Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/678/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236801
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115236801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y., J. XXX/XX, o zaplatenie 113,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 20. júna 2016 č. k. 10C/694/2015-31 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3,
5, § 37 ods. 1, § 588, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy a vykonaným dokazovaním mal
súd preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť T-Mobile Slovensko vyúčtoval žalovanej
faktúrou č. 7207196260 splatnou 25. 07. 2012 cenu služieb a iných platieb vo výške 20,29 eura, faktúrou

č. 720820266 splatnou 25. 08. 2012 cenu služieb a iných platieb vo výške 24,99 eura a faktúrou
č. 7209228699 splatnou 25. 09. 2012 cenu služieb, iných platieb a poplatkov vo výške 67,78 eura.
Žalobca zmluvu o pripojení v písomnej podobe súdu nepredložil. Žalovaná 02. 10. 2014 uznala dlh z
faktúr č. 07280202266, 7308075926, 7209228699, 07207196260 v celkovej výške 582,62 eura a to
istina 113,06 eura, úroky z omeškania 20,72 eura a náklady veriteľa 448,84 eura. Dňa 09. 06. 2014
uzavrel právny predchodca žalobcu a žalobca písomnú zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky
podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo bolo podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

žalovanej oznámené najneskôr s doručením žaloby a tým je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní.
Z vykonaného dokazovania a to z písomného uznania dlhu mal súd za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou existoval zmluvný vzťah, titulom zmluvy o pripojení, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej elektronické komunikačné služby a žalovaná ich
využívala, ale dohodnutú cenu v lehote ich splatnosti nezaplatila. Pretože pri uzatváraní zmluvy právny
predchodca žalobcu konal a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou, nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je nevyhnutné na daný vzťah aplikovať všetky ustanovenia

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorých základ tvoria práve
ustanovenia § 52 a nasl. OZ a aj zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uznanie
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi,
pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Vzhľadom k tomu, že v danej právnejveci ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd dohodu, pri ktorej bol žalobca v postavení dodávateľa a žalovaná
v postavení spotrebiteľa, podrobil kontrole podľa ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľa a zistil,
že je vyhotovená na predtlačenom formulári, ktorého návrh nevychádza od spotrebiteľa, ale mu je

predkladaný dodávateľom bez toho, aby zamýšľané právne dôsledky spotrebiteľ poznal a rozumel im.
Predložené uznanie súd, vzhľadom na to, hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku a právne neúčinné.
Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia faktúr splatných 25. 08. 2012, 25. 07. 2012 a 25. 09. 2012.
Pretože žaloba bola podaná na súde 21. 12. 2015, a pretože súd uznanie dlhu vyhodnotil ako právne
neúčinné, je žalovaná suma premlčaná v celom rozsahu podľa § 100 ods. 1 a § 101 OZ. Na premlčanie

súd prihliada ex offo a to s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., a preto žalobu zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, a pretože žalovaná bola v konaní úspešná v celom
rozsahu, ale náhradu trov si neuplatnila a ani jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd jej ich náhradu
nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

odôvodniac ho nesprávnym rozhodnutím vo veci z dôvodu nesprávneho posúdenia písomného uznania
dlhu žalovaným a právnych účinkov z neho plynúcich. V konaní predložili jednostranné písomné uznanie
dlhu žalovanou, v ktorom žalovaná uznala svoj dlh vzniknutý z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby, čo do právneho dôvodu a výšky. Uznanie dlhu obsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti, aby ho bolo možné považovať za platné. Uznanie dlhu ako jednostranný právny

