejmom nepomere k správaniu sa navrhovateľov, ktorí mali záujem rodinné vzťahy
s odporkyňou obnoviť. Správanie sa navrhovateľov nemožno hodnotiť za správanie v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré by bolo príčinou nevhodného správania sa odporkyne voči nim. Dôvody hodné osobitné
zreteľa pre nepriznanie trov konania odporkyni súd videl aj v tom, že ich prípadná náhrada v plnej
výške, v sume 5.695,30 eur, by existenčne ohrozila navrhovateľov a zásadným spôsobom negatívne

ovplyvnila ich súčasnú finančnú situáciu. Obaja sú starobní dôchodcovia, navrhovateľ v 1. rade poberá
dôchodok v sume 440,- eur mesačne a navrhovateľka v 2. rade v sume 414,- eur mesačne. Náklady na
bývanie platia v sume 150,- eur mesačne, ktorá predstavuje inkaso. Syn navrhovateľov sa podieľa na
nákladoch na bývanie sumou 100,- eur mesačne, ktorú zasiela na účet. Za domovú daň a komunálny
odpad ročne platia sumu 110,- eur. Okrem dôchodkov navrhovatelia iný zdroj príjmu nemajú. Zdravotný

stav navrhovateľa v 1. rade je dobrý, na lieky si mesačne dopláca okolo 20,- eur. Navrhovateľka v
2. rade pravidelne navštevuje kontroly na nefrológii, má len jednu obličku, navštevuje hematológiu z
dôvodu vysychania kostnej drene. Je liečená na vysokýXX,- Na lieky mesačne dopláca okolo 30,- eur.
Navrhovatelia sú vlastníkmi 14 ročného motorového vozidla RXX,-garáže a navrhovateľka v 2. rade jevýlučnou vlastníčkou ornej pôdy o výmere 2.300,- m2, nachádzajúcej sa v k.ú. J., ktorá je v nájme.
Nájomné z nehnuteľnosti predstavuje sumu 10,- eur ročne a daň z nehnuteľnosti okolo 10,- eur. S
poukazom na vyššie uvedené dôvody je podľa názoru súdu spravodlivé, aby sa navrhovatelia podieľali

na náhrade trov konania odporkyne v nevyhnutnom rozsahu, t.j. vo výške zaplateného súdneho poplatku
za odvolanie proti rozsudku vo veci samej v sume 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.