Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010193
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617010193.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. marca 2018
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske a obžalovaného

H. H.,

nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom J., P. XXXX/XX, prechodne bytom Z. 4, t.č. vo výkone trestu odňatia
slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 1T/76/2017 zo dňa 10. januára 2018

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný H. H. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zák., pretože dňa 04.06.2017 v čase medzi 19:30 hod. a 20:00
hod. v obci Z. v smere na obec X., po štátnej ceste č. 11/592, viedol v čase zadržania vodičského

preukazu osobné motorové vozidlo značky O. XXX s ev. č. J pričom v obci Z. bol prepísaným spôsobom
zastavovanýhliadkouObvodnéhooddeleniaPZPartizánske,načovodičnereagoval,vjazdepokračoval
ďalej a zastavil až pred bránou na pozemok rodinného domu č. X v obci Z., kde po zastavení a vystúpení
z vozidla nereagoval na výzvy príslušníkov PZ, aby zostal stáť a vošiel cez otvorenú vstupnú bránu
na pozemok rodinného domu č. X v obci Z., kde ho pre podozrenie z trestnej činnosti prenasledovali
príslušníci PZ, pričom ho našli v montážnej jame v garáži, odkiaľ ho dostali za použitia donucovacích

prostriedkov, nakoľko kládol aktívny odpor, kde pri následnej orientačnej dychovej skúške prístrojom
AlcoQuant 6020 s výrobným číslom A410192, ktorým nebolo požitie alkoholu zistené, bol vyzvaný, aby
sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, pričom toto lekárske vyšetrenie odmietol.

Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 37 písm. h/, m/, 38 ods. 4, 42

ods. 1, 41 ods. 1, 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, 49 ods. 2 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na
19 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 37 písm. h/, m/, 38 ods. 4, 42 ods. 1, 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Tr.zák. bol obžalovanému uložený súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 34 mesiacov.Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného
súdu Partizánske, sp.zn. 2T/46/2017 zo dňa 7.6.2017, právoplatným dňa 16.6.2017, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Napokon bolo obžalovanému uložené podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.zák. aj ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolania prokurátor a obžalovaný. Odvolanie
prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného proti výroku o treste. Prokurátor predovšetkým
namietal nesprávnu aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. pri ukladaní trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Prokurátor poukázal na to, že obžalovaný sa
opakovane dopúšťal páchania trestných činov, a to v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody. Doteraz bol dvakrát súdne trestaný a bol mu uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody. Prokurátor tiež uviedol, že Trestný zákon poskytuje prokurátorovi možnosť, nie
povinnosť zmierniť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. Prokurátor tento inštitút využíva po
zvážení všetkých okolností prípadu, osoby a pomerov páchateľa. Obžalovaný pritom spáchal trestný
čin v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. S argumentáciou
súdu prvého stupňa v tom smere, že uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby je postačujúce

na nápravu páchateľa a jeho prevýchovu, prokurátor nesúhlasil, práve z dôvodu opakovaného páchania
úmyselnej trestnej činnosti. Uloženým trestom odňatia slobody nie je zabezpečený záujem individuálnej
ani generálnej prevencie. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám uložil
obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 37 písm. h/, m/, 38 ods. 4, 42 ods.

1, 41 ods. 1 Tr.zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 28 mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň obžalovanému navrhol uložiť súhrnný
trestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlávovýmereminimálne48mesiacov.Prokurátornavrholzrušiť
výrok o treste v trestnom rozkazu Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/46/2017 zo dňa 7.6.2017.

Odvolanie obžalovaného písomne podal jeho obhajca s tým, že u obžalovaného má ísť o vyrovnaný
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, a preto je uložený trest neprimeraný. Domáhal sa
uloženia trestu v súlade so zjednocujúcim Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 44/2017 Zbierky. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania žiadal, aby mu
bola priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., pretože hneď v prípravnom konaní

spolupracoval s vyšetrovateľom. Taktiež poukázal na záujem jeho 5,5-ročného syna a po prepustení
by chcel hneď začať splácať škodu. Uviedol tiež, že uložený trest zákazu činnosti je pre neho veľkým
ponaučením, pretože sa živí ako automechanik a jazdil s odťahovou službou. Navrhol, aby mu bol
uložený trest odňatia pri spodnej hranici 12 mesiacov.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, navrhli prítomné strany svojim odvolaniam vyhovieť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolania nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K napadnutým výrokom o trestoch odňatia slobody a zákazu činnosti, uvádza senát odvolacieho súdu
nasledovné. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia

slobody,ukladaltentotrestpodľaustanoveniaprísnejšietrestného,t.j.podľa§157ods.2Tr.zák.(uznaná
vina v skoršom trestom rozkaze pre prečin ublíženia na zdraví). V Osobitej časti Trestného zákona je pri
tomto trestnom čine sadzba trestu odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Vzhľadom na prevyšujúci pomerpriťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi sa uvedená trestná sadzby zvýšila podľa § 38 ods. 4 Tr.zák.
na zákonnú trestnú sadzby odňatia slobody 28 mesiacov až 5 rokov.