úkon žalovanej bolo podpísané žalovanou, má písomnú formu, je v ňom uvedená kauza vzniku dlhu,
výška dlhu, ako aj prísľub žalovaného svoj dlh voči žalobcovi zaplatiť. Žalovaná v konaní nespochybnila
podpísanie uznania dlhu a ňou prejavenú vôľu dlh splatiť. Nezodpovednosť a ľahkovážny prístup zo
strany žalovaného nie je možné vykladať v jeho prospech a to ani v prípade postavenia žalovaného
ako spotrebiteľa. Súd vyhodnotil uznanie dlhu žalovanou za právne neúčinné, nakoľko pri premlčanom

dlhu má uznanie právny následok len vtedy, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Tento
názor je absolútne nesprávny, nakoľko uznanie dlhu podpísala žalovaná sama ako jednostranný právny
úkon. Zmyslom ochrany spotrebiteľa nemôže byť dosiahnutie stavu, že spotrebiteľ nebude musieť svoj
záväzokpreuplynutiečasusplniť,apretoanipredĺženielehotyprevymáhaniepohľadávky,ktorénastáva
v prípade uznania dlhu priamo zo zákona, nemôže byť samé o sebe v jeho neprospech. Bez ohľadu na

to, či žalovaná vedela alebo nevedela o premlčaní uznávaného nároku, táto skutočnosť nemá absolútne
žiadne vplyv na plynutie zákonom nastolenej premlčacej lehoty v prípade uznania dlhu. Uznaním dlhu
dochádza podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka k založeniu plynutia novej desaťročnej
premlčacej doby bez ohľadu na to, či žalovaný, ktorý svoj dlh uznal, v čase uznania vedel alebo
nevedel o premlčaní pohľadávky žalobcu. Poukázal na rozhodnutie NS ČR z 27. 02. 1968 sp. zn. 3Cz

6/68 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Obo 934/2005. Z ustanovenia § 558 Občianskeho
zákonníka jednoznačne vyplýva, že uznanie premlčaného dlhu má za následok len predpoklad trvania
dlhu v čase jeho uznania. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na dlžníka. Občiansky
zákonník v ustanovení § 558 nerozoberá dopad na plynutie premlčania pohľadávky v prípade uznania
premlčanéhodlhubezvedomostiosoby,ktorádlhuznáva.Nová10-ročnápremlčaciadobazačínaplynúť

priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či uznávajúci prejav vykonal spotrebiteľ alebo nie. Vzhľadom na
uvedené, došlo zo zákona k založeniu plynutia novej premlčacej doby, a teda uplatnený nárok nebol
premlčaný. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a žalobcovi
priznať trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380
ods. 1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 113,06 eura, úroku z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 20,29 eura od 26. 07. 2012 do zaplatenia, zo sumy 24,99
eura od 26. 08. 2012 do zaplatenia, zo sumy 67,78 eura od 26. 09. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,

ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že
súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní aj správne
právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto

v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom
odvolania žalobcu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci - vyhodnoteniu účinkov uznania dlhu
odvolací súd dodáva nasledovné.

10. Čo sa týka žalobcom predloženého uznania dlhu zo dňa 02. 10. 2014, podpísaného žalovanou, aj
podľa názoru odvolacieho súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia
premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností, že žalobca dal žalovanej
podpísať vopred pripravenú listinu o uznaní dlhu, ktorej obsah nemohla žalovaná pri uzatváraní nijako

ovplyvniť, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že takéto konanie je konanie v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože
žalobca využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď
žalovaná zrejme nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Pri vyhodnocovaní praktiky
veriteľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo,

že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument predložený veriteľom, i keď nemal skutočnú vôľu takéto
vyhlásenie učiniť. V skutočnosti ide podľa Smernice Rady a EP 2005/29, čl. 5-9 o nekalú obchodnú
praktiku, a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu je evidentné, že úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie
na úkor nevedomosti žalovanej ako spotrebiteľky. Takéto konanie odvolací súd taktiež považuje za

nekalú obchodnú praktiku, pričom takéto konanie považoval aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom žalobca postupoval v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené uznanie záväzku ako
nekalá obchodná praktika je neplatné, preto bola dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej

premlčacej doby. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutávzmyslečl.17CSProzhodol,žežalovanejsanáhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).