Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/288/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112222872
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112222872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členiek

senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrei Haitovej v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi v rade 1: Wüstenrot
poisťovňa a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408 a odporcovi v rade 2: S. Č., W. XX, D. na
zaplatenie 736,83 EUR s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v I. rade proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 35Cb/143/2012-122 zo dňa 17.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/143/2012-122 zo dňa
17.6.2014 v časti zaplatenia istiny, kde odporcovia v I. a v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť navrhovateľovi sumu 736,83 eur p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/143/2012-122 zo dňa
17.6.2014 v časti priznaného úroku z omeškania z istiny 736,83 eur od 7.142.2011 do zaplatenia vo
výške 9,25% ročne ako i v časti náhrady trov prvostupňového konania z r u š u j e a vec v r a c
i a súd prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom odvolaním zaviazal odporcu v I. a v II. rade spoločne a
nerozdielne na zaplatenie sumy 736,83 Eur, spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 7.12.2001

do zaplatenia vo výške 9,25% ročne ako aj na náhradu trov konania vo výške 44.- eur. V odôvodnení
vydaného rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania bolo uhradenie regresného
nároku za spôsobenú škodu dopravnou nehodou ( poškodenie čelného skla motorového vozidla
s okoloidúceho automobilu ), ktorá bola spôsobená poistencovi navrhovateľa motorovým vozidlom
odporcu v II. rade. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že dňa 31.10.2011
prišlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle spoločnosti PFI, s.r.o., (poistenec navrhovateľa) tým
spôsobom, že od kolies vozidla odporcu v II. rade (poistenec odporcu v I. rade) odskočil kameň, ktorý

poškodil čelné sklo motorového vozidla poistenca navrhovateľa a bola mu spôsobená škoda vo výške
902,80 eur. Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ plnil z titulu
poistenej zmluvy priamo na účet opravovne - servis Motor-Car Bratislava, spol. s r.o. sumu 736,83 eur
( odpočítaná čiastka spoluúčasti 165,97 Eur.). Výzvou zo dňa 28.11.2011 navrhovateľ si uplatnil regresný
nárok vo výške 736,83 eur u odporcu v I. rade s termínom úhrady 15 dní od doručenia výzvy a taktiež
výzvou zo dňa 15.12.2011 si uplatnil regresný nárok vo výške 736,83 eur u odporcu v II. rade.. Súd
prvého stupňa o nároku navrhovateľa rozhodol podľa ust. § 427 ods. 1 OZ v spojení s § 813 ods.

1 OZ. Súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením ako aj vychádzajúc zo stanoviska
občiansko-právneho kolégia NS SR, ktoré konštatovalo:„Po vyhodnotení uvedených právoplatných rozhodnutí súdov nižších stupňov, na návrh ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. októbra 2013 č. 42786/2013/51, prijalo občianskoprávne
kolégium Najvyššieho súdu (§ 21 ods. 3 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení

niektorých zákonov) toto stanovisko :
Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným
kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno
zbaviť.

Odôvodnenie;
Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až
431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného
vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy
sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok

zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho
zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné
prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na
ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre
prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými

pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom
vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať
pritom osoby alebo veci.

Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov

(ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ
nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Súd prvého
stupňa v závere vydaného rozhodnutia skonštatoval, že majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o
tom,žesamotnýpohyb(valivýpohybkolies)arýchlosťdopravnéhoprostriedkusúosobitnou,špecifickou

vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa,
ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto
prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia
otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k

jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia
kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

Súd prvého stupňa vzhľadom na horeuvedené žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel , odporcu
v I a II. rade zaviazal na náhradu škody vo výške 736,83 Eur, ako aj priznal navrhovateľovi úrok z

omeškania vo výške 9,25% ročne za obdobie od 12.10.2011 do zaplatenia bez ďalšieho.

Voči vydanému rozsudku podal odvolanie odporca v I. rade, ktorý namietal, že mu bola postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom a to z toho dôvodu, že poukázal na rozhodnutie NS SR vo veci sp.zn.
5Cdo/142/2009 ohľadne vysporiadania sa všetkých rozhodujúcich skutočností v odôvodnení vydaného

rozhodnutia, pričom vydané rozhodnutie takýto predpoklad nespĺňa. Súd prvého stupňa sa s námietkou
odporcu v I. rade a to: preukázaním príčinnej súvislosti medzi prevádzkou konkrétneho motorového
vozidla a škodou na čelnom skle poškodeného nevysporiadal. Odporca v I. rade má za to, že súd prvého
stupňapriznaniežalovanéhonárokuriadnenezdôvodnilasvyjadrenímodporcuvI.radevpodanízodňa
16.11.2012 sa nezaoberal. Odporca v I. rade má za to, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú

právnym predpisom a neexistuje preto ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škodu
podľa § 420 OZ. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. V odôvodnení odvolania ďalej odporca v I.
rade poukázal na to, že navrhovateľ nepreukazal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou poisteného
motorového vozidla a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. Kauzálny nexus sa v

právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a priestore existujúcich, t.j.
nie iba možných resp. vysoko pravdepodobných) javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina,
bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý jav t.j. následok. V rámci
súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako následok vzniká, je potrebné skúmať,či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t.j. škody. Odporca v I. rade vo
vyjadrení poukázal ďalej na § 427 OZ s tým, že v prípade objektívnej zodpovednosť musí byť príčinou
osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného

bremena /§ 4 ods. 2 zákona PZP a § 120 ods. 1 O.s.p./ je navrhovateľ povinný preukázať vecnú a
časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinnou a vznikom
škody ako následkom. V prípade odmršteného kameňa od kolies vodila si vodič vzhľadom na hmotnosť
takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože
túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Rovnako

poškodený v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemohol vidieť,
že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. Taktiež odporca v I. rade poukázal
na nevysporiadanie sa s námietkami odporcu v I. rade proti uplatneným úrokom z omeškania z dôvodu,
že súd prvého stupňa riadne priznaný nárok neodôvodnil. Poukázal na § 11 ods. 6 písm. a/, b/ zákona
o PZP v spojení s § 11 ods. 7, 8 zákona o PZP. Odporca v I. rade má za to, že navrhovateľovi by mohlo
vzniknúť právo na náhradu úroku z omeškania až vtedy, keby odporca v I. rade neuhradil navrhovateľovi

istinu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu ako takú. Odporca v I. rade
by sa dostal až na štvrtý deň do omeškania a navrhovateľ by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným
návrhom.VzáverepodanéhoodvolaniaodporcavI.radeuviedol,žejedôležitésiuvedomiť,ženemožno
stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ) a škodu spôsobenú
okolnosťou v prevádzke (§ 428 OZ veta prvá), keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového

vozidla. Z toho vyplýva, že existujú škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla /§ 427 OZ/, avšak
nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke /§ 428 OZ veta prvá/. Zároveň z toho vyplýva i
to, že skupina škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla /§ 427 OZ/ je širšia než skupina škôd
vzniknutých z okolností majúcich pôvod v prevádzke /§ 428 OZ veta prvá/. Pokiaľ by boli tieto
skupiny stotožnené alebo by bola širšou skupinou skupina škôd spôsobených okolnosťami majúcimi

pôvod v prevádzke /§ 428 OZ veta prvá/ nebola by vôbec možná liberácia prevádzkovateľa /
§ 428 OZ veta druhá/ čo by viedlo k rozporu v zákone, ktorý ju v druhej vete § 428 OZ umožňuje.
Odporca v I. rade poukázal na skutočnosť, že podľa druhej vety § 428 OZ prevádzateľ sa môže zbaviť
zodpovednosti za škodu, ktorá 1. bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla,
2. bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ak 3. sa škode nemohlo

zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno považovať. Odporca v I. rade v odvolaní dal
dôraz na skutočnosť, že kameň ležiaci na vozovke, je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá
pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo
zodpovednosti za takúto škodu. Má za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosť odporca v II. rade

je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad by robil vodiča motor. vozidla zodpovedného za
púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlanesprávne/RozhodnutieNSČRRV/1299/37.Vydané
rozhodnutie žiadal zmeniť, prípadne zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu v I. rade sa vyjadril navrhovateľa podaním zo dňa 24.9.2014, v ktorom uviedol,
že s názorom odporcu v I. rade nie je možné súhlasiť. Odporca svoje tvrdenia až príliš generalizuje
a nezaoberá sa individuálnymi okolnosťami prípadu. Z priebehu nehody je zrejmé, že k vymršteniu
kameňa prišlo spod kolies motorového vozidla odporcu v II. rade, ktorý dobrovoľne uznal spôsobenie
poistnej udalosti bezprostredne po jej vzniku, pričom odporca v I. rade v konaní nepreukázal opak.