Z pohľadu obsahu odvolania prokurátora je potrebné pripomenúť, že niektoré okolnosti, na ktoré
poukazoval v odvolaní, sa v podobe priťažujúcich okolností premietli už do zvýšenia dolnej hranice
trestnej sadzby o 16 mesiacov. Preto ďalšie osobitné prihliadanie na tieto okolnosti (spáchanie viac
trestných činov, predchádzajúce odsúdenie) z hľadiska primeranosti trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutne potrebné. Taktiež spáchanie trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia

bolo už zohľadnené v nepodmienečnosti uloženého trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 2 Tr.zák.

K základnej námietke prokurátora v podobe nesprávnosti použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení
trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák., senát odvolacieho súdu uvádza, že tu súd prvého stupňa
prakticky len formálne pochybil, keď vo výroku o trestoch odňatia slobody a zákazu činnosti neuviedol
analogické použitie tohto mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia (túto chybu však odvolací súd

nepovažoval za potrebné naprávať). Je síce možné prisvedčiť prokurátorovi, pokiaľ popísal, za akých
okolností pristupuje prokurátor pri uzatváraní dohody o vine a treste k zníženiu trestu pod dolnú hranicu
v prípravnom konaní (okolnosť prípadu, osoba a pomery páchateľa). Zo Stanoviska trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017, publikované pod
č. 44/2017, síce tiež vyplýva fakultatívna možnosť použitia tohto mimoriadneho zmierňovacieho

ustanovenia za použitia analógie súdom. Súčasne je tu však poukázané na podstatne „nevýhodnejšie“
postavenie obvineného v konaní pred súdom, keď pri dohode s prokurátorom v prípravnom konaní môže
obvinený svoje v dohode uvedené priznanie podmieniť určitým trestom, s ktorým je ochotný súhlasiť.
V konaní pred súdom na začiatku hlavného pojednávania obžalovaný „...neodvolateľne prijíma právne
účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie

súdu o druhu a výške uloženého trestu“ (pozri 4 vetu vyššie uvedeného Stanoviska).

Senát odvolacieho súdu k vyššie uvedenému potom vyslovuje právny názor, že použitie § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Tr.zák. per analógiam o mimoriadnom znížení trestu po prijatí vyhlásenia obžalovaného
na začiatku hlavného pojednávania je odôvodnené najmä v tých prípadoch, kedy dolná hranica trestnej

sadzby, ktorá je podľa Osobitnej časti Trestného zákona primeraná pre konkrétny trestný čin, je zvýšená
postupom podľa § 38 ods. 4 až ods. 6 Tr.zák. Vzhľadom k tomu, že minimálne zvýšenie tejto dolnej
hranice trestnej sadzby je o 1/3 (maximálne až o 2/3), použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4
Tr.zák. sa obžalovaný ani nemôže dostať pod dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v Osobitnej časti
Trestného zákona.

Ak teda obžalovanému bol vo výroku rozsudku uvedeným postupom uložený súhrnný trest odňatia
slobody na 19 mesiacov, tento je uložený dokonca o 7 mesiacov vyšší, ako je základná dolná hranica
trestnej sadzby. Takto uložený trest zodpovedá aj zásadám pre ukladanie súhrnného trestu.

Vyššie uvedené odôvodnenie sa pritom rovnako vzťahuje aj k odvolaniu prokurátora vo vzťahu k výroku
o treste zákazu činnosti.

Súčasne ale odvolací súd neprisvedčil ani odvolaniu obžalovaného. Priznanie ďalšej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (napomáhanie) už neprichádzalo do úvahy, pretože v konaní pred

súdom našlo svoj odraz v použití § 39 ods. 2 písm. d /, ods. 4 Tr.zák. per analógiam na základe prijatého
vyhlásenia (zásada nemožnosti prihliadnuť dvakrát na tú istú okolnosť). Pokiaľ obžalovaný namietal, že
napomáhal aj orgánom činným v trestnom konaní (policajt, prokurátor), k tomu je potrebné uviesť, že
jeho priznanie bolo zohľadnené ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.

Vzhľadom k tomu, že uloženie trestu odňatia slobody a zákazu činnosti považoval odvolací súd
za zákonné a súčasne nezistil ich neprimeranosť (prísnosť, miernosť), odvolania prokurátora a
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.