Ďalej uviedol, že odporca v I. a v II. rade taktiež nepreukázal ktorým konkrétnym kameňom bola
poistná udalosť spôsobená, snaží sa vyhnúť požadovanému plneniu, aj keď z okolností poistnej
udalosti je zrejmá osoba škodcu, výška škody ako aj spôsob ako k poškodeniu čelného skla došlo
(kauzálny nexus). Ohľadne možnosti uplatniť liberačné dôvody v prospech škodcu navrhovateľ má za
to, že je potrebné aplikovať ust. § 427 OZ, podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce

dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj
iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla. Ohľadne názoru
odporcu v I. rade, že vymrštenie kameňa z pod kolies idúceho auta nie je okolnosťou, ktorá má pôvod
v prevádzke, navrhovateľ má za to, že toto tvrdenie odporuje tak logickému výkladu príslušnej právnej
normy ako aj zaužívanej súdnej praxi, ktorá zaujala stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného

motorovéhovozidlajeokolnosť,ktorámápôvodvprevádzke.Prejavomprevádzkymotorovéhovozidlaje
otáčavý pohyb jeho kolies a preto bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla
aj keď kameň nie je súčasťou samotného motorového vozidla by kameň zostal na ceste na svojommieste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Vydané rozhodnutie súd prvého stupňa žiada
potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP,
postupom podľa § 214 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v I. rade je čiastočne
dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe predloženého spisu mal zistené, že navrhovateľ sa podaným návrhom
domáhal zaplatenia regresného nároku s titulu spôsobenej škody na motorovom vozidle poistenca
navrhovateľa. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav , keď vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( §120 ods. 1 OSP ) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu čo do priznania sumy 736,83 Eur ,výsledky vykonaného dokazovania správne

zhodnotil (§1332 OSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v
napadnutom rozhodnutí čo do priznania regresného nároku aj riadne zdôvodnil.(§ 157 ods. 2 OSP ).

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 736,83 Eur z titulu vyplatenia poistnej
udalosti vzniknutej škody na vozidle poistenca navrhovateľa spoločnosti PFI s.r.o. zo dňa 31.10.2011.

Škoda na motorovom vozidle bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla odporcu v II. rade, a
to vymrštením kameňa ležiaceho na ceste a dopadnutím na čelné sklo motorového vozidla poistenca
navrhovateľa idúceho za odporcom v II. rade .

Navrhovateľ uhradil výmenu čelného skla za svojho poistenca - spoločnosti PFI, s.r.o. priamo na účet

servisu Motor-Car Bratislava spol. s r.o.. Na základe hlásenia škodovej udalosti, záznamu o dopravnej
nehode a fa č. 9351103118 si navrhovateľ uplatnil regresný nárok podľa § 427 ods. 1 OZ (zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel). Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby
vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa §
427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj

prevádzateľ lietadla. V konaní bolo nesporne preukázané a zistené, že subjekt, ktorý škodu spôsobil je
známy, taktiež komu a akým spôsobom táto škoda vznikla.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa viaže na iného
prevádzateľa, ktorý prevádzkuje: A/ motorové vozilo - cestné motorové vozidlo podľa zák. č. 8/2009 Z.z.

o cestnej premávke v platnom znení. Spoločným znakom týchto označených dopravných prostriedkov
je ich pohon vlastnou silou, pričom škoda nemusí byť spôsobená len samotným vozidlom ale aj jeho
prívesným zariadením. Za prevádzateľa motorového vozidla možno považovať osobu fyzickú ako aj
právnickú, ktorá má oprávnenie disponovať s dopravným prostriedkom. V tomto prípade odvolací súd
mal jednoznačne za preukázané, že súd prvého stupňa riadnym spôsobom zistil skutkový stav veci ,

s tým ,že prevádzateľom motorového vozidla, ktorý spôsobil vznik škody bol odporca v II. rade, ktorý
uvedenú skutočnosť ani nepopieral. Predpokladmi vzniku zodpovednosti škody podľa § 427 OZ sú:
A/ udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku, B/ vznik škody, C/ príčinná súvislosť
medzi A a B. K bodu A/: odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že sa jednalo
o škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou bol kameň, kamene na vozovke a vymrštením

t.j. prevádzkou a samotným pohybom idúceho motorového vozidla prišlo k vymršteniu a spôsobeniu
škody na vozidle poistenca navrhovateľa. Z výkladu zákonného ust. § 427 OZ, odvolací súd mal
za to, že nakoľko už samé uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke sa rozumie prevádzkou
motorového vozidla, mal za to, že súd prvého stupňa dospel správne k záveru, že v tomto prípade
bolo priznanie nároku dôvodné. Pri výklade pojmu „osobitná povaha prevádzky“ je potrebné vychádzať

z tohto, že k osobitnej povahe prevádzky, sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú
v jej určitej nebezpečnosti, a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Už samo uvedenie motora do chodu
patrí k prevádzke, bez ohľadu na to, kde sa tak stalo. K zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách
spôsobených prevádzkou motorového vozidla za škodu v zmysle ust.§ 427 ods.1, 2 OZ v spojenís § 428 OZ bolo prijaté i nezáväzné stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 16.7.2013 - Útvar
dohľadu nad finančným trhom NBS k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle

spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla, v ktorom bolo zaujaté
stanovisko ,že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť ,ktorá má pôvod
v prevádzke.

Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj Keď nie je

súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou
motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň
zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového
vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.

Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke,

škodavzniklaaexistujepríčinnásúvislosťmedziudalosťouavznikomškody,prevádzkovateľzodpovedá
za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.

Odvolací súd vychádzajúc z právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

dopravných prostriedkov s tým, že táto je založená na tom, že nepredpokladá porušenie právnej
povinnosti ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ide o zodpovednosť objektívnu, (princíp
zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie ),pričom postavenie pri uplatnení nárokov na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené tým, že nemusí preukazovať
porušenie právnej povinnosti škodcu ,ale len to ,že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je

vlastná prevádzke dopravných prostriedkov ,pričom musí byť jasné ,kto je prevádzateľom dopravného
prostriedku.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že kameň ležiaci na vozovke, nemá pôvod v prevádzke,
nakoľko súdna prax pojem „prevádzky“ v záujme ochrany poškodených osôb vykladá veľmi široko a

preto medzi okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke patria nedostatky alebo vady materiálu, aj keď
sú skryté, napr. zlyhanie bŕzd, prasknutie pneumatiky, prasknutie čelného skla a pod., a ako už uviedol
odvolací súd vyššie škoda, ktorá je spôsobená vymršteným kameňom spod kolesa idúceho motorového
vozidla je jednoznačne škodou spôsobenou okolnosťou, majúcou pôvod v prevádzke motorového
vozidla.

V prejednávanej veci navrhovateľ vznik poistnej udalosti oznámil odporcovi v I. rade dňa 28.11.2011
a odporcovi v II. rade dňa 15.12.2011 ,pričom v konaní nebola sporná ani otázka regresnej náhrady
uplatnenej škody .

Vzhľadom na charakter a príčinu spôsobenej škody - poškodenie čelného skla kameňom od kolies
odporcu v II. rade spojené s prevádzkou motorového vozidla mal súd za to, že sa jednalo o preukázanie
objektívnej zodpovednosti odporcu v II. rade za uplatnenú škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla odporcu v
II. rade na motorovom vozidle poistenca navrhovateľa ,čo vyplýva z predloženom hlásení o škodovej

udalosti , ako aj záznamu o dopravnej nehode , a preto v časti zaplatenia sumy ako regresnej náhrady
vo výške 736,38 Eur rozsudok Okresného súdu Bratislava I. potvrdil. Čo do priznania zaplatenia úroku
z omeškania vo výške 9,25 % z istiny odvolací súd vydané rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni odvolaciemu súdu
zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou podľa § 212 ods. 3
O. s. p., to znamená inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právu účastníka na dostatočné apresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa totiž účastníkovi odníma možnosť
skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného
prostriedku. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie takého rozhodnutia.

Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými odporcom v I. rade v podanom odvolaní čo do priznania
náhrady úroku z omeškania v zákonnej výške od 12.10.2011 s tým, že vydané rozhodnutie je v
tejto časti nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom sa s dôvodmi či už z časového

hľadiska priznania úroku 9,25 % alebo právneho zdôvodnenia nároku ako takého žiadnym spôsobom
nevysporiadal, vydané rozhodnutie riadne neodôvodnil.

Podľa § 157 ods. 2 posledná veta O.s.p. súd má dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo
presvedčivé. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia (čo i len v časti) musí vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený.

Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvéhostupňa(ne)priznanieúrokuzomeškania(čoilendonepatrnej
časti) riadne zdôvodniť, aký právny záver pri posúdení oprávnenosti úroku z omeškania súd prvého
stupňa prijal ako aj bude potrebné zaoberať sa so splatnosťou poistného plnenia v poukazom na § 11
ods. 6 zákona o PZP 381/2001 Z.z.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec na ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v
novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.